Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/257/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011863
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011863.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C. D., v konaní o návrhu občianskeho združenia na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného a občianskeho združenia proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 19.09.2025, sp. zn. 35PP/45/2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2025 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť občianskeho združenia FC Sokolce –
Brestovec, IČO: 31 105 238 a odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku
s poukazom na § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 66 ods. 2, ods. 3, Trestného zákona zamietol

návrh občianskeho združenia: FC Sokolce - Brestovec, so sídlom: Športová, Sokolce na Ostrove, IČO:
31 105 238, na podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou, z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Komárno, sp. zn. 1T/33/2018 zo dňa 19.04.2018. Zároveň podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku
a § 5 ods. 1 Trestného poriadku neprijal záruku občianskeho združenia: FC Sokolce - Brestovec, so
sídlom: Športová, Sokolce na Ostrove, IČO: 31 105 238, za dovŕšenie nápravy odsúdeného A. B., nar.

XX.XX.XXXX v C. D..
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 49-54 spisu.
Proti tomuto uzneseniu ihneď, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásili sťažnosť odsúdený
A. B. (č.l. 48 spisu) ako aj občianske združenie FC Sokolce – Brestovec (č.l. 48 spisu). Odsúdený
odôvodnil podanú sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 14.11.2025 (č.l. 58-60
spisu). Občianske združenie FC Sokolovce –Brestovec svoju sťažnosť odôvodnilo písomným podaním

zo dňa 11.11.2025 (č.l. 65 spisu).
Odsúdený v odôvodnení sťažnosti zo dňa 14.11.2025 namietal, že napadnuté uznesenie je príliš
formalistické, rigidné, mimoriadne kritické a prísne k osobe odsúdeného ako aj k vykonanému
dokazovaniu. Podľa názoru odsúdeného sa jeho správanie dlhodobo vyvíja pozitívne, využíval všetky
dostupné možnosti na jeho nápravu a má zahladené všetky disciplinárne previnenia. Taktiež uviedol,
že sa zapája do pracovných či resocializačných aktivít, má zabezpečené zázemie a podmienky na

riadny život po prepustení a navyše občianske združenie FC Sokolovce – Brestovec ponúklo záruku za
dovŕšenie nápravy odsúdeného. Podľa jeho názoru však súd tieto fakty nezobral do úvahy a namiesto
toho svoju argumentáciu postavil na teoretických úvahách o „vnútornej premene“, pričom dostatočne
neuviedol, prečo odsúdeným prezentované skutočnosti nepovažoval za prejav reálnej zmeny jeho
osobnosti. Poznamenal, že riaditeľ ÚVTOS odporučil podmienečné prepustenie odsúdeného a poukázal
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Urtos/5/2021 zo dňa 25.08.2021.

Uviedol, že súd mu vyčítal, že získal málo odmien a že odmeny je možné získať aj za iné aktivity,
ako len za plnenie pracovných povinností, napríklad aj za plnenie programu zaobchádzania, pričomdodal, že ďalšia disciplinárna odmena mu mala byť udelená za riadne plnenie programu zaobchádzania
(dňa 14.08.2025 – mimoriadne povolenie návštevy). Taktiež uviedol, že disciplinárne tresty, ktoré má
evidované, boli zahladené, a preto v zmysle § 61 ods. 6 zákona č. 68/2014 Z. z. o výkone trestu odňatia

slobody ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby mu disciplinárny trest
nebol uložený. Na túto skutočnosť však podľa odsúdeného súd žiadnym spôsobom nereagoval. Spôsob,
akým na disciplinárne tresty prihliadal okresný súd považuje odsúdený za nesprávny, nakoľko sa ním
zastiera podstata inštitútu zahladenia. Dodal, že súd v napadnutom uznesení sám vyzdvihol aj správanie
odsúdeného, ktoré sa v poslednom čase stabilizovalo. Ďalej mu súd vytkol aj to, že počas výkonu trestu

