Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200255
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Štulajter

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6021200255.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: A.
A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. XXX/XX, D., občan Slovenskej republiky, proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9 mája
č. 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-
KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný
inšpektorát Banská Bystrica č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021 v spojení

s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej, Okresný dopravný inšpektorát
v Revúcej č. ORPZ-RA-OPDP62-251/2020-SK zo dňa 28. januára 2021 zrušuje a vec vracia
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania, vrátane trov kasačného
konania, v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Revúcej, Okresný dopravný inšpektorát v Revúcej (ďalej
ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) Rozhodnutím č. ORPZ-RA-OPDP62-251/2020-SK zo dňa
28. januára 2021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“) rozhodlo, že žalobca
sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon
o priestupkoch“) v spojení s § 137 ods. 2 písm. j) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o cestnej premávke“),

ktorého sa dopustil tým, že dňa 30. októbra 2020 v čase o 10.52 hod. viedol osobné motorové vozidlo
Audi A4 ev. č. E. po ceste II. triedy č. 532, kde medzi obcou Gemerská Ves a obcou Otročok v ľavotočivej
zákrute prešiel s vozidlom do protismernej časti cesty, aj keď si to situácia v premávke nevyžadovala,
čo bolo zdokumentované kamerovým záznamom, čím porušil § 9 ods. 1 Zákona o cestnej premávke.
Orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. g) Zákona o priestupkoch
pokutu vo výške 60,00 eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh administratívneho
konania a uviedol, že žalobca na ústnom pojednávaní dňa 28. januára 2021 predložený spisový materiál
a listinné dôkazy nespochybnil, doplnenie dokazovania nežiadal, skutku, ktorého sa dopustil, si je
vedomý, avšak mal za to, že nenapĺňa skutkovú podstatu priestupku podľa „§ 137 ods. 2 písm. j)zákona č. 8/2009 o priestupkoch, v s spojitosti s § 2 ods. 1 toho istého zákona“, nakoľko skutok
je síce výslovne označený ako priestupok v tomto zákone, ale neporušuje alebo neohrozuje záujem
spoločnosti do takej miery, že by mohol byť za priestupok považovaný s poukazom na všetky okolnosti

skutku spočívajúce v tom, že do protismeru zasiahol cez prerušovanú čiaru v čase, keď sa iné vozidlo
ani zďaleka nenachádzalo počas dňa na suchej vozovke pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám a pri
plnej ohľaduplnosti voči iným osobám a zákonom chráneným záujmom. Žalobca žiadal o doplnenie
dokazovania tak, ako to uviedol v odpore proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-RA-
OPDP62-251/2020-SK zo dňa 17. decembra 2020. Orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval,

že z vykonaného dokazovania, zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 28. januára 2021 a
z videozáznamu na CD vyplýva, že žalobca v ľavotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej časti
cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania
výsluchom príslušníkov Policajného zboru k skutkovým okolnostiam týkajúcim sa nebezpečnosti skutku
zamietol, nakoľko skutkové okolnosti jednoznačne vyplývajú z kamerového záznamu, ktorý je súčasťou
spisového materiálu. Žalobca podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa svojím konaním úmyselne

spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona
o priestupkoch v spojení s § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke. Následne orgán verejnej
správy prvého stupňa odôvodnil druh a výmeru uloženej sankcie.

3. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný

Rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-3-002/2021 zo dňa 15. marca 2021 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenil, a to vypustením
časti textu „... s poukázaním na 22 ods. 3 písm. e) citovaného zákona...“. Ostatné časti rozhodnutia
orgánuverejnejsprávyprvéhostupňaponechalnedotknuté.Vodôvodnenírozhodnutiažalovanýpopísal
priebeh administratívneho konania, podstatný obsah odvolania žalobcu a odôvodnil zmenu časti výroku

rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Skutok žalobcu podľa žalovaného jednoznačne
vyplýva zo Správy o objasňovaní priestupku na úseku cestnej dopravy orgánu verejnej správy prvého
stupňa č. ORPZ-RA-OPDP61-84/2020-P zo dňa 30. októbra 2020 a z videozáznamu zo systému
Soitron zo dňa 30. októbra 2020 evidovaným pod č. ORPZ-RA-OPD61-84/2020-P. Žalovaný ďalej citoval
vyjadrenie žalobcu uvedené v Zápisnici z ústneho pojednávania pred orgánom verejnej správy prvého

