Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24Cpr/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201508
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2520201508.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. - F., zastúpený: JUDr. Jana Berecová Titková, advokátka, so sídlom
Dubová 2, 949 01 Nitra, IČO: 42 367 611 proti žalovanému: Mestské kultúrne centrum Hlohovec, so
sídlom Námestie sv. Michala 3, 920 01 Hlohovec, IČO: 00 182 877, zastúpený: Advokátska kancelária
SPÁL & Partners s.r.o., so sídlom 917 01 Kapitulská 454/12, IČO: 54 252 601 o určenie neplatnosti
výpovede a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2020, po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 18.08.2022, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru
výpoveďou danou žalovaným žalobcovi listom zo dňa 20.04.2020 je neplatné. Zároveň sa domáhal,
aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 15.04.2021 do 31.03.2022
v sume 13.641,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne: zo sumy 705,60 EUR od
05.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR od 05.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR
od 05.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR od 05.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00

EUR od 05.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR od 05.10.2021 do zaplatenia, zo sumy
1.176,00 EUR od 05.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR od 05.12.2021 do zaplatenia, zo
sumy 1.176,00 EUR od 05.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 1.176,00 EUR od 05.02.2022 do zaplatenia,
zo sumy 1.176,00 EUR od 05.03.2022 do zaplatenia a zo sumy 1.176,00 EUR od 05.04.2022 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.08.2018 uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú

zmluvu na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 01.08.2018, s miestom výkonu práce v Hlohovci,
prevádzky MKC Hlohovec, pracovné miesto dramaturg. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
01.01.2019 bolo jeho pracovné zaradenie zmenené na pracovné miesto dramaturg, vedúci kino
a amfiteáter. Poverením zo dňa 31.10.2018 bol od 01.11.2018 poverený zastupovaním štatutára
Mestského kultúrneho centra, ktorého zastupoval do 31.12.2019, od ktorého dňa mu bolo zrušené
poverenie na zastupovanie na základe Zrušenia poverenia na zastupovanie zo dňa 29.12.2019. Dňa
20.04.2020 mu žalovaný doručil na pracovisku výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce z dôvodu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene – zrušení pracovného miesta
zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 17.04.2020 bolo rozhodnuté
o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosťpráce a ekonomickú úsporu nákladov zamestnávateľa na mzdy zamestnancov, pričom bolo zrušené
pracovné miesto žalobcu, a to s účinnosťou od 01.07.2020. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá možnosť
žalobcu ďalej zamestnávať a nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom v mieste dohodnutom

v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce. V dôsledku pandémie COVID-19 a vládou SR vyhlásenej
mimoriadnej situácie bol žalobca odo dňa 07.05.2020 na OČR a poskytoval osobnú a celodennú
starostlivosť svojim štyrom deťom vo veku 12, 10, 7 a 4 roky. V zmysle § 250b ods. 5 Zákonníka
práce v znení novely č. 66/2020 Z. z. zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z
dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny

podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného
predpisu, sa na účely § 64 posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.
Podľa ust. § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej
doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím
posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného
pomeru netrvá. OČR žalobcu ku dňu podania žaloby trvala nepretržite od 07.05.2020 a za obdobie

osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu poberal ošetrovné. Výpoveď žalobca považuje za
neplatnú, preto žalovanému doručil oznámenie zo dňa 25.06.2020 v zmysle ustanovenia § 79 ods.1
Zákonníka práce. Žalobca má za to, že dôvod výpovede je nepravdivý a nezodpovedá skutočnosti.
Žalovaný je príspevkovou organizáciou, jeho zriaďovateľom je Mesto Hlohovec. Mestské zastupiteľstvo
Mesta Hlohovec schvaľuje v súlade so zákonom o rozpočtových a príspevkových organizáciách

každoročne rozpočet pre žalovaného. Dňa 05.12.2020 bolo prijaté uznesenie Mestského zastupiteľstva
Mesta Hlohovec č. 339/2019, ktorým Mesto Hlohovec schvaľuje rozpočet príspevkovej organizácie
Mestské kultúrne centrum na rok 2020 vo výške príjmov 724.336,00 EUR a výdavkov 724.336,00 EUR,
z toho: - príspevok zriaďovateľa na mzdové a prevádzkové výdavky 278.000,00 EUR - príspevok na
doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov 3.586,00 EUR. Mestské zastupiteľstvo schvaľovalo

príspevok zriaďovateľa na mzdové výdavky pre rok 2020 podľa počtu zamestnancov žalovaného v
zmysle jeho organizačnej štruktúry, ktorá v čase schválenia rozpočtu obsahovala pracovné miesta
18 zamestnancov. K 01.01.2020 štatutárny orgán žalovaného – riaditeľka žalovaného vytvorila v
organizačnej štruktúre žalovaného organizačnú zmenu (dodatkom č. 6 k organizačnému poriadku
z 29.12.2019), ktorou navýšila predpokladaný počet zamestnancov žalovaného na 21. Riaditeľka

žalovaného pri koncipovaní tejto organizačnej zmeny mala vedomosť o výške rozpočtových príjmov
vyčlenených na mzdy zamestnancov pre rok 2020 a keďže zvýšila od 01.01.2020 počet zamestnancov
v trvalom pracovnom pomere, musela mať pripravené v rozpočte prostriedky na ich mzdy. Pracovné
miesta technika a ekonóma neboli v čase doručenia výpovede obsadené a pracovné miesto ekonomický
referent bolo zrušené k 03.02.2020 (z dôvodu dohody o skončení pracovného pomeru zamestnankyne,

ktorávykonávalapracovnúpozíciuekonomickéhoreferenta).Včasedoručeniavýpovedemalžalovanýv
rámcirozpočtuušetrenémzdovénákladyna3pracovnépozície,pričomneexistovaložiadnerozhodnutie
Mestského zastupiteľstva Mesta Hlohovec, ktoré by znižovalo výšku príspevku Mesta Hlohovec ako
zriaďovateľa na mzdové náklady žalovaného. Tvrdenie žalovaného uvedené vo výpovedi zo dňa
20.04.2020, že organizačná zmena týkajúca sa zrušenia pracovného miesta žalobcu bola zrealizovaná

s cieľom dosiahnuť úsporu nákladov zamestnávateľa na mzdy, sa preto javí ako nepravdivá. Tvrdenie
žalovaného vo výpovedi, že nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom, ktoré by mu mohol
ponúknuť v mieste doterajšieho výkonu práce, sa taktiež nezakladá na pravde. Žalovaný mal k dispozícii
voľné pracovné miesto ekonóma a pracovné miesto knihovníka. Preto nešlo o nadbytočnosť žalobcu
a žalovaný porušil ponukovú povinnosť. Výpoveď z pracovného pomeru žalobca považuje za účelovú

snahu riaditeľky žalovaného zbaviť sa „nepohodlného“ zamestnanca. Opakovane sa stalo, že sa
s riaditeľkou žalovaného pri riešení pracovných otázok názorovo nezhodol. Výpovedi predchádzala
situácia, kedy mu riaditeľka žalovaného oznámila, že sa v ňom ľudsky sklamala a nevie si predstaviť,
že by s ním ďalej spolupracovala. Následne na to mu ponúkla skončenie pracovného pomeru dohodou
a keď jej oznámil, že túto vec musí prediskutovať aj s manželkou, zavolala ako svedkov dvoch ďalších

