Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207046
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4124207046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov - matka: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
F. XXX/XX, XXX XX G. - H. I., zastúpená: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka so sídlom Farská 25, 949 01
Nitra, IČO: 42 114 101, a otec: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. L. XXX, XXX XX K. L., zastúpený:
Mgr. Martin Kirica, advokát so sídlom Mostná 42, 949 01 Nitra, IČO: 42 199 697, o návrhu matky na
zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu

Nitra zo dňa 18.02.2025 č.k. 55P/102/2024-213 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške
350 eur mesačne s účinnosťou od 26.06.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletú za čas od 26.06.2024 do 31.12.2025 vo výške 1.041,50 eur sa povoľuje

otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/229/2018-42 zo dňa 18.10.2018 v časti výšky
vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.02.2025 č.k. 55P/102/2024-213 z 24.05.2023 vo výroku I.
uložil otcovi povinnosť prispievať zvýšeným výživným na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 350
eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Zročné
výživné na maloletú za čas od 01.06.2024 do 28.02.2025 vo výške 2.250 eur povolil otcovi splácať v
splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následkom straty výhody
splátok a exekúcie. III. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 13P/229/2018-42 zo dňa

18.10.2018 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa s tým, že v ostatných častiach
zostáva uvedený rozsudok nezmenený. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.2. Vec právne posúdil podľa § 31 ods. 1, § 32 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods.
1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 121 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Konštatoval, že od poslednej úpravy

výživného rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/229/2018-42 zo dňa 18.10.2018 (právoplatný
dňa 07.11.2018) došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa aj na strane rodičov
maloletej. Maloletá v čase poslednej úpravy výživného navštevovala základnú školu, bola vo veku 10
roka, v súčasnosti je vo veku 17 rokov, študuje na strednej súkromnej škole a náklady na jej starostlivosť
sa počas šesťročného obdobia viacnásobne zvýšili. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom

dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 1.800 eur netto, výdavky na maloletú v tom čase
mala vo výške 200 eur. V súčasnosti matkin čistý mesačný príjem činí 820 eur, poberá daňový bonus a
prídavky na maloletú a výživné na maloletú vo výške 100 eur mesačne. Uviedol, že mesačné náklady
na maloletú predstavujú približne 560-600 eur, pričom matka zdieľa spolu s maloletou a svojím druhým
manželom nehnuteľnosť, ktorá je vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela matky a tento sa podieľa
na výdavkoch domácnosti v 1/3. Matka vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ornú pôdu,

polovičný obchodný podiel v spoločnosti D. M., a byt nachádzajúci sa v N. C., ktorý je jej osobným
vlastníctvom. V čase poslednej úpravy výživného otec dosahoval podľa daňového priznania mesačný
príjem vo výške 500 eur netto, podnikal v odbore stravovania. Mal preukázané, že v súčasnej dobe
otec naďalej podniká v oblasti stravovania, resp. pohostinstva, z daňového priznania za rok 2024 a
z predložených daňových priznaní od roku 2019 vyplýva, že otec účtovne vykazuje daňové straty za

rok 2024 v priemere vo výške 3.654 eur mesačne, za rok 2023 v priemere 3.782 eur, čo v skutočnosti
znamená, že dotuje svoje vlastné podnikanie z ním nepreukázaných príjmov. Z výpovede otca na
pojednávaní dňa 06.11.2024 vyplynulo, že v súčasnosti dosahuje čistý príjem cca vo výške 2.000 eur
mesačne,vosvojejfirmezamestnávasvojupartnerku,ktorejpríjemčinípribližne700eurmesačne,ktorá
u otca z väčšej časti býva, avšak na výdavkoch domácnosti sa nepodieľa. Svoje mesačné náklady otec

vyčíslil vo výške 1.034,81 eur a bežné výdavky na maloletú vo výške 751 eur mesačne, plus 150 eur na
dovolenky s dcérou. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného vychádzal z majetkových a zárobkových
pomerov rodičov a prihliadal na ich podiel a rozsah starostlivosti o maloletú. Vzal do úvahy, že osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, v starostlivosti otca sa nachádza dva víkendy v mesiaci a
podľa potreby aj v iný čas, určené výživné vo výške 100 eur mesačne otec platí pravidelne a tiež rôznymi

