Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515202970
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7515202970.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov senátu

JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D., 4/
H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, J. a 5/ K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, D., proti žalovaným: 1/ L.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, J., zastúpený: JUDr. Ľuboš Dobrovič, PhD., advokát, so sídlom Štúrova
27, Košice, 2/ A. M., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária Michaľov, s.r.o.,
so sídlom Tajovského 17, Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Mestského súdu Košice zo dňa 17. októbra 2023, č. k. K3-15C/223/2015-322

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia v 1. až 5. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému v 1. a 2. rade 100 % trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodná žalobkyňa N. B., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom G. X, D., domáhala po zmene žalobného petitu určenia, že nehnuteľnosti evidované
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre kat. úz. D. ako pozemky registra „C“ parc. č. 369 –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 355 m2 a parc. č. 370/2 – záhrada o výmere 441 m2 (ďalej len
„nehnuteľnosti“) tak ako boli vyčlenené geometrickým plánom č. 16/2023 vyhotoveným dňa 5.6.2023
patria do jej výlučného vlastníctva v podstatnom na podklade tvrdenia, že nehnuteľnosti zodpovedajú
pozemkom, ktoré nadobudla darovacou zmluvou uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice O. XXX/
XX, O. XXX/XX zo dňa 25.3.1968 medzi jej rodičmi N. C. a A. C. v hmotnoprávnom postavení darcov
a ňou ako obdarovanej (ďalej tiež len „darovacia zmluva“). Geometrickým plánom č. 915-0019-67 zo
dňa 23.02.1968 došlo k vymedzeniu darovanej nehnuteľnosti parc. č. 279/50 o výmere 724 m2 v PK

vl. 1019 obce Čaňa, pričom tento geometrický plán sa podľa tvrdenia pôvodnej žalobkyne nezachoval.
Okrem pôvodnej žalobkyne, nadobudli darom pozemky od rodičov tiež jej bratia K. a P., a to na parc. č.
279/48 a č. 279/56. Napriek tomu, že darovacie zmluvy troch obdarovaných boli registrované štátnym
notárstvom, v PK vl. 1019 bola vyznačená len jedna, tá ktorou nadobudol brat P. vlastnícke právo
k pozemku na parc. č. 279/56. Keďže k registrácii darovacej zmluvy zo dňa 25.03.1968, od ktorej
pôvodnážalobkyňaodvodzujevlastníckeprávonedošlo,darovanénehnuteľnostibolineskôrprejednané
ako dedičstvo po jej nebohom otcovi B. C. ako pozemky parc. č. 369 a č. 370, hoci tie pôvodná žalobkyňa

užívala od roku 1968 s tým, že na nich realizovala aj stavbu rodinného domu.

2.1. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z toho, že rodičia pôvodnej žalobkyne
boli vlastníkmi pozemku parc. č. 422/104 – roľa o výmere 47 árov a 90 m2, zapísaných v Pk. č. 706,pričom časť z pozemku (1) sa rozhodli darovať synovi P. a jeho manželke a zvyšná časť zostala v ich
vlastníctve. Notárskou zápisnicou N 334/68 Nz 411/68 zo dňa 25.03.1968 darovali rodičia pôvodnej
žalobkyne synovi K. a jeho manželke stavebný pozemok novovytvorenej parcely č. 279/49 o výmere

694 m2 v Pk vl. 1019 tak ako bola táto parcela vyčlenená geometrickým plánom. Pôvodná žalobkyňa
nadobudla predmetom daru stavebný pozemok novovytvorenej parcely č. 279/50 o výmere 724 m2
formou notárskej zápisnice N 335/68 Nz 412/68 z toho istého dňa. Súd prvej inštancie skutkovo ustálil,
že aj keď boli všetky zmluvy štátnym notárstvom registrované, do Pk vl. 1019 sa vyznačila len jedna
z registrovaných zmlúv, a to tá, ktorou nadobudol brat P. predmet daru.

