Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100098
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, v právnej veci žalobcu:
eGRADE s.r.o., SNP 77, 916 01 Stará Turá, IČO: 46 582 568, zast.: JUDr. Ivana Zmeková, PhD.,
advokátka,Zámocká18,81101Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100421693/2024 zo dňa 26. 01. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.1 U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Trenčín, pobočka Nové Mesto nad
Váhom (ďalej aj len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán“) vykonaná daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) alebo
jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2017. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol
č. 102752350/2019 zo dňa 28. 11. 2019, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam

uvedeným v protokole žalobcovi doručený dňa 02. 12. 2019 a nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie
konanie. Pripomienky žalobcu k protokolu, uvedené v podanom vyjadrení, boli s jeho splnomocnenou
zástupkyňou prerokované dňa 25. 02. 2020. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania správca dane vydal dňa 17. 03. 2020 rozhodnutie č. 100693612/2020, ktorým
žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 20 353,99 EUR za zdaňovacie obdobie august
2017. Uvedené rozhodnutie správcu dane žalovaný v rámci odvolacieho konania zrušil rozhodnutím č.
101460038/2020 zo dňa 18. 09. 2020 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1.2 Správca dane po vykonaní úkonov v zmysle rozhodnutia žalovaného ukončil vyrubovacie konanie
rozhodnutím č. 100933736/2021 zo dňa 31. 05. 2021, ktorým opätovne určil žalobcovi rovnaký rozdiel
v sume nadmerného odpočtu. Uvedené (v poradí druhé) rozhodnutie správcu dane žalovaný v rámci
odvolacieho konania zrušil rozhodnutím č. 102307269/2021 zo dňa 18. 11. 2021.
1.3Správcadanenásledneukončilvyrubovaciekonanievporadítretímrozhodnutímč.102229623/2022
zo dňa 09. 08. 2022, ktorým opätovne určil žalobcovi rovnaký rozdiel v sume nadmerného odpočtu.
Uvedené (v poradí tretie) rozhodnutie správcu dane žalovaný v rámci odvolacieho konania zrušil

rozhodnutím č. 103301341/2022 zo dňa 07. 12. 2022.

2.1 Správca dane následne opätovne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dôkazy získané v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a dňa 04. 08. 2023 vydal rozhodnutie č. 101984991/2023(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 20 353,99 EUR za zdaňovacie obdobie august 2017.

2.2 Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie
DPH v celkovej sume 5 517,- EUR z dodávateľskej faktúry uvedenej na strane 4 prvostupňového
rozhodnutia za nákup herných konzol, ktoré mala dodať spoločnosť Black Dragon Distribution s.r.o,
Líščie Nivy 23, Bratislava - mestská časť Ružinov (od 15. 07. 2023 Krčméryho 16, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto), IČO: 48 294 373 (ďalej aj len „Black Dragon Distribution“) z dôvodu, že

žalobca sa svojimi nákupmi od dodávateľa Black Dragon Distribution zúčastnil na plneniach, ktoré
sú súčasťou podvodu na DPH, pretože neprijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho bolo možné v
reálnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo
vzťahu k DPH, t. j. bolo preukázané, že žalobca minimálne mohol vedieť a mal vedieť, ak by dodržal
potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. Podľa správcu
dane v čase realizácie fakturovaných plnení žalobca nekonal obozretne, pretože disponoval viacerými

informáciami (zhrnutými na strane 22 prvostupňového rozhodnutia), na základe ktorých sa spoločnosť
Black Dragon Distribution nejavila ako spoľahlivá, pričom sa spoľahol len na svojho známeho A. B.,
ktorý za žalobcu v obchode s elektronikou vystupoval. Správca dane uzavrel, že z posudzovaných
zdaniteľných obchodov (nákup herných konzol od dodávateľa Black Dragon Distribution) vznikol daňový
únik, ktorý bol dôsledkom podvodu na DPH, že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s týmto

podvodom na DPH a zároveň, že žalobca mal vedieť, že nákupom elektroniky sa môže stať účastníkom
podvodu DPH a na základe všetkých zistených skutočností sa aj stal.
2.3 Správca dane ďalej žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie DPH v celkovej sume 13 836,99 EUR
z dodávateľských faktúr uvedených na strane 27 prvostupňového rozhodnutia za nákup herných konzol,
ktoré mala dodať spoločnosť MAKADAR s.r.o., Konečná 12, 071 01 Michalovce, IČO: 47 515 953 (ďalej

aj len „MAKADAR“) z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 24 zákona
daňového poriadku a nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane podľa ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), spoločnosť MAKADAR žalobcovi
fakturovaný tovar (herné konzoly) reálne nedodala, pričom správcovi dane sa nepodarilo identifikovať

osobu, ktorá tovar žalobcovi skutočne dodala a túto osobu neidentifikoval ani sám žalobca na výzvu
správcu dane.
2.4 Správca dane žalobcovi nepriznal ani nárok na odpočítanie DPH v celkovej sume 1 000,- EUR
z dodávateľskej faktúry uvedenej na strane 42 prvostupňového rozhodnutia za práce na eshope C.:
úprava vzhľadu stránky (zmena obsahu v skupinách a položkách) SEO optimalizácia v celkovej sume 6

000,- EUR (základ dane 5 000,- EUR, 20% DPH 1 000,- EUR), ktoré mala dodať spoločnosť AUTO ZEIT
s. r. o., Rostovská 7097/22, 831 06 Bratislava, IČO: 46 334 955 (ďalej len „AUTO ZEIT“) z dôvodu, že
žalobca platiteľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie
práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď nepreukázal
reálne dodanie fakturovaných služieb.

3.1 Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100421693/2024 zo dňa 26. 01. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, keďže nezistil dôvodnosť odvolacích námietok
žalobcu.

3.2 Žalovaný vo vzťahu k preverovaným dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou Black
Dragon Distribution uviedol, že správca dane na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania
identifikoval obchodný reťazec (M.D. invest SK s. r. o. › Black Dragon Distribution s.r.o. › žalobca › EÚ),
v ktorom bola zistená chýbajúca daň, pričom k daňovému úniku došlo u deklarovaného subdodávateľa
M.D. invest SK s. r. o., ktorý plnil funkciu zmiznutého obchodníka na začiatku reťazca v Slovenskej

republike - nepriznal daň z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru od dodávateľa Jan Tuček -
Originalky.cz, Česká republika a zároveň vyhotovoval faktúry s daňou pre tuzemského odberateľa
Black Dragon Distribution (dodávateľ žalobcu) ako nárazníka, ktorý si plní svoje daňové povinnosti.
Žalobca v identifikovanom obchodnom reťazci plnil funkciu brokera, teda vývozcu tovaru do Európskeho
spoločenstva. Správca dane zistil existenciu podvodného obchodného reťazca, v ktorom došlo k

zneužitiu princípu neutrality dane za účelom získania prospechu vo forme uplatnenia odpočítania DPH,
ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená, čo je v rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH,
Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 a taktiež aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. V
preverovanom zdaňovacom období sa žalobca svojím konaním zapojil do podvodného reťazca akoposledný článok na území SR a žiada od štátu vrátiť daň, ktorá nebola do rozpočtu SR nikdy uhradená
- jej vyplatením by žalobca spôsobil štátu ujmu. Žalovaný skonštatoval, že prvé tri podmienky Axel Kittel
testu daňového podvodu sú splnené.

3.3 V súvislosti s možnou vedomosťou žalobcu o jeho účasti na správcom dane zistenom podvodnom
konaní žalovaný uviedol, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné v reálnej
miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný na dodávkach poznačených podvodom vo vzťahu
k DPH. Ešte počas daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvťrok 2017 p. D. (konateľ
žalobcu) správcovi dane poskytol report z aplikácie Gnosus zo dňa 07. 02. 2019 týkajúci sa spoločnosti

Black Dragon Distribution, v ktorom boli uvedené základné identifikačné údaje (IČO, DIČ, IČ DPH,
dátum vzniku, registračný súd) a indikátor „BB“, čo predstavuje podľa Bisnode skóringu akceptovateľné
riziko. Dodávateľ Black Dragon Distribution bol odo dňa 24. 08. 2017 označený ako spoločnosť s
akceptovateľným rizikom pravdepodobnosti úpadku firmy v nasledujúcich 12 mesiacoch. Report z
aplikácie zároveň upozorňoval, že z firiem sídliacich na registrovanej adrese spoločnosti Black Dragon
Distribution má viac ako pätina aspoň jeden aktívny negatívny indikátor ako napr. insolvencia, likvidácia,

nespoľahlivý platiteľ DPH, exekúcia a dlhy. V období od 19. 05. 2017 do 24. 08. 2017 bol dodávateľ Black
Dragon Distribution označený ako spoločnosť s nízkym rizikom úpadku. Žalobcom predložený výstup
z aplikácie Gnosus zo dňa 07. 02. 2019 je vyhotovený po cca 1,5 roka od prvej dodávateľskej faktúry
vystavenej pre žalobcu a údaje za sledované obdobie od 19. 05. 2017 do 24. 08. 2017 nie sú reálne
overiteľné, nakoľko akékoľvek štatistiky sa vyhodnocujú väčšinou ku koncu kalendárneho mesiaca. Ak

by si žalobca preveril údaje na verejne dostupnej stránke C. a nespoliehal sa na aplikáciu Gnosus,
minimálne by zistil, že spoločnosť Black Dragon Distribution nemá k 31. 12. 2016 žiadny hmotný majetok
(len finančný - hotovosť cca 5 500,00 EUR a záporný bežný účet), zisková marža je mínusová, neeviduje
žiadne pohľadávky z obchodného styku a má minimálne záväzky z obchodného styku.
3.4 Na začiatku obchodnej spolupráce so spoločnosťou Black Dragon Distribution konateľ žalobcu p.

E. D. nebral do úvahy informácie, ktoré zistil z verejne dostupných zdrojov, ako sám tvrdí, ale bez
vykonania akýchkoľvek opatrení začal v značných množstvách obchodovať s neznámou spoločnosťou
a s neznámym konateľom. Spoľahol sa len na svojho známeho A. B., ktorý za žalobcu v obchode s
elektronikou vystupoval - objednával tovar u dodávateľov Black Dragon Distribution s.r.o. a MAKADAR
s.r.o. a následne s F. G. (bývalí kolegovia v spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o.) koordinoval dodanie

tovaru odberateľom. Po viac ako piatich rokoch vykonávania podnikateľskej činnosti v spoločnosti
eGRADEs.r.o.(resp.viacako15rokochvspoločnostiROTEXELEKTROs.r.o.)konateľžalobcuvedome
umožnil známemu, aby využíval a používal účtovný program žalobcu a dohadoval obchody v oblasti
elektroniky v mene žalobcu, keď sám konateľ E. D. mal dostatok podnikateľských skúseností v danej
oblasti, t. j. mal dostatok skúseností s obchodovaním a s nadväzovaním nových obchodných vzťahov.

