Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Cbi/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200977
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200977.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions,

k. s., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca
konkurznej podstaty úpadcu: M - TECH partner s. r. o. v konkurze, so sídlom Vodárenská 28/6006, 080
01 Prešov, IČO: 31 728 251, právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040
01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: VAŠA PARAPETY, s. r. o.,
so sídlom Andreja Hlinku 1514/86, 972 71 Nováky, IČO: 46 437 355, právne zastúpený: JUDr. Martin
Žaťko, advokát, so sídlom Trenčianska cesta 603, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 695 802,
o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto:

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 07.02.2025 na Okresnom súde Prešov návrh na určenie neúčinnosti právnych
úkonov a to piatich Dohôd o započítaní vzájomných pohľadávok v celkovej hodnote 27 117,12 Eur
a zároveň žiadal vydať tieto finančné prostriedky v prospech konkurznej podstaty úpadcu M-TECH
partner s. r. o. v konkurze. Svoju žalobu odôvodnil tým, že úpadca M-TECH partner s. r. o. v konkurze

uzatvoril so žalovaným Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré však napĺňajú všetky znaky
zvýhodňujúceho právneho úkonu, a síce, že boli vykonané v čase úpadku úpadcu, spôsobili ukrátenie
uspokojenia pohľadávok ostatných konkurzných veriteľov úpadcu a boli vykonané počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania, t.j. v čase od 27.09.2022. Predlženie úpadcu podľa tvrdení žalobcu
nastalo už v roku 2022, pretože podľa účtovnej závierky úpadcu ku 31.12.2022 jeho záväzky prevyšovali
hodnotujehomajetku.Zároveňpreukázalnaskutočnosť,žeúpadcamalvčasevykonaniaodporovaných
právnych úkonov viacerých veriteľov. Dohodu o započítaním vzájomných pohľadávok podľa žalobcu

predstavujezvýhodňujúciprávnyúkonspoukazomnajudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
pretože takouto dohodou dochádza k transformácii majetku dlžníka spôsobilého ukrátiť ostatných
veriteľov.

2. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany namietal nedodržanie prekluzívnej lehoty jedného
roka na podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní
nepreukázal, že žalobou napadnuté právne úkony boli realizované počas úpadku úpadcu. Zo žaloby ani

zlistinnýchdôkazovniejepreukázané,žebolúpadcavrozhodnomčasepredlžený,t.j.vdeňuzatvárania
napadnutých dohôd o započítaní a žalobca v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný s
úpadcom dlhodobo úspešne obchodoval a nemal žiadne podozrenie o jeho predĺžení alebo platobnej
neschopnosti. Medzi úpadcom a žalovaným išlo o štandardný obchodný styk v podobe vzájomnejdodávky tovaru bez akejkoľvek spriaznenosti za ekvivalentné plnenie a preto žalovaný nevidí dôvod, aby
bol práve on poškodený a povinný vrátiť kúpnu cenu za riadne dodaný tovar, ktorá mu bola zaplatená 3
roky pred podaním žaloby. Išlo by o neproporcionálny zásah do právnej istoty a poctivého obchodného

styku.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.09.2025 a 03.12.2025, na ktorých vykonal dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Dňa 31.10.2022 úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou
si započítali vzájomné pohľadávky v celkovej výške 7 590,29 Eur.

5. Dňa 09.11.2022 úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou

si započítali vzájomné pohľadávky v celkovej výške 3 842,08 Eur.

6. Dňa 21.11.2022 úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou
si započítali vzájomné pohľadávky v celkovej výške 4 047,83 Eur.

7. Dňa 30.12.2022 úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou
si započítali vzájomné pohľadávky v celkovej výške 4 029,04 Eur.

8. Dňa 26.01.2023 úpadca a žalovaný uzatvorili Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorou
si započítali vzájomné pohľadávky v celkovej výške 2 612,24 Eur.

9. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 31.01.2024 sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka M-TECH partner s.r.o. so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728
251. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 06.02.2024.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

10. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

11. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní
po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku
pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní
pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá
sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene

predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi
výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej
ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera
krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní
po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi

vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a),
predpokladá sa, že je platobne neschopný.

12. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona
rozumie

a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec,2) prokurista alebo člen
dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),

d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.13. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane

lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

14. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

15. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

16. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

17. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

18. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

19. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

20. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom,
úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá,
ak sa nepreukáže opak.

21. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené

počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Právne posúdenie veci:

24. V prejednávanej právnej veci bolo nesporné, že Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
06.02.2024 sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M-TECH partner s.r.o.. Medzi
sporovými stranami zároveň nebolo sporné, že dňa 31.10.2022, 09.11.2022, 20.11.2022, 30.12.2022 a

26.01.2023 boli medzi úpadcom a žalovaným uzatvorené Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok
v celkovej výške 27 117,12 Eur. Sporným v konaní bolo, respektíve žalovaný v konaní namietal
nedodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR. Rovnako namietal,
že žalobca v konaní nepreukázal, že v deň uzatvárania napadnutých dohôd o započítaní bol úpadca
predlžený.