2.2. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou platnosti darovacej zmluvy zo dňa 25.3.1968,
a konštatoval jej platnosť a to hneď z niekoľkých dôvodov. Účastníkmi zmluvy boli rodičia pôvodnej
žalobkyne ako vtedajší vlastníci pozemku a jej brat P. s manželkou v tom čase už neboli podielovými
spoluvlastníkmi pozemku parc. č. 422/104, čo podpisom v zmluve potvrdili. Účelom darovania bolo
vytvorenie stavebného pozemku, o čom svedčí aj rozhodnutie ONV v Košiciach zo dňa 28.3.1960

a navyše aj z geometrického plánu z roku 1968 vyplýva registrácia predmetnej darovacej zmluvy pod
č. Q. XXX/XX ako aj z pozemnoknižnej vložky č. XXXX. Okrem iného pôvodná žalobkyňa v konaní
doručenkou preukázala, že štátne notárstvo zaslalo registrovanú zmluvu spolu s geometrickým plánom
Stredisku geodézie v Košiciach za účelom zaevidovania dňa 8.5.1968, k jej zápisu do Pk. vl. 1019 však
nedošlo.

2.3. Podľa skutkového záveru prvoinštančného súdu sa však pôvodnej žalobkyni nepodarilo preukázať
totožnosť parciel č. 279/50 s parcelami č. 369 a 370/2 a tento nedostatok sa nepodarilo odstrániť mapou
– náčrtom č. XX, ktorý mal preukázať zmeny po roku 1968 na uvedených parcelách a ani geometrickým
plánom č. 16/2023, napriek tomu, že síce preukazuje totožnosť parcely č. 279/50 s parcelou č. 369

a č. 370/2, ale s odlišnou výmerou než tou, ktorá bola predmetom daru. Podľa nazerania súdu prvej
inštancie nebolo v konaní preukázané ani chybné zakreslenie parc. č. 279/54, namiesto parc. č. 279/50
v rozhodnutí ONV, odbor výstavby v Košiciach, č. výst.: 9577-67-inž.Dr. zo dňa 3.1.1968. Okrem
nedostatkov v identifikácii parciel súd prvej inštancie vzhliadol nepomer aj vo výmere žalovaných
parciel s tými darovanými a v tejto spojitosti uviedol, že darovaná parcela č. 279/50 o výmere 724

m2 nekorešponduje s terajšími parcelami č. 369 o výmere 355 m2 a č. 370/2 o výmere 441 m2, teda
terajšia výmera parciel je vo väčšom rozsahu ako pôvodná parcela. Porovnaním geometrického plánu
z roku 1968 so súčasnou katastrálnou mapou, na ktorej sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti, súd
prvej inštancie vyvodil tiež odlišnosť v polohe darovanej parcely, keďže parc. č. 279/50 bola orientačne
umiestnená v strede pôvodnej nerozdelenej parcely a v súčasnosti sú približne na rovnakom mieste

parc. č. 364/1, 364/2, 367 a 368, ale aj parc. č. 369 a č. 370, ktoré sa môžu navzájom prelínať.

3. Aplikujúc na tieto skutkové zistenia ustanovenia § 46 ods. 1, 2, § 47, § 138 ods. 2, § 407 ods. 1 až
3, § 130 ods. 1 a § 868 zákona č. 40/1964, Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov,
a na jeho základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že

nebola preukázaná totožnosť parcely č. 279/50 s parcelami č. 369 a 370/2. Podľa prvoinštančného súdu
v konaní nebolo preukázané ani naplnenie podmienok pre prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva
k spornému pozemku vydržaním, nakoľko absentuje totožnosť identifikácie parciel s terajšími parcelami.
Napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie tiež o trovách konania tak, že procesne úspešným
žalovaným priznal nárok na ich plnú náhradu s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podala pôvodná žalobkyňa odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil
a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní odvolateľka v prvom rade poznamenala, že
sa zmeneným žalobným petitom domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 370/2 a č.
369 s odôvodnením, že ide o zvyšné časti pôvodných parciel č. 279/50 a č. 279/49, ktoré nadobudla

