Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425202498
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6425202498.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D.,
nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom D. E., E. XXX, právne zastúpená JUDr. Adriána Šebestová, advokátka,
so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 581/111, proti žalovanému: A. A. C. D., nar. X. XXXX XXXX, bytom
D. E., E. XXX, t. č. E. F., G. H. I. X, právne zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Gabriela Nováková

s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Nemesszegská 6575/35, IČO: 55 112 111, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 33C/50/2025-31 zo dňa 10. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 33C/50/2025-31 zo dňa 10. novembra 2025
vo výroku I. m e n í tak, že súd ukladá žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu
na adrese E. XXX, XXX XX D. E., postavenom na pozemku parc. registra „C“ č. XXX/X, zapísaného na

liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E., v obci E., vedeného Okresným
úradom Žarnovica, katastrálny úrad, bez predchádzajúcej vzájomnej dohody strán sporu alebo bez
predchádzajúceho súhlasu žalobkyne udeleného elektronicky (napr. SMS, e-mailom a pod.), a to až
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o vylúčení z užívania rodinného domu a priľahlých
pozemkov. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 33C/50/2025-31 zo dňa 10. novembra
2025 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým

rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.
k. 33C/50/2025-31 zo dňa 10. novembra 2025 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť, aby nevstupoval do rodinného domu na adrese E. XXX, XXX XX D. E.,
postavenom na pozemku parc. registra „C“, parcelu č. XXX/X, zastavanú plochu a nádvorie o výmere
217 m2, na pozemky parc. registra „C“, parcelu č. XXX/X, záhradu o výmere 294 m2, parc. registra

„C“, parcelu č. XXX/X, zastavanú plochu a nádvorie o výmere 3 m2, parc. registra „C“, parcelu č. XXX/
X, zastavanú plochu a nádvorie o výmere 339 m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
nachádzajúce sa v katastrálnom území E., bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne, a to
až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej o vylúčení z užívania rodinného domu a priľahlých
pozemkov (výrok I.), uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému o vylúčenie z užívania
rodinného domu, na adrese E. XXX, XXX XX D. E., postavenom na pozemku parc. registra „C“, na

parcele č. XXX/X, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 217 m2, pozemku parc. registra „C“, parcely č.
XXX/X, záhrady o výmere 294 m2, parc. registra „C“, parcely č. XXX/X, zastavanej plochy a nádvoria ovýmere3m2,parc.registra„C“,parcelyč.XXX/X,zastavanejplochyanádvoriaovýmere339m2,všetky
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“), nachádzajúce sa v katastrálnom
území E., v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.), žalobkyni priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.).
1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému
vstup do predmetných nehnuteľností bez jej súhlasu. Tvrdila, že so žalovaným sú rozvedení, v rodinnom
dome žije spoločne s dvoma (spoločnými) maloletými deťmi. Žalovaný žije v E. F.. Predmetné
nehnuteľnosti sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Žalovaný

svojimi neohlásenými návštevami porušuje jej súkromie a narúša jej integritu. Poukázala na SMS
komunikáciu medzi ňou a žalovaným.
1.2 Súd prvej inštancie návrhu posúdil podľa § 325 ods. 2 písm. d), § 336 ods. 1 CSP, čl. 21 ods. 1
Ústavy SR, § 146 Občianskeho zákonníka.
1.3 Súd prvej inštancie v prvom rade zisťoval vlastnícke pomery predmetných nehnuteľností. V tomto
smere uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva strán sporu.

Napriek evidencii vlastníctva len na žalovaného, bez osvedčenia dohody o zúžení BSM, vychádzal
z prezumpcie, že sa jedná o majetok patriaci do masy BSM; vychádzal z úsudku, že žalobkyňa má
vlastnícke alebo užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam, čím je daný legitímny základ pre súdnu
ochranu.
1.4 Súd prvej inštancie z predloženej SMS komunikácie a správy kolízneho opatrovníka mal za

osvedčené, že žalovaný sa opakovane dostavil do rodinného domu, v ktorom žije žalobkyňa bez jej
vedomia a jeho prítomnosť vyvolala konfliktné a stresové situácie, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať
aj maloleté deti. Dočasným obmedzením vstupu žalovaného do predmetných nehnuteľností bude
chránená osobná integrita žalobkyne a jej detí. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že žalovaný svojím
konaním ohrozuje duševnú integritu žalobkyne, a že toto konanie môže pretrvávať. Súd prvej inštancie

poukázal tiež na ochranu obydlia žalobkyne a zákazu výkonu vlastníckeho práva žalovaným v rozpore
so zákonom, ktorý bez súhlasu žalobkyne vstupuje do jej obydlia.
1.5 Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie.
Nakoľko však týmto neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery strán sporu trvalým spôsobom,
uložil žalobkyni povinnosť podať vo veci žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností z užívania.

