Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoPr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520201508
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2520201508.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a

sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E. – F., zast. advokátkou: JUDr. Jana Berecová Titková, Dubová 2, Nitra, proti
žalovanému: Mestské kultúrne centrum Hlohovec, IČO: 00 182 877, so sídlom Námestie sv. Michala
3, Hlohovec, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária SPÁL & Partners s.r.o., Kapitulská 12,
Trnava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. februára 2025, č. k. PN-24Cpr/1/2020-483, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol
o náhrade trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 61 ods. 1 až 3 , § 62 ods.
1 a 3 písm. a), § 63 ods. 1 písm. b) a 2, § 70, § 74 a § 77 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
( ďalej aj „Z.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalobca vykonával u žalovaného
prácu v pracovnom pomere na dobu neurčitú na pozícii dramaturga a zároveň vedúceho kina a
amfiteátra. Dňa 20.4.2020 mu žalovaný doručil výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z. p., pričom
ako dôvod výpovede uviedol nadbytočnosť pracovného miesta žalobcu v nadväznosti na organizačnú
zmenu schválenú rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.4.2020. Na predmetnú výpoveď žalobca reagoval
listom zo dňa 25.6.2020, ktorým oznámil, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Organizačná

zmena, z ktorej žalovaný vyvodil nadbytočnosť žalobcu, bola podložená interným dokumentom o
zmene organizačnej štruktúry Mestského kultúrneho centra Hlohovec zo dňa 17.4.2020, odôvodneným
potrebou redukcie pracovných miest v dôsledku mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou COVID-19.
Cieľom organizačnej zmeny bolo zníženie počtu zamestnancov, optimalizácia činnosti organizácie a
úspora mzdových nákladov, čo sa prejavilo aj zrušením pracovného miesta dramaturg – vedúci kina
a amfiteátra a pozície technik (zvukár/ osvetľovač/ javiskový technik). Súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný preukázal existenciu organizačnej zmeny,

nadbytočnosť žalobcu i príčinnú súvislosť medzi týmito skutočnosťami, čím boli splnené zákonné
predpoklady výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z. p. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný
práce žalobcu počas pandémie nepotreboval, resp. ich nebolo nevyhnutné zabezpečovať v pôvodnom
rozsahu, a že výpoveď bola motivovaná objektívnymi ekonomicko-organizačnými dôvodmi. ÚradnéopatreniaprotišíreniuochoreniaCOVID-19(zákazhromadnýchpodujatí,zatvoreniekultúrnychinštitúcií)
podstatne obmedzili činnosť žalovaného, čo viedlo k racionálnemu výberu pracovných miest určených
na zrušenie. Nadbytočnosť žalobcu preto nebola posúdená ako účelová ani v rozpore s dobrými mravmi.

Skutočnosť, že následným rozhodnutím žalovaného z 29.4.2020 došlo aj k zrušeniu ďalších pracovných
miest (správca Empírového divadla, samostatný kultúrny referent, knihovník pre mládež a dospelých),
súd vyhodnotil ako potvrdenie systémovosti organizačnej redukcie. Nové obsadenie pozície v kine až v
roku 2022 považoval súd za prejav dlhodobých dopadov pandémie. Výpovedný dôvod podľa § 63 ods.
1 písm. b) Z. p. bol preto považovaný za splnený.

4. Pokiaľ ide o otázku splnenia ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 Z. p., súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný preukázal absenciu vhodných voľných pracovných miest v čase doručenia
výpovede. Zo spisu vyplynulo, že pracovné miesta knihovníka ani ekonóma neboli v relevantnom období
voľné, a aj keby boli, neboli by vzhľadom na kvalifikáciu, pracovné skúsenosti a povahu pracovnej náplne
žalobcu vhodnou alternatívou. Tvrdenie žalobcu, že zrušenie jeho poverenia na zastupovanie riaditeľa

zakladá neplatnosť výpovede, súd vyhodnotil ako právne irelevantné, keďže poverenie nepredstavovalo
samostatnú pracovnú pozíciu, ale jednostranný právny úkon štatutárneho orgánu, ktorý mohol byť
kedykoľvek odvolaný. Vzhľadom na to, že súd nevyhodnotil výpoveď za neplatnú, uzavrel, že pracovný
pomer strán skončil dňa 20.4.2020 platne, a žalobcovi nevznikol nárok na náhradu mzdy; žaloba bola
preto zamietnutá v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p.
Domáhal sa zmeny rozsudku tak, že výpoveď bude určená za neplatnú, priznania náhrady mzdy za
obdobie od 15.4.2021 do 31.3.2022 vo výške 13.641,60 eur a nepriznania trov konania žalovanému.
Jeho odvolacie dôvody možno zhrnúť takto:

