Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 25, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211495
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7218211495.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., C. XXXX/XX, D., IČO:
51 295 784, zastúpeného JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Murgašova
3, proti žalovanému: E. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., A. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Jánom
Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, o zaplatenie 2.300 € s príslušenstvom

a o vzájomnej žalobe o 4.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košice zo dňa 20. mája 2024, sp. zn. K2-29C/64/2018

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 20. mája 2024, č.k. K2-29C/64/2018-348 vo
výroku I., IV. a V. a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

O d m i e t a odvolanie žalovaného proti rozsudku vo výroku III., ktorým súd čiastočne vyhovel vzájomnej
žalobe žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 20. mája 2024, č.k.
K2-29C/64/2018-348 rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.300 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2018

do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 350 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od
31.10.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo zvyšku vzájomnú žalobu zamieta.
V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd

prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.300 € s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, kde sa ako zhotoviteľ zaviazal k
vykonaniu diela - rekonštrukcii bytu. Celková suma za zhotovenie diela bola vo výške 6.000 €, pričom
pri podpise zmluvy bola zo strany objednávateľa, t.j. žalovaného, zaplatená suma 2.500 € ako záloha

na nákup materiálu a vykonanú prácu. V priebehu vykonávania diela žalovaný bol s postupom prác
spokojný, na základe čoho zaplatil ďalšiu časť ceny diela (zálohu 1.000 € dňa 14.09.2018). Zvyšok sumy
vo výške 2.500 € ako zálohu na nákup materiálu a prácu nezaplatil. Rekonštrukcia mala byť vykonaná
do 01.09.2018, avšak k tomuto termínu vykonaná nebola, omeškala sa, z tohto dôvodu sa zmluvné
strany dohodli, že z ceny diela bude odrátaná suma vo výške 200 €, s čím objednávateľ súhlasil. Táto
suma je odrátaná aj v konečnej faktúre č. 201806. Pri osobnom stretnutí so žalovaným na jeho byte

dňa 15.10.2018 si prešli všetky stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo, ktoré mal žalobca vykonať,
žalovaný bol s jeho prácou spokojný, nevytkol žiadne vady, nereklamoval vykonanú prácu. Následnena to žalobca vystavil faktúru č. 201806. Žalovaný zvyšok faktúry po písomnej výzve žalobcu zo dňa
07.11.2018 neuhradil.

3. Na Okresnom súde Košice II (t.č. Mestský súd Košice – poznámka odvolacieho súdu) prebiehalo
konanie pod sp. zn. 29C/14/2019, kde žalobcom bol E. F. a žalovaným A. B., predmetom konania bola
suma 3.500 € (titulom vrátenia zaplatenej zálohy), zmluvná pokuta 500 € a 5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 4.000 € od 31.10.2018 do zaplatenia, pričom tieto nároky žalobcu vychádzali zo zmluvy o
dielo uzatvorenej dňa 01.09.2018 (správne 26.06.2018 – poznámka odvolacieho súdu). Vzhľadom na

to, že konanie sa týkalo tých istých strán sporu, len v opačnom právnom postavení, týkalo sa rovnakých
skutkovýchokolnostímajúcichsvojzákladvzmluveodielouzavretejmedzistranamisporu,súdvzmysle
§ 166 ods. 1 CSP uznesením č. k. 29C/64/2018 - 184 zo dňa 18.11.2020 spojil na spoločné konanie
veci vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 29C/14/2019 a pod sp. zn. 29C/64/2018, ktoré
následne viedol pod sp. zn. 29C/64/2018.

4. Za nesporné označil súd uzavretie zmluvy o dielo dňa 26.06.2018, zaplatenie zálohy 3.500 €
a vyúčtovanie konečnej faktúry na 2.300 €. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že práce v zmysle
zmluvy o dielo neboli dokončené včas, t. j. v termíne do 01.09.2018, ako to vyplýva z čl. V bodu 5.1
zmluvy. Sporné medzi stranami bolo, či dielo bolo vykonané riadne, a bez vád, a či bolo žalobcom ako
zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi aj odovzdané.

5. Po vykonanom dokazovaní právne vec posúdil podľa ust. § 48 ods. 1,2, § 631, § 632, § 633 ods. 1,2,
§ 634 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

6.1 Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či odstúpenie od zmluvy je dôvodné. Konštatoval, že strany

sporu si v zmluve zo dňa 26.06.2018 v časti pod názvom zánik zmluvy dohodli možnosť odstúpenia
od zmluvy jednak objednávateľom, ako aj zhotoviteľom. Objednávateľ si vyhradil právo odstúpenia od
zmluvy v prípade, ak by došlo k porušeniu povinnosti zhotoviteľa, pri ktorom môže dôjsť k materiálnym
škodám alebo k ohrozeniu zdravia, či života, alebo k hrubému porušeniu technickej disciplíny zhotoviteľa
pri zhotovení diela. Žalovaný listom zo dňa 16.10.2018 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že zhotoviteľ

nesplnil svoju povinnosť vykonať a odovzdať dielo v dojednanom čase, dielo nevykonal a neodovzdal
ani v dodatočne primeranej lehote, ktorá mu bola opakovane poskytnutá.
6.2 Na základe takto koncipovaného odstúpenia od zmluvy mal súd za to, že dôvody odstúpenia od
zmluvy uvedené v liste žalovaného nenapĺňajú tie dôvody, ktoré si dojednali účastníci zmluvy. Žiadna
z okolností dohodnutých v zmluve zo strany žalovaného preukázaná nebola a teda súd mal za to, že

odstúpenie od zmluvy, v zmysle podmienok upravených v zmluve pre odstúpenie, nie je dôvodné a je
právne neúčinné.

