Rozsudok · Ostatné · Rozhodnutie

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200471
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8018200471.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny
BenczovejačlenovsenátuJUDr.MichalaDzurdzíka,PhD.(sudcaspravodajca)aJUDr.ZuzanyŠabovej,
PhD., v právnej žalobcu: Obec Ľubica, so sídlom Gen. Svobodu 248/127, 059 17 Ľubica, IČO: 31
942 547, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Dentons Europe CS LLP,so sídlom One Fleet
Place Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca

prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom
Bottova 7939/2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok,
katastrálny odbor, so sídlom Baštová 16/A, 060 01 Kežmarok, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/
G. O., S. XXX/XX, J., 2/ H. F., H. XXX/XX, R. L., 3/ D. F., H. XXX/XX, R.Š. L., 4/ E. Š., L. XXXX/X F., 5/
H. Š., L. XXXX/X F., 6/ E. G., L. XXXX/X, F., 7/ E. G., L. XXXX/X, F., 8/ Ľ. L., L. XXXX/X, F., 9/ H. F., P.
X. X, F., 10/ H. Š., Z. XXXX/XX, F., 11/ H. C., Z. XXXX/XX, F., 12/ Z.F. E., Z. XXXX/XX, F., 13/ Z. H., Z.
XXXX/XX, F., 14/ L. B., Z. XXXX/XX, F., 15/ M. S., Z. XXXX/X, F., 16/ L. J., Z. XXXX/XX, F., 17/ L. C.,

Z. XXXX/XX, F., 18/ Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava,
19/ Prešovský samosprávny kraj , Nám. mieru 2, Prešov, 20/ J. E., D. XX, F., 21/. H. Š.V., J. XXXX/XXA,
F., 22/ B. Š., G. XXXX/XX, H., 23/ R. Ľ., X. XXX/XX, R., 24/ R. H., Z. XXXX/X, F.H., 25/ P. C., J. XXXX/
XX, F., 26/ O. R., X. R. XX, F., 27/ O. C., Z. XX, 28/ Y. C., Z. XXXX/XX, F., 29/ Y. P., Z. XXXX/XX, F.,
30/ F. J., Z. XXXX/X, F., 31/ F. Ľ., Z. XXXX/X, F., 32/ Š. J., Z. XXXX/XX, F., XX/ Š. H., Z. XXXX/XX, F.,
XX/ K. A., Z. XXXX/XX, F., 35/ D. G., Z. XXXX/XX, F., 36/ D. H., Z. XXXX/XX, F., 37/ L. O., Z. XXXX/XX,

F., 38/ C. L., Z. XXXX/XX, F., 39/ O. Š., P. Y. XXX/X, XXXXX F., 40/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 41/ P. E., Z.
XXXX/XX, F., 42/ V. E., Z. XXXX/XX, F., 43/ V. J., Z. XXXX/XX, F., 44/ V. H., Z. XXXX/XX, F., 45/ P. U.,
Z. XXXX/XX, F., 46/ P. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 47/ D. H., Z.F. XXXX/XX, F., 48/ D. H., Z. XXXX/XX, F., 49/
X. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 50/ X. A., Z. XXXX/XX, F., 51/ H. O., Z. XXXX/XX, F., 52/ H. H., Z.F. XXXX/XX,
F., 53/ E. H., Z. XXXX/XX, F., 54/ E. Z., Z. XXXX/XX, F., 55/ K. H., Z. XXXX/XX, F., 56/ L. U., Z. XXXX/
XX, F., 57/ L. C., Z. XXXX/XX, F., 58/ J. J., Z. XXXXX/XX, F., 59/ A.. H. J., E. XXX/XX, R. R. Y., 60/ P. E.,
Z. XXXX/XX, F., 61a/ Š. C., R. Y. Č.. XXX, 61b/ Š. R., Z. XXXX/XX, F., 62/ J. B., Z. XXXX/XX, F., 63/ J.

B., Z.Á. XXXX/XX, F., 64/ Bytové družstvo Kežmarok, Hradné námestie 29, Kežmarok, XXa/ G. E., H.
XXXX/XX, F., 65b/ G. C., P. N. XX/X, B. L., 66/ K.Á. Y., Z. XXXX/XX, F., 67/ D. Y., Z. XXXX/XX, F., 68/ K.
O., Y. Z. Č.. XX, 69/ H. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 70/ F. O., Z. XXXX/XX, F.H., 71/ F. V., Z. XXXX/XX, F., 72/ H.
E., Z. XXXX/XX, F., 73/ H. E., Z. XXXX/XX, F., 74/ Č. J., Z. XXXX/XX, F., 75/ Č. G., Z. XXXX/XX, F., 76/
F. O., Z. XXXX/XX, F., 77/ F. F., Z.F. XXXX/XX, F., 78/ Y. Z., Z. XXXX/XX, F., 79/ Y. U., Z. XXXX/XX, F.,
80/ O. A., Z. XXXX/XX, F., 81/ O. E., Z. XXXX/XX, F., 82/ O. V., Z. XXXX/XX, F., 83/ O. E., Z. XXXX/XX,

F., 84/ L. H., Z. XXXX/XX, F., 85/ P. E., Z. XXXX/XX, F., 86/ F. J., Z. XXXX/XX, F., 87/ F. E., Z. XXXX/
XX, F., 88/ H. H., Z. XXXX/XX, F., 89/ L. B., X. XXX, F. Z., Č., 90/ H. J., Z. XXXX/XX, F., 91/ L. H., Z.
XXXX/XX, F., 92/ L. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 93/ P. H., Z. XXXX/XX, F., 94/ P. H., Z. XXXX/XX, F., 95/ P. E.,
Z. XXXX/XX, F., 96/ P. K., Z. XXXX/XX, F., 97/ F. G., Z. XXXX/XX, F., 98/ F. G., Z.F. XXXX/XX, F., 99/ Š.
E., Z. XXXX/XX, F., 100/ Š. C., Z. XXXX/XX, F., 101/ F. K., D.. Š. XXX/XX, F., 102/ Y. K., Z. XXXX/XX,
F., 103/ Y. Z., Z. XXXX/XX, F.Ž., 104/ J. G.C., V. XXXX/XX, F., 105/ J. Y., V. XXXX/XX, F., 106a/ D. H.,
Z. XXXX/XX, 106b/ B. C., Z. XXXX/XX, 107/ H. S., Z. XXXX/XX, F., 108/109/ Y. L., L. XXXX/XX, F., 110/

H. Š., F.. F. XXXX/XX, F., 111/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 112/113/ R. Z., F. XXXX/XX, F., 114/ Š. U., F.. F.
XXXX/XX, F., 115/ L. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 116/ L. U., F.. F.X. XXXX/XX, F., 117/ H.Č. E., F.. F. XXXX/
XX, F., 118/ H. C., F.. F. XXXX/XX, F., 119/ F. U., F.. F. XXXX/XX, F., 120/ F. L., F.. F. XXXX/XX, F., 121/
L. E., F.. F. XXXX/XX, F., 122/ L. U., F.. F. XXXX/XX, F., 123/ Y. G., F.. F. XXXX/XX, F., 124/ K. E., Z. X,
F., 125/N. E., F.. F. XXXX/XX, F., 126/ F. C., F.. F. XXXX/XX, F., 127/ F. P., F.. F. XXXX/XX, F., 128/ L.S., F.. F. XXXX/XX, F., 129/ L. C., F.. F. XXXX/XX, F., 130/ H. O., F.. F. XXXX/XX, F., 131/ H. C., F.. F.
XXXX/XX, F., 132/ Š. J., F.. F. XXXX/XX, F., 133/ Š. A., F.. F. XXXX/XX, F., 134/ O. V., P. XX/XX, R. Z.,
135/ K. B., J. Z. XXX/XX, Ľ., 136/ J. L., Š. XXX/XX, R. R. Y., 137/ R. G., F.. F., XXXX/XX, F., 138a/ W.

B., X.. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, F.; 138b/ R. R., X.. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, J., 138c/ W. U. , X..
XX.XX.XXXX, F. - B. Č..X, 139/ W. H., F.. F. XXXX/XX, F., 140/ H. E., F.. F.X. XXXX/XX, F., 141/ H. J.,
F.. F. XXXX/XX, F., 142/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F., 143/ Š. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 144/ Š. U., F.. F. XXXX/
XX, F., 145/ L. E., F. XXXX/XX, F., 146/147/ B. J., X.. XX.XX.XXXX, F.. F. XXXX/XX, F., 148/ F. O., F..
F. XXXX/XX, F.H., 149/ F. H.X., F.. F. XXXX/XX, F., 150/ F. C., F.. F. XXXX/XX, F.H., 151/ F.F. E., F.. F.

XXXX/XX, F., 152/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 153/ P. E., F.. F. XXXX/XX, F., 154/ P. G., F.. F. XXXX/XX, F.,
155/ H. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 156/ H. C., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 157/ J. H., X.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/
XX, F.H., 158/ F.F. E., Z. XXXX/XX, F., 159/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 160/ J. H. Q., Z. XXXX/XX, F., 161/
G. V. P. Z., Z. XXXX/XX, F., 162a/ H.. W. G., V. XXXX/XX, F., 162b/ P. A., L. L. XX, X., 163/ E. C., Z.
XXXX/XX, F., 164/ O. C., Z. XXXX/XX, F., 165/ J. Y., Z. XXXX/XX, F., 166/ L. J.,Z. XXXX/XX, F., 167/ L.
V., Z.F. XXXX/XX, F., 168/ K. E., Z. XXXX/XX, F., 169/ K. H., Z. XXXX/XX, F., 170/ R. E., Z. XXXX/XX,

F., 171/ K. J.,Z. XXXX/XX, F., 172/ K. C., Z.F. XXXX/XX, F., 173/ R. U., E. Č.. XX, 174/ R. H., Z.F. XXXX/
XX, F., 175a/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 175b/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 176/ F. J., Z. XXXX/XX, F., 177/ F. B., Z.
XXXX/XX, F., 178/ Y. C., F.. F. XXXX/XX, F., 179/180/ V. C., 181/ F. F., F.. F. XXXX/XX, F., 182/ D. Š., F..
F. XXXX/XX, F.H., 183/ L. H.K., F.. F. XXXX/XX, F., 184/ E. K., F.. F. XXXX/XX, F., 185/ E. Z., F.. F. XXXX/
XX, F., 186/ F. F., F.. F. XXXX/XX, F., 187/ J. H., F.. F. XXXX/XX, F., 188/189/ J. H., F. XXXX/XX, F., 190/

J. H., F.. F. XXXX/XX, F., 191/ H. E., F.. F.X. XXXX/XX, F., 192/ G. F., F.. F. XXXX/XX, F., 193/194/ P. C.,
F.. F. XXXX/XX, F., 195/ R. H., F. XXX/X, J., 196/ M. G., R. XXXX/X, F., 197/ Š. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F.,
198/ K. J., F.. F. XXXX/XX, F., 199/ V. Z., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 200a/ A.. R. Y., F. XXXX/XX, F., 200b/ H..
R. B., F.X. XXXX/XX, F., 201/ H. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 202/ Y.K. K., B. XXXX/X, F., 203/ J. U., F. XXXX/
XX, F., 204/ J. X., F. XXXX/XX, F., 205/ L. Ľ., F.. F.X. XXXX/XX, F., 206/ J. G., L. XXXX/X, F., 207/ H. E.,

B. XXXX/XX, F., XXX/ R. C., F.. F. XXXX/XX, F., 209/ P. A., F.. F. XXXX/XX, F., 210/ J. J., D. XXXX/X, F.,
211/ P. L., X.. XX.XX.XXXX, H. Z. XXXX/XX, F., 212/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 213/ F. H., F.. F.X. XXXX/
XX, F., 214/ F. K., F.. F. XXXX/XX, F., 215/ R. H., F.. F. XXXX/XX, F., 216/ Š. K., P. Č.. XXX, 217/ Č. E.,
F.. F. XXXX/XX, F., 218/ Č. G., F.. F. XXXX/XX, F., 219/ W. J., F.. F. XXXX/XX, F., 220/ J. J., Ž. Č.. XXX,
221/ O. H.K., F.. F. XX, F., 222/223/ R. J., F. XXXX/XX, F., 224/ Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova

11, Žilina, 225/ F. Y., Z. XXXX/XX, F.H., 226/ F. Y., Z. XXXX/XX, F., 227/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 228/ F. H.,
L. XXX/XX, Ľ., 229/ B. E., Y. Č.. XXX, 230/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 231/ F. K., Z.Š. XXXX/XX, XXXXX F.,
232/ N. E., J. XXXX/XX, F., 233/ N. H., J. XXXX/XX, F., 234/235/ K. H., Z. XXXX/XX, F., 236a/ H.. D. G.,
G.Á. XXX/XX, J., 236b/ D. B., Y. D. XXX/XX, V., 237/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 238/ Š. Z., Z. XXXX/XX, F.,
239/ Č. G., Z. XXXX/XX, F., 240/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 241a/ Z. H., G. XXa, D., XXXX, K., 241b/ R. Y.,

K. XXX, C. XXXX, K., 242/ J. H., X. K. Č.. XX, 243/ J. H., X. K. Č.. XX, 244/ G. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 245/
G. F., F. XXXX/X, F., 246/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 247/ Š. C., Z.Á. XXXX/XX, F., 248/ L. O., Z. XXXX/XX,
F., 249/ L. B., Z.Á. XXXX/XX, F., 250/ R. W., Z. XXXX/XX, F., 251/ Š. H., F. XXXX/XX, Ľ., 252/ Ž. C., Z.
XXXX/XX, F., 253/254/ C. R., Z. XXXX/XX, F., 255/ V. O., Z. XXXX/XX, F., 256/ Č. B., Z.F. XXXX/XX, F.,
257/ B. H., V. Č.. XXX, 258/ J. C., J. XX, F.H., 259/ J. F.X., J. XX, F., 260/ S. K.,J. XX, F., 261/ S. C., K.

Č.. X, 262a/ H. Ľ., D. Č.. XXX, 262b/ H. P., D. Č.. XXX, 263a/264/ H. L., P. XXXX/XX, F.Ž., 263b/ J. F., Z.
XXXX/X, F. C. 263c/ 265/ F. H., Ú. XXX/XX, P., 266/ S. B., V. XXXX/X, F.Ž., 267/ P.F. H., J. XX, F., 268/
F. B., F..F. XXXX/X, F., 269/ F. H., X. H. XXXX/XX, R. L., 270/ J. R., X. H. XXXX/XX, R. L., 271/ G. U.,
J. XXXX/XX, Z., 272/ R. U., R. Č.. XX, 273/ B. Y., H. XXXX/XX, F.H., 274/ Š. C., J. XX, F., 275/ F. Š., J.
XX, F., 276/ F. Y., J. XX, F., 277/ L. H., J. XX, F., 278/ L. H., J. XX, F., 279/ F. J., J. XXXX/XX, F., 280/ E.

E., H. Č.. XX, 281/ S. H., F. XXXX/XX, F., 282/ P. J. R.., J. XXXX/XX, F., 283/ F. B., J. XXXX/XX, F., 284/
P. J. H.., J. XXXX/XX, F., 285a/ H. P., J. XXXX/XX, F., 285b/ H. P., F. XXXX/XX, F.; 285c/ D. P., J. XXXX/
XX, F., 285d/ O. P., J. XXXX/XX, F., 286/ P. H., F.. F.X. XXXX/XX, F., 287/ P. H., J. XXXX/XX, F., 288/ P.
D., Y.- P., C. X, L., XXXXX, X., 289/ P. O., J. XXXX/XX, F., 290/ Č. Ľ., J. XX, F., 291/ Č. B., J. XX, F., 292/
D. H., J. XX, XXXXX F., 293/ B. V., H. XXX/X, F., 294/ L. H., J. XX, F., 295/ L. C., J. XX, F., 296/ A.. F. J.,

E.. B. XXXX/X, F., 297/ H.. F. C., E.. B. XXXX/X, F., 298a/ Y. H., Z. Č.. XX, 298b/ Y. H., Z. Č.. XX, 299/
M. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 300/ M. H., F.. F. XXXX/XX, F., 301/ F. J., F.. F. XXXX/XX, F., 302/ F. C., F.. F.
XXXX/XX, F., 303/ L. H., F.. F. XXXX/XX, F., 304/ X. C., F.. F. XXXX/XX, F.H., 305/ V.F. G., F.. F. XXXX/
XX, F., 306/ V. C., F.. F. XXXX/XX, F., 307/ E.. Y. H., H. XXX/XX, J., 308/ Y. U., H. XXX/XX, J., 309/ L. E.,
D.. Š. XXXX/XX, F., 310/ L. X., D.. Š.Á. XXXX/XX, F., 311/ J. V., E. XXXX/X, F., 312/ J. P., E.Á. XXXX/X,

F., 313/ E. J., Z. XXXX/XX, F., 314/ Maržič V., F.. F. XXXX/XX, F.Ž., 315/ H. F., F.. F. XXXX/XX, F., 316/
K. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 317/ K. H., F.. F. XXXX/XX, F., 318/ K. H., F.. F. XXXX/XX, F.F., 319/ K. E., F.. F.
XXXX/XX, F., 320/ K. H., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 321/ R. K., F.. F. XXXX/XX, F., 322/ R. Y., F.. F. XXXX/XX,
F., 323/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 324/ P. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 325/ P. G., F.. F. XXXX/XX, F., 326/ R. E.,F.. F. XXXX/XX, F., 327/ R. Ľ., F.. F. XXXX/XX, F., 328/ S. H., E. XXXX/X, F., 329/ B. O., F.. F. XXXX/XX,
F., 330/ B. H., F.. F. XXXX/XX, F., 331/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 332/ F. S., F.. F. XXXX/XX, F., 333/334/
F. E. O., F. XXXX/XX, F., 335/ H. J., F.. F. XXXX/XX, F., 336/ H. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 337/ A.. Š. O., R.

XXXX/XX, F., 338/ Š. C., R. XXXX/XX, F., 339/ Y. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 340/ Y. Z., F.. F. XXXX/XX, F.,
341/ H. J., F.. F. XXXX/XX, F., 342/ H. D., F.. F. XXXX/XX, F., 343/ P. H., F.. F. XXXX/XX, F., 344/ P. Z.,
F.. F. XXXX/XX, F., 345/ M. H., F.. F. XXXX/XX, F., 346/ Š. F., H. X. XXXX/X, L., 347/ M. H., F.. F. XXXX/
XX, F.H., 348/ E. H., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 349/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F., 350/ Š. C., F.. F.X. XXXX/XX,
F., 351/ J. H., F.. F. XXXX/XX, F., 352/ B. J., F.. F. XXXX/XX, F., 353/ B. U., F.. F. XXXX/XX, F., 354/ F. Š.,

F.. F. XXXX/XX, F., 355/ F. G., F.. F. XXXX/XX F., 356a/ Judita D., F. XXXX/XX; 356b/ H. D.K., V. XXXX/
XX, F.; 356c/ Z. C., W. XXXX/XX, R. L.; 356d/ V. D., L. XXXX/XX, Ľ., 356e/ L. D., L. XXXX/XX, Ľ., 357/
O. E., Č. XXXX/XX, K., 358/ L. Ľ., J.C. XXXX/XX, F., 359/ L. H., J. XXXX/XX, F., 360/ F. H., J. XXXX/
XX, F., 361/ F. E., J. XXXX/XX, F., 362/ G. S., X. L. XXXX/X, F., 363/ G. Z.,XXXXX P., Č.. XXX, 364a/ F.
J., Y. Č.. XXX, 364b/ A.. F. H., Y. Č.. XXX, 365/366/ L. H., X.. XX.XX.XXXX, L. XXXX/X, F., 367/ F. O.,
J. XXXX/XX, F., 368/ F. A., J. XXXX/XX, F., 369/ F. H., F..F. XXXX/XX, F., 370/ F. H., J.C. XX F., 371/ P.

E., J. XXXX/XX, F., 372/ O. H., J. XXXX/XX, F., 373/ B. H., J. XXXX/XX, F., 374/ B. Y., J. XXXX/XX, F.,
375/ H. H., J. XX, F., 376/ R. E., J. XXXX/XX, F., 377/ R. Y., J.Á. XXXX/XX, F., 378/ Y.Y. Ľ., E. XXXX/X,
XXXXX F., 379/ L. Y., Z. XXXX/XX, F., 380/ L. Y., Z. XXXX/XX, F., 381a/ P. K., K. XXX/X, Ľ., 381b/ P. A.,
J. XXXX/XX, F., 382a/ H. H., E.. F. XX, Č., 382b/ C. H., E.. F. XX, Č., 383/ H. H., J. XXXX/XX, F., 384/
E. H., J. XXXX/XX, F., 385/386/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 387/ J. C., F.. F. XXXX/XX, F., 388/ O. S., F.. F.

XXXX/XX, F., 389/ O. L., F.. F. XXXX/XX, F., 390/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 391/ H. H., F.. F. XXXX/XX,
F., 392/ V. J., F.. F. XXXX/XX, F., 393/ V. K., F.. F.X. XXXX/XX, F., 394/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 395a/ J.
Y., F.X. XXXX/XX, F., 395b/ J. H., F. XXXX/XX, F., 396/ H. H., F.. F.X. XXXX/XX, F., 397/398/ H. U., F.. F.
XXXX/XX, F., 399/ F. C., H. XXXX/XX, F., 400a/ R. Z., F. XXXX/XX, F., 400b/ F. H., F. XXXX/XX, F., 401/
G. E., F.. F. XXXX/XX, F., 402/. G. C., F.. F. XXXX/XX, F., 403/ K. E., F.. F. XXXX/XX, F., 404/ R. E.,F.. F.

XXXX/XX, F.H., 405/ R. R.K., F.. F. XXXX/XX, F., 406/ D. E., F..F. XXXX/XX, F., 407/ D. H., F.. F. XXXX/
XX, F., 408/409/ F. F., F. XXXX/XX, F.F., 410/ Š. H., F.. F. XXXX/XX, F., 411/ Š. B., F. XXXX/XX, F., 412/
R. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 413/ G. U., F.. F. XXXX/XX, F., 414/ Š. L., R. Č.. XXX, 415/ Š. C., F.. F. XXXX/
XX, F.H., 416/ Š. S.,E.É. XXX/X, Ľ., 417/ Š.A. H., E. XXX/X, Ľ., 418/ Y. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 419/ Y. E.,
F.. F. XXXX/XX, F., 420/ P. H., F.. F. XXXX/XX, F., 421/ P. A., F.. F. XXXX/XX, F., 422/ F. L., F.. F.X. XXXX/

XX, F., 423/ A.. S. H., F. XXXX/XX, F., 424/ S. C., F. XXXX/XX, F., 425/ P. S., J..E..Š. XXXX/X, F., 426/ P.
B., J..E..Š.K. XXXX/X, F., 427/ C.Č. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 428/ J. E., F.X. XXXX/XX, F., 429/ L.Á. H., F..
F. XXXX/XX, F., 430/ D. G., J. XX, F., 431/ D. P., J. XX, F., 432/ R. Y., J. XX, F., 433/ N. E., Ž. Č.. XX, 434/
B. G., H. XXX/X, F., 435/ B. C., H. XXX/X, F., 436/ H. F., R. XX, R. L.Á., 437/ L. A., J. XXXX/XX, F., 438/
J. H., Š. Č.. XX, 439/ J. F., J. XXXX/XX, F., 440/ Š. Y., Z. XXXX/XX, R. Ľ., 441/ L. K., J. XX, F., 442/ J.

H., J.Á. XXXX/XX, F., 443/ P. K., Z. XXXX/XX, F., 444/ F. Y., G.R. XXX/XX, J., 445/ F. H., Z. XX, F., 446/
B. U., J. XX, F., 447/ S. H., J. XXXX/XX, F., 448/ S. R., J. XXXX/XX,F., 449/ L. G., J. XXXX/XX, F., 450/
L. G., J. XXXX/XX, F., 451/ F. B., J. XXXX/XX, F., 452/ C. Š., F..F. XXXX/X, F., 453/ B. Z., J.Ž. XX, F.,
454/ B. L., J. XXXX/XX, F., 455/ S. O., P. X. XXX/XX, F., 456/ D. C., J. XX, F., 457/ E. D., J. XX, XXXXX
F., 458/459/ O. X., J. XX, F., 460/ Z. Ľ., J. XX, F., 461/ D. G., J. XX, F., 462/ R. H., J. XX, F., 463/464/ E.

B., J. XXXX/XX, F., 465/ O. R., J. XX, F., 466/ H. O., J. XX, F., 467/ J. H., F.. F. XXXX/X, F., 468/ F. F., Z.
XXXX/X, F., 469/ C. L., Z.F. XXXX/XX, F., 470/ C. E., H. XXXX/XX, R. Ľ., 471a/ R. H., P. X, H. - F., 471b/
R. C., L.., J. XXXX/XX, F., 472/ X. J., J. XX, F., 473/ Y. X., J. XX, F., 474/ V. H., R. P. XXXX/XX, F., 475/
Š. J., J.Á. XXXX/XX, F., 476/ Š. B., J. XX, F., 477a/ F. Ľ., C.H. XX, 477b/ F. F., C. XX, 478/ Š. E., XXX
XX J. X, 479/ J. Ľ., V.C. XXX/XX, F., 480/ H.K. J., V. XXX/XX, F., 481a/ R. P., Y. F. X, 481b/ O. P. ,Y. F.Á.

X, 482/ P. H.K., Y. F. Č.. X, 483/ H.. F. H., S. XXX/XX, R.Š. L., 484/ P. E.Á., X. K. XXX, 485/ J. L., A. - R.
XXX, 486/ R. U., R. P. XXXX/XX, F., 487/ K. U., J. XXXX/XX, F., 488/ Y. C., J. XXXX/XX, F., 489/ C. Š.,
J. XXXX/XX, F., 490/ L. Š., J.Á. XX, F., 491/ L.Á. P., J. XX, F., 492/ G. Y., Z. XXXX/XX, F., 493/ U. G., J.
XXXX/XX, F., 494/ J. H., J. XX, F., 495/ G. J., J. XX, F., 496/ O. Z., J. XXXX/XX, F., 497/ Š. H.K., J. XX,
F., 498/ B. I., J. XXXX/XX, F., 499/ D. D., J. XX, F., 500/ F. H., J. XXXX/XX, F., 501/ Š. C., F. XXXX/X, F.,

502/ F. E., Z. XXXX/XX, F., 503/ V. H., J. XXXX/XX, F., 504/ G. C., Z. XXXX/X, F., 505/ Ď. U., H. XXXX/
XX, J., 506/ D. H., Z. XXXX/X, F., 507/ P. K., J. XXXX/X, F., 508/ P. E., H. XXX/XX, Ľ., 509/ U. U., Ľ. Č..
XXX, 510/ O. U., J. XXXX/XX, F., 511/ F. R., P. X. XX/X, F., 512/ O. R., J.Á. XX, F., 513/ H.K. O., J. XX,
F., 514/ R. E. C. H., R. XXX/X, R. R. Y., 515/ H. E., L. XXXX/X, F., 516/ F. E., L. XXXX/X, F., 517/ R. R.,
P. XXX/XX, F., 518/ Z. J., R. XXXX/X, F., 519/ Z.Á. Z., L. XXXX/XX, F., 520/ L. H., L. XXXX/X, F., 521/ E.

