Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/229/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202951
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1225202951.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, deti matky: D. E. B., narodená
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., F. XXXXX/X D., zastúpená splnomocnencom ComeUnity o.z.,

IČO: 51 801 868, adresa sídla Moravské Lieskové 1283, a otca: G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu D., F. XXXXX/X D., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky a otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. 73P/129/2025 - 68 z 13. októbra 2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 300 eur a na výživu maloletej C. sumou vo výške 150
eur mesačne, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
tohto uznesenia (výrok II.) a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2025
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia súdu, ktorým by maloletá A. a maloletá C. boli zverené
do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou

735 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 150 eur mesačne, aby bol upravený styk maloletej
A. s otcom, a to tak, že otec bude oprávnený sa s maloletou stýkať každý párny týždeň kalendárneho
roka od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 9:00 hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka od
soboty od 09:30 hod. do nedele do 18:00 hod. a styk otca s maloletou C. tak, že otec bude oprávnený
sa s maloletou stýkať každý párny týždeň kalendárneho roka v stredu od 16:00 hod. do štvrtka do 09:00
hod. a každý nepárny týždeň kalendárneho roka v sobotu od 09:30 hod. do nedele 18:00 hod. s tým,

že otec bude povinný maloleté deti prevziať a odovzdať počas bežného týždňa v MŠ I. F. I. XX J. D.
a počas víkendu pred hlavným vchodom do OC Nivy na ulici Mlynské Nivy 5A v Bratislave a matka
bude povinná deti na styk riadne pripraviť, a to nielen po materiálnej, ale aj psychickej stránke tak, aby
bol styk s deťmi reálne realizovaný a napokon, aby bol upravený telefonický kontakt otca s maloletými
počas každého kalendárneho týždňa v pondelok, stredu a v piatok v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod.
s tým, že otcovi bude uložená povinnosť zdržať sa pri telefonickom kontakte ovplyvňovania maloletých

detí voči nej, zisťovania informácií, kde sa maloleté deti toho času nachádzajú a vyvolávať konflikty
s ňou jej osočovaním a obviňovaním dôvodiac, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, že o úpravevýkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým sa nevedia dohodnúť, že otec sa matke vyhráža
odobratím jej detí, na čo matka reaguje utajením svojho bydliska a bydliska maloletých detí pred otcom,
že otec na výživu maloletých detí ničím neprispieva a matka zo svojho príjmu nie je schopná zabezpečiť

nevyhnutnú výživu maloletých detí, že matka styku otca s deťmi nebráni, nakoľko citové väzby detí k
otcovi sú stále zachované, avšak problematické je najmä preberanie maloletých detí pre styk s otcom a
nerešpektovanie dohodnutej doby stretnutia sa otca s deťmi otcom maloletých detí a podobne.

2. V konaní mal za osvedčené, že rodičia maloletých detí sú manželmi od roku 2020, že od 10.09.2025

nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka túto spolu s deťmi opustila, aktuálne sa zdržiava spolu
s deťmi na otcovi neznámom mieste a že výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom doposiaľ
nebol upravovaný rozhodnutím súdu.

2.1 Dňa 09.10.2025 otec podal na Mestský súd Bratislava II návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Vo svojom návrhu

otec uvádza, že matka dňa 10.09.2025 deti uniesla na pre neho neznáme miesto, kde sa doposiaľ
s nimi zdržiava a odmieta mu oznámiť ich súčasnú adresu. Komunikovala s ním výlučne e-mailom,
prostredníctvom ktorého ju hneď 10.09.2025 požiadal o styk s maloletými deťmi, no ona mu uviedla,
že nemá možnosť styk v daný deň realizovať. Stretnutie sa uskutočnilo až na druhý deň na ihrisku
pri škôlke, pričom trvalo asi 2 hodiny. Ďalšie stretnutia sa uskutočnili dňa 13.09.2025 od 18:00 hod.

do 17.09.2025 do 10:30 hod. s maloletou C., a od 18.09.2025 od 15:00 hod. do 19.09.2025 do 08:00
hod. s maloletou A.. V tento deň chcel A. zo škôlky aj vziať, no matka ju vyzdvihla predčasne, o čom
ho informovala až po 15:00 hod. s tým, že mu styk umožní až v stredu, t. j. 24.09.2025. Maloletú do
škôlky neodovzdala od 22.09.2025 do 03.10.2025. Zároveň mu diktuje kedy môže s deťmi telefonovať,
pričom ak sa tieto hovory uskutočnia, tak len pod jej dohľadom a ňou schválenými témami. Ďalej uviedol,

že má záujem sa o maloleté deti starať, vie deťom navariť, oprať a zabezpečiť iné základné potreby,
je schopný ich zabezpečiť aj finančne, čo realizoval aj doposiaľ. Uznesením sp. zn. 73P 138/2025 zo
dňa 13.10.2025 súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; predmetné uznesenie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

2.2 Maloletá A. má 4 roky, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, navštevuje súkromnú materskú
škôlkuI.,pričommatkamásuspokojovanímjejodôvodnenýchpotriebspojenévýdavkyvovýškecca803
eur mesačne (školné v anglickej škôlke 400 eur, strava v škôlke 98 eur, pohybová príprava Artslnečnice
32 eur, špeciálna kozmetika 27 eur, lieky a vitamíny 33 eur, strava doma 120 eur, oblečenie a obuv 50
eur, záujmy a voľnočasové aktivity 20 eur, pohonné hmoty 23 eur). Školné maloletej v materskej škôlke

platí otec dobrovoľne. Citové väzby maloletej s otcom sú zachované, nakoľko otec sa s maloletou stýka.

2.3 Maloletá C. má dva roky, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky, ktorá má s uspokojovaním
jej odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 322 eur mesačne (plienky 87 eur, strava 100
eur, umelé mlieko 18 eur, špeciálna kozmetika 31 eur, vitamíny a lieky 16 eur, oblečenie a obuv 50

eur, záujmy a detské akcie 20 eur). Citové väzby maloletej s otcom sú zachované, nakoľko otec sa s
maloletou stýka.

2.4 Matka maloletých detí je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30
eur mesačne a rodinné prídavky na 2 deti vo výške 120 eur mesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy

nemá. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. a maloletej C. nemá inú vyživovaciu povinnosť. S
uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb má spojenie len bežné výdavky. Žije sama spolu s deťmi
v prenajatom byte, pričom na vedenie domácnosti vynakladá sumu cca 573 eur mesačne (hygiena 40
eur, nájom vrátane energií 500 eur na 3 osoby a telefón a internet vo výške 33 eur).

2.5 Otec maloletých detí je zamestnaný na trvalý pracovný pomer na pracovnej pozícii manažér
finančného plánovania a analýzy v spoločnosti D., K., kde za rok 2024 (od mája do decembra) dosiahol
priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 5.031,68 eur a od januára 2025 do augusta 2025
priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 6.159,90 eur. Otec sa s maloletými deťmi stýka osobne
a udržiava s nimi aj telefonický kontakt, avšak matke na výživu detí od jej odchodu zo spoločnej

domácnosti finančne neprispieva.

3. Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na bezodkladnú úpravu pomerov, a to
podľa § 1, § 2 ods. 1 a ods. 2 a § 366 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v zneníneskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, 2 a ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1
a ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

§ 28 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia je s časti dôvodný.