zamestnancov a doručila mu v ich prítomnosti výpoveď. U žalovaného za posledný rok nedošlo k
žiadnym organizačným zmenám v zmysle zefektívnenia práce, dodatky k organizačnému poriadku
žalovaného boli účelovo vypracovávané z dôvodu výmeny zamestnancov. Priemerný mesačný zárobok
žalobcu predstavuje 1.176,- Eur. Keďže v čase od doručenia oznámenia až do podania žaloby trvala
u žalobcu dôležitá osobná prekážka v práci z dôvodu celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu, počas trvania tejto prekážky nemal nárok na náhradu mzdy a za toto obdobie
poberal ošetrovné, domáha sa náhrady mzdy až odo dňa, kedy mu skončí pandemická OČR.3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.11.2020, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení žalovaný namietol, že viaceré žalobcom
uvádzané skutkové tvrdenia nie sú preukázané a navyše sú aj zavádzajúce, konkrétne tvrdenia, že

mestské zastupiteľstvo schvaľovalo príspevok zriaďovateľa na mzdové výdavky pre rok 2020 podľa
počtu zamestnancov žalovaného v zmysle jeho organizačnej štruktúry, ktorá obsahovala pracovné
miesta 18 zamestnancov, ako aj tvrdenie, že dodatkom č. 6 žalovaná navýšila predpokladaný počet
miest zamestnancov na 21 a preto musela mať v rozpočte pripravené rozpočtové prostriedky na
ich mzdy. Žalovaný uviedol, že žiadna právna úprava - zákon o rozpočtových a príspevkových

organizáciách, podľa ktorého by malo mesto Hlohovec schvaľovať rozpočet žalovaného, neexistuje.
Žalovaný je príspevková organizácia Mesta Hlohovec, ktorú zriadilo Mesto Hlohovec pri výkone
samosprávy. Je pravdou, že mestské zastupiteľstvo mesta Hlohovec uznesením č. 339/2019 zo dňa
05.12.2019 schválilo rozpočet príspevkovej organizácie žalovaného na rok 2020, pričom bežné transféry
zriaďovateľa určené v rozpočte na mzdové výdavky a prevádzkové výdavky žalovaného súhrnne boli
rozpočtované na sumu 278.000,- Eur a bežný trasfer príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie

zamestnancov na sumu 3.586,- Eur. Bežný transfer príspevku rozpočtu mesta sa žalovanému poskytuje
mesačne vo výške 1/12iny rozpočtovaného príspevku. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalovaného,
že neexistovalo žiadne rozhodnutie Mestského zastupiteľstva Hlohovec, ktorým by Mesto Hlohovec
znižovalo výšku príspevku mesta na mzdové náklady žalovaného. Uvedené rozhodnutie o krátení
rozpočtu žalovaného na rok 2020 schváleného uznesením č. 339/2019 prijalo Mestské zastupiteľstvo

dňa 25.06.2020 uznesením č. 76/2020. Nie je pravdou, že príspevok zriaďovateľa na mzdové výdavky
pre rok 2020 zriaďovateľ schvaľoval podľa počtu zamestnancov žalovaného v zmysle jeho organizačnej
štruktúry, ktorá v čase schválenia rozpočtu obsahovala 18 zamestnancov. Uvedené nevyplýva z obsahu
schváleného uznesenia ani z materiálov k schvaľovanému rozpočtu. Žalovaný nespochybnil, že
k 01.01.2020 vytvoril a obsadil dve nové pracovné miesta, na výkon pracovných činností, ktoré dovtedy

neboli u žalovaného realizované, avšak tieto nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s nadbytočnosťou
žalobcu. V súvislosti s výskytom a šírením ľudskej nákazlivej choroby COVID-19 a s prijatými
ochrannými opatreniami na zabránenie šírenia vírusu dňom 13.03.2020 zaviedlo Mesto Hlohovec sériu
preventívnych opatrení uverejnených dňa 11.03.2020 na webovom sídle mesta, na základe ktorých
došlo k zákazu usporadúvať hromadné podujatia kultúrnej, spoločenskej a inej povahy počnúc dňom

10.03.2020, na základe čoho boli v rámci mesta Hlohovec zrušené všetky spoločenské a kultúrne
podujatia, ktorých organizátormi bolo Mesto Hlohovec a žalovaný a zároveň došlo k uzatvoreniu
všetkých kultúrnych inštitúcií v meste, ktoré spravuje spravidla žalovaný, pre verejnosť. Žalovaný
okamžitým a nepredvídaným uzatvorením kultúrnych ustanovizní stratil predpoklad akýchkoľvek príjmov
zo vstupného a z organizovania kultúrnych podujatí a naopak už prijaté finančné prostriedky za vstupné

zrušených podujatí bol povinný vrátiť, a hoci neskôr v priebehu leta bolo možné v určitom období
niektoré činnosti žalovaného obnoviť, z dôvodu bezpečnostných opatrení bolo z hľadiska ekonomickej
efektivity výhodnejšie prevádzky radšej neotvárať. V dôsledku reštrikčných opatrení sa žalovaný dostal
do nepriaznivej ekonomickej situácie vzhľadom na krátenie rozpočtu a absenciu akýchkoľvek príjmov
z hlavnej podnikateľskej činnosti a tiež do situácie, kedy zamestnancom na vybraných pracovných

pozíciách nemal možnosť prideľovať žiadnu prácu s neistým výhľadom zlepšenia situácie a preto
rozhodol o potrebe zníženia stavu zamestnancov na tých pracovných miestach, ktoré z hľadiska
fungovania mali predpoklad najdlhšieho núteného prerušenia činnosti, a tými boli miesta zamestnancov,
ktorých náplň práce sa týkala prevádzky Kina Úsmev a Empírového divadla. Výpoveď žalobcu tak
nebola účelovou snahou riaditeľky žalovaného o zbavenie sa žalobcu ako nepohodlného zamestnanca.

Tento mylný dojem u žalobcu mohol vzniknúť z dôvodu, že v rozhodujúcej kritickej situácii a aj pred jej
vznikom sa žalobca väčšinu čase na pracovisku nezdržiaval z dôvodu prekážok v práci na jeho strane
a nezúčastnil sa pravidelných porád žalovaného, na ktorých boli zamestnanci informovaní o reštrikčných
opatreniach. Ďalej žalovaný poprel, že by mal ku dňu doručenia výpovede žalobcovi voľné pracovné
miesta ekonóma a knihovníka. Pokiaľ ide o pracovné miesto knihovníka, ku dňu výpovede mal žalovaný

celkovo všetkých 6 zamestnancov, ani jedno miesto nebolo voľné, všetky boli obsadené. Pokiaľ ide
o pracovné miesto ekonóma, na pracovnú pozíciu ekonóma bol prijatý na základe pracovnej zmluvy
zo da 09.10.2018 zamestnanec A. A., ktorého pracovné zaradenie bolo dodatkom č. 1 k pracovnej
zmluve zo dňa 01.01.2019 zmenené na Ekonóm, katalogizátor - knihovník, a ktorého pracovný pomer ku
dňu doručenia výpovede žalobcovi trval. Žalobca však nemá žiadnu kvalifikáciu na výkon ekonomickej

a účtovnej agendy, ani prax. Žalovaný poprel, že by v čase doručenia výpovede žalobcovi disponoval
akýmkoľvek voľným pracovným miestom a nemal ponukovú povinnosť voči žalobcovi.4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.12.2020. Vo vyjadrení
uviedol,žekonfliktmedzinímariaditeľkoužalovanéhonastaluždňa22.01.2020,kedyjuústneupozornil,
že bez jeho vedomia prijala na jeho pozíciu zástupcu riaditeľa od 01.01.2020 A. G. G.. Pracovná zmluva