darom od rodičov a dedením po bratovi K. a odkázala na geometrický plán č. 16/2023. V odvolaní
odvolateľka zopakovala svoje tvrdenia ohľadne prevodu darovaných nehnuteľností a dodala, že aj
pozemok parc. č. 279/49 vznikol vyčlenením z pôvodnej parcely č. 422/104. V tejto spojitosti poukázala
na to, že na rozdelení pôvodnej parcely sa podieľali nielen jej obaja rodičia ale aj brat P. s manželkou
a brat K., čo podľa jej tvrdenia vyplýva aj z textu darovacej zmluvy a z geometrického plánu z roku

1968, z ktorého je možné vyvodiť následné stavebné práce na rozdelených parcelách. Odvolateľka
v odvolaní vytkla súdu prvej inštancie skutkový nález ohľadne totožnosti pozemkov parc. č. 279/49
s parc. č. 364 a č. 365 s tým, že k vytvoreniu predmetnej parcely došlo na základe geometrického
plánu z roku 1968. Odvolateľka v tejto spojitosti odkázala na geometrický plán A. N., ktorým má zapreukázané, že medzi nehnuteľnosťami na parc. č. 369 a č. 370/2 sa nachádza cesta a je rešpektovaná
ako hranica, preto vylučuje užívanie nehnuteľností na parc. č. 371 a č. 372. Vo vzťahu k žalovaným
nehnuteľnostiam uviedla, že neboli užívané inými osobami ako odvolateľkou a jej nebohým manželom.

V závere odvolania poznamenala, že žaloba sa týkala pôvodne dvoch parciel, a to parc. č. 369, ktorú
nadobudla darom a parc. č. 370, ktorú nadobudla dedením po bratovi K.. Vzhľadom na vek odvolateľky,
v konaní nepožadovala aj zvyšnú časť nehnuteľností (pozn. odv. súdu - parc. č. 370/1) ale len tú, ktorú
užíva od roku 2008.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu prisvedčil správnosti záveru súdu prvej inštancie,
že pôvodná žalobkyňa nepreukázala totožnosť parciel údajne nadobudnutých darovacou zmluvou
a parciel nárokovaných zmeneným žalobným petitom, zároveň dodal, že sa pôvodná žalobkyňa
domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo väčšom rozsahu než v rozsahu daru. Okrem
tejto kvantitatívnej disproporcie nemožno podľa nazerania žalovaného opomenúť odlišnú orientáciu
pozemkov a ich umiestnenie. Žalovaný súčasne časť tvrdení odvolateľky označil za neprípustné novoty,

na ktoré by odvolací súd nemal prihliadať.

5. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu akcentovala podstatné časti svojej argumentácie
premietnuté v rozhodujúcich záveroch súdu prvej inštancie a vo vzťahu k geometrického plánu A.
N. uviedla, že z neho vyplýva iba to, že hranica darovanej parcely nekorešponduje so súčasnými

parcelami č. 369 a č. 370, resp. č. 370/2, najmä zo znázornenej fialovej čiary predstavujúcej hranice
vyplýva, že hranice sú odlišne orientované, pričom pravá hranica končí niekoľko metrov pred pozdĺžnou
pravou hranicou súčasných parciel č. 369 a č. 370. Podľa žalovanej z geometrického plánu navyše
nijakým spôsobom nevyplýva, že parcela č. 370 je tou, ktorá bola predmetom daru, a teda, že
vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. 370/2 prislúcha žalobkyni a menšia parcela č. 370/1 má byť

ponechaná v podielovom spoluvlastníctve strán. V tejto spojitosti spochybnila aj samotnú vierohodnosť
geometrického plánu, keďže spomína iný geometrický plán z roku 1971, ktorý sa však nezachoval.
Žalovanej teda nie je zrejmé, čo mal znázorňovať a k akému právneho úkonu bol vypracovaný.

