Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 32Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124202275
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124202275.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpená:
JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748,
proti žalovanému: Liptovská nemocnica s poliklinikou E. F. G. D. E., so sídlom Palúčanská 25, 031 23
Liptovský Mikuláš, IČO: 17 336 163, právne zastúpený: JUDr. Miloslav Hricko, advokát so sídlom Ulica
1.mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, o neplatné skončenie pracovného pomeru
a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu dňa 20.2.2024 doručenou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že (i) okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného v právnom postavení zamestnávateľa voči
žalobkyni v právnom postavení zamestnanca je neplatné, (ii) žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
náhradu mzdy vo výške jej priemerného mesačného zárobku za obdobie od 23.1.2024 až do
právoplatného skončenia vo veci samej, (iii) žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. V rámci skutkového stavu žalobkyňa uviedla nasledovné skutočnosti:
2.1 Žalobkyňa v právnom postavení zamestnanca uzavrela so žalovaným v právnom postavení
zamestnávateľa pracovnú zmluvu zo dňa 01.06.2007, na základe ktorej vykonávala prácu na pracovnej
pozícii zdravotná sestra. Dňa 22.12.2023 jej bola doručená listina označená ako „Okamžité skončenie
pracovného pomeru“ zo dňa 21.12.2023, v ktorej žalovaný uviedol, že dôvodom skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou malo byť porušenie pracovnej disciplíny, a to závažným spôsobom, na základe

čoho žalovaný vykonal jednostranný právny úkon vo forme okamžitého skončenia pracovného pomeru
odkazujúc na ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení. Pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny žalobkyňa žalovaný poukázal na nasledovné skutočnosti:
2.2 Dňa 24.11.2023 o 3.45 hod. vykonala vedúca zdravotná sestra urgentného príjmu, E. F. B., nočnú
kontrolu na jednotlivých pracoviskách urgentného príjmu. Kontrola bola o.i. zameraná aj na hygienický
režim a na prácu zdravotnej sestry v čase kontroly. Počas kontroly mala vedúca zdravotná sestra
žalovaného zistiť, že na lôžkach určených pre pacientov spala žalobkyňa a ďalšia zamestnankyňa

žalovaného, H. I.. Žalovaný v listine – Okamžité skončenie pracovného pomeru - uviedol, že správanie
zamestnankýň počas kontroly vykonávanej vedúcou zdravotnou sestrou bolo arogantné, pričom
žalobkyňa nemala rešpektovať pokyny vedúcej zdravotnej sestry týkajúce sa upratania predmetných
lôžok.2.3 U žalovaného bolo bežne zaužívanou praxou, že kontroly na pracoviskách vykonávajú spravidla
tri vedúce zdravotné sestry, a to tak, že vedúca zdravotná sestra nevykonáva kontrolu nad svojím
pracoviskom (oddelením, na ktorom vykonáva funkciu vedúcej zdravotnej sestry), z dôvodu zachovania

objektívnosti a záujmu na zachovaní nestrannosti a nezaujatosti. Konanie vedúcej sestry bolo účelové
a neobjektívne, nakoľko kontrolu na pracovisku žalobkyne vykonala vedúca zdravotná sestra toho
istého oddelenia a tiež s poukazom na skutočnosť, že kolektív zamestnancov vrátane žalobkyne v
minulosti spísal sťažnosti týkajúce sa nedostatku personálu na oddelení urgentného príjmu. Správanie
vedúcej zdravotnej sestry počas predmetnej kontroly nebolo adekvátne, keď do miestnosti, v ktorej

sa nachádzala žalobkyňa a ďalšia zamestnankyňa, vošla bez predchádzajúceho zaklopania, zasvietila
v miestnosti svetlo a neodôvodnene sa „rozkrikovala“. Žalobkyňa odpovedala na otázky vedúcej
zdravotnej sestry kladne a nemala nijaký záujem na vyvolávaní akéhokoľvek druhu konfliktu a následne
opustila miestnosť.
2.4 U žalovaného bolo bežne zaužívanou praxou, že si zdravotné sestry počas nočnej služby ľahli na
lôžka určené pre pacientov, avšak len v prípade, ak mali svoju prácu dokončenú a na oddelení nebol

prítomný nijaký urgentný príjem pacienta. V čase predmetnej kontroly nebol na oddelení urgentného
príjmu nijaký príjem pacienta, pričom nijaký príjem pacienta nebol v ten deň na predmetnom oddelení
približne od 21.00 hod.. Žalobkyňa poprela, že spala na lôžku určenom pre pacientov, na predmetnom
lôžku len ležala. Žalovaný uviedol v listine – Okamžité skončenie pracovného pomeru, že lôžko bolo
zo strany žalobkyne vydenzifikované a posteľná bielizeň prezlečená až po opakovanom upozornení

vedúcej zdravotnej sestry. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na kvantitatívny stav posteľnej bielizne
na oddelení urgentného príjmu, s tým, že oddelenie urgentného príjmu s celkovým počtom lôžok 4 (štyri),
obsahuje tri druhy lôžok, a to: (a) expektačné lôžko, ktoré slúži pacientom čakajúcim na vyšetrenie alebo
pacientom,ktorýmjepodávanámedikamentóznaliečbavoformenapr.infúzií,(b)lôžkonachádzajúcesa
vambulancii,(c) lôžkonachádzajúcesavinfekčnejizbe.Začiatkomroku2022boložalobkyniaostatným

zamestnancom oddelenia urgentného príjmu zo strany vedúcej zdravotnej sestry ústne oznámené, že
sa znižuje stav posteľnej bielizne, a to na 4 ks posteľnej bielizne na vankúše, 4 ks posteľnej bielizne na
periny a 4 ks posteľných plachiet, z čoho explicitne vyplýva, že posteľná bielizeň na každom lôžku mohla
byťpočasjednéhodňavymenenálenjedenkrát,čopotvrdzujeskutočnosť,želôžkaurčenéprepacientov
sa nemenili po každom pacientovi. Dňa 13.02.2022 bol na oddelení urgentného príjmu vyvesený zákaz,

ktorý o.i. obsahoval aj vyššie uvedenú skutočnosť týkajúcu sa posteľnej bielizne.
2.5 Dňa 29.12.2023 bola žalovanému doručená listina označená ako „Vyjadrenie nesúhlasu s
výpoveďami“ zo dňa 28.12.2023, ktorú podpísalo spolu sedemnásť (17) zamestnancov urgentného
príjmu (lekári, zdravotné sestry, sanitári a praktické sestry), v ktorom vyslovili svoj názor k výpovediam,
ako aj pozitívne hodnotenie správania sa a výkonu pracovných povinností žalobkyne.