7.Priposúdeníotázkyodovzdaniadielasúdvychádzalztvrdeniažalobcu,žedieloodovzdalžalovanému
dňa 15.10.2018, čo potvrdila aj svedkyňa F. B., avšak žalovaný toto tvrdenie poprel, pričom žalobca vo

vzťahu k odovzdaniu diela nepredložil súdu žiaden doklad svedčiaci o odovzdaní diela.

8.1 Súd poukázal na to, že žalovaný na jednej strane tvrdil, že dielo mu odovzdané nebolo, avšak
vychádzajúc z jeho výpovede na pojednávaní dňa 02.03.2020, z ktorej citoval, uzavrel, že dielo bolo
žalovanému odovzdané. Táto skutočnosť podľa súdu vyplynula aj zo samotného vyjadrenia žalovaného

zo dňa 27.02.2019 z bodu 3 čl. 3, kde žalovaný potvrdil to, čo uviedol žalobca, že práce sa ukončili dňa
15.10. a následne žalobca faktúru aj kľúče od bytu odovzdal do poštovej schránky žalovaného, ako ho
na to vyzval žalovaný v sms správe zo dňa 16.10.2018. Na základe toho teda súd mal za to, že dielo
zhotovené a odovzdané žalovanému bolo.
8.2 Uviedol, že nebolo preukázané a to ani v zmysle odborného vyjadrenia, že dielo nebolo hotové a

ani to, že nebolo vykonané riadne. Vo vzťahu k riadnemu vykonaniu diela súd doplnil, že sa vykonávalo
bez projektovej dokumentácie, bez stavebného a technického dozoru stavby, bez dojednania bližších
špecifikácií týkajúcich sa vykonávania jednotlivej stavebnej činnosti. K oneskoreniu vykonania diela
prispeli aj meniace sa požiadavky na jednotlivé stavebné činnosti zo strany žalovaného a prípadne aj
jeho manželky v čase, keď už boli niektoré práce dokončené, čo vyplynulo z výpovedí strán sporu,

svedkýň, ako aj z sms komunikácie medzi stranami sporu a tieto nové požiadavky mali vplyv na rozsah
prác a na ich časovú náročnosť. Nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že oneskorenie bolo
spôsobené výlučne žalobcom nekvalitným vykonávaním prác, ako na to v priebehu celého konania
poukazoval žalovaný. K predĺženiu času vykonania diela došlo z dôvodu vykonávania naviac prácpožadovaných žalovaným oproti zmluve o dielo, pričom tieto naviac práce podrobne popísal žalobca vo
svojej výpovedi a žalovaný tieto naviac práce nerozporoval.

9. Súd doplnil, že aj v prípade, ak by bolo preukázané, že dielo odovzdané nebolo a žalovaný platne
odstúpilodzmluvyvzmysle§642ods.1Občianskehozákonníka,jepovinnýzaplatiťzhotoviteľovisumu,
ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ, t.j. žalobca, nemôže ich výsledok použiť inak, a
nahradiť mu účelne vynaložené náklady, vzhľadom na to, že rozsah prác tak, ako to vyplýva z dodatku
k zmluve na prácu a materiál zo dňa 26.06.2018 bol vykonaný, čo sa potvrdilo aj v odbornom vyjadrení

znalca E. G. H.. Vychádzajúc z definície pojmu kvalita, ktorú uviedol znalec v odbornom vyjadrení, nie
je možné urobiť záver, že žalobcom vykonané práce boli nekvalitné, v rozpore s technickými normami
- STN, právnymi predpismi, technickými požiadavkami. Ku kvalite prác sa písomne vyjadril I. I., ako
aj svedok J. K. na pojednávaní, pričom ich stanoviská súd nepovažoval za relevantné, keďže nebolo
v konaní preukázané, že sú osobami odborne spôsobilými sa vyjadrovať k realizácii stavebných prác.
Ich stanoviská súd považoval za ich subjektívny názor. Súd zdôraznil, že práce sa realizovali bez

projektovej dokumentácie, bez dohodnutia bližších podmienok, čo sa týka najmä kvality prác, bol použitý
certifikovaný materiál, čo vyplýva z odborného vyjadrenia. Vo vzťahu ku kanalizácií tam žalobca priznal,
že urobil chybu, ako to vyplýva zo str. 13 odborného vyjadrenia, pričom zároveň znalec uviedol, že
montáž - kanalizácia nebola v zmysle prílohy v zmluve o dielo dohodnutá.

10. Súd preto dospel k záveru, že žalobca má nárok na práce už vykonané, keďže ich výsledok nemohol
použiť inak a na účelne vynaložené náklady, čo teda znamená, že na úhradu sumy diela vo výške 6.000
€, pričom suma vo výške 3.500 € už bola uhradená, sumu vo výške 200 € žalobca ako zhotoviteľ
odpočítal (aj keď podľa tvrdenia žalovaného bez jeho súhlasu). Doplatok ceny za dielo teda predstavuje
sumu vo výške 2.300 €, ktorú súd žalobcovi ako dôvodnú priznal.

11. Ohľadne príslušenstva súd uviedol, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne, avšak výška úroku z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nar. vlády č. 87/1995
Zb. predstavuje 5% ročný úrok z omeškania, preto súd žalobu v časti nad 5 % ročný úrok z omeškania
ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný neuhradil faktúru v lehote splatnosti t.j. do 30.10.2018, počnúc dňom

31.10.2018 sa dostal s jej úhradou do omeškania. Súd teda priznal žalobcovi sumu 2.300 € s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 31.10.2018 do zaplatenia, keďže mal za to, že žaloba bola dôvodná.