žalobcu obsahuje dodatok č. 1 zo dňa 01.01.2019, ktorým sa mu rozšírilo jeho pracovné zaradenie
o pozíciu vedúceho kina a amfiteátra a o pozíciu zástupcu riaditeľa žalovaného. Ešte v ten deň, t.
j. 22.01.2020 riaditeľka žalovaného vyhotovila dokument s názvom zrušenie poverenia. Poobede ho
zavolala do kancelárie, kde mu oznámila, že všetko uviedla na správnu mieru, že A. G. G. môže
vykonávaťpozíciuzástupcuriaditeľa,lebopovereniežalobcubolibajednostrannýaktpredchádzajúceho

riaditeľa,ktorýonatakistojednostrannerušíadalamupodpísaťprevzatiedokumentusnázvomzrušenie
poverenia. Na dokument uviedla spätný dátum 29.12.2019, tak k prevzatiu napísal skutočný dátum
prevzatia 22.01.2020. Žalovaný má za to, že pokiaľ pracovné zaradenie „zastupovanie riaditeľa MKC“
bolo dodatkom č.1 k pracovnej zmluve doplnené do článku II. pracovnej zmluvy (druh práce), na
zmenu pracovnej zmluvy v zmysle „vypustenia“ pracovného zaradenia „zastupovanie riaditeľa MKC“
nepostačuje jednostranný právny úkon, ale ide o takú zmenu pracovných podmienok v zmysle § 54

Zákonníka práce, ktorú je možné zrealizovať len na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa
formou dodatku k pracovnej zmluve. Žalobca naďalej tvrdí, že neexistovalo rozhodnutie mestského
zastupiteľstva o znížení príspevku žalovanému na mzdové náklady v čase vyhotovenia a doručenia
výpovede. V čase doručenia výpovede nemohli žalovaný ani Mesto Hlohovec vedieť, o koľko financií
žalovaný príde v dôsledku pandémie COVIDU, žalovaný nemal vedomosť o koľko, resp. či vôbec mu

zriaďovateľ Mesto Hlohovec zníži finančné prostriedky. V máji 2020 sa pandemické opatrenia uvoľnili
a kino Úsmev sa znovu otvorilo dňa 23.05.2020. Do konca roka 2020 bolo v Kine Úsmev odohraných
113 filmových predstavení, teda kino počas uvoľnenia pandemických opatrení bolo v prevádzke. O
znížení príspevku na mzdové výdavky sa žalovaný dozvedel až listom H. I. „Úprava rozpočtu príspevok
organizácie Mestské kultúrne centrum Hlohovec“ z 18.08.2020, ktorý bol žalovanému podľa podacej

pečiatky doručený až dňa 27.08.2020. Argumenty žalovaného ohľadne pandémie COVID a nutnosti
šetriť mzdové výdavky neobstoja. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel skutkové tvrdenie žalobcu,
že v čase výpovede mal voľné pracovné miesta ekonóma a knihovníka. K tomuto tvrdeniu žalovaný
vymenúva zoznam zamestnancov knižnice. Žalobca poukázal na to, že zamestnankyňa knižnice J. A.
podalavýpoveďuždňa25.01.2020,pričomjejzačalaplynúťvýpovednálehotasplánovanýmukončením

pracovného pomeru ku dňu 30.04.2020. Žalovaný mal o tomto vedomosť, nakoľko inzeroval voľné
pracovné miesto pre pracovnú pozíciu knihovník aj jeden deň po výpovedi žalobcu na špecializovanom
knižničnom portáli. Podľa fotografie z Facebookovej stránky žalovaného, v článku zo dňa 06.10.2020
predstavuje žalovaný nový kolektív v knižnici. Po porovnaní so zoznamom zamestnancov knižnice, ktorý
žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe, je možné pomenovať, že do knižnice boli prijatí dvaja

noví zamestnanci na plný pracovný úväzok. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zrušenie
pracovnejpozícieknihovníkurobilžalovanýdodatkomč.9korganizačnémuporiadkužalovanéhozodňa
29.04.2020 iba účelovo z dôvodu, aby nemusel uplatňovať ponukovú povinnosť voči zamestnancom,
ktorým doručil výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Nakoľko žalovaný mal
vedomosť o odchode knihovníčky pani J. A. a inzeroval voľnú pracovnú pozíciu knihovníka s možným

nástupom od 04.05.2020, žalobca má za to, že mu táto pracovná pozícia v čase oznámenia výpovede
dňa 20.04.2020 mala byť ponúknutá. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že ku dňu doručenia výpovede
nebolo voľné pracovné miesto „ekonóm“, pretože toto malo byť obsadené zamestnancom A. A., uviedol,
že v Správe o výsledkoch kontroly číslo: 6489/2020/1888 zo dňa 28.02.2020 vyhotovenej hlavným
kontrolórom Mesta Hlohovec H. B. K. je uvedená organizačná štruktúra žalovaného ku dňu 28.02.2020

vrátane personálneho obsadenia jednotlivých pracovných pozícií. Pri funkcii „ekonóm“ je uvedené, že
funkcia je neobsadená a p. A. A. je uvedený na pracovnej pozícii katalogizátor – knihovník. Funkcia
„ekonóm“ do 06.05.2020 nebola zrušená a teda mala byť žalovaným ponúknutá. Skutočnosť, že p.
A. vykonáva funkciu katalogizátora v knižnici vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 03.11.2020,
keď menového zamestnanca uvádza medzi zamestnancami knižnice a ako katalogizátora ho uvádza

aj na facebookovej stránke – v správe zo dňa 06.10.2020, kde predstavuje zamestnancov knižnice.
Žalobca poprel tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení, že na výkon prác ekonomickej a účtovnej povahy
nemá žalobca žiadne pracovné skúsenosti. Žalobca už v roku 2005, keď bol zamestnaný ako vedúci
nitrianskych kín, mal na starosti jednoduché účtovníctvo a vedenie pokladne. Od roku 1998 spolupracuje
pri prevádzke Kinoklubu, kde má pracovné skúsenosti s ekonomikou a pokladňou, pričom pripravuje

ekonomické podklady pre občianske združenie, ktoré Kinoklub prevádzkuje. Žalovaný žalobcovi pri
oznámení výpovede dňa 20.04.2020 nijako nezmienil voľnú pracovnú pozíciu ekonóma, čím sa ani
nemohol dozvedieť o záujme žalobcu o toto pracovné miesto a prípadné podstúpenie predchádzajúcej
prípravy pre výkon pracovnej pozície ekonóm.5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 31.01.2021. Vo vyjadrení
poukázal na skutočnosť, že k zrušeniu pracovného miesta žalobcu Dramaturg, vedúci kina a amfiteátra,

došlo v čase, keď žalovaný musel v dôsledku pandemických opatrení zatvoriť svoje prevádzky a je
logické, že v dôsledku toho sa stal pre žalovaného nadbytočným zamestnancom. Nešlo o žiadne
účelové konanie voči žalobcovi, keďže na rozhodnutie o zrušení pracovného miesta žalobcu zo dňa
17.04.2020 nadväzuje obdobné rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.04.2020, ktorým boli zrušené ďalšie
pracovné miesta v dôsledku zatvorenia prevádzky divadla a knižníc. Skutočným úmyslom žalovaného

bolo uvedenými rozhodnutiami dosiahnuť ten cieľ, ktorý je v nich uvedený. Žalobca nedôvodne
poukazuje na tvrdené voľné pracovné mesto knihovníka po zamestnankyni J. A.. Jej pracovný pomer
zanikol 30.04.2020, avšak toto pracovné miesto bolo zrušené s účinnosťou od 01.05.2020. V okamihu
doručovania výpovede žalobcovi nebolo voľné. Vo vzťahu k fotografii zamestnancov zo dňa 06.10.2020
na facebookej stránke žalovaný uviedol, že jej na nej nový zamestnanec, ktorý bol prijatý dňom
01.09.2020 na miesto bývalej zamestnankyne J. L., ktorej pracovný pomer skončil 31.08.2020. Žalovaný