vyššími sumami maloletej prispieva na oblečenie a vreckové, podľa jej potrieb. Maloletá je vo veku,
kedy sa náklady na jej výživu a starostlivosť budú priamo úmerne s vekom a meniacimi sa záujmami a
opodstatnenými potrebami zvyšovať. Považoval za prirodzené, aby sa na týchto výdavkoch podieľali
obaja rodičia spoločne, pokiaľ je to v ich možnostiach, a ak sú výdavky primerané, nie nadhodnotené
alebo zbytočne neúčelné a je to v záujme maloletej. Na základe predložených listinných dôkazov matkou

mal preukázané objektívne mesačné výdavky na maloletú vo výške 560-600 eur a výdavky na bývanie
v sume približne 100 eur mesačne, t. j. výdavky spolu 660-700 eur mesačne. V zmysle rozhodnutia
NS SR R 65/2018, prihliadol aj na to, do akej miery sú potreby maloletej hradené z dávok štátnej
sociálnej podpory, teda prídavku na dieťa vyplácaného vo výške 60 eur mesačne. Sumu prídavku
na dieťa nezapočítal do príjmu matky, nakoľko nejde o dávku nahrádzajúcu príjem, resp. stratu jej

príjmu (napr. dávka v hmotnej núdzi, príp. dávka v nezamestnanosti). Nezohľadnil argument otca, že
príjem matky sa zvyšuje aj o daňový bonus na dieťa, pretože ako vyplýva z rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 20CoP 180/2020 zo dňa 16.02.2022, daňový bonus nie je možné zohľadniť pri
určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa, pretože nie je dávkou, ktorá je priamo vyplácaná,
a pre jej započítanie do čistej mesačnej mzdy zamestnanca je potrebné splniť zákonné podmienky.

Uviedol, že ak by postupoval pri výpočte výšky výživného v zmysle metodických tabuliek MS SR, otcovi
by prináležalo z ním deklarovaného čistého mesačného príjmu vo výške 2.000 eur platiť výživné na
maloletú vo výške 24 % z príjmu, t. j. sumu 480 eur. Po ustálení všetkých objektívnych mesačných
výdavkov matky na starostlivosť o maloletú v sume 660-700 eur mesačne, s prihliadnutím aj na prídavok
na dieťa, ktorý pokrýva odôvodnené potreby maloletej, avšak nemožno ním nahrádzať samotné platby

výživného, ktorými sú rodičia detí povinní prispievať na ich výživu, zistil, že bez štátnej podpory zostala
suma pravidelných odôvodnených potrieb maloletej vo výške 600-640 eur mesačne (700/660 eur-60
eur prídavok). Po zohľadnení, že väčší podiel starostlivosti o maloletú zabezpečuje matka (väčšiu
časť mesiaca) a berúc do úvahy uvedené skutočností považoval výživné vo výške 350 eur mesačne
za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej, aj zárobkovým a majetkovým pomerom otca.

Dodal, že otcovi nič nebráni, aby umožnil maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni a uhrádzal
jej nad rámec aj iné odôvodnené potreby vo väčšej miere, ako napr. nákup značkového oblečenia,
avšak prednostne musia byť výživným pokryté základné odôvodnené potreby maloletej. Po vyhodnotení
výsledkov dokazovania, zohľadnení stanoviska kolízneho opatrovníka predneseného na poslednompojednávaní dospel k záveru o dôvodnosti upraveného návrhu matky zo dňa 02.09.2024 na zvýšenie
výživného na sumu 350 eur mesačne. Výživné zvýšil od 01.06.2024, čím vzniklo otcovi zročné výživné
na maloletú za obdobie od 01.06.2024 do 28.08.2025 vo výške 2.250 eur (350 eur-100 eur = 250 eur

x 9 mesiacov). Otcovi povolil splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 100 eur popri bežnom
výživnom aplikujúc ust. § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP)
pod následkami straty výhody splátok. Prihliadol na finančnú situáciu otca a jeho možnosti a schopnosti
splatiť zročné výživné určenými splátkami. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudku Okresného súdu Nitra
č. k. 13P/229/2018-42 zo dňa 18.10.2018 v časti o výživnom na maloletú. O trovách konania rozhodol

podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zvýši výživné na maloletú sumou 200 eur
mesačne s účinnosťou od 01.06.2024 a zročné výživné za obdobie od 01.07.2024 do 28.02.2025 vo
výške 1.600 eur povolí otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný
stav veci. Poukázal na to, že matka vyčíslila náklady na maloletú na sumu 600 eur mesačne, žiadala
určiť výživné v sume 500 eur a počas konania náklady maloletej upravila na sumu 660 až 700
eur. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že pravidelné odôvodnené potreby maloletej sú vo výške

600 až 640 eur (po odpočítaní prídavku na dieťa), avšak neuviedol čo do týchto výdavkov zahrnul
a ktoré položky odmietol. Z tohto pohľadu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že
počas konania namietal viaceré položky ako výdavky, ktoré nevznikajú maloletej , ale jej matke, resp.
niektoré výdavky doposiaľ hradil on. Nestotožnil sa s názorom súdu, ktorý zohľadnil vyššiu mieru
starostlivosti matky o maloletú v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, keď zabezpečenie starostlivosti

o dieťa sa mení podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu. Vyšší stupeň samostatnosti vo veku
17 rokov je dôvodom, pre ktorý podiel výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá, pričom
obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Uviedol, že aplikácia tzv. „tabuľkového výživného“ nie je namieste
najmä v prípadoch oprávneného dieťaťa, ktorého rodičia majú nadštandardné príjmy. Zákonná limitácia

výšky súdom určeného výživného je daná jeho spotrebným charakterom. Mal za to, že určené výživné
nezodpovedá zákonným kritériám a spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi rodičmi, vzhľadom na
nadštandardnú štruktúru odôvodnených potrieb dieťaťa a skutočnosť, že ich časť pokrývajú prídavky
na dieťa, ktoré boli poukazované matke. V konaní preukázal výšku svojich príjmov, ktoré dosahuje
z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba a to za celé obdobie od rozvodu manželstva.

Za čistý príjem je potrebné považovať príjem znížený o výdavky nevyhnutne súvisiace s výkonom
podnikateľskej činnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že majetkové pomery matky
sú výrazne lepšie ako u neho, napriek tomu ho zaviazal platením výživného predstavujúceho viac ako
polovicu mesačných nákladov na maloletú. Uvedený nepomer žiadnym spôsobom nevysvetlil a tiež
nezohľadnil, že maloletá trávi u neho a u starých rodičov z jeho strany takmer jednu štvrtinu roka. Súd

sa touto skutočnosťou nezaoberal, nevzal ju do úvahy a nevyhodnotil ju, pritom nejde o zanedbateľnú
položku,naktorúmalprihliadaťprispriemerovanímesačnýchvýdavkovnamaloletúvyčíslenýchmatkou.
Namietal, že v konaní nebolo preukázané, že by matke objektívne bránilo komunikovať s ním ohľadom
potreby platenia vyššieho výživného na maloletú. Návrh na zvýšenie výživného matka podala dňa
26.06.2024, bežné výživné platil mesiac vopred so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci, teda výživné za

jún 2024 zaplatil do 15.05.2024. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu, ktorý bez akéhokoľvek odôvodnenia
zvýšil výživné spätne pred podaním návrhu.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

značného rozsahu a dostatočným spôsobom zistil pomery účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie
nie je rozporné s bežnou zaužívanou praxou súdov v iných, obdobných konaniach a zhoduje sa
s rozhodovacou praxou súdov vo veciach výživného. Nesúhlasila s tvrdeniami otca uvedenými
v odvolaní a poukázala na všetky svoje doterajšie prednesy a vyjadrenia. Považovala za zarážajúce,
že otec, ktorý predložil doklady o svojich príjmov preukazujúce dlhodobé straty, na tieto dokumenty