O trovách prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný (ďalej aj len ako „odvolateľ“), prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že
predmetnénehnuteľnostiniesúpredmetomBSM,pretožeichnadobudolpočasmanželstvazfinančných
prostriedkov, ktoré mu darovali jeho rodičia (dôkaz – výpisy z účtu). Dodal, že kúpnu cenu za
nehnuteľnosti hradil zo svojho bankového účtu, na ktorú mu prišli aj peniaze od rodičov. (dôkaz –
výpis z účtu o úhrade kúpnej ceny). Takto nadobudnutý majetok nepatrí do masy BSM. Žalobkyňa

je v postavení osoby, ktorá neoprávnene užíva predmetné nehnuteľnosti. Vytkol, že v konaní neboli
splnené predpoklady pre zákaz vstupu vlastníka do obydlia. Takýto zákonný rámec je upravený výlučne
v ust. § 325 ods. 2 písm. e), f) CSP; a to len za predpokladu osvedčenia násilia alebo ohrozenia
telesnej či duševnej integrity. Nepostačuje len osvedčenie konfliktu. Predmetné neodkladné opatrenie sa
nesmie nariadiť len z opatrnosti. Aj v prípade, ak by nehnuteľnosti patrili do BSM, tak nebola osvedčená

existencia násilia, t. j. neexistuje žiadny dôkaz. Konanie navrhovateľky považuje za určitú formu pomsty
za rozpad ich manželstva. Dodal, že podstatnou skutočnosťou je aj to, že na priľahlých pozemkoch
k rodinnému domu, ktoré sú tiež predmetom napadnutého uznesenia, sa nachádzajú jeho psy, a tým,
že sa jedná o jeho jediné nehnuteľnosti, nemá tieto psy kam uložiť. Poznamenal, že žalobkyňa mu
neumožňovala vstup do predmetných nehnuteľností. Argumentoval, že neodkladným opatrením sa ho

žalobkyňa snaží úplne vylúčiť z užívania jeho vlastnej nehnuteľnosti, keď je zrejmé, že mu súhlas nikdy
neudelí, čím mu fakticky znemožní kontakt s mal. deťmi. Zdôraznil, že ide o šikanózny postup, ktorý
prekračuje rámec § 325 ods. 2 písm. d) CSP, pretože týmto ustanovením možno uložiť napr. zákaz
priblíženia sa alebo zdržania konania, nie však vylúčenie vlastníka z užívania jeho obydlia, čo je zásah
možný výlučne pri osvedčení domáceho násilia podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) CSP, ktoré však v konaní

potvrdené nebolo. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá
uviedla, že tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého kúpna cena mala byť uhradená z výlučnýchfinančných prostriedkov žalovaného, ktoré mu darovali rodičia, nie je pravdivé; malo ísť o pôžičku.
Dodala, že časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo výške 1 000,- eur v hotovosti uhradila predávajúcej
ona; čoho svedkom bol jej brat I. J.. Nehnuteľnosti tak patria do masy BSM. Poprela pravdivosť tvrdení

žalovaného o psoch. Dodala v tomto smere, že po odsťahovaní sa žalovaného v r. 2024 sa žalovaný
prestal starať o jeho psy, len sporadicky im niečo priniesol. Opakovane žiadala žalovaného, aby sa
o psy riadne staral a vyčistil exkrementy. Žalovaný jej na to povedal, že keď býva v nehnuteľnostiach,
tak sa má postarať aj o jeho psov. Dodala, že žalovaný neodpratáva po psoch exkrementy ani
keď príde do domu alebo na pozemky. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť

(odsťahoval sa z nehnuteľností) v lete r. 2024, a teda v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie predmetné
nehnuteľnosti nepredstavujú obydlie žalovaného. Tvrdila, že osvedčila naliehavý právny záujem na
nariadení neodkladného opatrenia, keďže bolo do jej osobnostných práv, práva na súkromie, práva na
nedotknuteľnosť obydlia preukazovane žalovaným zasahované, ktorý stav pretrváva a bezprostredne
hrozí vznik ďalšej takejto ujmy, a to napriek výzvam zo strany žalobkyne adresované žalovanému.
Žalovaný zasahoval do jej osobnostných práv, ako i práv mal. detí. Žalobkyňa dodala, že nie je pravda

to, že by sa snažila absolútne zamedziť prístup žalovaného do nehnuteľností, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že žalovanému umožnila 12. novembra 2025, 12. decembra 2025 vstup do nehnuteľnosti.
Odo dňa vykonateľnosti napadnutého uznesenia žiadal žalovaný súhlas o vstup dva krát, pričom v oboch
prípadoch vyhovela (dôkaz: výpis SMS správ – č. l. 97).

4. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril i napriek tomu, že mu na to bol vytvorený procesný
priestor.

5. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo

podané včas, oprávnenou stranou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d/ CSP), a zistení, že odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP v spojení
s ustanovením § 329 ods. 2 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods.
1 v spojení s § 385 ods. 1 CSP „a contrario“ uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 388

CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo výroku II. napadnuté uznesenie podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha, aby súd neodkladným opatrením zakázal
žalobcovi vstup do rodinného domu, pozemku na ktorom je rodinný dom postavený, ako aj priľahlých

pozemkov k domu, a to bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu. Strany sporu sú bývalí manželia,
rozvedení rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/148/2024 zo dňa 4. decembra
2024, právoplatným dňa 12. decembra 2024. Návrh žalobkyňa odôvodňovala neoprávnenými vstupmi
žalovaného do rodinného domu bez jej súhlasu, príp. vedomia, čím je zasahované do jej osobnostných
práv, práva na súkromie, práva na nedotknuteľnosť obydlia. Dodala, že žalovaný svojím konaním

ohrozuje jej integritu. Súd prvej inštancie vychádzal z úsudku, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM,
pretože boli nadobudnuté za trvania manželstva a súčasne nebola preukázaná žiadna dohoda o zúžení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z predložených dôkazov, najmä SMS správ, mal súd prvej
inštancieosvedčené,žežalovanýviackrátbezsúhlasu,príp.vedomiažalobkynevstupovaldorodinného
domu, čím narúšal osobnostné práva žalobkyne, t. j. právo na súkromie, nedotknuteľnosť obydlia,

integritu žalobkyne, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a súčasne uložil žalobkyni povinnosť podať
žalobu vo veci samej o vylúčenie z užívania predmetných nehnuteľností.

7. Na úvod odvolací súd konštatuje, účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov
strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho alebo prípadne ešte nevykonateľného,

či očakávaného rozhodnutia, resp. exekučného titulu. Právna teória a prax determinovala rámec
postulátov, ktoré súd pred nariadením neodkladného opatrenia skúma a hodnotí, a ktorých
naplnenie vyplýva z požiadavky ústavnoprávneho rámca práva na súdnu ochranu. Ide o tzv. zásadu
opodstatnenosti, efektívnosti, provizórnosti a proporcionality. Z tohto aspektu možno konštatovať, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí

existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú
úpravu alebo, ak je daná obava z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

8. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§
328 ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním
rozhodnutia v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o

neodkladnom opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje
sa spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové
tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak

sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného)
opatrenia aspoň osvedčené. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie základné skutočnosti,
ktoré poskytujú udržateľný záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací

súd zdôrazňuje, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia sa pred súdom nedokazujú, ale
osvedčujú. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo v danom význame znamená,

že súd vychádza predovšetkým z tvrdených skutočnosti v návrhu a priložených dôkazných prostriedkov,
bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 CSP).

9. Odvolací súd, po oboznámení sa so súdnym spisom konštatuje, že nezistil v procese hodnotenia
dôkazovakreovaniaskutkovéhostavužiadnydeficitzákonnosti.Súdprvejinštanciezisťovalosvedčenie

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP a
na základe produkovaných tvrdení a predložených dôkazov dospel aj k správnemu právnemu záveru
o osvedčení základu nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana, ako aj potrebe
bezodkladného zásahu neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie však v tomto smere nesprávne
vyhodnotil osvedčenie požiadavky primeranosti vo vzťahu k celému nároku žalobkyne, resp. vo vzťahu

k všetkým nehnuteľnostiam uvedeným v žalobnom petite.