H., L. XXXX/X, F., 522/ F. E., L. XXXX/X, F., 523/ Y. E., L. XXXX/X, F., 524/ H. Y., L. XXXX/X, F., 525/ D.
E., L. XXXX/X, F., 526/ Z. Y., X. H. XXX/XX, Ľ., 527/ A. Z., X. H. XXX/XX, Ľ., 528/ O. K., Z. XXXX/XX, F.,
529/ Š. E., L. XXXX/X, F., 530/ H. Š., L. XXXX/X, F., 531/ J. B., K. XX/XX, Ľ., 532/ J. E., L.Á. XXXX/X,
F., 533/ Y.L. Y., L. XXXX/X, F., 534/ X. K., L. XXXX/X, F.Ž., 535/ X. C.K., L. XXXX/X, F., 536/537/ S. X.,L. XXXX/X, F., 538/ K. H., Y. XXX/XX, Ľ., 539/ K. R., Y. XXX/XX, Ľ.N., 540/ Sberbank Slovensko, a.s.,
Vysoká 9, Bratislava, 541/ D. C., Z. XX, F., 542/ J. C., Z. XXXX/XX, F., 543/ Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s., Bajkalská 30, Bratislava, 544/ F. Š., Z. XX, F., 545/ G. F., Z. XX, XXXXX F., 546/ F. H., Z. XX, F.,

547/ R. F., Z. XX, XXXXX F., 548/ G. H., Z. XX, F., 549/ H. G., Z. XX, F., 550/ Š. E., Z. XXXX/XX, F., 551/
F. E., L. XXX, XXXXX L. X. L., Č., 552/ F. H., H..K.. Š. XXXX/XX, P., 553/ D. H., Z. XXXX/XX, F., 554/ H.
K., Z. XXXX/XX, F., 555/ H. X., Z. XXXX/XX, F., 556/ D. R., Z. XX, F., 557/ F. D., Z.Á. XX, F., 558/ F.K.
G., D.. Š. XXXX/XX, F., 559/ F. C., Z. XXX, F., 560/ G. E., F. F. XXXX/XX, F., 561/ B. G., F. F. XXXX/XX,
F., 562/ J. U., Z. XX, F., 563/ L. H., Z. XXXX/XX, F., 564/ Š. Ž., Z. XX, F., 565/ Z. H., J. XXXX/XXX, F.,

566/ C. Z., J.C. XXXX/XX, F., 567/ H. E., Z. XX, F., 568/ E. H., Z. XX, F., 569a/ S. K., R. P. XXXX/XX,
569b/ S.Š. Y., R. P. XXXX/XX, 570/ A. Y., Z. XX, F., 571/ G. E., Z. XX, F., 572/ F. H., E. XXX/XX, Ľ., 573/
J. V., Z. Č.. XX, 574/ Z. S., J. XXXX/X, F., 575/ F. Z., J. XXXX/X, F., 576/ P. K., Z. XXXX/XX, F., 577/ C.
P., Z.Á. XXXX/XX, F., 578/ D. Ľ., Z. XX, F., 579/ F. C., Z. XX, F., 580/ O. B., D..R. XX, Ľ., 581/ O. F., X.
H. XX, Ľ., 582/ O. D., X.H. XX, Ľ., 583/ O. C., X.H.E. XXX/XX, Ľ., 584/ F.Á. C., D.. R. XXX/XX, Ľ., 585/
J. Y., F. XXX, Y., 586/ S. H., L. XXXX/XX, Ľ., 587/ Poľnohospodárske družstvo podielnikov so sídlom v

Kežmarku, Nad traťou 1, Kežmarok, 588/ G. S., X. D. XXX/XX, Ž., 589/ O. P., V. XX, F., 590/ P. U., H.
XX, F., 591/ A. C. H. X, Ľ., 592/ E. C., Č.. XXX, Ľ., 593/ G. E. A.., R. P. XXXX/XX, F.H., 594/ Slovenský
zväz záhradkárov - ZO 35-26 Kamenná baňa, Krvavé pole 1316/46, Kežmarok, 595/ V. E., F. L. XX/XX,
F., 596/ H. S., E. XXX/XX, Ľ., 597/ Daňový úrad, Štefánikova 3651/13, Poprad, 598/ P. J., Z. XXXX/ XX,
F., 599/ P. E., S. H. XXXX/XX, F., 600/ K. Ľ.N., J. XXXX/XX, F., 601/ M. J., H. XXX/XX, F., 602/ D. Y., F..

F. XXXX/XX, F., 603/ Y. D., F.. F. XXXX/XX, F., 604/ S. F., F.. F. XX, F., 605a/606/ F. Š., F. XXXX/XX, F.,
605b/607/ F. F., F. XXXX/XX, F., 608/ V. Y. P. C. G. V. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 609/ D. C., F.. F. XXXX/XX,
F., 610/ B. E., S. Č.. XXX, 611/ Š. E., F.. F. XXXX/XX, F., 612/ K. Š., F.. F. XXXX/XX, F., 613/ R. J., F.. F.
XXXX/XX, F., 614/ H. R., F.. F.X. XXXX/XX, F., 615/ L. H., F.. F. XXXX/XX, F., 616/ L. Z., L. XXXX/X, F.,
617/ G. E., F.X. XXXX/XX, F., 618a/ O. K., E. XXXX/XX, Ľ., 618b/ O. H., E. XXXX/XX, Ľ., 619/ F. E., F..

F. XXXX/XX, F., 620/ L. H., P. X. XX/XX, F., 621/ R. R., F.. F. XXXX/XX, F., 622/ H. R., F.. F. XXXX/XX, F.,
623/ X.F. H., R.. K. XXX/X, P., 624/ F. X., R.. K. XXX/X, P., 625/ G. E., P. XXX/XX, R. L., 626/ G. B., D..
Š. XXX/XX, F., 627/ D. H., F.. F. XXXX/XX, F., 628/ H. E., F.. F. XXXX/XX, F., 629/ Š. Y., F. XXXX/XX, F.,
630/ J. H., F.. F. XXXX/XX, F., 631/ H. J., F.. F. XXXX/XX, F., 632/ F. G., F.. F. XXXX/XX, F., 633/ Š. H.,
F.. F. XXXX/XX, F., 634/ J. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 635/ C. J., F.. F. XXXX/XX, F., 636/637/ Č. J., F. XXXX/

XX, F., 638/ L. H., D.. Š. XXXX/XX, F., 639/ K. K., F.. F. XXXX/XX, F., 640/ P. H., F.. F. XXXX/XX, F., 641/
D. H.X., J. Z. XXXX/X, F., 642/ Š. C., F.. F. XXXX/XX, F., 643/ P. U., F.. F.P. XXXX/XX, F., 644/ F. E., F.. F.
XXXX/XX, F., 645/ V. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 646/ D. E., F.. F. XXXX/XX, F., 647/ P. D., F.. F. XXXX/XX, F.,
648/ F. C., F.. F.X. XXXX/XX, F., 649/ F.K. F., F.. F. XXXX/XX, F., 650/ L. Y., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 651/ Z.
K., F.. F. XXXX/XX, F., 652/ B. C., F.. F.X. XXXX/XX, F., 653/ Y. B., F.. F. XXXX/XX, F., 654a/ S. V., R.. H.

XXX/X, H. R., 654b/ H.. S. H., R.. H. XXX/X, H. R., 655/ Misijná kongregácia Služobníc Ducha Svätého,
Novozámocká 302, Ivanka pri Nitre, 656/ F. Š., F.. F. XXXX/XX, F., 657/ L. Z., S. H. XXXX/XX, F., 658/
J.F. R., R.. C. XXX/XX, J., 659/ B. R., F.. F. XX, F., 660/ H.. X. J. C. H., F. XX, F., 661/ F. U., F.. F. XXXX/
XX, F., 662/ R. F., F.. F.X. XXXX/XX, F., 663/ R.Č. D., Z. XX, L., 664/ R. U., V. X, F., 665/ F. H., F.. F. XX,
F., 666/ H. K., F.. F. XXXX/XX, F., 667/ Š. O., F.. F. XX, F., 668/ D. Š., F.. F. XX, F., 669/ A. J., F.. F. XX,

F., 670/ C. A., F.. F. XX, F., 671/ J. H., J. XX, 672/ H..Y. H., X. H. XXX/XX, R., 673/ O. O., J. XXXX/XX,
F., 674/ F. Y. H.., F.. F.X. XX, F., 675/ F.K. J., F.. F. XX, F., 676/ E. F., F.. F. XX, F., 677/ P. H., F.. F. XX, F.,
678/ P. E., F.. F. XX, F., 679/ H. P., F.. F. XX, F., 680/ B. H., F.X. XX, F., 681/ E. B.Á., F.. F. XX, F., 682/ Š.
E., F.. F. XX, F., 683/ C. Š., F.. F. XX, F., 684/ R. H., R. X. XXX/XX, J., 685/ R. H., L. X, F., 686/ G. H., F..
F. XX, F., 687/ L. J., F. XXXX/XX, F., 688/ L. C., F. XXXX/XX, F., 689/ L. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 690/ B. L.,

F.. F.X. XXXX/XX, F., 691/ P. E., F.. F. XXXX/XX, F., 692/ P. U., F.. F. XXXX/XX, F., 693/ D. H., F.. F. XX,
F., 694/ H. D., F.. F. XX, F., 695/ D. O., F.. F. XX, F., 696/ H. D., F.. F. XX, F., 697/ B. G., F.. F.X. XXXX/
XX, F., 698/ O.Á. E., F.. F. XXXX/XX, F., 699/ H. O., F.. F. XXXX/XX, F., 700/701/ J. Y., J. XXXX/XX, F.,
702/ F. K., F.. F. XXXX/XX, F., 703/ C. F., F.. F. XXXX/XX, F., 704/ X. C., P. XXXX/XX, L. - J., 705/ D. Z.,
P. X. XX/XX, F., 706/ G. E., F. XXX/XXX, Ľ., 707/ D. A., F.. F. XXXX/XX, F., 708/709/ H. E., F. XXX/X, L.,

710/ Prima Banka Slovensko, Hodžova 11, Žilina, 711/ X. K., Z. XXXX/X, F., 712/ H. X., Z. XXXX/X, F.,
713/ F. Š., Z. XX, F., 714/ Ľ. F., Z. XX, F., 715/ Š. H., J. Z. XXX/XX, Ľ., 716/ Š. Z., J. Z. XXX/XX, Ľ., 717/
X. J., Z. XXXX/XX, F., 718/ X. H., Z. XXXX/XX, F., 719/ H. H., Z. XX, F., 720/ G. H., Z. XX, F.Ž., 721/ L.
H., Z. XX, F., 722/ G. L., Z. XX, F., 723/ G. A., Z. XX, F., 724/ E. G., Z. XX, F., 725/ A. V., Z. XXXX/XX, F.,
726/ F. S., L.., Z. XXXX/XX, F., 727/ J. E., Z. XX, F., 728/ J.Á. C., Z. XX, F., 729/ W. H., Z. XX, F., 730/ H.

W., Z. XX, F., 731/ R. B., Z. XX, F., 732/ H. C., V. XXX/XX, Y., 733/ P. K., D.. Š. XXXX/XX, F., 734/ M. E.,
Z. XXXX/XX, F., 735/ D. M., Z. XXXX/XX, F., 736/ D. G., Z.Á. XXXX/XX, F., 737/ D.Á. H., Z. XXXX/XX,
F., 738/ L. U., Z. XXXX/XX, F.Ž., 739/ F. H., Z. XX, F., 740/ S. V., Y. Č.. XXX, 741/ H. S., Y. Č.. XXX, 742/
D. Š., Z. XX, F., 743/ H. U., Z. XX, F., 744/ Š. O., Z.Á. XX, F., 745/ U.Z., Z. XX, F., 746/ L. Y., Z. XXXX/XX, F., 747/ H.Á. H., Z. XXXX/XX, F., 748/ X. H., Z.Á. XX, F., 749/ R.Á. H., Z. XXXX/XX, F., 750/ L. C.,
Z. XX, F.F., 751/ H. Z., Z. XXXX/XX, F., 752/ J. U., Z.F. XXXX/XX, F., 753/ Č. Y., R. XXX/XX, D.U., 754/
K. U., Z. XXXX/XX, F., 755/ J. Z., Z. XXXX/XX, F., XXX/ H. B., Z. XX, F., XXX/ P. H., Z. XX, F., 758/ Z. Y.,

X.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, F., 759/ G. C., Z. XXXX/XX, F., 760/ F. G., Z. XXXX/XX, F., 761/ E. E.,
Z. XX, F., 762/ G. E., Z. XX, F., 763/ F. K., Z. XXXX/XX, F., 764/ H.. F. G., Z. XXXX/XX, F., 765/ H. H.,
Z. XX, F., 766/ B. H., Z. XX, F., 767/ C. E., Z. XX, F., 768/ G. C., Z. XX, F., 769/ Š. H., Z. XX, F., 770/ C.
Š., Z. XX, F., 771/ G. C., Z. XXXX/XX, F., 772/ G. J., Š. XXX/XX, Ľ., 773/ E. E., Z.F. XX, F., 774/ Y. E., Z.
XX, F., 775a/ F. F., Z. XXXX/XX, F., 775b/ F. C., Z. XXXX/XX, F., 776/ Č. V., L. X, F., 777/ Č. Z., Z. XXXX/

XX, F., 778/ H. H., Z. XXXX/XX, F., 779/ S. E., F. XXXX/XX, F., 780/ E. S., F. XXXX/XX, F., 781/ L. H.,
Z.Á. XXXX/XX, F., 782/ Z.Š. Ľ., Z. XX, F., 783/ P. H., X. K.L., Č.. XX, 784/ P. H.Á., Z. XX, F., 785/ P. C.,
Y. XX, L., 786/ R. Ľ., Z.F. XX, F., 787/ E. R., Z. XX, F., 788/ J. H., Z. XX, F., 789/ J. Z., Z. XX, F., 790/ P.
A., Z. XXXX/X, F., 791/792/ F. K., Z. XXXX/X, F., 793/ Ť. H., Y. XX, V., 794/ D. F., Z. XXXX/XX, F., 795/ F.
L., Z. XX, F., 796/ K. F., Z. XX, F., 797/ B. G., Z. XXXX/XX, F., 798/ B. V., Z. XXXX/XX, F., 799/ Š. Š., Z.
XX, F., 800/ V. B., J. XXXX/XX, F., 801/ X. E., J. 1633/., F., 802/ E. X., J. XXXX/XX, F., 803/ L. Ľ., J. XX,

F. , 804a/ A. Y., J. XX, F., 804b/ H. A., J. XX, F., 805/ P. J., J. XX, F., 806/ B. P.Í., J. XX, F., 807/ Č. H., J.
XX, F., 808/ R. Z., J. XX, F., 809/ P. G., L.., J. XXXX/XX, F., 810a/ A.. H. H., J.., J. XXXX/XX, F., 810b/
H. Z., V. XXXX/XX, F., 811/ R. P., J. XX, F., 812/ L. C., F.. F.X. XXXX/XX, F., 813/ F.N. U., J. XXXX/XX,
F., 814a/ J. H., K. XXX, 814b/ J. H., J. XXXX/XX, F., 815/ H. F., P. X. X, F., 816/817/ C. L., J. XXXX/XX,
F., 818/ L. C., J. X, F., 819/ F. H., J. X, F., 820/ U. F., J. X, F., 821/ D. E.X., J. X, F., 822/ F. S., J. X, F.,

823/ R. J., J. X, F., 824/ S. R., J. X, F., 825a/ J. V., J. XXXX/X, F., 825b/ J. F., J. XXXX/X, F., 826/ Y. B.,
J.Ž. X, F., 827/ F. H., J. X, F., 828/ E. E., J. X, F., 829/ C. E., J. X, F., 830/831/ O. H., R. XX, A., 832/ C.
U., J. XXXX/X, F., 833/ D. C., J. XXXX/X, F., 834/ D. E., J. X, F., 835/ J. J., L. XXX/XX, Ľ., 836/ Y. Z., J.
X, F.Ž., 837/ H. Y., J. X, F., 838/839/ D. V., H.. Z. XXXX/XX, F.H., 840/ V. C.L., L. XXXX/X, F., 841/ D. E.,
L. X, F., 842/ E. D., L. X, F., 843/ H. K., L. X, F., 844/ P. B., L. X, F., 845/ K. E., L. X, F., 846/ H. K., L. X,

F., 847/ X. Y., L. X, F., 848/ L. J., Z. XXXX/XX, F., 849/ L. Ľ., H..Z. XXXX, F., 850/ F. E., L. X, F., 851/ L.
F., L. X, F.Ž., 852/ Y.F. H., F. XXXX/XX, F., 853/ H. Y., F. XXXX/XX, F., 854/ J. G., Z. XXXX/X, F., 855/ Š.
Z., L. X, F., 856/ M. C., L. X, F., 857/ Š. H., R. Y. Č.. XXX, 858/ R. Z., A.. Z. XXXX/X, B., 859/ R. P., L.Á.
X, F., 860/ Z. O.Š., L. X, F., 861/ Y. Z., L. X, F., 862/ D. V., H. Z. XXXX/XX, F., 863/ D. Ľ., L. X, F., 864/
H. D., L. X, F., 865/ D. K., L. X, F., 866/ U. D., L. X, F.H., 867/ Z. E., L. X, F., 868/ B. Z., L. X, F., 869/ J.

E., F. F. XXXX/XX, F., 870/ J. G., Š. XXX/XX, F., 871/ H. U., L. X, F., 872/ H. Š., L. XXXX/X, F., 873/ L.
E., L. X, F., 874/ E. L., L. X, F., 875/ H.. Š. G., Z. XXXX/X, F., 876/ R.,J., L. XXXX/X, F., 877/ H. R., L.
XXXX/X, F., 878/ L. H., L. XXXX/X, F., 879/ Y. L., L. XXXX/X, F., 880/ H. H., L. XXXX/X, F., 881/ E. H., L.
XXXX/X, F., 882/ R. O., L. XXXX/X, F., 883/ U. R., L. XXXX/X, F., 884/ E. C., H. XXX/X, F., 885/ F. H., L.
XXXX/X, F., 886/ G. F., L. XXXX/X, F., 887/888/ Z. K., L. XXXX/X, F., 889/ Č. V., L. XXXX/X, F., 890/ E.

Č., L. XXXX/X, F., 891/ H. F., L. XXXX/X, F., 892/ Š. H., L. XXXX/X, F., 893/ L. H., L. XXXX/X, F., 894/
R. K., L. XXXX/X, F., 895/ Ľ. R., L. XXXX/X, F., 896/ D. E., L. XXXX/X, F., 897/ F. H., L. XXXX/X, F., 898/
F. H. H.., F.. F. XXXX/XX, F., 899/ X. A., F. XXXX/XX, F., 900/ X. P., F. XXXX/XX, F., 901/902/ E. J., F.. F.
XXXX/XX, F., 903/ D. A., F.. F. XXXX/XX, F., 904/ F. E., F.. F.X. XXXX/XX, F., 905/ H. F., F.. F. XXXX/XX,
F., 906/ F. H., Z. XXX/XX, R. L., 907/ F. Ľ., M. XX, 908/ Š. E., R. XXXX/X, F., 909/ K. H., F.. F. XXXX/XX,

F., 910/ J. V., E. XX, J., 911/ P. Š., Z. XXXX/XX, F., 912/. K. C., F.. F. XXXX/XX, F.Ž., 913/ R. H., F. XX,
914/ C. R., F. XX, 915/ R. R., J. XXXX/X, F., 916/ F. C., F.. F. XXXX/XX, F., 917/ Z. H., F. XXXX/XX, F.,
918/ D. S., R. XXXX/XX, F., 919/ L. E., F.. F. XXXX/XX, F., 920/ R. Y., F. XXXX/XX, F., 921/ R. R. H., F.
XXXX/XX, F., 922/ Y. E., F.. F. XXXX/XX, F., 923/ C. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 924/ Š. C., F.. F. XXXX/XX,
F., 925/ R. D., F.. F. XXXX/XX, F., 926/ Š. H., J. XXXX/XX, F., 927/ S. H., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 928/ P.

F., F.. F. XXXX/XX, F., 929/ N. H., F.. F. XXXX/XX, F., 930/ L. K., F.. F. XX, F., 931/ N. H., F. XXXX/XX,
F., 932/ N. H., F. XXXX/XX, F., 933/ O. E., F.. F. XXXX/XX, F., 934/ Y. O., F.. F. XXXX/XX, F., 935/ J. Ľ.,
F.. F. XXXX/XX, F., 936/ F. E., S. XXXX/XX, V., 937/ F. U., F.. F. XXXX/XX, F., 938/ H. H., L. XX, 939/ F.
H., F.. F. XXXX/XX, F., 940/ U. F., F.. F. XXXX/XX, F., 941/. J. H.Š., Z. XXXX/X, F., 942/ V. Z., Z. XXXX/
XX, J., 943/ M. H.K., F.. F. XXXX/XX, F., 944/ R. H., F.. F. XXXX/XX, F., 945/946/ V. H., F. XXXX/XX, F.,

947/ P. H., J. XX, F., 948/949a/ G. J., Z. XXXX/X, F., 949b/ G. B., X.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, F., 950a/
H. O., Ž. XXX/XX, Y. Z., 950b/ H. G., Ž. XXX/XX, Y. Z., 951/ W. G., F. XXXX/XX, F., 952/ J. R., F. XX,
F., 953/ B. J., F. XX, F., 954/ V. Y., V. XXXX/XX, B. H., 955/ P. H., F. XX, F., 956/ Š. E., F. XXXX/XX, F.,
957/ R. H., D.. Š. XXXX/XX, F., 958/ D. U., J. XXXX/X, F., 959/ S. G., F.. F. XXXX/XX, F., 960/ J. J., F..
F. XX, F., 961/ J. Ľ., L. XXXX/X, F., 962/ L. G., F.. F. XXXX/XX,F., 963/ O. E., F.. F.Á. XXXX/XX, F., 964/

H. E., F.. F. XXXX/XX, F., 965/ X. L., F.. F. XXXX/XX, F., 966/ H. X., F.. F. XXXX/XX, F., 967/ Š. C., F..
F. XX, F., 968/ L. Š., F.. F. XX, F., 969/ E. L., F.. F. XX, F., 970/ B. K., Z. XX, P., 971/ F. E.X., F. XX, F.,
972/ P. E., F.. F. XX, F., 973/. Ž. P., F.. F. XX, F., 974/ O. E., F.. F. XX, F., 975/ E. O., F.. F. XX, F., 976/
R. J., F.. F. XX, F., 977/ C. R., F.. F. XX, F., 978/ S. H., F.. F. XX, F., 979/ H. G., F.. F.X. XX, F., 980/ H.H.Š., F.. F. XX, F., 981/ F. L., F.. F. XX, F.Ž., 982/ F. U., F.. F.Á. XX, F., 983a/ B. J., F. XXXX/XX, F., 983b/
B. R., F. XXXX/XX, F., 984/ P. J., F.. F. XX, F., 985/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F.Ž., 986/ C. H., F.. F. XXXX/
XX, F., 987/ R. H., F.. F. XX, F., 988/ R. E., F.. F. XXXX/XX, F., 989/ Ľ. R., F.. F. XXXX/XX, F., 990a/ H.

D., V. XXX/XX, R. L., 990b/ V. H., F. XXXX/XX, F., 991/ R. G., M. XXX/XX, R. V., 992/ R. R., M. XXX/XX,
R. V., 993/ X. A., Z. XXXX/XX, F., 994a/ Š. H., O. Č.. XXX, 994b/ F. F., F. XXXX/XX, F., 995/ Z. C., F..
F. XXXX/XX, F., 996/ F. C., F.. F.X. XXXX/XX, F., 997/ S.Š. L., F.. F. XXXX/XX, F., 998/ G. J., F.. F. XX,
F., 999/ E. G., F.. F. XX, F., 1000/ Y. J., F.. F. XX, F., 1001/ Y. U., F.. F. XX, F., 1002/ O. H., F.. F. XXXX/
XX, F., 1003/ J. H., Z. XXXX/XX, F., 1004/ Č. Ľ., Z.Š. XXXX/XX, F., 1005/ M. H., Z. XXXX/XX, F., 1006/

L. H., Z. XXXX/XX, F., 1007/ L. L., Z. XXXX/XX, F., 1008/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 1009/ B. F., Z.Š. XXXX/
XX F., 1010/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1011/ F. F., Z. XXXX/XX, F., 1012/ L. J., Z. XXXX/XX, F., 1013/ Z. L.,
Z. XXXX/XX, F., 1014a/ G. E., Z. XXXX/XX, F., 1014b/ G. X., Z. XXXX/XX, F., 1015/ F. R., Z. XXXX/XX,
F., 1016/ F. Z., Z. XXXX/XX, F., 1017/ H. H., Y. Č.. XXX, 1018/ E. H., Y. Č.. XXX, 1019/. Y. Ľ.Í., Z. XXXX/
XX, F., 1020/ F. Y., Z. XXXX/XX, F., 1021a/ F. G., Z. XXXX/XX, F., 1021b/ F. B., Z. XXXX/XX, F., 1022/ J.
H., Z. XXXX/XX, F., 1023/ S. E., Z. XXXX/XX, F., 1024/ B. S., Z. XXXX/XX, F., 1025/ K. H., Z. XXXX/XX,

F., 1026/ C. K., Z. XXXX/XX, F., 1027/ J. E., Z. XXXX/XX, F., 1028/ E. Ľ., Z.F. XXXX/XX, F., 1029/ G. E.,
Z. XXXX/XX, F., 1030/ Š. H., Z. XXXX/XX, F., 1031/ S. Š., Z.Š. XXXX/XX, F., 1032/ F. D., Z. XXXX/XX,
F., 1033/ J. E., Z., XXXX/XX, F., 1034/ K. V., Z. XXXX/XX, F., 1035/ R. E., Z. XXXX/XX, F., 1036/ H. R.,
Z.F. XXXX/XX, F., 1037/ F. G., Z. XXXX/XX, F., 1038/ H.. F. H., Z.F. XXXX/XX, F., 1039/ L. H., Z. XXXX/
XX, F., 1040/ C. L., Z. XXXX/XX, F., 1041/ V. F., Z.Š. XXXX/XX, F., 1042/ V. K., Z. XXXX/XX, F., 1043/

R. A., Z. XXXX/XX, F., 1044/ P. R., Z. XXXX/XX, F., 1045/ R. C., Z. XXXX/XX, F., 1046/ W. R., Z. XXXX/
XX, F., 1047/ R. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1048/. H. R., Z. XXXX/XX, F., 1049/ K. O., Z. XXXX/XX, F., 1050/ F.
K., Z. XXXX/XX, F., 1051/ G. E., L. XXXX/X, F., 1052/ L. G., L. XXXX/X, F., 1053/ J. H., L. XXXX/X, F.,
1054/ J. Y., L. XXXX/X, F., 1055/ J. H., J. XXX/X, Y. Z., 1056/ F. R., L. XXXX/X, F., 1057/ Ľ. F., L. XXXX/
X, F., 1058/ Š. H., L. XXXX/X, F., 1059/ C. Š., L. XXXX/X, F., 1060/ L. E., L. XXXX/XX, F., 1061/ F. L., L.