2.6 Dňa 16.01.2024 boli žalobkyni zo strany žalovaného doručené listiny označené ako „Záväzok zo
skončeného pracovného pomeru“ a „Dohoda o zaplatení dlhu“. Žalobkyňa obsah vyššie definovaných
listín neuznala čo do dôvodu a výšky, nedošlo k naplneniu zákonom predpokladaných dôvodov na
okamžité skončenie pracovného pomeru vo vzťahu k nej. Taktiež uviedla, že na listine označenej
ako „Dohoda o zaplatení dlhu“, na základe ktorej bola žalobkyňa vyzvaná na vrátenie stabilizačného

príspevku, nie je uvedený jej podpis, z predmetného preto nemožno vyvodiť skutočnosť, že sa žalobkyňa
oboznámila s obsahom listiny a prejavila s jej obsahom súhlasný prejav vôle.
2.7 Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslala žalovanému dňa 23.01.2024
odpoveď na Okamžité skončenie pracovného pomeru, v ktorom okrem vyššie uvedených skutočností
poukázala na ust. § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v platnom znení. Ďalej uviedla, že

podmienka uplatnenia inštitútu závažného porušenia pracovnej disciplíny v spojitosti s okamžitým
skončením pracovného pomeru nebola zo strany žalovaného naplnená. Žalobkyňa vyzvala žalovaného
na preukázanie prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru s príslušnou odborovou
organizáciou pôsobiacou u Žalovaného.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol nasledovné skutočnosti:

3.1 Dňa 24.11.2023 o 3:45 hodine vykonala vedúca sestra urgentného príjmu Mgr. F. B. nočnú kontrolu
na jednotlivých pracoviskách urgentného príjmu, pričom kontrola bola zameraná okrem iného aj na
hygienický režim a prácu sestry v čase kontroly. Na internom pracovisku urgentného príjmu zistila, že
v posteliach určených pre pacientov spí žalobkyňa a sanitárka H. I.. Po zasvietení svetla sa obe pre-
budili, ich správanie voči kontrolujúcej vedúcej sestre bolo arogantné, bez ospravedlnenia sa. Sanitárka

H. I. ani hneď nevstala z postele. Ani žalobkyňa a ani sanitárka H. I. neodpovedali na otázku, či
je ambulancia poriadená, exspirácie skontrolované. Vedúca sestra vykonala opakovanú kontrolu na
pracovisku o 10 minút, ale žalobkyňu v ambulancii nenašla, pretože po prvej kontrole opustila pracovisko
a šla fajčiť. Postele, v ktorých spali, ostali nevydezinfikované a prádlo neprezlečené. Prítomná sanitárkaH. I. začala rozostlané postele upratovať až po dôraznom upozornení a vedúca sestra žalobkyňu
musela upozorniť, aby si posteľ, v ktorej spala, upratala sama a nenechala to na sanitárku. Vedúca
spísala o zisteniach z kontroly záznam a protokol, ktorý odovzdala námestníčke riaditeľa žalovanej pre

ošetrovateľskú starostlivosť. Žalovaný listom zo dňa 14.12.2023 požiadal odborovú organizáciu o prero-
kovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Odborová organizácia okamžité
skončenie prerokovala 19.12. 2023. Dňa 22.12.2023 žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobkyni.

3.2 K námietkam žalobkyne ohľadne neobjektívnosti kontroly dňa 24.11.2023, z dôvodu, že ju vedúca
sestra vykonala sama a nie tri sestry z iných oddelení, ako je to obvyklé a tiež k tomu, že kontrola
mala byť reakciou na sťažnosti, ktoré žalobkyňa v mene kolektívu pracovníkov urgentného príjmu
spisovala, žalovaný poukázal na § 9 ods. 3 Zákonníka práce, ako vedúci zamestnanec mala právo, a
voči zamestnávateľovi aj povinnosť, kontrolovať prácu zamestnancov. Išlo o bežnú činnosť vedúceho
zamestnanca, o kontrolu, ktorá sa vykonáva priebežne, a nie o plánovanú kontrolu, ktorú vykonávajú

sestry z iných pracovísk, a ktorá sa vykonáva podľa vopred stanoveného plánu kontrol. To však
neznamená, že by vedúci zamestnanec nemal právo kontrolovať jemu podriadených zamestnancov
alebo že by šlo zo strany vedúceho zamestnanca o neoprávnený výkon kontroly. Dôvodom kontroly
nebolo to, že žalobkyňa mala spisovať sťažnosti zamestnancov urgentného príjmu. Všetky takéto
sťažnosti, ktoré boli doručené na riaditeľstvo žalovanej, boli podpísané slovami „kolektív zamestnancov“.

Nebolo z nich zrejmé, ktorí konkrétni zamestnanci ich podávajú a už vôbec nie to, kto tieto sťažnosti
spísal.