3.1 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom matky
na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných dôkazov, dospel v intenciách

vyššie citovaných zákonných ustanovení k záveru, že návrh matky (poznámka odvolacieho súdu -
v časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, v časti úpravy styku
otca s maloletými deťmi a v časti úpravy práva rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok) nie je dôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu s poukazom na nesplnenie zákonných
požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu matky vyplýva, že s otcom maloletých
detí sú od roku 2020 manželia, doposiaľ žili v spoločnej domácnosti, ktorú však matka dňa 10.09.2025

s maloletými deťmi bez vedomia otca opustila a aktuálne sa zdržiava na otcovi neznámom mieste.
Uvedená skutočnosť však podľa názoru súdu nie je dôvodom na okamžité zverenie maloletých detí do
osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia, ani na úpravu ich styku s otcom (keďže
ten sa podľa vyjadrenia oboch rodičov ešte v septembri 2025 realizoval, dokonca aj s prespatím) a ani
na rozhodnutie súdu o tom, ktorý z rodičov bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že
by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie detí, by neprimeraným
spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by
tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Terajšia situácia v rodine v zmysle matkou, ale i otcom
(v jeho samostatnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) osvedčeného stavu nevyvoláva

nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletých
detí stabilizáciou ich výchovného prostredia, a teda ani potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania tým, že by súd zveril deti do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak súd nepovažuje za
dôvodný návrh v časti, ktorou sa matka domáha, aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok, nakoľko táto skutočnosť (zrejme ako jediná) nie je medzi rodičmi sporná.

Keďže styk otca s maloletými deťmi sa realizuje (naposledy v septembri 2025), matka deťom v styku s
otcom v zásade nebráni, hoci rozsah či intenzita styku sú medzi rodičmi sporné, ako vyplýva z návrhov
oboch rodičov, súd nepovažoval za daného stavu za nevyhnutne potrebné neodkladným opatrením
autoritatívne upravovať styk otca s maloletými deťmi. V uvedených súvislostiach súd zdôrazňuje, že
rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v

prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na čiastočných veciach
týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté deti, napr. na bežnom trávení času s maloletými deťmi,
ako aj počas prázdnin, a nie spoliehať sa na to, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť
výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu.

3.2 Charakteristickýmznakomneodkladnéhoopatreniaourčeniepovinnostiplatiťvýživnévnevyhnutnej
miere podľa § 366 CMP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom
rozhodnutí. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného
opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola

doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola
žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v
čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné

tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie je
splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia
neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená.

3.3 Vposudzovanomprípade,prihliadnucnahoreuvedenézásadyavychádzajúczoskutkovýchtvrdení

matky, mal súd za dostatočne osvedčené, že nenariadením neodkladného opatrenia v časti týkajúcej
sa výživného by mohlo dôjsť k ohrozeniu výživy maloletých detí, a preto súd návrh matky v tejto časti
považuje za (čiastočne) dôvodný, a preto mu vyhovel tým, že otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, s poukazom na to, že podľa tvrdenia matky otec doposiaľhradí poplatok za návštevu súkromnej anglickej škôlky maloletou A.. Z lustrácie rodičov v Sociálnej
poisťovni súd zistil, že od 01.05.2024 až doposiaľ je otec zamestnaný v spoločnosti D., K., pričom jeho
vymeriavacízákladzarok2024(odmájadodecembra)jevpriemere5.031,68eurmesačneaodjanuára

2025 do augusta 2025 je 6.159,90 eur mesačne. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, poberá
rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur mesačne a rodinné prídavky na obe deti vo výške 120 eur
mesačne, iný príjem zistený nebol. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Pri určení vyživovacej
povinnosti otca vo výške 300 eur mesačne na maloletú A. a 150 eur mesačne na maloletú C. súd
vychádzal predovšetkým z odôvodnených nákladov na maloleté deti, vyčíslených matkou v podanom

návrhu, vrátane nákladov na bývanie a zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a opatrenia č.
168/2025 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného
minima predstavuje životné minimum, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa,
sumu 129,74 eur mesačne). Takto určené výživné súd považuje za sumu, ktorá aspoň čiastočne pokryje

náklady na odôvodnené potreby maloletých detí vyplývajúce z ich veku a zdravotného stavu, ktorou
musí otec maloletých detí prispievať matke, v starostlivosti ktorej sa obe maloleté deti aktuálne fakticky
nachádzajú, majúc za to, že bez tejto úhrady by bola výživa maloletých detí ohrozená, keďže matka
je aktuálne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sú jej zárobkové možnosti, na rozdiel od otca,
značne obmedzené. S ohľadom na príjem otca je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na

výživu maloletých detí v súdom určenej výške. V danom prípade nie je možné odkazovať na metodiku
vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, tzv. tabuľkové výživné, nakoľko ide o
konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sa určuje výživné len v nevyhnutnej miere a
nevykonáva sa rozsiahle dokazovanie ako v konaní vo veci samej. Súd nepovažoval výživné vo výške
735 eur na maloletú A. za výživné zodpovedajúce zákonnému kritériu ustanovenému v § 366 CMP (t. j.

požiadavke nevyhnutnosti), a preto vo zvyšnej časti (presahujúcej súdom určenú výšku výživného) súd
návrhmatkynanariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodnýzamietol.Súdzároveňpripomína,že
obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. V intenciách vyššie uvedeného preto súd,
z dôvodu potreby ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých detí, najmä aby ich výživa a
bývanie, ako aj ďalšie základné potreby neboli ohrozené, pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia

v znení uvedenom vo výroku I. tohto uznesenia.

3.4 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

4. Uznesenie vo výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd
prvej inštancie, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol napriek tomu, že neboli pre takéto
rozhodnutie splnené procesné podmienky, a to, že súdu nebol doručený riadny návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, keďže matka dňa 23.09.2025 doručila súdu návrh len mailom bez zaručeného
elektronického podpisu a následne tento riadne podpísaný súdu nedoručila v listinnej podobe alebo
elektronickej podobe autorizovaný podľa osobitného predpisu a pokiaľ aj dňa 01.10.2025 doplnila svoj
návrh v listinnej podobe v tomto návrhu zároveň doplnila skutkový stav od 17.09.2025 a zároveň tento
aj rozšírila tak, že žiadala, aby súd naviac upravil aj telefonický kontakt otca s maloletými deťmi, nebolo

možné takéto doplnenie návrhu považovať za dodatočné doručenie pôvodného návrhu z 23.09.2025
v listinnej podobe, a preto súd na takéto podania nemal prihliadať postupom podľa § 125 ods. 2 CSP.
Pôvodný návrh vo veci samej na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu len elektronicky,
bez autorizácie podľa osobitného predpisu totiž nebol doručený súdu v listinnej podobe v 10 dňovej
lehote. Okrem toho z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že súd začal postupovať z úradnej

povinnosti a o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol bez návrhu. Zo samotného rozhodnutia súdu
prvej inštancie je potom zrejmé, že v konaní prihliadol na podanie, ktoré nespĺňa všeobecné náležitosti
podania v zmysle § 127 ods. 1 CSP.

4.1 Z návrhu matky zo 17.09.2025 ďalej vyplýva, že tento podpísal jej zástupca ComeUnity, o.z.,

IČO: 51 801 868, ktorý nie je advokátom, respektíve advokátskou kanceláriou a ktorého predmetom
podnikania nie je poskytovanie právnych služieb, pričom súdu z jeho činnosti musia byť známe aj
iné konania, v ktorý zástupca matky vystupuje (rozsudok Okresného súdu Malacky spisovej značky
9P/53/5025 a rozsudok Okresného súdu Pezinok spisovej značky 51P/74/2024), a preto v danej veciboli splnené podmienky na to, aby súd postupom podľa § 89 ods. 2 CSP rozhodol tak, že zastúpenie v
tomto konaní občianskym zástupcom ComeUnity, o.z. nepripúšťa.