XXXX/XX, F., 1062/ F. L., L. XXXX/X, F., 1063/ G. F., L. XXXX/X, F., 1064/ G. O., L. XXXX/X, F., 1065/.
G. G.Á., L. XXXX/X, F., 1066/ Č. A., L. XXXX/X, F., 1067/ L. K., R. K. XXX/XX, P., 1068/ J. Ľ., L. XXXX/
X, F., 1069/ H. J., L. XXXX/X, F., 1070/ Š. A., L. XXXX/X, F., 1071/ H. C., D.. R. XXX/XX, Ľ., 1072/ R. C.,
L. XXXX/X, F., 1073/ E. R., L. XXXX/X, F., 1074/ R. K., L. XXXX/X, F., 1075/1076/ V. A., X. H. XXX/XX,
R., 1077/ Y. C., Z. XXXX/X, F., 1078/ A. Y., Z. XXXX/X, F., 1079/ K. U., J. F. X, Z., 1080/ E. V., Z. XXXX/

XX, F., 1081/ M. E.Á., Z. XXXX/X, F., 1082/ A. M., Z. XXXX/X, F., 1083/ C. Y., Z. XXXX/X, F., 1084/ R.
C., Z. XXXX/X, F., 1085/ X. E., Z. XXXX/X, F., 1086/ L. Y., R.X. XXX/XX, L. - F. Y., 1087/ G., Z. XXXX/X,
F., 1088/ Č. R., Z. XXXX/X, F., 1089/ P. C., Z. XXXX/X, F., 1090/ F. H. H..J.., Z. XXXX/XX, F., 1091/ R.
U., Z. XXXX/X, F.H., 1092a/ P. G., Z. XXXX/X, F., 1092b/ P. Z., Z. XXXX/X, F., 1093/ P. E., H.. Z. XXXX/
XX, F., 1094/ P. H., H.. Z. XX, F., 1095/ D. G., Z. XXXX/X, F., 1096/ F. E., G.. G.. O. XXX/XX, F., 1097/

R. Ľ., B. XXXX/XX, F.Ž., 1098/ H. E., Z.Č. XXXX/X, F., 1099/ H. H., Z. XXXX/X, F., 1100. K. Y., Z. XXXX/
X, F., 1101/ P. Š., Z. XXXX/X, F., 1102/ P. U., Z. XXXX/X, F. 1103/ D. H., F. XXX/XX, Ľ., 1104/ F. P., Z.
XXXX/X, F., 1105/ H. F., Z. XXXX/X, F., 1106/ F. C., Z. XXXX/X, F., 1107/ G. E., Z. XXXX/X, F., 1108/ H.Á.
X., Z. XXXX/XX, F., 1109/ D. E., L. XXXX/XX, F., 1110/ L. H., Z. Č.. XX, F., 1111/ H. Y., J. XXXX/XX, F.,
1112/ L. H., J. XXXX/XX, F., 1113/ J. E., H. Č.. XX, 1114/ J. R., J. XXXX/XX, F.Ž., 1115/ H. Z., J. XXXX/

XX, F., 1116/ B. H., J. XXXX/XX, F., 1117/ J. A., J. XXXX/XX, F., 1118/ J. E., J. XXXX/XX, F., 1119/ L. J.,
J.Ž. XXXX/XX, F., 1120/ K. S. H.., Z. XX, E., XXXXX, N., 1121/. X. K. H.., Z. XX, E., XXXXX, N., 1122/
L. Ľ., J. XXXX/XX, F., 1123/ Y. L., J. XXXX/XX, F., 1124a/ F. L., Z. XXXX/XX, F., 1124b/ F. H., Z. XXXX/
XX, F., 1125/ L. H., R. Y. XXX, 1126/ E. Ľ., J. XXXX/XX, F., 1127/ E. Z., J. XXXX/XX, F.H., 1128/ R. J.,
V. XXXX/XX, J., 1129a/ F. V., J. XXXX/XX, F., 1129b/ F. H., J. XXXX/XX, F., 1130/. G. Z., B. XXX/XX,

Y. Z., 1131/1132/ H. O., J. XXXX/XX, F., 1133/ G. H., P. XX/XX, Ľ., 1134/ R. E., J. XXXX/XX, F., 1135/
G. R., J. XXXX/XX, F., 1136/1137a/-1137e/ P. S., Y. XXX/XX, Ľ., 1138/ J. R., V. XXX/X, L., 1139/ J. C.,
Š. XXX/XXX, R. R. Y., 1140/ Š. Š., J. XXXX/XX, F., 1141/ V. H., J. XXXX/XX, F., 1142/ B. C., Y. Č.. XX,
1143/1144/ Y. Y., H. Z. XXXX/XX, F., 1145/ G. Z., J. XXXX/XX, F., 1146/ A. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1147/
L. Z., J. XXXX/XX, F., 1148/ Y. K., F.. F.X. XXXX/XX, F., 1149/ H.K. Y., F.. F. XXXX/XX, F., 1150/ Š. P.,

J. XXXX/XX, F., 1151/ M. H., J. XXXX/XX, F., 1152/ G. Y., J. XXXX/XX, F., 1153/ C. G., J. XXXX/XX, F.,
1154/ W. V., J. XXXX/XX, F., 1155/ D. U., J.Á. XXXX/XX, F., 1156/ D. J., D.. Š. XXXX/X, F., 1157/ H. H.,
J. XXXX/XX, F., 1158/ F. H., J. XXXX/XX, F., 1159a/. A.. J. H., Y. XXX/XX, Ľ., 1159b/ J. K., Y. XXX/XX,
Ľ., 1160/ L. Š., Š. XXXX/X, Ľ., 1161/ U. L., Š. XXXX/X, Ľ., 1162/ B. E., J. XXXX/XX, F., 1163/ F. Ľ., J.
XXXX/XX, F., 1164/ H. U., J. XXXX/XX, F., 1165/ H. K., Z. XXXX/XX, F., 1166/ Š. E., Z. XXXX/XX, F.Ž.,

1167/ F. Š.V., Z. XXXX/XX, F., 1168/ F. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1169/ G. F., Z. XXXX/XX, F., 1170/ F. E., Z.
XXXX/XX, F., 1171/ H. F., Z. XXXX/XX, F., 1172/ Z. Š., Z. XXXX/XX, F., 1173/ B. Z., Z.F. XXXX/XX, F.,
1174/ J. C., Z. XXXX/XX, F. 1175/ E. H., Z. XXXX/XX, F., 1176/ H. E., Z. XXXX/XX, F., 1177/ B. H., Z.
XXXX/XX, F., 1178/ G. L., Z. XXXX/XX, F., 1179/ Z. G., Z. XXXX/XX, XXXXX F., 1180/ D. K., Z. XXXX/XX, F., 1181/ H. D., Z. XXXX/XX, F., 1182/ Y. J., Z. XXXX/XX, F., 1183/ P.Ý. L., Ľ. M. XXXX/XX, F., 1184/
P. A., R. Y. Č.. XX, 1185/ R.Ý. H., Z. XXXX/XX, F., 1186/ H. R., Z. XXXX/XX, F., 1187/ P. E., Z. XXXX/XX,
F., 1188/ B. P., Z. XXXX/XX, F., 1189/ G. O., Z. XXXX/XX, F., 1190/ Y. G., Z. XXXX/XX, F., 1191/ J. E., R.

P. XXXX/XX, F., 1192/ F. J., R. P. XXXX/XX, F., 1193/ O. C., Z. XXXX/XX, F., 1194/ Z. O., Z. XXXX/XX,
F., 1195/ C. A., Z.Á. XXXX/XX, F., 1196/ L. C., Z. XXXX/XX, F., 1197/ L. E., J..E.. Š. XXXX/X, F., 1198/
F. O., Z. XXXX/XX, F., 1199/ K. F., Z. XXXX/XX, F., 1200/ E. Š., Z. XXXX/X, F., 1201/ F. E., Z. XXXX/X,
F., 1203/ Č. H., Z. XXXX/X, F., 1204/ G. Č., Z. XXXX/X, F., 1205/ G. Š., Z. XXXX/X, F., 1206/ Ž. Ľ., Z.
XXXX/X, F., 1207/ L. H., Z. XXXX/X, F., 1208/ L. G., Z. XXXX/X, F., 1209/ H. Z., Z. XXXX/X, F., 1210/ G.

Y., Z. XXXX/X, F., 1211/ D. Š., Z. XXXX/X, F., 1213/ D. Y., Z. XXXX/X, F., 1214/ J. A., F.. F. XXXX/XX, F.,
1215/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1216/ C. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1217/ P. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1218/
C. P., F.. F. XXXX/XX, F., 1219/ J. E., F.. F. XXXX/XX, F., 1220/ G. L., F.. F. XX, F., 1221/ A. G., F.. F. XX,
F., 1222/ Č. F., F.. F. XXXX/XX, F.H., 1223/ P. U., F.. F., XXXX/XX, F., 1224/ R. E., F.. F. XXXX/XX, F.Ž.,
1225/ H. R.Á., F.. F. XXXX/XX, F., 1226/ L. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1227/ C. L., F.. F. XXXX/XX, F., 1228/
F. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1229/ F. Z., F.. F. XXXX/XX, F., 1230/ R. S., F.. F. XXXX/XX, F., 1231/ C. R., F..

F.Á. XXXX/XX, F., 1232/ H. L., F.. F. XXXX/XX, F., 1233/ G. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1234/ H.. J. P., F.. F.
XX, F., 1235/ P. R., F.. F. XXXX/XX, F., 1236/ G. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1237/ R. J., F.. F. XXXX/XX, F.,
1238/ Y. Š., F.. F. XXXX/XX, F.H., 1239/ J. C., F.. F. XXXX/XX, F., 1240/ L. E., F.. F. XXXX/XX, F., 1241/
L. L., F.. F. XXXX/XX, F., 1242/ Š. E., Č.. XX, XXXXX K. - P., 1243/ Š. G., F.. F. XXXX/XX, F., 1244/ D.
E., F.. F. XXXX/XX, F.H., 1245/ C. D., F.. F. XXXX/XX, F., 1246/ H. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1247/ F. G.,

Z. XXXX/XX, F., 1248/ E. F., Z. XXXX/XX, F., 1249/ R. F., F.. F. XXXX/XX, F., 1250/ E. Y.K., F.. F. XXXX/
XX, F., 1251/. R. E., F.. F. XXXX/XX, F., 1252/ Š. L., J. XXX/XX, Ľ., 1253/ K. B., F. XXXX/XX, F., 1254/
B. K., J. XXX/XX, Ľ., 1255/ L. Ž., F.. F. XXXX/XX, F., 1256/ Y. Ľ., F.. F.X. XXXX/XX, F., 1257/ R. G., D.
XXXX/XX, F., 1258/ F. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1259/ E. F., F.. F. XXXX/XX, F., 1260/ J. J., F.. F. XXXX/XX,
F., 1261/ J. J., F.. F. XXXX/XX, F., 1262/ F. J., L. XXXX/XX, F., 1263/ F. C., L. Č.. XXX, 1264/ L. R., L.

XXXX/XX, F.H., 1265/ H. E.X., L. XXXX/XX, F., 1266/ L. H., L. XXXX/XX, F., 1267/ H. G., L. XXXX/XX,
F., 1268/ D. Y., K. XXXX/XX, Ľ., 1269/ E. D., K. XXXX/XX, Ľ., 1270/ X. K., H.. Z. XX, F., 1271/ E.. Š. Y.,
Z. XXXX/X, F., 1272/ E. Z., Z. XXXX/XX, F.H., 1273/ L. U., Z. XXXX/X, F., 1274/ L. H., X. L. X, F., 1275/
F. L., X. L. X, F., XXXX/ V. J., F.. F. XXXX/XX, F., 1277/ H. V., F.. F. XXXX/XX, F.H., 1278/ Š. C., Z. XXXX/
X, F., 1279/ L. R., Z. XXXX/X, F.Ž., 1280/ F. J., Z. XXXX/X, F., 1281/ B. O., Š. XXX/XX, R. L., 1282/ F. B.,

Z. X, F., 1283/ G. G., K. Č.. XX, 1284/ H.. G. X., Z. XXXX/X, F., 1285a/ Š. J., F. XXXX/X, F., 1285b/. Š.
H., F. XXXX/X, F., 1286/ H. - H. H., J.., Š. XXX/XXX, R. R. Y., 1287/ L. J., Z. XXXX/X, F., 1288/ V. C., Z.
XXXX/X, F., 1289/ F. E., X. H. XXX/XX, Ľ., 1290/ J. J., Z. XXXX/X, F., 1291/ H. J., Z. XXXX/X, F., 1292a/
A. K., F. XX, H. R., 1292b/ E. Č., Z. X, F.H., 1293/ D. L., E.. M. XXXX/XX, F., 1294/ H.. G. O., Z. XXXX/
XX, F., 1295/ G. Y., Z. XXXX/XX, F., 1296/ J. J., Z.R. XXXX/X, F., 1297/ J.. J. H., R. V. XXX/XX, F., 1298/

F. G., J.C. XXXX/X, F., 1299/ B. F., J. XXXX/X, F., XXXX/ Y. H., Z. XXXX/X, F., 1301/ F. C., Z. XXXX/
X, F., 1302/ Y. E., F..F. XXXX/XX, F., 1303/ Š. H., Z. XXXX/XX, F., 1304a/ D. E., Z. XXXX/X, F., 1304b/
D. U., Z. XXXX/X, F., 1305/ J. J., Z. XXXX/X, F., 1306/ Y. J., Z. XXXX/X, F., 1307/ F. R., Z. XXXX/X, F.,
1308/1309/. C. G., Z. XXXX/X, F., 1310/ L. E., Z. XXXX/XX, F., 1311/ K. H., F.Á. Y. XX, 1312/ G. E.Á., Z.
XXXX/X, F., 1313/ R. G., Z. XXXX/X, F., 1314/ R. H., J. XXXX/XX, F., 1315/ L. K., Z. XXXX/X, F., 1316/

C. L., Z. XXXX/X, F.H., 1317/ K.F. K., J. XXXX/XX, Ľ., 1318/ F. J., J. XXXX/XX, F., 1319/ H. F., J. XXXX/
XX, F., 1320/ F. H., Z. XXXX/X, F., 1321/ D. J., Z. XXXX/X, F., 1322/ U. D., Z. XXXX/X, F., 1323/. F.Á. B.,
Y. O. XX, 1324/ B. L., Z. XXXX/X, F., 1325/ F. H., Z. XXXX/X, F., 1326/ K. E., Z. XXXX/X, F., 1327/ F. P.,
Z. XXXX/X, F., 1328/ Refrix s.r.o., Pod traťou 9, Kežmarok, 1329/ Východoslovenská distribučná, a.s.,
Mlynská 31, Košice, 1330/ L. J., F. XXXX/XX, F., 1331/ A. L., F. XXXX/XX, F., 1332/ L. E., W. XXXX/X,

F., 1333/ H. L., W. XXXX/X, F., 1334/ G. H., XX V. Č.. XX, 1335/ F. E., V. XXXX/XX, Y. Z., 1336/ F. Š., E.
XXXX/X, F., 1337/ C. F., E. XXXX/X, F.H., 1338/ L.A. H., A.. R. XXXX/XX, F., 1339/ A. L., A.. R. XXXX/
XX, F., 1340/ F. S., A. R. XXXX/XX, F., 1341/ J. B., F. XXXX/X, F., 1342/Y. E., Z. XXXX/X, F., 1343/ H.
J. H.., J. XXXX/XX, F., 1344/ E. E., H. XXX/X, Ľ., 1345/ B. C., Š. XXX/X, Ľ., 1346/ L. G., F. XXXX/X, F.,
1347/ A.. G. K., Ľ. M. XXXX/XX, F., 1348/ Cirkevný zbor ECAV, Hviezdoslavova 18, Kežmarok, 1349/ O.

H., XX-XX XXXth R. O. P., X. T., XXX XX, N., 1350/ Z. R., L. XX, Ľ. , 1351/ R. Y., L. XXX/XX, Ľ., 1352/
L. E., H. R. XX, J., 1353/ L. P., Z. XX, J., 1354/ F. H., E.. Ž. XXX, E., Č., S.. J.L., 1355/ Š. U.Y. E.., E.
XXXXXXX, J., 1356/ H. E., E., S.. P., 1357/ H. B., V. XXXX/XX, J., 1358/ J. C. J.., S. XXXX/X, G. F.,
1359/ A. E., XXX L. M. K. W., X. T. XXXXX, N., 1360/ V. C., R. XXXX/XX, J., 1361/ A. Š., R. XX, J. - Y.,
1362/ W. H., XXX X. G.. X. L., X. T. XX/XX-XXXX, N., 1363/ A. G., F. XXXX/XX, J. - Y., 1364/ L. K.U.,

XXXX H. Z., R., X. T. XXXXX, N., 1365/ A. J., XXXA W. R. U. H. Xx A., V., M., XXXX/ A. H., F. XXXX/
XX, J.- Y., 1367/ L. K., M. Č.. X, 1368/ J. J., R. A. XXX/X, J., 1369/ J. Y., R. A. XXX/X, J., 1370/ J.Č. J.,
R. A. XXX/X, J., 1371/ J. E., R. A. XXX/X, J., 1372/ H. U., A.. E. XXXX/XX, J. - Y., 1373/ K. E., L. XXX/
XX, Ľ., 1374/ K. J., A., J. XXXX/XX, Ľ., 1375/ E. E., H. XXX/X, Ľ., 1376/ R. E., J. XXXX/X, F., 1377/ Y.H., Ú. X, Ľ., 1378/ Y. E., Ľ. Č.. XXX, 1379/ H. A., H.., P. XX, R. Y., 1380/ F. X., S. XXX/XX, J., 1381/ L.
E., K. XXXX/X, B., 1382/. V. Š.C., H.. L. XXXX/X, B. - H., 1383/ A. A., D. XX, F., 1384/ HEBA, spol. s
r.o., Fr. Hečku 3906, Poprad, 1385/ P. H., H. X, Ľ., 1386/ L. H., F. XXX/XX, Ľ., 1387/ F. C., H. X.. X, L.,

1388/ Štatistický úrad SR, Miletičova 3, Bratislava, 1389/ A.. F. H., E.. Ž. XXX, J., XXX XX, Č., 1390/ Ž.
V., B. G. XX, X., 1391/ A. J., V. Z. XXXXX, 1392/ P. Ľ., Š. XXX/XX, Ľ. 1393/ D. C., Ľ. Č.. XX, 1394/ P. R.
Z.Á. XXXX/XX, F., 1395/ F. H., Z. XXXX/XX, F., 1396/ L. Ľ., Z. XXXX/XX, F., 1397/ H. U., Z. XXXX/XX,
F., 1398/ F. H., L. XXXXX/XX, Ľ., 1399/ J. J., Z. XXXX/X, F., 1400/ C. J., Z. XXXX/XX, F., 1401/ Y. E., Z.
XXXX/XX, F., 1402/ C. Y.Č., Z. XXXX/XX, F., 1403/ P. R., Z. XXXX/XX, F., 1404/ D. Z., Z. XXXX/XX, F.,

1405/ D. D., Z. XXXX/XX, F., 1406/1407/ S. G., Z. XXXX/XX, F., 1408/ H.. H. J., A. X, L., 1409/ P. U., H.
XX, F., 1410/ V. U., V. XXXX/XX, F.H., 1411/ S. H.X., F. F. XXXX/X, F., 1412/ A. C., H. X, Ľ., 1413/ F. D.,
B. XX, F., 1414/ G. R., V. XXX/XX, F., 1415/ Z. E., Š. XXXX/XXX, Ľ., 1416/ G. E., J. X, Ľ., 1417/ U. G.,
R. K. XXXX/XX, K. R., 1418/ J. Ľ.K., L. XXXX/X, F., 1419/ F. Y., B. XX, F., 1420/ L. S., F. XX, Ľ., 1421/
R. Y., XXX XX H. XX, 1422/ F. H., Z. XXX/XX, J., 1423/ B. E., XX. C. XXX/XX, J., 1424/ F. E., G. F. XX,
1425/ U. P., R. XXX/X, K. R., 1426/ A.. F. J., J. XX, F., 1427/ E. H., Z. XXXX/X, F., 1428/ P. P. M. X., Z.

XXXX/XX, F., 1429/ V. H., Z. XXXX/X, F., 1430/ P. V., F.. F. XXXX/X, F., 1431/ AGRO KMK s.r.o., Školská
1055/9, Ľubica, 1432/ P. F., F.. F. XXXX/X, F., 1433/ R. P., F. XXXX/X, F., 1434/ Š. O., J.C. XXXX/XX,
F.F., 1435/ F. H., J. X, F., 1436/ K. R., W. XXXX/X, F., 1437/ L. E., F.. F. X, F., 1438/ S. H., J. XXXX/X,
F., 1439/ J. H., J. XXXX/X, F., 1440/ C. J.Í., J. XXXX/X, F., 1441/ F. R., P. Č.. XX, 1442/ V. H., Z. XXXX/
X, F., 1443/ Spravbytherm s.r.o., Poľná 1494/2, Kežmarok, 1444/ A.. Š. U., Z. XXXX/X, F., 1445/ Š. J.,

F. XXXX/X, F., 1446/ H. Š., F. XXXX/X, F., 1447/ J. S., R. XXXX/X, F., 1448/ F. H., F.. F. X, F., 1449/ C.
F., F. X, F., 1450/ Š. E., J. XX, F., 1451/ J. H., S. H. XXXX/X, F., 1452/ S. J., S. H. XXXX/X, F., 1453/ R.
H., Z. XXXX/X, F., 1454/ R. J., L. XXXX/X, F., 1455/ E. R., L. XXXX/X, F., 1456/ D. J., Z. X, F., 1457/ P.
E., E.. B.L. XXXX/XX, F., 1458/ O. G., J. XXXX/X, F., 1459/ E., J. XXXX/X, F., 1460/ R. D., K. XX, L.-
J., 1461/ D. H., F.. F. XXXX/XX, F., 1462/ A. P., Z.Á. XXXX/XX, F., 1463/ K. L., Z. XXXX/XX, F., všetci

1/ až 1463/ zastúpení spoločným zástupcom: Mesto Kežmarok, so sídlom Hlavné námestie 1, 060 01
Kežmarok, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom
Búdkova 4, 811 04 Bratislava 1, IČO: 36 854 948; ako aj za účasti ďalších účastníkov: 1464/ F. O., J.
XXXX/XX, F., 1465/ F. G., J. XXXX/XX, F.Ž., 1466/ A. F., Y. XX, XXX XX, 1467/ C. F., Y. XX, XXX XX F.,
1468/ S. Ľ., L. XXXX/X, F., 1469/ A.. S. H., L. XXXX/X, F., 1470/ R. S., J. XX, F., 1471/ R. C., J. XX, F.,

1472/ J. H., L. XXX/XX, Ľ., 1473/ Mgr. Gabriela Čorbová, Slnečná 996/4, 059 71 Ľubica, 1473a/ E. L.,
Z. XXXX/XX, XXX XX F., všetci 1464/ až 1473a/ zastúpení spoločným zástupcom: H.. D. Č., R. XXX/X,
XXX XX Ľ., o preskúmanie záznamu žalovaného z 25.05.2018 pod č. 554/18, na základe záznamovej
listiny Z 932/2018, o preskúmanie záznamu vykonaného dňa 25.05.2018 na základe záznamovej listiny
Z 932/2018, zapísaný pod číslom zmeny 554/18, ktorý vykonal Okresný úrad Kežmarok, katastrálny

odbor dňa 25. mája 2018, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka v 815. rade Mesta Kežmarok proti
rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/12/2024 zo dňa 31.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/12/2024
zo dňa 31.03.2025 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh ďalšieho účastníka v 815. rade na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom sp. zn. 3S/12/2024 zo dňa 31.03.2025 Správny súd v Košiciach postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil zápis zmeny hranice katastrálneho územia Ľ. a katastrálneho
územia F. v katastri nehnuteľností na základe záznamovej listiny Z 932/2018, zapísaný pod číslom
zmeny 554/18, ktorý vykonal Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor dňa 25. mája 2018 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