3.3 K námietke žalobkyne, že vedúca sestra vošla do miestnosti bez zaklopania, zasvietila svetlo a
neodôvodnene sa rozkrikovala, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou vedúcej sestry klopať pred

vstupom do ambulancie, ani na to nemala dôvod. Ako vedúci zamestnanec tohto pracoviska má právo
vstupovať do všetkých týchto priestorov zamestnávateľa bez zaklopania alebo iného upozornenia.
Keďže na pracovisku bolo zhasnuté svetlo a bola noc, je prirodzené, že zasvietila. Nebol žiaden dôvod,
aby v miestnosti, kde sa má nepretržite poskytovať urgentná zdravotná starostlivosť, bolo svetlo v noci
zhasnuté. Je prirodzené, že spiacim zamestnankyniam vyčítala neplnenie si pracovných povinností.

Vedúca sestra tým plnila povinnosť organizovať, riadiť a kontrolovať prácu podriadených zamestnancov
(§ 9 ods. 3 Zákonníka práce). Nie je pravda, že by sa rozkrikovala alebo reagovala neadekvátne.
Neadekvátna bola reakcia žalobkyne, ktorá, hoci bola stále v práci a mala plniť pracovné povinnosti, z
pracoviska odišla fajčiť. Podľa zápisu a protokolu z kontroly, najskôr z pracoviska odišla vedúca sestra
a vrátila sa naň o desať minúť.

3.4 Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že si sestry v službe bežne ľahnú na lôžka určené pre pacientov.
Na pracovisku urgentného príjmu sa poskytuje zdravotná starostlivosť osobe pri náhlej zmene jej
zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií
(§ 2 ods. 27 zákona č. 576/2004 Z. z.). Zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu na tomto pracovisku, musia

byť počas pracovnej doby pripravení okamžite poskytnúť zdravotnú starostlivosť a rovnako musí byť
na príjem a ošetrenie pacienta pripravené aj pracovisko. Keďže žalobkyňa ležala v posteli určenej pre
pacienta a svetlo bolo zhasnuté, ani ona ani pracovisko neboli pripravené na príjem a ošetrenie pacienta.
Zdravotnícki pracovníci majú k dispozícii dennú miestnosť, ktorú využívajú na spánok iba v prípade, že
vykonávajú pracovnú pohotovosť na pracovisku. Na pracovisku urgentného príjmu sestry nie sú v noci

v pracovnej pohotovosti, ale vykonávajú prácu v nočnej zmene.

3.5Žalovanýpopreltvrdeniažalobkynetýkajúcesavýmenyposteľnejbieliznejedenkrátdenne.Posteľná
bielizeň sa vymieňa po každom použití. Zamestnávateľ neobmedzil množstvo bielizne, ktoré je možné
použiť, ale množstvo, ktoré sa má priamo na pracovisku urgentného príjmu, čo vyplýva aj z oznámenia

zamestnávateľa, predloženého žalobkyňou. V zmysle uvedeného oznámenia má byť čisté prádlo
uložené na jednom mieste v počte najviac 12 kusov a v prípade, že bude chýbať, tak sa po službe alebo
aj počas služby doplní z oddelenia úrazovej chirurgie. Prádla bolo k dispozícii dostatok na to, aby sa
prezliekalo po každom jednom pacientovi.

3.6 K tvrdeniam žalobkyne ohľadne nedostatku zdravotníckych pracovníkov a k tomu, že so skončením
jej pracovného pomeru nesúhlasili jej kolegovia z pracoviska, žalovaný uviedol, že nedostatok
zdravotníckych pracovníkov je celoslovenský problém, ktorý ale nijako neznižuje závažnosť porušenia
pracovnej disciplíny ani nezasahuje do autonómie zamestnávateľa v rozhodovaní o tom, ako budezávažné porušenie pracovnej disciplíny sankcionovať. Do autonómie zamestnávateľa tento faktor
vstupuje iba v rámci ponukovej povinnosti v prípade skončenia pracovného pomeru z organizačných
dôvodov, ale nie z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Autonómiu zamestnávateľa neovplyvňuje ani

názor ostatných zamestnancov. Záujem zamestnancov reprezentuje odborová organizácia, s ktorou
musí zamestnávateľ okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať, čo aj urobil.

3.7 Správanie sa žalobkyne, kedy si počas práce v nočnej zmene na urgentnom príjme ľahla spať do
postele určenej pre pacientov a v miestnosti zhasla, považuje žalovaný za hrubé porušenie základných

povinností zamestnanca, a teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa konala v rozpore
so záujmami zamestnávateľa a mohla reálne ohroziť život a zdravie pacientov.

4. 4.1 Žalobkyňa k tvrdeniam žalovaného, uvedeným replike, uviedla, že trvá na tom, že na lôžku
nespala, len na ňom ležala. Žalobkyňa poukázala na časový horizont, v rámci ktorého malo dôjsť k
uskutočneniu kontroly vedúcej zdravotnej sestry a k požiadavke žalovaného adresovanej príslušnej

odborovej organizácii, ktorá u neho pôsobí, keď medzi uvedenými úkonmi prebehol čas v trvaní 20-
tich dní. Zamestnávateľ je povinný okamžite skončiť pracovný pomer najneskôr do dvoch mesiacov,
odkedy sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel. Reflektujúc na vyjadrenie
žalovaného, že žalobkyňa mohla svojím konaním reálne ohroziť život a zdravie pacientov, je časový
horizont medzi vyššie uvedenými dvomi úkonmi žalovaného neprimeraný. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť sa nemohlo jednať o konanie klasifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď
aj napriek možnému ohrozeniu života jej bolo umožnené vykonávať svoju prácu aj naďalej.