odňatia slobody neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz alebo iné formy vzdelávania, resp. nevyužil čas
na získanie odbornej kvalifikácie. S uvedeným sa odsúdený nestotožnil, nakoľko sa do vzdelávacieho
procesu aktívne zapojil – po dobu troch mesiacov absolvoval vzdelávanie poskytované ústavom, ktoré
však nedokončil z objektívnych dôvodov, ktoré nesúviseli s jeho postojom či nezáujmom. Nakoľko sa
vzdelávanie realizovalo v slovenskom jazyku, pre odsúdeného bolo priveľmi náročné zúčastňovať sa
ho. Nie je teda pravdou, že sa odsúdený nevyvinul snahu vzdelávať sa. Naopak, jeho snahu podčiarkuje

aj absolvovaný kurz gramotnosti, ktorý úspešne dokončil.
Vo vzťahu k splneniu materiálnych predpokladov odsúdený poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Trnave zo dňa 25.04.2024, č.k. 6Tos/65/2024-55, a zároveň uviedol, že záver o nesplnení
materiálnej podmienky nemôže byť založený výlučne na trestnej minulosti odsúdeného a trestnú
minulosť odsúdeného nemožno hodnotiť formalisticky. K argumentácii súdu, že občianske združenie

FC Sokolovce – Brestovec neposkytlo dostatočné a konkrétne záruky pôsobenia na osobu odsúdeného
uviedol, že menované občianske združenie, tak v podanom návrhu ako aj v osobnom vystúpení
jeho zástupcu – starostu obce Sokolovce, na verejnom zasadnutí na okresnom súde poskytlo
detailný a presvedčivý opis plánovaného pôsobenia na osobu odsúdeného, teda požiadavka súdu na
„konkrétnosť“ bola splnená, súd však na tieto garancie nereflektoval. V závere požiadal súd opätovne

o šancu dostať sa na slobodu a preukázať, že sa skutočne napravil a bude viesť riadny život. Uviedol, že
súdvprípadepodmienečnéhoprepusteniaautomatickyukladáiskúšobnúdobusprobačnýmdohľadom,
avšak okresný súd tieto skutočnosti vôbec nezvážil. Dodal, že okresný súd taktiež pochybil, keď riadne
nezisťoval ďalšie skutočnosti, ktoré sú relevantné, napr. kde by odsúdený v prípade prepustenia býval,
aký by bol zdroj jeho príjmov, aké má odsúdený sociálne, rodinné zázemie a ďalšie faktory, ktoré by

umožnili integráciu odsúdeného do spoločnosti a dopomohli by zavŕšiť proces jeho resocializácie.
Na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie vo všetkých výrokoch a vo
veci sám rozhodol tak, že podľa § 5 ods. 1 Trestného poriadku prijíma záruku občianskeho združenia: FC
Sokolce - Brestovec, so sídlom Športová, Sokolce na Ostrove, 946 17 Sokolovce, IČO: 31 105 238, za
dovŕšenie nápravy odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX a následne odsúdeného v zmysle § 415 ods. 1

Trestného poriadku v spojení s § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona podmienečne prepúšťa z výkonu
trestu odňatia slobody a určuje mu primeranú skúšobnú dobu podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona.
Zástupcovia občianskeho združenia FC Sokolovce – Brestovec v odôvodnení sťažnosti zo dňa
11.11.2025 uviedli, že odsúdený bol aktívnym a nekonfliktným členom mužstva, pričom v čase spáchania
skutkov, za ktoré bol odsúdený, nemal ani 20 rokov. Sú presvedčení, že práca a šport môžu byť

pre odsúdeného nástrojom na to, aby sa stal platným členom spoločnosti a ich komunity. Ich pomoc
pre odsúdeného by spočívala v oblasti zamestnania, sociálneho zázemia, monitorovania správania
a udržiavania kontaktu s členmi ich družstva. Uviedli, že majú možnosť ponúknuť odsúdenému pracovnú
príležitosť v oblasti poľnohospodárskych služieb (prostredníctvom predsedu združenia E. B.) a udržiavať
s ním pravidelný kontakt, čím by zabezpečili materiálne podmienky podmienečného prepustenia