3.5 Žalovaný skonštatoval, že aj štvrtú otázku Axel Kittel testu (Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?) je
potrebné zodpovedať kladne. Správca dane svoj záver postavil na nedbanlivostnej forme zavinenia a
nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Podľa žalovaného nasledujúce okolnosti nasvedčovali podozrivosti
transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti

žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil (pritom viaceré z nich sú zároveň okolnosťami
preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu): neštandardnosť pri nadviazaní obchodnej spolupráce
(neobjasnené okolnosti získania dodávateľa) - konateľ dodávateľskej spoločnosti Black Dragon
Distribution - p. Winkler o obchodnej spolupráci so žalobcom nič nevedel - v danej veci konal obchodník
p. H.; konateľ žalobcu p. D. si podrobnosti o nadviazaní spolupráce s dodávateľom už nepamätal

- komunikoval s p. H.; p, Želiezka tvrdil, že kontakt na p. D. získal cez webovú stránku Heureka -
keď oslovil pána D., že vie dodať konzoly, pán D. odpovedal, že má na nákup klienta, aby mu zaslal
ponuku; p. D. si nepamätal ani mená osôb, s ktorými jednal za odberateľskú spoločnosť TehnoMag
d.o.o. (ktorá mala byľ „klientom na nákup“), neskôr síce doplnil, že jednal s p. H. I., čo však menovaný
nepotvrdil, nakoľko on za žalobcu jednal s A. B. - známym konateľa žalobcu; umožnenie A. B., ktorý

nebola zamestnancom žalobcu, ani nebol k nej v inom zmluvnom vzťahu, aby mal prístup do účtovného
programu a vystavoval faktúry a objednávky za žalobcu; žalobca do júna 2017 vykonával svoju činnosť
len prostredníctvom elektronického obchodu (C.), kde ponúkal kategórie: kočíky a cestovanie, hračky,
detské oblečenie, detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy, avšak preverovaný nákup a predaj sa
týkal herných konzol v nezanedbateľných množstvách a neuskutočnil sa prostredníctvom elektronického

obchodu; začiatok obchodovania s rizikovým typom tovaru, za ktorý sa považujú herné konzoly, podľa
údajov zverejnených na internete a na stránkach finančnej správy; žalobca nemal uzatvorené žiadne
obchodné zmluvy, upravujúce predmet a podmienky obchodovania s novým dodávateľom Black Dragon
Distribution a s odberateľom v inom členskom štáte, hoci išlo o niekoľkotisícové zákazky, neviedolžiadnu skladovú evidenciu a iné doklady obsahujúce jedinečné výrobné čísla herných konzol, podľa
ktorých by bolo možné herné konzoly jednoznačne identifikovať a najmä preveriť ich pôvod; personálna
prepojenosť osôb uzatvárajúcich obchody s hernými konzolami - F. G., A. B., D. H.. Vyššie uvedené

objektívne okolnosti vo svojom súhrne podľa žalovaného nasvedčujú záveru, že preverovaný zdaniteľný
obchod sa javil ako podozrivý, ako aj že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia
na predchádzanie účasti na daňovom podvode. V prvostupňovom rozhodnutí správca identifikoval také
zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod
bol spáchaný, aj že žalobca o ňom mohol a mal vedieť. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také

opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.
3.6 Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca v prípade odpočítania dane z faktúr od
spoločnosti MAKADAR nesplnil hmotnoprávne podmienky, nakoľko tovar deklarovaný dodávateľskými
faktúrami č. 20170002, 20170004 a 20170009 nebol dodaný deklarovaným dodávateľom, tvrdenia
žalobcu neboli preukázané ani dokazovaním správcu dane a zároveň žalobca neobjasnil identitu
skutočného dodávateľa ako platiteľa. Zistenými skutočnosťami správca dane relevantne spochybnil

splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky zo strany platiteľa, a teda, že deklarovaný tovar bol
platiteľovi skutočne dodaný osobou, ktorá má postavenie zdaniteľnej osoby. Pochybnosti správcu dane
nebolo možné vyvrátiť ani šetrením u dodávateľa, keďže spoločnosť MAKADAR bola nekontaktná a
za preverované obdobie august 2017 nepredložila k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty žiadne
doklady. Vysvetlenie nepodal ani konateľ uvedenej spoločnosti p. F. G., ktorý s odkazom na možnosť

spôsobenia trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, odmietol vypovedať.
3.7 Žalovaný uviedol, že v súvislosti s dodávateľskou spoločnosťou AUTO-ZEIT správca dane uzavrel,
že daň deklarovaná na dodávateľskej faktúre vystavenej touto spoločnosťou, ktorá nemá žiadne
ekonomické opodstatnenie, sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods.
5 zákona o DPH, nie však z titulu reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pri ktorom vzniká

daňová povinnosť podľa § 19 citovaného zákona; spoločnosť AUTO ZEIT s.r.o. reálne nedodala žiadnu
službu, jej úlohou bolo transakciu len formálne vykázať v daňovom priznaní, bez ekonomickej podstaty.
Z vykonaného dokazovania správcu dane, vyplýva, že platiteľ v priebehu daňovej kontroly predložil
správcovi dane formálne dôkazy za účelom preukázania oprávnenosti ním uplatneného odpočítania
dane, a to dodávateľskú faktúru spolu s dodacím listom. Na základe preverenia týchto dokladov

správca dane však relevantne spochybnil obstaranie deklarovaných služieb od spoločnosti AUTO ZEIT
- správca dane spochybnil reálne uskutočnenie deklarovaného obchodu. Žalovaný sa stotožnil so
záverom správcu dane, že spoločnosť AUTO ZEIT s.r.o. reálne žalobcovi nedodala žiadnu službu.
3.8 Žalovaný skonštatoval, že správca dane v posudzovaných prípadoch nespochybnil existenciu tovaru
- herných konzol, ale zistil skutočnosti, ktoré bránia priznať žalobcom uplatnené odpočítanie dane z

dodávateľských faktúr od spoločností Black Dragon Distribution a MAKADAR.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a to
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“). Uplatnil si aj náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, nesprávne,

nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vnútorne rozporné. Žalovaný náležite
nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, prehliadol závažné pochybenia správcu
dane, nevysporiadal sa so všetkými žalobcom v odvolaní namietanými skutočnosťami, nezobral do
úvahy všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom závery jeho rozhodnutia sú nelogické a rozporné
so zisteným skutkovým stavom veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepostačujúce na

splnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko neobsahuje relevantné
skutočnosti, v kontexte s argumentmi namietanými žalobcom, ktoré nie sú náležite vyhodnotené, závery
rozhodnutia žalovaného sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, sú povrchné, protirečivé, ústavne
a zákonne neudržateľné. Úvahy a závery žalovaného nevychádzajú z konkrétnych faktov vyplývajúcich
zo zisteného skutkového stavu veci, sú založené len na domnienkach a dohadoch (rovnako ako úvahy

a závery prvostupňového orgánu). Napadnuté rozhodnutie tiež neobsahuje odôvodnenie, na základe
akých skutočností žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil v konaní žalobcom predložené, dôkazy.6. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne aplikuje Axel Kittel test daňového podvodu, keď ho
vykladá tak, že správcovi dane stačí dokázať existenciu daňového podvodu a následne sa musí daňový
subjekt „vyviňovať“, v dôsledku čoho žalovaný nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu. Tento

postup je v rozpore s judikatúrou a vedie k absurdnej situácii, kedy sa v rámci konania od žalobcu
požadovalo, aby preukázal, že si pred niekoľkými rokmi prezrel stránku C. s cieľom preveriť si svojho
dodávateľa, čo je prakticky nemožné (nemožný dôkaz). Žalobca uviedol, že svoju dôkaznú povinnosť
splnil, nakoľko predložil účtovné doklady, potvrdenia o uhradení platieb a aj prepravné doklady, pričom
daňové orgány existenciu obchodov uznali. V tejto situácii je v zmysle ustálenej judikatúry dôkazné

bremeno na správcovi dane, ktorý má preukazovať, že došlo k zneužitiu práva. Žalovaný ale postupoval
v rozpore s touto ustálenou praxou, keď prijal záver, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode a
následne od neho požadoval, aby sa z tohto obvinenia „ vyvinil“.

7. Žalobca uviedol, že preukázal, že dodaný tovar riadne uhradil svojim dodávateľom vrátane príslušnej
DPH, pričom samotný správca dane nespochybňuje existenciu konzol. Podobne u služieb objednaných

uspoločnostiAUTOZEITs.r.o.bolapreukázanáreálnaexistenciaobjednanejstránky,akoajskutočnosť,
žežalobcajuriadnevyužívapresvojepodnikateľskéúčelyapravidelnejuinovuje-napriektomusprávca
dane uzatvoril, že dodané služby nemali ekonomické opodstatnenie, čo je, vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca prevádzkuje e-shop, ktorého fungovanie si vyžaduje práve tento typ služieb, zjavne nelogické.
Žalovaný a prvostupňový orgán konali v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď požadovali od

žalobcu, aby vykonal dokazovanie, od koho nadobudla spoločnosť MAKADAR tovar, ktorý mu dodala.
Takéto vyšetrovanie žalobcovi neprináleží a ani nemá k jeho vedeniu žiadne zákonné oprávnenie
a prostriedky. Túto skutočnosť by mohol objasniť svojou výpoveďou p. G., ktorý sa ale k tejto veci
odmietol vyjadriť, kvôli možnému trestnému stíhaniu svojej osoby. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje
na skutočnosť, že p. G. prostredníctvom svoje ďalšej firmy M.D. invest SK s.r.o. konzoly nakupoval a

mal k dispozícii tento tovar.

8. Žalobca zdôraznil, že pre odopretie odpočtu dane je potrebné preukázať, že existovali objektívne
okolnosti, na základe ktorých je možné tvrdiť, že daňový subjekt vedel alebo musel vedieť, že
dodávateľsko-odberateľský reťazec je poznačený podvodom na dani. Z rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel proti Belgickému
štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling vyplýva, že odmietnutie priznania práva na odpočet je
prípustné len vtedy, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane vedel, alebo
musel vedieť, že svojou kúpu sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.
Žalobcovi nebolo preukázané žiadne vedomé ani nevedomé zapojenie do údajného daňového podvodu.

Dôkazné bremeno ťaží prvostupňový orgán. Závery, ktoré v tomto smere uvádza žalovaný, sú len
dohadmi a špekuláciami, rovnako ako tomu je v prípade záverov rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že skutkový stav sa oproti rozhodnutiam, ktorými
boli rozhodnutia zrušené, nezmenil.

9. Žalobca uviedol, že celé konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu bolo poznačené
neobjektívnosťou a zaujatosťou správcu dane a žalovaného voči žalobcovi, ktorí si už na začiatku
konania osvojili názor, že žalobca chce získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného
odpočtu DPH a celé následné konanie prispôsobili tomuto cieľu. Žalobca zdôraznil, že nezískava žiadny
neoprávnený prospech, keďže sumu, ktorú si v rámci odpočtu DPH uplatňuje, predtým riadne uhradil

svojmu dodávateľovi, ktorý ju mal odviesť do štátneho rozpočtu, odkiaľ by sa následne vrátila žalobcovi.
Žalobcovi by tak nevznikol žiadny neoprávnený prospech alebo neoprávnená výhoda, ale by sa mu
len vrátili finančné prostriedky, ktoré ako bolo aj preukázané, riadne uhradil, pričom oslobodenie od
dane si uplatňoval za tovar (odobraný od tohto dodávateľa), ktorý bol dodaný odberateľom do Poľskej
a Českej republiky. Naopak, ak nedôjde k priznaniu odpočtu DPH, tak to bude žalobca, ktorý bude

poškodený a stratí možnosť získať svoje finančné prostriedky, nakoľko žalobca nemá možnosť vymáhať
neuhradenú DPH. To, že u žalobcu vznikol nárok na nadmerný odpočet, automaticky neznamená, že
žalobca je ten, kto získava neoprávnenú výhodu. Práve naopak, neoprávnený majetkový prospech
vznikol u p. G., ktorý si predmetné finančné prostriedky namiesto ich odvedenia štátu ponechal.
Prvostupňový orgán vôbec nezaujímalo, čo sa stalo s finančnými prostriedkami, ktoré mali byť odvedené

štátu a k preskúmaniu finančných tokov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci pristúpil až po podnete
žalobcu. Daňové orgány nekonali v snahe ochrániť oprávnené záujmy žalobcu tak, ako im to prikazuje
zákon a napriek opakovaným tvrdeniam o daňovom podvode nespravili účinné kroky, aby neodvedenú
daň v prospech štátu vymohli. Prvostupňový orgán nemal žiadny záujem zaoberať sa ochranou právžalobcu a v skutočnosti nemal ani záujem bojovať proti daňovému podvodu. Tvrdenie, že vymáhanie
neuhradenej dane správcom dane nemá oporu v žiadnej legislatíve, je absurdné, pretože správca dane
je zo zákona povinný neuhradenú daň vymáhať. Toto tvrdenie správcu dane je o to nepochopiteľnejšie,

že minimálne jeden z dodávateľov - spoločnosť Black Dragon Distribution - je ekonomicky aktívna,
a vzhľadom na jej hospodárske výsledky je nepochybné, že neodvedenú daň je schopná uhradiť.
Prvostupňový orgán a žalovaný tvrdia, že odpočet dane nie je možné uplatniť, nakoľko daň nebola
dovedená do štátneho rozpočtu - je to pritom samotný žalovaný, resp. jemu podriadené orgány, ktoré
sú povinné túto neodvedenú daň vymáhať.

