Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. december 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121201940
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121201940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
X.X.XXXX, A. C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom,
Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6.245,38 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 8.3.2021 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť mu sumu 6.245,38 Eur spolu s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 medzi
postupcom E. E., F. F. žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému s tým,
že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako

90 kalendárnych dní. Žalobca uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 24.10.2013 zmluvu č.
XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP (pozn. súdu:
žalobca ich, podobne ako výšku úveru, resp. poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokovej sadzby,
vrátane podmienok a spôsobu jej uplatňovania, a konkrétnych skutkových a právnych dôvodov platenia

akýchkoľvek poplatkov, nijako neuviedol, teda žiadne ďalšie okolnosti dojednania úveru, t.j. záväzku
veriteľa a záväzku dlžníka, a ani skutočnosti o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov a o
povinnostiach žalovaného, v žalobe netvrdil).

3. Ďalej žalobca už len všeobecne uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

s tým, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky (pozn. súdu: ktorých výšku a dátum
splatnosti, aj s poukazom na otázky premlčania, žalobca nijako nevymedzil), čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 14.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
13.3.2018, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Následne žalobcabez ďalšieho uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 6.485,38 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.022,11 Eur, z riadneho úroku vo
výške 1.724,69 Eur, z úroku z omeškania vo výške 717,18 Eur a z poplatkov vo výške 21,40 Eur

v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky (pozn. súdu: bez toho, aby bolo zrejmé ako táto pohľadávka
a jej jednotlivé sumy mali vzniknúť, resp. ako a na základe čoho ich žalobca vypočítal, a kedy dlh resp.
jeho jednotlivé časti vznikli a stali sa splatnými).

4. Žalobca uzavrel, že žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal nasledujúce
úhrady: platbu vo výške 120,- Eur zo dňa 14.1.2021 a platbu vo výške 120,- Eur zo dňa 15.2.2021,
a že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 6.245,38 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo
výške 3.782,11 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.724,69 Eur, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 717,18 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 21,40 Eur. Dodal, že si v tomto

konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 13.10.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

5. V súvislosti s vymedzením predmetu konania a rozsahu zisťovania skutkového stavu súd osobitne
poukazuje na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie podstatné skutočnosti. Malo by byť pritom

zrejmé, že v návrhovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho (akého práva) a na
základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP
musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú
uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom
rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný

návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to čo a prečo žaluje,
a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie
konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods. 1 CSP. Podľa § 132 ods.
2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa §
150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové

tvrdenia týkajúce sa sporu.

6. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je

potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

7. Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.

8. Podľa Čl. 3 ods. 2 CSP výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

9. Podľa Čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom

v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky11. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom

na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

13. „Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia žalobcu neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nie sú
spôsobilébyťpredmetomdokazovania.Takétonesubstancovanéprejavyžalobcusúdvkonanílegitímne
opomenie a nevykonáva vo vzťahu k ich pravdivosti žiadne dokazovanie. ... žalovanému musí byť
umožnené vyjadriť sa k všetkým tvrdeným skutočnostiam a vykonaným dôkazom. Toto svoje právo
nemôže žalovaný efektívne realizovať v prípade neurčitého skutkového tvrdenia, ktoré samo o sebe
vylučuje vysvetlenie alebo relevantnú reakciu, pri zachovaní náležitej miery vecnosti a zrozumiteľnosti.