12. Zo vzájomnej žaloby, ktorou si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie istiny 3.500
€ (vrátenie zálohy za prácu a materiál), zmluvnej pokuty 500 € a 5% ročného úroku z omeškania zo

sumy 4.000 € od 31.10.2018 do zaplatenia, súd priznal žalovanému nárok na zaplatenie sumy 350
€, keďže žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela, pričom ako vyplýva zo zmluvy o dielo z čl. V
bodu 5.2., v prípade nedokončenej práce do 10.09.2018 sa zhotoviteľ zaviazal objednávateľovi zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 10 € za každý deň omeškania. Omeškanie žalobcu s vykonaním diela v zmysle
predmetného ustanovenia súd vyčíslil za obdobie počnúc 11.09.2018 do 15.10.2018, t.j. spolu 35 dní x

10 € vo výške 350 €. Vo zvyšku nároku vzájomnú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v plnej výške, nevidel dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

14.1 Proti tomuto rozsudku, okrem výroku II., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania alebo tento rozsudok zmenil, žalobu žalobcu v plnom
rozsahu zamietol a vzájomnej žalobe žalovaného v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania aj konania v prvej inštancii.
14.2 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP uviedol, že súd vyvodil z vykonaného
dokazovania skutočnosti, ktoré z dokazovania vôbec nevyplynuli, a konkrétne, že malo dôjsť k riadnemu
zhotoveniu diela a k jeho následnému odovzdaniu žalobcom žalovanému. Žalobca predovšetkým
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bol dielo skutočne riadne vykonal, kedy ho vykonal, že vykonané

dielo odovzdal žalovanému a žalovaný toto dielo prevzal. Súd oprel svoj záver o iné dôkazy v zmysle
bodu 52. odôvodnenia rozsudku, jedným z nich malo byť vyjadrenie žalovaného pred súdom zo dňa
02.03.2020, z ktorých malo podľa súdu vyplynúť, že samotný žalovaný potvrdil odovzdanie mu diela
žalobcom. Súd citoval vyjadrenie žalovaného „...ale keď nám odovzdával byt...“ a uzavrel, že toto malobyť potvrdením odovzdania diela. To, že sa žalovaný vyjadril pojmom „odovzdával“ ešte neznamená,
že dielo bolo skutočne odovzdané a vôbec nie, že by ho žalovaný prevzal, jedná sa naviac len o malú
časť vyjadrenia žalovaného vytrhnuté z kontextu. Žalovaný dielo od žalobcu neprevzal. Tieto skutočnosti

vyplynuliajzvyjadreniažalovanéhozodňa27.02.2019,ktorésúdrovnakocitoval„...žalovanývžiadnom
prípade nevyjadril spokojnosť s prácou žalobcu, naopak...“. Z tohto vyjadrenia mal súd nepochopiteľne
za potvrdené, že sa práce uskutočnili dňa 15.10.2018 a že dielo bolo hotové, odovzdané, a to dokonca
riadne. Na druhej strane súd opomenul skutočnosti jednoznačne dokázané v konaní, ktoré vylučujú
uvedené závery. Týmito skutočnosťami je jednak vyjadrenie žalobcu, ktorý potvrdil – priznal, že WC

urobil vadne, čo potvrdil aj znalec a rovnako to tvrdil aj žalovaný, a je to teda jasný dôkaz o nevykonaní
diela riadne a jednak oznámenie žalovaného adresované žalobcovi o úmysle odstúpiť od zmluvy
z dôvodu nevykonania diela riadne a včas, ktoré bolo datované hneď nasledujúci deň po domnelom dni
ukončenia a odovzdania diela, t.j. 16.10.2018, čo opäť jasne dokazuje, že dielo nebolo dokončené ani
odovzdanéaužvôbecnieprevzatéžalovaným.Ďalšímdôkazomotom,žedielonebolovykonanériadne,
je odborné vyjadrenie č. 15/2023 znalca E. G. H.. Napriek tomu, že súd citoval vyjadrenia a závery znalca

paradoxne dospel k záveru, že v konaní nebolo dokázané, že dielo nebolo hotové a ani nebolo vykonané
riadne.Zcitácií,ktoréboliuvedenévrozhodnutízodbornéhovyjadreniaarovnakoajzdôkazovvpodobe
fotodokumentácie predloženej žalovaným a z tvrdení svedkov jednoznačne vyplýva, že dielo nemohlo
byť riadne zhotovené, jedine, že by snáď súd považoval hýbajúce sa WC, zle nalepené obkladačky,
nebezpečne a neodborne osadený podhľad, nesprávne zapojený bojler či krivé podlahy a nelícujúce

obklady zárubní za štandardný prejav hotového a riadne vykonaného diela. Neobstojí ani výhovorka
o tom, že technické normy prestali byť záväzné. Žalobca sa totiž v zmluve zaviazal pri zhotovení diela
rešpektovať technické, špecifické a právne predpisy. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn.
4Cdo/23/2008 z 25.02.2009, ktorý sa vyjadril k problematike stanovenia kvality diela. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že ak sú na vykonanie diela stanovené technické požiadavky, musí zhotoviteľ

dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená ani výslovne
dohodnutá, je zhotoviteľ, podnikateľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať
odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami
postupuje. V priamom rozpore so záverom najvyššieho súdu postupoval zhotoviteľ diela - žalobca,
čo potvrdil aj znalec, keď uviedol, že niektoré práce boli vykonané neodborne. Zároveň je vylúčené,