stupňa č. ORPZ-RA-OPDP62-251/2020-SK zo dňa 28. januára 2021. Žalovaný považoval listinné
dôkazy a videozáznam za hodnoverné a k obrane žalobcu uviedol, že jeho tvrdenia považuje za právne
irelevantné. Z obstaraných dôkazov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca viedol dňa 30.
októbra 2020 v čase o 10.52 hod. ako vodič osobné motorové vozidlo Audi A4 ev. č. E. po ceste II.
triedy č. 532, kde medzi obcou Gemerská Ves a obcou Otročok v ľavotočivej zákrute prešiel s vozidlom

do protismernej časti cesty, aj keď si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala. K obrane žalobcu,
že žiadnym spôsobom nezasiahol do nikoho života, zdravia, majetku alebo práv, pričom absentuje
pojmový znak priestupku, ktorým je jeho spoločenská nebezpečnosť, a preto predmetný skutok nie je
priestupkom, žalovaný uviedol, že nie je podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného
predpisu došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe kolízie. Podstatné je, že bol dopravný predpis

porušenýtakýmspôsobom,ktorýzazávažnýpovažujeZákonocestnejpremávke.Orgánverejnejsprávy
prvého stupňa podľa žalovaného postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnym predpismi,
presne zistil skutočný stav veci a nedopustil sa žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali
takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vykonané dokazovanie
je postačujúce pre vyvodenie odôvodneného záveru o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy
prvého stupňa neprihliadol na jeho návrh na vykonanie dokazovania výsluchom príslušníkov Policajného
zboru, ktorí boli prítomní pri skutku žalobcu, žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za irelevantný,
nakoľko rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané a akým spôsobom, patrí do výlučnej právomoci
orgánu verejnej správy. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa návrhom žalobcu dôsledne zaoberal

a odkázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré v predmetnej časti
citoval. Z vyjadrenia žalobcu je podľa žalovaného zrejmé, že si bol vedomý spáchania skutku, pričom
namietal len to, že svojím konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Kombináciou
vyjadrenia žalobcu spolu so zadokumentovaním protiprávneho konania technickým prostriedkom mal
žalovaný za to, že vykonanie ďalších dôkazov nebolo v konaní potrebné. Následne žalovaný uviedol

svoju úvahu k uloženej sankcii so záverom, že nebolo v tomto ohľade zistené porušenie zákona.
Uloženú pokutu žalovaný považoval za súladnú s požiadavkou individuálnej prevencie a vzhľadom na
spoločenskú nebezpečnosť aj s požiadavkou generálnej prevencie. Ostatné časti odvolania žalobcu
považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko dôkazmi bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané,že žalobca je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch, keďže iným spôsobom ako uvedeným
v písm. a) až i) porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. j)

Zákona o cestnej premávke.

Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného žalobca považoval za arbitrárne, pričom v konaniach, ktoré mu predchádzali,
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Žalobca tvrdil, že na dotknutom mieste cesty svojím
vozidlom zasiahol na nepatrný čas do protismerného jazdného pruhu oddeleného prerušovanou bielou
čiarou (vodorovné dopravné značenie), a to súčasne 1/ cez prerušovanú čiaru 2/ v čase, keď sa žiadne

iné vozidlo v protismere ani zďaleka nenachádzalo, 3/ nenachádzala sa tam ani žiadna osoba, 4/ počas
slnečného dňa, 5/ na suchej vozovke a 6/ pri zníženej rýchlosti kvôli zákrutám. Žalobca považoval za
neudržateľné,abytakkrátkeanepatrnézasiahnutiedoprotismernéhojazdnéhopruhubolovyhodnotené
ako priestupok bez skúmania okolností, ktoré by mohli mať vplyv na protispoločenskú závažnosť tohto
skutku. Už skutočnosť, že Zákon o cestnej premávke zaraďuje jazdu v protismernej časti cesty, ak

si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke, medzi závažné porušenie pravidiel cestnej premávky,
napr. popri jazde pod vplyvom alkoholu alebo spôsobení dopravnej nehody, je podľa žalobcu dôkazom
toho, že sa požaduje vyššia miera spoločenskej nebezpečnosti skutku. Ak by mali doterajšie závery
orgánov verejnej správy „ostať správne“, platilo by, že „zrezať zákrutu“ je to isté ako jazdiť v protismere
na diaľnici. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo výroku jeho rozhodnutia skutok vymedzil tak, že

žalobca na dotknutom mieste „prešiel“ do protismeru a nie, že v protismere „jazdil“, nakoľko predmetný
skutok nie je podľa názoru žalobcu možné nazvať jazdou. Pojmové znaky priestupku podľa § 2 ods.
1 Zákona o priestupkoch musia byť prítomné kumulatívne, t.j. vždy všetky. Ak ktorýkoľvek z nich
absentuje, nejedná sa o priestupok. V prípade predmetného skutku bol žalobca toho názoru, že pojmový
znak uvedený v § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, t.j. porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti

(spoločenská nebezpečnosť), bude „v spojitosti s ostatnými okolnosťami“ vždy absentovať. Žalobca
poukázal na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/3/2013 zo dňa 12.
júna 2013 a sp. zn. 10Sžd/4/2014 zo dňa 7. mája 2014 a uviedol, že trestanie len formálneho naplnenia
znakov skutku ako priestupku bez skúmania jeho spoločenskej nebezpečnosti je v právnom štáte
neudržateľné. Orgán verejnej správy prvého stupňa podľa žalobcu neuviedol, čím bolo konanie žalobcu

pre spoločnosť nebezpečné, t.j. koho život, zdravie, majetok alebo práva žalobca ohrozil, obmedzil alebo
poškodil, resp. ako tieto okolnosti vyplývajú z kamerového záznamu. Žalobca bol toho názoru, že z
pohľadu závažnosti nešlo o „jazdu“ tak, ako to predpokladá § 137 ods. 2 Zákona o cestnej premávke,
pričom sa jednalo o bagateľný skutok, ktorý je v bežnej premávke len ťažko rozpoznateľný a žiadnym
spôsobom nezasiahol do nikoho života, zdravia, majetku alebo práv. Keďže podľa žalobcu absentuje

pojmový znak priestupku, ktorým je jeho spoločenská nebezpečnosť, predmetný skutok priestupkom
nie je.

5. Žalobca ďalej namietal, že orgán verejnej správy prvého stupňa a ani žalovaný nevykonali
žiadne dokazovanie k spoločenskej nebezpečnosti skutku, ktorá je pojmovým znakom priestupku a

„bez nej priestupok neexistuje“. Orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania výsluchom príslušníkov Policajného zboru ako očitých svedkov predmetného
skutku a jeho okolnostiam s odôvodnením, že spoločenská nebezpečnosť vyplýva z kamerového
záznamu vyhotoveného z vozidla príslušníkov Policajného zboru. Orgán verejnej správy prvého stupňa
podľa žalobcu zamietol jediný žalobcom navrhovaný dôkaz k objasneniu spoločenskej nebezpečnosti

skutku s odkazom na kamerový záznam a žalovaný ho v správnosti tohto postupu iba utvrdil bez
náležitého objasnenia toho, ktorá okolnosť vyplývajúca z kamerového záznamu založila nebezpečnosť
predmetného skutku, čím orgány verejnej správy žalobcovi neumožnili brániť sa prostredníctvom
navrhovaného dôkazu.

6. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby
mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, vydané

po náležite zistenom skutkovom a právnom stave. Poukázal na to, že orgán verejnej správy prvého
stupňa v odvolacom konaní predložil mimo iného aj listinný dôkaz - „Správa o výsledku objasňovania
priestupku na úseku cestnej dopravy“, ku ktorej sa žalobca odmietol vyjadriť a odmietol ju podpísať.
Orgán verejnej správy prvého stupňa predložil aj listinný dôkaz – „Videozáznam zo systému Soitron“,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca ako vodič porušil svoju povinnosť viesť vozidlo vpravo

pri pravom okraji vozovky a vozidlo viedol v protismernej časti cesty v čase, keď si to nevyžadovala
situácia v cestnej premávke. Taktiež poukázal na obsah Zápisnice z ústneho pojednávania č. ORPZ-ZA-
OPDP62-251/2020-SKzodňa28.januára2021,ktorejsprávnosťasúhlassjejobsahomžalobcapotvrdil
vlastnoručným podpisom. Žalovaný považoval uvedené dôkazy za zákonné a dôveryhodné. Tvrdenia
o zanedbateľnom spôsobe porušenia predpisov považoval za právne irelevantné. Nie je podľa neho
podstatné, či v dôsledku závažného porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej

hrozbe, ale podstatné je, že bol dopravný predpis porušený takým spôsobom, ktorý za závažný považuje
Zákon o cestnej premávke. Mal za to, že v ustanovení § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke
je zahrnutá každá jazda motorového vozidla v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v
cestnej premávke, pričom uvedené ustanovenie sa nezaoberá časovým rozsahom, počas ktorého by
bolo možné jazdiť s vozidlom v protismernej časti cesty. Práve jazda motorového vozidla v protismernej