poukazuje. Uviedla, že súd správne posúdil doklady predložené otcom, ktoré neodzrkadľujú jeho
skutočné príjmy a vychádzal z ním deklarovaného príjmu vo výške 2.000 eur mesačne. Následne súd
aplikoval tabuľku výživného a pri veku dieťaťa 17 rokov a existencii len tejto jednej vyživovacej povinnosti
otca, by malo výživné byť otcovi určené v sume 480 eur. Súd zohľadnil aj ňou vyčíslené výdavky navýživu a starostlivosť o maloletú a výživné vo výške 350 eur mesačne určil adekvátne. Súd mohol
otcom tvrdený príjem pri striktnom posudzovaní zárobkových pomerov zohľadniť aj v súlade s ust.
§ 63 ods. 1 Zákona o rodine. V konaní preukázala oprávnenosť všetkých vynakladaných výdavkov

na maloletú, vrátane zvýšených mesačných výdavkoch na zabezpečenie jej zdravotnej starostlivosti
súvisiacich s liečbou aknóznej pleti. Otec namieta výšku výživného ako neobvyklú a nadsadenú, pričom
sám tvrdil, že v sume 350 eur mesačne kupuje dcére len veci na oblečenie, nepočítajúc do toho ďalšie
výdavky. K námietke otca, že mala možnosť osloviť ho o zvýšenie výživného skôr, uviedla, že nie je
daná zákonná podmienka podania návrhu na súd bez predchádzajúceho oslovenia povinného rodiča.

Zdôraznila, že otec platil výživné na maloletú vo výške 100 eur mesačne a nič mu nebránilo prispievať
sumou vyššou. Za nezrozumiteľnú považovala námietku ohľadom okamihu zvýšenia výživného od
01.06.2024, pretože súd výživné zvýšil od mesiaca, v ktorom podala návrh a súčasne správne vypočítal
zročné výživné. Nie je zrejmé, aký vplyv má na ustálenie okamihu zvýšenia výživného skutočnosť, že
výživné na mesiac jún bolo zaplatené v máji 2024. To, či otec skutočne platí výživné mesačne vopred,
žiadnym spôsobom nepreukázal. V podaní zo dňa 14.01.2026 poukázala na predložený prehľad platieb

výživného, vrátane zročného výživného.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý
zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, jeho vek a schopnosti a možnosti otca.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného vychádzal z kritérií
rozhodných pre určovanie výživného uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
t.j. posudzoval zmenu pomerov z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z hľadiska
príjmov, pomerov a schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletá plne odkázaná atieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so
skutočnosťami rozhodnými v čase ostatného rozhodovania súdu o výživnom (rozsudok Okresného
súdu Nitra č. k. 13P/229/2018-42 zo dňa 18.10.2018). Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, vec vo vzťahu ku zvýšeniu výživného na sumu 350 eur mesačne správne
právne posúdil a vyvodil z nej správny právny záver. So záverom súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil
výživné na maloletú od 01.06.2024 sa však odvolací súd nestotožnil, vyhodnotiac jeho závery v tejto
časti (vychádzajúc z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie) za nesprávne.

16. Tým, že predmetom konania v danej veci je zmena rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa,
je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý jasne definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za takéto v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia treba považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, musí
ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov. Úlohou súdu pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť,
či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, v prípade kladného

zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené
potreby dieťaťa, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, pri
zachovaní práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine), ktorú možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so
skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, ktorá môže byť na strane
oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak
zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (napr. strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie

podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho
potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje
zmenutakvovzťahuksúdnymrozhodnutiam(musíísťorozhodnutie,ktorýmbolavyživovaciapovinnosť
priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť
možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Odôvodnené potreby dieťaťa

sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu
dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie
a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak
odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou
a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými

len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb,
nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú
odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k
veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju

dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

18. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej
inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej
k podstatnej zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného s ohľadom na jej

vek, prirodzený rast a s tým súvisiace zvýšenie nákladov, štúdium na strednej škole, a s prihliadnutím
na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba šesť rokov (v čase vyhlásenia
rozsudku súdu prvej inštancie). Zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť
zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských
a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len

