Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 5, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/174/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012195
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124012195.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
t. č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno b) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo
dňa 19.08.2024, č.k.: 108T/44/2024-175, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj len ako „prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) uznesením
zo dňa 19.08.2024, č.k.: 108T/44/2024-175 rozhodol, takto:
I. Podľa § 238 odsek 4 Trestného poriadku sa obvinený A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., t. č. v ÚVTOS

a ÚVV Leopoldov z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku ponecháva vo
väzbe.

II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa u obvineného A. B. väzba dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Obžalovaný
sťažnosť bližšie neodôvodnil, iba v podaní, ktoré bolo súdu postúpené zo strany Generálnej prokuratúry
SR a obsahom ktorého bol návrh na postup v zmysle § 363 Trestného poriadku uviedol, že v stave
obmedzeniaosobnejslobodynebolvôbeczdravotnespôsobilýnavýsluchvprípravnomkonaní.Namieta
kvalitu zabezpečených dôkazov a vady prípravného konania, pričom žiada o zastavenie trestného
stíhania.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
4. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá

znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len „sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade
podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote

a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.6. Obžalovaný je na základe obžaloby č. Pv 264/24/2204-21 (podanej prokurátorkou Okresnej
prokuratúry Piešťany na Okresnom súde Trnava dňa 02.08.2024) stíhaný pre podozrenie zo spáchania
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že:
v čase od 13:30 hodiny do 14:15 hodiny dňa 11.06.2024 v C. D. C. ulici nezisteným spôsobom prekonal
najmenej 144 cm vysoké oplotenie uzamknutého dvora dvojpodlažného rodinného domu číslo XXXX/
XX poškodených spoluvlastníkov E. F. a E. E. a z dvora bez ich súhlasu vstúpil cez zadné neuzamknuté
vstupné dvere do prízemia domu, v ktorom následne prešiel všetky miestnosti jeho prízemnej časti,

prehľadal skrinky nábytku a zo zásuviek v hosťovskej izbe, ako aj v obývacej izbe vybral časť vecí
osobnej spotreby, ktoré vyložil na zem, ako aj po okolitom nábytku a od svojho ďalšieho konania upustil
po tom, čo bol na mieste obmedzený na osobnej slobode spoluvlastníkom domu E. F..
7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania
pred súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Zároveň rozhodol
o možnostiach nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

8. V čase podania obžaloby sa obžalovaný nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením
prvostupňového súdu zo 14. júna 2024, sp. zn. 10Tp/39/2024 z dôvodov podľa § 71 odsek 1 písm. c)
Trestného poriadku, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2024 s tým, že väzba jeho osoby sa bude
vykonávaťvÚstavenavýkonväzbyLeopoldov.Väzbasaumenovanéhozapočítavaododňa11.06.2024
o 14:25 hod. a trvá nepretržite doposiaľ. Obžalovaný bol vzatý do väzby v súvislosti s trestným stíhaním

pre totožný skutok, pre ktorý bola následne podaná obžaloba.
9. Sťažnostný súd skúmal jednak formálne podmienky pre rozhodnutie o väzbe obžalovaného po podaní
obžaloby, ako i materiálne podmienky jeho väzby.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením

o väzbe obžalovaného po jeho výsluchu, na ktorom sa zúčastnili obžalovaný a jeho obhajca.
Obžalovanému i jeho obhajcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k otázke väzby v rozsahu, ktorý garantuje
dodržanie práva na obhajobu.
11. Formálne podmienky na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe boli splnené, keďže
obžaloba bola podaná v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom

konaní a prvostupňový súd o väzbe rozhodol pred uplynutím tejto lehoty väzby.
12. Pokiaľ teda ide o formálne dôvody trvania väzby obžalovaného (vydanie uznesenia o vznesení
obvinenia a jeho oznámenie obvinenému, výsluch osoby v procesnom postavení obvineného,
zachovanie zákonných lehôt pri rozhodovaniach o väzbe), tieto boli konštatované pri rozhodnutí o vzatí
obžalovaného do väzby. Sťažnostný súd zistil, že tieto existujú naďalej a na ich existencii sa nič

nezmenilo. Ako bolo už uvedené, trestné stíhanie sa dostalo do štádia konania pred súdom, keďže dňa
02.08.2024 bola na aktuálne obžalovaného podaná obžaloba.
13. Pri skúmaní existencie materiálnych podmienok väzby obžalovaného dospel prvostupňový súd
k správnemu záveru, že v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvod na jej pokračovanie.
14. V predmetnej trestnej veci je splnený materiálny predpoklad, ktorý vyžaduje dôvodnosť trestného