časti cesty má pri vzniku udalosti v cestnej premávke (dopravnej nehode) fatálne následky na živote
a zdraví, a preto z dôvodu ochrany života a zdravia zákonodarca zaradil jazdu motorového vozidla v
protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke, za závažný spôsob porušenia
pravidiel cestnej premávky. Ďalej žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol
návrh žalobcu na vykonanie dokazovania, pričom sa touto námietkou zaoberal v odôvodnení svojho

rozhodnutia.PoukazžalobcunarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyžalovanýpovažoval
za účelový. Záverom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v jeho prípade nemôže jednať o priestupok
z dôvodu absencie spoločenskej nebezpečnosti ako jednej z kumulatívnych podmienok podľa § 2
ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch. Zároveň podľa žalobcu absentuje vysvetlenie k tomu, aké
protispoločenské konanie videozáznam zachytáva a ktorý zo záujmov spoločnosti konanie porušuje
alebo ohrozuje. Nesúhlasil s tým, že pokiaľ s osobným vozidlom prešiel na nepatrný čas do protismeru,

išlo o jazdu v protismere. Taktiež opätovne namietal, že mu nebolo umožnené brániť sa vykonaním
navrhovaného dokazovania. Nesúhlasil ani s ďalšími časťami vyjadrenia žalovaného.

9. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.

Konanie pred krajským súdom a kasačným súdom

10. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „krajský súd“) ako správny súd
Rozsudkom sp. zn. 20Sa/10/2021 zo dňa 12. júla 2022 (ďalej ako „rozsudok krajského súdu“) tak, že
správnu žalobcu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa krajského súdu

by zmenu rozhodujúceho skutkového záveru žalobca mohol dosiahnuť len tak, ak by tvrdil a preukázal,
že svojou jazdou nijako nezasiahol do protismernej časti cesty a počas celej jazdy jazdil vpravo pri
pravom okraji vozovky alebo do protismeru prešiel z dôvodu obchádzania, predchádzania, otáčania
alebo odbočovania, ktoré dočasnú jazdu v protismere predpokladajú (§ 9 ods. 1 Zákona o cestnej
premávke). Uvedené však žalobca netvrdil. V prejednávanej veci ide o tzv. „ohrozovací“ priestupok,

ktorý je na rozdiel od priestupkov „porušovacích“ dokonaný už len samotným ohrozením chráneného
záujmu spoločnosti na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bez toho, aby došlo k škode na
živote, zdraví alebo majetku iných osôb. Práve vzhľadom na preventívnu funkciu tohto priestupku sa
nevyžadujebezprostrednéohrozenieprávalebozáujmovinýchosôb,aleohrozeniezáujmovspoločnosti
je v tomto prípade dané už samotným porušením pravidiel cestnej premávky spočívajúcim v nedodržaní

povinnosti v zmysle § 9 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. jazdiť na vozovke vpravo, pri jej pravom okraji.
Materiálny znak priestupku spočívajúci v konaní porušujúcom alebo ohrozujúcom záujem spoločnosti
považoval krajský súd pri porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom ex lege za splnený.
Tým, že zákon identifikoval konkrétne porušenia pravidiel cestnej premávky za závažné, stanovil ichvyššiu spoločenskú závažnosť a nebezpečnosť. Orgánom verejnej správy nemožno vyčítať, že sa
nezaoberali posúdením materiálneho znaku priestupku, keďže orgán verejnej správy prvého stupňa
poukázal na § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke, čím preukázal naplnenie požiadavky na

konaní ohrozujúcom záujmy spoločnosti a žalovaný sa s tým v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
stotožnil. Podľa krajského súdu žalobca spôsobom vedenia jazdy svojho vozidla nesporne zasiahol do
protismerného jazdeného pruhu, hoci si to nevyžadovala situácia v cestnej premávke, čím zjavne ohrozil
záujem chránený zákonom (záujem spoločnosti) na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom
uvedené platí bez ohľadu na tvrdenia žalobcu, že do protismerného jazdného pruhu svojim vozidlom

zasiahol na nepatrný čas, cez prerušovanú čiaru, v čase keď sa žiadne vozidlo ani žiadna osoba v
protismere nenachádzali, počas slnečného dňa, na suchej vozovke a pri zníženej rýchlosti. So žalobcom
tvrdenými okolnosťami Zákon o priestupkoch a ani Zákon o cestnej premávke nespájajú následok v
podobe zániku priestupkovej zodpovednosti žalobcu. Orgán verejnej správy tieto okolnosti zohľadnil pri
stanovení výšky uloženej sankcie pokuty, ktorú uložil na spodnej hranici jej zákonného rozpätia.

11. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“) Rozsudkom sp. zn. 3Stk/3/2023 zo dňa 27. marca
2025 (ďalej ako „rozsudok kasačného súdu“) tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Kasačný súd uviedol, že nemá pochybnosti
o tom, že v prejednávanej veci bolo v administratívnom konaní dostatočne preukázané, že konanie

žalobcu naplnilo formálne znaky skutkovej podstaty priestupku. Zostalo však sporné, či bola v súlade
so zákonom vyhodnotená aj materiálna stránka priestupku. Zákon nedefinuje záujem spoločnosti, ale
je zrejmé, že pre naplnenie znakov priestupku sa vyžaduje aj určitý stupeň jeho závažnosti, škodlivosti
a nebezpečnosti pre spoločnosť. Okrem formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku musí teda
konanie vykazovať určitú silu a intenzitu, aby bolo schopné poškodiť a ohroziť záujmy spoločnosti.