orientačne, pričom súd pri ustálení výšky nákladov na stravu, ošatenie, hygienické potreby vychádza
zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa. Z matkou vyčíslených
a preukázaných mesačných nákladov na odôvodnené potreby maloletej napadnutého je zrejmé, že tieto
predstavujú náklady na školu vo výške 60 eur, oblečenie a obuv 60 eur, drogéria 50 eur, liečba
akné 50 eur, strava 120 eur, mobil a Spotify 20 eur, cestovné do školy 20 eur, bývanie 100 eur,

náklady súvisiace so školou 5 - 10 eur, fitness centrum 20 eur, iné náklady (kino, koncerty, festivaly)
20 - 30 eur, vreckové 20 eur, t.j. spolu 560 eur (bod 1 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zároveň
dopĺňa, že ak sa aj v priebehu konania na súde prvej inštancie zvýšili čiastočne náklady na školu o 10
eur mesačne a náklady na zdravotný starostlivosť o 20 eur, tieto položky nepochybne prináležia donákladov na potreby maloletej a sú do nich zahrnuté. Súd prvej inštancie považoval za objektívne
preukázané náklady vo výške 660 až 700 eur mesačne. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že otec
uznal náklady na maloletú vo výške 600 eur mesačne, ktorá suma podľa jeho mienky zodpovedá jej

veku a požiadavkám na zabezpečenie jej odôvodnených potrieb. Na základe vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie odvolací súd len čiastočne korigoval a ustálil náklady na potreby maloletej sumou
670 eur mesačne, keď do ustálenej sumy nákladov maloletej zohľadnil životnú úroveň otca a jeho
možnosti maloletej prispieť na jej rozvoj, prípadne na ďalšie jej aktivity. Pokiaľ ide o výhrady otca vo
vzťahu k poberanému prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne, odvolací súd nespochybňuje, že

uvedený príspevok je určený na krytie potrieb maloletého dieťaťa. Je však potrebné konštatovať, že
daná suma je vo zvýšenom výživnom zohľadnená. V súvislosti s námietkou otca ohľadom jeho plnení
nad rámec výživného udáva, že matka a napokon aj maloletá (bod 8. a 9. odôvodnenia napadnutého
rozsudku) uvedené nespochybnili. Nemožno však opomenúť, že doposiaľ určené výživné otcovi na
maloletú vo výške 100 eur mesačne v žiadnom prípade nezodpovedalo veku a potrebám maloletej.
Pokiaľ otec prispieval maloletej nad rámec výživného, išlo o jeho dobrovoľné nepravidelné plnenia,

ktorá okolnosť však nemá vplyv na zmenu rozhodnutia vo vzťahu k výške zvýšeného výživného na
maloletú. Odvolací súd nespochybňuje výhrady otca týkajúce sa veku maloletej a výkonu osobnej
starostlivosti o ňu zo strany matky, keď je nesporné a prirodzené, že s pribúdajúcim vekom sa osobná
starostlivosť o dieťa mení. V tejto súvislosti poukazuje na to, že pri ustálených nákladoch maloletej na
sumu 670 eur mesačne a po odpočítaní prídavkov na dieťa vo výške 60 eur mesačne, zostáva suma

610 eur, z ktorej príspevok zo strany otca činí 350 eur a zvyšnú časť tvorí finančný príspevok zo strany
matky a plnenie premietnuté do osobnej starostlivosti o maloletú (väčší rozsah dní, kedy zabezpečuje
matka starostlivosť). Námietku otca spočívajúcu v tom, že súd nezohľadnil trávenie času maloletej
s otcom, považoval odvolací súd za nedôvodnú, keď z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej
inštancie sa touto skutočnosťou zaoberal (práve pri zohľadnení pomeru počtu dní, kedy matka vykonáva

starostlivosť o maloletú). Dopĺňa, že pokiaľ maloletá s otcom trávi každý druhý víkend, uvedené nie
je dôvodom pre vyhovenie odvolaniu otca, s prihliadnutím na jeho príjem, možnosti, životnú úroveň
a skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel
k názoru, že súdom prvej inštancie zvýšená výška výživného sumou 350 eur mesačne vychádza z výšky
odôvodnených nákladov na maloletú, zohľadňuje aj vyplácané prídavky na dieťa a príjmy a pomery na

strane oboch rodičov.

