Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/226/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7907202758
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:7907202758.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov vo veci exekúcie oprávneného: A., B., so sídlom A. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX
XXX, proti povinnému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., XXX XX C., o vymoženie 418,24 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len ,,súd“) poverením č. 5701 021739 zo dňa 03.04.2007 sp. zn.
2Er/226/2007 poveril na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Renátu Ďurkovú, Exekútorský
úrad so sídlom Vrátna 22/A, 040 01 Košice za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného. Exekučné
konanie sa začalo dňa 21.02.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi.

2. Súd uznesením č.k. 2Er/226/2007-27 zo dňa 28.03.2012 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka
ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Važecká16,Prešov,IČO:42176778 doexekučného
konania na strane povinného.

3.Súduznesenímč.k.2Er/226/2007-28zodňa28.03.2012prvýmvýrokomvyhovelnávrhuoprávneného
na zmenu exekútora, druhým výrokom poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava a tretím výrokom oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Renáte Ďurkovej odmenu a náhradu hotových výdavkov
vo výške 40,27 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Dňa 13.04.2012 podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len ,,Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS“)

odvolanie proti uzneseniu súdu č.k. 2Er/226/2007-27 zo dňa 28.03.2012 a dňa 27.04.2012 podal
oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu č.k. 2Er/226/2007-28 zo dňa 28.03.2012, o ktorých Krajský
súd v Prešove rozhodol uznesením sp.zn. 8CoE/191/2012 tak, že prvým výrokom zrušil uznesenie súdu
č.k. 2Er/226/2007-27 zo dňa 28.03.2012 a druhým výrokom vrátil vec súdu prvého stupňa na postup
podľa ustanovenia § 209a OSP. Druhý rokom odvolacieho súdu sa podľa odôvodnenia rozhodnutia
týka uznesenia súdu č.k. 2Er/226/2007-28 zo dňa 28.03.2012. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa

05.04.2013.

5. Súdny exekútor JUDr. Renáta Ďurková bola odvolaná z funkcie s účinnosťou k 21.03.2015.
Nástupcom súdneho exekútora sa stal súdny exekútor JUDr. Michaela ZUBAĽ BURDOVÁ, so sídlom
Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 34818456.6. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol odvolaný z funkcie s účinnosťou k 31.10.2023.
Nástupcom súdneho exekútora sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec so sídlom Zámocká 30,
81101 Bratislava, IČO: 31782361.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16CoEk/1/2024-82 zo dňa 23.05.2024 zrušil uznesenia súdu
č.k. 2Er/226/2007-28 zo dňa 28.03.2012 vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa
10.07.2024.

8. Súd uznesením č.k. 2Er/226/2007-89 zo dňa 01.08.2024 rozhodol prvým výrokom tak, že určil
trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Michely Zubaľ Burdovej, Exekútorský úrad so
sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 34 818 456, na sumu 36,11 Eur s DPH, ktoré vymôže
novopoverený súdny exekútor. A druhým výrokom náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
konania nepriznal. Uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2024.

9.Dňa30.04.2025bolosúdudoručenévyjadreniesúdnehoexekútoraJUDr.LadislavaJakubcanavýzvu
súdu, že si uplatňuje trovy vo výške 16,50 Eur + DPH.

10.Podľa§243hzák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnostiaozmeneadoplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

13. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07.09.2006, sp. zn. SR 3678/06

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 12 600 Sk (418,24 Eur) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 12 360
Sk (410,28 Eur) od 02.04.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 4 102 Sk (136,16 Eur),
to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

14. Z obsahu spisu, ktorého obsahom je i Zmluva o úvere zo dňa 26.01.2006 súd zistil, že oprávnený
poskytol povinnému úver vo výške 8 000 Sk zvýšený o poplatok vo výške 4 360 Sk. Povinný sa zaviazal
vrátiť poskytnutú sumu v 6-tich mesačných splátkach po 2 060 Sk. Vzhľadom na povahu účastníkov
predmetnej zmluvy o úvere, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže oprávnený
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú

zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou – nepodnikateľom. Vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka, ktorý ako lex generalis spotrebiteľa
definujeodlišneaširšieakoustanovenie§3odsek2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,trebavzhľadom
na postavenie povinného ako spotrebiteľa, t.j. osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,čojezrejmétakzobsahu

zmluvy ako aj označenia povinného v nej (povinný je označený identifikačnými znakmi
typickými pre fyzické osoby- nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom
občianskeho preukazu) uzavrieť, že v prípade zmluvy o úvere zo dňa 26.01.2006 ide bez akýchkoľvek
pochybností o vzťah spotrebiteľský, a ako na taký preň platia normy na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté
tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych aktoch Európskej únie.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21.Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie)
totiž nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná smernicou Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom
predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri

takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie,
prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných
vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov.

22. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

24. Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS Bez toho, aby boli dotknuté

ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“

25. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských

štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS
je pritom treba považovať za kogentné ustanovenie (čl. 50 uznesenia POTOTOVOSŤ C-76/10).

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo EditorialSA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve

za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María
MostazaClaro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého
vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že

vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.28. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a F. G. H. smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na

výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď,
ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex
offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to

tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

29. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne
a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky

ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.

30. Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že účastníci konania sa v
zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod 15. dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúc

azmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

31. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho § 53 odsek 3 zahrnuté ako neprijateľné
také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou Občianskeho

zákonníka uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008. To však neznamená, že
v čase uzavretia zmluvy (26.01.2006) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku.
Umožňovalo to ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“). Ustanovenie § 53

odsek 3 v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 odsek 4) obsahuje
indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok (použité slovo „najmä“). Pri výklade generálnej
klauzuly súd čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú
zmluvnú podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,

najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

32. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného

sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V
porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský
súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnejzmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal
takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne
poučený o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však

táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už
na samom začiatku zmluvného vzťahu. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a F.
B. G. XX, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá

a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd určený

v článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

33.Vychádzajúc z odporúčacej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu
ani extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania,
povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy (čl. 4 ods.1 smernice 93/13/EHS) súd

považuje rozhodcovskú doložku v danom prípade za rozpornú s generálnou klauzulou.

34. Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má
nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré jeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporuje
dobrým mravom.

35. Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

36. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č. 15/1997).

37. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania

a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 odsek 1 Exekučného
poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom
viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie
tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez
toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v

prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom
dodatočne zaniklo[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku],pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať
aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu.

38. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1
Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“ Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu Prešov z31.1.2012, sp. zn. 9Co/2/2011 „... v rozhodcovských veciach má exekučný súd takúto povinnosť
okrem iného aj vtedy, ak sa vymáha plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní. O plnenie

v rozpore s dobrými mravmi ide aj v prípade, ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje
zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu, súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať
exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva

je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky“. Uvedené
potvrdzuje i Najvyšší súd v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, v ktorom sa konštatuje, že
„...princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje
práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený,
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

39. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj v rozpore s ustanovením smernice 93/13/

EHS. Zároveň takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto
exekúciu postupujúc podľa § 57 odsek 1 písmeno g) v spojení s § 58 odsek 1 Exekučného poriadku
vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.