10. Súd prvej inštancie mal správne za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný boli rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25P/148/2024 zo dňa 4. decembra 2024, právoplatným dňa 12. decembra
2024, rozvedení. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Žalobkyňa spoločne s maloletými deťmi

žije v rodinnom dome na adrese E. XXX, XXX XX D. E., postavenom na pozemku parc. registra
„C“, č. XXX/X, nachádzajúc sa v katastrálnom území E., v obci E., vedeného Okresným úradom
Žarnovica, katastrálny úrad (ďalej len „rodinný dom“). Žalovaný v spoločnej domácnosti nežije. Podľa
tvrdení žalobkyne žalovaný žije v E. F., a to od leta r. 2024. Súd prvej inštancie mal za osvedčené,
že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania manželstva, a teda i napriek tomu, že ako

vlastník predmetných nehnuteľností je na liste vlastníctva evidovaný žalovaný, vychádzal súd prvej
inštancie zo zákonnej prezumpcie, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. Z produkovaných tvrdení
a predložených dôkazov vyplynulo, že žalovaný opakovane vstupuje do rodinného domu bez súhlasu
žalobkyne, príp. bez jej vedomia. Takúto formu správania považoval súd prvej inštancie za konanie,
ktorým žalovaný narúša osobnú slobodu žalobkyne, jej právo na súkromie, nedotknuteľnosť obydlia a jej

integritu. Odvolací súd považuje prijaté závery súdu prvej inštancie za vecne správne a stotožňuje sa
s nimi.

11. Cez prizmu odvolacích dôvodov odvolací súd konštatuje, že rodinný dom bol nadobudnutý za
trvania manželstva strán sporu, a teda sa vychádza z prezumpcie, že takto nadobudnutý majetok

patrí do BSM, ako správne vychádzal aj súd prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojejpovahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva, alebo ktorému bol vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V konaní pritom nebolo osvedčené, že by medzi stranami sporu došlo k vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva. Na uvedenom závere o režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov predmetných nehnuteľností tak nemá vplyv procesná obrana žalovaného,
ktorý v odvolaní tvrdil, že rodinný dom bol financovaný výlučne z finančných prostriedkov, ktoré mu
darovali jeho rodičia. Z predložených dôkazov žalovaného (notárskej zápisnice, bankových výpisov)

vyplýva, že kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola dohodnutá na sumu 26 560,- eur (1 000,- eur
preddavok + 25 560,- eur doplatok). Žalovanému boli v čase pred kúpou predmetných nehnuteľností
prevedené na jeho bankový účet finančné prostriedky v sume 29 928,- eur zo K. L.. Z bankových výpisov
tiež vyplýva, že žalovaný zo svojho bankového účtu uhradil kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške
25 560,- eur. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že otázka či predmetné nehnuteľnosti patria alebo
nepatria do BSM z hľadiska kvalitatívnych požiadaviek pre proces dokazovania a kreovania skutkového

stavu presahuje povahu a limity konania o nariadení predmetného neodkladného opatrenia. Z povahy
veci nie je pre účely tohto konania možné záväzne prejudikovať záver, či predmetné nehnuteľnosti patria
do výlučného vlastníctva žalovaného, a to aj s ohľadom na formu procesného útoku žalobkyne, ktorá
tvrdí a osvedčuje, že časť kúpnej ceny v sume 1 000,- eur uhradila z finančných prostriedkov patriacich
do BSM, a preto súd prvej inštancie v rozsahu tejto prejudiciality vychádzal zo správneho (predbežného)

