Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010098
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010098.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov Mgr. Jána
Odnogu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale
bytom E. XX, F. D., t. č. na slobode, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na
neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 08. júla 2025, prejednal sťažnosť odsúdeného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. marca 2025 pod sp. zn. 7Nt/12/2025 a jednomyseľne

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku s a napadnuté uznesenie okresného súdu z
r u š u j e a okresnému súdu s a u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 25. marca 2025 pod sp. zn. 7Nt/12/2025, na podklade návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn.

1T/57/2021 rozhodol doslovne s odôvodnením takto :

„ Podľa § 399 ods. 2 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na
povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/57/2021
zamieta, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021 zo dňa 23.08.2022 (č. l. 30) v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/96/2021 zo dňa 22.11.2023 (č. l. 38) bol odsúdený
uznaný vinným zo spáchania prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm.
a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený:

- trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú

dobu 24 mesiacov,

- trest zákazu činnosti vykonávať funkciu alebo povolanie v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silových zložkách a v spojitosti s nimi na dobu 24 mesiacov.

Vo vyššie uvedenej veci podal odsúdený návrh na obnovu konania.

Odsúdený návrh na obnovu konania odôvodňoval zmenou Tr. zákona vykonanú zákonom č. 40/2024 Z.
z. a nedostatkami odsudzujúcich rozhodnutí.

Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanom návrhu.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného. Poukázal, že obnova konania
je mimoriadnym opravným prostriedkom, v rámci ktorého sa neuplatňuje revízny princíp, to znamená,že sa nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť odsudzujúceho rozhodnutia, takisto sa nepreskúmava
ani to, či sa súd vysporiadal so všetkými okolnosťami. Vyjadril názor, že skutočnosti, ktoré odsúdený
uvádza nie sú novými skutočnosťami, keďže tieto boli známe už okresnému, ale aj krajskému súdu v

pôvodnom konaní.

Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že návrh odsúdeného je
potrebné zamietnuť.

V prvom rade súd uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na
nápravu nedostatkov v skutkových zisteniach v právoplatných rozhodnutiach.

Zároveň tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých
bol správne zistený skutkový stav veci, avšak malo dôjsť k nesprávnemu výkladu právnych noriem
hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný

mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. poriadku).

Pokiaľ ide o právoplatné rozhodnutia súdu predpoklady pre obnovu konania upravuje ust.
§ 394 ods. 1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého musia byť splnené 2 podmienky.

Prvou podmienkou je existencia I. skutočností alebo II. dôkazov súdu skôr neznámych. Za skutočnosti
alebo dôkazy súdu skôr neznáme treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom
dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.

Za nové skutočnosti, alebo dôkazy však nemožno považovať skutočnosti či dôkazy, ktoré možno

zistiť z obsahu spisov, a to aj v prípade, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal, alebo ich
dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo ich nesprávne vyhodnotil.
Nemožno totiž v konaní o povolenie obnovy konania preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní (obdobne napr. R 35/1988, R 6/1997).

Druhou podmienkou je že tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Pokiaľ ide o jednotlivé dôvody obnovy konania k nim je potrebné uviesť nasledovné.

Ad novela trestného zákona.

Podľa názoru súdu novelu zákona nemožno subsumovať pod pojem súdu skôr neznáma skutočnosť
alebodôkaz.Akosúduviedolužvyššieobnovakonaniaslúžinanápravuskutkovýchzistení,toznamená,
že sa netýka zmeny zákona, tá totiž nie je skutkovou, ale právnou okolnosťou.

V tomto súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013,
ktorého jedna z právnych viet znie: „Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. poriadku upravuje podmienky obnovy
konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností
alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa

zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.“

Z uvedeného tak vyplýva, že zmena právneho stavu (zmena zákona) nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania.

Odsúdený v návrhu taktiež poukazuje na ust. § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z., v
zmysle ktorého je dôvodom na obnovu konania ak dôjde k strate účinnosti časti právneho predpisu, na
základe ktorého bol vydaný právoplatný rozsudok.

Je pravdou, že novelou Tr. zákona došlo k strate účinnosti niektorých ustanovení Tr.

zákona v znení účinnom do 05.08.2024. Pokiaľ však ide o ust. § 93 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z., tak v
zmysle tohto ustanovenia je dôvodom na obnovu konania iba tá strata účinnosti právneho predpisu, ku
ktorej dôjde postupom podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy SR. To znamená iba vtedy ak dôjde k strate účinnostiz dôvodu, že Ústavný súd SR konštatuje nesúlad právneho predpisu, na základe ktorého bol vydaný
rozsudok, s Ústavou SR.

V tomto prípade však Ústavný súd SR nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by zároveň konštatoval
nesúlad právneho predpisu alebo jeho časti, na základe ktorého došlo k uznaniu viny a uložení trestu
u odsúdeného.

Ad nedostatky odsudzujúcich rozhodnutí.