4.2 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné považovať za zmätočné a nepreskúmateľné, keďže v
bode23.uzneseniasúduvádza,žepooboznámenísasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
a k nemu priložených listinných dôkazov, dospel v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení k
záveru, že návrh matky nie je dôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu s poukazom na nesplnenie
zákonných požiadaviek nariadenia neodkladného opatrenia. Na druhej strane zo samotného výroku

rozhodnutia je zrejmé, že návrhu matky čiastočne vyhovel, a preto je rozhodnutie vnútorne rozporné.

4.3 Odôvodnenie vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie je veľmi strohé. Súd sa v podstate
obmedzil v bode 25. napadnutého rozhodnutia len na konštatovanie, že vychádzajúc zo skutkových
tvrdení matky mal za dostatočne osvedčenú potrebu uloženia povinnosti otcovi platiť na maloleté deti
výživné, keď matka potrebu nariadenia neodkladné opatrenia osvedčovala len skutočnosťou, že má

obavu, že v dôsledku jej protiprávneho konania a odmietania uviesť otcovi, kde sa jeho maloleté
deti nachádzajú, by mohol otec prestať platiť výdavky na maloleté deti, čo sa však nestalo. Otec v
záujme maloletých detí si svedomito ďalej plní svoje rodičovské povinnosti (ktoré mu matka umožňuje),
a to aj bez potreby nariadenia neodkladné opatrenia. Otec vždy hradil a hradí náklady na jeho
maloleté deti, a to najmä škôlku v sume 400 eur mesačne, obedy v škôlke v sume cca 220 eur

štvrťročne, náklady na oblečenie maloletých detí, drogériu, lieky a iné mesačné výdavky na maloleté
deti. Bezodkladne po doručení mu neodkladného opatrenia otec uhradil aj súdom nariadené výživné,
nakoľkosasnažíkonaťvčonajlepšomzáujmemaloletýchdetí.Pokiaľtedaotecneprestalhradiťvýdavky
jeho maloletých detí, neboli naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto
súvislosti otec poukazuje na to, že matka sa odsťahovala od otca 10.09.2025, pričom už dňa 17.09.2025

mala za preukázané, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na určenie vyživovacej povinnosti
otca. Súd sa nijako nevysporiadal s tým, že matka už po siedmych dňoch svojvoľného odchodu a
protiprávneho premiestnenia detí na otcovi neznámu adresu požadovala, respektíve mala osvedčenú
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia na určenie mesačnej vyživovacej povinnosti.

4.4 Súd sa nevysporiadal s tým, že obava matky bola vyvolaná len jej protiprávnym konaním, keď
potreba úhrady výživy a bývania maloletých detí vznikla v dôsledku protiprávneho konania matky a že
v podstate legalizoval protiprávne konanie matky a otca na úkor matky znevýhodnil.

4.5 Súd porušil právo otca na kontradiktórnosť konania a „rovnosť zbraní“, keď otcovi (v rozpore s

článkom 9 CSP) nedoručil listinné dôkazy, na ktoré sa matka odvolávala v jej návrhu zo 17.09.2025,
ani v jej podaní z 01.10.2025.

4.6 Matkavkonanínajednejstranežiadnymspôsobomnepreukázalasvojeobavy,žeotecprestalhradiť
náklady maloletých detí a na druhej strane súd prvej inštancie mal vedomosť o návrhu otca vedenom

na Mestskom súde Bratislava II pod spisovou značkou 73P/138/2025, v ktorom otec prezentoval, že
maloleté deti majú v mieste obvyklého bydliska otca vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o
ne a otec má záujem sa o deti starať. Zároveň bolo z tohto návrhu zrejmé, že otec je taktiež schopný
maloleté deti zabezpečiť aj finančne, čo realizoval aj doteraz. Pokiaľ mal súd vedomosť, že otec finančne
zabezpečuje deti počas celého života, čo uviedla vo svojom návrhu aj samotná matka, a nikdy nedošlo k

situácii, že by otec prestal finančne zabezpečovať svoje deti, pričom ani matka uvedené netvrdila, nie je
otcovi zrejmé, ako mohol dospieť k záveru, že sú osvedčené predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia. Matka taktiež nepreukázala žiadne výdavky na maloleté deti, ktoré údajne vynakladala za
obdobie 7 dní po tom, čo odišla od otca. Pokiaľ teda súd prvej inštancie mal za osvedčené, že výživa
detí je ohrozená, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

4.7 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že na zabezpečenie výživy maloletých detí v nevyhnutnej
miere je potrebné určiť otcovi výživné vo výške 450 eur mesačne na obe deti, a to vzhľadom na ich vek,
ako aj skutočnosť, že otec okrem výživného má uhrádzať aj všetky ostatné náklady maloletých detí a
platiť spoločnú hypotéku vo výške 915,85 eur mesačne. Matka sa totiž žiadnym spôsobom nepodieľa

na úhrade nákladov na maloleté dcéry alebo na spoločnú hypotéku, ako ani na ostatných nákladoch
počas manželstva, pričom sama uviedla, že úhrada všetkých nákladov počas manželstva ležala výlučne
na otcovi.4.8 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ani skutočnosť, že matka sa svojím konaním
dopustila vnútroštátneho únosu, a preto pri takomto konaní by mal vziať do úvahy, že náklady,
ktoré vznikli, respektíve boli spôsobené protiprávnym premiestnením detí, by mali ležať výlučne na

rodičovi, ktorý sa takéhoto skutku dopustil. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Českej
republiky spisovej značky I. ÚS/3399/23 z 28.02.2024, z ktorého je zrejmé, že skutočnosť, že jeden z
rodičov protiprávne zmení bydlisko dieťaťa, je podstatnou okolnosťou, ktorú je potrebné zohľadniť pri
rozhodovaní, komu dieťa zverí do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach styku.

4.9 Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu mailovú komunikáciu matky s otcom za obdobie od 18.
septembra 2025 do 23. septembra 2025, z ktorej je zrejmé, že rodičia maloletých sú v zásade schopní sa
dohodnúť o telefonickej komunikácii otca s maloletými, rešpektujúc denný režim maloletých zavedený
matkou, mailovú komunikáciu otca s materskou školou, ktorú navštevuje maloletá A., z ktorej je zrejmé,
že maloletá bola odhlásená zo škôlky týždeň a 2 dni predchádzajúce dňu 1. októbra 2025, prvú stranu
rozsudku Okresného súdu Malacky spisovej značky 9P/53/2025 a rozsudku Okresného súdu Pezinok

spisovej značky 51P/74/2024, z ktorých je zrejmé, že zástupca matky zastupoval účastníka konania aj
v týchto konaniach, výpis z účtu otca za obdobie od 01.10.2025 do 25.10.2025, z ktorého je zrejmé, že
otec zaplatil na maloleté deti výživné dňa 15.10.2025, a to v sume 150 eur a v sume 300 eur, výpis z
účtu otca za obdobie od 01.01.2024 do 21.10.2025, z ktorého je zrejmé, že otec platil za škôlku, ktorú
navštevovala maloletá A. sumu cca 399 eur mesačne a stravu v škôlke v sume cca 235 eur štvrťročne,

pokladničné doklady od spoločnosti BENU SK, s.r.o., IKEA Bratislava s.r.o., Lídl Slovenská republika
s.r.o., Lekáreň UNIMED PHARMA s.r.o., Decathlon SK s.r.o., Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie
od L., M., z 15.04.2020, z ktorej je zrejmé, že rodičia maloletých detí čerpali v tejto banke úver, výpisy z
účtu otca o splácaní úveru za obdobie od 01.01.2024 do 22.10.2025, z ktorého je zrejmé, že otec spláca
úver vo výške splátok 915,85 eur mesačne.