Materiálna stránka priestupku je per se daná už samotným naplnením jeho formálnych znakov, keďže
už legislatívne vymedzenie pojmových znakov jednotlivých priestupkov predpokladá, že ide o konanie
spoločensky škodlivé, resp. nebezpečné v miere zodpovedajúcej povahe priestupkov. To však bez
ďalšiehoneznamená,ževkaždomprípade,keďurčitékonanienaplníformálneznakypriestupku,jedaná
aj vyžadovaná miera závažnosti tohto konania. Konanie, ktoré je uvedené v jednotlivých skutkových

podstatách priestupkov, napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak priestupku, a teda
voväčšineprípadovjemateriálnastránkapriestupkunaplnenáužsplnenímformálnychznakovskutkovej
podstaty priestupku. Podľa kasačného súdu však môžu výnimočne nastať jednotlivé prípady, keď sa k
okolnostiam konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku, pripoja ďalšie okolnosti, ktoré
majú za následok zníženie závažnosti a škodlivosti konania pre spoločnosť pod mieru, ktorá je typická

pre bežne sa vyskytujúce prípady daného priestupku a k naplneniu materiálneho znaku priestupku
nedôjde. V prípade posudzovania nebezpečnosti konania, ktoré vykazuje formálne znaky priestupku, je
potrebné prihliadnuť najmä na význam právom chráneného záujmu, ktorý bol posudzovaným konaním
dotknutý, teda záujem spoločnosti ako aj konkrétne skutkové okolnosti veci. Konanie, ktoré síce
má formálne znaky priestupku, ale nie je ním porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, nie je

priestupkom, a preto spoločnosť nemá dôvod ho postihovať. Skúmanie naplnenia materiálnej stránky
priestupku, je korektívom, ktorý vyjadruje zásadu „minima non curat praetor“. Ani to, že zákon určité
porušenie povinnosti označuje vyšším stupňom nebezpečnosti, nevylučuje, že tu môžu existovať určité
jedinečné okolnosti, ktoré znížili nebezpečnosť konania v takej miere, že nebola naplnená materiálna
stránka priestupku podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch. V aplikačnej praxi sa musí skutok najprv

posúdiť podľa formálnych znakov skutkovej podstaty a následne by mal byť zvažovaný charakter a
stupeň spoločenskej škodlivosti. Pokiaľ sa zistí, že vzhľadom na konkrétne významné okolnosti veci
konanie, resp. skutok nedosahuje potrebný stupeň nebezpečnosti, nedôjde k spáchaniu správneho
deliktu,vrátanepriestupku.Orgánverejnejsprávypodľakasačnéhosúduspravidlanemusívodôvodnení
svojho rozhodnutia uviesť zistený charakter a stupeň spoločenskej škodlivosti pre určenie deliktuálnej

zodpovednosti, keďže táto otázka je v odôvodnení obsiahnutá implicitne. Uvedené však neplatí v
prípade, ak existovali pochybnosti o naplnení materiálneho znaku priestupku, resp. bola táto otázka
priestupcom namietaná. V takomto prípade je podľa kasačného súdu povinnosťou orgánu verejnej
správy sa riadne vysporiadať s konkrétnymi okolnosťami veci a odôvodniť naplnenie materiálnej stránky
priestupku, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti veci. V prejednávanej veci bolo potrebné vyhodnotiť,

či zo zisteného skutkového stavu skutočne vyplýva, že žalobca iba na nepatrný čas a v nepatrnej
miere prešiel do protismeru, ako aj ostatné tvrdené okolnosti a následne posúdiť ich vplyv na zníženie
nebezpečnosti skutku, pričom nie je možné odmietnuť tvrdenia o konkrétnych okolnostiach veci, ktoré
podľa žalobcu majú mať vplyv na naplnenie materiálneho znaku priestupku len s odkazom na to, žeboli naplnené formálne znaky priestupku, čím je automaticky daná zákonom vyžadovaná spoločenská
nebezpečnosť. Na uvedených záveroch podľa kasačného súdu nič nemení, že v prejednávanej veci
sa žalobcovi kladie za vinu priestupok, ktorý je svojou povahou ohrozovací. Keďže žalobca tvrdil, že

v jeho veci ide práve o takýto prípad, bolo potrebné tvrdené okolnosti riadne vyhodnotiť a posúdiť, čo
sa v danom prípade nestalo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tejto otázky. K žalobcom
navrhovanému doplneniu dokazovania kasačný súd uviedol, že vyhotovený obrazový záznam postačuje
na posúdenie toho, či tu existovali okolnosti, na ktoré žalobca odkazuje, a je z neho možné zistiť všetky
podstatné skutkové okolnosti veci. Nie je preto nevyhnutné pristúpiť k navrhovanému výsluchu.