7. Odvolateľka v samostatných odvolacích replikách na vyjadrenia žalovaných v podstatnom zotrvala

na svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní a dodala, že totožnosť parcely č. 279/50 s parcelou č.
369 a č. 370/2 preukázala geometrickým plánom č. 16/2023. Podľa jej presvedčenia je väčšia výmera
žalovanej parcely v rámci tolerancie, keďže tento rozdiel bol spôsobený zásahom v podobe prístupovej
cesty k rodinnému domu, nakoľko je umiestnený na hranici s cestou na parc. č. 279/50.

8. Žalovaní v odvolacích duplikách zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách k odvolaniu.

9. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 03.06.2024 sa odvolateľka vyjadrila
k odvolacej duplike žalovanej v 2. rade, pričom podľa posúdenia odvolacieho súdu uviedla skutočnosti
totožné s tými, ktoré uviedla vo svojich predchádzajúcich podaniach.

10. V priebehu odvolacieho konania pôvodná žalobkyňa N. B. dňa XX.XX.XXXX zomrela, čím stratila
spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), ako i procesnú subjektivitu, ktorá je jednou z
procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že dedičské konanie po nebohej bolo právoplatne
skončené uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 17.07.2024, sp. zn. 69D/428/2024, Dnot 104/2024,

v zmysle ktorej dedičstvo po poručiteľke nadobudli dedičia 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D.,
2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., 3/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D., 4/ H. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., 5/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, D., odvolací súd uznesením zo
dňa 17.06.2025, č. k. 1Co/24/2024-417 rozhodol postupom podľa § 63 ods. 2 C.s.p. o tom, že po smrti
žalobkyne bude v konaní o určení vlastníckeho práva pokračovať s týmito dedičmi na strane žalobcov.

11.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobcovakopodanévčas
(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§ 355 až 358 C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa

týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.12. Odvolací súd sa v intenciách odvolaním vymedzeného zamerania odvolacieho prieskumu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení
ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva

rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné
z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
prvoinštančného súdu, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty strán v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd tieto dôvody v niektorých smeroch precizuje. Odvolací súd pritom

zdôrazňuje jednak, že na väčšinu odvolaním nastolených otázok už bola daná odpoveď v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a jednak, že hoci strany v priebehu konania predniesli celý rad otázok, viaceré
z nich neboli pre rozhodnutie podstatné. Len niektoré z nich totiž boli aj v myšlienkových pochodoch
súdu prvej inštancie nosné v tom význame, že buď priamo alebo sprostredkovane vplývali na jeho
kľúčové závery. Preto aj napriek tomu, že strany sporu svojimi odvolacími námietkami mienili nastoliť
predmetom odvolacieho prieskumu istý rozsah skutkových a právnych otázok, odvolací súd sa v

dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný
význam. Odvolací súd v tejto spojitosti upriamuje pozornosť na to, že Ústavný súd SR vo svojej
rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež) záver, že
„...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.“(napr.
II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí (II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne uviedol,
že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na
podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na

riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť, že uvedené závery
vychádzajú z rozhodovacej praxe ESĽP, ktorý vo vzťahu k naplneniu práva na spravodlivý proces
z pohľadu povinnosti súdu vysporiadať sa s argumentmi strán, vyžaduje, aby dal súd v odôvodnení
rozhodnutia odpoveď na argument, ktorý bo účastníkom „formulovaný dostatočne jasným a presným
spôsobom“ (Krasulya proti Rusku), resp. ktorý je „konkrétny“ (Pronina proti Ukrajine) a zároveň, ktorý

je „z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (Torija proti Španielsku).
Odvolací súd na dôvažok poznamenáva že doplnenie dôvodov prvoinštančného súdu v odvolacom
konaní vyplýva z požiadavky jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej
je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej
inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku).

