Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200057.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., A. A. B.
XXX, XXX XX B., IČO: 47 240 768, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlomSkuteckého33,97401BanskáBystrica,IČO:40887481,protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101863421/2020 zo dňa 30.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101863421/2020 zo dňa 30.11.2020 a rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 101006444/2020 zo dňa 09.06.2020 a vec v r a c i a prvostupňovému

správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“), okrem iného za obdobie február 2017. O výsledku daňovej kontroly správca

dane vyhotovil protokol zo dňa 10.03.2020.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 101006444/2020 zo dňa
09.06.2021, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“)
určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške
X.XXX,XX eura.

3. Žalobca si v zdaňovacom období február 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške XXX,XX
euraznákuputovarupohonnýchlátok(ďalejlen„PHL“)nazákladedokladovvyhotovenýchelektronickou
registračnou pokladnicou (ďalej len „ERP“) umiestnenou u spoločnosti C. D. E. A., F. G. X, XXX XX
G. H., IČO: 47 579 773 na prevádzke I. A. G. - J., J. XX, G. (ďalej len „ČS Slovnaft“). Porovnaním
predložených dokladov s elektronickým žurnálom zaslaným spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo
1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832 (ďalej len „SLOVNAFT, a.s.“), vlastníkom ERP, bolo zistené, že

údaje na predložených dokladoch sa odlišovali v číselnom kóde dokladu, boli na nich zaznamenané
údaje,ktorédeklarovali,žeprinákupePHLbolipoužitézákazníckebonusovékartyvydanéspoločnosťou
SLOVNAFT, a.s., resp. bol na kontrolnom zázname údaj, že platba za nákup PHL nebola hotovostná,
ale bola použitá banková platobná karta, pričom na predloženom doklade takýto údaj absentoval. Nazáklade uvedených skutočností mal správca dane za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok na
odpočet DPH.

4. Správca dane taktiež nepovažoval za preukázané dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa BRS
trade s.r.o., so sídlom K. X, L., IČO: 367 881 71 (ďalej len „BRS trade s.r.o.“), uvedenom na faktúre
č. M. zo dňa 13.02.2017. Predmetom uvedenej faktúry bolo dodanie tovaru - svahovacia lyžica 150
cm s naklápaním vrátane čapov a hadíc - r. v. 2016, búracie kladivo MONTABERT SC - r. v. 2013,
búracie kladivo MONTABERT SC28 - r. v. 2010, rýchloupinák na nakladač GEHL 3536 (ďalej len „tovar“),

v celkovej hodnote XX.XXX,- eur, z toho DPH X.XXX,- eur.

5. Ako vyplýva z protokolu o daňovej kontrole, správca dane za zdaňovacie obdobie február 2017
preveroval dodávateľský reťazec Leviter, s.r.o. – luTT s.r.o. – BRS trade s.r.o. – žalobca. Správca dane
za účelom preverovania dodania tovaru predvolal na výsluch p. N. O., L. K. A. B. A., p. B. A., K. A. B.
A., ako aj p. P. P., L. K. A. L. Q. A., a p. B. Q., K. A. L. Q. A..

6. Počas ústneho pojednávania dňa 25.04.2019 svedkyňa p. N. O. uviedla, že bola konateľkou
spoločnosti B. A. v období od 15.03.2016 do 02.11.2018. P. N. O. uviedla, že účtovné doklady nevie
predložiť, ale spoločnosť sa zaoberala kúpou a predajom tovaru - stavebný materiál, bezpečnostné
zábradlie, parkovacie zábrany a asi aj autosúčiastky. Hlavní dodávatelia boli NORVAS kft., OTEL

s.r.o., Leviter s.r.o. a hlavný odberateľ bola spoločnosť BRS trade s.r.o., poznala konateľa p. P.,
komunikovali spolu po maďarsky. Sídlo luTT s.r.o. bolo virtuálne, ale mali prenajaté skladové priestory.
Spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nemala žiadnych zamestnancov. Účtovníctvo viedla sama,
faktúry vystavovala a aj podpisovala ona. Žalobcu pozná tak, že im niečo predala, ale konkrétne
nevedela čo. V uvedenom období žalobca evidoval vo svojom účtovníctve dodávateľskú faktúru č.

XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2017 (iné zdaňovacie obdobie) prijatú od spoločnosti luTT s.r.o. Svedkyňa
rovnako potvrdila, že pozná bývalého konateľa, ako aj spoločnosť BRS trade s.r.o., tejto spoločnosti
vystavila faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 18.11.2016 za tovar (svahovacia lyžica 150 cm s naklápaním
vrátane čapov a hadíc - r. v. 2016, búracie kladivo MONTABERT SC - r. v. 2013, búracie kladivo
MONTABERT SC28 - r. v. 2010, rýchloupinák na nakladač GEHL 3536). Tovar bol dodaný, dopravu mala

zabezpečiť spoločnosť BRS trade, s.r.o. Tovar nadobudla od spoločnosti Leviter, s.r.o. Podľa vyjadrenia
p. N. O. spoločnosť LuTT s.r.o. daň za tovar priznala, ale žiadne účtovné doklady nepredložila. S novým
konateľom spoločnosti p. B. A. sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať.

7. Dňa 30. 04. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s p. P. P., bývalým konateľom

spoločnosti BRS trade s.r.o. v období od 28.10.2015 do 27.12. 2018, ktorý uviedol, že doklady
nevie predložiť, pretože ich odovzdal novému konateľovi B. Q.. Spoločnosť vykonávala prenájom
motorovýchvozidiel,nákupapredajmotorovýchvozidiel,nákupapredajstavebnéhomateriálu.Najväčší
dodávateľ bola spoločnosť luTT s.r.o. a najväčším odberateľom stavebného materiálu bol žalobca. Sídlo
spoločnosti bolo virtuálne, avšak mali skladové priestory od júna 2017. Spoločnosť nemala žiadnych

zamestnancov. Faktúry vystavoval a podpisoval iba on. Dopravu tovaru vykonával dodávateľ, alebo
svedok osobne, vozidlom ťahač MAN TGX, ktorého držiteľom mala byť spoločnosť VPK International
Trans, s.r.o. Svedok uviedol, že tovar uvedený na faktúre M. bol dodaný. Podľa vyjadrenia p. P. P.,
spoločnosť BRS trade, s.r.o. daň za dodanie tovaru priznala a odviedla. Účtovné doklady nemal k
dispozícii, ale upozornil, že v spoločnosti BRS trade, s.r.o. bola vykonaná daňová kontrola, okrem

iného aj za mesiac február 2017. Svedok počas daňovej kontroly predložil preberací protokol zo dňa
11.01.2019 o odovzdaní kompletného účtovníctva a skladových zásob novému konateľovi p. B. Q..
Správca dane požiadal na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii o vypočutie svedka p. B.
Q., ktorého sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať.

8. V administratívnom spise sa nachádza protokol z daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu
BRS trade s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2017, ako aj účtovné záznamy za toto obdobie, z ktorých
vyplýva, že spoločnosť BRS Trade s.r.o. zaevidovala faktúru č. XXXXX do podkladov pre daň z pridanej
hodnoty. Väčšia časť dokladov v administratívnom spise sa vzťahovala k inému zdaňovaciemu obdobiu.

9. Správca dane preveril históriu vlastníkov a držiteľov motorového vozidla EČV A. XXX J., ktoré bolo
uvedené v poznámke na faktúre č. M.. Držiteľom predmetného vozidla vo februári 2017 bola A. M. C.
Q., A., čo zhodne uviedol aj svedok p. P. P..10. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že len vyjadrenie svedkov
- L. K. A. L. Q. A. R. P. P. S. L. K. A. B. A. R. N. O. k preverovaným skutočnostiam nebolo možné
považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov

o uskutočnených obchodoch nebolo splnením dôkaznej povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov.
Spoločnosti BRS trade, s.r.o., ako aj luTT s.r.o. a Leviter s.r.o. boli v čase vykonávania daňovej kontroly
nekontaktné. Z protokolu o daňovej kontrole u spoločnosti BRS trade, s.r.o. vyplývalo, že správca dane
neuznal odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa luTT s.r.o., ktorý deklaroval nadobudnutie
tovaru od Leviter, s.r.o. Správca dane taktiež poukázal na prepojenie p. N. O. a p. P. P., keďže ich iné

spoločnosti boli dňa 08.09.2017 zlúčené so spoločnosťou Leviter, s.r.o.

11.Správcadanespochybnildodanietovaruajzdôvodu,žespoločnosťBRStrades.r.o.nadobudlatovar
v novembri 2016, a preto ho podľa tvrdenia správcu dane nemohla previesť na žalobcu vo februári 2017.
Správca dane uvedené tvrdenie v prvostupňovom rozhodnutí nijako bližšie neodôvodnil. Správca dane
poukázal aj na skutočnosť, že BRS trade s.r.o. nemala v zdaňovacom období február 2017 skladové

priestory. Správca dane taktiež považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobca nemal nadobudnutý tovar
zaregistrovaný v účtovníctve ako drobný hmotný majetok, ani ako dlhodobý investičný majetok.

12. Žalobca počas daňovej kontroly predložil fotografie nadobudnutého tovaru a navrhoval vykonať
miestne zisťovanie v priestoroch žalobcu v areáli R. B., kde sa mal tovar nachádzať. Správca

dane miestne zisťovanie nevykonal s odvodnením, že fotografie nepreukazujú, že tovar bol dodaný
dodávateľom BRS trade s.r.o. a na uvedenej skutočnosti by nič nezmenilo ani miestne zisťovanie.

13. Správca dane vo vzťahu k dodaniu tovaru spoločnosťou BRS trade, s.r.o. nespochybnil existenciu
tovaru ako takého, vykonaným dokazovaním však nemal za preukázané dodanie tovaru dodávateľom

uvedeným na faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane (strana 15
prvostupňového rozhodnutia).

14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
101863421/2020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

II.
Správna žaloba

15. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 17.02.2021 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie.

16. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v nedostatočnom zistení skutkového stavu

pre riadne posúdenie veci. Žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného,
ktorý v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku neuviedol dostatočným spôsobom aké úvahy ho viedli
k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania, či už v prípade subjektu luTT s.r.o., BRS trade s.r.o.
ako aj v prípade T. C. D. E. A. S. A. S.. Žalovaný neprihliadal na skutočnosti a zistenia v prospech
žalobcu a v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby

zistil skutkový stav čo najúplnejšie, čoho následkom malo byť nesprávne právne posúdenie veci.

17. K zamietnutiu výsluchu svedkov žalobca poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku podľa ktorého
možno ako dôkaz použiť všetko, čo prispeje k zisteniu a objasneniu skutočnosti, výpovede navrhnutých
svedkov mali osvedčiť žalobcom tvrdené skutočnosti, aj keď sa netýkali konkrétne faktúry č. M..

18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neozrejmil príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a
porušením príslušných ustanovení zákona, ani ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp
neutrality dane z pridanej hodnoty a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva.

III.
Vyjadrenie žalovaného19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2022 zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí,
pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu.

20. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť BRS trade s.r.o. a žalobca v priebehu
daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, nepreukázali reálne dodanie tovaru žiadnym dôkazom
a okrem spornej faktúry nepredložili žiaden iný relevantný doklad. Správca dane do odôvodnenia
prvostupňovéhorozhodnutiapodrobneuviedolvšetkyzistenia,ktorénáslednevyhodnotilvzmyslezásad

logickéhomysleniaauviedolsvojeúvahy.SprávcadanenespochybňovaltvrdeniedodávateľaBRStrade
s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov, skladovanie, manipuláciu s tovarom, platby za
tovar, taktiež správca dane nespochybňoval, že vystavené faktúry za zdaňovacie obdobia február 2017
sa nachádzali v záznamoch o dodaných tovaroch a službách. K. L. Q. A. k svojim všeobecným tvrdeniam
nepredložil žiadne dôkazy, pretože ako sám uviedol, účtovné a daňové doklady odovzdal novému K. B.
Q., na základe preberacieho protokolu. Žalovaný z predloženého spisového materiálu dal do pozornosti,