stíhania voči obžalovanému. Na základe výsledkov vykonaného vyšetrovania existuje dôvodné
podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok má
zákonné znaky vyššie uvedeného trestného činu.
15. Existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba,
odôvodňujú dôkazy vykonané v prípravnom konaní. Ide najmä o výpovede obžalovaného, svedka -

poškodeného p. F., svedkyne - poškodenej p. E., zápisnicu o ohliadke miesta činu a ďalšie dôkazy.
16. Obžalovaný sa ku skutku priznáva iba v časti vstupu do nehnuteľnosti, popiera svoj úmysel
vstúpiť tam bez súhlasu (uvádza, že bol pozvaný neznámou osobou s menom C., ktorú sa doposiaľ
nepodarilo stotožniť a v podstate ani jej existenciu nijako verifikovať), avšak je zo spáchania skutku
usvedčovaný výpoveďou poškodeného F., ktorý tohto fyzicky zadržal, pričom uviedol, že obžalovaný

sa mal prehrabávať v zásuvkách a potom, ako ho konfrontoval, čo robí v dome, mu mal obžalovaný
uviesť, že hľadá úrad práce. Poškodený obžalovaného vnímal ako zdrogovaného, resp. mimo, následne
s ním opakovane zápasil a nechcel mu dovoliť odísť, až do príchodu polície. Poškodená E. potvrdila,
že obžalovaný bol agresívny a nadával, tohto videla až potom, ako na miesto dorazila hliadka PZ. Zo
zápisnice o obhliadke miesta činu (domu na adrese C. XX, C.) vyplýva, že dom bol ohradený vonkajším

uzamknutým oplotením, resp. bránkou, pričom samotné miesto, kde mal byť trestný čin spáchaný nesie
známky intenzívneho zápasu (poškodený nábytok a vybavenie domu, črepníky a pod.). Obžalovaného
teda zo spáchania skutku usvedčujú poškodení, ktorí ho v cudzom obydlí videli (E., F.), resp. ho priamo
zadržali (F.), pričom úmysel obžalovaného (prebývať v dome, odcudziť veci, skryť sa a pod.) v tomtosmere nie je podstatný. Pokiaľ ide o procesnú obranu obžalovaného, na ktorú má legitímne právo,
ide však o súčasť hodnotenia dokazovania, ktoré vykonáva súd konajúci v merite veci, inými slovami
námietky obžalovaného sú v danej etape predčasné.

17.Uvedenédôkazydostatočnepreukazujúdôvodnépodozreniezospáchaniastíhanejtrestnejčinnosti,
ktoré je dostačujúce na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe v štádiu trestného konania, po
podaní obžaloby. Možno tiež odkázať na uznesenie prvostupňového súdu, ktorý zabezpečené dôkazy
podrobnejšie analyzuje.
18. V prípade námietok obhajoby voči dôvodnosti vznesenia obvinenia (sumarizujúc podľa obsahu

argumentáciu z podania obžalovaného adresovaného GP SR), k týmto sťažnostný súd uvádza, že
rozhodovanie o väzbe nie je totožné s rozhodovaním o vine alebo nevine. V rámci rozhodovania o
väzbe súd skúma iba dôvodnosť trestného stíhania, teda či existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný
sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a či tento skutok má zákonné znaky
konkrétneho trestného činu. Súdu, ktorý rozhoduje o väzbe, neprináleží posudzovať jednotlivé dôkazy
a vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu o obžalobe, teda súdu

rozhodujúcemu v merite veci, čo platí aj pre posudzovanie prípadnej spornej zákonnosti alebo sporného
obsahu dôkazov.
19.Napozitívnerozhodnutieoväzbepostačujeexistenciapodozrenia,ktorávtomtoprípadepreukázaná
bola. Na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo
spáchania (už v súčasnosti žalovaného) skutku pretrváva. Je zároveň potrebné upozorniť na okolnosť,

že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného stíhania. Vykonané dokazovanie a na jeho
základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie
súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom
konaní.
20. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obžalovaného, na týchto sa

odostatnéhorozhodnutiaoväzbe(svýnimkouskôruvedeného)nezmenilonič,pretotrvajúaodôvodňujú
ponechanie obžalovaného vo väzbe aj po podaní obžaloby. Tieto dôvody prvostupňový súd správne
identifikoval a zrozumiteľne ich vyjadril v príslušnej časti svojho uznesenia.
21. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) sťažnostný súd uvádza, že obžalovaný má celkom 13
záznamov v registri trestov, pričom ide najmä o majetkovú trestnú činnosť, avšak zároveň má vykázané