Pokiaľ samotná žaloba nevykazuje vady, pre ktoré by ju súd odmietol v zmysle § 129 ods. 3 CSP,
nie je osobitne procesne sankcionované to, že žalobca nedostatočne substancoval svoje skutkové
tvrdenia, resp. že sú jeho skutkové tvrdenia neúplné alebo neurčité. Tieto okolnosti sa však prejavia
v ďalšom procesnom postupe súdu (napr. nevykonanie dôkazu, neúplne zistený skutkový stav a pod.)
a v jeho konečnom rozhodnutí (zamietnutie žaloby, prípadne zastavenie konania), za čo nesie plnú

zodpovednosť procesne neaktívny žalobca. V záujme jeho vlastného procesného úspechu vyžaduje
sporové konanie od žalobcu adekvátnu mieru vigilancie a diligencie, teda bdelosti a dôslednosti“ (in:
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 670)

14. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového
stavu) súd tiež pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, pričom podľa § 294 CSP zmena žaloby sa
v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. „Za zmenu žaloby podľa § 140
ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností tvrdených v žalobe,

ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu uvedenému
v žalobe“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 – R 3/2023).

15. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku
premlčania a namietala neprijateľné zmluvné podmienky. V súvislosti s premlčaním uviedla, že každá

zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich trojročná premlčacia doba plynie
samostatne. Dodala, že premlčacia lehota (v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka) začala
plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a pre ktorú k zosplatneniu
došlo s tým, že ak v prejednávanej veci ide o splátku splatnú dňa 9.2.2018, začala týmto dňom
plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovanej, ktorá uplynula najneskôr 8.2.2021,

pričom žaloba bola podaná na súde až 8.3.2021. V súvislosti so zmluvnými podmienkami žalovaná
uviedla (všeobecne), že v predmetnej zmluve ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto takúto zmluvu zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou.

16. Pokiaľ ide o obranu žalovanej a jej povahu súd poukazuje na to, že v súdnom konaní, osobitne

v spotrebiteľských sporoch (§ 295 CSP), nie je viazaný rozsahom a obsahom obrany žalovaného, keďže
dokonca ani „I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a
2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. II. Všeobecný súd nemôže
vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový

význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti
a procesné bremená).“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019, zdroj
a analytická právna veta: ustavnysud.sk)

17. Na výzvu súdu na doplnenie rozhodujúcich skutočností (o tom, akú konkrétnu sumu žalovaná

na úverovú zmluvu už celkovo zaplatila) žalobca uviedol, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky
v celkovej výške 16.000,- Eur a z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 18.826,06 Eur
v splátkach, ktoré špecifikoval s tým, že z úhrad bola na istinu započítaná suma 11.977,89 Eur, na
riadny úrok 6.524,32 Eur, na úrok z omeškania 45,25 Eur a na poplatky 278,60 Eur (s tým, že poplatkyv celkovej výške 300,- Eur sú v platobnej histórii označené ako „zmluvná pokuta za omeškanie“).
V replike k vyjadreniu žalovanej ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. V súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru (13.3.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže
však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom
mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nezaplatenie prvej
nezaplatenej splatnej splátky. Zároveň uviedol, že ak by pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom

čase v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace (pozn. súdu: podľa upozorňujúcej výzvy zo dňa 9.2.2018
mala byť žalovaná k tomuto dňu v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.401,98 Eur bez
toho aby bolo zrejmé z čoho táto suma pozostávala, pričom táto suma bola vyššia než by zodpovedalo
spoluviacako4mesačnýmsplátkamdojednanýmvovýške328,54Eur),ažetaktiežbyboltakýtopostup
žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by odňal žalovanému možnosť douhradenia omeškanej
splátky. Z uvedených dôvodov je podľa žalobcu zrejmé, že v prípade ak vyhlásil mimoriadnu splatnosť

podaním zo dňa 08.03.2018 (pozn. súdu: správne mal na mysli zrejme 13.3.2018 tak ako uviedol vyššie,
a vyplýva aj z príloh žaloby) – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka
pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 08.03.2018 a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako
3 mesiace (pozn. súdu: táto splátka však zjavne nemohla byť zahrnutá v upozorňujúcej výzve zo dňa

9.2.2018, nakoľko v tom čase ešte nebola splatná, a zároveň by tým veriteľ, ako uviedol vyššie, odňal
žalovanému možnosť douhradenia omeškanej splátky).

18. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovanej predniesol
rozsiahle stanovisko, v rámci ktorého v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvných podmienok poukázal

najmä na to, že banka nie je oprávnená spoplatňovať úkony, ktoré súvisia so správou úveru, a na
pochybnosti resp. nedostatky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko nebolo zrejmé pre
ktoré splátky mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní
vyjadril nesúhlas so stanoviskom žalovanej, pričom vo vzťahu k jej obrane poukázal na to, že žalovaná
nedostatočne špecifikovala akúkoľvek zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neprijateľnú, a ktorá mala

mať vplyv na uplatnenú pohľadávku, a ďalej len všeobecne uviedol, že boli splnené podmienky súvisiace
s postúpením pohľadávky.

19. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy
(doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204 CSP), a na základe zhodných (resp.

nespochybnených) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných
dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

20. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu a predloženého písomného vyhotovenia zmluvy
o splátkovom úvere uzatvoril právny predchodca žalobcu (spoločnosť E. E., a.s.) ako banka so

žalovanou ako dlžníkom dňa 24.10.2013 písomnú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX označenú ako
zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (ako banka) poskytol
žalovanej peňažné prostriedky (úver vo výške 16.000,- Eur) prevodom na označený účet. Nad rámec
stranami dodaných tvrdení, pri zisťovaní skutkového stavu v prospech spotrebiteľa (§ 295 CSP), pritom
súd z písomnej zmluvy o úvere ešte zistil, že v zmluve je (okrem iného) uvedené výška splátky

a splatnosť 328,54 Eur mesačne k 8. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 08.12.2013,
počet splátok 69 a konečná splatnosť 08.08.2019, a že právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní
a plnení konal ako podnikateľ (banka) v rámci svojej obchodnej činnosti, a žalovaná konala ako
fyzická osoba mimo predmetu svojej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ), teda že ide nepochybne
o spotrebiteľskú zmluvu – zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom svedčí aj tvrdenie žalobcu v žalobe

o tom, že zmluva má podľa neho obsahovať všetky znaky a spĺňať všetky podstatné náležitosti zákona
č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj k zmluve priložené Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorých malo ísť o spotrebný úver na čokoľvek.

21. Z listu zo dňa 9.2.2018 predloženého žalobcom a označeného ako výzva (č.l. 68 súdneho spisu)

vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznamoval žalovanému, že ku dňu 9.2.2018 je v omeškaní so
splácaním pohľadávky banky vo výške 1.401,98 Eur, a vyzýval ho, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr
do 15 dní od doručenia tejto výzvy na označený bankový účet s tým, že ak dlžnú sumu v stanovenej
lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Z porovnania tejtosumy (ak táto pohľadávka mala pozostávať z dlžných splátok, pre ktoré hrozilo zosplatnenie) s výškou
mesačnej splátky určenej v žalobcom predloženej písomnej zmluve o úvere vo výške 328,54 Eur pritom
vyplýva, že by malo ísť zrejme o 4 celé a časť piatej mesačnej splátky vo výške 87,82 Eur (splatných

8.2.2018, 8.1.2018, 8.12.2017, 8.11.2017 a 8.10.2017), z ktorých však mohli byť v tom čase viac ako 3
mesiace v omeškaní len niektoré splátky (splatné 8.11.2017 a 8.10.2017). Právny predchodca žalobcu
pritom v hore uvedenom liste žalovanú vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od doručenia
tejto výzvy s tým, že „ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradíte, Banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť Pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.“ Podľa žalobcom

predloženého výpisu z účtu a jeho tvrdení uvedených v replike pritom žalovaná potom (po výzve)
uhradila dňa 23.2.2018 dve splátky (platby) vo výške 273,92 Eur a 220,18 Eur. Ku dňu 13.3.2018, kedy
právny predchodca žalobcu podľa žaloby i listu zo dňa 14.3.2018 (č.l. 19 súdneho spisu) následne
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak mala byť žalovaná v omeškaní viac ako 3 mesiace zrejme
len s časťou splátky splatnej 8.12.2018. Z uvedeného tak vyplýva, v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ
(podľa ktorého dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva), že dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak bolo resp. mohlo byť
len neuhradenie tejto splátky splatnej 8.12.2018 (jej zostatku), a pre neuhradenie iných splátok týmto
úkonom k zoplatneniu dôjsť nemohlo (to, že to nemohlo byť pre neskoršiu splátku, napokon podporuje
aj vyjadrenie žalobcu ohľadom splátky splatnej 8.2.2018 označenej žalovaným - uvedené v bode 17.