Konanie pred správnym súdom po zrušení rozsudku krajského súdu

12. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od

1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené
sa konanie vedie po zrušení rozsudku krajského súdu na Správnom súde v Banskej Bystrici pod novou
sp. zn. 1S/14/2025. Taktiež vzhľadom na novelizáciu zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zákonom č. 239/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. júla

2023 o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu
o priestupku nerozhoduje samosudca, ale senát správneho súdu.

13. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 20. novembra 2025, na ktoré boli

účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa správny súd dospel
k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

14. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe,

pričom osobitne poukázal na § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch s tým, že má za to, že v danej veci
neboli naplnené podmienky spoločenskej nebezpečnosti jeho konania, a preto žiadal, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil
a zároveň mu priznal právo na náhradu trov konania. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní
uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení predložených v konaní, pričom rozhodnutie orgánu

verejnéhoprvéhostupňaazároveňajrozhodnutiežalovanéhopovažujezazákonné.Osobitnezdôraznil,
že žalobca porušil svoje povinnosti závažným spôsobom, a to jazdou v protismere napriek tomu, že
neboli splnené predpoklady na takúto jazdu, čím porušil základné povinnosti účastníka cestnej premávky
podľa § 9 Zákona o cestnej premávke. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd správnu žalobu
zamietol.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

20. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

22. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o cestnej premávke v znení účinnom do 31. decembra 2020 vodič je povinný

na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to
neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

24. Podľa § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke v znení účinnom do 31. decembra 2020
porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to

nevyžaduje situácia v cestnej premávke.

25. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej
správy prvého stupňa, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch v spojení s § 137

ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30. októbra 2020 v čase
o 10.52 hod. viedol osobné motorové vozidlo Audi A4 ev. č. E. po ceste II. triedy č. 532, kde medzi obcou
Gemerská Ves a obcou Otročok v ľavotočivej zákrute prešiel s vozidlom do protismernej časti cesty,
aj keď si to situácia v premávke nevyžadovala, čo bolo zdokumentované kamerovým záznamom, čím
porušil § 9 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, za čo bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. g) Zákona

o priestupkoch uložená pokuta vo výške 60,00 eur a ďalej povinnosť uhradiť trovy konania vo výške
16,00 eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol
stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže sa
jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou

zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§
134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli
v správnej žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu
o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. vlehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba
smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné

(žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo
veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia.
Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza
zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané

orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného nad rozsah žalobcom uplatnených
žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto ohľade nezistil žiadnu vadu
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť.

27. Žalobca v správnej žalobe namietal, že v predmetnej veci svojím konaním nenaplnil všetky pojmové
znaky priestupku tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom
absentuje porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, a teda nemôže ísť o priestupok. Tvrdil, že
na dotknutom mieste cesty svojím vozidlom zasiahol na nepatrný čas do protismerného jazdného
pruhu oddeleného prerušovanou bielou čiarou (vodorovné dopravné značenie), a to súčasne 1/ cez

prerušovanú čiaru 2/ v čase, keď sa žiadne iné vozidlo v protismere ani zďaleka nenachádzalo, 3/
nenachádzala sa tam ani žiadna osoba, 4/ počas slnečného dňa, 5/ na suchej vozovke a 6/ pri zníženej
rýchlosti kvôli zákrutám. Aj keď žalobca svojím konaním formálne naplnil znaky skutkovej podstaty
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bez skúmania spoločenskej nebezpečnosti
jeho konania je podľa názoru žalobcu jeho potrestanie v právom štátne neudržateľné. Orgán verejnej

správy prvého stupňa podľa žalobcu neuviedol, čím bolo konanie žalobcu pre spoločnosť nebezpečné,
t.j. koho život, zdravie, majetok alebo práva žalobca ohrozil, obmedzil alebo poškodil, resp. ako
tieto okolnosti vyplývajú z kamerového záznamu. Uvedená žalobná námietka je dôvodná. Žalobca
vsprávnomkonaníaanivkonanípredsprávnymsúdomnespochybňoval,žesadopustilskutku,ktorýmu
bol orgánmi verejnej správy vytýkaný, avšak svoju obranu založil na tvrdení, že orgány verejnej správy

nezohľadnili tzv. materiálny korektív, ktorý je obsiahnutý v samotnom pojmovom vymedzení priestupku
podľa§2ods.1Zákonaopriestupkoch.Aktentoniejenaplnený,nemôžeísťopriestupok,ajkeďžalobca
formálne naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 ods. ods. 1 písm. l) v spojení s § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke. Ako vyplýva
z právnych záverov kasačného súdu v jeho Rozsudku sp. zn. 3Stk/3/2023 zo dňa 27. marca 2025