2. Správny súd konštatoval, že vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností nemá skutočne povahu
formalizovaného rozhodnutia, avšak jeho vykonaním dochádza k vneseniu (evidencii) do katastranehnuteľností podstatných údajov o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb k
nehnuteľnostiam, ktorým údajom § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, do okamihu preukázania
opaku, prisudzuje správnosť a hodnovernosť aj pre prípadné ďalšie nakladanie či disponovanie s

nehnuteľnosťami, je len logicky pochopiteľným dôsledkom uvedenej závažnej zmeny údajov v katastri
nehnuteľností, hoc je len evidenčnej povahy, aby sa o jej vykonaní v prvom rade dozvedela osoba,
ktorej sa tento úkon záznamu týka, a keďže tento úkon nemá formalizovanú podobu rozhodnutia,
dotknutá osoba sa o ňom logicky môže dozvedieť, t. j. môže sa táto informácia dostať do jej dispozičnej
sféry, iba osobitným formálnym oznámením o faktickom vykonaní tohto záznamu. Z uvedeného dôvodu

zákonodarca explicitne v cit. § 37 katastrálneho zákona upravil postup žalovaného (katastrálneho úradu)
v tom smere, že po vykonaní záznamu obligatórne musí jeho vykonanie žalovaný dotknutej osobe,
ktorej právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, osobitne oznámiť listom, tak ako sa to udialo aj
v tomto prípade, že záznam bol vykonaný. A keďže najskôr až okamihom doručenia dotknutej osobe
predmetného osobitného oznámenia o vykonanom zázname v katastri nehnuteľnosti, na vykonanie
ktorého sa nevzťahuje správny poriadok, sa táto podstatná informácia dostane do zorného poľa tejto

dotknutej osoby, od okamihu ktorého sa tak táto osoba môže najskôr proti vykonanému záznamu
brániť, preto aj zákonodarca zohľadniac špecifickú neformalizovanú podobu tohto záznamu, v cit. § 181
ods. 1 SSP zakotvil, že proti takémuto záznamu žalovaného majúceho pre účely správneho súdnictva
charakter opatrenia (viď ďalej), ktorý záznam vykoná žalovaný bez prítomnosti dotknutej osoby, ktorá sa
o ňom dozvie až doručením jej oznámenia o jeho vykonaní, možno podať všeobecnú správnu žalobu v

lehote dvoch mesiacov od cit. „...oznámenia opatrenia orgánu verejnej správy...“, t. j. nie od samotného
vykonania záznamu, ale až od jeho cit. „oznámenia“.
3. V danom prípade boli oznámenia (celkovo ich bolo päť) žalovaného adresované žalobcovi (obec
Ľubica), o vykonaní napadnutého záznamu žalovaným, žalobcovi doručené v dňoch 11.06.2018,
14.06.2018 a 18.06.2018, od dátumov ktorých zaiste nemohla uplynúť zákonná dvojmesačná lehota na

podanie všeobecnej správnej žaloby žalobcom, ktorá bola podaná pôvodne krajskému súdu 31.07.2018
a teda včas. Na margo uvedeného správny súd podotýka (obiter dictum), že teoreticky aj keby žalovaný
a ďalší účastníci 1/-1463/ boli úspešnými (čo neboli, viď ďalej), so svojou námietkou o potrebe voľby
iného typu žaloby proti záznamu vykonanému žalovaným a to žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
moci, tak aj v prípade tohto typu správnej žaloby, by sa subjektívna lehota na jej podanie podľa § 256

SSP počítala nie od okamihu vykonania zásahu, ale od okamihu, kedy sa o tomto zásahu dotknutá
osoba dozvedala, t. j. od okamihu, kedy sa informácia o jeho vykonaní dostala do jej dispozičnej sféry.
4. Námietka o oneskorenom podaní žaloby bola nastolená pravdepodobne iba v spojitosti s ďalšou
námietkou žalovaného a ďalších účastníkov 1/-1463/ o údajne nesprávnej formulácii žalobného petitu
žalobyžalobcu,ktorýpetit,podľanich,vprípade,žebylehotanapodaniežalobymalabyťpovažovanáza

zachovanú, tak potom by mal žalobca žalovať oznámenie/nia, ktorým/mi mu bolo žalovaným oznámené
vykonanie napadnutého záznamu v katastri nehnuteľností. Inými slovami, žalovaný a ďalší účastníci
1/-1463/ majú za to, že žaloba bola podaná včas iba v prípade, ak by táto bola podaná nie proti
napadnutému záznamu ako takému, ale proti oznámeniam žalovaného o jeho vykonaní a v tom
prípade by bola podľa nich žaloba nedôvodnou, keďže predmetné oznámenia boli vykonané v súlade

so zákonom a ani nezakladajú, nemenia ani nespôsobujú zánik subjektívnych práv či povinností. Na
margo uvedeného, ako už aj bolo uvedené, správny súd dáva do pozornosti, že oznámenie o vykonaní
záznamu je len „poslom“ resp. nosičom informácie pre záznamom dotknutú osobu o tom, že záznam
bol žalovaným v katastri nehnuteľností vykonaný a teda až od okamihu doručenia tohto oznámenia sa
záznamom dotknutá osoba môže proti záznamu prípadne brániť, preto je potrebné lehotu aj na podanie

správnej žaloby proti záznamu počítať až od okamihu dotknutej osobe oznámenia o jeho vykonaní, nie
od samotného vykonania tohto záznamu. Ak by tomu tak nebolo a lehota na bránenie sa proti záznamu
v katastri by sa mala počítať od jeho faktického vykonania, vznikla by skutková situácia, že záznamom
v katastri nehnuteľností dotknutá osoba, by sa v prípade, žeby si neoverovala stav svojho vlastníctva
v katastri nehnuteľností mohla o zmene tohto stavu dozvedieť aj po dvojmesačnej lehote na podanie

správnej žaloby od vykonania záznamu, a zasa keby ustálenie začiatku plynutia tejto lehoty na podanie
žaloby bolo ponechané iba na aktivitu samotnej záznamom dotknutej osoby, t. j. na nej by bolo, kedy by
sa o zázname „dozvedela“, tak táto subjektívna skutková okolnosť dôležitá pre určenie začiatku plynutia
lehoty by bola nepreukazná, preto zákonodarca majúc toto na zreteli prezieravo uložil katastrálnemu
úradu (žalovaný) povinnosť o vykonaní záznamu osobu ním dotknutú osobitne informovať.

5. Ďalšiu námietku týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej
správnej žaloby, žalovaný a spoločný zástupca ďalších účastníkov 1/-1463/ (mesto Kežmarok)
odôvodnili konštatovaním, že na strane žalobcu nie je splnený jeden zo základných zákonných
predpokladov podľa cit. § 177 ods. 1 SSP, determinujúcich právo na podanie všeobecnej správnejžaloby a to, že žalobca sa všeobecnou správnou žalobou proti opatreniu orgánu verejnej správy môže
domáhať iba ochrany cit. „.... svojich subjektívnych práv...“, ktorá podmienka v prípade žalobcu nemá
byť splnená, pretože právo na (samo)správu určitého územia, ako aj právo na príjem z daní (dane

z nehnuteľností) z určitého územia, či právo na trvalý pobyt osôb na určitom území a s tým spojený
príjem z podielovej dane, nie sú subjektívnymi právami obce, t. j. žalobcu, obce Ľubica. Keďže aj s touto
námietkou, ktorá bola aj kasačnou námietkou sa kasačný súd vysporiadal v prvej vete bodu 38. svojho
rozhodnutia bez ďalšieho iba všeobecným konštatovaním, že cit. „... námietky sťažovateľov vyhodnotil
kasačný súd ako nedôvodné.“, a osobitne sa jej vo svojom prvom rozhodnutí nevenoval ani krajský

súd, mal správny súd za potrebné pre komplexnosť a transparentnosť veci, oboznámiť účastníkov
konania aj s dôvodmi svojho záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a teda o
nedôvodnosti aj tejto námietky žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/. Správny
súd sa síce stotožnil s názorom, žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/, že
právo na príjem z miestnych či podielových daní alebo právo na (samo)správu nad určitým územím
s určitým počtom obyvateľov nemajú prívlastok „subjektívneho“ práva žalobcu (obce), ale sú akýmsi

vonkajším atribútom (prejavom) definujúcim Ústavou a zákonom obcí zverených (samo)správnych
oprávnení. V danom prípade, však z podstaty a účinkov napadnutého záznamu vyplýva, že pri podaní
všeobecnej správnej žaloby žalobca (obec) nevstupuje skrz túto žalobu do súdneho konania titulom
svojho statusu samosprávneho útvaru spravujúceho určité územie a osoby majúce na ňom trvalý pobyt,
ale titulom ochrany svojho „subjektívneho“ vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému

svojmumajetku,sťabyprávnickejosobyatovsúlades,včl.20ods.1ústavydeklarovanýmesenciálnym
princípom právneho štátu, podľa ktorého cit. „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu.“
6. Z v administratívnom spise sa nachádzajúcich listov vlastníctva, totižto vyplýva, že napadnutý
záznam v katastri nehnuteľností sa týka aj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktorého majetok sa

tak v dôsledku účinkov napadnutého záznamu dostal do (samo)správy spoločného zástupcu ďalších
účastníkov 1/-1463/ (mesta Kežmarok) a v súvislosti s ktorým možno mať za to, že žalobca sa podanou
správnou žalobou dovoláva ochrany svojich „subjektívnych“ vlastníckych práv. Je síce pravdou, že
napadnutým záznamom nedošlo k zmene vlastníckych vzťahov a teda ani žalobca nebol v dôsledku
tohto záznamu ochudobnený o vlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, avšak podľa správneho

súdu vlastnícke právo v tomto kontexte nie je možné vnímať iba v zúženom slova zmysle, resp. v
zmysle výlučne iba vlastníckeho práva bezprostredne iba nehnuteľností, ktoré boli dotknuté zmenou
katastrálnych území, ale je ho potrebné vnímať aj v širšom kontexte vlastníctva žalobcu aké takého, t.
j. v kontexte dopadu napadnutého záznamu na majetok žalobcu všeobecne, keďže žalobca ako osoba
majúca vlastníctvo v katastrálnom území iného samosprávneho útvaru, mu bude napr. musieť podľa

ním nastavených podmienok odvádzať dane zo svojho majetku, ktorý tak nebude môcť využívať iným
spôsobom.
7. Okrem toho, na katastrálne konanie o zázname je síce normatívne explicitne vylúčená subsidiárna
pôsobnosť Správneho poriadku, pričom podľa dôvodovej správy ku katastrálnemu zákonu je tomu tak
preto, že sa jedná o konanie sui generis, v ktorom sa nerozhoduje o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach oprávnených a povinných subjektov, avšak konanie o zázname pritom
rozhodne nie je možné považovať za konanie, v ktorom by nemohlo dôjsť k dotyku na právach
fyzických osôb alebo právnických osôb, keďže postupom katastrálneho úradu v konaní o zázname
môžu byt priamo dotknuté tieto práva fyzických osôb a právnických osôb na riadne evidovanie ich
právneho vzťahu k určitej nehnuteľnosti alebo ich právo na zákonné prejednanie veci, t. j. na posúdenie,

či na vykonanie záznamu boli alebo neboli splnené zákonné podmienky. V tomto smere správny
súd argumentačne podporne poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
2Svk/6/2021 z 28.03.2022 podľa ktorého cit. „Keďže záznam má povahu opatrenia orgánu verejnej
správy, aj na konanie o zázname sa budú aplikovať základné pravidlá správneho konania v zmysle §
3 ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). To

znamená, že aj na konanie o zázname budú dopadať elementárne zásady správneho procesu ako
zásada legality, aktívnej súčinnosti účastníkov konania, hospodárnosti a rýchlosti konania, materiálnej
pravdy a informovanosti.“ Napokon to, že aj v katastrálnom konaní o zázname dochádza k dotyku
na právach záznamom dotknutých osôb (akou osobou je aj žalobca), explicitne vyplýva aj zo znenia
cit. § 37 katastrálneho zákona, podľa ktorého katastrálny úrad oznámi vykonanie záznamu v katastri

nehnuteľností tým osobám, cit. „...ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté...“, t. j. ktoré boli
záznamom dotknuté na svojich právach, pričom v tomto prípade sám žalovaný za takúto osobu pokladal
aj žalobcu, preto mu vykonanie napadnutého záznamu oznámil piatimi listami.8. Ako nedôvodnú vyhodnotil už v skoršom rozhodnutí v danej veci krajský súd aj námietku žalovaného
a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ týkajúcu sa formálne nesprávneho označenia
subjektu žalovaného v žalobe žalobcom, ktorý za žalovaného označil Slovenskú republiku v zastúpení

katastrálnym úradom. Táto námietka už nebola predmetom kasačných sťažností, preto správny súd
iba pre komplexnosť veci obdobne ako aj krajský súd opakuje a naviac dodáva, že akceptovanie
namietaného, by podľa správneho súdu znamenalo prílišný formalizmus, ktorý by v okolnostiach veci
(kedy je zrejmé aké opatrenie žalobca žalobou napáda a ktorý orgán verejnej správy ho vykonal)
neobstál v teste proporcionality s požiadavkou materiálnej (vecnej) ochrany práv účastníkov správneho

súdneho konania. Už krajský súd poukázal podporne v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu
sp. zn. 4Sžo/19/2011 z 13.07.2011 a správny súd dopĺňa z neho na danú situáciu adekvátnu citáciu,
podľa ktorej cit. „Nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva
zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení
rozhodnutia súdu. Prípadné nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu preto nemôže mať

samé osebe za následok zastavenie konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, pokiaľ
žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t. j. najmä označenie
rozhodnutia správneho orgánu, ktoré napáda, nakoľko správne označenie žalovaného správneho
orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“
9. K námietke žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ ohľadne charakteru

napadnutého záznamu, ktorý by podľa nich nemal byť opatrením, ale iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa už záväzne a to nie len judikatúrne v iných veciach, ale aj v tejto konkrétnej veci vysporiadal
už najvyšší správny súd (kasačný súd), keď uzavrel, že záznam vykonaný žalovaným v katastrálnom
záznamovom konaní je potrebné považovať jednoznačne za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré
je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnom konaní iniciovanom všeobecnou správnou

žalobou. Vysporiadanie sa najvyšším správnym súdom s vyššie uvedenou predchádzajúcou námietkou
ohľadne charakteru napadnutého záznamu sťa by opatrenia orgánu verejnej správy, je súčasne
odpoveďou aj na ďalšiu námietku žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/, podľa
ktorejmalžalobcanadosiahnutienímsledovanéhocieľapodaťinýtypsprávnejžalobyatopodľanichnie
všeobecnú správnu žalobu, ale žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku

žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/ aj o nesprávne žalobcom zvolenom
prostriedku ochrany proti Uzneseniu Vlády, ktorý sa podľa nich mal domáhať ochrany podaním návrhu
na konanie o ústavnom súlade Uznesenia Vlády v konaní podľa čl. 125 ústavy z dôvodu zásahu vlády
do vecí samosprávy, tak správny súd jednako uvádza, že (i) podľa v rozhodnom čase (a aj v súčasnosti)
účinného znenia cit. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy, predmetom konania o súlade v konaní pred ústavným

súdom mohli byť len nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy, nie však uznesenia vlády, ktorá nie je ani ústredným orgánom štátnej
správy a nemožno ju stotožniť ani s ministerstvom; jednako (ii) je na voľbe každého subjektu, aký
zákonný prostriedok ochrany svojich práv si zvolí, pričom v tomto prípade žalobca zvolil všeobecnú
správnu žalobu proti napadnutému záznamu žalovaného, ktorá je zákonne prípustnou a ktorou je preto

správny súd povinný sa zaoberať, a jednako (iii) žalobca sa v zmysle žalobného petitu podanou žalobou
bráni nie proti Uzneseniu Vlády, ale proti napadnutému záznamu vykonanému žalovaným v katastri
nehnuteľností, takže alternatívou tejto obrany nemôže byť zaiste konanie o súlade právnych predpisov
v konaní pred ústavným súdom.
10. Správny súd sa vyššie vyjadril už aj k námietke ohľadne údajného nesprávneho formulovania

žalobného petitu žalobcom, ktorým nežiada vyslovenie nezákonnosti a v tom dôsledku zrušenie
oznámení žalovaného, ktorými bolo žalobcovi oznámené vykonanie napadnutého záznamu, v ktorej
súvislosti správny súd poukázal na prepojenie záznamu a na neho naviazaného oznámenia o jeho
vykonaní s dodatkom, že ak by sa žalobca teoreticky dovolával iba zrušenia predmetných oznámení,
tak v konečnom dôsledku by takýto žalobný petit bol iba formálnym bez akéhokoľvek jeho reálneho

vplyvu na zachovanie účinkov napadnutého záznamu ako takého. Tak či onak, žalobca podal proti
napadnutému záznamu zákonom prípustnú všeobecnú správnu žalobu, ktorej želané účinky riadne
vymedzil v žalobnom petite, ktorým je správny súd povinný sa zaoberať. Záverom správny súd obiter
dictum (na okraj) a bez akéhokoľvek vplyvu na túto všeobecnú správnu žalobu, ktorá koniec koncov
aj tak nesmeruje proti Uzneseniu Vlády, ale proti záznamu vykonanému žalovaným 25.05.2018, iba

na teoretickej úrovni poznamenáva, že by stálo za zamyslenie, či by sa žalobca mohol a kedy
dovolávať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom o sťažnosti právnickej osoby podľa
čl. 127 ústavy, proti Uzneseniu Vlády, ktorá forma rozhodnutia vlády za istých okolností v zmysle
rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 458/2013 z 26.09.2013 môže mať aj charakter individuálnehoprávneho aktu, keďže ústavný súd konštatoval cit. „Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci (čl.
108 ústavy) sa zúčastňuje prostredníctvom výkonu svojich právomocí na celom rade rozhodovacích
procesov, výsledkom ktorých je vydanie aktov riadenia, resp. rozhodnutí, ktoré majú nielen interné, ale

aj externé účinky, ku ktorým nepochybne patria aj rozhodnutia o vymenovaní a odvolávaní do zákonom
ustanovených verejných funkcií. V prevažnej väčšine prípadov, pokiaľ nejde o vydávanie všeobecne
záväzných právnych predpisov (nariadení vlády), vláda svoje rozhodnutia, ktorými realizuje svoju
ústavnú a zákonnú právomoc, realizuje formou uznesení. Podľa názoru ústavného súdu rozhodnutia o
vymenovaní a odvolávaní štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom [čl. 119 písm. m)

ústavy] majú povahu individuálneho právneho aktu. Vláda však nemá špeciálne zákonom ustanovené
procesné pravidlá na realizáciu tejto svojej právomoci a neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by
explicitne formuloval náležitosti takéhoto rozhodnutia vlády (m. m. IV. ÚS 478/2011). Aj napriek absencii
akýchkoľvek procesných pravidiel vzťahujúcich sa na postup vlády pri vydávaní jej uznesení, ako aj
náležitosti takéhoto rozhodnutia, z postavenia vlády v sústave štátnych orgánov ako vrcholného orgánu
verejnej moci (čl. 108 ústavy) vyplýva, že vo vzťahu k uzneseniu vlády nemožno uvažovať o existencii

takého opravného prostriedku dostupného sťažovateľovi, ktorý by mohol viesť k odloženiu účinnosti
napadnutého uznesenia. Hoci teda niet procesných pravidiel, ktoré by upravovali podmienky a časový
moment nadobudnutia právoplatnosti uznesenia vlády, vo vzťahu k charakteru rozhodnutia majúceho
povahu individuálneho právneho aktu, o aký išlo aj v predloženom prípade, ústavný súd v zhode
so svojou judikatúrou (m. m. IV. ÚS 478/2011) zastáva názor, že v tých prípadoch, v ktorých vláda

pri realizácii svojej právomoci rozhoduje o subjektívnych právach, musí byť rešpektovaný minimálny
štandard procesných práv priamo vyvoditeľný z ústavy (predovšetkým z čl. 46 ods. 1 ústavy). Medzi ne
patrí aj právo byť oboznámený s obsahom takéhoto uznesenia vlády. Pokiaľ teda § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde pri rozhodnutiach napadnutých sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy vo všeobecnosti
vyžaduje nadobudnutie právoplatnosti, v špecifickom prípade ústavného prieskumu uznesení vlády

majúcich povahu individuálnych právnych aktov, ktorých postup vydania ani ich právoplatnosť nie je
upravená žiadnou ústavnou ani zákonnou normou, ústavný súd (analogicky ako v prípade sťažnosti
proti opatreniu alebo inému zásahu) považuje za včas podanú tú sťažnosť, ktorá bola podaná v lehote
2 mesiacov odo dňa, v ktorom sa sťažovateľ mohol o uznesení vlády dozvedieť.“
11. Na naznačenú úvahu by však bol oprávneným a povolaným dať relevantnú odpoveď jedine ústavný

súd, v interakcii na to, v akej miere mohlo alebo nemohlo mať Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005
konštitutívne účinky na subjektívne práva a povinnosti a na ktoré subjektívne práva a povinnosti
dotknutých obcí ako právnických osôb tak, ako to vyžaduje predikcia čl. 127 ods. 1 ústavy a s ohľadom
na v tom ktorom rozhodnom čase existujúcou účinnou právnou úpravou (napr. zákona č. 575/2001
Z. z.). Žalobca sa svojej ochrany proti Uzneseniu Vlády dovolával aj všeobecnou správnou žalobou,

ktoré konanie bolo rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. uznesením sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008
zastavené kvôli nespôsobilému predmetu súdneho prieskumu v správnom súdnictve, keďže cit. „...
napadnuté uznesenie, nie je rozhodnutím o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby,
priamo neukladá, nemení ani nezrušuje práva, ani sa žiadnym spôsobom priamo nedotýka práv alebo
právom chránených záujmov, či povinností fyzických alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím by

v danom prípade mohlo byť za predpokladu splnenia zákonných podmienok až rozhodnutie povereného
vykonávateľaštátnejsprávyvydanévsprávnomkonaní,ktorýmbyprávaaleboprávomchránenézáujmy
žalobcu nepochybne dotknuté boli.“ [s účinnosťou od 01.09.2015 bol do zákona č. 575/2001 Z. z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, jeho zákonnou novelou č. 172/2015 Z.
z. začlenený § 1aa v znení cit. „... uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom“ a s účinnosťou od

01.03.2021 zákonnou novelou č. 72/2021 Z. z. bol tento text doplnení za čiarkou ešte textom cit. „...ak
osobitný predpis neustanovuje inak.“ s odkazom zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre].
12. Tak či onak, opustiac uvedené žalovaným a spoločným zástupcom ďalších účastníkov 1/-1463/
naznačené úvahy o možnostiach, ktoré žalobca mal či mohol mať na bránenie sa proti Uzneseniu
Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré využil či nevyužil alebo využiť mal, tak v tomto prípade je pozornosť

venovanápredmetusúdnehoprieskumu,ktorýmjenapadnutýzáznamvykonanývkatastrinehnuteľností
žalovaným 25.05.2018 na základe záznamovej listiny, ktorou bolo zmienené Uznesenie Vlády a to
na návrh ďalšieho účastníka 9/815/ (mesta Kežmarok). Ako už bolo uvedené vyššie žalobca namieta
nezákonnosť tohto napadnutého záznamu z dôvodu ním tvrdených pochybení žalovaným, ktorý tento
napadnutý záznam do katastra nehnuteľností vykonal aj keď tak podľa žalobcu činiť nemal, (i) pretože

Uznesenie Vlády, ktoré bolo podkladom pre jeho vykonanie, malo podľa neho stratiť akékoľvek
účinky v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008
o konštatovanej neústavnosti § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ktoré ustanovenie bolo
zákonným podkladom pre prijatie tohto Uznesenia Vlády; (ii) pretože Uznesenie Vlády nebolo samo osebe spôsobilým podkladom pre záznamové katastrálne konanie, kvôli absencii materiálneho základu
rozhodnutia o, do katastra nehnuteľností záznamom zapisovaných údajoch o, konkrétnych právach
k nehnuteľnostiam dotknutým dôsledkami predmetného záznamu a to s poukazom na rozhodnutie

najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sž 50/05 z 19.12.2008, no a napokon (iii) pretože žalovaný pred samotným
vykonaním záznamu neuskutočnil konanie podľa cit. § 58 ods. 2 katastrálneho zákona.
13. Pokiaľ ide o prvú žalobnú námietku, správny súd v prvom rade pripomína, že záver o strate účinkov
Uznesenia Vlády v dôsledku derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z
30.04.2008 bol nosným argumentom už pre skoršie rozhodnutie krajského súdu v tejto veci, ktorý záver

bol tak aj predmetom prieskumu kasačného súdu (najvyššieho správneho súdu). Zo štrukturálneho
členenia textu rozhodnutia kasačného súdu v tejto veci je zrejmým, že najprv sa venoval dôvodu,
ktorý bol nosným pre záver o zrušení skoršieho rozhodnutia krajského súdu, spočívajúci v nenariadení
pojednávania vo veci aj napriek žiadosti o jeho nariadenie účastníkom konania a následne sa venoval
kasačnýmnámietkamsktorýmisanestotožnilamedzinimisacit.„obiterdictum“(naokraj)venuje,najprv
vo všeobecnej rovine a potom aj vo vzťahu k Uzneseniu Vlády č. 429 z 31.05.2005, aj problematike

vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade ustanovení právnych predpisov na
rozhodnutia vydané na ich podklade v individuálnej veci, pričom tieto úvahy zakončuje konštatovaním,
že krajský súd cit. „... prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS
19/05 stratil právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ale aj uznesenie
vlády č. 429/2005, vydané na jeho základe.“ a to opierajúc sa o judikatúrne rozhodnutie ústavného súdu

sp. zn. PL. ÚS 5/2021, ktorým podľa kasačného súdu malo dôjsť v tejto otázke k posunu v rozhodovacej
činnosti ústavného súdu v porovnaní s jeho skorším rozhodnutím sp. zn. PL. ÚS 1/2018 (viď ďalej).
Keďže správny súd má za to, že uvedené úvahy kasačného súdu boli nateraz konštatované iba na
nezáväznej úrovni cit. „obiter dictum“ (t.j. iba na okraj), dovolí si tejto téme sa venovať aj v tomto štádiu
konania (ak je tomu inak a názor kasačného súdu mal byť aj v tejto časti mienený záväzne, tak viď ďalšie

iné dôvody tohto rozhodnutia, pozn. súdu).
14. Kasačný súd poukazuje na „vývoj“ judikatúry ústavného súdu ohľadne vnímania derogačných
účinkov nálezu ústavného súdu o nesúlade právnej normy aj na rozhodnutia vydané v individuálnej
veci na podklade tejto neústavnej právnej normy, a to v tom zmysle, že podľa skorších názorov
ústavného súdu s poukazom na jeho rozhodnutie sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018, podľa ktorého

cit. interpretáciu z rozhodnutia kasačného súdu „právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu
v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Prípadné spätné
účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú
zákonnú oporu (§ 41b zákona o ústavnom súde).“ - pre ďalšiu argumentáciu je nevyhnutné uviesť, že
právna úprava pôvodne uvedená v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (t. j. zákona č. 38/1993

Z. z.), je aktuálne zhmotnená v identickom znení avšak v § 93 ods. 1 a 2 nového zákona o ústavnom
súde (t. j. zákona č. 314/2018 Z. z.). Inými slovami, podľa uvedeného názoru ústavného súdu má nález
ústavného súdu o nesúlade právnej normy derogačné (zrušujúce) účinky iba do budúcna (pro futuro),
t. j. nálezom indikovaná ústavne nesúladná právna norma stráca platnosť a nemôže byť už aplikovaná
na reguláciu do budúcna vzniknutých spoločenských vzťahov, pričom spätné (do minulosti) pôsobenie

tohto zrušujúceho účinku nálezu je v princípe vylúčené (t. j. ak bol spoločenský vzťah rozhodnutím
posúdený podľa v tom čase účinnej normy, ktorá však neskôr bola indikovaná ako neústavná, ostáva
toto rozhodnutie aj napriek tomu bezo zmeny v platnosti), avšak výnimočne je prípustný aj tento spätný
derogačný účinok, ale iba ak je na to daný explicitný zákonný podklad, t. j. iba v prípadoch kedy to zákon
vyslovene dovoľuje, pričom takýto zákonný podklad pre spätné derogačné účinky takéhoto nálezu bol

v minulosti v cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z. a aktuálne je v § 93 ods. 1 a 2 zákona č.
314/2018 Z. z.
15. V ďalšom kasačný súd (v bode 37. svojho rozhodnutia) uvádza, že došlo k posunu v judikatúre
ústavného súdu a to bez ďalšieho uvádzajúc iba doslovnú argumentáciu z časti bodu 20. z rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 s nasledovne zakončiac, bez ďalšieho, vyššie už uvedeným

záverom kasačného súdu. Keďže z uvedeného odôvodnenia kasačného súdu nevyplývali pre správny
súd pochopiteľné dôvody o tvrdenom posune v judikatúre ústavného súdu, bolo nevyhnutným, aby sa
správny súd pre ozrejmenie svojej ďalšej argumentácie, oboznámil s podstatou rozhodnutia ústavného
súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021, na podklade ktorého kasačný súd dospel k záveru o nemožnosti vplyvu
derogačných účinkov nálezu ústavného súdu v tejto veci sp. zn. PL. ÚS 19/05 na Uznesenie Vlády č.