že overený podpis B. Q. (G. K. L. Q. A.) na preberacom protokole zo dňa 11.01.2019 sa nezakladá na
pravde, pretože na Obecnom úrade R. A. bol overovaný podpis B. Q. na splnomocnení, nie na protokole.
P. P., K. T. A. L. Q. A., pri ústnom pojednávaní potvrdil, že obchody uzatváral na základe telefonických
objednávok, odmietol sa vyjadriť k pôvodu tovaru, k skutočným výrobcom a nevedel preukázať prepravu
dodaného tovaru od dodávateľa k odberateľovi. Vyjadrenie uvedeného svedka vôbec nepredstavovalo

potvrdenie dodania tovaru. Dôkaz preukazujúci kto, kedy, odkiaľ a kam tovar prepravil nebol zo strany
dodávateľa BRS trade s.r.o. a ani žalobcom správcovi dane predložený.

21. Žalovaný sa vo vyjadrení zaoberal aj dodaním tovaru – monoblokov, ktoré však v prejedávanej veci
v zdaňovacom období február 2017 neboli predmetom dodania zo strany BRS trade s.r.o. žalobcovi.

22. K nákupu PHL na základe dokladov vyhotovených ERP umiestnenou u spoločnosti C. D. E. A., na
čerpacej stanici A. – G., sa žalovaný osobitne nevyjadril.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú

svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:

NR-15S/6/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth
a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal Žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,
a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, a to
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení v znení
účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.11.2025 (§137 ods. 4 SSP).

26. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

29. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o DPH:
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31. K žalobným námietkam týkajúcim sa nepriznania nároku na odpočet DPH za nákup PHL od
spoločnosti SLOVNAFT a.s. správny súd uvádza, že v tejto časti posúdil postup finančných orgánov a

vyhodnotenie získaných dôkazov ako správne. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
preverenia predložených dokladov o hotovostnom nákupe PHL vyhotovených ERP vo vlastníctve
SLOVNAFT, a.s., ktoré predložil žalobca. Porovnaním žalobcom predložených dokladov s dokladmi
poskytnutými spoločnosťou SLOVNAFT a.s. bolo jednoznačne preukázané, že údaje na záznamoch
z ERP sa odlišovali v číselnom kóde a súčasne na nich boli zaznamenané údaje, ktoré deklarovali

použitie zákazníckych bonusových kariet, resp. na doklade nebola deklarovaná platba v hotovosti.
Svedok C. D. E., prevádzkovateľ I. A., vo svojej výpovedi uviedol, že nebolo možné, aby zamestnanci na
uvedenej čerpacej stanici používali inú ERP. C. D. E. bol vlastníkom iba tovaru na predajni a vlastníkom
PHLbolaspoločnosťSLOVNAFTa.s.ERPbolanapojenánatankovacístojanPHLtak,žekaždépoužitie
čerpacej pištole a následne načerpanie PHL bolo zaznamenané do ERP, ktorá vystavila papierový

doklad a obsluha ho vydala po zaplatení zákazníkovi. Pracovalo sa „online“ a bez vytlačenia dokladu
nebolo možné ďalšie čerpanie na uvedenom stojane, stojan bol zatiaľ zablokovaný. Zákazníkovi nebolo
technicky možné vydať dva identické doklady pri jednom nákupe PHL, bolo možné iba vystaviť „kópiu
dokladu“, ale len bezprostredne po online transakcii, nemohol tam byť časový posun, alebo prevedená
ďalšia transakcia. Svedok ďalej uviedol, že nebol zistený žiadny neoprávnený zásah do fiškálnej pamäte