5. Uznesenie vo výroku II. napadla riadnym a včasným odvolaním aj matka maloletých s návrhom na
jeho zmenu vyhovením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v zamietajúcej časti, a to
zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravou styku otca s maloletými tak, že
otec bude oprávnený sa dočasne stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň od štvrtka od 16:30

hod. do piatka do 16:30 hod, každý párny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 17:30 hod. a že
otec bude oprávnený mať telefonický kontakt s maloletými každú stredu kalendárneho týždňa v roku
od 18:30 hod. do 18:45 hod., uplatňujúc odvolacie dôvody uvedené v § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1
písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP.

5.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že samotné rozhodnutie je vnútorne rozporné, nakoľko
súd prvej inštancie v bode 23. uvádza, že návrh nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamieta,
pričom však v bode 26. odôvodnenia konštatuje dôvodnosť návrhu matky v časti uloženia povinnosti
odporcovi platiť výživné, že pokiaľ súd upravil len vyživovaciu povinnosť, pričom konkrétnu starostlivosť
o maloleté deti ponechal bez právnej úpravy, tak nesprávne zhodnotil vzájomné pomery medzi rodičmi,

že porušil právo dieťaťa a rodiča, keď rozhodol v príkrom rozpore s výkonom rodičovských práv a
povinností rodičov, čím deti vystavil ohrozeniu duševného zdravia, nakoľko aj naďalej ponechal stav
bez úpravy starostlivosti, a to v skutkovom stave toxického vzťahu medzi rodičmi, ktorý sa de facto
nedokážu dohodnúť o úprave starostlivosti o deti, že rodičov vystavil hrozbe opätovných konfliktov,
nátlaku a psychickému násiliu zo strany otca, ktorý si pokračujúcim autoritatívnym spôsobom presadzuje

svoje právo na deti v neobmedzenej forme opomínajúc ich záujem, ako aj nerešpektujúc rolu matky. Súd
nesprávne vyhodnotil aj celkový styk realizovaný v septembri s dlhodobejším prespatím detí u otca, ktorý
sa čo do rozsahu realizoval doslovne len na základe vôle otca, ktorý odmietal matke opäť maloletú C.,
následne aj maloletú A. odovzdať aj po tom, čo sa matka domáhala vrátenia detí po skončenom čase,
nakoľko sústavnejšiu formu starostlivosti o maloleté zo strany otca nepokladala za vhodnú, odôvodňujúc

to primárnymi väzbami na matku, pochybnosťami o spôsobilosti postarať sa o maloleté otcom, nakoľko
dovtedy znášala matka v prevažnej časti faktickú starostlivosť o maloleté. Zo strany otca neboli jej
žiadosti o odovzdanie maloletých a o následnú úpravu styku konkrétnou formou na báze pravidelnosti
akceptované. Matka mala snahu o vytvorenie regulovaného styku otca s maloletými, ktorý by len
mohol viesť k posilňovaniu väzieb medzi maloletými a otcom. Otec tento úmysel matky neakceptuje

a do dnešného dňa sa domáha čo najširšieho styku a striedavej osobnej starostlivosti, pričom matka
jednoznačne deklaruje, že nemá záujem brániť otcovi vo výkone rodičovských práv a povinností, avšak
tieto len primerane obmedziť v záujme maloletých detí tak, ako to vyplýva z doterajšej starostlivosti
otca o maloleté a jeho vzťahových väzieb k maloletým a maloletých k nemu. Otec si však autoritatívnetrvá na tom, aby maloleté boli v jeho sústavnej starostlivosti, čo vyplýva aj z jeho podaného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia odovzdaním detí do jeho osobnej starostlivosti, o ktorom súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď ho zamietol. Súd prvej inštancie veľmi nesprávne vyhodnocuje takýto

vyššie uvedený zámer matky, pričom doslova opomína princíp právnej istoty, na základe ktorého je
možné legitímne očakávať, že spor bude rozhodnutý spravodlivo, a to pre oboch účastníkov konania ako
rodičov a záujem maloletých detí na pravidelnej úprave styku autoritatívne súdne stanovený. Súd svojim
rozhodnutím vystavil maloleté deti ohrozeniu ich duševného zdravia, nakoľko keď maloleté vnímajú
situáciu medzi rodičmi, stávajú sa predmetom ich vzájomného konfliktu, vyvolávaného otcom, ktorý

sa domáha neupraveného výkonu starostlivosti o ne na základe vlastných dôvodov, pričom de facto
starostlivosť o maloleté deti ani počas jeho osobnej starostlivosti nevykonáva. Maloletá A. opakovane
matke deklarovala, že počas víkendu u otca boli skoro každodenne u starých rodičov, čo by bolo
akceptovateľné, ak by išlo len o krátku návštevu, občasného charakteru, ale nie pravidelne opakujúci
sa stav, kedy sa starí rodičia o maloleté deti komplet postarajú, čo svedčí o tom, že otec nedokáže byť
s maloletými sám ani počas krátkodobého pobytu maloletých u neho.

5.2 Otec nerešpektuje ani zdravotný stav maloletých, keď ešte počas svojho styku s deťmi neakceptoval
matkou žiadaný kľudový režim z dôvodu pretrvávajúcej choroby a s maloletými absolvoval fyzicky
náročný program, rovnako keď napriek žiadostiam matky vybavil vakcináciu detí o čom matku vopred
neinformoval, v dôsledku čoho došlo k značným komplikáciám pri spôsobe zabezpečenia potrebnej

vakcíny. Súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, že styk otca s maloletými sa nevykonáva pravidelne,
vykonáva sa priam náhodne, pričom rodičia sú v konflikte o spôsobe a rozsahu či intenzite jeho výkonu
a maloleté deti sú tomu priamo vystavované, čo má dopad na ich psychické zdravie, ako aj odmietanie
maloletej A. ísť k otcovi na styk s tým, že maloletá C. je po styku s otcom utiahnutá a vyhľadáva fyzickú
prítomnosť matky.

5.3 Matka sa na základe doteraz realizovaného mediačného konania domáhala úpravy starostlivosti
tak, aby bola v reálnom záujme maloletých detí, aby napomohla k budovaniu vzťahov medzi maloletými
a otcom a nie k ich devastácii.

5.4 Matka jednoznačne a veľmi jasne preukazovala na manipulatívne správanie sa otca v komunikácii
zachytenej na USB, ktorý si súd zjavne ani nepozrel a týmto spôsobom nevykonal dokazovanie, pričom
sa s dôvodmi jeho nevykonania v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal.

5.5 Medzi rodičmi je toxický vzťah, a tak je celkom prirodzené, že si výkon práv a povinností k maloletým

deťom nedokážu vlastnou komunikáciou upraviť a nastaviť. Súd síce kladie dôraz na potrebu vzájomnej
rodičovskej tolerancie a nekonfliktnosť, avšak toto je príznačné pre zdravé partnerské vzťahy, nie pre
vzťah, v ktorom dominantnejší rodič, v tomto prípade otec, ktorý manipulatívne po celé obdobie súžitia
len využíval, respektíve zneužíval submisívnejšiu povahu matky, čo robí doteraz. Matka ako slabšia
strana nemá dostatok síl vecne sa brániť neustále otcovi, zvládať jeho nátlak uplatňovaný cez úpravu

v starostlivosti o maloleté deti, je to pre ňu nesmierne psychicky vyčerpávajúce, a aj preto sa domáha
autoritatívneho zásahu zo strany súdu.