429 z 31.05.2005. Z uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 vyplýva, že sa týka
záverov z predbežného prerokovania návrhu okresného súdu na konanie o súlade právneho predpisu
(konkrétne ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení cit. „Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy
nemožnovymáhať“)sústavou,ktorékonanieiniciovalokresnýsúdvsúvislostisprednímprejednávanoucivilnou vecou o vymoženie určitého peňažného nároku veriteľovi založeného zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý nárok veriteľa voči dlžníkovi (spotrebiteľovi) bol už v čase jeho uplatnenia premlčaný, pričom
nesúlad konkrétnej normy s Ústavou, okresný súd dôvodil nerovnocenným postavením veriteľa v

spotrebiteľsko-dodávateľských vzťahoch v ktorých je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku voči
spotrebiteľovi ex offo (t. j. aj bez námietky dlžníka - spotrebiteľa), v porovnaní s veriteľmi v iných právnych
vzťahoch, v ktorých súd prihliada na premlčanie nároku voči dlžníkovi iba na námietku dlžníka. V
súvislosti s uvedeným, ústavný súd poukázal, že všeobecne pre založenie aktívnej legitimácie súdu na
iniciovanie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy sa vyžaduje splniť dve podmienky

a to, že súdom namietaná norma má byť aplikovaná v, pred okresným súdom prejednávanom prípade a
súčasne, že ak by skutočne ústavný súd konštatoval neústavnosť tejto normy, aby sa derogačný účinok
takéhoto nálezu ústavného súdu reálne prejavil aj na rozhodnutí okresného súdu v prejednávanom
prípade, v súvislosti s ktorým bolo konanie o súlade iniciované, takže cit. „Všeobecný súd je teda
aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne
rozhodnutie všeobecného súdu v konkrétnom ním prerušenom konaní.“ (bod 14 rozhodnutia ústavného

súdu). V ďalšom ústavný súd vo všeobecnej rovine vysvetľuje, legislatívny (zosúlaďovací) proces,
ktorý prebieha po zverejnení derogačného nálezu ústavného súdu o nesúlade napadnutej normy
a ktorý je realizovaný legislatívnou činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného súdu
zasiahnuté právne predpisy alebo normy vydali (práve túto časť kasačný súd odcitoval v bode 37. svojho
rozhodnutia, pozn.) s tým, že takto v rámci tohto zosúlaďovacieho procesu prijatá nová norma, resp.

norma v jej novom znení nadobudne účinnosť najskôr dňom jej vyhlásenia v zbierke zákonov.
16. Z uvedeného následne ústavný súd vyvodil, že aj keby návrhu okresného súdu vyhovel a vyslovil
by neústavnosť normy upravujúcej nevymáhateľnosť premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy,
v ktorom dôsledku by sa táto norma v rámci následného zosúlaďovacieho legislatívneho procesu
zmenila, tak aj tak by toto rozhodnutie ústavného súdu nemalo potenciál privodiť v okresným súdom

prejednávanej veci pre strany sporu iné rozhodnutie, než aké by toto bolo pri aplikácii znenia napadnutej
normy. Ak by okresný súd rozhodol podľa napadnutej normy tak premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy by nebolo možné vymáhať (t. j. veriteľovmu nároku by nebolo možné priznať vymožiteľnosť), a
ak by okresný súd rozhodol podľa nového znenia napadnutej normy zmenenej v dôsledku derogačných
účinkov nálezu ústavného súdu, ktorý by sa však netýkal inštitútu premlčania (keďže táto norma

napadnutá nebola), ale iba inštitútu ne/vymáhateľnosti pohľadávky, tak derogačné účinky tohto nálezu
ústavného súdu by nemali vplyv na toto civilné rozhodnutie okresného súdu, pretože, v zmysle § 93 ods.
2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018 Z. z.), by rozhodnutie okresného súdu síce nebolo derogačnými
účinkami nálezu ústavného súdu dotknuté a ostalo by v platnosti, avšak nárok týmto rozhodnutím
okresného súdu priznaný by aj tak nebolo možné nútene vymáhať (t. j. veriteľovmu nároku by nebolo

možné priznať vymožiteľnosť), čo je identický stav, aký by bol nastolený rozhodnutím okresného súdu
aj podľa napadnutej normy v jej pôvodnom znení pred nálezom ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu
mal ústavný súd za to, že okresný súd nesplnil jednu z vyššie zmienených dvoch podmienok pre
založenie jeho aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu o súlade právnych predpisov, konkrétneho
ním namietaného ustanovenia, v konaní pred ústavným súdom, pričom ústavný súd tiež uviedol cit.

„Ústavný súd dospel k záveru, že ak by aj napadnuté ustanovenie stratilo účinnosť (mechanizmom podľa
čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde), nič by to nezmenilo na charaktere
žalobkyňou uplatnenej pohľadávky ako nevymáhateľnej. (...) Konštrukciou vykonávacej zákonnej úpravy
je zároveň vyjadrené rozhranie medzi účinkami derogačného nálezu ústavného súdu pre obdobie po
jeho vyhlásení (na základe čl. 125 ods. 3 ústavy, resp. § 91 ods. 1 a zároveň aj § 92 zákona o ústavnom

súde sú také účinky upravené v § 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako konštantný zosúlaďovací
postup a v § 91 ods. 3 tohto zákona ako variabilný normatívny mechanizmus) a na obdobie pred
vyhlásením derogačného nálezu ústavného súdu, keď ide o špecifické výnimky pre inak (generálne)
nedotknuté právne vzťahy, ktoré vznikli v tomto skoršom období (osobitné ustanovenia jednak § 93
ods. 1 a jednak § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde). (...) Prípadný derogačný nález ústavného súdu

vychádzajúci z návrhu okresného súdu na popísaných právnych následkoch (výhodnejšom postavení
žalovanej strany z titulu nevymáhateľnosti jej dlhu korelujúceho uplatňovanej pohľadávke) nemôže
nič zmeniť, pretože k normatívnej zmene by nedošlo spätne, teda voči už skôr nevymáhateľným
pohľadávkam zo spotrebiteľskej zmluvy (ako predmet svojho konania definuje navrhovateľ), ale len
vo vzťahu k pohľadávkam premlčaným za existencie nového, derogačným nálezom ústavného súdu

generovaného právneho stavu (v štandarde posudzovania časovej účinnosti právnej normy, resp. jej
zmeny). Na predmet konania navrhovateľa, resp. na rozhodnutie v predmetnej veci by teda nemal
popísaný normatívny účinok vyvolaný vyhovením podanému návrhu žiaden vplyv (a okresný súd byrozhodol o vymáhanej pohľadávke podľa znenia zákona účinného pred vyhlásením derogačného nálezu
ústavného súdu v zbierke zákonov).“
17.Zuvedenéhosprávnemusúdunevyplýva,žebyvrozhodnutíústavnéhosúdusp.zn.PL.ÚS5/2021-8

z 12.05.2021, na základe ktorého kasačný súd obiter dictum vyvodil svoj záver, bolo došlo k posunu
v ústavným súdom už v jeho skoršom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24.01.2018 prezentovanom
názore, že pokiaľ ide o derogačné (zrušujúce) účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych
predpisov, tie v zásade bez výnimky pôsobia do budúcna (pro futuro) a ich spätné pôsobenie je v
záujme zachovania právnej istoty iba výnimočné a iba za predpokladu, že na toto spätné pôsobenie

existuje vopred predvídateľný zákonný podklad (zákonná úprava), ktorá bola v minulosti obsiahnutá v
cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z. a aktuálne je v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.
(obidva sú zákonmi o ústavnom súde). Uvedenému nasvedčuje aj v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8
z 12.05.2021 konštatovanie samotného ústavného súdu cit. „Pri nesplnení uvedenej podmienky sa
návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo
naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného

súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho do
výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (PL. ÚS 1/2018). (...) Ústavný
súd dospel k uvedenému záveru vyjadrenému výrokom tohto uznesenia v súlade so svojou aktuálnou
plenárnou judikatúrou o účinkoch derogačného nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych
predpisov, a to v kontexte už prezentovanej požiadavky prejudiciality ako podmienky podania návrhu

na také konanie všeobecným súdom po prerušení ním vedeného konania podľa čl. 130 ods. 1 písm.
d), resp. čl. 144 ods. 2 ústavy (obe otázky riešené súčasne v sp. zn. PL. ÚS 1/2018“ T. j. kasačný súd
poukazuje na posun v judikatúre ústavného súdu, ktorý mal nastať od rozhodnutia sp. zn. PL. ÚS 1/2018
z 24.01.2018 k rozhodnutiu č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021, avšak sám ústavný súd považuje túto
svoju rozhodovaciu činnosť za konzistentnú, keďže sám v rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021

poukazuje, že toto je v súlade so skoršou jeho rozhodovacou činnosťou v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS
1/2018 z 24.01.2018.
18. Identicky tak ústavný súd aj vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21.10.2020 uviedol cit. „...
právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované
(v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva to zo systematickej súvislosti čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy

a nadväzujúceho § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Koncepcia tvorená vzájomným pôsobením
uvedenýchprávnychnoriemneodôvodňujeprijaťuniverzálnepoužiteľnýzáveroretroaktívnompôsobení
nálezu, ktorým ústavný súd vysloví nesúlad preskúmavaného právneho predpisu. Prípadné spätné
účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty) explicitnú
zákonnú oporu (§ 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde).“ Vzhľadom k uvedenej stabilnej judikatúre

ústavného súdu je tak potrebné aj v tomto konkrétnom prípade hľadať, či v právnom poriadku existuje
zákonná norma, ktorá by explicitne (vyslovene) umožňovala prieniku derogačných (zrušujúcich) účinkov
nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 o konštatovanom ústavnom nesúlade § 2
ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 prijatého na podklade
týchto ustanovení.

19. Ako to bol konštatoval už aj ústavný súd, v zásade je vplyv derogačných účinkov nálezu ústavného
súdu na rozhodnutia prijaté na podklade, neskôr ústavným súdom indikovaných neústavných noriem,
vylúčený a tieto rozhodnutia ostávajú v platnosti bezo zmeny, ak zákon vyslovene nepripúšťa opak,
t. j. ak vyslovene nepripúšťa takýto vplyv. Zákonný podklad, ktorý všeobecne umožňuje takýto prienik
derogačných (zrušujúcich) účinkov nálezu ústavného súdu o konštatovanej neústavnosti právnej normy

aj spätne do minulosti, je aktuálne obsiahnutý v § 93 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 314/2018
Z. z.) a pôvodne v čase prijatia Uznesenia Vlády č. 429 bol obsiahnutý v cit. § 41b ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.). Z označených ustanovení však vyplýva, že explicitne
pripúšťajú takýto spätný vplyv derogačných účinkov nálezu iba na právne vzťahy o ktorých bolo
rozhodnuté súdom v trestných veciach, civilných veciach a v správnom súdnictve, nie však na iné

typy rozhodnutí, ani na iné právne úkony majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych
vzťahov (t. j. nie napr. na zmluvy), a navyše tento spätný derogačný účinok na tieto súdne rozhodnutia
nie je neobmedzený. V tomto smere ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z
21.10.2020 tiež uviedol cit. „ Otázka právnych účinkov derogačného nálezu ústavného súdu v konaní
o súlade právnych predpisov je zjavne otázkou riešenia konfliktu právnej istoty a stability právnych

vzťahov na jednej strane a požiadavky na účinnom presadení ústavnosti na strane druhej. Vyvažovanie
oboch v kolízii stojacich princípov reguluje priamo zákon o ústavnom súde v § 91, § 92 a § 93.
Prípadný dopad derogačného nálezu na už právne posúdené skutkové stavy sa koncentruje v § 93,
ktorý v odseku 1 rieši oblasť právoplatných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní a v odseku 2sa zameriava na iné (netrestné) právoplatné rozhodnutia. Realizačný dopad derogačného nálezu je
preto výslovne regulovaný v prípadoch vyznačujúcich sa predchádzajúcim autoritatívnym posúdením
skutkových stavov, ktoré nastali a boli uzavreté pred vyhlásením nálezu ústavného súdu. Pravidlá

normované v § 93 zákona o ústavnom súde nemožno analogicky (teda bez explicitného právneho
základu)aplikovaťajnaskutkovésituácievminulostiuzavreté,ktorétvorilizákladprevznik,zmenualebo
zánik subjektívnych práv, avšak neboli predmetom mocenského právneho posúdenia (rozhodovania).
Ústavný súd už judikoval, že z textu § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde (predtým § 41b ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov účinného do 28. februára
2019) vyplýva, že prednostné pôsobenie princípu zachovania a ochrany ústavnosti pred princípom
zachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho síce na jednej strane umožnil, ale zároveň
na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len na nemožnosť (zákaz) nútene vymáhať povinnosti,
ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami vydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní
na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, t.j.

jeho pôsobenie sa nevzťahuje na povinnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona alebo z právnych vzťahov
medzi spornými stranami (napr. zmluvy).“
20. Inými slovami, ak bolo v minulosti na základe neskôr ústavným súdom indikovanej neústavnej normy
prijaté rozhodnutie trestného súdu, toto v dôsledku nálezu ústavného súdu o ústavnom nesúlade právnej
normy automaticky nezaniká, ale spätný vplyv derogačného účinku tohto nálezu sa prejavuje v tom,

že § 93 ods. 1 zákona o ústavnom súde (pôvodne § 41b ods. 1 zákona o ústavnom súde) umožňuje,
aby tento nález ústavného súdu, v prípade, že toto právoplatné, ale ešte nevykonané rozhodnutie
trestného súdu, bol podkladom na obnovu konania v danej trestnej veci. Obdobne tak aj rozhodnutie
súdu v civilnej veci a rozhodnutie správneho súdu v správnom súdnom konaní, automaticky ako také v
dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu nezanikajú, ale tieto ostávajú v platnosti, avšak prienik

derogačných účinkov nálezu sa prejavuje v tom, že § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde (pôvodne §
41b ods. 2 zákona o ústavnom súde) umožňuje, aby nároky takýmito súdnymi rozhodnutiami priznané
nebolo možné nútene vymáhať. V okolnostiach danej konkrétnej veci je však nepochybné, že Uznesenie
Vlády č. 429 z 31.05.2005 nie je rozhodnutím súdu, ale jedná sa o mocenský akt riadenia vlády a teda
vzhľadomktomu,že§93ods.1a2zákonaoústavnomsúde(č.314/2018Z.z.)apôvodnevčaseprijatia

Uznesenia Vlády č. 429, ani cit. § 41b ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.) nepovažuje
tento typ rozhodnutia za taký, na ktorý by mohol mať spätný vplyv derogačný nález ústavného súdu a
v tomto smere neexistuje v právnom poriadku ani žiadny iný zákonný podklad pre iný záver, než obiter
dictum konštatovaný kasačným súdom a to, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05
z 30.04.2008 nemá spätný vplyv aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, ktoré tak v tomto smere

mohlo byť predmetom napadnutého záznamu v katastri nehnuteľností.
21. V tomto prípade ohľadne spätného vplyvu derogačných účinkov nálezu na „uznesenie“ vlády, totižto
nie je možné aplikovať ani § 92 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého, dňom vyhlásenia derogačného
nálezu ústavného súdu o nesúlade právneho predpisu strácajú účinnosť aj vykonávacie právne predpisy
vydané na vykonanie tohto nesúladného právneho predpisu, pretože uznesenie vlády nie je možné

považovať za všeobecne záväzný právny predpis. K tomu už ústavný súd vo svojom rozhodnutí
sp. zn. II. ÚS 30/1997 z 13.05.1997 uviedol cit. „Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona
č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného
právneho predpisu. Uznesenie vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať
právomoc štátneho orgánu nad rámec kompetencií určených ústavou.“ Podľa správneho súdu však

ústavný súd vo svojom novšom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021, pre toto konanie,
resp. pre v tomto konaní riešenú otázku možného vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu
sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 o konštatovanom ústavnom nesúlade § 2 ods. 5 a 6 zákona o
obecnom zriadení aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005 prijatého na ich podklade, vyslovil jednu
podstatnú vec a to cit. „Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich bodoch [jedná sa o

body 20.1. a 20.2. v ktorých ústavný súd pojednáva o zákonných výnimkách zo zákazu spätného
pôsobenia derogačných účinkov nálezu upravených v § 93 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z.,
pozn. správneho súdu] môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane,
a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie
potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o

ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu
ústavného súdu. Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna
úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia
môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovoukompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca
pravej retroaktivity.“ (bod 20.3. rozhodnutia ústavného súdu). Uvedeným konštatovaním ústavný súd
pripustil,žeokremzákonomoústavnomsúdepredpokladaných,vyššiezmienenýchprípadochmožného

spätného vplyvu derogačných účinkov nálezu ústavného súdu, môžu výnimočne ad hoc nastať aj iné
prípady, kedy tento spätný derogačný účinok nálezu bude mať vplyv aj na iné, na základe neústavnej
normy v minulosti vzniknuté právne vzťahy, ak táto neústavná norma cit. „atakovala základné princípy
demokratického a právneho štátu.“, t. j. ak by sa aplikáciou tejto neústavnej normy zasiahlo do
materiálneho jadra ústavy.

22. Ústavný súd zadefinoval materiálne jadro (ohnisko) ústavy, ako súbor nemenných princípov
definujúcich(predurčujúcich)demokratickýaprávnyštát,t.j.akoakésineotrasiteľnézákladydemokracie
a práva, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30.01.2019 tiež uviedol cit. «... ústava
obsahuje ustanovenia, ktoré sú natoľko závažné, chránia také významné základy štátu a spoločnosti,
že ich nemožno zmeniť. (...) Ich zmysel spočíva v tom, aby niektoré ustanovenia ústav alebo ich princípy
nebolo možné neskôr zmeniť. „Musí existovať nejaké trvalé, neporušiteľné pravidlo proti meniacim sa

väčšinám v parlamente; v každom systéme vlády musí byť niečo základné, niečo ako charta, ktorá je
trvalá a nemenná“ (Schmitt, C. Constitutional theory. Durham : Duke University Press, 2008. s. 92) (...)
Ak je určitá objektívna hodnota explicitne vyjadrená v ústave alebo ju možno z ústavy implicitne vyvodiť,
nadobúda charakter ústavnej hodnoty, ktorá požíva najvyššiu, t. j. ústavnú ochranu. Nositeľmi ústavných
hodnôt sú ústavné princípy, ktoré možno charakterizovať ako regulatívne právne idey, ktoré svojím

všeobecnýmnormatívnympôsobenímvytvárajúnormatívnyzákladnielenústavy,aleajceléhoprávneho
poriadku [podľa známeho amerického filozofa práva R. Dworkina je právny princíp „... štandard, ktorý
sa má zachovávať... preto, že si to vyžaduje spravodlivosť (justice), slušnosť (fairness) alebo nejaká iná
dimenziamorálky(morality)“-Dworkin,R.Kdyžseprávaberouvážně.Praha:Oikoymenh,2001.s.44].»
23. Rozsah princípov definujúcich Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát,

tvoriacich materiálne jadro ústavy, ústavný súd indikoval a rozvíjal vo svojej bohatej judikatúre, ako
napr. v rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26.10.2022 a v mnohých iných, pričom medzi tieto
princípy patrí napr. princíp generality práva (všeobecnosti právnej normy) a právnej istoty ako súčasť
princípu právneho štátu; princíp zvrchovanosti ľudu (čl. 2 ods. 1 ústavy); princíp proporcionality;
princíp samostatnosti obce; princíp demokracie (väčšinového rozhodovania); princíp deľby moci a pod..

Samozrejme skutočnosť, či neústavná norma atakovala aj základné princípy právneho štátu tvoriace
materiálne jadro ústavy prichodí konštatovať výlučne iba ústavnému súdu a to priamo v derogačnom
náleze tak, ako to uviedol aj ústavný súd vo vyššie už zmienenom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 19/05
z 30.04.2008 podľa ktorého cit. „... môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len
sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného

súdu vyplynie potreba dotknúť sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2
zákona o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného
nálezu ústavného súdu. Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná
právna úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“
24. V danom prípade je predmetom záujmu správneho súdu derogačný nález ústavného súdu PL.

ÚS 19/05 z 30.04.2008 (ďalej tiež aj len „dotknutý nález“), ktorým bol vyslovený nesúlad § 2 ods.
5 a 6 zákona o obecnom zriadení, ktoré ustanovenia boli podkladom pre prijatie Uznesenia Vlády,
ktoré bolo záznamovou listinou pre vykonanie žalobou napadnutého záznamu žalovaným v katastri
nehnuteľností. Z dotknutého nálezu je zrejmým, že aj prezident republiky po schválení zákonnej novely
č. 535/2004 Z. z. k zákonu o obecnom zriadení, ktorou novelou bolo doň včlenený zmienený § 2

ods. 5 a 6, vrátil túto novelu zákonodarcovi (národnej rade) na opätovné prerokovanie mimo iné aj s
odôvodnením cit. „... obec je podľa čl. 64 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky základom územnej
samosprávy a podľa čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky samostatný územný samosprávny a správna
celok Slovenskej republiky. Územie obce je teda jedným z jej základných atribútov. Kompetencia vlády
rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez jej súhlasu podľa čl. I prvého bodu § 2 ods. 5 je podľa

môjho názoru zásahom do ústavného princípu samostatnosti obce. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 5/97 rešpektovanie územnej samosprávy je, rovnako ako zachovávanie
základných práv a slobôd, nevyhnutným komponentom právneho štátu. (...) Pre úplnosť treba ešte
uviesť, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 19/98, ak právna norma
obsiahnutá v ustanovení zákona nie je formulovaná jednoznačne a pre jej adresáta nie je dostatočne

zrozumiteľná, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, jej obsah nie je v súlade s obsahom princípu právneho štátu vyjadreným v čl. 1
Ústavy Slovenskej republiky.“25. Napokon podstatným je názor ústavného súdu, ktorý v dotknutom náleze tiež uviedol cit. „Ústavný
súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom
zriadení absentuje princíp všeobecnosti právnej normy, čo zhodne konštatuje aj vedľajší účastník. Za

závažnú skutočnosť ústavný súd považuje to, že v individuálne určenom prípade spôsob realizácie
územného usporiadania ustanovuje zákon (bez participácie obce) v osobitnom ustanovení, na rozdiel
od všeobecných pravidiel riešenia iných zmien územia v ďalšom ustanovení. Absencia súhlasu obce,
hoci aj tu ide o rozhodovanie o zmenách územia obce, je ustanovená zákonom, pričom územie obce sa
považujezajedenzozákladnýchidentifikačnýchznakov,ktoréobeccharakterizujú.Týmtosatátoprávna

úprava podľa názoru ústavného súdu dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy, pretože takéto právne
riešenie je v rozpore s princípom právneho štátu, keďže bez súhlasu obce sa zasahuje do jej záležitostí,
resp. sa nerešpektuje princíp samostatnosti obce a vlastného spravovania jej vecí a rozhodovania o
nich (PL. ÚS 5/97).“
26. Z uvedeného názoru ústavného súdu je celkom zjavné, že ústavný súd stotožnil (zistil) v danom
prípade porušenie dokonca viacerých elementárnych a nosných princípov tvoriacich materiálne jadro

ústavy a to princíp právneho štátu; princíp všeobecnosti právnej normy a princíp samostatnosti obce a
vlastného spravovania jej vecí a rozhodovania o nich. Pritom v zmysle judikatúry ústavného súdu princíp
všeobecnosti právnej normy, porušenie ktorého bolo zistené aj v dotknutom náleze je úzko spätý aj s
princípom deľby moci, napr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 11/2022 z 26.10.2022 ústavný súd tiež uviedol (bod.
61)«Princípgeneralityprávajepodstatnousúčasťouprincípuprávnehoštátuatýmajmateriálnehojadra

ústavy, pretože chráni slobodu občanov pred nepredvídateľným a svojvoľným zneužitím štátnej moci. K
takému zneužitiu by došlo napríklad tak, že by zákonodarca nerešpektoval hranice svojej právomoci a
rozhodol by právnou normou namiesto súdu o výsledku konkrétneho súdneho sporu. Princíp generality
práva tak chráni aj princíp deľby moci, ktorý je rovnako súčasťou materiálneho jadra ústavy, pretože
reguluje a obmedzuje štátnu moc (pozri PL. ÚS 7/2021, bod 124 odôvodnenia)“»

27. Vzhľadom k tomu, že teda sám ústavný súd v dotknutom derogačnom náleze sp. zn. PL. ÚS 19/05
bezpochyby zistil, že ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom znení, v znení jeho novely č.
535/2004 Z. z., boli porušené viaceré princípy na ktorých je vystavané materiálne jadro ústavy, ma
správny súd za to, že v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou najvyššej súdnej autority, ktorou je
ústavný súd, možno legitímne konštatovať, že derogačný nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05

z 30.04.2008 mal v tomto jedinečnom prípade tieto derogačné účinky aj na Uznesenie Vlády č. 429 z
31.05.2005, pre prijatie ktorého bola podkladom protiústavná norma § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom
znení, v znení jeho novely č. 535/2004 Z. z., pretože táto norma cit. z nálezu ústavného súdu č. k.
PL. ÚS 5/2021-8 z 12.05.2021 „... atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu.“ a
preto nemôže požívať ústavnú ani zákonnú ochranu. Z dôvodu uvedeného derogačného (zrušujúceho)

dopadu aj na Uznesenie Vlády č. 429 z 31.05.2005, toto tak nemohlo byť spôsobilým pre vykonanie
žalobou napadnutého záznamu do katastra nehnuteľností žalovaným, čo bol jeden z dôvodov pre
rozhodnutie správneho súdu zrušiť tento žalobou napadnutý záznam v katastri nehnuteľností.
28. Uvedený záver, podľa správneho súdu, korešponduje aj so samotným zmyslom a účelom konania
o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy, ktoré konanie nie je

samoúčelným, ale jeho cieľom je dohľad nad ústavnou čistotou právneho poriadku s tým, že v prípade
indikovania neústavnej, resp. s ústavou nesúladnej právnej normy, táto norma stráca účinnosť, t. j.
stáva sa neaplikovateľnou a jej autor je povinný do 6 mesiacov od vyhlásenia derogačného rozhodnutia
ústavného súdu, dať túto normu do súladu s ústavou, v opačnom prípade táto nesúladná právna norma
stráca aj platnosť, t. j. zaniká a prestáva byť súčasťou právneho poriadku. Inými slovami, účelom

konania o súlade právnych predpisov je eliminovať ústavne nesúladnú právnu normu tak, aby už
nemohla regulovať spoločenské vzťahy do budúca (pro futuro). Ak by v danom prípade derogačné
účinky nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008 nemali mať žiadny vplyv na Uznesenie
Vlády, tak aj samotné konanie o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, ktorého výsledkom
bol označený nález by vo svojej podstate bolo len akademickým a formálnym konaním bez ambície

možného jeho reálneho účelu a dopadu na právnu reguláciu spoločenských vzťahov do budúcna a teda
výsledok tohto konania by vo svojej podstate bol nepotrebným a nadbytočným, keďže právna norma
(§ 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení) o ústavnej nesúladnosti, ktorej tento nález pojednáva,
už tak či onak (t. j. či s nálezom alebo bez neho) už bola „jednorazovo skonzumovaná“ predmetným
Uznesením Vlády a teda jej aplikácia do budúcna by aj tak už nebola potrebnou, takže by mohla v

právnom poriadku existovať aj bez existencie nálezu ústavného súdu. Ustanovenie § 2 ods. 5 a 6
zákona o obecnom zriadení (v znení účinnom v, pre toto konanie rozhodnom čase) totižto, aj napriek
tomu, že bolo súčasťou „všeobecne“ záväzného právneho predpisu (t. j. zákona o obecnom zriadení),
ktorého záväznosť sa tak mala vzťahovať „všeobecne“ na neurčitý počet obdobných prípadov, predsalen tento „všeobecný“ charakter nemala, ale riešila konkrétnu situáciu medzi obcami Ľubica a Kežmarok,
ktorej nedostatok atribútu „všeobecnosti“ napokon bol aj nosným dôvodom, pre ktorý ústavný súd
konštatoval jej neústavnosť. Táto norma pritom upravovala riešenie sporu medzi obcami Ľubica a

Kežmarok jednorazovo tak, že jeho riešenie zverila ad hoc do kompetencie vlády, ktorá toto jej zverené
oprávnenie aj využila prijatím Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 a v tom dôsledku predmetná norma
prestala byť pre jej adresátov (obce Ľubica a Kežmarok) nositeľom akejkoľvek informácie, pretože jej
podstata už bola „skonzumovaná“ prijatím predmetného Uznesenia Vlády.
29. Takže, aby by sa pripustila neexistencia derogačných účinkov nálezu ústavného súdu sp. zn. PL.