aby kvalita práce žalobcu mohla dosahovať kvalitu diela vykonávaného kvalifikovanými osobami, keď
sám žalobca nebol na viaceré práce, ktoré osobne vykonával, vôbec kvalifikovaný a nemal na tieto
činnostianiohlásenúremeselnúčinnosť,akoužbolovkonaníuvedené,čovšaksúdnijakonevyhodnotil.
Následne poukázal na iné právne predpisy, ktoré charakterizujú alebo upravujú náležitosti kvality diela.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dielo nebolo zo strany žalobcu vykonané riadne

a žalovaný ho ako také odmietol prevziať, čím postupoval presne v súlade s názorom najvyššieho
súdu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával osobne u žalovaného ako
objednávateľa aj také práce, na ktorých vykonanie nemal oprávnenie. Nielenže sa jedná o nelegálne
podnikanie, ale žalobca nemal odbornú spôsobilosť na vodoinštalatérske práce, obkladačské práce,
a preto hovoriť v takom prípade a pod ťarchou vykonaných dôkazov o riadnom vykonaní diela nie je

vôbec možné.
14.3 Súd zároveň k výpovediam svedkov uviedol, že títo nie sú odborne spôsobilí. Je však zvláštne,
že podľa názoru súdu nedostatok odbornej spôsobilosti u zhotoviteľa nijako neprekáža v riadnom
zhotovení diela, avšak u svedka na posúdenie toho, či sa svetlo v miestnosti zapne, keď sa stlačí
vypínač, je nevyhnuté elektrotechnické vzdelanie. Inak sa jedná len o subjektívny názor. Žalovaný

uviedol, že vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo sa jedná
o nárok, ktorý na strane žalobcu do dnešného dňa vôbec nevznikol, nakoľko žalobca doteraz dielo riadne
nevykonal a neodovzdal, ale naopak, jeho vykonávanie jednoducho opustil, resp. od vykonania diela
konkludentne upustil ešte pred jeho riadnym vykonaním. A hoci sa toto upustenie žalobca následne
pokúša interpretovať ako riadne odovzdanie diela, aj keď k tomu nebol schopný predložiť jediný

relevantný dôkaz, nič to nemení na tom, že žalovaný vadné dielo dodnes neprevzal a žalobcovi tak nárok
na zaplatenie ceny v zmysle § 634 ods. 2 OZ nevznikol, nakoľko v zmysle daného ustanovenia sa cena
platí až po dokončení diela. Dielo je dokončené, ak je vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád.
To však toto dielo nebolo a súd mal tak tento návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný.
14.4 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalovaný poukázal na nesprávne právne

posúdenie odstúpenia od zmluvy, ak súd vychádzal zo záveru, že bolo možné odstúpiť iba z dôvodov
uvedených v zmluve. Odstúpenie od zmluvy je upravené v § 48 ods. 1 OZ, jedná sa o zákonné
dôvody. Záver súdu o tom, že odstúpenie od zmluvy vykonané žalovaným je právne neúčinné, pretože
nebolo vykonané zo zmluvného dôvodu, tak nielenže nemá oporu v zákone, ale je priamo v rozporeso zákonom, ktorý jednoznačne umožňuje odstúpenie od zmluvy zo zákonných aj zmluvných dôvodov.
Pokiaľžalovanýakoobjednávateľaplikovalnasvojeodstúpenieodzmluvyjedenzozákonnýchdôvodov,
konkrétne nedodanie diela riadne a včas podľa § 642 ods. 2 OZ, tento jeho právny úkon spôsobil

zamýšľané právne účinky vychádzajúc z ust. § 48 ods. 1 OZ a § 642 ods. 2 OZ. Zotrváva preto na
právnom názore, že jeho odstúpenie od zmluvy bolo vykonané plne v súlade so zákonom.
14.5 Pokiaľ ide o závery súdu zachytené v bode 53. odôvodnenia rozhodnutia, tieto považuje žalovaný
za zmätočné. Súd tu poukázal na ust. § 642 ods. 1 OZ, ktoré rieši odstúpenie objednávateľa od zmluvy
bez udania dôvodu a jeho následnú povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi za dovtedy vykonané práce. Tento

dôvod odstúpenia od zmluvy je odlišný od odstúpenia od zmluvy podľa ods. 2. Pokiaľ by súd chcel určiť
výšku nároku podľa tohto ustanovenia OZ, musel by viesť týmto smerom dokazovanie čo do rozsahu
vykonaných prác a nemohol by jednoducho priznať zhotoviteľovi plnú sumu, ktorá v sebe zahŕňa aj
odmenu zhotoviteľa za celé dielo. V prípade odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ sa jedná
o preventívne odstúpenie z dôvodov pre nevykonanie diela riadne a včas. Ak by teda v tejto situácii chcel
súdpriznávaťakékoľveknárokyzhotoviteľovi,muselbyviesťdokazovanievrozsahutoho,aképráceboli

vykonané a či boli vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a s odbornou spôsobilosťou a či výsledok týchto
prác je pre objednávateľa využiteľný. V prípade totiž, ak by výsledok práce zhotoviteľa pre objednávateľa
bol nepoužiteľný, vznikli by objednávateľovi náklady v podobe náhrady škody v rozsahu nákladov na
odstránenie vadne vykonaného diela. Pokiaľ bolo odstúpenie neúčinné a vzhľadom k tomu, že žalobca
dielo dodnes riadne v zmysle príslušných právnych predpisov a záverov NS SR nevykonal, zmluva

o dielo je doteraz neukončená a žalovanému tak stále beží právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za
omeškanie podľa bodu 5.2 zmluvy o dielo. Táto pokuta k dnešnému dňu už dosiahla svoje zmluvné
maximum, t.j. celkovú cenu diela 6.000 €. Správne mal súd za daného právneho posúdenia žalobný
návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný (predčasný) a žalovanému priznať z titulu zmluvnej pokuty nie
350 €, ale celú žalovaným žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania.