10. Žalobca navrhol, aby žalovaný v rámci dokazovania súdu predložil rozhodnutia, ktorými bola
vyrubená neodvedená daň v spoločnostiach Black Dragon Distribution, MAKADAR, NOMS Slovensko
s.r.o., M.D. invest SK s.r.o. a AUTO ZEIT s,r.o., u ktorých podľa žalovaného došlo k spáchaniu daňového
podvodu a aby žalovaný preukázal, akým spôsobom vymáha neodvedenú daň od týchto subjektov, resp.
odp.G.,ktorýtietofinančnéprostriedkypoužilpresvojesúkromnéúčely.Podľažalobcujeabsurdné,aby

žalovaný argumentoval tvrdením, že štátu môže vzniknúť škoda neodvedením príslušnej dane a pritom
túto neodvedenú daň nevymáha. Žalobca vyjadril podozrenie, že na strane žalovaného vznikli závažné
pochybenia vo vzťahu k vymáhaniu neodvedenej dane. Ak by žalovaný konal v súlade so zákonom a
neodvedené finančné prostriedky vymohol, tak by tieto mohli byť vyplatené žalobcovi, pričom štátu by
nevznikla žiadna škoda a rovnako by boli ochránené aj práva žalobcu. Daňová kontrola začala v roku

2017, teda žalovaný mal k dispozícii dostatočne dlhý čas na to, aby finančné prostriedky vymohol.

11. Žalobca uviedol, že žalovaný nevenoval náležitú pozornosť opakovaným argumentom žalobcu,
ktoré uviedol v odvolaní (tie podstatné prehliadol úplne), zistenému skutkovému stavu veci, ako aj
zásadným pochybeniam prvostupňového orgánu, pričom sa len stotožnil s jeho závermi, ktoré v

predchádzajúcich rozhodnutiach nepovažoval za postačujúce. Poukázal na závery uvedené v rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215 zo dňa 06. 06. 2022, ktorým správny súd z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov zrušil rozhodnutie žalovaného č. 100314917/2022 zo dňa
16. 02. 2022, týkajúce sa iného zdaňovacieho obdobia u žalobcu - septembra 2017, avšak založené
podľa žalobcu na obdobnom skutkovom základe. Napriek záverom predchádzajúceho rozhodnutia

žalovaného, ktorým žalovaný zrušil predchádzajúce rozhodnutie správcu dane (aj napriek záverom
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215, ktoré sa týka obdobnej veci, ale
iného zdaňovacieho obdobia u žalobcu), žalovaný prekvapivo za identického skutkového stavu a
prakticky rovnakých záverov správcu dane obsiahnutých v prvostupňovom rozhodnutí, rozhodnutie
správcu dane potvrdil. Žalovaný prehliadol závažné nedostatky rozhodnutia prvostupňového orgánu

(ktoré sa opakujú), a jeho rozhodnutie potvrdil bez náležitého zdôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného tak
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci,
pričom je nepreskúmateľné (arbitrárne) pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vnútorne rozporné
a zmätočné.

12. Žalobca nevedel a ani nemal ako zistiť, že subjekty MAKADAR a M.D. invest SK s.r.o. si neplnia
daňové povinnosti, ani to, ako jeho dodávateľ, resp. subdodávateľ dodávateľa naloží so sumou, ktorú
žalobca za dodanie tovaru zaplatil. Tiež nemohol vedieť, aké platby pre dodávateľov má spoločnosť
MAKADAR na účte evidované a aké faktúry uviedla v kontrolnom výkaze. Tiež nevedel ako s finančnými
prostriedkami naloží Black Dragon Distribution. Za konanie tretích osôb žalobca nenesie žiadnu

zodpovednosť.Žalobcanemalžiadnumožnosťnahliadnuťalebopreveriťúčtovníctvosvojhododávateľa,
to znamená, že žalovaný nemohol objektívne zistiť aké účtovné doklady má jeho dodávateľ vo svojom
účtovníctve, prípadne akým spôsobom svoje účtovníctvo vedie. Daňové orgány ignorujú fakt, že žalobca
je poškodeným subjektom, nakoľko žiada len vrátenie dane, ktorú svojmu dodávateľovi riadne a
preukázane zaplatil.

13. Žalobca namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobca si svojho dodávateľa žiadnym
spôsobom nepreveril. Žalobca sa jasne vyjadroval, že si svojho zmluvného partnera riadne preveril
a z dostupných údajov nevyplývali žiadne podozrivé informácie. K týmto skutočnostiam sa žalobca
podrobne vyjadril aj v podanom odvolaní, avšak žalovaný jeho argumentom nevenoval náležitú

pozornosť. Žalobca sa v odvolaní vyjadroval aj k prevereniu svojho dodávateľa cez stránku C., aj cez
aplikáciu Gnosus. Zo zistených dostupných informácií (C., ako aj prostredníctvom aplikácie Európskej
databanky - v súčasnosti aplikácia Gnosus spoločnosti Bismode, a.s.), ako aj zo spôsobu priebehu
obchodov, kedy tovar bol dodávateľom riadne dodaný a vyfakturovaný a odberateľom prevzatý auhradený, nemal absolútne žiadny dôvod pochybovať o dôveryhodnosti dodávateľa a odberateľa.
Správca dane však týmto skutočnostiam nevenoval pozornosť a nevyhodnotil ich v odôvodnení
rozhodnutia. Spoločnosť Black Dragon Distribution naďalej podniká, dosahuje obraty v miliónoch EUR

a je zisková (v roku 2022 mala tržby 20,04 mil. EUR a zisk 188 966 EUR), z čoho vyplýva, že ide o
spoločnosť, pri ktorej nemal žalobca ako predpokladať, že by neodviedla DPH, zároveň to preukazuje,
že tvrdenia žalovaného o tom, že z minimálnej účtovnej straty sa dá vyvodiť záver, že daňový subjekt
je podozrivý, neobstoja, nakoľko sú vyvrátené samotnou ďalšou činnosťou spoločnosti Black Dragon
Distribution. Taktiež neexistuje dôvod, aby od nej správca dane príslušnú DPH, ktorá nebola odvedená

štátu, nevymohol. Uvedené skutočnosti však žalovaný úplne ignoroval, pričom prvostupňový orgán na
str. 12 rozhodnutia účelovo argumentoval údajmi z databázy finstat ku dňu 31. 12. 2016, ktoré však
v čase uzatvárania zmluvy nemali žiadnu výpovednú hodnotu – príkladom je tvrdenie, že spoločnosť
Black Dragon Distibution nemala k 31. 12. 2016 žiadne mzdové náklady - v čase nadviazania obchodnej
spolupráce však táto spoločnosť mala niekoľko zamestnancov, o čom má žalovaný a tiež prvostupňový
orgán dostatočné informácie.

14. Podľa žalobcu spoločnosť MAKADAR v čase vzniku spolupráce nebola nijako problematická
(nevykazovala žiadne problematické údaje - čo vyplývalo aj z verejne dostupných zdrojov) a táto
skutočnosť trvala až do ukončenia spolupráce. Zo skutočnosti, že spoločnosť MAKADAR vykonávala
obmedzenú ekonomickú činnosť, nie je možné odvodiť, že by mala páchať daňové podvody. To,

že je spoločnosť MAKADAR bola určitý čas ekonomicky neaktívna (za predchádzajúceho majiteľa)
neznamená, že jej nový spoločník ide spáchať daňový podvod. V rámci Slovenskej republiky sú desiatky
tisíc nečinných obchodných spoločností, čo ale neznamená, že páchajú daňové podvody. Vzhľadom
na skutočnosť, že likvidácia spoločnosti s ručením obmedzením je pomerne zdĺhavá a komplikovaná,
tak v slovenskom podnikateľskom prostredí je pomerne bežnou praxou, že v prípade, ak pôvodný

majiteľ nemá pre svoju obchodnú spoločnosť využitie, tak ju prevedie na nového majiteľa. Pre nového
majiteľa je zároveň jednoduchšie kúpiť takúto spoločnosť, než zakladať spoločnosť novú. Nejde teda
o žiadnu neobvyklú situáciu, ktorá by sama o sebe mala indikovať podozrenie z daňového podvodu.
Rovnako ani tvrdenie, že spoločnosť nemala zamestnancov, neindikuje problematickosť daňového
subjektu. Väčšinu spoločností na Slovensku tvoria jednoosobové spoločnosti bez zamestnancov, čo

je všeobecne známym faktom. V zmysle ustálenej judikatúry by šlo o skutočnosť indikujúcu podozrivé
konanie, ak by bolo zrejmé, že táto spoločnosť nie je schopná zabezpečiť zmluvne dohodnuté plnenie
z dôvodu, že na to nemá príslušné materiálne a ľudské zdroje. Muselo by teda ísť o plnenie, pri ktorom
by bolo zrejmé, že daná spoločnosť ho nie je schopná sama zrealizovať. V tejto veci predmetom
dodania boli hracie konzoly, ktoré bolo potrebné len zabaliť a expedovať. Opäť nešlo o skutočnosť,

ktorá by mala objektívne indikovať možné podvodné konanie, nakoľko takýmto spôsobom začínalo a
stále začína svoje podnikanie veľké množstvo osôb. Dá sa dokonca tvrdiť, že takýto spôsob rozbehnutia
podnikania, keď najskôr zákazky vybavuje samotný spoločník/konateľ a až následne s narastajúcim
počtom objednávok prijme ďalších zamestnancov, je typický pre začínajúce jednoosobové s.r.o. Podľa
žalobcu objem dodaného tovaru, resp. práca s ním spojená - zabalenie a odoslanie niekoľkých balíkov,

vyžaduje minimálnu prácu. Sugestívna informácia prvostupňového orgánu, že spoločnosť bola dlhodobo
v strate, nemá v skutočnosti žiadnu výpovednú hodnotu, nakoľko šlo o stratu rádovo v stovkách
EUR. Pre porovnanie, spoločnosť Váhostav - SK a.s. vykazovala počas rokov 2012 až 2016 stratu
v miliónoch EUR (najvyššia strata spoločnosti MAKADAR bola 987 EUR), pričom podľa logiky daňových
orgánov by s takouto spoločnosťou nemala obchodovať žiadna obozretná spoločnosť, avšak v realite

s ňou bez problémov obchoduje aj štát v stovkách miliónov EUR. Žalobca uviedol, že pri preverovaní
dôveryhodnosti spoločnosti sa kontroluje najmä to, či nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, t. j. na
daniach alebo sociálnom poistení, pričom spoločnosť MAKADAR takéto nedoplatky v čase uzatvárania
spolupráce nemala. Účtovná strata vo výške niekoľko sto EUR je v takomto prípade irelevantná.
Žalobca nerozumie, ako môže prvostupňový orgán a tiež žalovaný z účtovnej straty v takejto výške

(naviac vzniknutej za predchádzajúceho majiteľa) logickým postupom odvodiť, že po zaplatení faktúry
nový majiteľ neodvedie DPH štátu a peniaze minie pre svoju osobnú potrebu. Je otázne, prečo u
tejto spoločnosti správca dane nezačal daňovú kontrolu hneď po zaplatení prvej faktúry, keďže má
k dispozícii oveľa lepšie informácie než daňový subjekt, vrátane špeciálne vyvinutých analytických
nástrojov. Odpoveďou je podľa žalobcu, že účtovná strata (obzvlášť ak ide o sumu v stovkách EUR)