a podporili rozvíjanie pracovných návykov odsúdeného. Dodali, že prevzatie záruky za správanie
odsúdeného neberú na ľahkú váhu a sú ochotní prijať zodpovednosť za správanie odsúdeného. Sú
názoru, že resocializácia odsúdeného do normálneho života v domácich podmienkach je efektívnejšia
a v spolupráci s rodičmi odsúdeného a dohľadom probačného a mediačného úradníka je vysoký
predpoklad, že po podmienečnom prepustení odsúdený bude viesť riadny život a bude pre spoločnosť

prínosom.
Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí sa vzdala práva na podanie sťažnosti (č.l. 48 spisu).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený
a občianske združenie podali sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil,že sťažnosť podali oprávnené osoby v zákonom stanovenej lehote, avšak sťažnosť odsúdeného ako aj
sťažnosť občianskeho združenia FC Sokolovce – Brestovec nie je dôvodná.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal

postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti občianskeho združenia FC Sokolovce - Brestovec o
podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne
i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že
sťažnosti odsúdeného a občianskeho združenia FC Sokolovce – Brestovec nie je možné vyhovieť.

V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol
všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti občianskeho združenia FC
Sokolovce - Brestovec o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B. z výkonu trestu odňatia slobody
nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Z vyššie citovaných ustanovení § 66 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne
prepustiť z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky, a to zákonom stanovenej doby výkonu

trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú splnenie povinností a správanie
odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená podstatnú zmenu spôsobu jeho
výkonu, a preto by táto možnosť mala byť umožnená len odsúdenému, u ktorého je reálny predpoklad,

že uložený trest splnil svoj účel aj bez potreby celkového výkonu tohto trestu v ústave na výkon
trestu odňatia slobody. Súd preto musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy
odsúdeného, ako aj jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd správne konštatoval, že
odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, teda vykonal pomernú časť

uloženého trestu, avšak odsúdený nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku, nakoľko odsúdený svojím
správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, avšak nie takej miery a intenzity, akú má na mysli
Trestný zákon a tiež nemožno od neho bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Krajský súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).

Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66
ods. 1 Trestného zákona, t. j. preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním
vo výkone trestu, okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený túto podmienku nesplnil. Okresný
súd správne uviedol, že aj keď je správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody aktuálne
v súlade s ústavným poriadkom, odsúdený, vzhľadom na krátkosť času od spáchania posledného

disciplinárneho trestu dňa 06.05.2024, nepreukázal dlhodobú snahu po náprave, čím nepresvedčil súd,
že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii. Okresný súd taktiež
správnym spôsobom poznamenal, že u odsúdeného je badať známky polepšenia, avšak nepostačuje
to na konštatovanie súdu o splnení prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie. Pri
rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného

a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie
odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti
odsúdeného odôvodňujúcich nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak saodsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú
materiálnu podmienku.
Ani pozornosti krajského súdu neuniklo to, že síce správanie odsúdeného je aktuálne na požadovanej

úrovni, avšak nebolo tomu tak vždy. Odsúdený bol 5krát disciplinárne potrestaný, okrem iného aj
najprísnejším trestom – celodenným umiestnením do uzavretého oddielu na dobu 10 dní (trest
uložený dňa 28.08.2020), pričom ako okresný súd správne uviedol, nešlo len o jednorazové vybočenie
z inak dobrého správania odsúdeného. Vzhľadom na tri disciplinárne odmeny v pomere k dĺžke
dosiaľ vykonaného trestu (odsúdený sa nachádza vo výkone trestu od 26.06.2019 a predtým bol

vo výkone väzby od 26.08.2018), nie je možné ustáliť, že by odsúdený svojou aktivitou vybočoval
z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Navyše odsúdený aktuálne nie je
pracovne zaradený, naposledy pracoval od 13.01.2022 do 25.05.2022 a vyradený bol z dôvodu slabých
pracovných výkonov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že odsúdený počas výkonu neabsolvoval
žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, aj napriek skutočnosti, že má ukončené iba
základné vzdelanie. Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že odsúdený sa adaptoval