15.Žalobcavovyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedol,žežalovanýpoukazujenarelevantnúokolnosť,
že nemohol platne odstúpiť od zmluvy o dielo, pretože v zmysle jej samotného obsahu, konkrétne článku
označeného ako zánik zmluvy, neboli naplnené tieto zmluvné ustanovenia ako dôvody pre odstúpenie
od zmluvy, pričom vychádzal porovnajúc dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy. V zmysle uvedeného

nie je odstúpenie žalovaného platné a účinné a jeho nároky uplatnené v tomto konaní v súvislosti s touto
okolnosťou sú nedôvodné. K vykonaniu diela riadne v zmysle spomínanej zmluvy o dielo sa vyjadril
odborník v odbornom vyjadrení č. 15/2023, ku ktorému sa žalobca vyjadril, avšak žalovaný svoje právo
nevyužil, namieta to až v odvolaní a súd sa týmito skutočnosťami vysporiadal, preto jeho rozhodnutie
nemôže byť subjektívne ako konštatuje žalovaný. Súd vyhodnotil správne všetky dôkazy jednotlivo a vo

vzájomných súvislostiach a napadnuté rozhodnutie odôvodnil a vychádza aj zo správneho právneho
posúdenia, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní taktiež nesprávne namieta a tiež vychádza zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý bol tvorený celým komplexom vykonaných dôkazov v tomto konaní.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu
doručené dňa 09.08.2024. Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

18. Predmetom odvolania nebol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, nakoľko

zo strany žalobcu, ako osoby oprávnenej na podanie odvolania v tejto časti, odvolanie podané nebolo.

19. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody sú naplnené.21.Súdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdiltým,žeustanovenia,ktorépoužil(§631anasl.OZ)
nesprávne vyložil a nesprávne ich aplikoval na vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, zároveň nepoužil
všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne § 642 ods. 2 OZ,

pričom toto ustanovenie je tiež pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. V dôsledku nesprávnej aplikácie
zákonných ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností, jeho rozhodnutie
je tak predčasné a z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

22. Z uvedených dôvodov boli naplnené žalovaným namietané odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.

1 písm. f/, h/ CSP a rozsudok je potrebné preto zrušiť podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, pričom žalobca si
uplatnil nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami
sporu dňa 26.06.2018 vo výške 6.000 €, pričom z tejto sumy žalovaný uhradil zálohu na materiál a práce
vo výške 3.500 € a ktorú žalobca ešte ponížil o 200 € titulom pokuty za omeškanie; predmetom sporu

je tak suma 2.300 € s príslušenstvom.

24. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o dielo zaväzuje sa
objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na
svoje nebezpečenstvo.

25. Podľa ust. § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa
však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo
zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

26. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo preto nevyhnutné ustáliť, či došlo
medzi stranami sporu k inej dohode o platení ceny diela, alebo sa cena zaplatí až po skončení diela.

27. V zmluve o dielo čl. III bod 3.1 sa zmluvné strany dohodli tak, že „objednávateľ sa zaväzuje, že za
zhotovenie diela zhotoviteľovi zaplatí celkovú cenu 6.000 €,...táto suma je konečná a navýšiť sa to môže

vtedy, ak príde zo strany zákazníka nejaká požiadavka. V tejto sume sú na základe dohody zmluvných
strán zahrnuté náklady na vykonanie prác a na materiál potrebný pri vykonaní týchto prác.“

28. Vzhľadom na takto koncipovanú zmluvu možno dospieť k záveru, že zmluvné strany si dohodli
zaplatenie ceny za dielo po dokončení diela.

29. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dielo bolo dokončené dňa
15.10.2018, kedy bolo odovzdané žalovanému. Tento záver súd vyvodil z tvrdenia žalobcu, výpovede
svedkyne B. a vyjadrení žalovaného.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a má za to, že v tomto
smere súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

31. Skutočnosť odovzdania diela tvrdil žalobca vo svojej výpovedi a písomných vyjadreniach, pričom
na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden priamy dôkaz. Žalovaný toto tvrdenie popieral, pričom na

preukázanie toho, že nedošlo k odovzdaniu diela predložil sms komunikáciu, z ktorej nevyplývalo, že
dielo odovzdané bolo.

32. Pokiaľ súd poukázal na výpoveď svedkyne B., odvolací súd konštatuje, že z výpovede menovanej
vyplynulo, že pri stretnutí a odovzdaní diela nebola, neuviedla ani konkrétne dátum odovzdania diela

(išli sme niekde s manželom, boli sme v aute a on hodil kľúče do schránky), a pokiaľ uviedla, že „má
vedomosť o tom, že si žalobca a žalovaný dohodli stretnutie a išli tak ako vždy na byt a ústne sa dohodli
nech sa kľúče nechajú v schránke“, jej vyjadrenie zostalo iba v rovine ničím nepreukázaných tvrdení.
Z jej výpovede teda nevyplynulo konkrétne, kedy a ako sa dohodli strany sporu, že kde a kedy sa stretnú.
Menovaná zároveň netvrdila, kedy sa strany sporu stretli a že vtedy došlo aj k odovzdaniu diela. Zároveň

z jej vyjadrenia logicky vyplynulo, že najprv malo byť stretnutie, na ktorom malo dôjsť k odovzdaniu diela
a tam sa mali dohodnúť na vhodení kľúčov do schránky, pričom ona zrejme bola prítomná až pri tom
hodení kľúčov do schránky (bez uvedenia konkrétneho dátumu). Skutočnosť, že by sa mali strany sporu
stretnúť „ako vždy v byte“ (bez uvedenia konkrétneho dátumu) nevyplynula zo žiadneho iného dôkazu,navyše z obsahu sms komunikácie na čl. 44-54 skôr vyplynulo, že sa strany sporu skôr míňali a v byte
sa stretli málokedy.