niektorej z ERP, každá mala svoju plombu. Svedok C. F. U., Q. P. A. T. A., správcu dane oboznámil s
celým postupom tankovania PHL od stojana až po systém zavedený do ERP. Svedok taktiež uviedol,
že bolo technicky nemožné, aby zákazníkovi boli vydané dva úplne identické doklady z ERP pri
nákupe PHL. ERP umožňovala iba vydanie kópie dokladu, na ktorom nebol znak F. O. A. a takýto
doklad bol označený ako „kópia dokladu“. Svedok C. F. U. potvrdil, že technikom nebol nahlásený

neoprávnený zásah do pokladníc a uviedol, že doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, boli
rozdielne, kontrolný záznam obsahoval viac údajov napr. údaj o použití bonusovej karty. Poukázal na
špecifické kódy, na základe ktorých bolo možné overiť pravosť dokladu. Tieto kódy boli na predložených
dokladoch iné, rozdielne, predložené fotokópie originálov sa nezhodovali s dokladmi z kontrolného
záznamu,vdôsledkučohodospelkzáveru,žepredloženédokladynebolivystavenéichERP.Nazáklade

uvedených skutočností nebolo preukázané nadobudnutie PHL žalobcom. Správca dane na základe
rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil skutkový stav, ktorý aj správne vyhodnotil. V tejto súvislosti
dáva správny súd do pozornosti aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, týkajúce
sa rovnakých účastníkov konania a skutkových okolností, sp. zn. 4Sfk/11/2023 zo dňa 21.02.2024, sp.
zn. 3Sfk/16/2022 zo dňa 27.03.2024, sp. zn. 1Sfk/7/2023 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 3Sfk/84/2022 zo

dňa 27.04.2024, na ktorých závery správny súd v plnom rozsahu taktiež poukazuje.

32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že správca dane nesprávne a nedostatočne
zistil a vyhodnotil skutkový stav veci týkajúci sa dodania tovaru dodávateľom BRS trade s.r.o.,neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo, dostatočne nevyhodnotil žalobcom
predložené doklady ku kontrole, a to ani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach s ďalšími získanými
dôkazmi.

33. Správny súd napriek dôkladnému oboznámeniu sa s obsahom administratívneho spisu nedokázal
identifikovať skutočnosti, ktoré správcu dane a žalovaného viedli k záveru o spochybnení dodania
tovaru žalobcovi dodávateľom BRS trade s.r.o. Zo záverov správcu dane a žalovaného vyplýva
nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov,

kedy (a to aj pre správny súd) nebolo možné jednoznačne identifikovať pochybnosti správcu dane vo
vzťahu k zdaniteľnému plneniu uskutočnenému spoločnosťou BRS trade, s.r.o. pre žalobcu. Dôvod
pre nepriznanie odpočtu DPH nemá podklad v obsahu prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého
rozhodnutia. Správny súd preto z napadnutého rozhodnutia nedokázal zistiť myšlienkové procesy
žalovaného pri zisťovaní skutočného stavu veci, hodnotení zadovážených dôkazov a následnou
aplikáciou príslušných právnych noriem. Správny súd naviac po oboznámení sa s obsahom

predloženého administratívneho spisu konštatuje, že zistenia, ktorými správca dane spochybnil
vierohodnosť žalobcom predložených dôkazov, nepovažuje za minimálne rovnako závažné, ako
žalobcom predložené dôkazy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere vykazuje prvky
arbitrárnosti, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a spôsobuje tak nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

34. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v prejednávanej veci existovali obchodnoprávne vzťahy
medzi žalobcom a spoločnosťou BRS trade, s.r.o., ktorá dodala žalobcovi v zdaňovacom období február
2017 tovar. V administratívnom spise sa nachádza faktúra č. M. zo dňa 13.02.2017, ktorú vystavil
vtedajší K. A. L. Q., A. R. P. P.. Na faktúre sa nachádza aj poznámka „vozidlo A.“, ktoré BRS trade, s.r.o.