Iná vada konania ( § 365 ods. 1 písm. d C.s.p. ) – súd sa nevyporiadal s jeho tvrdením, že výpoveď bola
daná počas ochrannej doby ( OČR ), čím porušil § 64 Z. p.
Nesprávne skutkové zistenia ( § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. ) – súd nezhodnotil, že organizačná zmena
bola fiktívna, vyhotovená dodatočne; že existovalo voľné miesto knihovníka a ekonóma; že žalovaný
mal rozpočtové prostriedky na jeho mzdu; že kino sa znovu otvorilo už 23.5.2020.

Nesprávne právne posúdenie ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ) – súd nesprávne vyhodnotil aplikáciu §
63 ods. 2 Z. p. ( ponuková povinnosť ) a § 64 ods. 2 Z. p. ( ochranná doba ), ako aj povahu dôvodu
výpovede; rozhodnutie považuje za arbitrárne.
Namietal aj, že výpoveď bola v rozpore s dobrými mravmi a zákazom zneužitia práva, keďže riaditeľka
sa ho chcela zbaviť.

Žiadal, aby odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému pre dôvody hodné osobitného
zreteľa ( § 257 C.s.p. ), keďže žalobu podal v dobrej viere a v dôsledku pandémie bol v ťažkej životnej
situácii.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu

potvrdil. Uviedol, že odvolanie je neprehľadné, nepreskúmateľné a bez jednoznačného priradenia
odvolacích dôvodov k jednotlivým tvrdeniam; nie je zrejmé, ktoré skutočnosti majú byť podľa žalobcu
subsumované pod § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Odvolanie je len opakovaním žalobných
tvrdení bez nových relevantných skutočností. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno; nepreukázal
neplatnosť výpovede, naopak žalovaný všetky tvrdenia podložil dôkazmi. Súd prvej inštancie

vykonal úplné dokazovanie a svoje závery riadne odôvodnil ( body 35 – 50 rozsudku ). Organizačná
zmena bola reálna, dôvodom bolo objektívne krátenie rozpočtu a zastavenie kultúrnej činnosti počas
pandémie COVID-19. Ponuková povinnosť bola dodržaná – žalovaný nemal vhodnú prácu pre
žalobcu. Skončenie pracovného pomeru nebolo šikanózne; výber zamestnanca na prepustenie patrí do
organizačnej autonómie zamestnávateľa. Novoty v odvolaní ( napr. dôvody osobitného zreteľa podľa §

257 C.s.p. ) sú procesne neprípustné. Žalobca svojím konaním spôsobil vznik trov konania a nemá právo
na ich odpustenie ( judikát NS SR sp. zn. 5 MCdo/24/2011 - výnimočnosť dôvodov hodných osobitného
zreteľa ).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

( § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. ), preskúmalrozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( §
380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie napadnutého rozsudku ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

8. Predmetné konane má charakter typického individuálneho pracovnoprávneho sporu o neplatnosť

výpovede z organizačných dôvodov ( § 63 ods. 1 písm. b) Z.p. ). Prvoinštančný súd po rozsiahle
vykonanom dokazovaní žalobu zamietol; jeho závery majú vecnú a právnu oporu vo vykonaných
dôkazoch. Odvolanie žalobcu neobsahuje nové právne alebo skutkové dôvody, ktoré by mohli viesť k
zmene rozhodnutia. Z obsahu odvolania vyplýva len nesúhlas s hodnotením dôkazov, naopak vyjadrenie
žalovaného je konzistentné a logicky reaguje na všetky námietk odvolania.

9. Odvolací súd nezistil žiadnu inú vadu konania ( § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. ), ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie
sa všetkými podstatnými skutkovými a právnymi otázkami zaoberal, v jeho procesnom postupe neboli
vzhliadnuté žiadne pochybenia, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového
stavu a svoje závery vyvodil z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí

s hodnotením dôkazov alebo s právnym záverom, nezakladá vadu konania. Rozsudok je zrozumiteľný,
má oporu v dôkazoch a spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p.

10. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., spočívajúcemu v
namietaných nesprávnych skutkových zisteniach, odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu

stotožňuje so skutkovými závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Zo skutkového stavu riadne
zisteného v konaní vyplýva, že organizačná zmena realizovaná žalovaným na základe rozhodnutia zo
dňa 17.4.2020 bola uskutočnená reálne, v súlade s jeho organizačnou autonómiou, a bola objektívne
motivovaná mimoriadnymi ekonomickými okolnosťami vyvolanými pandémiou ochorenia COVID-19.
V dôsledku prijatých protiepidemických opatrení došlo k zastaveniu prevádzky kina a k výraznému

obmedzeniu kultúrnych podujatí v období, keď boli kultúrne zariadenia plošne uzavreté, čo malo za
následok nadbytočnosť pracovného miesta žalobcu. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by
rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 17.4.2020 vzniklo až po doručení výpovede z pracovného
pomeru, ani že by išlo o účelový či fiktívny právny úkon smerujúci k zastretiu skutočného dôvodu
skončenia pracovného pomeru. Naopak, vykonaným dokazovaním, najmä výsluchmi svedkýň G. G.,

H. A. a E. H., bolo hodnoverne preukázané, že po zrušení pracovného miesta žalobcu nedošlo k jeho
faktickému opätovnému vytvoreniu ani k jeho nahradeniu iným zamestnancom. Výpovede uvedených
svedkýň boli vo vzájomnom súlade, logicky konzistentné a korešpondovali s ostatnými vykonanými
dôkazmi. Súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
postupoval racionálne a jeho skutkové závery nevykazujú znaky svojvôle ani vnútornej rozpornosti.

Odvolací súd preto nenašiel žiadny relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zásah do skutkových zistení
súdu prvej inštancie alebo ich revíziu v odvolacom konaní.

11. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnenej podľa § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Súd prvej inštancie aplikoval na

zistený skutkový stav relevantné právne predpisy správne a v súlade s ich účelom. V posudzovanej veci
bol naplnený zákonný dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z.p., spočívajúci v nadbytočnosti
zamestnanca v dôsledku organizačných zmien na strane zamestnávateľa. Zo zisteného skutkového
stavu vyplýva, že zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu
pracovného miesta žalobcu, pričom táto zmena sledovala legitímny cieľ spočívajúci v racionalizácii

organizačnej štruktúry a v úspore nákladov vyvolanej objektívnymi ekonomickými okolnosťami. Pre
platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z.p. nie je rozhodujúce, aby zamestnávateľ organizačné
zmeny vopred konzultoval so zamestnancami alebo s nimi dosiahol konsenzus o ich obsahu; postačuje,
že organizačná zmena bola prijatá reálne, v písomnej forme, pred doručením výpovede a že medzi
touto zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca existuje príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie preto

nepochybil, keď dospel k záveru, že výpoveď daná žalobcovi bola v súlade so zákonom, keďže bola
opretá o existujúce a reálne rozhodnutie o organizačnej zmene sledujúce legitímny hospodársky cieľ, a
tým aj o zákonný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Z.p.12. K otázke ponukovej povinnosti ( § 63 ods. 2 Z. p. ) odvolací súd uvádza, že táto povinnosť vzniká
iba vtedy, ak zamestnávateľ má voľné vhodné pracovné miesto. Absencia takej pozície znamená,
že ponuková povinnosť zaniká. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu

výpovede bolo u žalovaného voľné vhodné miesto, ktoré mu malo byť ponúknuté. Pozícia ekonóma bola
obsadená a na pozícii knihovníka plynula výpovedná doba.

13. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca bol uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu ( OČR ) až po doručení mu výpovede, preto sa na tento prípad nevzťahovala ochrana v zmysle

§ 64 ods. 2 Z. p. o predĺžení pracovného pomeru.

14. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením, že výpoveď bola v rozpore s dobrými mravmi. Súd
prvej inštancie vyhodnotil osobný konflikt medzi žalobcom a riaditeľkou ako sekundárny a nepodstatný.
Z dokazovania nevyplynulo, že by zamestnávateľ sledoval šikanózny cieľ.

15. .Žalobca v odvolaní navrhol nepriznať žalovanému náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Odvolací súd uvádza, že takéto okolnosti v konaní neboli preukázané. Dôvody
podľa § 257 C.s.p. majú výnimočný charakter a musia byť náležite odôvodnené. Len nesúhlas žalobcu
s názorom súdu prvej inštancie vo veci samej, pre ktorý mu bola žaloba zamietnutá, nemôže byť
sám o sebe dôvodom hodným osobitným zreteľa podľa ustanovenia § 257 C.s.p. Pre absenciu

zákonných dôvodov odvolací súd žiadosť žalobcu na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. považoval
za neopodstatnenú, keďže žalobcom tvrdené okolnosti neviedli odvolací súd k záveru o nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok

v celom rozsahu t. j. i v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil, pretože je vecne aj právne
správny a žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu
alebo zrušenie.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. S poukazom na
skutočnosti uvedené vyššie odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.
na rozhodnutie náhrade trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

18. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).