(bod 11. tohto rozsudku), orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný mali povinnosť sa tvrdeniami
žalobcu k okolnostiam vylučujúcim porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti zaoberať a tieto
riadne vyhodnotiť, keďže žalobca dané tvrdenia ako svoju obranu vzniesol už v konaní pred orgánom
verejnej správy prvého stupňa, pričom predpokladom vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti
voči žalobcovi za priestupok je nielen naplnenie formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku,

ale musí ísť aj o také konanie, ktoré zároveň napĺňa materiálnu stránku priestupku, čo vyplýva
z pojmového vymedzenia priestupku podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Keďže žalobca tvrdenými
skutočnosťami, ktoré podľa jeho názoru vylučujú nebezpečnosť jeho konania pre záujem spoločnosti,
odôvodnil aj svoju žalobnú námietku, správny súd sa oboznámil s videozáznamom zo systému Soitron
zo dňa 30. októbra 2020, ktorý je súčasťou administratívneho spisu za účelom ich verifikácie. Na

predmetnom videozázname, ktorý vyhotovila hliadka Policajného zboru zo služobného motorového
vozidla idúceho za motorovým vozidlom, ktoré viedol žalobca, je skutočne zachytené ako v čase o 10.52
hod. dňa 30. októbra 2020 žalobca prešiel ľavotočivú zákrutu na ceste II. triedy č. 532 medzi obcami
Gemerská Ves a Otročok takým spôsobom, že pri jej prechádzaní prešiel približne na 2 sekundy
z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu a po prejdení zákruty sa opätovne zaradil do

pravého jazdného pruhu, v ktorom pokračoval v jazde smerom k obci Otročok. Z videozáznamu vyplýva,
že predmetná ľavotočivá zákruta sa nachádza na rovine medzi poľnohospodársky obhospodarovanou
ornou pôdou, pričom v jej bezprostrednom a ani širšom okolí sa nenachádzajú žiadne stromy, kroviny,
prípadne iné objekty, ktoré by vodičovi bránili vo výhľade na celú zákrutu a za ňou nasledujúci úsek cesty
v pomerne značnej vzdialenosti. Vodič motorového vozidla tak mal v danom mieste veľmi dobrý prehľad

o dopravnej situácii, pričom mohol spozorovať, či sa na ceste v zákrute a v úseku za ňou nachádza
iný účastník cestnej premávky, prípadne akýkoľvek iný objekt, s ktorým by mohol prísť počas zotrvania
v ľavom jazdnom pruhu do kolízie, resp. ho ohroziť. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že do ľavého jazdného
pruhu zasiahol v danom mieste cez prerušovanú čiaru na suchej vozovke pri zníženej rýchlosti kvôlizákrutám v čase, keď sa žiadne iné vozidlo v protismere ani zďaleka nenachádzalo a nenachádzala sa
tam ani žiadna osoba, možno jeho tvrdeniu po vzhliadnutí videozáznamu prisvedčiť. Z videozáznamu
ďalej vyplýva, že obloha bola skôr polooblačná až zamračená, avšak táto odlišnosť od tvrdenia žalobcu

nemá žiadny vplyv na okolnosti vzťahujúce sa k nebezpečnosti konania žalobcu, keďže viditeľnosť
nebola napriek tomu znížená. Orgány verejnej správy sa s žalobcom tvrdenými okolnosťami napriek
tomu, že zodpovedajú skutočnosti (ako je zachytené na dôkaznom prostriedku – videozázname zo
systému Soitron zo dňa 30. októbra 2020) a môžu mať zásadný vplyv na nebezpečnosť konania žalobcu
pre záujem spoločnosti, nevysporiadali. Riadne vysporiadanie sa s nimi je však predpokladom, aby

mohli dospieť k záveru, že konanie žalobcu za daných okolností nielen formálne napĺňa znaky skutkovej
podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona
o priestupkoch s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke, ale súčasne
aj porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. Správny súd podotýka, že ako uviedol kasačný súd,
na veci nič nemení, že žalobcovi sa kladie za vinu priestupok, ktorý je svojou povahou ohrozovací.
Záujem na postihovaní protiprávneho konania ako priestupku vzhľadom na materiálny korektív v § 2