ÚS 19/05 z 30.04.2008 na Uznesenie Vlády, vytvoril by sa takouto čisto formálnou aplikáciou práva pre
budúcnosť „nebezpečný“ precedens, v zmysle ktorého by zákonodarca mohol na riešenie konkrétnej
situácie pripraviť pôdu prijatím konkrétnej, na danú situáciu adresnej normy, ktorej aplikácia by bola
vyslovene „na jedno použitie“ a po jej aplikácii, by bolo absolútne bez významu konať o jej súlade s
Ústavou,pretožečibyužtakýnálezústavnéhosúduprijatýbolalebonebol,ničbytonemenilonazávere,
že táto hoc aj neústavná norma by poslúžila jednorazovo svojmu účelu na ktorý bola prijatá a nebola by

nositeľom už žiadnej informácie pre spoločenské vzťahy pro futuro a preto aj akýkoľvek derogačný nález
ústavného súdu so svojimi účinkami pro futuro by už uvedené nemohol zvrátiť, t. j. nemohol by fakticky
zabrániť aplikácii takejto neústavnej normy do budúcna, pretože tá by aj tak do budúcna (t. j. aj bez
existenciederogačnéhorozhodnutiaústavnéhosúdu)užanižiadneúčinkynevyvolávala[akotonaznačil
aj žalobca, k danej neželanej situácii by došlo napr. keby zákonodarca prijal normu umožňujúcu vláde

rozhodnúť o zmene hranice obcí pre účel konkrétnych komunálnych volieb s cieľom zmeniť rozloženie
politických síl, po realizácii volieb ktorých, by už tak akýkoľvek derogačný nález o zrušení tejto normy
ostal bezpredmetným].
30. Akceptovaním opísaného právneho stavu, kedy by derogačný nález ústavného súdu nemal mať
žiadny vplyv aj na Uznesenie Vlády, by súčasne v rozpore s princípom delenia moci v štáte došlo

k neželanému zásahu jednej moci do kompetencii moci inej a k narušeniu fungovania medzi nimi
vzájomného systému bŕzd a protiváh, slúžiacich k tomu, aby ani jedna z mocí v spoločnosti nemohla
strhnúť na seba rozhodujúci podiel na verejnej moci, t. j. aby nemohla koncentrovať (absolutizovať)
moc v štáte vo svojich rukách, a preto aby nemohla ostatným zložkám moci diktovať ako budú
uplatňovaťzverenúpôsobnosť.Vdanomkonkrétnomprípadebykonkrétnedošlozákonodarnouanajmä

výkonnou mocou k ignorovaniu moci súdnej, reprezentovanej ústavným súdom, ktorého rozhodnutie za
danej situácie by bolo iba akademickým bez akejkoľvek praktickej výpovednej hodnoty pre reguláciu
budúcich spoločenských vzťahov a teda bez akejkoľvek sily a schopnosti ubrzdiť výkonnú moc (vládu),
aby nekonala nad rámec svojich ústavných právomoci. V danom konkrétnom prípade totižto došlo
Uznesením Vlády k uloženiu povinnosti žalobcovi (obci Ľubica) strpieť stratu časti svojho katastrálneho

územia v inom ako štandardne zákonom všeobecne nastavenom procese [cit. § 2 ods. 5 zákon o
obecnom zriadení - o inej zmene územia obce rozhoduje so súhlasom obce okresný úrad v sídle kraja,
pozn.], ktorá povinnosť bola žalobcovi ako právnickej osobe vládou uložená nad rámec vláde daného
ústavného zmocnenia upraveného v cit. čl. 13 ústavy, určujúceho formálnu podmienku pre zaťaženie
jednotlivca (fyzickú či právnickú osobu) právnymi povinnosťami, a to tak, že povinnosť musí byť určená

iba v ústavne uznanom prameni práva, ktorým je výlučne buď (i) zákon alebo (ii) vykonávací predpis k
zákonu vydaný na základe výslovného splnomocnenia ustanoveného v zákone a v rozsahu udeleného
splnomocnenia alebo (iii) medzinárodná zmluva uvedená vo výpočte čl. 7 ods. 4 ústavy alebo (iv)
nariadenie vlády. Ako už bolo uvedené vyššie, Uznesenie Vlády ako interná forma rozhodovania vlády
nie je ani jednou z ústavou aprobovaných právnych prameňov, ktorými by bolo možné jednotlivým

subjektom práva ukladať povinnosti a nie je ani vykonávacím právnym predpisom či iným všeobecne
záväzným právnym predpisom. Podľa právnej teórie je subjektívne právo vnímané ako miera faktickej
možnosti správania sa subjektu, ktorá je objektívnym právom (zákonom) chránená proti neoprávnenému
rušeniu niekým iným, vrátane štátu samotného. V tomto zmysle je tak potrebné chápať aj možnosť zo
strany štátu ukladať povinnosti, iba niektorou z taxatívne v čl. 13 ústavy určenou formou objektívneho

práva.
31. Moderná právna teória ruka v ruke so vzrastajúcou pozíciou a významom obce ako základnej
jednotky územnej samosprávy a v podstate temer autonómnej zložky verejnej moci, čoraz viac uvažuje
o prekonaní trojdelenia moci v štandardnej podobe [napr. „Deľba moci však nemusí znamenať jej
trojdelenie“ (BARÁNY, E., 2015, s. 31)], s tým, že prichádza v úvahu, aby pozíciu „štvrtej moci“ v štáte

zaujala miestna (územná) samospráva. Miestna samospráva zhmotnená v podobe obce, ktorú tvorí
sociálna skupina ľudí žijúcich v miestnej komunite na určitom území, je často označovaná ako najnižšia
úroveň „verejnej“ správy v štáte, t. j. útvar, ktorý na svojom definičnom území spravuje sám svoje
záležitosti a ktorého členom je možné ukladať povinnosti len v súlade cit. čl. 13 ústavy, čo však v danomprípade dodržané nebolo. Okrem toho, pri takomto pokrokovom vnímaní deľby moci v štáte, by v prípade
nepripusteniaderogačnýchúčinkovnálezuústavnéhosúduajnaUznesenieVládydošlonielenkzásahu
do moci súdnej (viď vyššie) ale ústavou nepredvídaným spôsobom aj do moci miestnej samosprávy.

32. Ďalej podľa správneho súdu ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 514/2012 z
22.11.2012 uviedol cit. „Uznesenie vlády je vo všeobecnosti len interným aktom riadenia adresovaným
členom vlády (a ostatným ústredným orgánom štátnej správy), prípadne im podriadeným orgánom
štátnej správy.“, s ktorým záverom plne korešponduje názor najvyššieho súdu vyslovený v rozhodnutí
sp. zn. 1 Sž 50/2005 z 19.12.2008, ktorým bolo rozhodnuté o správnej žalobe žalobcu (obec Ľubica) na

preskúmanie Uznesenia Vlády č. 429 z 31.05.2005 a podľa ktorého cit. „... napadnuté uznesenie, nie
je rozhodnutím o práve alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, priamo neukladá, nemení ani
nezrušuje práva, ani sa žiadnym spôsobom priamo nedotýka práv alebo právom chránených záujmov,
či povinností fyzických alebo právnických osôb. Takýmto rozhodnutím by v danom prípade mohlo byť za
predpokladu splnenia zákonných podmienok až rozhodnutie povereného vykonávateľa štátnej správy
vydané v správnom konaní, ktorým by práva alebo právom chránené záujmy žalobcu nepochybne

dotknuté boli.“, no a napokon aj podľa vyššie už zmieneného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II.
ÚS 30/1997 z 13.05.1997 cit. „Uznesenie vlády sa neuverejňuje podľa zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky, preto nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu Uznesenie
vlády je interným normatívnym pokynom, ktorým nemožno rozširovať právomoc štátneho orgánu nad
rámec kompetencií určených ústavou.“

33. Z uvedených vyjadrení najvyšších súdnych autorít je nepochybne zrejmým, že Uznesenie Vlády
nie je samo o sebe typom rozhodnutia, ktoré by mohlo a malo subjekty práva priamo zaväzovať a
to jednako (i) z dôvodu charakteru mocenskej pozície jeho autora, t. j. vlády, ktorá vonkoncom nie je
zákonodarcom zmocneným z tohto titulu, priamo všeobecne záväzným právnym predpisom ukladať
povinnosti a rozhodovať o právach jednotlivcov, pričom uznesenie vlády ani nie je všeobecne záväzným

právnympredpisom,ajednako(ii)zdôvodu,žesajednáomocenskérozhodnutie,ktoréniejevýsledkom
kontradiktórneho správneho procesu, v ktorom by boli jeho účastníkom garantované ich procesné práva.
Správny súd sa síce plne stotožňuje s obranným tvrdením žalovaného, že v konaní o zápis záznamu
do katastra nehnuteľností, žalovaný nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť záznamovej listiny,
ktorou v danom prípade bolo Uznesenie Vlády, a že žalovaný je oprávnený v tomto záznamovom konaní

skúmať iba, či je záznamová listina verejnou listinou, či má formálne náležitosti a či údaje v nej uvedené
korešpondujú s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľností, avšak v danom prípade žalovaný, podľa
správneho súdu tieto svoje povinnosti opomenul.
34. V danom prípade žalovaný iba formálne vyhodnotil, že v rozhodnom čase prijatia Uznesenia Vlády
č. 429 z 31.05.2005 bola vláda ustanovením § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení, zmocnená k

jeho prijatiu a preto, aj keď už v čase vykonania samotného záznamu 25.05.2018 (derogačný nález sp.
zn. PL. ÚS 19/05 z 30.04.2008) označené ustanovenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení v
jeho znení účinnom v rozhodnom čase, nebolo už súčasťou právneho poriadku, bez ďalšieho vykonal
jeho záznam do katastra nehnuteľností, tvrdiac, že sa tak stalo, pretože aj údaje v Uznesení Vlády
korešpondovali s údajmi v katastri. Výrok Uznesenia Vlády však pojednával iba o tom, že od územia

obce Ľubica sa odčleňuje časť vo výmere 168 499 m2, ktorá sa súčasne pričleňuje k územiu cit. „obce“
Kežmarok. Podľa správneho súdu z takto formulovaného rozhodnutia vlády nie je vôbec zrejmá identita
(stotožnenie) konkrétnych parciel, ktoré mali byť do odčleňovanej výmery 168 499 m2 pojaté (zahrnuté),
takže správnemu súdu nie je ani zrejmým ako, resp. na podklade čoho mohol žalovaný ustáliť, že
údaje uvedené v Uznesení Vlády ktorých sa mala týkať do katastra vykonávaná zmena záznamom,

boli v zhode s údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti, tobôž, ak už od prijatia Uznesenia Vlády do
okamihu vykonania záznamu uplynulo takmer 13 rokov, počas ktorých nepochybne (napr. v dôsledku
ROEP) došlo k zmene v označení a evidencii parciel. V tomto smere podľa správneho súdu neobstojí ani
to, že v Uznesení Vlády, vláda odkazovala na prílohu tohto uznesenia, ktorú mali tvoriť dva geometrické
plány (GP) pojednávajúce o lomových bodoch priebehu novej hranice dotknutých katastrálnych území

(GP č. 34630911-30/2004 a č. 34630911-31/2004), pretože GP v zmysle cit. § 67 ods. 1 katastrálneho
zákona, nie je sám o sebe záväzným a je to len cit. „... technický podklad právnych úkonov, verejných
listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam.“ Z uvedeného
dôvodu, kvôli právnej istote a ochrane záväzných údajov katastra o právach k nehnuteľnostiam, musia
byť rozhodnutím dotknuté parcely zadefinované bezprostredne v samotnom rozhodnutí (verejnej listine)

a v tomto smere nepostačuje iba odkaz na číslo GP, ktorý nie je verejnou listinou a pod tým istým číslom
sa dá vyhotoviť aj dodatočne s iným obsahom. Identická požiadavka na náležitosť rozhodnutia o právach
k nehnuteľnostiam je žalovaným kladená aj na civilné súdne rozhodnutie, vo výroku ktorého musia
byť rozhodnutím dotknuté nehnuteľnosti jasne a nezameniteľne (presne) v súlade s údajmi katastraoznačené a v tomto smere nepostačuje iba k rozsudku pripojený GP, pretože v opačnom prípade
žalovaný odmietne vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností a takýto civilný rozsudok súdu je
nevykonateľným. Práve z dôvodu už vyššie konštatovanej rovnosti a rovnocennosti mocí v štáte, t.j.

zákonodarnej, výkonnej i súdnej, niet podľa správneho súdu žiadneho rozumného dôvodu, prečo by
identické požiadavky, aké sú žalovaným kladené na civilné súdne rozhodnutie nemali byť kladené aj
na rozhodnutie vlády (?), týkajúce sa do katastra zapisovaných údajov o právach k nehnuteľnostiam.
Vzhľadom k uvedenému mal správny súd teda za dôvodnú aj žalobnú námietku o nedostatkoch
Uznesenia Vlády, napriek ktorým žalovaný vykonal napadnutý záznam do katastra nehnuteľností.

35. Okrem toho, že pre zápis Uznesenia Vlády do operátov katastra tu objektívne nemohlo byť
žalovaným porovnané, či údaje o nehnuteľnostiach, ktorých sa územná zmena v dôsledku tohto
Uznesenia Vlády týkala, sú alebo nie sú totožné s do tej doby v katastri nehnuteľností uvedenými
údajmi, tak je potrebné prisvedčiť aj argumentácii žalobcu, ako už aj bolo zmienené, že Uznesenie Vlády
nebolo listinou spôsobilou k zápisu da katastra aj pre absenciu vecného obsahu spôsobilého k zápisu
záznamom, t. j. nebolo rozhodnutím o práve „obce Kežmarok“ k odčleňovanému územiu [§ 35 ods. 2

písm. c) katastrálneho zákona] a ani neukladalo obci Ľubica povinnosť strpieť jeho odčlenenie, napokon,
ako už bolo vyššie uvedené, obci nie je možné ukladať povinnosti akýmkoľvek uznesením vlády (čl.
13 ústavy; § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Napokon obiter dictum správny súd poznamenáva,
že v rozhodnom čase účinné znenie § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriedení zmocňovalo síce
vládu na prijatie dotknutého Uznesenia Vlády, avšak iba za predpokladu, že cit. „.... po rozdelení obce

nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom...“, avšak z Uznesenia Vlády
nie je zrejmým žiadne odôvodnenie nesúladu s verejným záujmom a ani súladu ním nastoleného stavu
s verejným záujmom, pričom ako je zrejmým aj z tohto konania, niektorí občania územnou zmenou
dotknutých území s územnou zmenou nastolenou v dôsledku Uznesenia Vlády súhlasia iní zasa nie.
V končenom dôsledku z Uznesenia Vlády nie je zrejmým, ani z akého dôvodu by nebolo vo verejnom

záujem časť územnou zmenou dotknutých nehnuteľností odčleniť od územia Kežmarku a pričleniť k
Ľubici, ale naopak. Z uvedeného vyplýva, že vláda neodôvodnila zákonom nastolenú podmienku pre
prijatie Uznesenia Vlády a teda či bola vôbec založená jej právomoc dotknuté Uznesenie Vlády prijať.
36. Napokon mal správny súd za dôvodnú aj žalobnú námietku žalobcu o zanedbaní povinnosti
žalovanýmvykonaťvdanomprípadekonaniepodľa§58ods.2a4katastrálnehozákona,ktorýexplicitne

v prípadoch ako je aj tento, kedy dochádza nie len k zmene hranice katastrálneho územia, ale súčasne
s ňou dochádza aj k zmene územia obce, takéto konanie vyžaduje a predpokladá, keďže cit. § 58 ods. 2
katastrálneho zákona imperatívne vyžaduje, že o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne
hranicou obce, nie že okresný úrad „môže“ rozhodnúť, ale cit. „rozhodne“ a to nie len na návrh, ale aj z
vlastného podnetu. V uvedenom smere neobstojí ani argument ďalších účastníkov konania, že žalovaný

nemoholzačaťkonaťpodľa§58ods.2katastrálnehozákona,pretožeozmenedotknutýchkatastrálnych
území už rozhodla vláda. Totižto ak by iba na základe analógie legis (keďže zákonodárca nemohol
predvídať uvedenú neštandardnú situáciu), bolo možné Uznesenie Vlády pripodobniť k rozhodnutiu
vydanému v správnom konaní, tak potom s poukazom na v rozhodnom čase účinný cit. § 41b ods. 2
zákona o ústavnom súde (č. 38/1993 Z. z.), by sa jeho vykonania nebolo možné domáhať, a teda ani

žalovaný toto Uznesenie Vlády nemal vykonať (tobôž keď od jeho prijatia uplynulo 13 rokov) a na jeho
podklade uskutočniť napadnutý záznam, ale mal sám z vlastného podnetu začať konať v súlade s § 58
ods. 2 katastrálneho zákona.
37. Záverom správny súd podotkol, že vníma a rozumie potrebe riešiť vzniknutú neštandardnú situáciu
o priebehu katastrálnej hranice medzi katastrálnymi územiami obce Ľubica a mesta Kežmarok, ktorá

aktuálne pretína nie len niektoré parcely, ale aj na nich sa nachádzajúce stavby, avšak súčasne je
treba mať na zreteli, že na usporiadanie týchto pomerov existujú zákonodarcom predvídané a zákonne
regulované postupy, ktoré počas dlhého obdobia sporu medzi Kežmarkom a Ľubicou už mohli byť
aplikované (§ 58 ods. 2 katastrálneho zákona), v rámci procesov ktorých by sa prejavila aj skutočná
aktuálna vôľa ich obyvateľov, namiesto snahy suplovať, tieto existujúce zákonom regulované možnosti

úpravy pomerov, akýmisi jednorázovými ad hoc „právnymi“ hybridmi nemajúcimi oporu v ústave ani v
zákone.
Správny súd zároveň dodal, že v priebehu konania aj zástupca žalovaného na pojednávaní konštatoval,
že žalobou napadnutý záznam nemal byť vykonaný a je nezákonný, čím bola vytvorená neštandardná
procesná situácia, kedy medzi žalobcom a žalovaným zanikol „spor“ o zákonnosť napadnutého

záznamu, čo ale nič nemenilo na potrebe v danej veci rozhodnúť, či návrh mesta Kežmarok žalovaný
vybavil alebo nevybavil zákonným spôsobom.

II. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka v 815 rade, vyjadrenie žalobcua) kasačná sťažnosť

38. Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník v 815. rade v procesnom postavení sťažovateľa

(ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP,
kde namietal, že:
39. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu konštatoval, že správny súd sa síce stotožnil s názorom
žalovaného a spoločného zástupcu ďalších účastníkov 1/-1463/, že právo na príjem z miestnych či
podielových daní alebo právo na (samo)správu nad určitým územím s určitým počtom obyvateľov

nemajú prívlastok „subjektívneho“ práva žalobcu (obce), ale sú akýmsi vonkajším atribútom (prejavom)
definujúcim ústavou a zákonom obcí zverených (samo)správnych oprávnení. V danom prípade však
z podstaty a účinkov napadnutého záznamu vyplýva, že pri podaní všeobecnej správnej žaloby
žalobca (obec) nevstupuje skrz túto žalobu do súdneho konania titulom svojho statusu samosprávneho
útvaru spravujúceho určité územie a osoby majúce na ňom trvalý pobyt, ale titulom ochrany svojho
„subjektívneho“ vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému svojmu majetku, sťa by

právnickej osoby a to v súlade s v čl. 20 ods. 1 ústavy deklarovaným esenciálnym princípom právneho
štátu, podľa ktorého cit. „Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“
Správny súd výslovne uznáva, že vlastnícke právo žalobcu k jeho nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú
na spornom území, nebolo napadnutým opatrením žalovaného nijako dotknuté. (To napokon výslovne
ustanovuje aj § 5 ods. 2 katastrálneho zákona: „Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné

funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“) Dotknutým má byť
podľa správneho súdu vlastnícke právo žalobcu k inému jeho majetku, z ktorého bude musieť uhrádzať
daň z nehnuteľností.
40. Správny súd tvrdí, že „z podstaty a účinkov“ záznamu o zmene hranice katastrálneho územia
má vyplývať, že žalobca nie je účastníkom konania ako územný samosprávny celok, ale ako vlastník

nehnuteľností, z vlastníctva ktorých bude povinný uhrádzať daň z nehnuteľností. Správny súd konkrétne
tvrdí, že žalobca sa v správnom súdnictve domáha ochrany „titulom ochrany svojho „subjektívneho“
vlastníckeho práva k napadnutým záznamom dotknutému svojmu majetku“, pričom týmto záznamom
dotknutým majetkom majú byť prostriedky, ktoré by žalobca musel v budúcnosti vynaložiť na úhradu
dane z nehnuteľností. Odhliadnuc od toho, že z podstaty a účinkov záznamu o zmene hraníc

katastrálneho územia vyplýva presný opak, takto extenzívny výklad subjektívneho práva v kontexte
posudzovania aktívnej vecnej legitimácie v správnom súdnictve nemá žiadnu zákonnú, judikatúrnu
ani doktrinálnu oporu. Ak by sa takýto výklad mal presadiť, t. j. ak by sa malo presadiť, že záznam
zmeny katastrálnej hranice predstavuje zásah do majetkových práv všetkých vlastníkov nehnuteľností z
dôvodu ich postavenia ako daňovníkov dane z nehnuteľností, nevyhnutne by to znamenalo, že zároveň

predstavuje zásah do majetkových práv aj všetkých daňovníkov iných miestnych daní, t. j. dane za
psa, dane za užívanie verejného priestranstva, dane za predajné automaty, dane za nevýherné hracie
prístroje a dane za ubytovanie. Aj tieto dane uhrádza daňovník zo svojho majetku a uhrádza ich ako
miestne dane, t. j. na územnom princípe.
41. Samotný žalobca teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu neodvodzuje z faktu, že bude podliehať

daňovej povinnosti a žalobou nechráni svoje subjektívne práva k majetku, ktorý na plnenie daňovej
povinnosti bude musieť vynaložiť, pričom zároveň uvádza, že „zmenou hranice katastrálneho územia
nedochádza k zmene vlastníckeho práva ani iného práva predpokladaného v § 1 ods. 1 katastrálneho
zákona a vlastnícke právo, ako aj iné práva k pozemkom nachádzajúcim sa v zmenou katastrálnej
hranice dotknutých katastrálnych územiach ostali zachované.“ Tie dôvody, o ktoré žalobca oprel svoju

aktívnu vecnú legitimáciu správny súd odmietol a tie dôvody, ktoré správny súd našiel, nezodpovedajú
podstate právneho postavenia žalobcu v danom konaní. Žalobca v konaní od počiatku vystupoval ako
subjekt územnej samosprávy a svoje právne postavenie v konaní odvodzoval práve od tejto okolnosti.
To napokon celkom jednoznačne vyplýva práve z účelu žaloby a účinkov prípadného úspechu žalobcu:
ani potvrdenie, ani zrušenie napadnutého opatrenia nijako neovplyvní obsah a výkon vlastníckeho práva

žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam, ale ovplyvní jeho postavenie ako verejnoprávneho subjektu,
ako vykonávateľa územnej samosprávy. Napadnuté opatrenie jednoducho nepredstavuje zásah do
subjektívnych práv žalobcu ako súkromnej osoby/vlastníka, ako to tvrdí správny súd, ale sa týka
a má dopad práve a len na jeho postavenie ako subjektu územnej samosprávy. Na účely ochrany
tohto postavenia žalobcu však neslúži správna žaloba, podmienená nevyhnutnosťou chrániť konkrétne

subjektívne práva, ale sťažnosť podľa čl. 127a ústavy. Aktívna vecná legitimácia je hmotnoprávnym
inštitútom, a postup správneho orgánu (napríklad v podobe doručenia oznámenia) nemá na jej danosť
žiadny vplyv. Tak, ako správny orgán nemá právomoc svojim administratívnym úkonom technickej
povahy vylúčiť aktívnu vecnú legitimáciu, nemá ani právomoc ju svojim postupom založiť.42. V kasačnom rozhodnutí č. k. 3 Svk/26/2021 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k otázke
derogačných účinkov vyslovil, že „správny súd prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05 stratilo právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o obecnom

zriadení, ale aj uznesenie vlády č. 429/2005, vydané na jeho základe.“ Správny súd v reinštančnom
konaní tento záver, už odmietnutý najvyšším správnym súdom, replikuje, dôvodiac pritom, že predmetné
uznesenie vlády stratilo účinky v dôsledku záverov ústavného súdu vyslovených v bode 20.3 jeho nálezu
PL.ÚS5/2021.Vtomtobode,citovanomsprávnymsúdom,ústavnýsúduvádza:„Okremobochprípadov
popísaných v predchádzajúcich bodoch môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len

sprostredkovane, a to v prípade, ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného
súduvyplyniepotrebadotknúťsazosúlaďovacouúpravoupodľačl.125ods.3ústavy(§91ods.2zákona
o ústavnom súde) aj právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu
ústavného súdu. Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna
úprava atakovala základné princípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia
môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou

kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca
pravej retroaktivity.“ Správny súd si pri polemike s právnym záverom najvyššieho správneho súdu
nevšimol, že predmetný záver ústavného súdu sa týka výlučne situácie, keď na derogačný nález reaguje
zákonodarca zosúlaďovacou legislatívnou úpravou vydanou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy v lehote šiestich
mesiacov od vyhlásenia derogačného nálezu, a že ii) ústavným súdom spomenutá sprostredkovaná

povaha derogačných účinkov znamená, že tieto derogačné účinky môže na individuálne právne akty
vztiahnuť práve a len zákonodarca a aj to len v prípade, ak potreba takejto reakcie vyplýva priamo z
derogačného nálezu. Je pritom nesporné, že žiadna z týchto okolností sa predmetného uznesenia vlády
netýka. Z predmetného bodu nálezu, v ktorom správny súd nachádza oporu pre prelomenie záverov
najvyššieho správneho súdu, teda vyplýva výnimočný a podmienečný mandát pre zákonodarnú reakciu,

a nijako nevyplýva mandát pre správny súd, aby absenciu takejto legislatívnej úpravy nahradil svojim
vlastným posúdením, nota bene nie v bezprostrednom rozpore so závermi najvyššieho správneho súdu,
vyslovenými v tej istej veci.
43. K opomenutiu malo podľa správneho súdu dôjsť tým, že žalovaný na predmetné uznesenie vlády
nevztiahol rovnaké požiadavky, aké sa vzťahujú na výrok „civilného súdneho rozhodnutia“. Keď správny

súd namieta, že „nepostačuje iba odkaz na číslo GP“, lebo ten sa „pod tým istým číslom dá vyhotoviť
aj dodatočne s iným obsahom“, opomína skutočnosť, že uznesenie vlády neodkazovalo na číslo GP,
ale príslušné geometrické plány tvorili jeho integrálnu súčasť v podobe príloh. O identite a obsahu
geometrických plánov, na základe ktorých došlo k zmene hraníc katastrálneho územia, neboli počas
uplynulých desaťročí nikdy žiadne pochybnosti, až zrazu správny súd hypotetizuje o možnosti ich

dodatočnej úpravy, čiže o možnosti, že by mohlo dôjsť k ich sfalšovaniu. Napadnuté opatrenie pritom
nevyvolalo žiadne pochybnosti o tom, ako sa zmenila hranica katastrálneho územia ani o tom, ktoré
parcely patria do ktorého katastrálneho územia. Polemika súdu s potenciálnou neistotou je vyslovene
akademická a odporuje skutočnému stavu. Správny súd z dôvodu akejsi rovnocennosti mocí stotožňuje
požiadavky kladené na akúkoľvek záznamovú listinu s požiadavkami kladenými na výrok „civilného

súdneho rozhodnutia“. Nie je zrejmé, čo z tohto „argumentu“ má mať vplyv na rozsah a povahu
povinnosti žalovaného pri postupe podľa § 36 katastrálneho zákona, t. j. pri posudzovaní, či verejná
listina zodpovedá formálnym parametrom. Javí sa, že problém má podľa správneho súdu spočívať v
tom, že žalovaný síce dospel k záveru, že „údaje v Uznesení Vlády korešpondovali s údajmi v katastri“,
avšak k takémuto záveru údajne dospieť nemohol, pretože „od prijatia Uznesenia Vlády do okamihu

vykonania záznamu uplynulo takmer 13 rokov, počas ktorých nepochybne (napr. v dôsledku ROEP)
došlo k zmene v označení a evidencii parciel“.
44. Správny súd teda nevykonal žiadne vlastné dokazovanie k otázke, v akom rozsahu a v akej podobe
malo dôjsť k zmene v označení a evidencii parciel, ale takúto zmenu len predpokladá, označiac ju za
nepochybnú. Správny súd však nemá právomoc nahrádzať posúdenie spôsobilosti záznamovej listiny

zo strany správneho orgánu svojim vlastným posúdením v podobe predpokladu, založeného plynutím
času. Podľa názoru sťažovateľa je sporné, či správny súd má vôbec právomoc nahradiť svojim vlastným
posúdením záver žalovaného, že záznamová listina (vrátane jej príloh) umožňovala porovnanie s údajmi
vkatastripreúčelyjejposúdeniapodľa§36katastrálnehozákonaačitakýtovýkonkontrolyneprekračuje
rámec správneho súdnictva. Aj v prípade, ak by najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny súd

takútoprávomocmá,jejvýkonjenespornepodmienenývlastnýmzisťovanímskutkovéhostavuzostrany
správneho súdu (§ 119, § 120 SSP). Takéto zisťovanie však správny súd nevykonal a skutkový stav
nahradil púhym predpokladom.45. Na jednej strane teda správny súd tvrdí, že žalovaný nemal právomoc preskúmavať „vecnú
správnosť“ záznamovej listiny, na strane druhej mu kladie za vinu, že nesprávne preskúmal jej
„vecný obsah“. Takýto aplikačný výkon nezodpovedá nielen ústavným, ale ani zákonným požiadavkám,

kladeným na vnútornú koherenciu a presvedčivosť súdnych rozhodnutí. Pokiaľ ide o onen vecný
obsah, správny súd nachádza „absenciu vecného obsahu spôsobilého k zápisu záznamom“ v tom,
že rozhodnutie o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce nemá byť
rozhodnutím o práve k územiu, ktorého sa predmetná zmena týkala. Sťažovateľ takéto odôvodnenie
považuje za nezrozumiteľné a nepresvedčivé v intenzite, ktorá ho činí nepreskúmateľným. Správny súd

nevysvetľuje,akojemožnédospieťkzáveru,žesamotnázáznamoválistinasanedotýkaprávakúzemiu,
a zároveň k záveru, že opatrenie správneho orgánu, ktorý na základe takejto listiny vykoná záznam, t. j.
takpovediac prenesie jej obsah do katastrálnej evidencie, už predstavuje zásah do subjektívnych práv.
Sťažovateľ v konaní výslovne namietol nezlučiteľnosť týchto záverov, pričom správny súd sa s touto
námietkou v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako nevysporiadal.
46. Za neudržateľný považuje sťažovateľ tento výklad najmä v kontexte tvrdenia správneho súdu, že

žalovaný mal za daných okolností vykonať záznam postupom podľa § 58 ods. 2 a 4 katastrálneho
zákona. Správny súd teda prinajmenšom implicitne tvrdí, že ak by žalovaný postupoval podľa § 58
ods. 2 a 4 katastrálneho zákona, súdom tvrdený nedostatok záznamovej listiny (údajná absencia
vecného obsahu) by tým zanikol. Nie je zrejmé, z čoho má takáto skutočnosť vyplývať. Buď sa zmena
hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, zapisuje do katastra záznamom (ako to

predpokladá zákon) alebo vôbec nie je spôsobilá byť predmetom záznamu, pretože jej obsah nespočíva
v rozhodnutí o právach (ako to tvrdí správny súd). Údajný nedostatok vecného obsahu uznesenia vlády,
ktorým táto na základe výslovného zákonného zmocnenia rozhodla o zmene hranice katastrálneho
územia, ktorá je súčasne hranicou obce, sa jednoducho nedá „doplniť“ postupom podľa § 58 ods. 2 a 4
katastrálneho zákona. Správny súd v skutočnosti odkaz na § 58 ods. 2 katastrálneho zákona používa

ako nástroj na polemiku o kľúčovej právnej otázke konania, ktorou je validita a spôsobilosť uznesenia
vlády ako verejnej listiny v konaní podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona.
47. O predmetnej zmene hranice sa podľa správneho súdu malo rozhodovať dvakrát, pretože hoci o
nej už raz rozhodla vláda SR, jej rozhodnutia sa údajne nebolo možné domáhať v dôsledku § 41b ods.
2 zákona č. 38/1993 Z. z. Správny súd tak opäť popiera svoje vlastné závery, keď na jednej strane

tvrdí, že uznesenie vlády neobsahovalo žiadne povinnosti a na strane druhej vylučuje jeho spôsobilosť
z dôvodu, že by išlo o nútené vymáhanie povinnosti. Predovšetkým však správny súd normatívny
obsah § 41b ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. vykladá v rozpore s jeho znením aj účelom. Ústavný súd
k tomu v podobe ustálenej rozhodovacej praxe uvádza, že „z textu § 93 ods. 2 zákona o ústavnom
súde (predtým § 41b ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov účinného do 28. februára 2019) vyplýva, že prednostné pôsobenie princípu zachovania
a ochrany ústavnosti pred princípom zachovania právnej istoty zákonodarca prostredníctvom neho
síce na jednej strane umožnil, ale zároveň na strane druhej jeho pôsobenie obmedzil, a to len
na nemožnosť (zákaz) nútene vymáhať povinnosti, ktoré boli uložené právoplatnými rozhodnutiami

vydanými v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,
sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť (...).“ (PL. ÚS 24/2020). Výklad predmetného
pravidla, zodpovedajúci jeho zneniu a účelu, aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší správny
súd(napríklad6Ssk/157/2023),pričomtentovýkladaprobovalajústavnýsúd(napríkladIV.ÚS73/2025).
48. Tvrdenie správneho súdu, že predmetné uznesenie vlády sa pre žiadne účely nemá považovať za

rozhodnutie vydané v správnom konaní, ale má sa za také považovať práve a len pre účely aplikácie
§ 41b ods. 2 zákona 38/1993 Z. z. je nielen zjavne nesprávne, ale aj zjavne účelové. Bez ohľadu na to
je však rozhodujúcou okolnosťou to, že žalovaný nie je, nikdy nebol a v predmetnom administratívnom
konaní ani nevystupoval ako orgán núteného výkonu rozhodnutí, ktorý by v akomkoľvek rozsahu a
akýmkoľvek spôsobom podliehal obmedzeniam, ustanoveným § 41b ods. 2 zákona 38/1993 Z. z. Postup

žalovaného podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona jednoducho nijako nespĺňa parametre núteného
výkonu rozhodnutia. Je zrejmé, že správny súd túto argumentáciu uplatňuje práve a len preto, aby
prelomil právny záver kasačného súdu o validite uznesenia vlády ako záznamovej listiny, a tiež právny
záver Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorého „ak orgán katastra vykonáva zápis údajov na základe
ešte nezapísanej listiny, vykoná ho záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona“ (5Sžo/84/2010).

Činí tak spôsobom, ktorý odôvodnenie napadnutého rozsudku zbavuje základnej presvedčivosti a
zrozumiteľnosti.

b) vyjadrenie žalobcu49.Napadnutéopatrenienezasahujedosubjektívnychprávžalobcuakosúkromnejosoby/vlastníka,ale
len do jeho postavenia ako subjektu územnej samosprávy. To, že správny súd uviedol, že napadnutým

opatrením došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu z dôvodu jeho postavenia ako daňovníka dane
z nehnuteľností, údajne ide nad rámec toho, čo žalobca uviedol v správnej žalobe. V skutočnosti sa
môže napadnuté opatrenie dotýkať len iných prostriedkov Ak by sa mal presadiť výklad správneho súdu,
potom by záznam zmeny hranice predstavoval zásah do majetkových práv všetkých daňovníkov iných
miestnych daní. Žalobca sa mohol brániť proti uzneseniu vlády sťažnosťou podľa čl. 127a Ústavy SR.

Aktívnu legitimáciu žalobcu už právoplatne vyriešil NSS SR v rozsudku sp. zn. 3Svk/26/2021 zo dňa
25. 4. 2024. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby namietal v kasačnej sťažnosti
proti prvému rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/69/2018 zo dňa 3. 6. 2021 žalovaný v bode
57 písm. a). S touto námietkou sa NSS SR vysporiadal v bode 38 Rozsudku NSS SR tak, že „ďalšie
námietky sťažovateľov vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné“. Hoci je pravdou, že NSS SR osobitne
nezdôvodnil, prečo odmietol aj námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, správny súd

však rešpektoval tento právny názor a navyše sám odôvodnil tento záver.
50. Subjektívne právo, do ktorého predmetným záznamom zasiahol žalovaný, je nutné pre účely vecnej
legitimácie na podanie správnej žaloby vykladať v čo najširšom zmysle, a to tak, že bude zahŕňať
všetky aspekty / celý obsah vlastníckeho práva. Napadnutým opatrením bolo zasiahnuté do vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam v dotknutom území práve v tomto širšom zmysle. Každý pozemok

je definovaný príslušnosťou ku katastrálnemu územiu a k územiu obce (pozri § 3 ods. 1 a § 70 ods.
1 katastrálneho zákona). Údaje o jeho príslušnosti sú verejné a záväzné a používajú sa pre rôzne
účely vymedzené v § 2 katastrálneho zákona. Ak platí, že istým obmedzením vlastníckeho práva sú
napr. miestne dane z nehnuteľností či územný plán obce (z ktorého vyplývajú obmedzenia pri využívaní
pozemkov), potom musí platiť, že zmena príslušnosti pozemku k obci má za následok zmenu obsahu

takéhoto obmedzenia vlastníckeho práva. Veď zmenou príslušnosti pozemku k obci sa môžu zmeniť
limity využívania pozemku, celkový účel využitia pozemkov, daňový režim apod. Zmenou príslušnosti
pozemku sa každý vlastník musí podrobiť právomoci mesta Kežmarok. Zmenou príslušnosti pozemku k
obci sa ukladajú nové právne povinnosti na vlastníka pozemku, napr. povinnosť podať daňové priznanie
k dani z nehnuteľnosti na novopríslušnej obci. NSS SR už vo svojej rozhodovacej praxi potvrdil, že na

podanie správnej žaloby proti zapísaniu do určitého registra môže byť aktívne legitimovaný ten subjekt,
ktorého sa registrácia týka, a to na základe toho, že zápisom v registri mu vznikajú nové zákonné
povinnosti (napr. rozsudok sp. zn. 5Svk/12/2023, zverejnený v ZNSS č. 2/2024 pod č. 77/2024).
51. Súhlasil so záverom správneho súdu, že uznesenie vlády č. 429 nebolo spôsobilou záznamovou
listinou hneď z viacerých dôvodov: nebolo rozhodnutím štátneho orgánu; nepotvrdzovalo žiadne

právo k nehnuteľnosti; neobsahovalo žiadne vymedzenie nehnuteľností, ktorých sa týkalo, dokonca
ani materiály, na ktoré sa uznesenie vlády č. 429 odkazovalo, neboli v súlade s údajmi katastra
nehnuteľností. Prvé dva nedostatky konštatovali už tri súdy. Ako prvý Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
1Sž/50/2005, následne Krajský súd v Prešove v Prvom rozsudku KS PO a teraz správny súd v Košiciach
v Napadnutom rozsudku. K tomu, že vláda SR nie je štátnym orgánom, sa sťažovateľ ani nevyjadril. Vo

vzťahu k druhému nedostatku sťažovateľ vytýkal správnemu súdu len to, že nepatrí do jeho právomoci
preskúmavať, či uznesenie vlády č. 429 bolo spôsobilou záznamovou listinou. Inak nepredniesol žiadne
argumenty, ktoré by vyvrátili právny názor vyslovený už troma súdmi. Pri treťom nedostatku (pozri bod 77
odôvodneniaNapadnutéhorozsudku)mestoKežmarokprehliadlopodstatuvýhradyzostranysprávneho
súdu. Nejde tu o to, či geometrické plány boli alebo neboli súčasťou uznesenia vlády č. 429, ale o to, či

uznesenie vlády č. 429 obsahovalo vo svojom tele identifikáciu pozemkov, ktoré sa mali stať súčasťou
územia mesta Kežmarok.
52. Uznesenie vlády č. 429 neobsahovalo žiadnu identifikáciu dotknutých pozemkov. Takúto vadu
nemožno zhojiť odkazom na geometrické plány či ich pripojením do príloh uznesenia vlády č.
429. Správny súd správne rozlišoval medzi uznesením vlády č. 429, ktoré malo byť „verejnou

listinou“ / záznamovou listinou, a geometrickým plánom ako technickým podkladom pre zápis v katastri
nehnuteľností. V zmysle § 35 ods. 2 katastrálneho zákona musí verejná listina, ktorá sa predkladá na
vykonanie záznamu, potvrdzovať právo k nehnuteľnosti. Text uznesenia vlády č. 429 však znel tak,
že „odčleňuje z územia obce Ľubica časť územia o výmere 168 499 m2“ a „pričleňuje k územiu obce
Kežmarok časť územia o výmere 168 499 m2 odčlenenej z územia obce Ľubica“. Nikde v tomto texte nie

súidentifikovanénehnuteľnosti,ktorýchsazmenatýka.Vtexteniejeaniodkaznato,žeodčlenená,resp.
pričlenená časť územia je identifikovaná geometrickými plánmi, ktoré mali vyznačovať novú hranicu.
Neobstojí teda ani argument, že geometrické plány boli prílohami uznesenia vlády č. 429. Ani len z
odôvodnenia na druhej strane uznesenia vlády č. 429 nevyplývalo, že geometrické plány boli súčasťouuznesenia vlády č. 429. Tvrdenie mesta Kežmarok o tom, že geometrické plány boli súčasťou uznesenia
vlády č. 429, nie je preto ničím preukázané. Práve naopak, žiadosť mesta Kežmarok o vykonanie
záznamu zo dňa 14. 5. 2018 uvádza medzi prílohami predmetné dva geometrické plány z r. 2004 v

samostatných riadkoch. Ak by skutočne boli súčasťou uznesenia vlády č. 429, nebol by dôvod tieto
geometrické plány duplicitne prikladať k žiadosti o vykonanie záznamu. Dokonca ani materiály dostupné
na webovom sídle Úradu vlády SR neuvádzajú medzi materiálmi predkladanými na rokovanie vlády SR,
na ktorom bolo schválené uznesenie vlády č. 429, predmetné geometrické plány z r. 2004.
53. Zo žiadosti o vykonanie záznamu vyplýva, že mesto Kežmarok predložilo ďalšie dva geometrické

plányč.50183630-20-2018ač.50183630-21-2018,ktorébolizjavnevyhotovenévr.2018.Tietonemohli
byť ani súčasťou uznesenia vlády č. 429. Skutočnosť, že mesto Kežmarok predložilo nové geometrické
plány,zároveňpreukazuje,žeuznesenievládyč.429spolusgeometrickýmiplánmizr.2004nemohlibyť
v súlade s údajmi katastra nehnuteľností v čase vykonania záznamu. Inak by mesto Kežmarok nemalo
potrebu predkladať nové geometrické plány. V konaní o zázname okresný úrad vykoná záznam do
katastra len v prípade, ak je verejná listina spôsobilá na vykonanie záznamu (§ 36 ods. 2 katastrálneho

zákona). Ak nie je spôsobilá (napr. preto že jej údaje nie sú v súlade s údajmi katastra), nesmie
okresný úrad vykonať záznam. Ak sa zistí nesúlad verejnej listiny s údajmi katastra, jediným prípustným
postupom by bolo, aby ten orgán, ktorý vydal verejnú listinu, jej obsah opravil tak, aby údaje boli v súlade
s údajmi katastra nehnuteľností. V tomto prípade to znamená, že jediným oprávneným na identifikáciu
územia, ktoré sa malo odčleniť od obce Ľubica, bola vláda SR. Vláda SR mala opraviť svoje rozhodnutie,

resp. vydať nové rozhodnutie, v ktorom by boli riadne identifikované dotknuté nehnuteľnosti. K tomuto
však už vláda SR nemá právomoc práve vzhľadom na účinky nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 19/05.
54. Správny súd neprijal žiadne skutkové závery, ale vytkol žalovanému postup v záznamovom konaní,
keď si nesplnil zákonnú povinnosť porovnať uznesenie vlády č. 429 s údajmi katastra nehnuteľností.

Keď správny súd skonštatoval, že pre vykonanie záznamu neboli splnené zákonné podmienky, pretože
uznesenie vlády č. 429 nebolo listinou potvrdzujúcou právo ku konkrétnym nehnuteľnostiam, neprekročil
tým medze svojej právomoci. Toto je otázkou právneho posúdenia, či správny orgán postupoval v konaní
v súlade so zákonom a či správne aplikoval a interpretoval relevantnú právnu normu. Nejedná sa o
zisťovanie skutkového stavu. Správne súdy vo svojej rozhodovacej praxi už potvrdili, že je v právomoci

okresného úradu preskúmať, či sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu záznamom (napr. Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžrk/6/2019, 7Sžr/121/2016, NSS SR v rozsudku sp. zn. 5SvK/16/2022). V
rámci tohto skúmania okresný úrad posudzuje, či predložená verejná listina alebo iná listina je bez chýb
v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa katastrálneho
zákona. Napr. pri zázname zákonného vecného bremena môže okresný úrad skúmať obsahovú stránku

návrhu na vykonanie záznamu, a to či verejná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti zriadené
podľa osobitného predpisu, obsahuje všetky rozhodné skutočnosti pre overenie toho, či toto právo podľa
osobitného predpisu vzniklo. Následne, skúma to, či uvedené právo vzniklo v nevyhnutnom rozsahu, čo
sú dve zákonné podmienky pre vznik zákonného vecného bremena (NSS SR sp. zn. 5Svk/16/2022).
Preto je zrejmé, že záznamovú listinu môže okresný úrad v určitom rozsahu skúmať aj z obsahovej

stránky. O nedovolené preskúmanie vecného obsahu záznamovej listiny by išlo až potom, ako si okresný
úrad vyrieši základnú otázku, že ide o záznamovú listinu spĺňajúcu náležitosti podľa katastrálneho
zákona. Avšak už túto základnú otázku si okresný úrad nevyriešil správne.
55. Mesto Kežmarok prehliadlo podstatu toho, čo vyplýva z bodu 78 odôvodnenia Napadnutého
rozsudku. Prvý odsek tohto bodu je potrebné pripomenúť: „Napokon mal správny súd za dôvodnú aj