tohto odôvodnenia - podľa ktorého „ak by pre nesplnenie tejto splátky vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, potom by porušil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nebol v tom čase
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 3 mesiace“). Akokoľvek (vzhľadom na neurčité právne úkony veriteľa
týkajúce sa predčasného zosplatnenia úveru) by však malo byť zrejmé, že k uplatneniu práva podľa §
565 OZ a mimoriadnemu zosplatneniu úveru zo strany veriteľa ku dňu 13.3.2018 (ktoré možno uplatniť

v zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ len po predchádzajúcom upozornení spotrebiteľa a v zmysle ust. § 565 OZ
len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) úplne zjavne nemohlo dôjsť pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 8.3.2018 (tak ako to žalobca dodatočne tvrdil v závere svojej repliky – viď bod 17. tohto
odôvodnenia), ktorá logicky nemohla byť zahrnutá v upozorňujúcej výzve zo dňa 9.2.2018, a ktorej
splatnosť dňa 8.3.2018 (ako ďalšej splátky) vymedzila čas, do kedy najneskôr mohol veriteľ toto svoje

právo po upozorňujúcej výzve zo dňa 9.2.2018 použiť (v zmysle ust. § 565 OZ do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky).

22. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než vyššie
uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným

procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

23. V súvislosti s eventuálnym dopĺňaním skutkových tvrdení (ako podkladu zisťovania skutkového
stavu) pritom súd aj na tomto mieste ešte opätovne pripomína, že podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou
žalobyjeipodstatnázmenaalebodoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe,pričompodľa

§ 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. „Za
zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP je potrebné považovať také doplnenia, či upresnenia skutočností
tvrdených v žalobe, ktoré majú dopad na iné posúdenie skutkového základu oproti skutkovému základu
uvedenému v žalobe“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2022 sp. zn. 2Obdo/4/2021 – R
3/2023).

Relevantné hmotnoprávne normy

24. Podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase výzvy na úhradu dlžnej sumy (ďalej len
„OZ“) - ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ - ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.26. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

27. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia uplatnenej
pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj

osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Právne posúdenie

28. V danom prípade ide v zmysle ust. § 290 CSP nepochybne o tzv. spotrebiteľský spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy resp. súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou tak ako ich definuje ust. § 52 OZ. Podanej žalobe, ktorou je súd viazaný, vychádzajúc zo
skutočností v nej uvedených, však nemožno vyhovieť, keďže podstata tejto pohľadávka je v žalobe
skutkovo vymedzená vyhlásením predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, ktoré súd nepovažuje za
platné.

29. Jednostranné právne úkony, ktorými právny predchodca žalobcu jednak dňa 9.2.2018 upozorňoval
žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky
banky), a tento úver následne podľa tvrdení žalobcu dňa 14.3.2018 aj zosplatnil (podaním zo dňa
14.3.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 13.3.2018), ktoré sú v spotrebiteľských vzťahoch

zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ nevyhnutným predpokladom práva podľa § 565 OZ, teda výzva pred
zosplatnením a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, boli neurčité a navyše aj v rozpore s ust. §
53 ods. 9 a § 565 OZ, a z toho dôvodu v zmysle ust. § 37 a § 39 OZ preto neplatné.