v čase dania výpovede žalobcovi nedisponoval voľným pracovným miestom knihovníka. Vo vzťahu
k pracovnému miestu ekonóma žalovaný uviedol, že nejde o pracovné miesto, ktoré by bolo pre žalobcu
vhodné a ku ktorému by vzťahovala ponuková povinnosť. Z pracovnej náplne ekonóma žalovaného
vyplýva, že sa naň vyžaduje kvalifikácia a schopnosti na samostatné vykonávanie náročných účtovných
a ekonomických prác. Je zrejmé, že úkony jednoduchého účtovníctva a vedenie pokladne, na ktoré

sa žalobca odvoláva, nie sú zďaleka postačujúce na uvedené pracovné zaradenie. Za neprimeranú aj
nereálnu možno považovať žalobcom prezentovanú možnosť podrobiť sa predchádzajúcej príprave na
túto prácu.

6. Žalobca pri výsluchu uviedol, že bol pre riaditeľku M. A. nepohodlný zamestnanec, osobne mu

povedala do očí, že si s ním ďalej nevie predstaviť spoluprácu a že buď odíde ona alebo žalobca.
To bolo pred výpoveďou. Do obeda mu ponúkala dohodu o ukončení pracovného pomeru. Dlho sa
rozprávali, vysvetlil jej, že je korona, že má doma 4 deti a že z tejto pozície, ktorú má rád, nemá prečo
odchádzať sám. Potom dohoda zmizla zo stolu, prišli dvaja svedkovia a bola mu doručená výpoveď.
Má vedomosť, že tie listiny na formáte A4, na ktorých je napísané Organizačná zmena, vznikli až

po žalobcovom domáhaní. Dva týždne denne chodil, že chce vidieť organizačné zmeny a kompletný
organizačnýporiadoksjehododatkami.Totomuboloumožnenéaž06.05.Organizačnázmenaskutočne
nenastala. V pracovnej náplni žalobcu bolo 31 bodov úplne dôležitých od komunikácie s distribútormi,
objednávanie filmov. Tieto činnosti sa nemali ako premietnuť v tom, ako sa stal nadbytočný, lebo kino sa
znova otvorilo, takže pani riaditeľka musela tie pracovné činnosti niekomu dať do náplne práce. Nikomu

sa nezmenila pracovná náplň, tie činnosti niekto nejako vykonával na základe jej ústneho príkazu, ale
nedošlo k tej zmene.

7. Z výsluchu žalovaného, zastúpeného riaditeľkou L.. A. G. G. súd zistil, že na tejto pracovnej pozícii
je od 01.01.2022. Ku dňu 20.04.2020 pracovala v pozícii zástupkyne riaditeľky. Na otázku, kedy sa

dozvedela, že žalobca má dostať výpoveď, uviedla, že v období, kedy dostali informáciu, že im bude
krátený rozpočet v rámci mestskej príspevkovej organizácie, t. z. potrebovali vyriešiť, akým spôsobom
budú vedieť fungovať aj so skráteným rozpočtom. Na otázku, koľko nových zamestnancov bolo prijatých
do zamestnania u žalovaného po výpovedi žalobcu, uviedla, že žiadny. Až tento rok (2022) prijala
zamestnanca do kina na pozíciu referenta pre programovú činnosť kina Úsmev, a to z toho dôvodu,

že minulý rok získali grant na premietačku, t. z. okrem fungovania kina potrebovala zabezpečiť aj
fungovanie amfiteátra v Hlohovci. Na otázku, ktorý zamestnanec vykonával náplň práce zrušeného
pracovného miesta žalobcu, keďže kino bolo už počas prvej vlny pandémie otvorené zhruba mesiac
po doručení výpovede, konkrétne už 23.05.2020 sa premietalo, uviedla, že toto fungovanie zabezpečili
prostredníctvom dohodárov, brigádnikov. A. K. pripravoval dramaturgiu, komunikoval s distribučnými

spoločnosťami a nejakú časť agendy riešil N. O.. Ďalej uviedla, že nakoľko žalovaný je príspevková
organizácia, to, že mali zakázané alebo obmedzené riešiť podujatia, prichádzali o veľké peniaze.
Zároveň im bolo avizované z pragmatických a logických dôvodov, že pravdepodobne bude nastávať
aj nejaká zmena v rámci rozpočtu, ktorý bol žalovanému pred tým schválený, že bude proste krátený.
Pracovnémiestožalobcunebolojediné,ktorébolopočascoviduzrušené,bolatameštepozíciatechnika.

V čase, keď boli zakázané podujatia a zavreté knižnice, niektorí zamestnanci mali prekážku na strane
zamestnávateľa, iní dostali poverenie a možnosť pracovať z domu. Žalobca bol na OČR-ke s dieťaťom.
V marci, keď sa zavreli kiná, po zrušení miesta žalobcu žalovaný práce, ktoré žalobca vykonával,nepotreboval. Fungovanie amfiteátra žalovaný spustil až tento rok (júl 2022). Pokiaľ ide o miesto
ekonóma u žalovaného, žalobca nemal na túto prácu kvalifikáciu.

8. Svedkyňa A. M. A., L. uviedla, že bola riaditeľkou žalovaného v čase, keď tam pracoval žalobca.
Nastúpila v auguste 2019, čo bolo pred šírením ochorenia covid. V tom čase nastal zákaz realizácie
kultúrnych podujatí, po čom nasledovalo šetrenie zo strany zriaďovateľa a to i krátením mestského
rozpočtu a bola nútená znížiť počet zamestnancov, ktorých sa bude najdlhšie dotýkať nečinnosť, a to sa
týkalo práve žalobcu a ešte jednej zamestnankyne empírového divadla. V lete síce došlo k uvoľneniu,

avšak to sa ukázalo ako ešte viac ekonomicky nevýhodné, nakoľko kapacity nemohli byť naplnené.
Celú agendu v súvislosti s výpoveďou žalobcu jej pripravovala právnička G. B. a samozrejme prebehla
i komunikácia so zriaďovateľom. V tom čase táto právnička zastupovala žalovaného i zriaďovateľa. Na
pozícii riaditeľky žalovaného bola od augusta 2019 do 31. decembra 2021. So žalobcom sa poznali
už v predchádzajúcom období. Žalobca mal tendenciu poúčať nielen ju, ale aj ostatných, ako napr.
právničku, preto bolo medzi svedkyňou a žalobcom napätie, ale nebolo to dôvodom pre zrušenie jeho

pracovného miesta z organizačných dôvodov. Na otázku, z akého dôvodu žalobcovi oznámila, že
si s ním nevie predstaviť ďalšiu spoluprácu, že buď odíde svedkyňa alebo žalobca, uviedla, že to
vyplynulo z jedného z ich rozhovorov, nebolo to žiadne oznámenie. Tieto napätia, ktoré medzi nimi
vznikali, vyplývali aj napr. z porád, kde žalobca kopal do stoličiek, trhal plagáty, pričom istá miera agresie
z jeho strany sa tam diala. Pokiaľ ide o poverenie žalobcu zastupovaním riaditeľa žalovaného, takáto