4.2 Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v súlade so znením ust. § 74 Zákonníka práce je
explicitné, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany príslušnej odborovej

organizácie nedošlo v lehote dvoch pracovných dní, odo dňa doručenia písomnej žiadosti žalovaného,
keď požiadavku na prerokovanie žalovaný odborovej organizácii zaslal dňa 14.12.2023 a k prerokovaniu
došlo dňa 19.12.2023.
4.3 K sťažnostiam, ktoré spisoval kolektív zamestnancov urgentného príjmu, uviedla, že zamestnanci
urgentného príjmu mali záujem na odvolaní vedúcej zdravotnej sestry z jej funkcie, pričom kvalifikáciu

potrebnú na výkon tejto funkcie, v rámci zamestnancov urgentného príjmu, spĺňala žalobkyňa spolu
s ďalšou zamestnankyňou. Žalobkyňa bola zo strany svojich kolegov oslovená, aby funkciu vedúcej
zdravotnej sestry vykonávala ona, a to v prípade odvolania vedúcej zdravotnej sestry. Žalobkyňa sa
domnieva, že o predmetnej skutočnosti sa dozvedela aj vedúca zdravotná sestra, a to z dôvodu, že
jej správanie voči žalobkyni sa následne zmenilo, a to negatívnym smerom. Sťažnosti boli kolektívnou

iniciatívou a nie záujmom jednotlivca, spisoval ich kolektív zamestnancov urgentného príjmu, pričom
vedúca zdravotná sestra bola v domnienke, že iniciátorom týchto sťažností mala byť žalobkyňa.
4.4 Žalobkyňa uvádza, že po určitom čase po príchode vrchnej zdravotnej sestry do miestnosti, v ktorej
sa nachádzala žalobkyňa spolu s ďalšou zamestnankyňou, im vedúca zdravotná sestra povedala, že
chápe, že sú unavené, a že si musia na chvíľu vyložiť nohy. Uvedené správanie sa vedúcej sestry

podľa žalobkyne preukazuje, že jej konanie nemohlo naplniť intenzitu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. A to aj vzhľadom na skutočnosť, že v daný deň neboli na oddelení urgentného príjmu prítomné
príjmy pacientov približne od 21.00 hod., a teda nedošlo k ohrozeniu života alebo zdravia nijakého
pacienta.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že doba, ktorá uplynula medzi zistením porušenia pracovnej disciplíny

a žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia, je bez právneho významu, keďže žalovaný ako
zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer žalobkyne v lehote dvoch mesiacov, od kedy sa
o dôvode dozvedel. K ohrozeniu života a zdravia pacientov došlo v čase, kedy žalobkyňa závažne
porušila pracovnú disciplínu, a nie keď sa zamestnávateľ rozhodoval, ako bude ďalej postupovať.
Lehota 2 pracovných dní v zmysle znenia § 74 Zákonníka práce slúži na ochranu zamestnávateľa pred

zdržaním, ktoré v tomto prípade môže spôsobiť odborová organizácia. Tvrdenie žalobkyne, že ju mali
kolegovia osloviť, je ničím nepodložené a irelevantné.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisu, výsluchom
žalobkyne, svedkyne B. (vedúca sestra), svedkyne F. (námestníčka u žalovaného) a svedkyne H. I.

(bývalá kolegyňa žalobkyne u žalovaného) a oboznámením listinných dôkazov.

7. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní zotrvala na tvrdeniach v zmysle jej písomných podaní. Dodala,
že po ošetrení posledného pacienta v tejto službe sa venovali činnostiam, ktoré sa v nočnej službe bežnevykonávajú, napr. vykonanie dezinfekcie, kontrola expirácií. Okolo tretej hodiny nadránom si išli ľahnúť,
nie spať, len tak si nohy vystrieť, čo bolo zaužívané v každej službe, keď bola na to čas a priestor, o čom
vedúca sestra vedela, bola to taká tichá dohoda. Ohľadne okolností príchodu vedúcej sestry zotrvala na

tvrdeniach v zmysle žaloby. Vedúca sestra bola oblečená v civile. Takýto typ kontroly tam za 16 rokov jej
pracovného pôsobenia vykonaný nebol. Na expektačných lôžkach sa zo začiatku používala jednorázová
posteľná bielizeň, neskôr bolo využívané klasická posteľná bielizeň s tým, že v prípade potreby ju
bolo možné doplniť z traumatologického oddelenia, s tým bol však vždy problém. Žalobkyňa nevedela
uviesť, či v žalobe popísaný spôsob vykonávania kontrol bol niekde upravený, išlo o zaužívaný systém,

žalobkyňa zažila kontroly v systéme tri vrchné sestry (z toho jedna sestra z iného oddelenia) dvakrát
za 16 rokov. Poukázala na negatívne správanie sa vedúcej sestry voči nej, ktoré malo podľa žalobkyne
prameniť z toho, že jej napr. na porade v prítomnosti námestníčky vytkli s kolegyňami jej prístup voči nim.
Žalobkyňa uviedla, že po tejto porade si ju vedúca sestra zavolala a riešila s ňou jej správanie, o čom
však neexistuje písomný záznam. Žalobkyňa vedúcej sestre povedala, že keby možno zmenila prístup,
tak by to na urgente tak nevyzeralo, že by stále písali sťažnosti, Na to jej vedúca sestra povedala, že

keď chce zmenu, bude mať zmenu. Po službe, kedy vedúca sestra vykonala vyššie popísanú kontrolu,
ju vedúca sestra preradila na traumatologický urgent, čo jej nebolo písomne oznámené a žalobkyňa
tam nechcela pracovať, musela sa zaúčať. Žalobkyňa o stretnutí informovala kolegyne. Vedela, ako
i jej kolegyne, o tom, že sa pri riešení situácií, kedy dochádza ku konfliktom s nadriadenými, môže
obrátiť na námestníčku žalovaného, no neurobila tak. Na oddelení urgentu s kolegyňami riešili, že

chceli dať žiadosť o odvolanie vedúcej sestry z dôvodu jej správania sa voči nim a nedodržiavania
zákonníka práce. Vedúca sestra podľa žalobkyne vedela o týchto úmysloch, pretože o tom vedela celá
nemocnica. Žalobkyňa tú prácu robiť nechcela. Okamžité skončenie pracovného pomeru bol podľa
žalobkyne dôsledok vzťahov s vedúcou sestrou. O plánovaných kontrolách, ktoré vykonávali tri vrchné
sestry, na oddelení nevedeli.