4 záznamy aj za prečin porušovania domovej slobody, čo svedčí o existencií tzv. špeciálnej recidívy
na jeho strane. Obžalovaný bol vo výkone nepodmienečného trestu minimálne 5-krát, pričom sa u jeho
osoby zrejme minulo účelu aj dvojnásobné podmienečné prepustenie (viď záznamy č.2, 3 a 9 v odpise
registra trestov) a obžalovanému boli opakovane ukladané aj ochranné liečenia protitoxikomanické –
prvé už v r. 1999. Obžalovaný mal teda stíhaný skutok páchať aj napriek mnohopočetným odsúdeniam,

so značnou skúsenosťou s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody (len v konaní pod č. 9
musel vykonať minimálne 7,5 roka, aby vôbec spĺňal formálny podmienku na podmienečné prepustenie,
navyše beztak mu výkon zvyšku trestu bol dodatočne nariadený). Obžalovaný vo výkone trestu strávil
značnú časť svojho dospelého života (v zmysle odpisu registra trestov viac ako 18 rokov). Je preto
zrejmé, že u obžalovaného dochádza k pozitívnym zmenám v jeho správaní primárne počas výkonu

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri takto vytvorenej histórii vo výkone nepodmienečných
trestov je dôvod tzv. preventívnej väzby posilnený aj touto skutočnosťou. Z týchto dôvodov trestné
stíhanie, ktoré voči obžalovanému aktuálne prebieha, nie je spôsobilé eliminovať hrozbu z pokračovania
v trestnej činnosti obžalovaným v prípade jeho pobytu na slobode.
22. Obžalovaný uvádza, že má zamestnanie, toto však nijakým spôsobom nepreukázal, preto súd jeho

tvrdenie nepovažuje za dostatočne preukázané, navyše nie je zrejmý ani prípadný dlhodobý element
takejto zárobkovej možnosti.
23. Z obsahu znaleckého posudku MUDr. Gregorovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria okrem iného vyplynulo, že obžalovaný je závislý od viacerých látok, pričom závislosť
od opiátoch je mimoriadne ťažká. U obžalovaného sa účelom minulo ochranné liečenie, ktoré je aj

v súčasnosti jeho osobe uložené skorším rozhodnutím. Obžalovaný podľa znalkyne aktuálne nie je
schopný spontánnej abstinencie.
24. Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obžalovaného, u ktorej existuje dôvodná obava
vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o
ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod

sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že
účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje
úplná istota, že obžalovaný bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do väzby.
Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti jereálna. Všeobecne vo vzťahu k dôvodu väzby sťažnostný súd uvádza, že záver súdu o existencii
dôvodov väzby nie je a ani nemôže byť založený na absolútnej istote. Požiadavka istoty bez dôvodných
pochybností sa vyžaduje a je nutná výlučne pri meritórnom rozhodovaní (t.j. pri rozhodovaní o vine

obžalovanej osoby), ale vo väčšine prípadov nie je reálna pri rozhodovaní o väzbe. Samozrejme nemôže
ísť o akési hmlisté a konkrétnymi skutočnosťami dostatočne neodôvodnené podozrenie, pretože by to
kolidovalo s požiadavkou chrániť právo na osobnú slobodu obžalovaných zaručené článkom 17 Ústavy
SR. V danom prípade však boli u obžalovaného jasne prítomné konkrétne skutočnosti umožňujúce
vysloviť záver o existencii dôvodov väzby tak, ako to vyžaduje zákon. Napadnuté uznesenie bolo

riadne odôvodnené ku osobe konkrétneho obžalovaného, bolo dostatočne individualizované s uvedením
konkrétnych dôvodov, ktoré zakladajú existenciu tzv. preventívnej väzby, tak ako je vyššie uvedené.
Opis svedeckých výpovedí, uvedenie zákonných ustanovení a právnej teórie možno považovať za
nevyhnutnú súčasť rozhodnutia, pričom k nepreskúmateľnosti rozhodnutia dochádza iba v prípadoch,
kedy takéto všeobecné formulácie tvoria prevažnú väčšinu rozhodnutia. To však nie je tento prípad.
Prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal jednak s existenciou dôvodného podozrenia zo spáchania

stíhanejtrestnejčinnostiobžalovanýmakoajexistencioudôvoduväzby.Vnapadnutomuzneseníuviedol
dôkazy, z ktorých vychádza pri skúmaní dôvodného podozrenia zo spáchania skutku obžalovaným,
rovnako tak čo z týchto dôkazov vyplýva a dôvody, prečo zakladajú jednotlivé dôkazy existenciu
dôvodného podozrenia, a zároveň identifikoval konkrétne dôvody väzby a rozvinul úvahy, prečo sú tieto
skutočnosti dôvodom pre zotrvanie obžalovaného vo väzbe.