žiadnym spôsobom neindikuje možný daňový podvod na DPH a prvostupňový orgán nepreukázal, že
by daňový subjekt zanedbal svoje povinnosti.15. Žalobca namietol, že daňové orgány všetky vykonané dôkazy systematicky vyhodnocujú
najnepriaznivejším možným spôsobom pre žalobcu. Žalobca v odvolaní vytýkal prvostupňovému
orgánu, že neustále opisuje skutočnosti tak, ako keby všetky spoločnosti v dodávateľsko-obchodnom

reťazci konali v zhode s cieľom uskutočnenia daňového podvodu a mali z neho prospech. Pre tieto
tvrdenia pritom nemá žiadny dôkaz a opakovane ignoruje upozornenia žalobcu, že aj on je v tomto
prípade poškodeným, nakoľko preukázateľne uhradil príslušnú DPH, ktorá mu nebola do dnešného
dňa vrátená a ktorá bola použitá na súkromné účely p. G.. Podľa žalobcu sú nezmyselné tvrdenia
žalovaného, ktoré majú preukazovať jeho údajnú vedomosť o daňovom podvode, akými sú napr.

poukazovanie na zrýchlenú platbu, ktorá je pritom vo vzťahu k DPH absolútne irelevantná a nemá
žiadny vplyv na veľkosť odpočtu, prípadne jeho rýchlejšie vyplatenie alebo na vyhotovenie dokladov
v rôznych účtovných programoch. Predstava, že konatelia slovenských firiem začnú kontrolovať, v
akých programoch je vyhotovený účtovný doklad hraničí s absurditou. Ani to, že v názve faktúry
je zrejme omylom napísaný názov spoločnosti Makadar a nie MAKADAR, nemožno považovať za
indíciu daňového podvodu. Uvedené len preukazuje, že žalovaný nepostupoval v konaní objektívne

a nestranne, ale celé konanie prispôsobil potvrdeniu svojho úvodného predpokladu, že žalobcovi mal
vzniknúť neoprávnený prospech v podobe nadmerného odpočtu. Žalobca o prepojenosti obchodných
zástupcov dodávateľskej a odberateľskej spoločnosti nemal žiadnu vedomosť a táto skutočnosť ani
nebola prvostupňovým správnym orgánom preukázaná. Rovnako tak nemal vedomosť o žiadnych
neobvyklostiach a neštandardnostiach obchodných vzťahov. Ani z aplikácií, účtovných a informačných

systémov, v ktorých dodávateľ žalobcu vystavoval jednotlivé doklady, žalobca nemohol žiadnym
spôsobom vedieť, že jeho dodávateľ nie je štandardný a obchodný vzťah s ním môže byť poznačený
podvodom. Sú to len čisté špekulácie prvostupňového orgánu prebraté žalovaným. Žalobca za tieto
skutočnosti nenesie žiadnu zodpovednosť, rovnako ako ani za to, že jeho dodávateľ nepreukázal, že
tovar, ktorý dodal žalobcovi, nadobudol v dobrej viere.

16. Pokiaľ ide o platby od odberateľov žalobcu, ktoré boli realizované spoločnosťou Turbado LLC,
podľa žalobcu nejde o nič neobvyklé a každá platba bola vždy jasne identifikovaná, preto nemal dôvod
ju preverovať. Štatutárny orgán žalobcu E. D. F. vykonáva funkciu konateľa aj v spoločnosti ROTEX
ELEKTRO s.r.o. s ročným obratom oscilujúcim okolo hranice 2 mil. EUR, čomu zodpovedá aj obrovské

množstvo faktúr. Štatutárny orgán musí v prvom rade riešiť faktúry, ktoré mu zo strany odberateľov
neboli uhradené a jeho pozornosť sa preto sústreďuje najmä týmto smerom. Nie je možné očakávať, že
konateľ bude okrem neuhradených faktúr osobitne preverovať uhradené faktúry, takéto konanie nie je
obvyklou praxou. O zmluve zo dňa 01. 10. 2015 uzavretej medzi spoločnosťami Turbado EU LLC a HB
ELEKTRO žalobca nevedel a tieto skutočnosti nemohol zistiť ani z informácií uvedených na jeho účte, a

preto v tomto smere nebol žiadny dôvod k pochybnostiam z jeho strany. Z účtu vyplývala len skutočnosť,
že platba bola hradená z účtu inej spoločnosti, čo nie je neobvyklé. Žalobca v odvolaní zopakoval, že
uvedenázmluvahonezaväzuje,keďženiejejejúčastníkomaaninepreukazuje,žebyžalobcaprevádzal
vlastnícke právo na niekoho iného ako HB ELEKTRO s.r.o.; tovar si od žalobcu objednávala vo svojom
mene spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o. a žalobca na základe objednávky tovaru previedol vlastnícke

právo na spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o., čím zo strany žalobcu boli splnené povinnosti predpokladané
§ 43 zákona o DPH pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

17. Tvrdenie žalovaného (ktoré v plnom rozsahu prebral od prvostupňového orgánu), že tým, že žalobca
pripúšťa, že mohol byť účelovo vlákaný do podvodného reťazca a je v tomto prípade poškodeným

subjektom, nepriamo priznáva, že si dostatočne nepreveril svojich obchodných partnerov ešte pred
začatím spolupráce a konal neobozretne, je podľa žalobcu zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca, ako to
už uvádzal aj v odvolaní, uvedené pripustil len na základe skutočností, ktoré zistil z výsledkov daňovej
kontroly.Tietoinformácie,alepredzačatímdaňovejkontrolynemalaaniichnemalakozískať.Žalobcaje
subjektom podnikateľským a nie štátnym úradom. Uvedené neznamená, že konal neobozretne, alebo že

by si svojich zmluvných partnerov v čase realizácie obchodu nepreveril, ale len to, že takéto preverenie,
v rozsahu ako ho považuje za potrebné správca dane, zo strany podnikateľského subjektu ani nie
je možné. Nie je totiž zrejmé (z prvostupňového to ani nevyplýva), akým konkrétnym spôsobom mal
žalobca odhaliť, že p. G. po pripísaní finančných prostriedkov na účet ním ovládanej spoločnosti tieto
neodvedie štátu, ale použije vo svoj osobný prospech.

18. Žalobca vyjadril presvedčenie, že vyhodnotenie výpovede svedka A. B. žalovaným je zarážajúce a
svedčí o účelovom konaní správcu dane. Prvostupňový orgán nemal žiadny záujem vypočuť p. A. B.
ako svedka a k jeho výsluchu pristúpil až po tom, ako mu túto povinnosť uložil žalovaný. O identifikáciuosoby A. B. požiadal správca dane až dňa 20. 01. 2020, t. j. viac ako dva roky po začatí kontroly (viď
str. 15 prvostupňového rozhodnutia). Tvrdenie, že žalobca sa vyhýbal identifikovaniu osoby A. B. je
absurdné a jeho jediným cieľom je zakryť nekonanie prvostupňového orgánu, ktorý pristúpil k výsluchu

tohto svedka až po viac ako dvoch rokoch na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalobca poskytol
správcovi dane riadnu súčinnosť - telefónne číslo na A. B., pričom A. B. poskytol správcovi dane adresu
na doručenie predvolania. Opakované tvrdenia, prvostupňového orgánu o tom, že žalobca sa vyhýbal
identifikovaniu osoby A. B. sú hrubým zavádzaním, nezodpovedajú obsahu spisu a priebehu kontroly
a svedčia o tom, že prvostupňový orgán nepostupoval pri vykonávaní daňovej kontroly objektívne, ale

účelovo v neprospech žalobcu. K samotnému vypočutiu svedka je potrebné uviesť, že po viac ako dvoch
rokoch si pochopiteľne nemôže pamätať všetky detaily ohľadne začiatku spolupráce a pod., čo je ale v
prvom rade spôsobené skutočnosťou, že k jeho vypočutiu došlo až po takom dlhom časovom odstupe.
Žalovaný vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. 102307269/2021 zo dňa 18. 11. 2021 na str. 7
skonštatoval, že žalobca poskytol potrebnú súčinnosť pri identifikácii osoby p. B.. Prvostupňový orgán
ohľadom výpovede A. B. uviedol tie isté závery, ktoré uvádzal v predchádzajúcich rozhodnutiach a tieto

závery (t. j. postup prvostupňového orgánu pri uskutočnení a vyhodnotení tejto svedeckej výpovede)
žalovaný považoval za nedostatočné a nesúladné so základnými zásadami daňového konania, a to
najmä v nadväznosti na závery prvostupňového orgánu o vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom
konaní práve z dôvodu spolupráce s p. B.. Napriek tomu ich v napadnutom rozhodnutí považuje za
správne, aj keď k žiadnemu dokazovaniu, k zmene skutkového stavu, k zmene, ani doplneniu záverov

prvostupňového správneho orgánu v tomto smere, oproti stavu, ktorý bol pri vydávaní predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného, nedošlo. Ide o účelový a nezákonný postup žalovaného a prvostupňového
orgánu. Postup žalovaného, ktorý v tej istej veci (ako aj veciach súvisiacich - týkajúcich sa iných
zdaňovacích období u žalobcu) dospel k rozličným záverom (na podklade rovnakých skutkových
okolností), zásadným spôsobom narúša princíp právnej istoty. Takýto postup je prekvapivý a nezákonný.

19. Žalobca namietal, že daňové orgány zamieňajú skutočnosti, ktoré mohol žalobca zákonným
spôsobom zistiť pred začatím obchodovania, so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo počas konania a na
základe informácií, ku ktorým má prístup len správca dane a nie žalobca ako podnikateľský subjekt.
Samotný prvostupňový orgán na jednej strane označuje podvodné konanie za sofistikované a k jeho

prevereniu si opakovane vyžadoval predĺženie zákonom stanovených lehôt, a na druhej strane tvrdí,
že toto konanie mal žalobca predvídať už v čase pred samotným začatím obchodovania, keď k nemu
ešte ani len nedošlo. Pritom jedinou možnosťou, ako si preveriť dodávateľa, boli na strane žalobcu len
verejne prístupné databázy, t. j. stránka finstat, kde si dodávateľa riadne preveril. Žalobca zdôraznil, že
samotnárealizáciadodávokaodberovtovaruriadnefungovala,pričomtotosúskutočnosti,ktoréžalobca

ako podnikateľský subjekt v rámci svojho podnikateľského rizika skúma najviac. Tovar bol žalobcovi
na základe objednávok dodávaný a na druhej strane, žalobcove dodávky boli tiež riadne prevzaté a
uhradené. Žalobca nemal k dispozícií účtovníctvo svojich dodávateľov a ani nemal legálnu možnosť
ho získať. Žalobca preto nemohol vedieť, aké faktúry zakladá jeho dodávateľ do svojho účtovníctva. K
samotnému založeniu týchto faktúr pritom podľa zistenia správcu dane došlo až po začatí obchodov,

takže opäť ide o skutočnosť, ktorú žalobca nemohol žiadnym spôsobom pred začatím obchodovania
zistiť.

