Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 12Sas/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124349229
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:6124349229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 676 204 6929 0 zo
dňa 11.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 676 204 6929 0 zo dňa 11.07.2024 z r u š
u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie – generálny riaditeľ na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom
rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré
bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 676 204 6929 0 zo dňa 02. mája 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na podmienky vzniku nároku na
invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že žalobkyňa
bola uznaná za invalidnú z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to na základe posúdenia jej zdravotného stavu posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorého výsledok je uvedený
v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 16.02.2024.

3. Ďalej prvostupňový správny orgán konštatoval, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov
a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, pričom v prípade žalobkyne táto pred vznikom invalidity, t.
j. pred 30.05.2023, získala 4 999 dní, t. j. 13 rokov a 254 dní, obdobia dôchodkového poistenia v zmysle
priloženého osobného listu dôchodkového poistenia. Ďalej uviedol, že žalobkyni boli zhodnotené všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov

hľadajúcich zamestnanie v období d 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora
v nezamestnanosti, nebola hodnotená v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
zákona č. 446/2000 Z. z.. Hodnotené nebolo ani obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie
po 31.12.2003, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákonač. 461/2003 Z. z.. Správny orgán tak konštatoval, že žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodla žalovaná prostredníctvom svojho generálneho riaditeľa ako príslušného odvolacieho orgánu
rozhodnutím č. 676 204 6929 0 zo dňa 11.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolací
orgán odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán zhrnul priebeh administratívneho konania a
zdôraznil, že výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je podmienený získaním odbornej
spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové
lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové

lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj
z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

6. Odvolací orgán citoval príslušnú právnu úpravu a konštatoval, že na základe podaného odvolania

bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Zvolen dňa 26.06.2024, pričom posudkový lekár pobočky zotrval na svojom
pôvodnom posúdení zdravotného stavu a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne, predložil kompletný
posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia žalovanej so sídlom v Banskej
Bystrici. Odvolací orgán citoval závery posudkového lekára ústredia žalovanej a konštatoval, že

za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkový lekár určil choroby močovej sústavy,
postihnutie obličiek, strata alebo výpad funkcie jednej obličky s obmedzením funkcie druhej obličky -
ľahkého stupňa podľa kapitoly XI, oddielu A, položky 5, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia od 25 % do 35 %).
Za ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne posudkový lekár ústredia žalovanej zvýšil mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení zdravotného stavu posudkovými
lekármi sociálneho poistenia v rámci odvolacieho konania tak predstavovala 45 % od 30. mája 2023.

7. Odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého

poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Odvolací orgán zdôraznil, že všetky podmienky
nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť kumulatívne, súčasne. Nakoľko žalobkyňa splnila
medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok, pretože je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 % od 03. februára 2022, bolo potrebné zistiť, či
žalobkyňa splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods.
1 písm. g) zákona o sociálnom poistení.

8. Odvolací orgán uviedol, že podľa predmetného zákonného ustanovenia počet rokov dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15
rokov. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa obdobie dôchodkového poistenia zisťuje z
obdobia pred vznikom invalidity. Odvolací orgán uviedol, že ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 30. máju 2023,

žalobkyňa dovŕšila 56 rokov veku a v odvolacom konaní bolo zistené, že pred vznikom invalidity získala
4 999 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 13 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia,
čím nesplnila jednu z podmienok nároku na invalidný dôchodok stanovenú v § 70 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení.

9. Odvolací orgán poukazoval na § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že podľa
potvrdenia Národného úradu práce Krupina zo dňa 18. júna 2001 bola žalobkyňa vedená v evidencii
úradu práce v období od 11. septembra 1991 do 31. mája 2001. Na dôchodkové účely sa ako obdobie
dôchodkového poistenia nehodnotí v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnomzabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z. doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov
hľadajúcich zamestnanie po období od 01. januára 2001 do 31. decembra 2003, počas ktorej nebola
vyplácaná podpora v nezamestnanosti. V prípade žalobkyne sa tak nezhodnotilo pre nárok na invalidný

dôchodok obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie po období
od januára 2001 do 31. mája 2001. Odvolací orgán poukázal na to, že obdobie dôchodkového poistenia
ju uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia
a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Podľa odvolacieho orgánu boli žalobkyni pre nárok na dôchodok
započítanévšetkypreukázanéobdobiadôchodkovéhopoistenianazákladeúdajovuvedenýchvžiadosti

o dôchodok, priložených dokladoch a údajoch nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne.