8. Svedkyňa E. B., zamestnaná u žalovaného na pozícii vedúcej sestry, vo výpovedi na pojednávaní
uviedla, že bola pani námestníčkou poverená vykonať nočnú kontrolnú činnosť na vybraných
pracoviskách v zmysle časového určenia p. námestníčky, a je zvykom, že po skončení kontroly si
vedúci zamestnanci vykonajú aj vlastnú kontrolnú činnosť na svojom oddelení. Urgentný príjem je

tvorený traumatologickou a internou časťou. Svedkyňa išla najskôr na internú časť, zistila, že žalobkyňa
so sanitárkou ležia v posteliach prikryté, po zasvietení sa zobudili, následne sa žalobkyňa postavila
a druhá sanitárka ostala ležať. Svedkyňa im položila otázky týkajúce sa plnenia povinností v službe,
na otázku k počtu ošetrených pacientov dostala odpoveď od žalobkyne, na ďalšiu otázku odpoveď
nedostala. Svedkyňa následne prešla na traumatologickú časť a potom hore urobiť si zápis. Po 10

minútach sa vrátila naspäť, žalobkyňa tam už nebola, povedali jej, že išla fajčiť. Následne hneď prišla
a potvrdila, že bola fajčiť. Začala upravovať postele, na čo sa jej svedkyňa spýtala, či chcú do nich
potom uložiť pacientov, sanitárka ich teda začala dezinfikovať. Potom svedkyňa odišla dokončiť zápis.
Svedkyňa ďalej uviedla, že kontroly plánované p. námestníčkou sú zamerané na kontrolu hygieny
a práce zamestnancov. Potvrdila vykonávanie kontrol v zmysle vyjadrenia žalobkyne – vrchnými

sestrami z rôznych oddelení. Svedkyňa uviedla, že pracuje len v denných zmenách. Počas predmetnej
kontroly bola v civilnom odeve, keď bola na oddeleniach, ktoré nepatria jej, mala menovku, na svojom ju
už nemala, predpokladala, že ju tam zamestnanci poznajú. Kontrola bola vykonaná na základe mailu od
p. námestníčky, ktorá určuje, že do určitého času, väčšinou mesiaca sa má kontrola vykonať, a dohody
vedúcichsestierpodľatoho,akoimtovyhovovalo.Predtýmnezaznamenalasituáciu,žebyzamestnanec

počas jej služby ležal, lenže ona robí len denné a nik sa ani nesťažoval. Potvrdila, že počas vykonania
kontroly v nočnej zmene vyjadrila pochopenie voči sanitárke p. I., že si aj zamestnanci potrebujú sadnúť
a oddýchnuť, ale nie spať v posteliach určených pre pacientov. Posteľná bielizeň sa v zmysle jej
príkazu mala meniť po každom pacientovi. V zmysle prípisu, ktorý svedkyňa asi pravidelne dávala,
prádlo (posteľnú bielizeň) si zamestnanci chodia brať hore na oddelenie chirurgie, aby sa nehromadilo

na oddelení urgentu. O tom, či zamestnanci spávali v práci, nemala vedomosť. Vzťah so žalobkyňou
popísala ako čisto pracovný, nepamätala si, že by mali nejaký konflikt. Žalobkyňa sa jej sťažovala
na preradenie na traumatologickú časť. K presunu dochádza bežne, jedná sa o jeden urgent, dve
ambulancie prepojené vnútornými dverami, je potrebné, aby pracovníci boli zaučení na oboch častiach
pre prípad potreby záskoku. Nejedná sa o preradenie na iné pracovisko, len presun na úsek, čo je v jej

právomoci. Sťažnosť zo strany žalobkyne neeviduje, len od kolektívu k nedostatku personálu. Podľa
svedkyne bolo personálu dosť.9. Svedkyňa p. F. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že so žalobkyňou sa stretli v rámci
pracovnoprávnehovzťahuužalovaného,kdepracujeakonámestníčka.Nazákladezáznamovokontrole
sa dozvedela o predmetnej kontrole v nočnej službe. Poverenia na vykonávanie nočných kontrol

dostávajú vedúce sestry všetkých pracovísk raz v prvom polroku a následne v druhom polroku.
O pokyne, že sa na urgente nemá meniť prádlo po každom pacientovi, nemala vedomosť. Pozícia
vedúcej sestry sa obsadzuje na základe výberového konania. O sťažnostiach na žalobkyňu nemala
vedomosť. Vo vzťahu k oddeleniu urgentu bola sťažnosť zamestnancov tohto oddelenia na nedostatok
personálu, ktorú adresovali zriaďovateľovi (ŽSK) a ten ju postúpil žalovanému. Sťažnosť bola dôvodná.

Vedúce sestry vykonávajú jednak kontroly na iných oddeleniach v zmysle jej poverenia a jednak kontroly
ako vedúce sestry v rámci svojich oddelení a tie môžu vykonať kedykoľvek, sestra vykonávajúca
kontrolu nemusí byť v pracovnom odeve. Svedkyňa dáva poverenie na vykonanie kontroly na konkrétne
pracovisko a konkrétny mesiac. Predmetom kontroly je dostupnosť na pracovisku urgentného oddelenia,
ako aj kontrola celkovej situácie, t.j. plnenia povinností zamestnancov. Svedkyňa nezaregistrovala
negatívne vzťahy medzi žalobkyňou a vedúcou sestrou Mgr. B.. Uviedla, že presun zamestnancov

v rámci urgentného oddelenia je v právomoci vedúcej sestry.