20. Žalobca vyjadril presvedčenie, že bolo porušené jeho právo na vrátenie DPH, hoci splnil všetky
podmienky a o účasti na daňovom podvode nevedel a ani vedieť nemohol. Prvostupňový orgán svojím

postupom narúša systém neutrality dane, keď vyrubuje daň na tom mieste reťazca, kde k podvodu
nedošlo a subjekty, ktoré z neodvedenia dane skutočne profitovali a daň do štátneho rozpočtu neodviedli
(MAKADAR) necháva bez povšimnutia. Zo strany žalobcu došlo k splneniu všetkých jeho daňových
povinností a zaplateniu predmetnej DPH jeho dodávateľovi (čo je preukázané príslušnými účtovnými
dokladmi a výpismi z účtov), na ktorej odpočítanie na vstupe mu vznikol nárok podľa § 49 zákona

o DPH. Ďalej podľa žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2, § 63 ods. 5 daňového
poriadku, keďže daňové orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nepostupovali
vsúladesozásadoumateriálnejpravdy,aleišlivosvojichúvaháchcontralegem,keďževdanomprípade
účasť žalobcu na prvostupňovým orgánom tvrdenom podvode preukázaná nebola, a to ani v rovine
potenciálnejvedomosti.Postojprvostupňovéhoorgánu,prebratýžalovaným,ktorýtvrdí,žebolspáchaný

daňový podvod a má preukázané, že k nemu došlo neodvedením dane v spoločnosti MAKADAR a
zároveň miesto tejto spoločnosti sankcionuje jej odberateľa (t. j. žalobcu), je nepochopiteľný, nakoľko
napomáha krytiu daňového podvodu. V danom prípade tiež nie je preukázané, že išlo o dodávky, kde
boli vopred známi dodávatelia a odberatelia. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že ak by nebol dodržanývopred dohodnutý reťazec, tovar by bol predaný v tuzemsku a nie v EÚ a kontrolovanému daňovému
subjektu by vznikla daňová povinnosť, nie nadmerný odpočet, je len jeho ďalšou účelovou špekuláciou.
Prvostupňový orgán dokonca označuje žalobcu za posledný článok podvodného reťazca a uvádza,

že vyplatením nadmerného odpočtu by žalobca spôsobil ujmu štátu, no tieto tvrdenia sú v rozpore so
zisteniami prvostupňového orgánu, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že štátny rozpočet
poškodila spoločnosť MAKADAR (nie žalobca). Podľa názoru žalobcu došlo aj k porušeniu Ústavy
Slovenskej republiky, a to čl. 2 ods. 2, nakoľko žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) nekonal v súlade
s ústavou, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovuje zákon (najmä Správny poriadok,

Zákon o verejnom obstarávaní) aj čl. 46 ods. 1. Žalovaný ako orgán verejnej moci neposkytol žalobcovi
v konaní ochranu, konanie nevykazuje atribúty spravodlivého procesu, nie je ho možné považovať za
objektívne a nestranné. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, odvolaniu žalobcu nevenoval náležitú
pozornosť, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou a svoje rozhodnutie založil na dôvodoch, ktoré
nemajú podklad v zistenom skutkovom stave veci, dokonca sú v priamom rozpore s ním. Postupom
žalovaného došlo k porušeniu princípov právneho štátu, medzi ktoré patria princíp právnej istoty (odlišné

rozhodnutia v dvoch obdobných veciach) a legitímnych očakávaní a právo na spravodlivý proces.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

21. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených

v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietkam
žalobcu, týkajúcim sa aplikácie a vyhodnotenia Axel Kittel testu žalovaným v napadnutom rozhodnutí,
uviedol, že žiadnym spôsobom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva tvrdenie žalobcu,
že žalovaný Axel Kittel test „vykladá v tom zmysle, že správcovi dane stačí dokázať existenciu
daňového podvodu a následne sa musí daňový subjekt vyviňovať“; uvedené tvrdenie žalobcu považuje

žalovaný za ničím nepodložené, navyše keď ani sám žalobca neuvádza, na základe ktorých konkrétnych
skutočností dospel k takémuto záveru. Za nedôvodné a ničím nepodložené označil žalovaný tvrdenia
a námietky žalobcu o „neobjektívnosti a zaujatosti“ žalovaného aj správcu dane a o „prispôsobení
celého konania názoru o snahe žalobcu získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného
odpočtu“. Ide len o tvrdenia žalobcu, ktoré nevyplývajú z konania správcu dane či žalovaného, ani z

napadnutéhorozhodnutia.Žalovanýzdôraznil,žesprávcadanenepriznalžalobcovinímuplatnenéprávo
na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti MAKADAR z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH
a nie z dôvodu konštatovania zisteného podvodného konania - toto bolo správcom dane identifikované
u spoločnosti Black Dragon Distribution s.r.o. ako ďalšieho dodávateľa žalobcu, a preto v súvislosti so

spoločnosťou MAKADAR nie je dôvodné poukazovanie žalobcu na závery správcu dane a žalovaného
týkajúce sa podvodného konania, ani na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 -
215 zo dňa 16. 02. 2022. Nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že „p. G. prostredníctvom svojej ďalšej
firmy M.D. invest SK s. r. o. konzoly nakupoval a mal k dispozícii tento tovar“, nakoľko v priebehu
daňovej kontroly, ani v ďalších konaniach nebolo preukázané - ani samotným žalobcom napriek výzve

správcu dane (oboznámenie vo veci ďalšieho vyrubovacieho konania číslo 101712462/2023 zo dňa 07.
07. 2023), že tovar fakturovaný žalobcovi spoločnosťou MAKADAR bol tovar identický s tovarom, ktorý
mal p. G. nadobúdať prostredníctvom spoločnosti M.D. invest SK s. r. o. Žalovanému nebolo zrejmé, v
čom konkrétne a v ktorých iných zdaňovacích obdobiach mal dospieť k rozličným záverom, keďže tieto
skutočnosti žalobca bližšie nešpecifikuje.

22. Žalobca v replike zopakoval podstatné žalobné argumenty a zdôraznil, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí vyslovene uvádza, že daňový subjekt sa musí „vyviniť“, a tak neprípustným spôsobom
prenáša dôkazné bremeno na žalobcu, ktorého už vopred považuje za vinného. Tieto úvahy žalovaného
sú v rozpore so závermi rozsudku SD EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04, nevyplývajú

z odbornej literatúry ani z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR, ale ide o účelový výklad
žalovaného. Žalovaný navyše „vyviňovanie“ žalobcu podložil predkladaním dôkazov, ktoré nemajú
absolútne nič spoločné s bežnou podnikateľskou činnosťou a je ich preto potrebné považovať za
účelové, keď napríklad od žalobcu žiadal, aby preukázal, či sa pred niekoľkými rokmi oboznamoval
so stránkami spoločnosti finstat. Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný - zmena konateľa, názvu

a sídla spoločnosti, pritom bez ďalšieho nie je možné automaticky vyhodnotiť ako indikátor prípravy
na daňový podvod, nakoľko ide o bežné situácie. Žalobcovi bol objednaný tovar riadne dodávaný a
žalobca nemal ako predpokladať, že jeho dodávateľ, resp. ďalšie spoločnosti stojace v dodávateľskou
reťazci, o ktorých existencii ani nevedel, nesplnia svoje daňové povinnosti. Správca dane sa účelovoodvoláva na daňové tajomstvo, avšak jeho skutočným cieľom je zakryť fakt, že správca dane nevymáha
neodvedené finančné prostriedky od subjektov, ktoré sa dopustili podvodného konania. Informácie o
tom, či správca dane vymáha alebo dokonca vymohol neodvedenú daň, sú pre toto konanie podstatné,

takže je nepochybné že ide o plnenie úloh podľa daňového poriadku v zmysle § 11. Tieto informácie
sú dôležité pre zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré je správca dane a tiež
žalovaný v zmysle ustanovení daňového poriadku povinný chrániť, takže je nepochybné, že žalobca
má právo byť o týchto skutočnostiach informovaný. Ak správca dane neodvedenú daň medzičasom
vymohol, tak odpadá jeho podstatný argument, že by došlo k poškodeniu štátneho rozpočtu v dôsledku

neodvedenia dane.

23. Žalovaný v duplike zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa
26. 11. 2025, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali, ani správny súd nevzhliadol
žiaden dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

25. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť obmedzené v prípadoch, ak
1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2) došlo k daňovému
podvodu alebo 3) k zneužitiu práva. V zmysle ustanovení zákona o DPH, smernice Rady 2006/112/ES
z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj v zmysle judikatórnych záverov

Súdneho dvora Európskej únie, hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane, resp. pre uznanie
odpočtu dane z pridanej hodnoty sú: a) tovar alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie
dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia), c) zdaniteľná
osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.

26. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že daňové orgány vo vzťahu k preverovanej dodávateľskej
faktúre od spoločnosti Black Dragon Distribution nespochybnili dodanie fakturovaného tovaru (herné
konzoly) žalobcovi, skutočnosť, že služby boli dodané iným platiteľom DPH, že žalobca tieto služby
použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, ani neuviedli, že by žalobca nepredložil

požadované doklady na preukázanie deklarovaných obchodov, ktorých predmetom bolo dodanie
predmetných herných konzol. Prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie nie je založené na nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH, ale na
tom, že posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním. Vo vzťahu
k preverovaným dodávateľským faktúram od spoločnosti MAKADAR daňové orgány dospeli k záveru

o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH (§ 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona
o DPH), keďže uzavreli, že spoločnosť MAKADAR žalobcovi fakturovaný tovar (herné konzoly) reálne
nedodala, pričom správcovi dane sa nepodarilo identifikovať osobu, ktorá tovar žalobcovi skutočne
dodala a túto osobu neidentifikoval ani sám žalobca na výzvu správcu dane (t. j. nebolo preukázané
splnenie hmotnoprávnej podmienky – dodanie plnenia zdaniteľnou osobou). Pokiaľ ide o žalobcom

uplatnené odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti AUTO ZEIT, v tomto prípade daňové
orgánytaktieždospelikzáveruonesplneníhmotnoprávnychpodmienokpreodpočetDPH,alezdôvodu,
že nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb žalobcovi.

27. Odmietnutie odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a z dôvodu účasti

na podvodnom reťazci sú dva zásadne odlišné dôvody, ktoré nie je možné kumulovať, pretože sa
vzájomne vylučujú. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z
premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Inštitút daňového podvodu nie je
explicitne upravený v ustanoveniach zákona o DPH, ale vyplýva z iného prameňa práva - judikatúry
Súdneho dvora EÚ, vykladajúcej smernicu Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty. Žalobca vo svojej žalobe nerozlišuje medzi jednotlivými dôvodmi nepriznania odpočtu DPH vo
vzťahu ku konkrétnym dodávateľským faktúram a opakovane formuluje žalobné námietky aj vo vzťahu
k dodávateľom MAKADAR a AUTO ZEIT tak, akoby mu daňové orgány nepriznali odpočet DPH len
z dôvodu, že bol zistený daňový podvod. Tieto žalobné námietky však svedčia o nepochopení dôvodunepriznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťami MAKADAR a AUTO
ZEIT, a nemožno im v žiadnom prípade priznať úspech.

28. Správny súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že dodaný tovar riadne uhradil svojim dodávateľom
vrátane príslušnej DPH, pričom samotný správca dane nespochybňuje existenciu konzol, uvádza,
že žalobca túto námietku neformuloval vo vzťahu ku konkrétnej dodávateľskej faktúre. Pokiaľ ide
o dodávateľskú faktúru od Black Dragon Distribution, tu daňové orgány skutočne nespochybnili
materiálnu existenciu plnenia (herných konzol), ale nepriznanie odpočtu DPH založili na účasti žalobcu

na daňovom podvode, teda uvedená žalobná námietka je vo vzťahu k tejto dodávateľskej faktúre
bezpredmetná.AnivovzťahukpreverovanýmdodávateľskýmfaktúramodspoločnostiMAKADARnemá
uvedená žalobná námietka opodstatnenie, pretože daňové orgány nespochybnili materiálnu existenciu
plnenia (herných konzol), ale ich dodanie žalobcovi zdaniteľnou osobou, nakoľko preukázateľne zistili,
že spoločnosť MAKADAR tento tovar žalobcovi nedodala a (ani žalobcom) nebola identifikovaná žiadna
iná osoba, ktorá tovar skutočne žalobcovi dodala. Pokiaľ žalobca tvrdil, že p. G. (konateľ spoločnosti

MAKADAR) prostredníctvom svoje ďalšej firmy M.D. invest SK s.r.o. konzoly nakupoval a mal k
dispozícii tento tovar, ide len o nepreukázané tvrdenie žalobcu, ktoré nemá oporu v správcom dane
vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k dodávateľskej faktúre od spoločnosti AUTO ZEIT je námietka
nespochybnenia existencie herných konzol absolútne nedôvodná, nakoľko fakturované boli služby
týkajúce sa internetovej stránky žalobcu, nie nákup herných konzol.

29. Nemožno priznať úspech ani námietke žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán konali v
rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď požadovali od žalobcu, aby vykonal dokazovanie, od
koho nadobudla spoločnosť MAKADAR tovar, ktorý mu dodala. Správny súd nezistil, že by daňové
orgány od žalobcu žiadali, aby preukázal, od koho spoločnosť MAKADAR nadobudla tovar, ktorý mu

dodala. Daňové orgány vyslovili záver, že spoločnosť MAKADAR žalobcovi fakturovaný tovar (herné
konzoly) nedodala. Od žalobcu žiadali (v súlade s rozsudkom SD EÚ vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie), aby označil reálneho dodávateľa tohto fakturovaného tovaru, teda ide o nepochopenie
a dezinterpretovanie postupu daňových orgánov zo strany žalobcu.

30. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že u služieb objednaných u spoločnosti
AUTO ZEIT bola preukázaná reálna existencia objednanej stránky, ako aj skutočnosť, že žalobca
ju riadne využíva pre svoje podnikateľské účely a pravidelne ju inovuje, teda je nelogický záver
správcu dane, že dodané služby nemali ekonomické opodstatnenie, čo je, vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca prevádzkuje e-shop, ktorého fungovanie si vyžaduje práve tento typ služieb. Správny súd

opakuje, že dôvodom neuznania odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry od spoločnosti AUTO ZEIT
bolo nepreukázanie reálneho dodania fakturovaných služieb (práce na eshope C.: úprava vzhľadu
stránky /zmena obsahu v skupinách a položkách/ SEO optimalizácia) žalobcovi, nie sppochybnenie ich
ekonomického opodstatnenia. Zo správcom vykonaného dokazovania vyplynulo, že fakturované služby
mali byť dodané subdodávateľsky - spoločnosť AUTO ZEIT mala ich dodanie len sprostredkovať, pričom

podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti AUTO ZEIT p. J. mala tieto služby dodať spoločnosť PANONIA
medical s.r.o. Správcovi dane sa vykonaným dokazovaním nepodarilo zistiť, že by uvedená spoločnosť
PANONIA medical s.r.o., resp. jej jediný dodávateľ za obdobie august 2017 – spoločnosť Mercatura,
s.r.o. fakturované služby reálne dodali. Zároveň bolo zistené, že pre žalobcu vykonávala obdobné práce
na eshope C. spoločnosť SEA Consulting s.r,o., Hečkova 287/11, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 O

17 833, (ďalej len „SEA Consulting s.r.o.“) - faktúra č. 1700009 zo dňa 01. 06. 2017 v celkovej hodnote
1 632,- EUR, dobropis č. 1700013 na sumu -816,- EUR. Práce toho istého charakteru pre žalobcu
zabezpečovala aj spoločnosť MultiBusiness, s.r.o., Jurigovo námestie 7, 841 04 Bratislava, IČO: 47 098
775, ktorá pre žalobcu dlhodobo (do augusta 2017 – vrátane) zabezpečovala marketing pre eshop a
internetový predaj elektra a detských hračiek v paušálnej výške 700,- EUR (suma bez DPH) mesačne.

Žalobca nijako nevyvrátil relevantné pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služieb fakturovaných
spoločnosťou AUTO ZEIT žalobcovi.

31. Správny súd uzatvára, že žalobca k daňovými orgánmi vysloveným záverom o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH vo vzťahu k dodávateľským faktúram vystaveným

spoločnosťami MAKADAR a AUTO ZEIT neprodukoval ďalšie konkrétne žalobné námietky. Ako už
bolo vyššie konštatované, žalobné námietky týkajúce sa uvedených dodávateľských faktúr, napádajúce
závery daňových orgánov o možnej vedomosti žalobcu o podvodnom konaní a jeho neobozretnosti,
nemajú žiadnu relevanciu, preto im správny súd nebude venovať bližšiu pozornosť. Správny súdv ďalšom odôvodnení tohto rozhodnutia bude adresne reagovať už len na námietky týkajúce sa
dodávateľskej faktúry od spoločnosti Black Dragon Distribution, keďže práve vo vzťahu k tejto faktúre
bol daňovými orgánmi identifikovaný daňový podvod, na ktorom sa z dôvodu neobozretnosti zúčastnil

žalobca.

32. Pokiaľ bolo v daňovom konaní preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie
odpočtu DPH, správca dane bol v prípade ďalších pochybností povinný skúmať, či došlo k daňovému
podvodu. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (viď napríklad rozsudky vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-

484/03 Optigen; C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, či C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) ako podvod na DPH označuje situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň
a ďalší si ju odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice
Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom uskutočnené transakcie
nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňové orgány pri posudzovaní jednotlivých
prípadov musia zrozumiteľne a presne popísať všetky skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že došlo k

podvodnému konaniu daňového subjektu. Pokiaľ správca dane preukáže objektívne skutočnosti o tom,
že daňový podvod nastal, pristúpi k skúmaniu subjektívnej stránky účasti tohto daňového subjektu
na podvode. Pri posudzovaní subjektívnej stránky správca dane vyhodnotí aj to, či daňový subjekt
prijal primerané opatrenia na to, aby zaistil, že jeho plnenie nebude súčasťou podvodného reťazca.
V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (63/2023 ZNSS), sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. 10. 2022, sp.
zn. 5Sžfk/17/2021 zo dňa 18. 12. 2023, v ktorých sú podrobne rozobraté podmienky posudzovania
daňového podvodu podľa tzv. Axel Kittel testu.

33. Pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami

(i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo
zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Kým pri preukazovaní materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pri preukazovaní
daňového podvodu leží na správcovi dane. V uvedenom prípade bol žalobcovi odopretý odpočet dane
práve z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal a mohol žalobca vedieť, ak by splnil

svoju prevenčnú povinnosť s cieľom uistiť sa, že sa prijatím plnení nezúčastňuje na konaní poznačenom
daňovým podvodom.

34. Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR č. 4/2023 pod č. 63/2023,

uviedol: „25. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely
rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je
vyabstrahovanímkritériízrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciAxelKittel(C-439/04).Odbornáliteratúra
(napr. Rakovský, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne následky. Bratislava: C.
H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej

činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022):
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?
2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?
3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené?
4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt?“

35. Ako bolo naznačené vyššie, dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode

(vykonanie vyššie opísaného Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane. Úlohou správcu dane je teda pri
odmietnutí odpočtu DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode kladne zodpovedať
vyššie uvedené otázky a aj ich preukázať. Pokiaľ ide o prvú podmienku Axel Kittel testu - existenciu
daňového úniku, resp. „chýbajúcej dane“, správny súd dal za pravdu daňovým orgánom v tom,
že v prejednávanej veci bolo splnenie tejto podmienky dostatočne preukázané a identifikované už

v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane a následne jasne popísané aj žalovaným v napadnutom
rozhodnutí (odsek 3.2. tohto rozsudku). Správca dane vykonaným dokazovaním správca dane na
základe vykonaného rozsiahleho dokazovania identifikoval obchodný reťazec (M.D. invest SK s. r.
o. › Black Dragon Distribution s.r.o. › žalobca › EÚ), v ktorom bola zistená chýbajúca daň, pričomk daňovému úniku došlo u deklarovaného subdodávateľa M.D. invest SK s. r. o., ktorý plnil funkciu
zmiznutého obchodníka na začiatku reťazca v Slovenskej republike - nepriznal daň z intrakomunitárneho
nadobudnutia tovaru od dodávateľa Jan Tuček - Originalky.cz, Česká republika a zároveň vyhotovoval

faktúry s daňou pre tuzemského odberateľa Black Dragon Distribution (dodávateľ žalobcu) ako
nárazníka, ktorý si plní svoje daňové povinnosti. Žalobca v identifikovanom obchodnom reťazci plnil
funkciu brokera, teda vývozcu tovaru do Európskeho spoločenstva. Správca dane zistil existenciu
podvodnéhoobchodnéhoreťazca,vktoromdošlokzneužitiuprincípuneutralitydanezaúčelomzískania
prospechu vo forme uplatnenia odpočítania DPH, ktorá nebola do štátneho rozpočtu odvedená, čo je v

rozpore s cieľom a účelom zákona o DPH, Smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa 28. 11. 2006 a taktiež
aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ.

36. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania,
teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania
daňovéhozvýhodneniavrozporesúčelomsmerniceRady2006/112/ES,pričomuskutočnenétransakcie

nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Daňový podvod je teda judikatúrou definovaný
ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice
vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia.
Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom
dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia. Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je

kľúčové zhodnotiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa judikatúry za znaky
svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napríklad existenciu sídla na virtuálnej
adrese, nezverejňovanie účtovných závierok, absenciu písomnej zmluvy pri rozsiahlom obchode,
podozrivo nízke marže, neobvyklé ceny, neštandardnú formu úhrady vysokej kúpnej ceny v hotovosti,
neštandardné časové okolnosti transakcie, obchodovanie s rizikovou komoditou, jednorazové obchody,

sporné oprávnenie štatutárneho orgánu resp. splnomocnenej osoby subjektu zúčastneného na
transakcii. Daňové orgány v preskúmavaných rozhodnutiach identifikovali objektívne okolnosti, ktoré
nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu a zhrnutie najpodstatnejších z týchto okolností je uvedené
v odseku 3.2. tohto rozsudku. Správny súd nebude tam uvedené skutočnosti opakovať, keďže sú
účastníkom konania známe a neboli predmetom konkrétnych podstatných žalobných námietok. Správny

súd sériu v preskúmavaných rozhodnutiach uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti
za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade vo vzťahu k preverovaným
obchodom s dodávateľom Black Dragon Distribution nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V zistenom obchodnom reťazci
nebola daň z predmetných obchodov reálne nikým odvedená do štátneho rozpočtu a vrátenie tejto

neodvedenej dane si nárokuje práve žalobca.

37. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, teda či bol posudzovaný zdaniteľný obchod daňového
subjektu s podvodným konaním spojený, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne. V
posudzovanom prípade došlo k neodvedeniu dane u subdodávateľa žalobcu a uplatneniu nároku na

odpočet samotným žalobcom.

38. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie
subjektívnej stránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V
zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť

tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú
obozretnosť a dobromyseľnosť. Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže
zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej
dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky
Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 65, a Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je

v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(viď rozsudky Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11,
bod 54).

39. Správny súd sa stotožňuje so záverom daňových orgánov, že objektívne zistené okolnosti (zhrnuté
v napadnutom rozhodnutí na str. 15) jednoznačne nasvedčovali podozrivosti transakcií, pre ktoré mohol
mať žalobca vedomosť o daňovom podvode vo vzťahu k dodávateľovi Black Dragon Distribution,
ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil. Zakľúčové považoval správny súd (rovnako ako daňové orgány) nasledovné skutočnosti. Nadviazanie
obchodnej spolupráce s dodávateľom Black Dragon Distribution bolo neštandardné - konateľ žalobcu
si nespomenul na okolnosti začiatku obchodnej spolupráce - kto koho oslovil s ponukou na spoluprácu,

aj keď nešlo o časovo vzdialenú udalosť; konateľ žalobcu umožnil A. B., ktorý nebol zamestnancom
žalobcu, ani nebol k nemu v inom zmluvnom vzťahu, aby mal prístup do účtovného programu a
vystavoval faktúry a objednávky za žalobcu; žalobca do júna 2017 vykonával svoju činnosť len
prostredníctvom elektronického obchodu (C.), kde ponúkal kategórie: kočíky a cestovanie, hračky,
detské oblečenie, detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy - avšak preverovaný nákup a predaj sa

týkal herných konzol v nezanedbateľných množstvách a neuskutočnil sa prostredníctvom elektronického
obchodu; začiatok obchodovania s rizikovým typom tovaru, za ktorý sa herné konzoly považujú podľa
údajov zverejnených na internete a na stránkach finančnej správy; žalobca nemal uzatvorené žiadne
obchodné zmluvy upravujúce predmet a podmienky obchodovania s novým dodávateľom Black Dragon
Distribution, hoci išlo o niekoľkotisícové zákazky, taktiež neviedol žiadnu skladovú evidenciu a iné
dokladyobsahujúcejedinečnévýrobnéčíslahernýchkonzol,podľaktorýchbybolomožnéhernékonzoly

jednoznačne identifikovať a najmä preveriť ich pôvod. Nemožno sa stotožniť so žalobcom, že vyššie
popísané skutočnosti sú len domnienkami a špekuláciami daňových orgánov, nakoľko tieto skutočnosti
jasne vyplývajú z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane, popísaného v prvostupňovom
rozhodnutí.

40. V tejto súvislosti je nutné reagovať na žalobné námietky, v ktorých žalobca spochybňoval jednotlivé
daňovými orgánmi popísané okolnosti, ktoré podľa nich mali vzbudiť žalobcovu pochybnosť o obchodnej
spolupráci s dodávateľom Black Dragon Distribution. Je pravdou, že žiadna z okolností popísaných
daňovými orgánmi by sama osebe nebola spôsobilá dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu, avšak
popísané skutočnosti v súhrne takúto pochybnosť u žalobcu vyvolať mali, ak by postupoval obozretne.

Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že o spoločnosti Black Dragon Distribution nedisponoval
v čase nadviazania obchodnej spolupráce žiadnymi podozrivými informáciami. Podľa názoru správneho
súdu obozretný podnikateľ sa neuspokojí len s formálnym preverením obchodného partnera z verejne
dostupných zdrojov (finstat, prípadne aplikácia Gnosus), ale starostlivo zvažuje zistené informácie vo
vzájomných súvislostiach. Nezvyčajne vyznieva, že konateľ žalobcu si niekoľko mesiacov po začiatku

spolupráce s dodávateľom nespomenie na to, akým spôsobom bola s dodávateľom nadviazaná
spolupráca (hoci predtým neobchodoval s elektronikou – hernými konzolami); podľa konateľa žalobcu
hlavným ukazovateľom pre spoluprácu bola najlepšia ponúknutá cena (poznámka súdu: neuviedol,
že by mal aj iné konkrétne ponuky na nákup herných konzol v kontrolovanom zdaňovacom období,
resp. že by si zisťoval ceny tohto tovaru). To, že konateľa žalobcu cez mobilnú aplikáciu WhatsApp

osloví na spoluprácu spoločnosť, s ktorou predtým neobchodoval, pričom nejde o spoločnosť známu
v oblasti obchodovania s predmetným tovarom (herné konzoly), a zároveň ani žalobca s predmetným
tovarompredtýmbežneneobchodoval(keďžedojúna2017vykonávalsvojučinnosťlenprostredníctvom
elektronického obchodu C., kde ponúkal kategórie: kočíky a cestovanie, hračky, detské oblečenie,
detské izby, starostlivosť o dieťa, do školy) ani nie je v tejto oblasti známym obchodníkom, nemožno

považovať za bežné okolnosti nadviazania obchodnej spolupráce. O to viac mal žalobca byť ostražitý
a nepristúpiť na obchodnú spoluprácu bez iniciovania osobného stretnutia s konateľom dodávateľa
Black Dragon Distribution, bez preverenia oprávnenia osoby D. H. konať v mene dodávateľa (keďže
nebol konateľom dodávateľa) a bez uzavretia písomnej zmluvy, v ktorej by boli dohodnuté konkrétne
podmienky obchodnej spolupráce. Žalobca netvrdil, že sa snažil o spoločnosti Black Dragon Distribution

získať si referencie od iných účastníkov na trhu, viac informácií o predmete jej činnosti, konateľovi,
obchodných priestoroch a zamestnancoch, ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť si internetovú stránku
spoločnosti, že by akokoľvek skúmal, či bola ponúkaná cena za tovar primeraná a zodpovedajúca
trhovým podmienkam, a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom
podvode. Konateľ žalobcu len uviedol, že si svojich obchodných partnerov preveruje cez aplikáciu

Gnosus, kde uvedie IČO a e-mailom dostane informácie o spoločnosti, pričom predložil výsledok
preverenia dodávateľa cez aplikáciu Gnosus. Pokiaľ žalobca poukazoval na ekonomické výsledky
dodávateľa Black Dragon Distribution za rok 2022, tieto údaje správny súd, rovnako ako daňové orgány,
vyhodnotil ako bezpredmetné vo vzťahu k prevereniu dodávateľa pred začatím obchodnej spolupráce so
žalobcom v 2. štvrťroku 2017. To, že uvedená dodávateľská spoločnosť dosiahla v neskoršom období (o

5 rokov) priaznivé ekonomické ukazovatele nevylučuje, že v roku 2017 bola nedôveryhodná a zúčastnila
sa na konaní poznačenom daňovým podvodom. Správny súd podotýka, že správca dane nepožadoval
od žalobcu ani to, aby predložil dôkaz preukazujúci, že si prehliadal v roku 2017 pred začatím spolupráce
dodávateľa Black Dragon Distribution na stránke finstat, ale žiadal o uvedenie a preukázanie opatrení,ktoré žalobca vykonal s účelom zabrániť svojej účasti na daňovom podvode. Žalobca mohol ozrejmiť
a osvedčiť akékoľvek prijaté opatrenia, pokiaľ nejaké vykonal. Žalobca však v tomto smere neprodukoval
ani žiadne tvrdenia, len jednotlivo spochybňoval správcom dane a žalovaným uvádzané skutočnosti,

ktoré podľa daňových orgánov mali vyvolať ostražitosť žalobcu vo vzťahu k jeho priamemu dodávateľovi
Black Dragon Distribution. Za štandardné nemožno považovať ani to, že žalobca realizáciu v podstate
celých preverovaných obchodných transakcií zveril svojmu známemu p. B., ktorý v jeho mene nielen
dojednával logistiku (ako tvrdil konateľ žalobcu), ale aj vystupoval ako „purchase manager“ vo vzťahu
kdodávateľomaodberateľompredmetnéhotovaru(čovyplývazodpovedínamedzinárodnédožiadania)

a vyhotovoval v mene žalobcu účtovné a daňové doklady týkajúce sa herných konzol v účtovnom
programe žalobcu (ktoré dokumenty podpísal konateľ žalobcu, čím prejavil svoj súhlas s uvedenými
obchodmi). Podľa názoru správneho súdu už v tomto odseku uvedené skutočnosti boli spôsobilé
vzbudiť u primerane ostražitého obchodníka pochybnosti o obchodnej spolupráci s jeho dodávateľom.
Daňové orgány v rámci subjektívneho testu daňového podvodu žalobcovi nepričítali okolnosti, ktoré
nebolo možné zistiť v čase začatia spolupráce s jeho priamym dodávateľom Black Dragon Distribution.

Nepožadovali od žalobcu, aby si preveril účtovníctvo svojho dodávateľa, resp. subdodávateľa, ani
údaje v jeho kontrolných výkazoch, ako mylne namietal žalobca (skutočnosti vyplývajúce z účtovných
a daňových dokladov dodávateľa Black Dragon Distribution a subdodávateľov daňové orgány uvádzali
vo vzťahu k objektívnemu testu daňového podvodu, nie vo vzťahu k subjektívnemu testu). Poukazovali
na skutočnosti existujúce v relevantnom čase, ktorým žalobca nevenoval dostatočnú pozornosť. Hoci

je možné sa stotožniť s argumentom žalobcu, že jeho tvrdenie, že mohol byť účelovo vlákaný do
podvodného reťazca a je v tomto prípade poškodeným subjektom, nemožno interpretovať ako priznanie,
že si dostatočne nepreveril svojich obchodných partnerov ešte pred začatím spolupráce a konal
neobozretne; na tomto konštatovaní daňové orgány svoje rozhodnutia nezaložili. Uvedené použili (hoci
nesprávne) len na podporu vyššie uvedených relevantných preukázaných skutočností.

41. Taktiež nemožno prisvedčiť námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie platieb od odberateľov
žalobcu spoločnosťou Turbado LLC. Takéto platby v bežnom obchodnom styku podľa názoru správneho
súdu nie sú štandardom a mali by vzbudiť na strane žalobcu pozornosť, najmä v tomto prípade, kedy
žalobca už z predchádzajúcich zdaňovacích období disponoval informáciou, že platby v mene jeho

odberateľov uhrádza spoločnosť Turbado LLC. Daňové orgány netvrdili, že samotný konateľ žalobcu
mal osobne tieto platby preverovať. Pokiaľ je vedením účtovníctva poverená iná osoba, táto osoba
mala na to konateľa upozorniť a konateľ žalobcu mal zvážiť, či zistená skutočnosť je relevantná a či
je úhrada platby spoločnosťou odlišnou od odberateľa bežná a či prípadne nevzbudzuje pochybnosti
o odberateľovi a tieto konzultovať aj s osobou p. B., ktorý obchody s odberateľmi dojednával a prípadne

si preveriť, kto za dotknuté spoločnosti konal. Pokiaľ sa žalobca uspokojil s tým, že namiesto odberateľov
mu platia iné spoločnosti, bez akejkoľvek vedomosti o dôvode takejto platby, nemožno jeho postup
považovať za obozretný. Táto skutočnosť však v prejednávanej veci bola daňovými orgánmi predostretá
lennadokreslenieneštandardnostiobchodnejspolupráceajnastraneodberateľov(vrámciobjektívneho
testu daňového podvodu), ktorí boli personálne prepojení s dodávateľom - D. H. ako obchodný zástupca

dodávateľskej spoločnosti (Black Dragon Distribution s.r.o.) mal jednať so K. L. a F. G. za českú
odberateľskú spoločnosť HB ELEKTRO s.r.o., pričom D. H. a F. G. boli v kontrolovanom zdaňovacom
období obchodnými zástupcami dodávateľskej spoločnosti Black Dragon Distribution; F. G. a A. B. sa
poznali už z predošlých zamestnaní a A. B. uviedol, že obaja sa poznali, nakoľko pôsobili v meste
Prievidza; F. G. a A. B. majú väzbu na K. L., nakoľko obaja mali byť zamestnancami v spoločnostiach,

vo vedení ktorých bol K. L. (Turbado LLC).

42. Vychádzajúc najmä z vyššie uvedených (ako aj ďalších) správcom dane už v prvostupňovom
rozhodnutí identifikovaných skutočností, ktoré mali dôvodne vzbudiť pozornosť žalobcu pri dojednávaní
obchodov s dodávateľom Black Dragon Distribution, sa žalobcom tvrdené vykonané lustrácie cez

internetovú stránku finstat a aplikáciu Gnosus javia ako nedostatočné a formálne. Správca dane vytýkal
žalobcovi neopatrnosť vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam, o ktorých mal žalobca preukázateľne
vedomosť. Nevytýkal však nedostatočné vykonanie lustrácií. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, že len
samotné vykonanie lustrácií spoločnosti Black Dragon Distribution vo verejne dostupných registroch
malo byť dostatočným opatrením na zabránenie účasti žalobcu na daňovom podvode. Len tvrdenie

žalobcu, že nevie o personálnom prepojení dodávateľských a odberateľských spoločností v reťazci,
že nevedel o podvodnom reťazci a že nezískal žiadny majetkový prospech, nie je spôsobilé vyvrátiť
správcom dane identifikované a preukázané skutočnosti, ktoré žalobcovi boli známe a ktoré malivyvolať vyššiu mieru jeho opatrnosti pri vstupovaní do obchodného vzťahu s dodávateľom Black Dragon
Distribution.

43. Žalobca tiež nedôvodne namietal, že žalovaný nesprávne aplikuje Axel Kittel test daňového podvodu
tak, že správcovi dane stačí dokázať existenciu daňového podvodu a následne sa musí daňový subjekt
„vyviňovať“, v dôsledku čoho žalovaný nesprávne prenáša dôkazné bremeno na žalobcu. Správny
súd uvádza, že daňové orgány nepostupovali pri zodpovedaní štvrtej otázky Axel Kittel testu tak,
ako mylne tvrdí žalobca. Daňové orgány na základe súhrnu objektívne zistených a preukázaných

skutočností, uvedených v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku, dospeli k záveru, že osoba
priameho dodávateľa žalobcu (Black Dragon Distribution) bola pochybná a že zdaniteľný obchod sa javil
akopodozrivý.Následnepristúpilikhodnoteniu,čižalobcaprijalopatrenia,ktorémožnovdanomprípade
dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie,
aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, pričom určenie
opatrení závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle

rozsudky SD EÚ C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Dávid). Správca dane v tejto súvislosti dal žalobcovi
možnosť, aby sa „vyvinil“ z daňového podvodu a preukázal prijatie takých opatrení. Žalobca však okrem
tvrdenia, že si svojho dodávateľa pred začatím spolupráce preveril na stránke finstat a v aplikácii
Gnosus (o čom predložil dôkaz), iné prijaté opatrenia ani neuviedol. Ani v správnej žalobe žalobca
neargumentoval, že by prijal konkrétne opatrenia na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode,

s výnimkou lustrácií vo verejne dostupných registroch. Preto nemožno vyčítať daňovým orgánom, že
prijali záver, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti
na daňovom podvode. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu, že daňové orgány na
neho prenášali dôkazné bremeno, ktoré ho nemalo zaťažovať. Správca dane vykonal z vlastnej iniciatívy
rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia sporných obchodných transakcií, pričom požadoval od

žalobcu len to, aby preukázal prijatie opatrení na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode
a v tomto rozsahu zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobcu (kontrolovaný daňový subjekt).