33. Ak súd poukázal na vyjadrenia žalovaného o odovzdaní diela, je nevyhnutné uviesť, že jeho výsluch
prebiehal za prítomnosti tlmočníčky E. L., a preto správnosť použitia konkrétnych pojmov je potrebné
brať s určitou rezervou. Súd v tomto smere oprel svoje závery iba o časti viet vytrhnutých z kontextu
a nevyhodnotil tieto dôkazy v celosti a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.

34. Obsahom súdneho spisu je aj sms komunikácia strán sporu za obdobie od 06.09.2018 do
16.10.2018, odvolací súd netvrdí, že je úplná, avšak zo strany žalobcu nebola predložená iná. Z jej
obsahu nevyplýva, že by sa strany sporu stretli v deň 15.10.2018 v byte a že by malo prebehnúť
odovzdanie diela. Naopak zo screenshotu na čl. 44 vyplynulo, že medzi správou z 08.10.2018
a 16.10.2018 neprebehla žiadna sms komunikácia.

35. V spore teda nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ním vykonané dielo
odovzdal žalovanému a že žalovaný predmetné dielo prevzal a nadobudol k nemu vlastnícke právo.
Samotná skutočnosť, že určité práce v byte boli vykonané, nie je postačujúcim dôkazom odovzdania
diela žalovanému. Rovnako v spore nebolo preukázané, že dielo sa len na základe vykonania v byte
a bez toho, aby bolo riadne vykonané podľa zmluvy a odovzdané žalovanému, stalo súčasťou bytu v

zmysle § 120 ods. 1 OZ. Taktiež ani vyplatenie preddavku v sume 3.500 € nie je dôkazom riadneho
ukončenia diela, nakoľko v zmysle § 634 ods. 2 OZ zhotoviteľ diela je oprávnený aj v období vykonávania
diela požadovať preddavok na cenu diela, pričom samotné strany sporu si možnosť preddavku dohodli
v zmluve.

36. V spore teda súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne aj k nesprávnemu právnemu záveru, že k odovzdaniu diela žalovanému došlo dňa
15.10.2018 a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zvyšku ceny diela vo výške 2.300 €.

37. Strany sporu si v zmluve dohodli termín vykonania diela 01.09.2018, s tým, že v prípade

nedokončenej práce do 10.09.2018 vznikne žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

38. Nebolo spornou skutočnosťou, že dielo nebolo vykonané a odovzdané do 01.09.2018 a rovnako
ani do 10.09.2018, čo vyplynulo jednak zo sms komunikácie ale aj záveru súdu o dôvodnosti
nároku žalovaného zo vzájomnej žaloby titulom zmluvnej pokuty vo výške 350 € (omeškanie žalobcu

s vykonaním diela od 11.09.2018 do 15.10.2018), v ktorej časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
nakoľko strana oprávnená podať odvolanie v tejto časti (žalobca) odvolanie nepodal.

39. Z obsahu súdneho spisu – sms komunikácia vyplynulo, že žalovaný poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu
na dokončenie a odovzdanie diela, keď dňa 08.10. písal, že „dúfam, že zajtra uvidím konečný výsledok

a čistý byt, tak ako bolo dohodnuté, ...ok všetko okrem dverí musí byť skončené a opravené, vnútorné
rohy prinesiem do pol hodiny...“ – t. j. čistý byt mal byť 09.10.2018. Zo sms správy 16.10.2018 vyplynulo,
že „včera 15.10.2018 bol posledný deň na rekonštrukciu bytu. Keďže nebola hotová a finálne časti boli
urobené zle, informujem Vás, že ruším našu zmluvu.“

40. Vzhľadom na to, že žalobca neodovzdal žalovanému dielo včas, keďže včasné odovzdanie bytu
preukázané nebolo, vznikol žalovanému podľa ust. § 642 ods. 2 OZ nárok na odstúpenie od zmluvy, čo
žalovanývyužilnielenformousmsdňa16.10.2018,alenásledneajlistinnýmpodanímzodňa16.10.2018
(čl. 41), odoslaným na adresu žalobcu dňa 29.10.2018 (čl.42), ktorého doručenie žalobcovi nebolo
sporné.

41. Pri posúdení otázky možnosti odstúpenia od zmluvy o dielo súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu právnemu záveru, ak vychádzal z úvahy, že odstúpiť od zmluvy možno iba z dôvodov,
ktoré sú v nej uvedené.

42. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.43. Podľa ust. § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

44. Podľa ust. § 642 ods. 2 OZ, objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé,
že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v
poskytnutej primeranej lehote.

45. Aj napriek tej skutočnosti, že strany sporu si zmluvne dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy zo
strany objednávateľa (žalovaného) v prípade, ak by došlo k porušeniu povinností zhotoviteľa (žalobcu),
pri ktorom môže dôjsť k materiálnym škodám alebo k ohrozeniu zdravia, či života alebo k hrubému
porušeniu technickej disciplíny zhotoviteľa pri zhotovení diela (čl. VII. Zánik zmluvy), objednávateľ bol
oprávnený odstúpiť od zmluvy aj z dôvodov uvedených v zákone, konkrétne § 642 ods. 1,2 OZ.

46. Nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalobcovi ako zhotoviteľovi a bolo realizované
z dôvodov uvedených v zákone, je nevyhnutné na tomto mieste konštatovať, že došlo k účinnému
odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu, že dielo nebolo hotové včas. Bez právneho významu
(nadbytočné a nehospodárne) bolo preto vykonávanie dokazovania na zodpovedanie otázky, či dielo
bolo vykonané riadne.

47. Možnosť objednávateľa odstúpiť od zmluvy, je veľmi významné právo objednávateľa (§ 642 ods. 1
OZ),atoaždozhotoveniadiela.Zhotovenímdielatotoprávozaniká.Toplatíajvtedy,keďzhotoviteľdielo
ešte neodovzdal objednávateľovi. Odstúpenie od zmluvy v tomto prípade však má pre objednávateľa
určité dôsledky. Objednávateľ je povinný zaplatiť sumu, ktorá pripadá na vykonané práce, a to bez

zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech (to neplatí, ak zhotoviteľ môže výsledok použiť
inak), a nahradiť zhotoviteľovi účelne vynaložené náklady. Zároveň ak je zrejmé, že dielo nebude hotové
včas, alebo nebude vykonané riadne a zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote,
objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť (§ 642 ods. 2 OZ). Otázkou, či naplnenie predpokladov na
odstúpenie od zmluvy je skutočne zrejmé, treba posudzovať podľa stavu v čase odstúpenia.

48. V aplikačnej praxi sa rôznia názory na právne dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2
OZ. Na jednej strane sa vyskytujú názory vychádzajúce zo systematického začlenenia odstúpenia od
zmluvy nadväzujúceho na § 642 ods. 1 OZ a predpokladajú dôsledky odstúpenia uvedené v ustanovení
§ 642 ods. 1 OZ. Na druhej strane iné názory akcentujú účel ustanovenia § 642 ods. 2 OZ, ktorého

cieľom je zamedziť neefektívne plynutie času, a uprednostňujú aplikáciu dôsledkov predpokladaných
odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods. 2 OZ, bez aplikácie dôsledkov podľa § 642 ods. 1 OZ. Avšak aj
v prípade uprednostnenia aplikácie dôsledkov predpokladaných odstúpením od zmluvy podľa § 48 ods.
2 OZ je potrebné vziať na zreteľ ust. 457 OZ, v zmysle ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola
zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Súd prvej inštancie konštatoval, že cit. „aj v prípade, ak by súd mal za preukázané, že dielo
odovzdané nebolo a žalovaný platne odstúpil od zmluvy v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
jepovinnýzaplatiťzhotoviteľovisumu,ktorápripadánapráceužvykonané,pokiaľzhotoviteľ,t.j.žalobca,
nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, vzhľadom na to, že rozsah

prác tak, ako to vyplýva z dodatku k zmluve na prácu a materiál zo dňa 26.06.2018 bol vykonaný, čo sa
potvrdilo aj v odbornom vyjadrení znalca E. G. H.. Žalobca má nárok na práce už vykonané, keďže ich
výsledok nemohol použiť inak a na účelne vynaložené náklady, čo teda znamená, že na úhradu sumy
diela vo výške 6.000 €, pričom suma vo výške 3.500 € už bola uhradená, sumu vo výške 200 € žalobca
ako zhotoviteľ odpočítal (aj keď podľa tvrdenia žalovaného bez jeho súhlasu). Doplatok ceny za dielo

teda predstavuje sumu vo výške 2.300 €, ktorú súd žalobcovi ako dôvodnú priznal“.

50. Odvolací súd zastáva názor, že uvedený záver súdu prvej inštancie je predčasný.

51. Žalobca totiž podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal, že celková zmluvne dohodnutá cena

diela 6.000 €, z ktorej preddavok 3.500 € žalovaný zaplatil, zodpovedá cene diela skutočne vykonaného
žalobcom.52. Je to jednak z dôvodu, že v cene diela 6.000 € boli zahrnuté nielen náklady na vykonanie prác ale
aj náklady na materiál potrebný pri vykonaní týchto prác, a teda cena samotných prác nebola v zmluve
špecifikovaná konkrétne.

53. Zároveň žalobca nešpecifikoval a ani nepreukázal sumu, ktorá pripadá na vykonané práce
a nešpecifikoval a ani nepreukázal náklady, ktoré účelne vynaložil pri zhotovení diela. Náklady
vynaložené žalobcom nemožno stotožňovať s ním uplatneným nárokom na zaplatenie dohodnutej ceny
diela za riadne zhotovené dielo, preto súd nemohol žalobcovi priznať ani takýto nárok, nakoľko pre takýto

záver nemal dostatočne zistený skutkový stav a jeho rozhodnutie je tak predčasné.

54. Predmetom odborného vyjadrenia znalca E. H. bolo vyjadriť sa k technickým požiadavkám
vzťahujúcim sa na jednotlivé práce uvedené v prílohe k Zmluve o dielo na rekonštrukčné práce
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.06.2018 vo vzťahu k bytu žalovaného prostredníctvom
obhliadky a vykonať konfrontáciu so skutočným stavom veci v byte, kde rekonštrukčné práce prebehli.

Cena týchto prác však nebola predmetom znaleckého dokazovania.

55. Pokiaľ súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.300 € titulom prác už vykonaných, keďže
ich výsledok žalobca nemohol použiť inak a titulom účelne vynaložených nákladov, vyhovel zároveň
žalobe napriek absencii tvrdení žalobcu, teda nahradil nevyhnutnú aktivitu strany konania a v tejto časti

aj neúplne a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca až do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania tvrdil, že uplatňuje žalobným návrhom nárok na zaplatenie zvyšku ceny za dielo, pričom
v tomto smere konkretizoval aj svoje tvrdenia a predložil podľa neho relevantné dôkazy.