úsudku, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM. Konečné vyriešenie spornosti vlastníckeho režimu
predmetnýchnehnuteľnostíprislúchasúduvkonanívovecisamej.Vtomtosmerepretohodnotíodvolací
súd odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné.
11.1 Súd prvej inštancie mal osvedčené správanie žalovaného, ktoré porušuje právo žalobkyne na
súkromie, právo na nedotknuteľnosť obydlia, a ktoré ohrozuje jej integritu, a preto nariadil neodkladné

opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec
po právnej stránke správne posúdil, keď neodkladné opatrenie nariadil podľa § 325 ods. 2 písm.
d) CSP. V konaní nie je sporné, že žalovaný opustil spoločnú domácnosť v roku 2024 a dlhodobo
žije v E. F.. Žalovaným namietané ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP sa aplikuje v situácii, keď je
potrebné eliminovať kontakt osoby podozrivej z ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity s jeho

obeťou. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 2 písm. f/ CSP) je irelevantné, či
v prospech povinnej osoby (žalovaného) svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k
dotknutej nehnuteľnosti. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny
účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený aj verejným záujmom. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia (podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP) musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z

ohrozovania telesnej alebo duševnej integrity obete; vyžaduje sa osvedčenie formy násilia. Odvolací
súd v tomto význame hodnotí správnosť postupu súdu prvej inštancie, keď z produkovaných tvrdení
a predložených dôkazov nebola osvedčená taká forma násilia, ktorá by odôvodňovala nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Uvedené však nevylučuje, aby súd v záujme
poskytnutia efektívnej súdnej ochrany nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d)

CSP. Základný rozdiel spočíva v tom, že kým u neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f)
CSP je otázka vlastníckeho práva, resp. užívacieho práva povinnej osoby (žalovaného) irelevantná,
tak v prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP otázka
vlastníckeho, resp. užívacieho práva (povinnej osoby – žalovaného) k nehnuteľnosti zohráva dôležitú
úlohu pre záver o dôvodnosti základu nároku a proporcionality neodkladného opatrenia. V predmetnej

veci bolo osvedčené, že predmetné nehnuteľnosti majú tvoriť masu BSM. Žalobkyňa žije v predmetom
rodinnom dome spoločne s dvoma maloletými deťmi. Rodinný dom predstavuje ich obydlie. Na druhej
strane žalovaný opustil spoločnú domácnosť, t. j. presunul centrum svojich záujmov, v dôsledku čoho
nemožno na strane žalovaného hovoriť o existencii obydlia v rodinnom dome. V nadväznosti na to
platí, že i napriek tomu, že žalovaný má k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo, to nemôže

využívať spôsobom, ktorým neoprávnene, resp. neprimerane zasahuje do osobnostných práv druhých.
Žalobkyňa a žalovaný sa rozviedli, výsledkom čoho je aj zmena doterajšieho spôsobu vzájomného
života strán sporu, čo má zákonite vplyv aj na povahu výkonu práva na súkromie, ktoré má každá
fyzická osoba. I napriek sporným vlastníckym (majetkovým) vzťahom žalobkyňa disponuje právom na
súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, ktorú skutočnosť je žalovaný povinný rešpektovať a podmieniť

výkon svojho vlastníckeho práva k vyššie uvedeným skutočnostiam. Z predložených dôkazov bolo
osvedčené, že žalovaný viackrát vstúpil do rodinného domu bez súhlasu alebo vedomia žalobkyne
a správanie žalovaného nasvedčuje, že takýto stav môže i naďalej pretrvávať. Správanie žalovaného
vyvoláva u žalobkyne stres a konfliktné stavy, čo môže za tohto stavu ohroziť až duševnú integritužalobkyne, a preto bolo dôvodné pre zastabilizovanie sporných vzťahov výkon vlastníckeho práva
žalovanéhodočasneavprimeranejmiereneodkladnýmnariadenímlimitovať,atodorozhodnutiavoveci
samej. Odvolací súd poznamenáva, že pre účely nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2

písm. d) bolo potrebné zohľadniť aj otázku proporcionality obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného
k nehnuteľnostiam vo vzťahu k právu, ktorému sa má podľa neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana.
V tomto význame odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa domáhala obmedzenia vlastníckeho
práva žalovaného vo vzťahu k rodinnému domu, pozemku na ktorom leží, ako aj k pozemkom
priľahlým. Odvolací súd však po preskúmaní veci dospel k záveru, že obmedzenie vlastníckeho práva