na režim výkonu trestu odňatia slobody, avšak doposiaľ nepreukázal zvýšenú snahu po náprave
v takej miere, že by bolo možné konštatovať splnenie prvej materiálnej podmienky. Aj keď celkovo
hodnotenie odsúdeného v súčasnosti vyznieva prevažne pozitívne a je z neho zrejmé, že sa odsúdený
adaptoval na režim výkonu trestu odňatia slobody, je kritický k spáchanej trestnej činnosti, absolvoval
protitoxikomanické liečenie a je motivovaný k trvalej abstinencii od návykových látok, zatiaľ súd

nepresvedčil o tom, že prebehla u neho vnútorná premena v jeho hodnotovej orientácii. V prospech
odsúdeného nemožno vyhodnotiť ani tú skutočnosť, že odsúdený plní ciele stanovené programom
zaobchádzania len čiastočne. Sťažnostný súd je toho názoru, že v situácii, kedy odsúdený vo
výkone trestu porušil zásady slušného správania a dvakrát fyzicky napadol iného odsúdeného, pričom
bol opakovane uznaný za vinného za násilnú trestnú činnosť, nemožno konštatovať splnenie prvej

materiálnej podmienky, pretože tieto skutočnosti svedčia o tom, že odsúdený svojím správaním vo
výkone trestu nepreukázal polepšenie.
Navyše je potrebné prihliadnuť aj na zaradenie odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý trest odňatia slobody si od nástupu na výkon trestu vykonáva v ústave so stredným stupňom
stráženiaavrámcidiferenciáciejeumiestnenývdiferenciačnejskupine,,B“,čorovnakosvedčíopotrebe

prísnejšieho režimu, ktorý je základom diferencovaného zaobchádzania.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej
podmienky, nakoľko nebola splnená prvá materiálna podmienka t. j. preukázanie polepšenia sa, nemôže
byť splnená ani druhá materiálna podmienka t. j. očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti,
pretože ako okresný súd správne podotkol, skutočné polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou

vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody riadny život a teda nemožno od odsúdeného očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti,
pokiaľ nemožno konštatovať ani jeho polepšenie sa.
V zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 Trestného zákona okresný súd správne poukázal aj na povahu
trestného činu, pre ktorý je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd preto len zopakuje,

že odsúdený si aktuálne vykonáva trest odňatia slobody za spáchanie trestného činu vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona –
so zbraňou v ruke, pôvodne uloženého vo výmere 2 roky a 8 mesiacov a podmienečne odložený so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky s v rámci nej uloženým probačným dohľadom, ktorého výkon bol
odsúdenému dňa 16.06.2022 nariadený z toho dôvodu, že sa v skúšobnej dobe dopustil pokračovacieho

zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona – voči blízkej osobe.
Pokiaľ teda ide o druhú materiálnu podmienku a to očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny
život, aj krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že u odsúdeného táto podmienka
splnená nie je. V prvom rade je potrebné uviesť, že hoci správanie odsúdeného vo výkone trestu

odňatia slobody je momentálne na požadovanej úrovni, nemožno opomenúť skutočnosť, že odsúdený
opätovne porušil záujmy chránené Trestným zákonom, a v relatívne krátkom čase v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia spáchal ďalší trestný čin (zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona). Teda ani možnosť, ktorá
bola odsúdenému podmienečným odsúdením poskytnutá nevyužil a dopustil sa opätovne protiprávnej

trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest a v dôsledku spáchania trestného činu
mu bol premenený aj podmienečný trest na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo v spojení s 5
disciplinárnymi trestami značí, že ani najprísnejšia forma trestu odsúdeného nemala na odsúdeného
požadovaný účinok.Prihliadnuc potom na povahu spáchaných činov, ale aj na trestnú minulosť odsúdeného a jeho správanie
sa vo výkone trestu, krajský súd dospel k záveru, že od odsúdeného nie je možné s rozumnou
istotou očakávať, že tento v budúcnosti povedie riadny život. Nanajvýš krajský súd v tejto súvislosti

u odsúdeného poukazuje aj na menej priaznivú resocializačnú prognózu na základe stredného rizika
recidívy trestnej činnosti, ktorá taktiež nesvedčí v prospech možnej prognózy, že odsúdený povedie na
slobode riadny život. Za daného stavu veci potom krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného
súdu, že u odsúdeného nie je splnená neexistencia rizika recidívy, ktorá je podstatou druhej materiálnej
podmienky.