pozícia nebola ani v organizačnej štruktúre. Organizačné zmeny komunikovala iba so zriaďovateľom,
dávala ich na vedomie len mestu, nemala povinnosť oznamovať ich zamestnancom. Na niektorých
poradách oboznámila zmeny. Organizačná zmena, ktorá súvisela s výpoveďou žalobcu, bola účinná od
17.04.2019, tak ako je uvedené v internom dokumente. Pred doručením výpovede žalobcovi ponúkla
žalobcovi dohodu o skončení pracovného pomeru. Do skončenia funkcie svedkyne u žalovaného na

pozíciu žalobcu a na predmet činnosti, ktorý vykonáva, nebol prijatý žiadny zamestnanec, ktorý by
vykonával čisto pracovnú náplň žalobcu. Asi v januári 2020 svedkyňa vytvárala dve nové pracovné
miesta, ktoré nesúviseli s pracovnou náplňou žalobcu. Jedným z nich bolo pracovné miesto vedúceho
prevádzkového oddelenia, na ktoré prijala N. O., ktorý bol nadriadený žalobcovi. Potom po žalobcovi
prevzal činnosti v súvislosti s kinom, avšak nebola to jeho jediná činnosť. Po výpovedi žalobcu bol asi

v auguste prijatý do knižnice p. A., nevedela si spomenúť na priezvisko, neskôr bola prijatá p. J. B.,
do knižnice a ešte bola prijatá asi o rok na to p. K. B. do infocentra. Právnička žalovaného uviedla,
že žalovaný nemal povinnosť ponúknuť toto pracovné miesto žalobcovi. Na všetky tieto pracovné
miesta bolo vypísané výberové konanie, na ktoré sa mohol žalobca prihlásiť, ak spĺňal kvalifikáciu.
V čase výpovede danej žalobcovi nebolo voľné pracovné miesto ekonóma. Pracovné miesto knihovníka

nebolo inzerované. V tom čase plynula výpovedná doba zamestnanca zamestnaného na pracovnom
mieste knihovníka, a to do 30.4.2020. Táto inzercia bola zverejnená len na nejakom knihovníckom
fóre E. M., o čom som sa svedkyňa dozvedela dodatočne, resp. až zo žaloby žalobcu. Takéto voľné
pracovné miesto nebolo inzerované ani na úradnej tabuli mesta ani na sociálnych sieťach. Knihovníka
zobrali až v auguste. L. J. A. plynula výpovedná doba do 30.4.2020, tak sa nemohlo zrušiť jej

pracovné miesto. Jej pracovné miesto bolo zrušené dva týždne po zrušení pracovného miesta žalobcu
z dôvodu, že jej plynula výpovedná doba. Pred ukončením pracovného pomeru žalobcu bola prijatá
zmena organizačnej štruktúry, a to písomným interným dokumentom o zrušení dvoch pozícií. Dôvodom
organizačnej štruktúry bola snaha ušetriť finančné prostriedky z dôvodu pandémie covid 19. Týkalo
sa to pracovnej pozície, ktorá mala byť najdlhšiu dobu nečinná. Bol to skutočný reálny dôvod zmeny

organizačnejštruktúry.Pohnútkouzmenyorganizačnejštruktúrynebolaexistenciazlýchvzťahov,nebola
to jediná zrušená pozícia. Ďalšou zmenou organizačnej štruktúry bola zrušená pracovná pozícia P. A.,
s ňou svedkyňa žiaden konflikt nemala. Do skončenia pôsobenia svedkyne u žalovaného nebol prijatý
žiaden zamestnanec.

9. Svedkyňa E. M., kolegyňa žalobcu a zamestnankyňa žalovaného pri výsluchu uviedla, že je vedúca
knižnice. V súvislosti so skončením pracovného pomeru p. A. inzerovali voľné pracovné miesto
knihovníka. Na jej miesto nastúpil Q. A. 01.08., ďalšia kolegyňa nastúpila 01.09. Na otázku, či by žalobca
bol kvalifikovaný na prácu knihovníka, uviedla, že to nevie odhadnúť, je to taká špecifická práca, človek
natejtopozíciimusíveľačítať.Maliajbesedy,anevie,čibybolochotnýpracovaťstakoutoskupinouľudí.

10. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný si nesplnil voči žalobcovi
ponukovú povinnosť vyplývajúcu z § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď mu pred doručením výpovede
neponúkol voľné pracovné miesta ekonóma, knihovníka a správcu empírového divadla. Zároveň v časepred doručením výpovede ako aj po jej doručení nedošlo k zrušeniu kina Úsmev. Bolo preukázané, že
kino nebolo zavreté natrvalo a napriek pandemickej situácii už dňa 23.05.2020 opätovne premietalo. Tak
žalovaný ako aj svedkyňa M. A. potvrdili skutočnosť, že v nadväznosti na zrušenie pracovného miesta

žalobcu,žalovanýneprijalžiadnuorganizačnúzmenu,ktoroubybolipracovnéčinnosti,resp.náplňpráce
žalobcu presunuté inému zamestnancovi, resp. rozdelené medzi iných zamestnancov. Absentuje tu
existencia príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnou zmenou. Argumenty
žalovaného ohľadom nutnosti šetriť mzdové výdavky z dôsledku pandémie neobstoja. V čase doručenia
výpovede neexistovalo rozhodnutie zriaďovateľa žalovaného - mesta Hlohovec o krátení príspevku

zriaďovateľa žalovanému. Žalovaný dňa 20.04.2020 nemal vedomosť o koľko, resp. či vôbec mu
zriaďovateľ zníži finančné prostriedky, ani o koľko finančných prostriedkov žalovaný príde v súvislosti
s pandémiou. Žalovaný taktiež v konaní nepreukázal, že rozhodnutie o organizačnej zmene, ktoré
súviselo s výpoveďou môjho klienta, nebolo vyhotovené po 20.04.2020. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie
žalobcu, že rozhodnutie organizačnej zmeny bolo vyhotovené dodatočne až po doručení výpovede.
V konaní bolo taktiež preukázané, že žalovaný nezrušil žalobcovi rozhodnutím o organizačnej zmene

pracovnú pozíciu, resp. pracovné miesto zástupcu riaditeľa. Aj z tohto dôvodu považuje výpoveď za
neplatnú. Výpoveď bola daná aj v rozpore s dobrými mravmi. Motívom výpovede bola snaha o zbavenie
sa zamestnanca štatutárkou žalovaného.

11. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o príspevok zriaďovateľa

mesta Hlohovec, ktorý bol adresovaný ako na mzdy tak aj na samotnú prevádzku žalovaného na
celý kalendárny rok, ide výlučne o príspevok zriaďovateľa, čiže nejde o presne vymedzený rozpočet
na konkrétny počet zamestnancov ako sporne navodzuje žalobca. Žalovaný mohol podľa svojej vôle
upravovať počet zamestnancov, v čom nebol ničím limitovaný. Žalovaný považuje svoje dôvody na
organizačné zmeny a následné zníženie počtu zamestnancov za objektívne opodstatnené. Potvrdzuje to

aj skutočnosť, že pandémia covid 19, ktorá bola prítomná už v čase prijatia rozhodnutia o organizačných
zmenách, pretrvávala ďalšie dva roky. Je pritom nesporné, že obmedzenia spôsobené pandémiou
covid 19 mali priamy dopad na žalovaného, ako aj na kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré
boli hlavnou náplňou ako žalovaného, tak aj imanentnou náplňou práce žalobcu pre žalovaného.
Nadbytočnosť žalovaného ako zamestnanca z dôvodu tzv. organizačných zmien sa potvrdila vykonaním

výsluchov svedkov v súlade s obsahom rozhodnutia a výpovede žalovaného. Objektívne sa potvrdilo,
že organizačné zmeny nastali v dôsledku nepotrebnosti žalobcu ako zamestnanca vykonávajúceho
prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu vyplývajúceho z pracovnej zmluvy. Nadbytočnosť bola dôkazne
potvrdená v súlade s obsahom rozhodnutia žalovaného smerujúceho k organizačným zmenám. Iná
vhodná práca žalovaným nemohla byť ku dňu výpovede ponúknutá, ak neexistovala. Generálne

poukazovanie na pracovné pozície, ktoré nespĺňajú za žiadnych okolností pracovnoprávny predpoklad
porušenia ponukovej povinnosti nemožno bez konkrétnych skutočností vyhodnotiť v neprospech
žalovaného. V rámci vykonaného dokazovania absolútne žiadna skutočnosť ani len nenaznačuje, že
by sa mal žalovaný dopustiť rozporu s dobrými mravmi pri skončení pracovného pomeru so žalobcom
rozporovanou výpoveďou.

12. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa
01.08.2018, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.01.2019, poverenie na zastupovanie zo
dňa 31.10.2018, zrušenie poverenia na zastupovanie zo dňa 29.12.2019, náplň práce žalobcu zo
dňa 01.08.2018, 01.01.2019 a 30.01.2020, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.04.2020,

rozhodnutie o priznaní ošetrovného zo dňa 18.05.2020, oznámenie žalobcu podľa § 79 ods. 1
Zákonníka práce zo dňa 25.06.2020, uznesenie mestského zastupiteľstva Hlohovec č. 339/2019,
dodatok č. 6 k organizačnému poriadku Mestského kultúrneho centra Hlohovec, interný dokument
o zmene štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 31.12.2019, organizačnú štruktúru
Mestského kultúrneho centra Hlohovec, dekrét o plate z roku 2019 a 2020, inzerciu zo dňa 21.04.2020,

printscreen facebooku žalovaného zo dňa 06.10.2020, správu o výsledkoch mimoriadnej kontroly zo dňa
28.02.2020, potvrdenie o zamestnaní, výstupný list, pracovnú zmluvu a oznámenie o výške a zložení
zmluvnej mzdy zo dňa 14.04.2021, pracovnú zmluvu P. A..

13. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to oznam knižnice, oznamy Mestského

kultúrneho centra Hlohovec, oznam kina, oznam Zámku, evidencie dochádzky žalobcu 04/2020,
03/2020, 02/2020, Návrh na úpravu rozpočtu mesta Hlohovec na rok 2020, priebeh predchádzajúcich
zamestnaní žalobcu, Zriaďovaciu listinu 1/92, pozvánku na zasadnutie Mestského zastupiteľstva zo dňa
18.06.2020, uznesenia a nariadenia z rokovania Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec konaného25. a 26. júna 2020, životopis žalobcu, úpravu rozpočtu príspevkovej organizácie Mestské kultúrne
centrum Hlohovec zo dňa 18.08.2020, Dodatok č. 12 k Zriaďovacej listine č. 1/92, súhrnnú informáciu
o prijatých preventívnych opatreniach v Hlohovci, interný dokument o zmene organizačnej štruktúry

Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 29.04.2020, Zmenu organizačnej štruktúry Mestského
kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 29.04.2020, interný dokument o zmene organizačnej štruktúry
Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 17.04.2020, Zmenu organizačnej štruktúry Mestského
kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 17.04.2020, Organizačný poriadok zo dňa 29.01.2018, Dodatok
č. 1 k pracovnej zmluve H. A. A. zo dňa 01.01.2019, oznamy Mestského kultúrneho centra, emailovú

komunikáciu, výpoveď J. A. zo dňa 25.02.2020, náplň práce ekonóma MKC, výpoveď J. L. zo dňa
24.06.2020.

14.Súdsaoboznámilsožalobou,písomnýmivyjadreniamižalobcuažalovaného,prednesmistránsporu
a prednesmi právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami
sporu, zoznamom zamestnancov vyžiadaným súdom zo Sociálnej poisťovne, výsluchom strán sporu a

výsluchom svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.08.2018 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce
01.08.2018, druh práce: dramaturg Mestského kultúrneho centra Hlohovec. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Strany sporu uzatvorili dňa 01.01.2019 Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve,

ktorým sa zmenil druh práce žalobcu na pracovné zaradenie: dramaturg, vedúci kino a amfiteáter.

16. Poverením zo dňa 31.10.2018 riaditeľ žalovaného poveril žalobcu zastupovaním v plnom rozsahu
zabezpečenia všetkých pracovných činností Mestského kultúrneho centra, rovnako aj v organizáciách
jemu podriadených v termíne od 01.11.2018. Poverenie bolo zrušené listom zo dňa 29.12.2019

s platnosťou zrušenia poverenia dňa 31.12.2019.

17. Zo Súhrnnej informácie o prijatých preventívnych opatreniach v Hlohovci zverejnených dňa
11.03.2020 vyplýva, že ÚVZ SR zakázal organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej,
kultúrnej, spoločenskej a inej povahy od 10.03. do 23.03.2020, v rámci mesta Hlohovec boli zrušené

všetky spoločenské, kultúrne a športové podujatia, ktorých organizátormi sú mesto Hlohovec, Mestské
kultúrne centrum Hlohovec a školy s platnosťou do konca marca, boli zatvorené tiež kultúrne inštitúcie
pre verejnosť - Kino Úsmev, Empírové divadlo, Zámok Hlohovec.

18. Z Interného dokumentu o zmene organizačnej štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo

dňa 17.04.2020 vyplýva, že na základe analýzy pracovných miest, pracovných náplní a organizačnej
štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec z dôvodu mimoriadnej krízovej situácie vyhlásenej
orgánmi Slovenskej republiky v súvislosti s pandemickým ochorením COVID-19 bola vyhodnotená
potreba zmeny pracovných miest v existujúcej organizačnej štruktúre. Zmena organizačnej štruktúry
sa dotýka tohto bodu: Zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, zníženie

mzdových nákladov, nastavenie procesu úspory finančných prostriedkov so zámerom efektívneho
využívania rozpočtu: a) zrušenie pracovného miesta Dramaturg, vedúci kino a amfiteáter, b) zrušenie
pracovného miesta Technik (zvukár/osvetľovač/javiskový technik). Uvedená zmena organizačnej
štruktúry bola daná na vedomie mestu Hlohovec.

19. Listom zo dňa 20.04.2020 označeným ako Výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce žalovaný oznámil žalobcovi, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 17.04.2020 bolo rozhodnuté
o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť
práce a ekonomickú úsporu nákladov zamestnávateľa na mzdy zamestnancov, pričom bolo zrušené
pracované miesto žalobcu, a to s účinnosťou od 01.07.2020. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že

zamestnávateľ nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a nedisponuje žiadnym voľným pracovným
miestom. Vzhľadom na uvedené podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že sa
žalobca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 17.04.2020 stal nadbytočným,
zamestnávateľ mu týmto dáva výpoveď z pracovného pomeru.