30. Nevyhnutným predpokladom pre platné uplatnenie práva dodávateľa podľa 565 OZ

v spotrebiteľských vzťahoch – teda žiadať od spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky zo spotrebiteľskej
zmluvy pre nesplnenie niektorej splátky - je totiž v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ to, aby bol spotrebiteľ
so splátkou, pre ktorú dodávateľ toto právo využíva, v omeškaní najmenej 3 mesiace, a aby súčasne
dodávateľtohtospotrebiteľapredtým,vlehoteniekratšejako15dní,nauplatnenietohtoprávaupozornil.
Dodávateľ teda musí upozorniť spotrebiteľa na to, že je so zaplatením splátky v omeškaní, a že ak bude

toto omeškanie pokračovať a bude so splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace (teda ak nedôjde k jej
úhrade), môže si voči nemu, po uplynutí lehoty 15 dní od tohto upozornenia, uplatniť právo podľa § 565
OZ a žiadať o zaplatenie celej pohľadávky (úver zosplatniť). V zmysle ust. § 565 veta druhá OZ pritom
ale navyše zároveň platí aj to, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr (len) do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky. Splnenie týchto predpokladov však v tomto konaní riadne tvrdené a ani zistené

nebolo (§ 215 ods. 1 a 2 CSP). V konaní totiž nebolo zistené, že by právny predchodca žalobcu ako
veriteľtotosvojeprávovyužilporiadnom,určitomazrozumiteľnom(platnom)upozornenínaneuhradenú
splátku, zároveň že by toto svoje právo využil do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva, že „veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej

sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky“ (bod 18.1.), a „uplatneniu tohto práva
nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok“ (bod 18.2. uvedeného rozhodnutia).31. Účelom ust. § 53 ods. 9 OZ bola nepochybne snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi
vzmluvnomvzťahudodatočnúochranuzákazomžiadaťozaplatenieceléhozostatkudlhupreakékoľvek
omeškanie spotrebiteľa so zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy

veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru, a povinnosti veriteľa o úmysle žiadať o zaplatenie celého
zostatku úveru spotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť v lehote nie kratšej ako 15 dní,
vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru.

32. Tomuto účelu zákona však ale na druhej strane nepochybne nezodpovedá iba všeobecné

upozornenie veriteľa adresované spotrebiteľovi, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, v liste označenom
ako „výzva“ zo dňa 9.2.2018 o tom, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, resp. že k tomuto
dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.401,98 Eur (v ktorom veriteľ zároveň
vyzýval spotrebiteľa na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy) s tým, že
ak (celú) dlžnú sumu v stanovenej lehote nehradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávkybanky,čímsastanesplatnouvcelomrozsahu,atovšetkobeztohoabybolozároveňzrejmé,

pre ktoré omeškané splátky, ak nebudú uhradené (ak je zjavné, že v upozornení ich je uvedených viac),
zosplatnenie hrozí, teda za akých podmienok tak dodávateľ urobiť bude môcť.

33. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ v spojení
s ust. § 53 ods. 9 OZ, zodpovedajúce vyššie uvedenému účelu (dodatočnej ochrany spotrebiteľa

s možnosťou odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru úhradou nevyhnutnej čiastky), zo strany dodávateľa
tak nepochybne nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením
(viacerých) splátok (s uvedením ich celkovej výšky), a že ak ich v lehote 15 dní neuhradí, bude
veriteľ oprávnený úver zosplatniť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky), osobitne ak sú
v tomto upozornení zrejme uvedené aj také splátky, pre ktoré úver zosplatnený byť nemohol (viď

bod 21. tohto odôvodnenia – keď vo výzve – porovnaním s výškou splátok – boli zahnuté zrejme
viac ako 4 splátky, z ktorých posledné omeškané splátky boli podľa splátkového kalendára v čase
zosplatnenia menej ako 3 mesiace po splatnosti), a z tohto upozornenia dodávateľa nie je zrejmé pre
ktoré konkrétne omeškané splátky spotrebiteľovi predčasné zosplatnenie hrozí. Riadne upozornenie
dodávateľa adresované spotrebiteľovi na možnosť jeho následného uplatnenia práva podľa § 565 OZ