10. Svedkyňa p. H. I. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa je jej bývalá kolegyňa, žalovaný
jej bývalý zamestnávateľ. K priebehu kontroly v nočnej zmene zo strany vedúcej sestry uviedla, že
„si vyložili nohy“, prišla vedúca sestra, nezazvonila, vošla a zasvietila. Na jej otázky, ktoré sa týkali

vykonaných pracovných úkonov, odpovedali so žalobkyňou „áno“ alebo „nie“, povedala im, že jej nevadí,
že si vyložili nohy, kým nebol pacient, len že nepoužili prestieradlo. Odišla, neskôr prišla s tým, či
prezliekli prádlo /posteľnú bielizeň. Po napomenutí prezliekli, avšak bežne sa neprezliekalo po každom
pacientovi. Svedkyňa ďalej popísala spôsob ukončenia jej pracovného pomeru s odôvodnením, že sa
jej svedkyňa neospravedlnila. Na otázky k priebehu kontroly uviedla, že vedúca sestra bola arogantná

a vyskakovala na žalobkyňu. Kontrolu vykonávanú jednou zdravotnou sestrou nezažila. Na oddelení
traumatológie zažila kontroly vykonávané vedúcimi setrami z iných oddelení dvakrát. Vedúca sestra
vedela o tom, že keď bolo všetko porobené, mohli si oddýchnuť, nie spať, nemala s tým problém.
Žalobkyňa bola zodpovedná. Medzi vedúcou sestrou a personálom boli dlhodobé konflikty z dôvodu
nedostatku personálu. Vedúca sestra bola dosť zasadnutá na žalobkyňu, ale ona bola taká aj voči

iným pracovníkom. K režimu výmeny posteľnej bielizne poukázala na „papier na nástenke“, v zmysle
ktorého sa postele nemali prezliekať po každom pacientovi, pri nedostatku chodili na traumatologické
oddelenie.Jejvzťahsvedúcousestrounebolzlý,avšakjejchovaniebolopodľasvedkynezlé,arogantné,
povýšenecké, osobné konflikty však nemali. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa a vedúca sestra mali medzi
sebou konflikty, konflikty však mala aj s inými zamestnancami a dôvodom mal byť nedostatok personálu.

Na správanie vedúcej sestry sa nesťažovala u nadriadených.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

12. Podľa ust § 68 ods. 1 Zákonníka práce platí, že „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný

pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu“.

13. Podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce platí, že „Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite

skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty
rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5“.

14.Podľaust.§74Zákonníkapráceplatí,že„Výpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruzo

strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
súvýpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruneplatné.Zástupcazamestnancovjepovinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.“

15. Podľa ust. § 77 Zákonníka práce platí, že „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako ajzamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety
neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z

dôvodu plynutia ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného
dňa ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť,
ak by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.“

16. Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce platí, že „Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú
výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“

17. Podľa ust. § 81 Zákonníka práce platí, že „Zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;

nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,

d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,

f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu

alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.“

18. Podľa ust. § 82 písm. a) Zákonníka práce platí, že „Vedúci zamestnanec je okrem povinností

uvedených v § 81 povinný najmä
a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
b) ...“

19. Podľa listiny „Vec: Okamžité skončenie pracovného pomeru“ dôvodom okamžitého skončenia

pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo konanie žalovanej, kedy počas kontroly vedúcou sestrou
mala žalobkyňa spať na lôžku určenom pre pacientov a následne sa správať arogantne, čím mala
porušiť povinnosti uvedené v § 81 písm. a), b) a e) Zákonníka práce, t.j. povinnosť pracovať zodpovedne
a riadne, povinnosť využívať pracovný čas na prácu a povinnosť hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré jej zveril zamestnávateľ, chrániť majetok pred zneužitím a nekonať v rozpore so záujmami

zamestnávateľa.

20. Žalobkyňa namietala spôsob vykonania spornej kontroly. Súd vykonaním dokazovania nezistil
porušenie povinností vedúcej sestry, vyplývajúce jej z § 9 ods. 3 a § 82 Zákonníka práce. Z týchto vplýva
povinnosť vedúceho zamestnanca riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, tzn. vrchná sestra mala

práco vykonať kontrolu na pracovisku, ktoré je jej zverené. V danom prípade sa nejednalo o kontrolu,
ktorú vykonávajú tri vedúce sestry z iných oddelení, Dokazovaním zároveň nebolo preukázané, že by
bola kontrola cielená voči žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne, že vedúca sestra bola počas kontroly oblečená
v civile, je bez právneho významu, rovnako bez právneho významu je tvrdenie žalobkyne, že vedúcasestra vopred nezaklopala. Svedkyňa I. potvrdila, že vedúca sestra vošla do miestnosti a zasvietila
svetlo, keď ona a žalobkyňa ležali na lôžkach určených pre pacientov. Žalobkyňa bola v tom čase na
pracovisku, v nočnej zmene a bola povinná plniť si svoje povinnosti vyplývajúce jej z pracovnej zmluvy a

zo znenia ustanovenia § 81 Zákonníka práce, vedúca sestra si voči nej plnila svoju povinnosť v zmysle
§ 82 Zákonníka práce.

21. Súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobkyne, keď
v čase, keď si mala plniť svoje pracovné povinnosti, sa nachádzala na lôžku určenom pre pacientov na

oddelení urgentného príjmu, pričom v miestnosti bolo zhasnuté. Túto skutočnosť nepoprela ani samotná
žalobkyňa, v súlade s tým mal súd túto skutočnosť za preukázanú. Skutočnosť, že žalobkyňa spala,
vyplýva jednak z vyjadrenia vedúcej sestry vykonávajúcej kontrolu, ako aj zo zápisu o vykonaní kontroly,
ktorý spísala vedúca sestra bezprostredne po tom, ako zistila, že žalobkyňa a svedkyňa I. sú na lôžkach
určenýchprepacientov.Skutočnosť,ževedúcasestrapočaskontrolynašlažalobkyňu,akoijejkolegyňu,
na lôžkach určených pre pacientov, tak nebola v konaní sporná. Výpovede žalobkyne a svedkýň sa

rozchádzali ohľadne toho, či na lôžkach len ležali, alebo aj spali. Medzi stranami nebolo ale sporné,
že počas ležania/spania bolo v miestnosti zhasnuté. V súlade s tým považuje súd za nepodstatné,
či žalobkyňa spala alebo len ležala pri zhasnutom svetle. Samotné zhasnuté svetlo evokuje fakt, že
s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote bolo úmyslom žalobkyne spanie, nakoľko bez tohto úmyslu
by nebolo došlo k zhasnutiu svetla. Súd považuje rozdiel v tvrdeniach o spaní alebo ležaní len za

nepodstatný rozpor v tvrdeniach strán sporu. Je potrebné uviesť, že už ležanie na lôžku určenom pre
pacientov spôsobom, ktorý pre tretiu osobu môže pripadať ako spanie a navyše počas pracovnej zmeny,
kedy si má zamestnanec plniť svoje pracovné povinnosti, predstavuje porušenie pracovnej disciplíny tak,
ako je to uvedené v § 81 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorého je povinnosťou zamestnanca využívať
pracovný čas na prácu. Je pritom potrebné uviesť, že právo žalobkyne na využitie lôžka určeného pre

pacientov na ležanie alebo spanie nevyplýva ani z pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2007, ani z platných
právnych predpisov, a ani z interných predpisov žalovaného. S poukazom na uvedené sa súd zaoberal
otázkou intenzity porušenia povinnosti žalobkyne, tzn. či je možné predmetnú skutočnosť považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda, či ide o dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru.

22. Podľa právnej teórie okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia
pracovného pomeru, ku ktorému môže zamestnávateľ pristúpiť spravidla vtedy, ak nemožno od neho
spravodlivo žiadať, aby s ohľadom na závažné porušenie pracovnej disciplíny mohol zamestnanca ďalej
zamestnávať, t. j. ponechať ho na pracovisku ešte počas plynutia výpovednej doby. Teda porušenie

pracovnej disciplíny zamestnancom musí byť závažné, najvyššej intenzity a musí doliehať nielen na
samotného zamestnávateľa, ale aj na ostatných zamestnancov, keď nie je žiaduce s ohľadom na
morálku, pracovnú disciplínu na pracovisku a plnenie úloh zamestnávateľa, aby zamestnanec zotrval
na pracovisku (pozri napr. NS SR, 8Cdo/116/2017).

23. Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako zdravotná sestra, pričom v čase popísanom v okamžitom
skončení pracovného pomeru mala službu na oddelení urgentného príjmu, teda takej časti
zamestnávateľa, kde sa riešia náhle zdravotné a aj život ohrozujúce situácie, ktoré si v mnohých
prípadoch vyžadujú okamžitý zásah, a to ako lekára, tak aj zdravotnej sestry. V súlade s tým je
nevyhnutnepotrebné,abylekáraajzdravotnásestra,ktorámápráveslužbu,boliokamžitedostupní,aby

bolo možné na takom oddelení ako je urgentný príjem, okamžite zabezpečiť potrebné úkony pre ochranu
života a zdravia. Tieto ale žalobkyňa nebola schopná zabezpečiť tým, že sa počas svojej pracovnej
zmeny nachádzala v miestnosti určenej pre pacientov, dokonca ležala (čo samotná žalobkyňa potvrdila)
na lôžku určenom pre pacientov pri zhasnutom svetle, čo mohlo pre tretie osoby evokovať spánok.
V súlade s tým potom žalobkyňa nebola k dispozícii na miestach, na ktorých sa mala ako zdravotná

sestra zdržiavať. Je pritom len šťastím, že v danom čase nenastala taká situácia, ktorá si vyžadovala
jej prítomnosť, nakoľko je otázne, či by bolo možné zabezpečiť jej okamžitú prítomnosť pri náhlej
udalosti, pri ktorej by neprítomnosť žalobkyne na pracovisku mohla spôsobiť zhoršenie zdravotného
stavu pacienta, resp. až jeho úmrtie. Súd v súlade s tým považoval porušenie pracovnej disciplíny
žalobkyne za takej intenzity, že je toto porušenie možné považovať za závažné porušenie, pre ktoré je

možné skončiť pracovný pomer postupom podľa ust. § 68 Zákonníka práce.

24. Vyjadrenie vedúcej sestry, na ktoré poukazovali tak žalobkyňa, ako aj svedkyne, že chápe, že si
zdravotné sestry v práci môžu oddýchnuť, nebolo v konaní rozporované. Nebolo však preukázané, že byvedúca sestra dala súhlas na to, aby zdravotné sestry mohli oddychovať alebo spať na lôžkach určených
pre pacientov. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na prípad kolegu sanitára, ktorý mal v službách
spávať, a ktorý mal byť v dôsledku toho preradený na iné oddelenie. Žalobkyňa poukázala na rozdielny

prístup vo vzťahu k nej a k uvedenému sanitárovi, u ktorého následkom nebolo ukončenie pracovného
pomeru. Súd uvádza, že v tejto súvislosti neboli navrhnuté žiadne dôkazy, preto tieto skutočnosti ostali
len v rovine tvrdení.

25. Tvrdenie žalobkyne, že zo strany vedúcej sestry bol pokyn neprezliekať posteľnú bielizeň po každom

pacientovi, nebolo v konaní preukázané. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na písomný pokyn,
v zmysle ktorého sa posteľná bielizeň nemusí vymieňať po každom pacientovi. Podľa tvrdenia žalobkyne
sa jedná o listinu „ZÁKAZ“ (č.l. 15 spisu), ktorá mala byť vyvesená na nástenke. Súd konštatuje, že
z uvedenej listiny nevyplýva žiadny pokyn tak, ako ho prezentovala žalobkyňa a do konania nebola
predložená žiadna iná listina, preukazujúca žalobkyňou tvrdenú skutočnosť.