ods. 1 Zákona o priestupkoch nemôže byť daný len samotným faktom, že došlo k porušeniu právnych
predpisov,aletotoporušeniemusíbyťajskutočnespôsobiléporušiťaleboohroziťinýzáujemspoločnosti
(t. j. záujem odlišný od postihovania samotného). Vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti
za priestupky nemôže byť samoúčelné. Nestačí len naplnenie formálnej stránky, ako je to napr. pri
iných správnych deliktoch, ktoré sú založené na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti. Objektívna

zodpovednosť sa v priestupkovom práve neuplatňuje a nie je možné si ju zamieňať ani s tým, že (ako
konštatoval kasačný súd) konanie, ktoré je uvedené v jednotlivých skutkových podstatách priestupkov,
napĺňa v bežne sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak priestupku, a teda vo väčšine prípadov je
materiálna stránka priestupku naplnená už splnením formálnych znakov skutkovej podstaty priestupku.
Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nie je podstatné, či v dôsledku závažného

porušenia dopravného predpisu došlo ku kolízii alebo ku konkrétnej hrozbe kolízie, ale to, že dopravný
predpis bol porušený takým spôsobom, ktorý za závažný považuje Zákon o cestnej premávke, pričom
sa žalobcom tvrdenými skutočnosťami nezaoberal, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia § 2
ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď ich nezohľadnil v rámci skúmania tzv. materiálneho korektívu, na
ktorý je v priestupkovom práve potrebné prihliadať, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadou podľa § 191

ods. 1 písm. c) SSP.

28. Keďže sa žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch
nezaoberal skutočnosťami tvrdenými žalobcom k okolnostiam znižujúcim nebezpečnosť jeho konania a
tieto nevyhodnotil, pričom tak bol povinný urobiť, zaťažil svoje rozhodnutie aj vadou nepreskúmateľnosti

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, čo žalobca rovnako namietal v správnej žalobe. Správny súd nemôže
vyhodnotenie predmetných okolností vykonať sám, keďže nie je orgánom verejnej správy a nerozhoduje
ovinežalobcuzaspáchaniepriestupku.Nahradilbytakčinnosťorgánovverejnejsprávyazasiaholbydo
ich právomoci, čo nemožno v právnom štáte akceptovať. Správny súd ako orgán súdnej moci vykonáva
len kontrolu zákonnosti rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy ako súčasti výkonnej moci

a nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní, a to ani v konaniach v plnej jurisdikcii, medzi ktoré
patrí aj konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (v zmysle § 197 SSP môže správny
súd len doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy a v zmysle 198 SPP môže na návrh
žalobcu vykonať moderáciu uloženej sankcie). V dôsledku chýbajúceho vyhodnotenia vplyvu žalobcom
tvrdených skutočností na materiálnu stránku priestupku, z ktorého je žalobca obvinený, v napadnutých

rozhodnutiach zo strany orgánov verejnej správy, je preto potrebné rozhodnutie žalovaného a rovnako
aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže je rovnako zaťažené tými istými vadami ako
rozhodnutie žalovaného, zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, ktorou namietal zásah do jeho práva na spravodlivý proces

tým, že orgány verejnej správy nevykonali ním navrhovaný dôkaz – výsluch príslušníkov Policajného
zboru, ktorí ako členovia hliadky vyhotovili dňa 30. októbra 2020 videozáznam jazdy žalobcu a dali pokyn
na zastavenie motorového vozidla, ktoré viedol žalobca, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy
vo svojich rozhodnutiach dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili, že navrhovaný dôkaz nebolo potrebné
vykonať, keďže skutok žalobcu a s ním súvisiace okolnosti vyplývajú z vyhotoveného videozáznamu.

Vykonanie navrhovaného dôkazu by tak neprispelo k zisteniu nových rozhodných skutočností. Uvedené
skonštatoval aj kasačný súd v Rozsudku sp. zn. 3Stk/3/2023 zo dňa 27. marca 2025.30. Keďže správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie
žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

31. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne vyhodnotí, či na základe
vykonaného dokazovania je možné dospieť k záveru o vine žalobcu zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) Zákona o priestupkoch
s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. j) Zákona o cestnej premávke, pričom sa bude riadne zaoberať

žalobcom tvrdenými skutočnosťami vo vzťahu k materiálnej stránke priestupku a tieto vyhodnotí, a to
v kontexte právneho názoru správneho súdu, ktorým je v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP),
a rovnako aj názoru kasačného súdu, ktorým je taktiež viazaný (§ 469 SSP).

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom podľa
jeho výsledku úspešný a rovnako bol úspešný aj v kasačnom konaní pred kasačným súdom, a preto
mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vrátane trov kasačného
konania, a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej
žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Písomné vyhotovenie rozsudku nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr.
Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania (§ 141
SSP).