56. Odvolací súd dodáva, že žalobca svoj spor nezaložil na skutkovom tvrdení, že žalovaná čiastka je

cenou za vykonané práce či účelne vynaložené náklady a v tomto smere neprodukoval ani dôkaz, na
základe ktorého by mohla byť posúdená výška uplatnenej ceny za práce (odborné vyjadrenie, súkromný
znalecký posudok), a napokon ani relevantné dokazovanie v tomto smere vykonať nenavrhol. Uvedené
podľa názoru odvolacieho súdu svedčí buď o tom, že žalobca nebol dostatočne znalý prostriedkov
procesného útoku, ktoré s ohľadom na dôkaznú núdzu o existencii tvrdenej dohody o cene mu priznáva

platné právo v podobe ustanovenia § 642 ods. 1 OZ (t. j. tvrdiť a dôkazne preukázať, že požadovaná
cena je cenou za vykonané práce a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech
prípadne cena účelne vynaložených nákladov). Pokiaľ išlo o alternatívne posúdenie uplatneného nároku
z pohľadu príslušných zákonných ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia, žalobca v žalobe
neuviedol, na akom skutkovom základe sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť.

57. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na základe iného titulu vychádzajúc z iných
skutkových tvrdení, je preto zároveň prekvapivým rozhodnutím. Žalobca totiž nikdy netvrdil, že by svoje
tvrdené právo požadoval inak ako titulom zvyšku dohodnutej ceny diela.

58. Bremeno tvrdenia, že žalobcovi patrí iná suma za iných okolností, zaťažuje výlučne žalobcu a keďže
žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, neupravil žalobu ani do takej podoby ako to poňal súd vo výroku
I. rozhodnutia, tak súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh a fakticky rozhodol ultra petitum. Zároveň
tým nahradil aktivitu strany konania a priznal žalobcovi nárok, ktorý priznať ani nenavrhol.

59. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,s.569.).Sporovékonaniejekonanímkontradiktórnym,čoznamená,

že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k
tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

60. Predčasný a nepreskúmateľný je zároveň aj záver súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku zamietol
vzájomnú žalobu žalovaného (výrok IV.).

61. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.500 € titulom vrátenia zálohy za
prácu a materiál a sumy 500 € titulom zmluvnej pokuty, pričom súd žalobe vyhovel iba v rozsahu sumy
350 € titulom zmluvnej pokuty a v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu zamietol.62.Nakoľkovšakvodôvodnenírozhodnutiaabsentujúakékoľvekúvahysúduonedôvodnostivzájomnou
žalobou uplatneného nároku titulom vrátenia zálohy za prácu a materiál vo výške 3.500 €, v tejto časti

rozhodnutie súdu nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd nemohol zaujať svoj
právny názor.

63. Čo sa týka záveru súdu o nedôvodnosti nároku vo výške 150 € titulom zmluvnej pokuty, odvolací
súd poukazuje na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým sa nestotožnil so

záverom súdu prvej inštancie o dátume odovzdania diela, teda so záverom, že dielo bolo zo strany
žalobcu žalovanému odovzdané.

64. Vo vzťahu k výroku o trovách konania (výrok V.) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie aj
keď použil správne zákonné ust. § 255 ods. 1 CSP, nesprávne ho aplikoval na prejednávanú vec. Súd
totiž pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vôbec nezohľadnil to, že predmetom sporu

bol aj vzájomný návrh žalovaného.

65. Po vrátení veci a po opätovnom rozhodnutí bude preto úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť
o nároku na náhradu trov konania samostatne vo vzťahu k žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2.300 €
s príslušenstvom a samostatne vo vzťahu ku vzájomnej žalobe žalovaného o 4.000 € s príslušenstvom,

a to v oboch prípadoch podľa zásady úspechu v spore.

66. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/
CSP napadnutý rozsudok vo výroku I., IV. a V. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom bude viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu a v ktorom opätovne

rozhodne o trovách celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania.

67. Po vrátení veci bude opätovne úlohou súdu prvej inštancie posúdiť žalobcom a žalovaným uplatnený
nárok. Za tým účelom pri posúdení otázky dôvodnosti žalobou a vzájomnou žalobou uplatneného nároku
opätovne vyhodnotí zistený skutkový stav, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania.

68. Výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotí podľa zásad stanovených v § 191 ods. 1 CSP, jasným,
právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje myšlienkové pochody a zo skutkových
zistení vyvodí právne závery, t.j. uvedie ako podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia
hmotného práva a ozrejmí vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

jednej strane a právnymi závermi na strane druhej riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP). O žalobe rozhodne rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP
tak, aby jeho odôvodnenie bolo jasné, zrozumiteľné a presvedčivé.

69. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie (aj) vo výroku III., ktorým súd uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 350 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2018
do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

70.Vzmysleust.§359CSPodvolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydané.

71. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka
zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu, vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti
odvolania sa viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva
odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie. Takýmto dôvodom je

skutočnosť, že rozhodnutím súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie však nemá
účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na
svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru, o jeho
oboch stránkach prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).

72. Napadnutým rozhodnutím vo výroku III., ktorým súd čiastočne vyhovel nároku žalovaného zo
vzájomnej žaloby, nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, preto týmto výrokom nemohol byť
žalovaný žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach.73. Z vyššie uvedeného dôvodu žalovaný nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti
rozhodnutiu vo výroku III. napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného

v tomto rozsahu podľa ust. § 386 písm. b/ CSP, odmietol.

74. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).