musí byť teda zároveň aj dostatočne určité tak, aby bolo zrejmé na ktorú konkrétnu omeškanú splátku
alebo splátky ho veriteľ upozorňuje, a pre neuhradenie ktorej konkrétnej splátky tak veriteľ v určitom čase
bude môcť urobiť (žiadať o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy), a spotrebiteľ teda na základe
toho vedel čo, v akom presnom rozsahu a dokedy má na odvrátenie zosplatnenia urobiť (akú minimálnu
sumu musí uhradiť). V danom prípade však tomu tak nebolo a takáto informácia z upozornenia (výzvy

pred zosplatnením) dodávateľa spotrebiteľovi nevyplýva.

34. Zo zmluvy o úvere a z príloh predložených žalobcom sa pritom navyše, tak ako je to naznačené už
vyššie, dokonca javí, že v upozornení – výzve na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.401,98 Eur (v lehote
15 dní od doručenia tejto výzvy) bolo v uvedenej sume zahrnutých viacero splátok, od omeškania

so zaplatením ktorých ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 14.3.2018 („ku dňu 13.3.2018“) ešte
neuplynuli tri mesiace, a pre ktoré tak dodávateľ v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ právo podľa § 565
OZ oprávnený uplatniť nebol. Navyše (dokonca) toto upozornenie bolo koncipované dokonca tak,
ako by spotrebiteľ pre odvrátenie mimoriadneho zosplatnenia pohľadávky banky bol povinný uhradiť
vstanovenejlehotecelútútočiastku,čovšaknebolapravda.Takétozavádzajúceupozornenie,žiadajúce

úhradu celej dlžnej sumy uvedenej v upozornení, pritom dokonca mohlo, v rozpore s účelom zákona
(ust. § 53 ods. 9 OZ) pomýliť spotrebiteľa o jeho možnosti a schopnosti odvrátiť zosplatnenie, a ako
výkon práv a povinností v rozpore so zákonom tak nepožíva právnu ochranu.

35. V tejto súvislosti tak možno zhrnúť, že vzhľadom na to, že v upozornení (výzve) pred zosplatnením

boli zavádzajúco uvedené aj splátky, pre ktoré k zosplatneniu nemohlo dôjsť, resp. z tohto upozornenia
(výzvy pred zosplatnením) nebolo vôbec zrejmé pre omeškanie so zaplatením ktorých (konkrétnych)
splátok spotrebiteľovi zosplatnenie v určitom čase hrozí (a ktoré tak musí do toho času nevyhnutne
uhradiť), tak toto upozornenie veriteľa adresované spotrebiteľovi rozhodne nemožno považovať za
riadne upozornenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ na možnosť budúceho uplatnenia práva

podľa § 565 OZ. Ak pritom nebola dodržaná podmienka predchádzajúceho riadneho upozornenia
spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, pre nedodržanie podmienok ust. § 53 ods. 9 OZ
tak v zmysle ust. § 39 OZ nemožno považovať za platné ani samotné mimoriadne zosplatnenie
spotrebiteľského úveru.36. Okrem toho v konaní nebolo zistené, že by právny predchodca žalobcu ako veriteľ toto svoje právo
podľa § 565 OZ využil po riadnom, určitom a zrozumiteľnom (platnom) upozornení dlžníka, do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky. Splátky boli splatné do 8. dňa v mesiaci, výzva na úhradu omeškaných
splátok s upozornením na uplatnenie práva podľa § 565 OZ bola realizovaná listom zo dňa 9.2.2018,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je zo dňa 14.3.2018 (ku dňu 13.3.2018), a žiadna ďalšia
listina, ktorou by veriteľ medzičasom po tomto upozornení do splatnosti ďalšej (najbližšej) splátky dňa
8.3.2018 toto svoje oprávnenie nejakým adresným právnym úkonom adresovaným žalovanej do tohto

dňa využil a úver zosplatnil, v konaní predložená nebola (bolo predložené len oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti z nasledujúceho dňa 14.3.2018).