13. Podstata odvolacej argumentácie žalobcov spočíva na úvahe, že sporné nehnuteľnosti na parc. č.
370/2 a č. 369 predstavujú pôvodnú parcelu č. 279/50. Okrem iného v odvolaní žalobcovia uviedli, že
parc. č. 370/2 a č. 369 reflektujú skutočnosť, že v súčasnosti ide o zvyšné parcely pôvodných pozemkov
na parc. č. 279/50 a č. 279/49, ktoré ich právna predchodkyňa nadobudla darom a dedením po bratovi

K.. Odvolací súd konštatuje, že napriek žalobcami predostretej niekoľkoročnej dejovej línii prevodov
vlastníckych vzťahov rodinných príslušníkov sa za účelom rozhodovania o odvolaní odvolací prieskum
bude vzťahovať výhradne k právnym a skutkovým argumentom týkajúcich sa sporných parciel č. 279/50,
č. 369 a č. 370/2.

14. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno ohľadne stotožnenia parciel č. 279/50 s č. 369 a č. 370/2, a to predovšetkým z hľadiska
usporiadania sporných pozemkov; naopak v konaní vyšli najavo skutočnosti, ktoré boli spôsobilé vyvolať
pochybnosti o objektivizovaní ich identifikácie. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní odvodzujú totožnosť parciel
od geometrického plánu č. 16/2023, je potrebné podotknúť, že sám o sebe geometrický plán je len

technickým podkladom pre grafické znázornenie nehnuteľnosti o rozdelení sporných parciel, pričom jeho
účelom je vymedzenie hraníc (v danom prípade) a nie identifikácia existujúcich parciel s pôvodnými.
Navyše do konania predložený geometrický plán vyobrazuje to, že pôvodná parcela č. 279/50, ktorej
vlastníčkou sa mala na podklade darovacej zmluvy stať právna predchodkyňa žalobcov je umiestnená
v horizontálnej polohe rovnako ako súčasná parcela č. 369, ale nesiaha ani po koniec parcely č. 369, na

ktorej je v súčasnej dobe umiestnená stavba. Zároveň je potrebné dodať, že pôvodná parcela (279/50)
má v zmysle darovacej zmluvy subsumovať parc. č. 369 a parcelu č. 370, tá je umiestnená vo vertikálnej
rovine nad úrovňou rodinného domu a síce pokrýva pôvodnú parcelu č. 279/49, ale zároveň aj parcelu
č. 279/74, a to v rozsahu menšom ako má súčasná parcela č. 369. Vzhľadom na uvedené je podľaposúdenia odvolacieho súdu nemožné dospieť na základe či už geometrického plánu č. 16/2023 alebo
z geografického znázornenia plánu z roku 1968 k presvedčeniu o totožnosti parcely č. 279/50 s parc. č.
369ač.370atobôžnieknovovytvorenejparceleč.370/2.Odvolacísúdsatakplnestotožňujesnázorom

súdu prvej inštancie v tom, že v konaní nebolo nad akúkoľvek pochybnosť verifikované, že dnešný
stav užívania sporných parciel zodpovedá usporiadaniu darovaných pozemkov a navyše v konaní nebol
žiadnym zmysluplným spôsobom vysvetlený a preukázaný možný priebeh zmien darovanej parcely.
Vzhľadomktomu,ževkonanínebolapreukázanátotožnosťužívanýchparcielstýmidarovanými,právny
dôvod vstupu do držby - darovacia zmluva nemohla založiť dobrú vieru právnej predchodkyne žalobcov

o tom, že jej (vlastnícky) patria sporné nehnuteľnosti.

15. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok v napadnutom meritórnom
výroku a tiež v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. V odvolacom konaní mali obaja žalovaní plný procesný úspech, a preto im v súlade s citovaným

zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcom, ktorí boli v odvolacom
konaní neúspešní. Na tomto základe odvolací súd priznal obom žalovaným nárok náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecnýchnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)