K sťažnostným námietkam
S poukazom na predchádzajúce argumenty vyhodnotil krajský súd sťažnostné námietky odsúdeného a
občianskeho združenia FC Sokolovce - Brestovec ako nedôvodné. K týmto krajský súd v prvom rade
uvádza, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za
dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený automaticky prepustený po
odpykaní stanovenej doby na slobodu. Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený sa vplyvom výkonu trestu odňatia slobody polepšil a na slobode povedie riadny život.
Takoutookolnosťou,ktorámáprirozhodovaníopodmienečnomprepustenívýznam,jeajpredchádzajúci
spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Treba ešte dodať, že posúdenie otázky

prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou
pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť
aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o v sťažnosti uvedené záruky ponúknuté občianskym združením FC Sokolovce – Brestovec,
krajský súd pripomína, že základom pre posúdenie návrhu občianskeho združenia na podmienečné

prepustenie odsúdeného je stále splnenie formálnej a materiálnych podmienok, ktoré stanovuje
zákon, a ich splnenie, resp. nesplnenie je závislé od osoby odsúdeného a až následne sa k tomuto
pridružujú ponúknuté záruky záujmovým združením. V prejednávanom prípade prvostupňový súd
správne komplexne skúmal splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného,
pričom dospel k správnemu záveru, že žiadosti občianskeho združenia o podmienečné prepustenie

odsúdeného nie je možné vyhovieť vzhľadom na osobu odsúdeného a na jeho správanie počas celého
výkonu trestu odňatia slobody, jeho kriminálnu minulosť, rozsah a závažnosť trestných činov, pre
spáchanie ktorých si aktuálne odpykáva nepodmienený trest odňatia slobody, ako aj závery CRA ( menej
priazniváresocializačnáprognóza,sostrednýmrizikomrecidívy)vkontexteposúdeniaváhyponúkaných
záruk, ktoré majú zavŕšiť nápravu odsúdeného.

Vo vzťahu k sťažnostnej námietke odsúdeného, že okresný súd sa nevysporiadal s ponúknutou
zárukou občianskeho združenia FC Sokolovce - Brestovec a inštitútmi tam uvedenými, krajský
uvádza, že ani záruka občianskeho združenia a ním ponúknuté inštitúty, tieto sú v kontexte vyššie
uvedeného nedostatočné na to, aby súd jeho žiadosti o podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody vyhovel. Aj napriek podmienkam, ktoré odsúdenému občianske združenie po

podmienečnom prepustení je schopné vytvoriť, v kontexte vyššie uvedeného, nemá krajský súd dôveru
v to, že by odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobode viedol riadny život. Z vyššie
uvedených dôvodov sa niet prečo domnievať, že občianske združenie FC Sokolovce - Brestovec a jeho
pôsobenie by správanie odsúdeného v prípade jeho podmienečného prepustenia udržali v zákonných
mantineloch po čiastočnom výkone trestu odňatia slobody. Navyše, reflektujúc na sťažnostné námietky

odsúdeného, že súd nezisťoval zdroj prímov, budúce bývanie odsúdeného a jeho sociálne a rodinné
zázemie, krajský súd konštatuje, že dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené žiadosti občianskeho združenia
viaznu v osobe odsúdeného a nie vo vonkajších podmienkach, ktoré by si on sám alebo v súčinnosti
s občianskym združením vytvoril.
Pokiaľ odsúdený poukazuje na to, že okresný súd odignoroval kladné hodnotenie Ústavu na výkon trestu

odňatiaslobodyLeopoldovohľadomjehopodmienečnéhoprepustenia,sťažnostnýsúduvádza,žeústav
na výkon trestu odňatia slobody neskúma splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na
podmienečne prepustenie, len poskytuje hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom
opisuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd síce vychádza z
hodnotenia ústavu, ktoré je jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení
odsúdeného, nakoľko reflektuje správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu
odňatiaslobody,avšakjenazváženísúdu,čisiodporúčanieuvedenévhodnoteníosvojíaprizohľadnenía zhodnotení ďalších skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný
uvádzanými závermi a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávanom
hodnotení.