37. Na základe uvedeného, keďže v konaní nebolo zistené dodržanie nevyhnutných predpokladov
v zmysle ust. 53 ods. 9 OZ pre uplatnenie práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ, súd
vychádzal zo záveru, že k platnému predčasnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru – pred termínom

jeho dohodnutej konečnej splatnosti podľa skutočností zistených v tomto konaní nedošlo.

38. Tieto závery pritom medzičasom plne podporuje aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh (sp. zn.

5Cdo/2/2023 z 25. 01. 2024 bod 13. a bod 14.2 in fine odôvodnenia, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.6.2024
body 12.2 a 12.3. odôvodnenia, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024 body 21. až 23. odôvodnenia).
Identifikácia tejto splátky je potrebná nielen z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby,
aleiprepotrebuvedomostidlžníkaotom,zaplatenímakejsumyzabránizosplatneniuúveru(rozhodnutie
NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či

k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ) – teraz už aj

ako R 34/2025.

39. Žalobca svoj nárok odvodzuje z predčasného zosplatnenia úveru poskytnutého žalovanej jeho
právnym predchodcom. V súvislosti so zistenou neplatnosťou zosplatnenia úveru a podstatou žaloby
vymedzenej uplatnením peňažného plnenia proti spotrebiteľovi titulom nárokov vyplývajúcich z

mimoriadneho(predčasného)zosplatneniaspotrebiteľskéhoúveru,ktoré(zosplatnenie)súdyvyhodnotili
ako neplatné (tak ako v tomto prípade), sa pritom v rozhodovacej praxi súdov už presadil záver
(napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.10.2024 sp, zn. 17CoCsp/12/2024, a rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 26.3.2024, sp. zn. 11CoCsp/27/2023 – odkazujúci na závery uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.2.2024 o zásade „ne ultra petitum“), v zmysle

ktorého ak bolo splnenie žalovanej povinnosti uplatnené a vymedzené z titulu zosplatnenia úveru, ktoré
je neplatné, nemožno uplatnený nárok, pri viazanosti súdu skutkovými tvrdeniami strán sporu, (ani len
čiastočne) priznať z iných dôvodov, než boli riadne a včas (§ 294 CSP, § 140 ods. 2 CSP a R 3/2023 – viď
bod 12.) výslovne uplatnené žalobcom. NS SR v bode 20. uznesenia sp. zn. 4Cdo/85/2021 totiž uviedol,
že: „... odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil

rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol
vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej
zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne
tvrdila,žedošlokzosplatneniuposkytnutéhoúveruavuvedenomsmereprodukovalaksvojimtvrdeniam
ajdôkazy.Súdprvejinštanciežalobevyhovel,majúczato,žekzosplatneniuúverudošlo,avšakodvolací

súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej
aktivityžalobkyne,ktorásanajedinépojednávanienariadenéodvolacímsúdomnedostavila,tejtopriznal
časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§
216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,
čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“ Uvedené rozhodnutie NS SR už pritom prešlo

aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR svojim uznesením I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti
tomuto rozhodnutiu NS SR odmietol a uviedol, že: „z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové
konanie, vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej
stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdeniedodržania zásady viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil
žalobca v žalobe, pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom
posúdení vychádza.“

40. Okrem toho predmetom konania má byť pôvodná pohľadávka banky, ktorá mala byť postúpená
žalobcovi, avšak ani podmienky platnosti tohto postúpenia v konaní nijako konkrétne tvrdené a zistené
neboli.