používalanadopravutovaru.Držiteľomuvedenéhovozidlapodľavyjadreniap.P.P.bolaspoločnosťVPK
International Trans, s.r.o., čo bolo v daňovom konaní aj preukázané. Z výpisu z bankového účtu žalobcu
vedeného v Q., S. za mesiac marec 2017 vyplýva, že žalobca uhradil dňa 10.03.2017 spoločnosti BRS
trade, s.r.o., sumu XX.XXX,- eur. Pri uvedenej platbe je ako variabilný symbol uvedené číslo XXXXX.

35. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané
na dodanie tovaru a aj na obchodnú činnosť dodávateľov v reťazci, pričom dospel k záveru, že nebolo
preukázané skutočné dodanie tovaru jednotlivými dodávateľmi v reťazci Leviter s.r.o., - luTT s.r.o. -
BRS trade s.r.o. – žalobca, pretože spoločnosti Leviter s.r.o, a luTT s.r.o boli nekontaktné (str. 14 a 16
napadnutého rozhodnutia), jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1

zákona o DPH, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona
o DPH. Správca dane nespochybnil, že dodávateľ BRS trade s.r.o. potvrdil uskutočnenie predmetných
obchodov, skladovanie, manipuláciu s tovarom a platby za tovar. Správca dane taktiež nespochybnil, že
vystavená faktúra za zdaňovacie obdobie február 2017 sa nachádzala v záznamoch BRS trade s.r.o. o
dodaných tovaroch a službách, pretože tieto záznamy boli správcovi dane poskytnuté iným správcom

dane, ktorý u dodávateľa BRS trade s.r.o. vykonával za predmetné zdaňovacie obdobia daňovú kontrolu.
Dodanie tovaru zhodne potvrdil svedok p. P. P., L. K. L. Q. A., ako aj svedkyňa p. N. O., L. K. A. B. A..
Správca dane vyhodnotil tieto výpovede ako všeobecne a irelevantné, a to napriek tomu, že zhodne
potvrdili dodanie tovaru a vypovedali v prospech žalobcu.

36. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež poukázal na skutočnosť, že správca dane vykonal
rozsiahle dokazovanie, pričom bolo zistené, že sa v uvedenej veci jednalo o reťazové dodanie tovaru
v reťazci Leviter s.r.o. - luTT s.r.o. - BRS trade s.r.o., - žalobca, ktoré nebolo preukázané (str.
16 napadnutého rozhodnutia, str. 13 prvostupňového rozhodnutia), dodávateľovi nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie

dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Skutočnosti preverované v rámci reťazca mali byť podporným
dôkazom, ktorý potvrdil nereálnosť toku tovaru k priamemu dodávateľovi žalobcu. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť Leviter s.r.o. sa zlúčila dňa
08.09.2017 (t. j. šesť mesiacov od kontrolovaného zdaniteľného obdobia) s inými spoločnosťami,
v ktorých bol K. P. P.. Žalovaný taktiež uviedol, že spoločnosť luTT s.r.o. mala priame napojenie

na spoločnosť Leviter s.r.o. Žalovaný skonštatoval, že realizácia sporných zdaniteľných plnení si
vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti pri výbere obchodných partnerov zo strany žalobcu, a to i s ohľadom
na potrebu preukázania nárokov vyplývajúcu zo zákona o DPH. Správcom dane vytýkané nedostatky
sa tak týkali nemožnosti preukázania dodania tovaru v dodávateľskom reťazci, čo však v zmysleaktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj Najvyššieho správneho súdu SR samo o sebe neobstojí.
Odpočítanie DPH nie je možné odmietnuť len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný
dodávateľ BRS trade, s.r.o. nadobudol tovar od iných dodávateľov, ktorí boli v čase vykonávania daňovej