Odsúdený v sťažnosti namietal aj to, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné
prepustenie odsúdeného zohľadnil jeho trestnú minulosť. S touto námietkou krajský súd nesúhlasí
a to z dôvodu, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že súd môže pri hodnotení osoby
odsúdeného zohľadniť skutočnosť, že sa odsúdený v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť
príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom

a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Zohľadnenie trestnej minulosti pri podmienečnom prepustení
má význam pri určení pravdepodobnosti správania sa odsúdeného v budúcnosti. Posúdenie otázky
možnej recidívy je ako to už bolo vyššie uvedené, vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či
menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi
ktoré patrí predchádzajúci spôsob života odsúdeného i jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Možnú
recidívu v budúcnosti teda odôvodňuje správanie sa odsúdeného v minulosti a vychádza z objektívnych

kritérií, ktorým je odpis registra trestov. Okrem toho je treba doplniť, že z hľadiska posudzovania
sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo
zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia
za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.
Rovnakou optikou je potrebné nazerať aj na zahladené disciplinárne tresty odsúdeného vo výkone trestu

odňatia slobody. Krajský súd súčasne dodáva, že právnym následkom zahladenia disciplinárneho trestu
je, že sa na odsúdeného hľadí tak, ako keby sa mu nikdy disciplinárny trest neuložil, avšak nemožno
opomínať fakt, že tieto negatívne poznatky sa vyskytli a boli zaznamenané a je žiadúce ich posudzovať
v rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení, teda samotné zahladenie disciplinárnych trestov
nemá za následok vymazanie ich významu z pohľadu hodnotenia správania odsúdeného a jeho celkovej

schopnosti rešpektovať pravidlá.
S poukazom na ostatné sťažnostné námietky odsúdeného, v rámci ktorých argumentoval konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré podľa jeho názoru svedčia o jeho polepšení sa (dlhodobo pozitívne správanie
odsúdeného,využívalvšetkyprostriedkynajehonápravu,odmenazaplnenieprogramuzaobchádzania,
absolvoval protitoxikomanické liečenie a kurz gramotnosti) krajský súd konštatuje, že odsúdený

nepresvedčil súd komplexne o tom, že svojím správaním v ústave dosiahol viac ako len adaptáciu na
ústavné pomery, čo je povinnosťou každého klienta ústavu, pretože ani čiastočné zlepšenie správania
v poslednom období nemožno považovať za dostatočný dôkaz skutočného polepšenia. Sťažnostný súd
reagujúc na tieto námietky upozorňuje, že adaptácia na podmienky výkonu trestu nesmie byť zamieňaná
za autentickú vnútornú zmenu, ktorá je predpokladom úspešnej resocializácie.

Zohľadňujúc zatiaľ nepotvrdenú kontinuálnu snahu odsúdeného po náprave (vzhľadom na trestnú
minulosť odsúdeného a 5 disciplinárnych trestov počas výkonu trestu odňatia slobody) a skutočnú
vnútornú zmenu v hodnotovej orientácii odsúdeného, ale tiež s poukazom na opakované páchanie
totožnej trestnej činnosti, spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
ako aj výsledky kvalifikovaného prognózovacieho nástroja (Crime Risk Assesment), ktorý ustálil, že

resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá, teda nie je možné vysloviť opodstatnený
predpoklad, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, preto je u neho ďalší výkon trestu dôvodný.
Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného
je v súčasnosti možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným
prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov

trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Z vyššie uvedených dôvodov aj krajský súd má za to, že u odsúdeného A. B. nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, preto v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú

zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.