Odsúdený v druhej časti návrhu na povolenie obnovy konania v podstate poukazoval z jeho
pohľadu na nedostatky rozhodnutí okresného a krajského súdu, na základe ktorých bol uznaný vinným.
Konkrétne poukazoval napr. na:

- absenciu konkrétnych ustanovení konkrétnych interných normatívnych aktov, ktorých porušením mal

odsúdený spáchať dotknutý trestný čin a dôkaz, že bol s týmito aktami preukázateľne oboznámený,
- vágnosť skutkovej vety,
- skutočnosť, že súd argumentuje porušením všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré však na
prípad nedopadajú,
- nie je zrejmé akú konkrétnu povinnosť v zmysle § 8 zákona o policajnom zbore mal porušiť,

- poukázal, že na danú vec vôbec nedopadá ust. § 9 zákona o policajnom zbore,
- použitie ustanovenia § 48 zákona o štátnej službe považoval za zjavne všeobecné, nie je zrejmé ktorá
konkrétna časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na jeho konanie,
- ďalej poukázal, že na predmetné konanie nebolo možné aplikovať iný zákon než Tr. poriadok,
neprichádzala preto do úvahy aplikácia ustanovení zákona o policajnom zbore,

- podľa jeho názoru v konaní nebol preukázaný ani len nepriamy úmysel,
- vytýkal, že súdy sa nedostatočne zaoberali úmyslom.

Vyššie uvedené skutočnosti nie sú podľa názoru súdu dôvodom na povolenie obnovy konania.
Ako súd uviedol už vyššie obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na

nápravu skutkových zistení. V tomto prípade však odsúdený v podstate vyjadruje svoju nespokojnosť
s odôvodnením odsudzujúcich rozhodnutí v podobe nedostatkov v skutkovej vete, nedostatočnom
dokazovaní pre preukázanie viny, právnom posúdení či nedostatkov v odôvodnení alebo
v inom vyhodnotení dôkazov. Na odstránenie takýchto vád je možné využiť riadny opravný prostriedok
v podobe odvolania a následne mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania. Nie

však obnovu konania.

Odsúdený zároveň ani neuvádza nové skutočnosti či dôkazy, pre ktoré by bolo možné inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav. Práve nové skutočnosti a dôkazy sú v zmysle § 394 Tr. poriadku
dôvodom na povolenie obnovy konania.

Obnovou konanie nie je možné domáhať sa iného právneho posúdenia veci či iného vyhodnotenia
dôkazov ako tomu bolo v pôvodnom konaní, bez toho aby k tomuto pristúpili nové skutočnosti a dôkazy.

Nakoľko neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku

súd návrh na povolenie obnovy konania v zmysle § 399 ods. 2 Tr. poriadku zamietol. “

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu, po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí na ktorom bol osobne
prítomný odsúdený aj prokurátor, podal sťažnosť odsúdený A. B. C. v lehote troch pracovných dní
sťažnosť, ktorú ale písomne po doručení písomného vyhotovenia uznesenia okresného súdu ďalej už

neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 29. mája

2025, preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 08. júla 2025
najskôr konanie, predchádzajúce napadnutému uzneseniu a na základe zistenej podstatnej skutočnosti,
bez potreby vecného preskúmania napadnutého výroku uznesenia okresného súdu, z podnetu podanej
sťažnosti odsúdeného, musel krajský súd napadnuté uznesenie zrušiť, pretože vo veci na verejnomzasadnutí okresný súd konal a rozhodoval a dokonca tak aj vec predložil nadriadenému krajskému súdu
bez pripojenia celého uceleného spisového materiálu trestnej veci odsúdeného, ku ktorému smeroval
podaný predmetný návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania.

Krajský súd k tomu uvádza, že trestný spis, ku ktorému smeruje návrh oprávnenej osoby podať
návrh na povolenie obnovy konania je imanentným základom pre konanie a meritórne rozhodnutie
a bez jeho existencie (pripojenia) sú akékoľvek závery konajúceho prvostupňového okresného súdu
nepreskúmateľné. Nemožno nepripojenie tohto spisového materiálu ospravedlniť tým, že tento sa

nachádza aktuálne na Najvyššom súde SR v súvislosti s predtým podaným dovolaním odsúdeného
v predmetnej trestnej veci, ku ktorej smeruje podaný návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Rovnako nič nemení na tom fakt, že si okresný súd pripojil meritórne rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa, ktoré v tej trestnej veci odsúdeného konali. Takýto procesný postup je stále nedostatočný.

Vzhľadom na podstatné pochybenie, ktorého sa okresný súd v prejednávanej trestnej veci dopustil,

krajský súd rozhodol tak, ako je vedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Povinnosťou okresného
súdu preto bude, aby pripojil trestný spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/57/2021, opätovne vykonal
verejné zasadnutie a na ňom celé dokazovanie a až potom v súlade a stave so zákonom vo veci
rozhodne.

Okresnýsúdjevsúlades§194odsek5 Tr.poriadkuviazanýprávnymnázoromnadriadenéhokrajského
súdu a tým, aké úkony má vykonať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.