žalovaného nad rámec rodinného domu nenapĺňa požiadavku proporcionality. Aj z tvrdení a dôkazov
predložených žalobkyňou vyplýva, že správanie žalovaného sa kumuluje do priestorov rodinného domu,
prostredníctvom neohlásených – nedovolených vstupov, ktorá skutočnosť podľa tvrdení žalobkyne
narúša možnosť riadneho a nerušeného výkonu jej osobnostných práv. Vo vzťahu k pozemkom,
ku ktorým sa žalobkyňa domáha obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného, žalobkyňa v zásade
neargumentuje. Na druhej strane žalovaný argumentoval, že na pozemkoch chová psov, ktorých

starostlivosť, by nariadením požadovaného neodkladného opatrenia, mohla byť ohrozená. Odvolací
súd dodáva, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žiadne také argumenty,
ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam, t. j. nad
rámec rodinného domu, v ktorom žije žalobkyňa s mal. deťmi, a teda pre účely neodkladného opatrenia
neboli osvedčené predpoklady, pre ktoré by bolo dôvodné obmedziť vlastnícke právo žalovaného aj

k požadovaným pozemkom. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný a proporcionálny len vo vzťahu k rodinnému domu. Rešpektujúc
účel požadovaného neodkladného opatrenia preto odvolací súd pristúpil postupom podľa § 388 CSP
kzmenevýrokuI.uzneseniasúduprvejinštancietak,akojetouvedenévovýrokuI.tohtouznesenia;keď
súčasne odvolací súd precizoval aj spôsob udelenia predchádzajúceho súhlasu žalobkyňou z dôvodu

zabezpečenia vyššej miery flexibility komunikácie strán sporu. Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k ostatným nehnuteľnostiam odvolací súd zamieta.

12. Odvolací súd na záver zdôrazňuje, že týmto neodkladným opatrením nedochádza k úprave styku
žalovaného k maloletým deťom. O úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po

rozvode, resp. o úprave styku otca (žalovaného) k mal. deťom je oprávnený rozhodnúť príslušný
poručenský súd. Predmetné rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nemôže slúžiť ako
nahradenie dohody alebo súdneho rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom. V tomto
smere odvolací súd poznamenáva, že nariadenie neodkladného opatrenia vychádza z osvedčenej
skutočnosti, že žalobkyňa udeľuje súhlas a je ochotná umožniť žalovanému vstup do rodinného domu

vrozumnepredpokladanejmiere;uvedenémárelevanciuvtomvýzname,žeakbydošlokzmenetakých
pomerov, kedy by žalovanému na základe tohto neodkladného opatrenia žalobkyňa odopierala vstup
do rodinného domu v rozumne predpokladanej miere, príp. až absolútne, potom by takáto skutočnosť
mohla v zmysle ust. § 334 CSP byť dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia.

13. Odvolací súd v rozsahu produkovaných odvolacích dôvodov preskúmal aj závislý výrok, ktorým súd
uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu proti žalovanému o vylúčenie nehnuteľností z užívania a dospel
k záveru, že tento je vecne správny, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolací súd
výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovaného
uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na
spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej
veci už rozhodujúci význam (m. m. III. ÚS 314/2018).

15. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím,
ktorým sa predmetné konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), keďže sa jedná o neodkladné opatrenie
nariadené pred začatím konania vo veci samej a odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil

napadnuté uznesenie, pristúpil odvolací súd k rozhodnutiu o trovách prvoinštančného i odvolacieho
konania. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že procesný úspech v konaní prislúcha v celom
rozsahu žalobkyni. Podstata neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala, spočívala
v poskytnutí ochrany pred konaním žalovaného porušujúc osobnostné práva žalobkyne, najmä právo nanedotknuteľnosť obydlia. V tomto smere žalobkyňa legitímne žiadala obmedzenie vstupu žalovaného do
rodinného domu, ako aj priľahlých pozemkov, keď pre účely konania vo veci samej sa do pojmu obydlie
subsumujú aj priľahlé pozemky. Avšak pre účely tohto neodkladného opatrenia nebol taký výklad skrz

optiku kritérií neodkladného opatrenia možný, a preto odvolací súd vyhovel základu návrhu žalobkyni
a žalovanému obmedzil vstup do rodinného domu. Skutočnosť, že odvolací súd návrhu nevyhovel len
v časti priľahlých pozemkov k rodinnému domu, nemá pre pomer úspechu v konaní relevantný význam;
ide o nepatrný neúspech. Relevantným faktorom ostáva skutočnosť, že žalobkyňa bola čo do základu
(podstaty) svojho nároku procesne úspešná a dosiahla súdnu ochranu pred namietaným konaním

žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného
i odvolacieho konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).