25. Súd konštatuje, že konkurz na spoločnosť TECH partner s.r.o. bol začatý s účinkami ku dňu
07.02.2024 a žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov bola na súd podaná dňa 07.02.2025, preto
je splnený základný predpoklad pre uplatnenie takejto žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR, a tedažaloba bola podaná v rámci ročnej prekluzívnej lehoty. Žalovaný síce v priebehu konania namietal
nedodržanie uvedenej lehoty, avšak vychádzal zo skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd dňa
10.02.2025. V tejto súvislosti súd uvádza, že na potvrdení o prijatí návrhu na začatie konania je síce

uvedený dátum 10.02.2025, avšak z doručenky na č.l. 29 jednoznačne vyplýva, že žaloba bola na súd
doručená už dňa 07.02.2025 o 20:37 hod..

26. Pri posudzovaní odporovateľnosti právneho úkonu bolo prvoradým pre súd v konaní ustáliť, či
sú splnené podmienky všeobecnej generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze

v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Práve všeobecná generálna klauzula uvedená v § 57 ods. 4 ZKR,
podľa ktorej odporovať podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno iba takému právnemu
úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, vymedzuje základný
predpoklad, ktorý musí byť splnený, aby súd mohol odporovateľnej žalobe vyhovieť. Uvedené platí aj v
tých konaniach, kde sa žalobca domáha odporovateľnosti na základe jednotlivých skutkových podstát
odporovateľnosti.

27. V tejto súvislosti bolo určujúce vyhodnotiť splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu
v rovine primárnej a základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR,
t.j. či išlo o ukracujúci právny úkon. V prejednávanej právnej veci má súd za to, že žalobca v rámci
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti vzhľadom na označené a vykonané dôkazy nepreukázal

stav majetku úpadcu v čase pred vykonaním dotknutého právneho úkonu a v čase po jeho vykonaní.
Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývali skutočnosti ozrejmujúce
stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení
odporovaného právneho úkonu. Žalobca nepreukázal dopad napadnutých úkonov na majetkové pomery
úpadcu v čase uskutočnenia týchto úkonov a na možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu,

ktoré existovali v čase uskutočnenia napádaných úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na
majetok úpadcu. Podľa názoru súdu žalobca ani len netvrdil a už vôbec nepreukázal vyššie vymedzené
súvislosti v spojení s § 57 ods. 4 ZKR a svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si nesplnil
a nepreukázal, že odporovacou žalobou napadnuté úkony spôsobili ukrátenie veriteľov. Pre splnenie
dôkaznej povinnosti v rámci základnej hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods.

4 ZKR je povinnosťou žalobcu určiť a stanoviť hodnotu majetku úpadcu pred vykonaním (účinnosťou)
napádaného právneho úkonu a hodnotu a stav majetku po vykonaní tohto úkonu, prihliadajúc pri tom
na prihlásené pohľadávky veriteľov a ich výšku.

28. Na podporu svojej argumentácie súd príkladmo poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 14CoKR/19/2018 zo dňa 29.11.2018) „Predpokladom každej
odporovateľnosti, a teda aj v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zníženie uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti
odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu
dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok

majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera
uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným
právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na
uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu,
nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. (...) Úspešnosť odporovateľnosti závisí tak od toho, či sa

majetok dlžníka právneho úkonu, ktorému sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal
na uspokojenie pohľadávky, a to k okamihu účinnosti napadnutého právneho úkonu. Záver o preukázaní
ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať
zo samotného vyhlásenia konkurzu pri splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle § 3 ods. 1
ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej

neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Samotná
skutočnosťpreukázaniaúpadkuvšakautomatickyneznamenáukráteniepodľa§57ods.4ZKRvzmysle
konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako
ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených
pohľadávok a ani od žalobcom tvrdenej spriaznenosti úpadcu a žalovaného. Stav majetku dlžníka pre

potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom (ne)došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok
jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu,
v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, len k uvedenému momentu možno
hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“.29. Vyššie citovaná argumentácia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je doplnená v rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2014, sp. zn. 25 CoKR 2/2014): „ ... Dôkazné bremeno

o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V posudzovanom prípade správca ako navrhovateľ
nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok
veriteľov, ktorí mali k tomuto okamihu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k
ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok,
poúčinnostispornejzmluvysamieraichuspokojeniaešteznížila.Správcavžalobenesprávnevychádza

z výšky prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu.
K ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy (jej účinnosťou),
a preto správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy a
sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať. Ide o primárny a
elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok
dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok

veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia
pohľadávok veriteľov dlžníka. Majetkové pomery úpadcu a jeho záväzky po vyhlásení konkurzu sú z
tohto hľadiska právne irelevantné. Po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa majetkové pomery
dlžníka do vyhlásenia konkurzu mohli rôznym spôsobom meniť, rovnako ako aj výška jeho záväzkov.
Argumentácia správcu, že majetok úpadcu nebude stačiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov, nič

nemení na právnom posúdení veci, pretože ak by to tak nebolo, neboli by splnené podmienky na
vyhlásenie konkurzu.“.

30. Rovnaké závery vyplývajú z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo
41/2020 zo dňa 29.10.2020: „K splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúcou z ustanovenia §

57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú evidenciu, respektíve závierku úpadcu. Ukrátenie
uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť preukázané len rozsahu majetku úpadcu pred uzavretím
napadaného právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovať jeho právneho úkonu
o väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov.“.

31. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci nie je splnený základný
hmotnoprávny predpoklad pre úspešnosť odporovacej žaloby podľa § 57 ods. 4 ZKR a žalobu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V

spore bol plne úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.