25. Sťažnostný súd zároveň uvádza, že väzba nemá sankčnú povahu, ani výchovné poslanie a jej
účelom je zabezpečiť osobu obžalovaného na trestné konanie a tiež chrániť spoločnosť pred marením
vyšetrovania, príp. pred opakovaním, či pokračovaním v trestnej činnosti. Na ustálenie dôvodov väzby
stačí mať preukázané, že aspoň jeden z dôvodov väzby uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. b),
písm. c) Trestného poriadku u obžalovaného je v danom štádiu trestného konania opodstatnený, čo v

danom prípade možno mať bez rozumných pochybností jednoznačne ustálené. Uvedené tiež znamená,
že konštatovanie prítomnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti nie je a nemôže byť porušením
prezumpcie neviny.
26. Sťažnostný súd považuje za správne, že prvostupňový súd nenahradil väzbu obžalovaného
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na takýto

postup nie sú splnené zákonné podmienky. Súd správne nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním, pretože by (i s uložením primeraných
povinností a obmedzení alebo kontrolou technickými prostriedkami) nebol dostatočnou zárukou, ktorá
by vzhľadom na doterajší spôsob jeho života, osobu obžalovaného a charakter páchanej trestnej
činnosti eliminovala obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Obžalovaný je dôvodne podozrivý

z opakovania rovnakej trestnej činnosti, za ktorú už v minulosti bol opakovanej odsúdený, navyše je
polymorfne drogovo závislý, s existenciou pridružených psychiatrických diagnóz, ktorých existenciu
zrejme ešte zhoršuje ignoráciou liečebného režimu a pokračovaním v užívaní drog. Obžalovaný je
osobou závislou na rôznych látkach, pričom sama znalkyňa uvádza, že závislosť na opiátoch je v reálnej
rovine nadštandardne silná. V prípade závislých osôb je ich nahradenie väzby sťažené, nakoľko

obžalovaný bude vo svojej snahe dosiahnuť účel trestného konania aj inak ako väzbou nutne ovplyvnený
zdravotnými aspektami vlastnej závislosti, ktorú je možné prekonať len s vyvinutím patričného úsilia.
Obžalovaný pred vzatím do väzby de facto striedal pobyty v ÚVTOS a na slobode, kedy posledný trest
vykonal v júli 2023.
27. Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť nemali na jeho

osobu zrejme ten výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania úmyselnej trestnej činnosti
(dokonca krátko po výkone posledného nepodmienečného trestu), niet prečo sa domnievať, že
dohľad súdneho úradníka by odstránil hrozbu správania sa obžalovaného, pre ktorú je teraz vo väzbe.
Obžalovaný je navyše osobou, ktorej drogová závislosť so sebou nesie aj súvisiace (pridružené)
psychiatrické diagnózy, ktoré jeho osobu diskvalifikujú s režimu nahradenia väzby. Alternácie väzby

ani vo vzájomnej kombinácii nie sú spôsobilé rozptýliť obavu z pokračovania v trestnej činnosti zo
strany obžalovaného, pretože na to, aby takáto substitúcia väzby dosiahla účel väzby, by nepostačoval
ani nepretržitý osobný výkon dohľadu súdneho úradníka a to vzhľadom na osobu obžalovaného.
V súčasnosti nemá sťažnostný súd v osobe obžalovaného záruku, že účel väzby možno dosiahnuť aj
inak ako obmedzením osobnej slobody. U obžalovaného nie je predpoklad, že by bol ochotný a schopný

dodržať prípadne uložené príkazy a obmedzenia, a podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného
úradníka. Nepretržitý monitoring polohy osoby obžalovaného by mohli zabezpečiť technické prostriedky
na kontrolu výkonu rozhodnutí. Ak by mal, aj s pomocou technických prostriedkov monitorovania pohybu
osoby, obžalovaný vymedzený pohyb a pobyt len na určitom mieste, je potrebné poukázať na to, žetieto opatrenia v doslovnom slova zmysle nezabránia (fyzicky, technicky) páchaniu trestnej činnosti,
resp. neposkytujú informácie o činnosti, ktorú vykonáva. Nemožno teda očakávať, že účel väzby v jeho
prípade bude naplnený alternatívnym spôsobom, vrátane dohľadu probačného a mediačného úradníka,

či s použitím technických prostriedkov.
28. Pri rozhodovaní musí súd vždy zvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou
vyjadrenou v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, čo v prípade obžalovaného nepreváži.
Požiadavka verejného záujmu na zabránení v prípadnom konaní predpokladanom vo vyššie uvedenom
ustanoveníjednoznačneprevažujenadrešpektovanímosobnejslobodyobžalovaného.Nakoniec,väzba

v prejednávanej veci má zaisťovaciu funkciu a podľa názoru sťažnostného súdu doposiaľ nie je v rozpore
so zásadami primeranosti, zdržanlivosti a proporcionality.
29. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu, že sťažnosť
obžalovaného je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.