5.6 Zároveň matka sa domáha aj úpravy telefonického kontaktu otca s maloletými, ktorý sa ho
intenzívne domáha, avšak konkrétne návrhy matky na ich ustálenie neakceptuje, nedodržiava matkou

navrhnuté podmienky, ktoré len vychádzali zo správania otca počas telefonátov, keď sa domáhal zistenia
pobytu matky, ponižoval ju a osočoval pred maloletými. Súd prvej inštancie sa s návrhmi matky vôbec
nevysporiadal a zamietnutie návrhu matky v tejto časti opomenul odôvodniť. Správanie sa otca matka
preukazovala aj na pripojenom USB.
6. Otec vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý výrok II. uznesenia

súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a inak zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a
odvolacích dôvodoch popierajúc tvrdenia matky, že deti nemajú taký dobrý vzťah k otcovi, že sa nejedná
o rovnocenných rodičov, že nie je schopný sa o deti riadne postarať, že matka naďalej direktívne určuje
styk otca s maloletými deťmi, ako aj čas kedy môže s deťmi telefonovať, že matka svojvoľne obmedzuje
styk maloletých nielen s otcom, ale aj so starými rodičmi maloletých, že matka naďalej neosvedčila

potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, že zverením detí do starostlivosti matky by došlo k zásahu do práv otca ako druhého rodiča,
čo by neoprávnene zvýhodnilo matku voči otcovi, že matkou navrhovaný rozsah styku s deťmi jenedostatočný, obmedzujúci práva otca na styk s deťmi a že rovnako obmedzujúci je návrh matky na
telefonický kontakt otca s deťmi.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou a otcom maloletých detí (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357

písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1
CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolania matky a otca maloletých detí nie sú dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie dôvodnosti odvolania matky voči uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol jej návrh na dočasné zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, na

úpravu styku otca s maloletými a to či už fyzického alebo telefonického a na úpravu výkonu práva rodičov
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a dôvodnosti odvolania otca voči úprave rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (1).

11. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie nielen obsahom a dôvodmi odvolania
a nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu (že v konaní boli osvedčené podmienky, za ktorých

by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania spôsobom uvedeným odvolaním v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo zvyšnej časti návrh matky ako nedôvodný
zamietnuť. Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky a otca s týmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba
vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd
považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd
uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,

že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.3 Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13.4 Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a veta druhá ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností . Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti .13.5 Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13.6 Podľa§367ods.1CMPneodkladným opatrenímmôžesúdnariadiť,abyten,ktomámaloletéhopri
sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

13.7 Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13.8 Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13.9 Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP).
Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.

13.10 Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich

právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali

zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo
veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne
ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZR.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov

maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo
samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah
zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

13.11 V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť rodičovi, aby platil výživné v
nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje
k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiaces plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov
by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je

zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených
v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej
situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na
výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom

na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

13.12 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou
starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne

poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,
prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZoR).

14. V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že rodičia
maloletých sú manželia, že od 10.09.2025 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko matka túto spoločnú
domácnosť s deťmi opustila a toho času spolu s deťmi býva v prenajatom byte na otcovi neznámej
adrese, že otec sa s deťmi stýka a udržiava s nimi aj telefonický kontakt v rozsahu, ako mu to umožní
matka a že výkon ich práv a povinností k maloletým nebol doposiaľ upravený súdnym rozhodnutím.

MaloletáA.má4roky,nachádzasavosobnejstarostlivostimatky,navštevujesúkromnúmaterskúškôlku
I., pričom matka má s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené nevyhnutné výdavky vo výške
cca 390 eur mesačne (bývanie - alikvotná časť cca 165 eur (1/3 zo sumy 500 eur), pohybová príprava
Artslnečnice 32 eur, strava doma 120 eur, oblečenie a obuv 50 eur a voľnočasové aktivity 20 eur; ostatné
výdavky deklarované matkou odvolací súd nepovažoval vzhľadom na zdravotný stav maloletej a jej

vek za nevyhnutné). Školné maloletej v materskej škôlke a obedy maloletej v materskej škôlke platí
otec dobrovoľne. Citové väzby maloletej s otcom sú zachované, nakoľko otec sa s maloletou stýka.
Maloletá C. má dva roky, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky, ktorá má s uspokojovaním
jej odôvodnených potrieb spojené nevyhnutné výdavky vo výške cca 420 eur mesačne (náklady na
bývanie 165 eur, plienky 87 eur, strava 100 eur, umelé mlieko 18 eur, oblečenie a obuv 50 eur; ostatné

výdavky deklarované matkou odvolací súd nepovažoval vzhľadom na zdravotný stav maloletej a jej vek
za nevyhnutné). Citové väzby maloletej s otcom sú zachované, nakoľko otec sa s maloletou stýka. Matka
maloletých detí je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 482,30 eur mesačne
a rodinné prídavky na 2 deti vo výške 120 eur mesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemá, okrem
vyživovacej povinnosti k týmto dvom deťom nemá inú vyživovaciu povinnosť. S uspokojovaním svojich

osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Žije sama spolu s deťmi v prenajatom byte, pričom
na vedenie domácnosti vynakladá sumu cca 573 eur mesačne (hygiena 40 eur, nájom vrátane energií
500 eur na 3 osoby a telefón a internet vo výške 33 eur). Otec maloletých detí je zamestnaný na trvalý
pracovný pomer na pracovnej pozícii manažér finančného plánovania a analýzy v spoločnosti D., K., kde
za rok 2024 (od mája do decembra) dosiahol priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 5.031,68

eur a od januára 2025 do augusta 2025 priemerný mesačný vymeriavací základ vo výške 6.159,90
eur. S maloletými deťmi sa stýka a udržiava s nimi aj telefonický kontakt, avšak matke na výživu detí
pravidelne finančne neprispieva.

15. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej

A. sumu 300 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 150 eur mesačne, jeho rozhodnutie odvolací
súd považuje za vecne správne a odvolacie námietky otca toto rozhodnutie spochybňujúce za plne
nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené totiž pokiaľ jediným možným príjmom matky je rodičovský
príspevok vo výške 482 eur mesačne (celodenne sa stará o maloletú C.), pričom matka na zabezpečenie
svojej vlastnej výživy nevyhnutne potrebuje sumu minimálne 285 eur mesačne, čo predstavuje suma

životného minima na jednu plnoletú osobu, tak na výživu maloletej A. a maloletej C. jej zostane suma
vo výške cca 200 eur mesačne (482 – 285 = 197). Pokiaľ nevyhnutné výdavky maloletej A. sú vo
výške cca 390 eur mesačne a matka finančne prispeje zo svojho príjmu na jej výživu sumou cca 30 eur
mesačne a k tomu sa priráta suma rodinných prídavkov vo výške 60 eur mesačne, je nevyhnutné, abyotec prispel na jej výživu finančne sumou minimálne vo výške 300 eur mesačne, ako to správne určil aj
súd prvej inštancie (30 + 60 + 300 = 390). Pokiaľ nevyhnutné výdavky maloletej C. sú vo výške cca 370
eur mesačne a matka finančne prispeje zo svojho príjmu na jej výživu sumou cca 170 eur mesačne a

k tomu sa priráta suma rodinných prídavkov vo výške 60 eur mesačne, je nevyhnutné, aby otec prispel
na jej výživu finančne sumou minimálne vo výške 190 eur mesačne (170 + 60 + 190 = 420), pričom súd
prvej inštancie určil otcovi výživné len vo výške 150 eur mesačne. Námietka otca o tom, že súd mu určil
neprimerane vysoké výživné v nevyhnutnej miere na maloleté deti preto nemohla obstáť.