20. Listom zo dňa 25.06.2020, doručeným žalovanému dňa 25.06.2020, žalobca oznámil žalovanému
v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že naďalej trvá na vykonávaní práce a trvá na ďalšom
zamestnávaní.21. Z Interného dokumentu o zmene organizačnej štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo
dňa 29.04.2020 vyplýva, že na základe analýzy pracovných miest, pracovných náplní a organizačnej
štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec z dôvodu mimoriadnej krízovej situácie vyhlásenej

orgánmi Slovenskej republiky v súvislosti s pandemickým ochorením COVID-19 bola vyhodnotená
potreba zmeny pracovných miest v existujúcej organizačnej štruktúre. Zmena organizačnej štruktúry
sa dotýka tohto bodu: Zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, zníženie
mzdových nákladov, nastavenie procesu úspory finančných prostriedkov so zámerom efektívneho
využívania rozpočtu: a) zrušenie pracovného miesta Správca Empírového divadla (s účinnosťou od

01.08.2020), b) zrušenie pracovného miesta Samostatný kultúrny referent MsKc, upratovanie MsKC
(s účinnosťou od 01.08.2020), c) zrušenie pracovného miesta Knihovník pre mládež a dospelých (s
účinnosťou od 01.05.2020). Uvedená zmena organizačnej štruktúry bola daná na vedomie mestu
Hlohovec.

22. Z Uznesení a nariadení z rokovania Mestského zastupiteľstva mesta Hlohovec konaného v dňoch

25. a 26. júna 2020 vyplýva, že uznesením č. 76/2020 prijatým dňa 25.06.2020 Mestské zastupiteľstvo
mesta Hlohovec po prerokovaní schválilo v rámci úpravy rozpočtu mesta zníženie rozpočtu príspevkovej
organizácie Mestské kultúrne centrum na rok 2020 o sumu 54.404,- Eur, z toho napr. príspevok
zriaďovateľa (bežný transfer) na mzdové a prevádzkové výdavky mínus 18.800,- Eur.

23. Zo zoznamu zamestnancov žalovaného za obdobie od 20.04.2020 do 24.08.2022 predloženého
Sociálnou poisťovňou v kontexte ďalších dôkazov súd zistil, že pracovné miesta v knižnici a pracovné
miesto ekonóma boli ku dňu výpovede žalobcu obsadené. Tiež z neho vyplýva, že žalovaný následne
zamestnával zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

24.Podľa§59ods.1písm.b)zákonač.311/2001Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonník
práce“), pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

25. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

26. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

27. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

29. Podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec

stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov.

30. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú

bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

31. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá

možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

32. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

33. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

34. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

35. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

36.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdnespornezapreukázané,žežalobcaakozamestnanecpracoval
u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako dramaturg, vedúci kino a amfiteáter, keď dňa
20.04.2020 mu bola zo strany žalovaného zamestnávateľa doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod výpovede bolo uvedené, že sa stal nadbytočným v dôsledku
organizačnej zmeny prijatej rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 17.04.2020, ktorým bolo zrušené aj

pracovné miesto žalobcu. Na doručenú výpoveď žalobca reagoval listom zo dňa 25.06.2020, ktorým
oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

37. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa

§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 20.04.2020
a pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov dňa 30.06.2020. Žalobca
podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy na súd dňa 27.08.2020, čiže v zákonnej,
dvojmesačnej lehote.

38.Povyhodnotenívyššieuvedenéhosúdžalobuskúmalvintenciáchustanovení§61ods.1aods.2a§
70 Zákonníka práce, teda či predmetná výpoveď z pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne podmienky
platnostivtomzmysle,čižalovanýzamestnávateľdodržalzákonnúpísomnúformutohtojednostranného
právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom a či ho doručil žalobcovi ako zamestnancovi.

39. Sporom dotknutá výpoveď spĺňa po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bola
urobená písomne a je v nej uvedený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň
bola výpoveď žalobcovi doručená.

40. Súd následne skúmal, či výpoveď z pracovného pomeru spĺňa aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku
svojej platnosti, a to, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v §74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Nakoľko u žalovaného
v rozhodnom čase nepôsobili zástupcovia zamestnancov, žalovaný takúto povinnosť nemal.

41. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť
tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami
sú písomná forma výpovede a jej doručenie druhej strane. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ ide
o formálne náležitosti výpovede, súd mal za to, že tieto boli splnené, keď výpoveď bola v písomnej

forme, je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu (nadbytočnosť na základe rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačných zmenách) i odkaz na právnu úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce) a bola riadne doručená žalobcovi. Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo
strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa
musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú
skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom.

Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane
chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný. Súd preto ďalej skúmal, či označený
dôvod výpovede z pracovného pomeru bol daný, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný
dôvod,nakoľkozamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveďibazdôvodovvýslovneuvedenýchv§
63 ods. l Zákonníka práce, ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť

s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia
dôvodu výpovede v čase výpovede. To, či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod
výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny
existovali v čase výpovede, je vecou dokazovania o existencii použitého výpovedného dôvodu.

42. Vzhľadom na dôvod uvedený v predmetnej výpovedi zo dňa 20.04.2020 súd vychádzal z
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý obsahuje výpovedný dôvod spočívajúci v
tzv. vnútorných organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Predpoklady
použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú existencia organizačnej
zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná

(objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.
O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v
tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo
v pôvodnom rozsahu. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa

skúma, či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý
je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v tomto smere
rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

43. V danom prípade písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej mal žalovaný

stratiť možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca a v dôsledku ktorého sa žalobca
mal stať podľa žalovaného nadbytočným, predstavuje Rozhodnutie zamestnávateľa zo dňa 17.04.2020
- interný dokument o zmene organizačnej štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo dňa
17.04.2020, podľa ktorého na základe analýzy pracovných miest, pracovných náplní a organizačnej
štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec z dôvodu mimoriadnej krízovej situácie vyhlásenej

orgánmi Slovenskej republiky v súvislosti s pandemickým ochorením COVID-19 bola vyhodnotená
potreba zmeny pracovných miest v existujúcej organizačnej štruktúre. Zmena organizačnej štruktúry
sa dotýkala zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, zníženie mzdových
nákladov, nastavenie procesu úspory finančných prostriedkov so zámerom efektívneho využívania
rozpočtu, na základe čoho došlo k zrušeniu pracovného miesta Dramaturg, vedúci kino a amfiteáter, ako

aj zrušeniu pracovného miesta Technik (zvukár/osvetľovač/javiskový technik).

44. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také
rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale iba skutočnosťou,

ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa však ním ako
jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti,
ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie
bolo preto posúdenie toho, v čom spočívala organizačná zmena u žalovaného prijatá rozhodnutímzo dňa 17.04.2020 a následne toho, či táto organizačná zmena odôvodňuje použitie výpovede podľa
ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. či prijatá organizačná zmena je v príčinnej
súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu.

45. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný, ktorý bol v tejto časti nositeľom
dôkazného bremena, preukázal existenciu všetkých predpokladov použitia výpovedného dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, a to existenciu organizačnej zmeny, ktorú v danom prípade
predstavovalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.04.2020, nadbytočnosť žalobcu, keďže žalovaný

preukázal, že nemal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve -
tieto práce nepotreboval takmer vôbec, resp. nie v pôvodnom dohodnutom rozsahu, ako aj existenciu
príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Bez pochybností možno
konštatovať,žežalovanýpreukázalexistenciunímtvrdenéhodôvoduvýpovede,tedažedošlokzníženiu
stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce a ekonomickú úsporu nákladov na mzdy, že
žalovaný v dôsledku mimoriadnej pandemickej situácie vyvolanej šírením ochorenia COVID-19 práce

žalobcu dlhodobo nepotreboval a že žalobca sa v dôsledku prijatej organizačnej zmeny skutočne stal
nadbytočným zamestnancom.