19.Súdprvejinštancievykonalnáležitédokazovanieajvovzťahukzisteniuaposúdeniuzmenypomerov
na strane rodičov, t.j. zisťoval príjmy, pomery, možnosti a schopnosti rodičov a ich životnú úroveň.
Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že zmena pomerov

nastala na strane otca, ktorý ako sám potvrdil dosahuje príjem z podnikania vo výške 2.000 eur mesačne
netto (cca o 1.500 eur viac), ktorý príjem od poslednej úpravy výživného výrazne vzrástol. Z otcom
predloženého prehľadu jeho výdavkov vyplynulo, že náklady prevyšujú jeho príjem, ktorá skutočnosť
nasvedčuje o jeho možnostiach a vyššej životnej úrovni. Pokiaľ otec poukazoval na straty v podnikaní,
správne súd prvej inštancie prihliadal na ním prezentovanú výšku príjmu. V súvislosti s porovnaním

pomerov na strane matky bolo v konaní preukázané, že jej príjem klesol z 1.800 eur mesačne na
820 eur, pričom však vlastní polovičný podiel v spoločnosti D., M., ktorej je spoločníčkou a ďalším
konateľom a spoločníkom firmy je jej manžel. Vzhľadom na zisky spoločnosti dosahované v roku 2024
vo výške 62.000 eur (uvedené vyplýva z bodu 4 napadnutého rozsudku), je dôvodné vysloviť názor,
že matka ako spoločník a zamestnanec spoločnosti má možnosti dosahovať príjem vyšší. Pokiaľ ide

o majetkové pomery rodičov obaja vlastnia nehnuteľnosti, otec je vlastníkom rodinného domu, matka
vlastní byt v N. C., ktorý prenajíma. Nemožno opomenúť, že aj vlastníctvo nehnuteľnosti matky a jej
podiel v obchodnej spoločnosti nasvedčujú určitej životnej úrovni, nie nízkej. Obaja rodičia majú
nákladynabývanieanákladysúvisiacespredmetomichpodnikateľskejčinnosti,pričomnastranematky
bývajúcej v nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva jej manžela dochádza k prepočtu podielu nákladov

na bývanie na tri osoby. V neposlednom rade odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadal
aj na skutočnosť, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. S poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd uzavrel, že výška zvýšeného výživného na sumu
350 eur mesačne zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, t.j. je
primerané ako odôvodneným potrebám maloletej, zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich

životnej úrovni a výkonu osobnej starostlivosti o maloletú. K námietke otca ohľadom nesprávneho
postupu súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní aplikoval tzv. „tabuľkové výživné“ odvolací súd
udáva, že ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine jasne určujú kritéria na strane povinného rodiča pri
rozhodovaní o výživnom. Zároveň je nesporné, že pri určení/zvýšení výživného súd zohľadňuje okrempríjmu a pomerov povinného rodiča aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti a životnú úroveň. Určenie
výšky výživného len z percentuálneho výpočtu z príjmu rodiča nie je základným kritériom, pretože
Metodika MS SR o pravidlách určovania výživného má len odporúčací charakter, keď povinnosťou

súdu je ku každej veci týkajúcej sa výživného určovaného/zvyšovanému na maloleté dieťa, ktoré nie
je schopné samé sa živiť (študujúce), pristupovať individuálne s ohľadom na výsledky vykonaného
dokazovania v každom konkrétnom prípade (rozh. NS SR č.k. 5Cdo/87/2017, 4Cdo/215/2022). Ani daná
námietka otca nezakladá dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v časti výšky výživného, pretože
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie ako jediné kritérium pri zvýšení

výživnéhoneaplikovallentzv.tabuľkovévýživné,alevychádzalzozákonnýchkritérií(§62anasl.Zákona
o rodine) a porovnania pomerov. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k správnosti záverov súdu
prvej inštancie o zvýšení výživného na maloletú na sumu 350 eur mesačne.

20. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaniu otca v časti
týkajúcej sa určenia účinnosti momentu zvýšenia výživného na maloletú a to od 01.06.2024 odvolací

súd zohľadnil námietku otca. V tomto smere poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého výživné na maloleté dieťa možno priznať odo dňa začatia súdneho konania a spätne
najdlhšie na dobu troch rokov za splnenie podmienky preukázania dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Z návrhu matky (bod 1 napadnutého rozsudku) a z argumentácie matky k odvolaniu otca k tejto
časti napadnutého rozsudku nevyplynula žiadna okolnosť nasvedčujúca tomu, že by matka preukázala

dôvody hodné osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne. Samotná skutočnosť, že od poslednej
úpravy výživného uplynula doba šiestich rokov a výživné bolo zvýšené od mesiaca, v ktorom podala
návrh, za takéto dôvody nemožno považovať. Len pre vysvetlenie odvolací súd udáva, že dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa môže byť dlhodobá neprítomnosť matky na území Slovenskej republiky,
prípadne dlhodobé ochorenie, hospitalizácia, teda dôvody, ktoré jej objektívne bránili podať návrh skôr.

Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdu prvej inštancie, pristúpil z uvedených
dôvodov ku zmene výroku napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa okamihu zvýšenia výživného na
maloletú a tento ustálil dňom podania návrhu, t.j. od 26.06.2024. Zároveň udáva, že od tohto dňa je
potrebné vypočítať aj zročné výživné na maloletú. Na námietky otca , ktorý navrhol zvýšiť výživné od
26.06.2024 a zročné výživné vypočítať od 1.07.2024 z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal. Odvolací

zmenilvýrokozvýšenívýživnéhonamaloletúvčastiurčeniamomentuzvýšeniavýživného,vzhľadomna
jeho nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie. Zároveň vo zvyšku, ktorá sa týka zvýšenia výživného
od 01.06.2024 do 25.06.2024 návrh matky ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

21. Zročné výživné za obdobie od 26.06.2024 do 31.12.2025 predstavuje rozdiel medzi zvýšeným

výživným na sumu 350 eur mesačne a doposiaľ určeným výživným 100 eur mesačne. Je teda zrejmé,
že otec mal od 26.06.2024 platiť zvýšené výživné na maloletú vo výške 350 eur mesačne, teda rozdiel
medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným činí 250 eur mesačne. To znamená, že za
mesiac jún 2024 mal otec zaplatiť k určenému výživnému alikvótnu časť výživného vo výške 41,50 eur
eur (t.j. 8,30 eur/deň x 5 dní), 6 mesiacov za rok 2024 – 1.500 eur (6x250 eur), 12 mesiacov za rok 2025

– 3.000 eur (12x250 eur), t.j. spolu 4.541,50 eur. Z predložených dokladov matkou vyplynulo, že otec
k 31.12.2025 popri bežnom výživnom 100 eur mesačne zaplatil na výživu maloletej za mesiace marec
až december 2025 výživné vo výške po 250 eur mesačne, t.j. spolu 2.500 eur. Za uvedené obdobie tiež
uhradil splátky zročného výživného určeného súdom prvej inštancie sumami po 100 eur mesačne (10
mesiacov x 100 eur), t.j. spolu 1.000 eur. Celková suma uhradeného výživného potom činí 3.500 eur.

Nakoľko mal otec zaplatiť celkovú sumu 4.541,50 eur, jeho dlh na zročnom výživnom predstavuje ku
dňu 31.12.2025 sumu 1.041,50 eur. Zhodne ako súd prvej inštancie povolil odvolací súd otcovi splátky
zročného výživného mesačne vo výške 100 eur použijúc ust. § 232 ods. 4 CSP berúc do úvahy výšku
bežného výživného a splátky zročného výživného.
22. Keďže so zmenou výšky výživného súvisí i zmena posledného rozhodnutia o výživnom, odvolací

súd zároveň rozhodol o zmene ostatného rozsudku v časti o výživnom na maloletú.

23. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CMP v časti určenia
momentu (dátumu), od ktorého došlo ku zvýšeniu výživného a v časti zročného výživného.

24. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, §
219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a
preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci nazáklade spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo

dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

25. O trovách konania rozhodol podľa § 2 ods. 1 , § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).