16. S časti dôvodnou bola námietky otca, že pokiaľ pôvodný návrh vo veci samej na nariadenie
neodkladného opatrenia bol súdu doručený len elektronicky, bez autorizácie podľa osobitného predpisu,
bolo potrebné, aby tento bol následne v listinnej podobe doručený súdu v 10 dňovej lehote a že
pokiaľ matka doručila súdu dňa 01.10.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, síce už
opatrený podpisom zástupcu matky, avšak obsahujúci aj iné skutkové okolnosti a ďalšie návrhy matky na
rozhodnutiesúdu,nebolomožnéhopovažovaťzadodatočnédoručeniepôvodnéhonávrhumatkysúduv

listinnej podobe, a preto nebolo možné, aby súd naň pri svojom rozhodovaní prihliadal. Z podania matky
doručeného súdu 01.10.2025 (č. l. 20 a následne č. l. 24) totiž jednoznačne vyplýva, že zástupca matky
dopĺňa návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, dokladá písomnú verziu a prílohy k návrhu,
pričom však pôvodný návrh mal 10 strán a údajne tento doložený návrh v písomnej podobe má 19 strán a
obsahuje okreminého naviac aj návrh maky na úpravu telefonického kontaktu otca s deťmi neodkladným

opatrením. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje, že návrh matky doručený
súdu mailom, bez zaručeného elektronického podpisu matka doplnila v listinnej podobe, tak takáto
konštatácia súdu nie je vecne správna. Tu však odvolací súd zároveň dodáva, že takáto vada konania
však nemala apriori za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko z obsahu spisu je
zrejmé,žepodaniematkyzodňa29.09.2025,osobnepodpísané zástupcommatkyadoručenésúdudňa

01.10.2025, obsahuje už riadny a úplný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. S takýmto
novým návrhom bol súd prvej inštancie povinný sa procesne vysporiadať, a preto pokiaľ následne dňa
13.10.2025 rozhodol o takomto novom návrhu matky odvolaním napadnutým uznesením, jeho postup
nemožno považovať len z tohto dôvodu za vadný v tom zmysle, že by súd rozhodoval o neexistujúcom
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať odvolaciemu

súdu otec. Takáto námietka otca o neexistencii procesnej podmienky konania (návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia) v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení preto nemohla obstáť, a
preto odvolací súd na ňu neprihliadol. Obdobne nemohla obstáť ani námietka otca o tom, že do odchodu
matky s maloletými zo spoločnej domácnosti finančne zabezpečoval chod celej rodiny, platil maloletej
škôlku a obedy v škôlke, uhrádzal náklady spojené nielen s výživou detí, ale aj z ich obliekaním a

ostatnými aktivitami, že pokiaľ by matka spoločnú domácnosť neopustila, tak by všetky tieto náklady
hradil ďalej a nevznikli by jej ďalšie náklady spojené s bývaním a že ak jej aj vznikli, tak by ich vo svojej
podstate mala znášať sama z dôvodu, že konala protiprávne, ak deti uniesla a podobne, a že pokiaľ
súd otcovi určil povinnosť platiť na maloleté deti výživné, v podstate ospravedlnil takéto konanie matky a
otca znevýhodnil. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rozhodným pre rozhodnutie o návrhu matky

na nariadenie neodkladného opatrenia bolo to, či rodičia maloletých detí fakticky v čase rozhodovania
súdu žijú spolu a v prípade, že spolu nežijú, či si obaja plnia svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom minimálne v takom rozsahu, aby mali deti zabezpečené uspokojovanie ich nevyhnutných potrieb,
a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré rodičia spolu nežijú. Pokiaľ súd aj určil rozsah vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom, išlo o rozhodnutie dočasného charakteru a pokiaľ sa maloleté deti

v čase jeho rozhodovania nachádzali prevažne v osobnej starostlivosti matky, odvolaním napadnutým
rozhodnutím nedošlo k zvýhodneniu jedného rodiča na úkor druhého rodiča. Rozhodnutie jednoznačne
smerovalo k ochrane záujmov maloletých detí a pokiaľ zo skutkových okolností bolo možné uzavrieť, že
matka s deťmi opustila spoločnú domácnosť zdieľanú do jej odchodu s otcom a ďalej to bola len ona,
kto poskytoval deťom plnú osobnú starostlivosť, bolo dôvodným posúdiť, či je, alebo nie je v záujme

maloletých detí (vzhľadom na schopnosť/neschopnosť matky zabezpečiť deťom nevyhnutnú výživu)
rozhodnúť aj o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča (otca), ktorý neposkytoval osobnú starostlivosť
maloletým deťom a nesporne podľa vyjadrení matky platil len maloletej A. školné a stravu v škôlke.

17. Neobstojí ani námietka otca, že pokiaľ samotný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

podpísal jej zástupca, u ktorého boli splnené podmienky na to, aby súd postupom podľa § 89 ods. 2 CSP,
rozhodol o neprípustnosti jeho zastupovania v tomto konaní a súd o takomto návrhu rozhodol, dopustil
sa vady konania majúcej za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci, nakoľko pokiaľ súd právoplatne
nerozhodol, že zastúpenie matky týmto zástupcom nepripúšťa a išlo o konanie vo veci starostlivostisúdu o maloleté deti, smerujúce k neodkladnej úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom,
ktorí nežijú spolu, nevedia sa dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a nevyhnutná výživa
maloletých je ohrozená, neobstojí námietka otca, že na podania uskutočnené zástupcom matky súd

nemal prihliadať. Za neúčinné by bolo potrebné považovať úkony zástupcu matky vykonané po tom, čo
by súd právoplatne rozhodol, že zastúpenie matky zástupcom Come Unit o.z. nepripúšťa, čo však nebol
prípad prejednávanej veci.

18. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku otca a matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je potrebné považovať za zmätočné a vnútorne rozporné, keďže v bode 23. uznesenia súd uvádza, že
po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu priložených listinných
dôkazov, dospel v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení k záveru, že návrh matky nie
je dôvodný, a preto ho zamietol v celom rozsahu s poukazom na nesplnenie zákonných požiadaviek
nariadenia neodkladného opatrenia, a zo samotného výroku rozhodnutia vyplýva, že návrhu matky
čiastočne vyhovel, nakoľko zo samotného členenia odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že

v bode 23. uznesenia sa súd zaoberá zdôvodnením svojho zamietajúceho výroku v časti návrhu matky
na zverenie detí do osobnej starostlivosti matky, na úpravu práva rodičov maloleté deti zastupovať a
spravovať ich majetok a úpravu osobného a telefonického styku otca s maloletými deťmi, a preto sa
aj konštatácia súdu o plnej nedôvodnosti takýchto návrhov matky sa vzťahuje len na úpravu výkonu
týchto rodičovských práv a povinností. Následne z bodu 24. a od 25. uznesenia je zrejmé, že v tejto

časti súd odôvodňuje svoje rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom, kde súd vyhodnocuje takýto návrh za čiastočne dôvodný s tým, že považuje za potrebné mu
sčasti aj vyhovieť. Každému pozornému čitateľovi predmetného rozhodnutia potom musí byť nad všetky
pochybnosti zrejmé, čoho sa týka konštatácia súdu o zamietnutí návrhov matky v celom ich rozsahu.
Neobstojí potom námietka otca a matky o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nekorektne

vytŕhajúc otcom a matkou namietanú vetu z obsahu samotného rozhodnutia.

19. Neobstojí ani námietka otca, že súd porušil právo otca na kontradiktórnosť konania a „rovnosť
zbraní“, keď otcovi (v rozpore s článkom 9 CSP) nedoručil listinné dôkazy, na ktoré sa matka odvolávala
v jej návrhu zo 17.09.2025 ani v jej podaní z 01.10.2025, nakoľko predmetom odvolacieho konania je

posúdenie správnosti postupu súdu prvej inštancie pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia a
posúdenie správnosti samotného odvolaním napadnutého rozhodnutia, pričom súd prvej inštancie pred
nariadením neodkladného opatrenia nie je povinný doručovať protistrane ani návrh vrátane jeho zmien
a doplnení a ani listinné dôkazy k návrhu pripojené. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu
s prílohami, vrátane jeho zmien a doplnení je súd povinný doručiť ostatným účastníkom konania až spolu

s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené (§ 331 ods. 1 veta prvá CSP).

20. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku otca, že matka v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázala svoje obavy, že otec prestane hradiť náklady maloletých detí a ani výdavky na maloleté
deti, ktoré údajne vynakladala za obdobie 7 dní po tom, čo odišla od otca, a preto pokiaľ súd prvej

inštancie mal za osvedčené, že výživa detí je ohrozená, tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Takáto námietka neobstojí, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, predmetom konania bol návrh matky
na dočasnú úpravu - určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý nezabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti, kde súd prvej inštancie v zásade nebol povinný vykonávať dokazovanie
o tom, v akom rozsahu si ten ktorý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom

(toto bude predmetom konania vo veci samej), avšak bol oprávnený vychádza zo skutkových tvrdení
rodiča, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú s tým, že v prejednávanej veci
vzhľadom na skutkové okolnosti tvrdené matkou v návrhu bolo potrebné posúdiť, či matka vzhľadom
na svoje príjmy a rozsah osobnej starostlivosti poskytovanej maloletým deťom, vzhľadom na ich vek
a zdravotný stav je alebo nie je schopná zabezpečiť aj výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere.

Za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie nebol povinný spochybňovať pre rozhodnutie
podstatné skutkové tvrdenia matky o tom, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, že maloleté deti
sa nachádzajú prevažne v osobnej starostlivosti matky a že otec na výživu maloletých detí okrem
platenia školného a stravy v materskej škôlke v čase podania jej návrhu na bezodkladnú dočasnú
úpravu pomerov k maloletým deťom neprispieva. Úlohou súdu bolo posúdiť predovšetkým to, či výživa

detí v starostlivosti matky vzhľadom na jej príjem a rozsah osobnej starostlivosti o deti je ohrozená
alebo nie a v kladnom prípade akou sumou musí otec maloletých prispieť na výživu toho ktorého
dieťaťa, aby jeho výživa bola zabezpečená minimálne v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti je dôležité
podotknúť aj to, že pravdivosť pre rozhodnutie súdu podstatných takýchto tvrdení matky ani nebolavyvrátená otcom v odvolacom konaní. Otec potvrdil tvrdenia matky, že nežijú spolu ako rodina, že
matka žije s deťmi a zatajuje mu miesto ich pobytu, že matka iný príjem ako rodičovský príspevok
nemá, že on platí maloletej školné a stravu v škôlke a pod. Pokladničné doklady predložené otcom

spolu s odvolaním bez ďalšieho nepreukazujú skutkové okolnosti tvrdené otcom, že v čase od odchodu
matky zo spoločnej domácnosti do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si plnil svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v takom rozsahu, aby ich výživa v nevyhnutnej miere nebola
ohrozená,nakoľkosamotnépokladničnédokladysícepreukazujúurčiténákupyokreminéhoajdetského
oblečenia realizované pravdepodobne otcom, avšak bez ďalšieho z nich nie je zrejmé, že toto oblečenie

bolo matke pre deti aj odovzdané vzhľadom na utajovanie pobytu detí matkou. Tu odvolací súd dodáva,
že pravdivosť týchto tvrdení otca, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom riadne plní v
rozsahu nárokov detí podieľať sa na jeho životnej úrovni, bude predmetom dokazovania pred súdom
prvejinštancievovecisamej,kdenáslednesúdpoustálenírozsahupravidelnýchmesačnýchfinančných
plnení otca v prospech detí nanovo ustáli rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým (pravdaže
v prípade zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky).

21. Pre rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, a to určením rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k maloletým bolo nepodstatným, že otec platí spoločnú hypotéku a matka sa žiadnym spôsobom
ani v minulosti nepodieľala na úhrade nákladov na maloleté deti a úhrada všetkých nákladov počas
manželstva ležala výlučne na ňom. Preto ani na takúto námietku otca odvolací súd neprihliadol.

22. Pokiaľ otec v odvolaní dôvodil, že matka sa svojím konaním dopustila vnútroštátneho únosu a
poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky spisovej značky I. ÚS/3399/23 z 28.02.2024 s tým,
že ak matka protiprávne zmenila bydlisko maloletých, je to podstatnou okolnosťou, ktorú je potrebné
zohľadniť pri rozhodovaní, komu dieťa zverí do starostlivosti a pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach

styku, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutým rozhodnutím súd autoritatívne nerozhodol o
zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a zatiaľ autoritatívne ani neupravil
styk otca s maloletými deťmi. Pokiaľ bude o výkone takýchto práv rodičov k maloletým deťom v konaní vo
veci samej následne rozhodovať, určite bude pri rozhodovaní zohľadňovať všetky okolnosti svedčiace
ako v prospech, tak aj v neprospech každého z rodičov, a teda bude vyhodnocovať aj dôvody, pre ktoré

matka spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť dovtedy vedenú s otcom.

23. Neobstoja ani námietky matky, že pokiaľ súd upravil len vyživovaciu povinnosť, pričom konkrétnu
starostlivosť o maloleté deti ponechal bez právnej úpravy, tak nesprávne zhodnotil vzájomné pomery
medzi rodičmi, že porušil právo dieťaťa a rodiča keď rozhodol v príkrom rozpore s výkonom rodičovských

práv a povinností rodičov, že deti vystavil ohrozeniu duševného zdravia, nakoľko aj naďalej ponechal
stav bez úpravy starostlivosti, a to v skutkovom stave toxického vzťahu medzi rodičmi, ktorý sa de
facto nedokážu dohodnúť o úprave starostlivosti o deti, že rodičov vystavil hrozbe opätovných konfliktov,
nátlaku a psychickému násiliu zo strany otca, ktorý si pokračujúcim autoritatívnym spôsobom presadzuje
svoje právo na deti v neobmedzenej forme opomínajúc ich záujem, ako aj nerešpektujúc rolu matky

a podobne, nakoľko zo skutkových tvrdení samotnej matky mal súd za osvedčené, že maloleté deti sa
nachádzajú v jej osobnej starostlivosti, teda u jedného z ich rodičov, ktorý je na rodičovskej dovolenke a o
detisariadnestará,atakichživot,zdravieariadnavýchovaniesúohrozené.Otom,komubudúmaloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti v prípade rodičov, ktorí spolu nežijú, súd zásadne rozhoduje
vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania zameraného na zistenie podstatných

skutkových okolností potrebných pre takéto rozhodnutie, nie však len na základe skutkových tvrdení (len
osvedčených) len jedného z rodičov. V prípade, že sa dieťa nachádza u rodiča, ktorý riadnu starostlivosť
o maloleté dieťa zanedbáva a vystavuje ho tým ohrozeniu jeho života, zdravia a riadneho vývoja,
je možné práve neodkladným opatrením uložiť tomuto rodičovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti
druhého rodiča, čo však nebol prípad práve prejednávanej veci, a preto pokiaľ súd prvej inštancie

maloleté deti na návrh matky nezveril do jej osobnej starostlivosti, nakoľko sa v jej starostlivosti už v
čase rozhodovania súdu nachádzali, jeho postup a jeho rozhodnutie o zamietnutí jej návrhu k takémuto
rozhodnutiu smerujúcemu boli vecne správne. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že rozhodnutie
o zverení maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov bez ďalšieho nie je spôsobilé odstrániť
matkou namietanú toxicitu vzťahu medzi rodičmi. Práve naopak, prijatie takéhoto rozhodnutia bez