46. Súd mal za preukázané, že rozhodnutím mestského zastupiteľstva zo dňa 25.06.2020 došlo
k zníženiu rozpočtu žalovaného ako príspevkovej organizácie mesta Hlohovec na rok 2020, a to

aj čo sa týka príspevkov zriaďovateľa na mzdové náklady žalovaného, čo je zároveň v súlade
s cieľom predmetnej výpovede, t. j. zabezpečiť úsporu nákladov žalovaného na mzdy zamestnancov.
Tvrdenie žalobcu, že mestské zastupiteľstvo rozhodlo o krátení rozpočtu až po rozhodnutí žalovaného
o organizačných zmenách súd vyhodnotil v kontexte jestvujúceho pandemického obdobia a kultúrnych
reštrikcií ako bezpredmetné, navyše z vykonaných výsluchov L.. A. G. G. a A. M. A., L.. súd zistil,

že žalovaný mal vopred informácie, že rozpočet im bude krátený, preto žalovaný potreboval vyriešiť,
ako bude vedieť fungovať aj so skráteným rozpočtom. Je nesporné, že v čase dania výpovede
a nasledujúcich mesiacov, resp. rokov, boli príjmy z kultúrnej, a teda hlavnej činnosti žalovaného
obmedzené, napr. aj kino bolo zatvorené a na zabezpečenie jeho obmedzeného chodu použil
žalovaný zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zo

Súhrnnej informácie o prijatých preventívnych opatreniach v Hlohovci zverejnených dňa 11.03.2020
ÚVZ SR vyplýva, že bolo zakázané organizovať a usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej,
spoločenskej a inej povahy od 10.03.2020, boli zrušené všetky spoločenské, kultúrne a športové
podujatia, ktorých organizátorom bol aj žalovaný a tiež boli zatvorené kultúrne inštitúcie pre verejnosť -
Kino Úsmev, Empírové divadlo, Zámok Hlohovec. S poukazom na náplň práce žalobcu potom logicky

došlo práve k zrušeniu pracovného miesta žalobcu Dramaturg, vedúci kina a amfiteátra a žalobca sa
stal nadbytočným v dôsledku celoplošnej pandemickej situácie. S poukazom na uvedené súd uzatvára,
že rozhodnutie žalovaného o nadbytočnosti žalobcu nemožno vyhodnotiť ako účelové či rozporné
s dobrými mravmi, napriek v konaní tvrdeným a nesporným nezhodám medzi žalobcom a A. M. A., L. ako
riaditeľkou žalovaného. Súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by daná výpoveď bola v rozpore s dobrými

mravmi. Žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu, ktorý namietal účelovosť výpovede. Po zrušení
pracovného miesta žalobcu rozhodnutím zo dňa 17.04.2020 boli ďalším rozhodnutím o organizačnej
zmene zo dňa 29.04.2020 zrušené ďalšie súvisiace pracovné miesta - Správca Empírového divadla,
Samostatný kultúrny referent, Knihovník pre mládež a dospelých, s neskoršou účinnosťou (máj a august
2020), čo len preukazuje dlhodobé trvanie pandemického stavu či dôsledkov ním vyvolaných. Napokon

treba zdôrazniť, že rozhodnutím o organizačnej zmene zo dňa 17.04.2020 nebolo zrušené len pracovné
miesto žalobcu, ale aj pracovné miesto Technik (zvukár/osvetľovač/javiskový technik). Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že až v roku 2022 žalovaný prijal zamestnanca do kina na pozíciu referenta
pre programovú činnosť kina Úsmev a amfiteáter bol tiež spustený až v roku 2022. Pri posudzovaní
platnosti výpovede danej žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dospel súd k záveru,

že organizačná zmena, spočívajúca v znížení stavu zamestnancov, ktorá mala viesť k nadbytočnosti
žalobcu, v dôsledku čoho mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer, bola žalovaným v konaní
náležite preukázaná. V danom prípade tak bola splnená hmotnoprávna podmienka pre platnosť
výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Rozhodnutie o organizačnej zmene musí mať
za cieľ zefektívnenie práce, zmenu organizačnej štruktúry a zníženie počtu zamestnancov, prirodzene

vyvolané zmenou v organizácii zamestnávateľa, čo v danom prípade bolo splnené.

47. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa neplatnosti výpovede z dôvodu zrušenia jeho
poverenianazastupovaniežalovaného,tvrdeniažalobcusúdvyhodnotilakoprávneirelevantné,nakoľkov danom prípade išlo o poverenie na zastupovanie na základe rozhodnutia riaditeľa ako štatutára
žalovaného, nie o časť pracovnej náplne. Podľa obsahu poverenia zo dňa 31.10.2018 poverenie mohlo
zaniknúť vykonaním úkonov a doby, na ktorú bolo udelené. Keďže doba jeho platnosti nebola určená,

rozhodnutie mohlo byť kedykoľvek z titulu rozhodnutia štatutára zrušené, čo sa aj stalo rozhodnutím zo
dňa29.12.2019splatnosťouod31.12.2019.Žalobcovibolopoverenienazastupovanieriaditeľazrušené
ešte niekoľko mesiacov pred daním výpovede. V prípade udelenia poverenia, ako aj v prípade zrušenia
poverenia, ide o jednostranný právny úkon štatutárneho orgánu, nešlo o pracovnú pozíciu žalobcu,
nakoľko takéto pracovné miesto nepredpokladal ani organizačný poriadok žalovaného.

48. Okrem existencie výpovedného dôvodu a rozporu s dobrými mravmi bolo v konaní sporné aj
to, či bola dodržaná ponuková povinnosť zo strany žalovaného. Ponuka vhodnej práce zo strany
zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce predstavuje ďalšiu hmotnoprávnu podmienku
výpovede, ktorej dodržanie súd v konaní skúmal. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať
zamestnávateľ, pričom pre splnenie ponukovej povinnosti je rozhodujúci stav, ktorý bol v čase, kedy bola

daná výpoveď, teda keď bola výpoveď doručená druhému účastníkovi, nakoľko ponuku inej vhodnej
práce musí zamestnávateľ voči zamestnancovi urobiť predtým, než mu dá výpoveď a významné je
len to, či zamestnávateľ disponuje voľnými pracovnými miestami v okamžiku, kedy je zamestnancovi
dávaná výpoveď. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný v rámci svojej procesnej
obrany preukázal aj skutočnosť, že splnenie ponukovej povinnosti nebolo porušené, nakoľko žalovaný

účinne poprel tvrdenie žalobcu, že v čase dania výpovede bolo u žalovaného voľné pracovné miesto
ekonóma a knihovníka. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že ku dňu
výpovede boli obsadené všetky pracovné miesta knihovníka, ako aj pracovné miesto ekonóma. Navyše,
miesto knihovníka ani ekonóma, ak by aj bolo voľné, nespĺňalo podmienky vhodnosti pracovného
miesta pre žalobcu, s poukazom na pracovnú náplň, vzdelanie, kvalifikáciu a pracovné skúsenosti

žalobcu. Vhodnosť pracovného miesta knihovníka pre žalobcu bola spochybnená aj výsluchom vedúcej
knižnice, vhodnosť pracovného miesta ekonóma pre žalobcu je vylúčená, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania.

49. Vychádzajúc zo skutkových zistení, hodnotenia vykonaných dôkazov a všetkého, čo v konaní

vyšlo najavo, aplikujúc zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť, z dôvodu, že
nebola preukázaná neplatnosť výpovede danej žalobcovi žalovaným listom zo dňa 20.04.2020. Keďže
predmetná výpoveď nebola posúdená ako neplatná, pracovný pomer strán sporu platne skončil na
základe výpovede žalovaného zo dňa 20.04.2020 a žalobcovi tak nevznikol nárok na náhradu mzdy

a žaloba musela byť aj v tejto časti zamietnutá.

50. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998).

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.