kontrolynekontaktní,nepredložilipožadovanéúčtovnédokladyaneskôrzanikli.Vprípadespochybnenia
dodávateľského reťazca je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu iba ak by bolo
v konaní preukázané, že sa tento subjekt podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal,
že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Takéto závery
však nevyplývajú ani z prvostupňového ani z napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako aj správca dane

vo svojich rozhodnutiach prijali záver, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre
uplatnenie odpočtu DPH. Správny súd dáva v tejto veci do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky
priznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi
dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné
pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca nepredstavujú (bez ďalšieho)
dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie

dane. Preto pochybnosti týkajúce sa výlučne subdodávateľského článku reťazca nemôžu preniesť
dôkazné bremeno na preukázaní hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane
opätovne na daňový subjekt (ZNSS 23/2022). Samotná skutočnosť, že nebol zistený alebo je pochybný
pôvod tovaru ešte totiž neznamená, že deklarovaný dodávateľ tovar daňovému subjektu - žalobcovi
skutočne nedodal, resp. že deklarovaný dodávateľ tovar nezískal z iných, hoci nepriznaných, zdrojov a

následne dodal daňovému subjektu.

37. Správca dane taktiež bez bližšieho odôvodnenia odmietol návrh na doplnenie dokazovania
(miestnym zisťovaním v priestoroch žalobcu), pričom sa obmedzil na konštatovanie, že ani predložené
fotografie nepreukazujú dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom BRS trade s.r.o. a na uvedenej

skutočnosti by nemohlo nič zmeniť ani vykonané miestne zisťovanie v priestoroch O. L. G. A. M. S.
R. B.. Takýto postup správcu dane bez náležitého odôvodnenia dopadá na nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu ak správca dane a žalovaný
poukazovali na pochybnosti týkajúce sa dodávateľov spoločnosti BRS trade, s.r.o. (dodávateľov
deklarovaného dodávateľa), avšak nepomenovali a nepreukázali dostatočne relevantné pochybnosti o

obchodnom vzťahu medzi dodávateľom žalobcu - žalobcom, ktoré by spochybnili tvrdenia deklarované
žalobcom a predloženými listinnými dôkazmi, ako aj fotografiami tovaru, nie je možné bez ďalšieho dôjsť
k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu.

38. Správny súd nepovažoval za relevantné z pohľadu preukazovania splnenia hmotnoprávnych

podmienok pre odpočet DPH ani tvrdenie správcu dane, že žalobca nezaevidoval nadobudnutý majetok
(tovar) do účtovníctva a neuviedol ho v zostavách za rok 2017 ako dlhodobý majetok, ktorý sa mal
odpisovať. Prípadné pochybenie pri vedení účtovníctva, resp. tvorba a uplatňovanie odpisov pri majetku
spoločnostipredstavujesamostatnéporušeniezákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctvevzneníneskorších
predpisovazákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisov,avšaknepredstavuje

porušenie zákona o DPH.

39. V zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve

povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva
v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými
dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má

správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: IV. ÚS 569/2022). Závery správcu dane a žalovaného v otázke

preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku žalobcu na odpočet DPH, na
základe momentálne zisteného skutkového stavu, správny súd nepovažuje za dostatočné.40. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na nové konanie.

41. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú,
žežalobcovimábyťpriznanéprávonaodpočetdanezpredmetnéhododaniatovaru.Úlohoužalovaného
a správcu dane však bude opätovne sa zaoberať vyhodnotením preukázania hmotnoprávnych
podmienok pre odpočet DPH, ktoré buď relevantne spochybnia alebo správca dane a žalovaný, aj

po prípadnom doplnení dokazovania, založia svoje závery pre nepriznanie nároku na odpočet DPH
na inom právnom základe. Nové rozhodnutie orgány verejnej správy náležite odôvodnia, vo vzťahu k
zdaňovaciemu obdobiu február 2017 uvedú, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods.
5 Daňového poriadku). Orgány verejnej správy sú viazané právnym názorom vysloveným správnym
súdom (§ 191 ods. 6 SSP).

42. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).