44. Správny súd konštatuje, že v predmetnom prípade daňové orgány uniesli dôkazné bremeno a
splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia

a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol
spáchaný,ajžežalobcaoňommalamoholvedieť.Naopak,žalobcanepreukázal,žeprijaltakéopatrenia
na predchádzanie svojej účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie DPH nestratil.

45. Žalobca formuloval aj námietky týkajúce sa porušenia predpisov o konaní pred správcom dane.

Tvrdil, že správca dane konal nezákonne a účelovo pri vyhodnocovaní výpovede svedka A. B., keď
uviedol tie isté závery, ktoré uvádzal v predchádzajúcich rozhodnutiach, hoci tieto závery žalovaný
považoval v predchádzajúcich rozhodnutiach za rozporné so zisteným skutkovým stavom, a to najmä
v nadväznosti na závery prvostupňového orgánu o vedomosti žalobcu o účasti na podvodnom konaní
práve z dôvodu spolupráce s p. B., pričom nedošlo k zmene skutkového stavu, ktorý bol pri vydávaní

predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného. Správny súd uvádza, že daňové orgány nevyhodnotili
výpoveď svedka B. tým spôsobom, že by preukazovala vedomosť žalobcu o daňovom podvode.
Daňové orgány pričítali žalobcovi, že zveril celú realizáciu preverovaných obchodných transakcií svojmu
známemu p. B., ktorý bol personálne prepojený s osobami konajúcimi v mene dodávateľa i odberateľov,
pričom prenechanie realizácie obchodov osobe „známeho“, ktorý nie je zamestnancom kontrolovaného

daňového subjektu, ani nie je poverený v jeho mene konať, nie je v obchodnom styku obvyklé a nesvedčí
primeranej obozretnosti žalobcu. Žalobca namietal závery daňových orgánov, že zatajoval, že p. B.
konal v mene žalobcu a že údaje pre identifikáciu menovaného poskytol až po tom, čo z odpovede na
medzinárodné dožiadanie vyplynulo, že v mene žalobcu vystupoval p. B. ako manažér predaja, hoci
správcadanemalodpočiatkudaňovejkontrolykdispozíciidoklady,ktorévystavilp.B.,alenemalzáujem

ho vypočuť, kým mu to neprikázal žalovaný ako odvolací orgán v zrušujúcom rozhodnutí. Správny súd
uvádza, že pre posúdenie toho, či žalobca mohol vedieť o zapojení do reťazca poznačeného daňovým
podvodom, ak by bol primerane obozretný, nie je podstatné, či si svedok B. s odstupom času nevedel
spomenúť na detaily začiatku spolupráce s dodávateľom a odberateľmi, ani či podľa názoru daňových
orgánov žalobca poskytol údaje o p. B. až na základe výzvy správcu dane, hoci ich mohol poskytnúť

skôr a z vlastnej iniciatívy. Tieto skutočnosti netvoria súčasť subjektívneho testu daňového podvodu tak,
ako ich uviedol žalovaný najmä na str. 15 napadnutého rozhodnutia.46. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný si osvojil závery prvostupňového orgánu, ktoré nerešpektovali
závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 - 215 vydanom v obdobnej
veci žalobcu, ani v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného a že postup žalovaného, ktorý v tej istej

veci (ako aj veciach súvisiacich - týkajúcich sa iných zdaňovacích období u žalobcu) dospel k rozličným
záverom (na podklade rovnakých skutkových okolností), zásadným spôsobom narúša princíp právnej
istoty. Správny súd konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/19/2022 – 215 bol
síce vydaný vo veci žalobcu, ale vychádzal z odlišných skutkových okolností (týkal sa len dodávateľa
MAKADAR s.r.o., iného reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom a zdaňovacieho obdobia

september 2017), preto tieto závery nemožno aplikovať na prejednávanú vec. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí jasne a v dostatočnom rozsahu identifikoval skutočnosti (popísané vyššie v odôvodnení
tohto rozsudku), ktoré ho viedli k udržateľnému záveru, že žalobca o daňovom podvode mohol vedieť
a zároveň že neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie svojej účasti na
daňovompodvode.Vpredmetnejvecinebolonevyhnutnévykonaťďalšiedokazovanienato,abydaňové
orgány mohli prijať uvedený záver, postačovalo jasne identifikovať relevantné skutočnosti vyplývajúce

z už vykonaného dokazovania a nasvedčujúce, že žalobca mohol vedieť, že prijatím plnení od svojho
dodávateľa Black Dragon Distribution sa zúčastní na plnení poznačenom daňovým podvodom. Žalovaný
v tejto veci (ani v iných zdaňovacích obdobiach) na podklade rovnakých skutkových okolností nedospel
k rozličným záverom (keď aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roka 2017 – 2. štvrťrok
2017, júl 2017 a september 2017 prijal rovnaký záver o možnej vedomosti žalobcu o podvodnom konaní

pri dodržaní primeranej obozretnosti). Pokiaľ ide o predchádzajúce rozhodnutia žalovaného v tejto veci,
žalovaný v nich nevyjadril záver, že nedošlo k podvodnému konaniu, ani že by žalobca nebol účastný
na reťazci poznačenom daňovým podvodom, ani že by o tomto podvodnom konaní nemohol vedieť
alebo že by bolo preukázané, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na zamedzenie svojej účasti na
daňovompodvode.Žalovanýzrušilpredchádzajúcerozhodnutiasprávcudaneprimárnezdôvodov,ktoré

správca dane v ďalšom konaní odstránil (a tieto dôvody nie sú predmetom prieskumu správneho súdu
vprejednávanejveci–správnysúdnepreskúmavazrušenérozhodnutia).Pretosprávnysúdaniuvedenú
námietku porušenia princípu právnej istoty nevzhliadol ako dôvodnú.

47. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah

súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti
(s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Správny súd nie je oprávnený za žalobcu
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia konkretizovať podľa zistení z
obsahu administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí, ani žalobné dôvody nezákonnosti podľa
týchto zistení dopĺňať. Z toho plynie, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti v rámci žalobných

bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože
práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený (§ 134 ods.
1 SSP). Žalobca v žalobe uplatnil viacero všeobecne formulovaných námietok nezákonnosti, keď bez
bližšieho ozrejmenia namietal, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie je nezákonné,
nesprávne, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, zmätočné a vnútorne rozporné; žalovaný

náležite nepreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia správcu dane, prehliadol závažné pochybenia
správcu dane; nevysporiadal sa so všetkými žalobcom v odvolaní namietanými skutočnosťami; nezobral
do úvahy všetko, čo v konaní vyšlo najavo; žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil žalobcom v konaní
predložené dôkazy; závery rozhodnutia sú nelogické a rozporné so zisteným skutkovým stavom
veci; celé konanie predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu bolo poznačené neobjektívnosťou a

zaujatosťou správcu dane a žalovaného voči žalobcovi, ktorí si už na začiatku konania osvojili názor,
že žalobca chce získať neoprávnený majetkový prospech v podobe nadmerného odpočtu DPH a celé
následné konanie prispôsobili tomuto cieľu; došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 2, § 63 ods.
5 daňového poriadku, keďže daňové orgány nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a nepostupovali v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ale išli vo svojich úvahách contra legem,

keďže v danom prípade účasť žalobcu na prvostupňovým orgánom tvrdenom podvode preukázaná
nebola, a to ani v rovine potenciálnej vedomosti; došlo aj k porušeniu čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, žalovaný ako orgán verejnej moci neposkytol žalobcovi v konaní ochranu, konanie
nevykazuje atribúty spravodlivého procesu, nie je ho možné považovať za objektívne a nestranné.
Takto všeobecne formulované námietky neumožnili správnemu súdu na ne adresne reagovať. Žalobca

vo viacerých žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložil všeobecné konštatovania a vlastné
názory týkajúce sa niektorých záverov žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Samotný
fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi, však nepreukazuje ich nezákonnosť. Konštatovania
a názory žalobcu na nastolené otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, akéžalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli
nijako bližšie ozrejmené. Žalobca v niektorých žalobných námietkach uviedol závery svojho vlastného
hodnotenia niektorých záverov žalovaného, čo bez vyjadrenia jasného súvisu týchto námietok so

zákonnosťou napadnutého rozhodnutia (teda k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ
rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí), vo svojej podstate taktiež nie je ničím iným
len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez právneho
významu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, resp. bez navrhnutia dôkazu, ktorý by ho preukázal,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti,
pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

48. Žalobca navrhol, aby žalovaný predložil rozhodnutia, ktorými bola vyrubená neodvedená daň v
spoločnostiach Black Dragon Distribution, MAKADAR, NOMS Slovensko s.r.o., M.D. invest SK s.r.o. a
AUTO ZEIT s,r.o., u ktorých žalovaný tvrdí, že došlo k spáchaniu daňového podvodu a aby žalovaný

preukázal, akým spôsobom vymáha neodvedenú daň od týchto subjektov, resp. od p. G., ktorý tieto
finančné prostriedky použil pre svoje súkromné účely. Správny súd k dokazovaniu v správnom súdnom
procese vo všeobecnosti uvádza, že v súlade s § 119 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový stav veci. V opačnom
prípade by neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. Dokazovanie má byť správnym

súdom vykonané len v nevyhnutnej miere a na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Povinnosť zistiť skutkový stav dostatočný pre rozhodnutie vo veci majú orgány verejnej správy a
následkom nedostatočného zistenia skutkového stavu je zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa §
191 ods. 1 písm. e) SSP, nie dopĺňanie dokazovania správnym súdom. Z uvedených dôvodov správny
súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom. Navyše, predmetom tejto veci nie je posudzovanie

postupu správcu dane pri vyrubení, resp. vymáhaní dane voči spoločnostiam Black Dragon Distribution,
MAKADAR, NOMS Slovensko s.r.o., M.D. invest SK s.r.o. a AUTO ZEIT s,r.o., ale preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o znížení sumy nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie vo vzťahu k žalobcovi
(navyše, daňové orgány ani nekonštatovali spáchanie daňového podvodu vo vzťahu ku všetkým

žalobcom uvedeným spoločnostiam). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je úlohou daňových
orgánov obnovovať daňovú neutralitu v reťazci poznačenom daňovým podvodom. Ich úlohou (v súlade
s judikatúrou SD EÚ) je odoprieť daňovému subjektu odpočet DPH, pokiaľ sa preukáže, že sa zúčastnil
na daňovom podvode, hoci aj z nedbanlivosti. K námietke žalobcu, že pokiaľ správca dane neodvedenú
daň medzičasom vymohol, odpadá dôvod nepriznania odpočtu dane žalobcovi (vznesenej až v replike

podanej po uplynutí lehoty na dopĺňanie a rozširovanie žalobných bodov) správny súd len podotýka, že
v tejto veci je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP).

49. Vo vzťahu k námietkam vzneseným žalobcom v replike (zhrnutým v odseku 22. tohto rozsudku)

správny súd konštatuje, že takáto argumentácia nebola súčasťou správnych žalôb a bola žalobcom
prezentovaná až po uplynutí lehoty na doplnenie a rozšírenie žalobných bodov (§ 183 SSP v spojení
s § 181 ods. 1 SSP), ktorá uplynula dňa 29. 03. 2024, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 29. 01. 2024 a žalobca podal repliku až dňa 30. 05. 2024. Preto sa neskoro uplatnenými
námietkami žalobcu správny súd nezaoberal.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ako aj postupu orgánov verejnej
správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

51. Správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Zároveň správny súd nezistil, že by boli splnené
podmienkynapriznanieprávananáhradutrovkonaniažalovanémupodľa§168SSP,pretomunepriznal
právo na náhradu trov konania.

52. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
4. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší

správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.