dôsledného vypočutia oboch rodičov a vykonania náležitého dokazovania zameraného na preukázanie
lepšej výchovnej spôsobilosti toho ktorého z rodičov, by vzájomný konflikt rodičov z dôvodu jeho vecnej
neobhájiteľnosti súdomleneskalovalo.Pokiaľvzťahmedzirodičmitrpíhlbokýmrodičovskýmkonfliktom,
ako to uvádza samotná matka, mali by rodičia vyhľadať odbornú pomoc zameranú na čo najskoršieodstránenie takéhoto konfliktu. Každý z rodičov si totiž musí uvedomiť, že pred rozhodnutím o tom,
ktorému z rodičov budú maloleté deti napokon rozhodnutím súdu vo veci samej zverené do osobnej
starostlivosti, bude súd zisťovať okrem iného (t. j. ktorý z rodičov je psychicky zdravším, ktorý z rodičov

má skutočne pozitívny vzťah k deťom - zdravá láska rodiča k dieťaťu je základnou podmienkou pre jeho
ďalší normálny vývoj, ktorý z rodičov bude vzhľadom na jeho charakter, morálku a štruktúru mravných
noriemlepšímvzorompredieťa,ktorýzrodičovjeschopnýrešpektovaťprávodieťaťastýkaťsasdruhým
rodičom, ktorý z rodičov je zárukou vytvorenia trvalého vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, ktorý z rodičov
poskytuje deťom vhodnejší vzor pre vytvorenie jeho sociálnej identity, ktorý z rodičov viac stimuluje ich

rozumový rozvoj a je schopný odovzdať im viac poznatkov a podobne) aj to, ako je ten ktorý z nich
schopný spolupracovať s druhým rodičom pri výchove detí.

24. Obdobne pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletými neodkladných opatrením,
takáto bezodkladná úprava by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by bolo osvedčené, že v dôsledku
nerešpektovania práva jedného z rodičov na rovnomerný styk s maloletými deťmi dochádza k narušeniu

zdravých citových väzieb medzi deťmi a rodičom, ktorého práva sú druhým rodičom nedôvodne
obmedzované, prípadne popierané, čo taktiež nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia bolo osvedčené, že napriek tomu, že sa deti nachádzajú v osobnej
starostlivosti matky, táto im umožňuje stýkať sa s otcom, a to minimálne v takom rozsahu, aby citové
väzbymedziotcomamaloletýmideťmizostalizachovanéaždorozhodnutiasúduvovecisamejoúprave

styku, kde súd bude nevyhnutne zisťovať skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie o úprave styku
detí s tým rodičom, ktorému nebudú zverené do osobnej starostlivosti, a to nielen denný režim toho
ktorého maloletého dieťaťa, ale aj možnosti a schopnosti toho ktorého rodiča sa o maloleté deti v
konkrétnych časových intervaloch starať, a to či už vzhľadom na plnenie si ich pracovných povinností,
prípadne iných okolností znemožňujúcim tomu ktorému rodičovi v konkrétnych časových intervaloch

maloletým deťom poskytovať osobnú starostlivosť. V tejto súvislosti opätovne súd poukazuje na to, že ak
by autoritatívne, bez vypočutia rodičov a zistenia vyššie uvádzaných skutkových okolností rozhodných
pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi upravoval styk otca s maloletými spôsobom
navrhovaným matkou, išlo by o neodôvodnenú svojvôľu, vychádzajúcu len zo skutkových tvrdení matky,
kedy takáto úprava by nemusela reflektovať na možnosti a schopnosti otca sa reálne o maloleté deti v

súdom určenom čase riadne postarať, nehovoriac o tom, že v konaní bolo osvedčené, že maloleté deti
sú v prevažnej starostlivosti matky, a tak ich vzájomné citové väzby sa plne udržiavajú (väzby matka a
deti) a otec sa dočasnej úpravy styku s maloletými rozhodnutím súdu nedomáha (navrhuje zamietajúce
rozhodnutie súdu o úprave styku s maloletými, a to či už osobného, alebo aj telefonického potvrdiť), teda
vo svojej podstate s menšími či väčšími výhradami akceptuje aktuálny stav, považujúc ho za dostatočný

pre udržanie ich vzájomných citových väzieb (väzby otec a deti). Pokiaľ za takýchto skutkových okolností
súd prvej inštancie návrhy matky na autoritatívnu dočasnú úpravu styku otca s maloletými, a to či už
osobného,alebotelefonickéhozamietolpreneosvedčenieskutkovýchtvrdenímatkyoúdajnomohrození
zdravia, prípadne riadnej výchovy maloletých detí, jeho postup bol správny. Samotná skutočnosť, že
rodičia sa o úprave styku otca s maloletými deťmi nedokážu dohodnúť (z pohľadu matky preto, lebo

otec si presadzuje len vlastné názory na spôsob a rozsah jeho styku s maloletými, z pohľadu otca preto,
lebo je to práve matka, ktorá sa snaží diktovať podmienky, za ktorých sa môže otec s deťmi stýkať
a z pohľadu oboch rodičov preto, lebo každý z rodičov koná údajne v neprospech maloletých detí,
ale najmä v neprospech toho druhého) sama osebe totiž zakladá len právo rodičov na úpravu styku
nepreferenčného rodiča s maloletými deťmi v konaní vo veci samej, na základe riadne vykonaného

dokazovania, nie však právo rodiča alebo maloletých detí na úpravu styku neodkladným opatrením,
ako sa to plne nedôvodne snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka. Pokiaľ sa matka v odvolaní
dožaduje spravodlivého rozhodnutia o úprave výkonu styku nepreferenčného rodiča s maloletými deťmi,
tak odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že k takémuto rozhodnutiu môže dôjsť len a len na základe
riadnevykonanéhodokazovaniaovšetkýchpodstatnýchskutkovýchokolnostiachpotrebnýchpreprijatie

takého rozhodnutia (poznámka odvol. súdu - nielen na základe skutkových tvrdení len jej samotnej), čo
je možné len v konaní vo veci samej, kde bude daný plný priestor obom rodičom skutkovo tvrdiť a svoje
skutkové tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. Preto aj všetky námietky matky hrubo znevažujúce
činnosť súdu prvej inštancie a obviňujúce ho z porušovania práv účastníkov tohto konania, ako napr.
obvinenia, že súd doslova opomína princíp právnej istoty, a to legitímne očakávania účastníkov, že spor

bude rozhodnutý spravodlivo, a to pre oboch účastníkov konania ako rodičov, že súd porušuje práva
maloletých detí a koná v rozpore s ich záujmami (poznámka odvol. súdu - ak styk otca s maloletými
neupravuje len na základe nepreukázaných skutkových tvrdení len jedného z účastníkov konania), že
súd ohrozuje ich zdravotný stav (poznámka odvol. súdu - opomínajúc, že sú to práve rodičia, ktorívedome svojim nevhodným správaním sa vťahujú svoje deti do ich konfliktov; pokiaľ matka úmyselne
zatajuje pobyt maloletých detí otcovi, je pochopiteľné a pre matku to musí byť aj očakávateľné, že otec
ktorý má k ich deťom tie isté práva ako matka vytvára na ňu psychický tlak a snaží sa zistiť, kde sa jeho

deti nachádzajú a v akom prostredí žijú) a podobne.

25. Ďalšie argumenty otca a matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie veci za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

27. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletej A. a maloletej
C. pokúsili v otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie,

aby kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletých a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom
a nedorozumeniam, ktorých sú maloleté účastné. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálnu snahu
o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a vytvoriť
im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku oboch rodičov. Je potrebné, aby si
rodičia uvedomili, že schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom o výchove ich spoločných detí je

jedným z dôležitých kritérií pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému z rodičov vo veci samej maloleté deti
zverí do osobnej starostlivosti, resp. ktorý z rodičov je diskvalifikovaný z osobnej starostlivosti o maloleté
deti (napr. pre jeho sústavné osočovanie a napádanie druhého rodiča, bojkotovanie kooperácie s ním,
presadzovanie najmä svojich záujmov a pod.).

28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP, toto
konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom odvolací súd nevzhliadol žiadne
dôvody, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o

zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právona styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).