žalobnú námietku žalobcu o zanedbaní povinnosti žalovaným vykonať v danom prípade konanie podľa
§ 58 ods. 2 a 4 katastrálneho zákona, ktorý explicitne v prípadoch ako je aj tento, kedy dochádza nielen
k zmene hranice katastrálneho územia, ale súčasne s ňou dochádza aj k zmene územia obce, takéto
konanie vyžaduje a predpokladá, keďže cit. § 58 ods. 2 katastrálneho zákona imperatívne vyžaduje,
že o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, nie že okresný súd „môže“

rozhodnúť, ale cit. „rozhodne“ a to nie len na návrh, ale aj z vlastného podnetu.“ Tento právny záver je
správny. Žalovaný mal na podklade žiadosti mesta Kežmarok o vykonanie zápisu začať konanie podľa §
58 katastrálneho zákona, pretože toto ustanovenie je špeciálnym pre zápis zmeny katastrálnej hranice.
O zmene katastrálnej hranice nemožno rozhodnúť, resp. ju zapísať v inom konaní, ani v záznamovom
konaní. Podstatné je, že zákon o obecnom zriadení v § 2 ods. 5 a 6 zveril vláde SR len právomoc

rozhodnúť o zmene hranice obce Ľubica a obce Kežmarok (ak by sme pre tento účel vychádzali
zo zachovania právnych účinkov uznesenia vlády č. 429). Uvedené ustanovenia nezverili vláde SR
právomoc rozhodnúť aj o zmene katastrálnej hranice. Táto právomoc zostala stále žalovanému. Pritom
nie je podstatné, že zmenená hranica obcí mala byť súčasne novou katastrálnou hranicou. Ustanovenie§ 58 ods. 2 katastrálneho zákona vo všeobecnosti ráta s dvomi rozhodnutiami - s rozhodnutím o zmene
hranice obce a rozhodnutím o zmene hranice katastrálneho územia. Toto vyplýva priamo z jeho textu: „O
zmene hranice katastrálneho územia, ktoré je súčasne hranicou obce, rozhodne okresný úrad v súlade

so zmenou hranice obce.“
56. Je teda zrejmé, že najskôr sa musí rozhodnúť o zmene hranice obce (toto rozhodovanie sa spravuje
zákonom o obecnom zriadení a príslušným orgánom je spravidla okresný úrad v sídle kraja) a až
následne sa rozhoduje o zmene hranice katastrálneho územia (toto rozhodovanie sa už spravuje
katastrálnym zákonom a príslušným orgánom je okresný úrad, katastrálny odbor). Podstata právneho

záveru správneho súdu teda tkvie v tom, že zmena katastrálnej hranice obce Ľubica a mesta Kežmarok
mala byť výsledkom osobitného rozhodnutia vydaného podľa § 58 ods. 2 katastrálneho zákona.
Ak takéto rozhodnutie žalovaný nevydal, nemohol ani zapísať zmenu hranice katastrálneho územia.
Správny súd výslovne uviedol, že § 41b ods. 2 vtedy účinného zákona o ústavnom súde aplikoval len na
základe analógie legis. Už z tohto dôvodu je zbytočné sa zaoberať tým, či existuje rozdiel medzi zápisom
(výkonom) uznesenia vlády č. 429 a núteným výkonom rozhodnutia vydaného v občianskoprávnom a

v správnom konaní.
57. Žalobca považoval za správne závery správneho súdu ohľadne účinkov derogačného nálezu
ústavného súdu a to z dvoch dôvodov: (a) z dôvodu analogického uplatnenia § 41b ods. 2 zákona o
ústavnom súde; a (b) z dôvodu, že došlo k zrušeniu podstatnej časti uznesenia vlády č. 429. Zápis
zmeny hranice katastrálneho územia je svojou povahou najbližšie výkonu rozhodnutia vydaného v

správnomkonaní.Keďsaporovnajúobesituácie,nájdusakľúčovéspoločnéčrty.Poprvé,obesútypické
nadriadeným postavením orgánu, ktorý autoritatívne vydáva rozhodnutie, a podriadeným postavením
subjektu, ktorého sa rozhodnutie dotýka. Tak ako v správnom konaní nemá rovnaké postavenie dotknutý
účastník, nemala rovnaké postavenie ani obec Ľubica pri prijímaní uznesenia vlády č. 429. Rozhodnutie
vlády SR o zmene územia obcí Ľubica a Kežmarok, vydané podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom

zriadení, bolo len jednorazovou odchýlkou od „štandardného“ rozhodnutia o inej zmene územia podľa
§ 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom k 31. 5. 2005. Táto jednorazová odchýlka
vrhla rozhodovanie o zmene územia obce do režimu, v ktorom samospráva má postavenie objektu, nie
rovnocenného subjektu, ktorý sa aktívne podieľa na rozhodovacom procese.
58. Na konanie o inej zmene územia podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení sa nevzťahuje správny

poriadok (§ 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení), ale vyžaduje sa súhlas dotknutých obcí, takže
rozhodnutie nie je vydané z mocenskej pozície štátnej moci nad samosprávou. Pre zmenu územia obcí
Ľubica a Kežmarok podľa § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení sa ich súhlas nevyžadoval, a
teda išlo o vnútenú zmenu územia, o ktorej rozhodla vláda SR zo svojej mocenskej pozície. Po druhé,
rozhodnutie vydané v správnom konaní ako aj rozhodnutie o zmene územia dvoch obcí predpokladajú

určitú formu núteného výkonu. Uznesenie vlády č. 429 nezakladalo žiadne právo či povinnosť, ale
predpokladalo výkon v podobe jeho evidencie v katastri nehnuteľností. Pred napadnutým záznamom
viedla totiž katastrálna hranica obce Ľubica a mesta Kežmarok cez iné pozemky, a to v súlade s
pôvodnou hranicou týchto obcí. Pôvodne uznesenie vlády č. 429 v bode D ukladalo predsedníčke
Geodézie, kartografie a katastra SR vykonať opatrenia vyplývajúce z tejto územnej zmeny. Inými

slovami, predpokladalo, že príslušné orgány na úseku katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia
vlády SR o zmene územia obcí zapíšu zmenu v katastri nehnuteľností. Za daných okolností zápis zmeny
hranice katastrálnych území obcí Ľubica a Kežmarok bol v skutočnosti vnúteným výkonom rozhodnutia
vlády SR o zmene územia týchto obcí.
59. Mesto Kežmarok uznalo vo svojej argumentácii, že uznesenie vlády č. 429 je individuálnym právnym

aktom. Jeho účelom bolo z mocenskej pozície rozhodnúť o územnom spore aj proti vôli dotknutej obce
Ľubica. Za takýchto okolností by bolo logické, aby na splnenie tohto účelu vláda SR zvolila taký inštitút,
v rámci ktorého by uložila povinnosť obom dotknutým obciam strpieť územnú zmenu. Uznesenie vlády
č. 429 takúto povinnosť neobsahovalo. To znamená, že ak by sa odmietla analógiu legis s ustanovením
§ 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde, bolo by to len z dôvodu „nedokonalosti“ uznesenia vlády č. 429

- nie pre odlišný účel uznesenia vlády č. 429. Ústavný súd SR vyslovil nesúlad § 2 ods. 5 a 6 zákona
o obecnom zriadení s Ústavou SR na základe toho, že §-u 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení
chýbala povaha všeobecnej právnej normy, keďže sa tieto ustanovenia mali aplikovať len na jediný
prípad sporu obce Ľubica a mesta Kežmarok. Uznesením vlády č. 429 bol naplnený účel § 2 ods. 5 a 6
zákona o obecnom zriadení. A teda § 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení už nemali iné uplatnenie

a Derogačný nález US SR by nedopadal na žiadne budúce právne vzťahy. Zákon o ústavnom súde
(a ani neskôr prijatý zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky) neriešil účinky
derogačného nálezu na také právne akty, ktoré sú vydané mimo pravidelného a teda predvídateľného
rozsahu právomoci orgánov verejnej správy. Čo je logické. O takýto výnimočný prípad tu išlo. Uzneseniavlády SR sú internými aktmi, ktoré zaväzujú výlučne členov vlády SR, resp. orgány podriadené vláde
SR, ak to vyplýva z ich obsahu. Preto skutočnosť, že zákon o ústavnom súde neobsahuje explicitnú
úpravu účinkov derogačného nálezu na takéto uznesenie vlády, nemožno preceňovať, resp. vykladať na

ťarchu žalobcu. Ak by sa odmietla analógia s § 41b ods. 2 zákona o ústavnom súde, eliminovala by sa
právomoc Ústavného súdu SR a aprobovali také legislatívne zásahy, ktorým chýba všeobecná povaha.
60. Záverom žalobca dodal, že sama vláda SR zrušila tú časť uznesenia vlády č. 429, ktorá ukladala
predsedníčke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vykonať opatrenia vyplývajúce zo schválenej
územnej zmeny. K zrušeniu došlo uznesením vlády č. 406 z 21.9.2016, ktoré nasledovalo až po

Derogačnom náleze US SR. Tento postup vlády potvrdzuje, že vláda SR ako pôvodca rozhodnutia
uznala „problematickosť“ daného rozhodnutia a upustila od jeho zápisu v katastri nehnuteľností. Inými
slovami, zrušujúce uznesenie vlády č. 406 možno považovať za ten pomyselný akt, ktorý formálne zrušil
účinky uznesenia vlády č. 429. Hoci možno polemizovať o perfektnosti tohto zrušujúceho uznesenia
č. 406, keďže ostatné časti uznesenia vlády č. 429 zostali formálne v platnosti, nemožno uprieť
prinajmenšomto,žepo21.9.2016uznesenievládyč.429nezaväzovaloužnikoho.Dovtedyzaväzovalo

výlučne predsedníčku Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, nie však dotknuté obce. Prehliadanie
účinkov zrušujúceho uznesenia č. 406 na uznesenie vlády č. 429 by bolo prehnane formálne osobitne v
kontextetoho,žeuž§2ods.5a6zákonaoobecnomzriadení,nazákladektoréhoboloprijatéuznesenie
vlády č. 429, nebol v súlade s Ústavou SR.

III. Konanie pred kasačným súdom
61. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podaných kasačných
sťažností (§ 440 SSP), kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

62. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
63. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z
iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného
celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom
sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv
rozhodujúcom na ich uspokojenie.

64. Podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní.
65. Podľa § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na
návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.
66. Podľa § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo

iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.
67. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
68. Podľa § 37 Katastrálneho zákona, okresný úrad oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti

bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva
do katastra.
69. Podľa § 42 ods.1 Katastrálneho zákona, na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá
v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

70.Podľa§58ods.1Katastrálnehozákona,zazmenuhranicekatastrálnehoúzemiasapovažujezmena
hranice katastrálneho územia, ktorá nie je totožná s hranicou obce, a to
a) zlúčenie dvoch alebo viacerých katastrálnych území, ktoré sú súčasťou jednej obce,
b) rozdelenie doterajšieho katastrálneho územia na dve alebo viac katastrálnych území v tej istej obci,c) oddelenie časti jedného katastrálneho územia a jeho pričlenenie do iného katastrálneho územia v
tej istej obci.
71. Podľa § 58 ods. 2 Katastrálneho zákona, o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne

hranicou obce, rozhodne okresný úrad v súlade so zmenou hranice obce.
72. Podľa § 58 ods. 3 Katastrálneho zákona, na vykonanie zmeny podľa odseku 1 písm. a) a b) je
potrebný súhlas úradu.
73. Podľa § 58 ods. 4 Katastrálneho zákona, o zmene hranice katastrálneho územia rozhodne okresný
úrad v katastrálnom konaní z vlastného podnetu alebo na návrh dotknutej obce alebo na návrh dotknutej

časti obce.
74. Podľa § 58 ods. 7 Katastrálneho zákona, na konanie o zmene hranice katastrálneho územia sa
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
75. Podľa § 2 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, obec zriaďuje, zrušuje, rozdeľuje alebo obce zlučuje
vláda nariadením. Rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska okresného
úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

76. Podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, inou zmenou územia obce ako v odseku 3 je a) zmena
hraníc územia obce v súvislosti so zmenou priebehu štátnej hranice, b) iná zmena hraníc územia obce
ako v písmene a), c) zriadenie, zrušenie, rozdelenie alebo zlúčenie častí obce.
77. Zákon č. 535/2004 Z. z. zo dňa 07.09.2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa § 2 doplnil odsekmi 5 a 6, ktoré zneli: „Vláda

Slovenskej republiky rozhodne o inej zmene územia obce aj bez súhlasu obce podľa odseku 4, ak po
rozdelení obce nedošlo k usporiadaniu území nových obcí v súlade s verejným záujmom, v dôsledku
čoho sa urbanistická súčasť obce nachádza na území inej obce. Ustanovenie v odseku 5 sa vzťahuje
na obce Kežmarok a Ľubica“. Tento zákon nadobudol účinnosť pätnástym dňom po jeho vyhlásení, t.
j. 28.10.2004.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
78. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Správneho súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu
a dospel k záveru, že je dôvodná. Je zároveň potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom
mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení

sťažovateľa o pochybení krajského súdu v konaní. Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v
zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
79. Kasačný súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa, ktorá sa týkala aktívnej legitimácie
žalobcu pred správnym súdom. Je nevyhnutné uviesť, že zmena hranice katastrálneho územia pokrýva
komplexprávnychvzťahovverejnoprávnej,aleajsúkromnoprávnejpovahyatietomajúdopadnaaktívnu

legitimáciu jednotky územnej samosprávy v konaní pred správnym súdom. Výkon samosprávnych
kompetencií síce nie je sám o sebe subjektívnym právom, na strane druhej taký vrchnostenský zásah
štátu dostáva obce do podriadenej pozície v rámci vertikálneho vzťahu, pretože sa v takom prípade
rozhoduje o jej právach a povinnostiach. Táto oblasť verejnoprávnych vzťahov je prepojená vo svojich
priamych dôsledkoch aj na práva subjektívnej povahy. Rozhodnutím o zmene hraníc katastrálneho

územia, tá ktorá obec nadobúda/stráca majetok s tým, že pri jeho správe vystupuje ako ktorýkoľvek
iný subjekt súkromného práva. Zmena hraníc katastrálneho územia určuje územný rozsah obce a
definuje územný základ výkonu samosprávy. Existuje preto dopad na majetkové práva obce spojený
s vlastníctvom nehnuteľností, všeobecnou správou majetku, daňové príjmy (verejnoprávny charakter),
ale aj príjmy napr. z nájomných vzťahov (súkromnoprávny charakter), alebo ak pri správe vlastného

majetkuvymáhabezdôvodnéobohatenie(obectakvystupujeakoúčastníksúkromnoprávnychvzťahov).
Obec má preto aktívnu legitimáciu vtedy, keď namieta, že štát alebo správny orgán zasiahol do jej
samosprávnych kompetencií, pretože tieto sú priamo spojené s jej právami subjektívnej povahy. Ide tu
o tzv. „inštitucionálne právo“ a obec Ľubica bola adresátom tohto aktu sui generis. V zmysle rozhodnutia
NS SR spis. zn. 5Sžf/13/2012, „ak rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané vo formalizovanom

procese podľa správneho poriadku alebo iného zákona, potom sa obmedzujúca podmienka § 250 ods.
2 OSP (t. j. účasť v správnom konaní) nepoužije a žalobcovi postačí všeobecná žalobná legitimácia
vyplývajúca z ustanovenia § 247 ods. 1 OSP a to, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátený na svojich právach“. Pritom je možné súhlasiť aj so záverom správneho súdu, že postupom
katastrálnehoúraduvkonaníozáznamemôžubytpriamodotknutétietoprávaosôbnariadneevidovanie

ich právneho vzťahu k určitej nehnuteľnosti alebo ich právo na zákonné prejednanie veci, t. j. na
posúdenie, či na vykonanie záznamu boli alebo neboli splnené zákonné podmienky.
80. Ako relevantnú musel kasačný súd vyhodnotiť námietku sťažovateľa, ktorý sa odvolával na pôvodné
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu spis. zn. 3Svk/26/2021. V predmetnom rozhodnutí kasačnýsúd k otázke derogačných aktov vyslovil, že správny súd prijal nesprávny záver, že v dôsledku nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05 stratilo právne účinky nielen ustanovenie § 2 ods.5 a 6 zákona o
obecnom zriadení, ale aj uznesenie vlády č. 429/2005, vydané na jeho základe. Správny súd predmetný

záver vyslovený v rozhodnutí spis. zn. 3Svk/26/2021 prelomil s odkazom na nález ÚS SR PL. ÚS 5/2021
a bod 20.3, kde ústavný súd uvádzal, že „Okrem oboch prípadov popísaných v predchádzajúcich
bodoch môže mať derogačný nález ústavného súdu spätné účinky len sprostredkovane, a to v prípade,
ak z právneho názoru vyjadreného v derogačnom náleze ústavného súdu vyplynie potreba dotknúť
sa zosúlaďovacou úpravou podľa čl. 125 ods. 3 ústavy (§ 91 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj

právnych vzťahov, ktoré vznikli pred vyhlásením konkrétneho derogačného nálezu ústavného súdu.
Pôjde podľa povahy veci o výnimočné okolnosti, pokiaľ by skoršia nesúladná právna úprava atakovala
základné princípy demokratického a právneho štátu. Spôsob legislatívneho riešenia môže mať povahu
adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou kompenzáciou alebo
naturálnou reštitúciou), v extrémnych prípadoch aj povahu nepravej alebo dokonca pravej retroaktivity.“
Tu kasačný sťažovateľ dôvodne argumentoval, že uvedený záver Ústavného súdu SR reflektuje len takú

situáciu, keď na derogačný nález má legislatíva reagovať zosúlaďovacou legislatívnou úpravou vydanou
podľa čl. 125 ods. 3 ústavy v lehote šiestich mesiacov od vyhlásenia derogačného nálezu. Musí ísť
teda o prípad, kedy nález výslovne na takúto potrebu poukázal s tým, že spôsob legislatívneho riešenia
môže mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov (napríklad a typicky majetkovou
kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou). Táto úloha je teda zverená NR SR.

81. Kasačný súd musí konštatovať, že pôvodný nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05,
ktorým bol vyslovený nesúlad príslušných ustanovení s Ústavou SR o tejto skutočnosti nepojednáva,
teda takáto „úloha“ legislatívnemu orgánu zverená nálezom nebola, pričom správny súd si vlastnou
interpretáciou v podstate vytvoril záver, že tento derogačný nález mal spätné účinky pretože neústavné
znenie atakovalo „princípy demokratického a právneho štátu“. S takýmto záverom kasačný súd nemôže

súhlasiť a nie je zrejmé, ako tento záver mohol správny súd vyvodiť z nálezu č. k. PL. ÚS 5/2021-8
z 12.05.2021, ktorý poukazoval iba na legislatívne spôsoby nápravy hypoteticky vzniknutej situácie,
ktoré by mali mať povahu adekvátneho usporiadania dotknutých vzťahov zmenou zákona - typicky
majetkovou kompenzáciou alebo naturálnou reštitúciou. Správny súd preto nepostupoval správne, ak
si na základe uvedeného vyvodil retroaktívny účinok nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 19/05

a prelomil týmto spôsobom ostatnú judikatúru ÚS SR. Predmetné uznesenie vlády č. 429 bolo vydané
na základe zákonného zmocnenia v § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Ak Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom so sp. zn. PL. ÚS 19/05 vyslovil nesúlad § 2 ods. 5 zákona o obecnom zriadení s
čl. 1 ods. 1 prvou vetou a s čl. 67 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, znamená to len to, že pro futuro
odpadlo zákonné zmocnenie vlády Slovenskej republiky na vydanie uznesenia podľa tohto ustanovenia.

Uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/2021 alebo PL. ÚS 3/2022 však v súvislosti s oprávnením
všeobecného súdu podať návrh na vyslovenie nesúladu právnych predpisov priamo na základe čl.
144 ods. 2 ústavy vychádzalo z mimoriadne úzko chápanej podmienky prejudiciality, teda použiteľnosti
napadnutej právnej normy v konaní pred súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil, že právne
účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy sú orientované (v

zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva to z čl. 125 ods. 3 a 6 ústavy, ktorého zákonným odrazom je §
91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Ide o mechanizmus, ktorý
po strate účinnosti normatívneho textu zasiahnutého nesúladom právnych predpisov (teda po pominutí
spôsobilosti byť normatívnym podkladom pre tvorbu právnych vzťahov), keď taká strata nastáva (až
a práve) dňom vyhlásenia derogačného nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov (nie skôr, resp.

spätne, teda ex tunc), predpokladá až následné zosúladenie právnych predpisov, a to legislatívnou
činnosťou orgánov, ktoré derogačným nálezom ústavného súdu zasiahnuté právne predpisy vydali. Taká
zosúlaďovacia zmena (alebo prijatie nového) právneho predpisu nadobudne účinnosť (štandardným
spôsobom) až po jej prijatí, najskôr dňom vyhlásenia novoprijatého právneho predpisu v zbierke
zákonov. Ako vyplýva z najnovšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, už vydaného uznesenia

vlády č. 429/2005 sa predmetný nález sp. zn. PL.ÚS 19/05 svojimi účinkami netýkal. Podľa kasačného
súdu relevantné právne závery týkajúce sa spätného pôsobenia toho-ktorého nálezu prináležia jedine
Ústavnému súdu SR ad hoc a spôsob nápravy musí potom prijať legislatíva.
82. Vo všeobecnosti podľa kasačného súdu platí, že uznesenie vlády SR má povahu interného
riadiaceho aktu, ktorý je aktom riadenia vlády ako vrcholného orgánu výkonnej moci. Vláda SR

takto ukladá úlohy ministrom, schvaľuje koncepcie, stratégie, materiály a rozhoduje o organizačných
a personálnych otázkach. Ide o veľmi všeobecný a komplexný nástroj politického a programového
smerovania. Týmto aktom vnútroorganizačného riadenia vláda nemôže zakladať, meniť a ani rušiť
subjektívne práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Aby sa uplatnil právny účinok, obsahuznesenia vlády SR musí byť premietnutý do zákona, iného všeobecne záväzného právne predpisu,
resp. individuálneho správneho aktu vydaného na základe zákona. Ide teda o interný normatívny akt
riadenia. Podľa § 1aa zákona č. 575/2001 Z. z., „vláda rozhoduje spravidla formou uznesenia vlády;

uznesenie vlády nepodlieha preskúmaniu súdom, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.
83. Ako dôvodné vyhodnotil kasačný súd aj námietky sťažovateľa, ktoré sa vzťahovali na posúdenie
spôsobilostizáznamovejlistiny-uzneseniavládyč.429/2005,ktorébolovydanénazákladeustanovenie
§ 2 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení. Kasačný súd ďalej konštatuje, že uznesenie vlády č. 429
z 31.05.2005, ktoré bolo vydané podľa v danom čase účinných ustanovení § 2 ods. 5 a 6 zákona

o obecnom zriadení, predstavovalo v právnom poriadku ako aj v samotnej verejnej správe určitú
anomáliu. Toto uznesenie obsahovalo rozhodnutie o zmene územia obcí a malo dopad na ich územnú
identitu s tým, že obsah geometrických plánov, ktoré boli súčasťou uznesenia pri administratívnom
vykonaní nevyvolal spornosť, resp. bol dostatočne určitý a hranice boli dostatočne identifikovateľné.
Uznesenie vlády evidentne nevykazovalo vady administratívno-technického charakteru, ktoré by bránili
jeho realizácii, čo znamená, že bolo normatívne aj technicky spôsobilé vyvolať právne účinky. Kasačný

súd preto zastáva názor, že uznesenie č. 429/2005 predstavovalo verejnoprávny titul sui generis
a hoci bolo svojou povahou atypické, rozhodujúci je jeho účinok a nie optika aktuálneho právneho
nazerania na jeho spôsobilosť zápisu. V čase jeho prijatia vláda disponovala právomocou rozhodovať
o tejto územno-správnej otázke a uznesenie bolo považované za relevantný verejnoprávny akt. Preto
kasačný súd uzatvára, že označené uznesenie vlády o zmene katastrálneho územia obce bolo

administratívne a technicky realizované prostredníctvom geometrických plánov v podobe príloh a bolo
zapísané do katastra nehnuteľností Uvedené tak potvrdzuje jeho právnu spôsobilosť vyvolať zamýšľané
právne účinky. Samotná absencia výhrad pri zápise zo strany katastrálneho orgánu vylučuje záver
o jeho neurčitosti, nespôsobilosti alebo právnej irelevantnosti. V záznamovom konaní má okresný
úrad úlohu evidenčnú a skúma iba, či ide o záznamovú listinu podľa zákona, či má listina formálnu

spôsobilosť na zápis (identifikácia, zrozumiteľnosť) a skúma súlad údajov listiny s katastrálnym
operátom. Preto polemika vedená správny súdom o pochybnostiach zmeny hranice katastrálneho
územia nepredstavovala relevantný argumentačný podklad pre akceptáciu záverov o nespôsobilosti
zápisu záznamovej listiny. Okresný úrad je v záznamovom konaní viazaný obsahom verejnej listiny a
nepredstavuje orgán dozoru nad zákonnosťou rozhodnutí iných orgánov verejnej moci.

84. Nad rámec uvedeného kasačný súd dodáva, že v tejto veci nie je možné adekvátne aplikovať
ustanoveniapodľa§58ods.2aods.4katastrálnehozákona,pretožeideoúplneinýrežimvzťahov,kedy
o zmene hranice katastrálneho územia, ktorá je súčasne hranicou obce, rozhoduje okresný úrad. Pritom
pre kasačný súd nezrozumiteľne pôsobí záver správneho súdu to tom, že ak by žalovaný postupoval
podľa § 58 ods. 2 a 4 katastrálneho zákona, tak ním tvrdený nedostatok záznamovej listiny by tým

zanikol. Sťažovateľ pritom dôvodne namietal práve túto skutočnosť, ako aj to, že pri akceptácii tohto
záveru by sa popreli povaha a účinky rozhodnutia vlády č. 429/2005 ako záznamovej listiny a teda o
predmetnej hranice by sa rozhodovalo duplicitne, okrem rozhodnutia vlády by sa ešte rozhodlo aj z
pozície okresného úradu. Nezrozumiteľne pre kasačný súd vyšla aj argumentácia správneho súdu o
aplikácii § 41b ods. 2 zákona 38/1993 Z. z., ktoré sa vzťahuje na účinky nálezu Ústavného súdu SR,

ktorým bol vyslovený nesúlad právneho predpisu alebo jeho časti s Ústavou SR, ústavným zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou. Ide výlučne o akty normatívnej povahy, čo vylučuje jeho aplikáciu na
osobitnú povahu uznesenia vlády SR č. 429/2005, ktoré predstavovalo verejnoprávny akt sui generis s
konkrétnym účinkom, viazaným na určité územie a konkrétnu situáciu. Uznesenie vlády SR ako bolo už
uvedené, nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu a nebolo ani vydané „ povereným

vykonávateľom štátnej správy v správnom konaní (rozhodnutie NS SR spis. zn. 1Sž/50/2025 zo dňa
19.12.2008)“.
85. V kasačnej sťažnosti žiadal ďalší účastník priznať odkladný účinok s tým, že absentuje rozpor s
verejným záujmom a existuje hrozba závažnej ujmy, súvisiaca najmä s hrozbou právnej neistoty a
zmätočného výkonu verejnej správy v rámci agendy evidencie obyvateľstva, katastrálnej agendy a inej

agendy. Jedným z príkladov takejto hrozby sú okolnosti týkajúce sa prihlasovania nových vlastníkov
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v spornom katastrálnom území, na trvalý pobyt. Dominantná väčšina
osôb, ktoré vlastnia alebo v tomto čase nadobúdajú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spornom
katastrálnom území, trvá na svojom domovskom práve k Mestu Kežmarok, t. j. na určení miesta svojho
trvalého pobytu v tomto meste. Mesto Kežmarok by však v prípade nepriznania odkladného účinku

kasačnej sťažnosti nemalo žiadnu právnu ani skutkovú možnosť ich žiadosti vyhovieť. Predmetná
okolnosť sa dotýka aj výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva vo voľbách od orgánov územnej
samosprávy, práva účasti na miestnom referende a ďalších právach, ktoré sú viazané na trvalý pobyt v
Meste Kežmarok, vrátane práva uchádzať sa o prijatie na štúdium na základnej škole alebo do materskejškoly v obvode Mesta Kežmarok. Sťažovateľ považoval priznanie odkladného účinku za potrebné pre
účely predídenia stavu, v ktorom bude vysoký počet osôb vystavený právnej neistote, neprimeranej
administratívnej záťaži a zásahu do viacerých svojich práv, tvoriacich súčasť ich domovského práva k

Mestu Kežmarok. Návrh ďalšieho účastníka na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný
súd zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej
sťažnostijevosvojichnásledkochtýkajúcichsa„zmrazenia“právnychúčinkovnapadnutéhorozhodnutia
krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o?

kasačnej sťažnosti. Zrušením rozhodnutia správneho súdu totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané
sťažovateľmi. Pritom ide o veľmi výnimočný procesný inštitút.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
86. Kasačný súd na základe uvedených skutočností vyhodnotil ako dôvodnú námietku sťažovateľa v
zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, preto podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok

Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 3S/12/2024 zo dňa 31.03.2025. V ďalšom konaní žalovaný po
dôslednom preskúmaní veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom kasačného súdu
(§ 469 SSP).
87. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 SSP).
88. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2

SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 4. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Ostatné Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025