26. V konaní tiež nebolo preukázané arogantné správanie sa žalobkyne, ani vedúcej sestry, počas
výkonu kontroly, čo však v prípade, ak by sa aj preukázalo, nemôže mať vplyv na to, či zo strany
žalobkyne došlo alebo nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny.

27. Žalobkyňou tvrdené preradenie žalobkyne na traumatologický urgent ako dôsledok kontroly nebolo

preukázané. Z výpovedí na pojednávaní vyplynulo, že urgentný príjem je tvorený traumatologickou
a internou časťou, kde k presunu dochádza bežne. Jedná sa o jeden urgent, avšak dve ambulancie
prepojené vnútornými dverami, je potrebné, aby pracovníci boli zaučení na oboch častiach pre prípad
potreby záskoku. Nejedná sa o preradenie na iné pracovisko, len presun v rámci oddelenia, čo je
v právomoci vedúcej sestry.

28. Súd súhlasí s tvrdením žalovaného, že doba, ktorá uplynula medzi zistením porušenia pracovnej
disciplíny a žiadosťou o prerokovanie okamžitého skončenia, je bez právneho významu, keďže žalovaný
ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer žalobkyne v subjektívnej lehote dvoch mesiacov,
od kedy sa o dôvode dozvedel, tzn. k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo v zákonom

stanovenej lehote. K ohrozeniu života a zdravia pacientov došlo v čase, kedy žalobkyňa závažne
porušila pracovnú disciplínu, a nie keď sa zamestnávateľ rozhodoval, ako bude ďalej postupovať.
Zároveň súd vyhodnotil, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami
zamestnancov tak, ako to predpisuje § 74 Zákonníka práce, došlo riadne a včas, pričom platí aj
to, že žalovaný predmetné skončenie pracovného pomeru predložil zástupcom zamestnancov na

prerokovanie dňa 14.12.2023, pričom po márnom uplynutí 2 dní nastala podľa ust. § 74 Zákonníka
práce fikcia prerokovania, a teda bola splnená podmienka prerokovania, a to bez ohľadu na to, že
k prerokovaniu došlo až dňa 19.12.2023.

29. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, že dôvodom pre okamžité skončenie pracovného

pomeru mali byť jej vzťahy s vedúcou sestrou ako dôsledok aktivít žalobkyne a jej kolegýň v snahe
dosiahnuť výmenu na pozícii vedúcej sestry. Žalobkyňa poukazovala na nerovnaké zaobchádzanie
zo strany vedúcej sestry. Z vykonaného dokazovania však nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by
preukazovali tieto tvrdenia žalobkyne. Súd v konaní vypočul žalobkyňou navrhnutú svedkyňu Čatlošovú
- bývalú kolegyňu žalobkyne, ktorá vo svojej výpovedi neuviedla žiadne skutočnosti, podporujúce (alebo)

preukazujúce tvrdenia žalobkyne, že by sa vedúca sestra mala k žalobkyni správať cielene negatívne,
resp. inak ako k ostatným zamestnancom. Naopak, z výpovede svedkyne vyplynulo, že správanie sa
vedúcej sestry bolo všeobecne medzi zamestnancami vnímané subjektívne ako nie veľmi príjemné, a to
vo vzťahu k prevažnej väčšine zamestnancov. Z uvedeného preto nie je možné vyvodiť záver, že by sa
vedúca sestra správala voči žalobkyni tak, že by sa jej chcela pomstiť za žalobkyňou tvrdené aktivity

smerujúce k zmenám na oddelení.

30. Na nerovnaké zaobchádzanie žalobkyňa poukazovala aj v súvislosti s prípadom sanitára, ktorý mal
v službe tiež spávať, avšak podľa žalobkyne bol vo vzťahu k nemu zaujatý iný postoj, keď s ním nebol
ukončený pracovný pomer, tento zamestnanec žalovaného mal byť preradený na iné oddelenie. V tejto

súvislosti súd konštatuje, že v konaní neboli na preukázanie týchto tvrdení žalobkyne navrhnuté žiadne
dôkazy.31. Súd opakovane dodáva, že z pohľadu plnenia pracovných povinností nie je právne relevantné, aký
počet pacientov bol počas danej zmeny prijatý na ošetrenie. Je povinnosťou zamestnanca plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy a z príslušných právnych predpisov. V posudzovanom

prípade tak, aby bola zabezpečená urgentná zdravotná starostlivosť, k čomu určite nepatrí využívanie
lôžok určených pre pacientov zdravotníckym personálom. Je potrebné uviesť, že dodržiavanie
hygienických zásad, a teda až sterilná čistota patria k základným predpokladom poskytovania riadnej
urgentnej zdravotnej starostlivosti. Nedodržaním hygienických predpisov, a to aj v dôsledku použitia
lôžka určeného pre pacientov zdravotníckym personálom, môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu

života alebo niektorých zo základných životných funkcií pacienta. Ako vyplynulo z výpovedí žalobkyne
a svedkyne I., zdravotnícky personál bežne používal tieto lôžka na oddych, pričom zároveň tvrdili, že
posteľná bielizeň sa nevymieňala po každom použití, resp. pacientovi, v tomto prípade zrejme po použití
zdravotníkom.

32. Správanie sa žalobkyne, ktorá počas práce v nočnej zmene na urgentnom príjme ležala na lôžku

určenom pre pacientov, v zhasnutej miestnosti, považuje súd za porušenie základných povinností
zamestnanca, a teda za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Nakoľko bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol,priznalžalovanémuvočineúspešnejžalobkyninároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.
O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.