42. Postúpenie pohľadávky je vo všeobecnosti upravené v ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V danom prípade však mala byť predmetom postúpenia pohľadávka banky, a to spoločnosti E. E.,
F., ktorá mala na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 svoju pohľadávku voči
žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, postúpiť na aktuálneho žalobcu, a na jej platné postúpenie
tak museli byť splnené aj osobitné predpoklady uvedené v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle
tohto ustanovenia pritom môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku jej klienta

postúpiť inej osobe aj bez súhlasu klienta, (len) ak je jej klient napriek písomnej výzve banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku
voči banke. Toto právo však nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky (po výzve
banky) uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. „Ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež

práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ (R 60/2018). Účelom uvedeného ustanovenia
je upozorniť klienta banky, že banka voči nemu eviduje peňažnú pohľadávku, a že táto pohľadávka
banky (s ktorou súvisí aj odovzdanie dokumentácie o záväzkovom vzťahu postupníkovi), ak nebude
v celom rozsahu uhradená, môže byť postúpená inej osobe, a dať tak klientovi šancu, aby to odvrátil.

NajvyššísúdSRužpritomustálil(medzičasomR38/2025),že„obsahomvýzvybankypodľaustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách má byť aj zamýšľaný/pripravovaný zámer banky previesť existujúcu
pohľadávku (uvedením jej výšky) zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, s upovedomením že tak môže
učiniť aj bez súhlasu klienta/spotrebiteľa, a to aj mimo bankového sektora“, a že „Ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú

výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom
touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ V posudzovanej veci pritom z tvrdení žalobcu
a ani ním predložených listín nevyplýva, že by spoločnosť E. E., F. ako banka a pôvodný veriteľ pred
postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania (v súvislosti s ktorou mala postupníkovi

v zmysle ust. § 92 ods. 2 zákona o bankách odovzdať aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu), žalovanej
(do jej dispozičnej sféry) doručila osobitnú výzvu (ako jednostranný adresovaný právny úkon), že je
v omeškaní so splatením peňažného záväzku voči banke (s upozornením na možnosť postúpenia
pohľadávky inej osobe). Žalobca totiž doručenku predložil iba k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 14.3.2018, ktorá však neobsahovala výzvu banky s upozornením na zamýšľaný/

pripravovaný zámer banky previesť existujúcu pohľadávku na inú osobu, a zjavne tak nie je osobitnou
výzvou banky klientovi v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR (R 38/2025), ktorej doručenie
tak v konaní preukázané nebolo. Nepreukázal tak predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a takéto postúpenie pohľadávky banky na
žalobcu tak treba hodnotiť ako neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Táto skutočnosť

má však pritom za následok, že tým nebol naplnený aj jeden zo základných predpokladov pre platné
(§ 39 OZ) postúpenie pohľadávky banky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda ani
predpoklady pre jej nadobudnutie.

43. A napokon žalobca v žalobe nijako netvrdil a nepreukázal ani to, že by si pôvodný veriteľ pred

uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere akýmkoľvek spôsobom splnil svoju povinnosť v zmysle ust.
§ 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „ZoSU“) posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, čo možno v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSU hodnotiť ako posudzovanie
schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov, v dôsledku čoho sa úver v zmysle ust. 11 ods. 2 ZoSU považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Rovnaký dôsledok má pritom v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSU aj skutočnosť,
že v písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú výslovne uvedené konkrétne predpoklady prevýpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (čo je v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j ZoSU jej obligatórna
náležitosť, bez ktorej sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov), v súvislosti s ktorými Súdny
dvor EÚ v rozsudku vo veci C-677/23 vyslovil, že Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48,

zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Z tvrdení
žalobcu pritom vyplýva, že žalovaná už na úverovú zmluvu zaplatila viac ako jej bolo poskytnuté.

44. Zo všetkých týchto dôvodov preto súd túto žalobu voči spotrebiteľovi, tak ako bola skutkovo
vymedzená a ktorú už nemožno meniť (bod 14.), ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Žalovaná bola v konaní procesne úspešná v plnom rozsahu, a preto jej súd voči žalobcovi v zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.