10. Odvolací orgán zdôraznil, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok je potrebné prihliadať
na všetky podmienky tohto nároku ustanovené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, to znamená,
že poistenec okrem toho, že bol uznaný za invalidného posudkovým lekárom sociálneho poistenia, musí

zároveň získať určitý počet rokov obdobia dôchodkového poistenia ku dňu vzniku invalidity a nesmie
spĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok alebo byť poberateľom predčasného starobného
dôchodku. Odvolací orgán konštatoval, že nakoľko žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu
rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 1 písm.
g) zákona o sociálnom poistení, jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nie je možné vyhovieť.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia.

12.Vodôvodnenísprávnejžalobyžalobkyňauviedla,žedňa16.02.2024napobočkeSociálnejpoisťovne
podala žiadosť o invalidný dôchodok. Dňa 02.05. bola na komisii vo Zvolene, kde ju posudkový lekár
uznal invalidnou na 45 %. Keďže jej Sociálna poisťovňa nechcela dôchodok vyplatiť, žalobkyňa sa
rozhodla odvolať na pobočke vo Zvolene dňa 05.06.2024. Na základe jej odvolania bol jej zdravotný

stav opätovne posúdený dňa 26.06.2024 posudkovým lekárom v Banskej Bystrici, kde ju posudková
lekárkatiežuznalainvalidnou.Žalobkyňakonštatovala,žebolauznanázainvalidnúdvomaposudkovými
lekármi a preto žiada o vyplatenie invalidného dôchodku. Keďže jej zdravotný stav je nepriaznivý a často
si nedokáže ani uvariť alebo ísť do obchodu, pretože je slabá, žiada o vyplatenie dôchodku. Žalobkyňa
poukázala na to, že momentálne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 85 EUR a z toho sa vyžiť

nedá, keďže potrebuje chodiť na lekárske kontroly, potrebuje peniaze aj na lieky, stravovanie, hygienu,
poplatky za energie a podobne. Žalobkyňa uvádzala, že sa jej žije veľmi ťažko, často si nemôže dovoliť
ani lieky z lekárne, pomáhajú jej dobrí ľudia v obci, v ktorej žije, za čo im je vďačná. Žalobkyňa vyjadrila
názor, že jej invalidný dôchodok patrí.

13. V doplnení správnej žaloby zo dňa 26.08.2024 žalobkyňa uviedla nasledovné: Dňa 10.01.2024
podala žiadosť o invalidný dôchodok. Dňa 16.02.2024 bola vo Zvolene, kde ju posudkový lekár uznal
invalidnou na 45 % od 30.05.2023. Dňa 02.05.2024 bolo vydané zamietajúce rozhodnutie, proti ktorému
sa žalobkyňa odvolala. Posudkový lekár v Banskej Bystrici ju tiež uznal za invalidnú na 60 %. Dňa
11.07.2024 žalobkyňa dostala rozhodnutie o zamietnutí nároku s tým, že pred vznikom invalidity je

potrebných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a jej chýba k tomu 1 rok a 3 mesiace. Zaplatiť
za tento 1 rok a 3 mesiace nemôže, má zdravotné príčiny, je na PN, má len jednu obličku, mala
operácie, na druhej obličke máva koliky a zápaly, infekcie, v roku 2022 mala zlomeninu stehennej kosti,
má poškodenie krčných stavcov, cysty, berie lieky na vysoký tlak, lieky od internistu, urológa, krčnej,
všeobecnej a gastroenterológa. Nemá jej kto pomôcť, dcéra zomrela, keď mala 5 rokov na zlyhanie

srdca. Má syna, ktorý je invalid, má dve deti, nevesta chodí na prospešné práce. Žalobkyňa čakala
priznanie invalidného dôchodku. Do práce nevládze chodiť. Posudkový lekár ju uznal za invalidnú na
60 %. Žalobkyňa namietala, že aj takým, čo nemajú odrobené 15 rokov, priznali invalidný dôchodok a
pritom sú na tom oveľa lepšie ako ona, nie sú takí chorí. Žalobkyňa tiež uvádzala, že na advokáta nemá
peniaze, ale na pojednávanie príde, pomôžu jej dobrí ľudia. V závere uviedla, že má depresie, ktoré jej

zapríčinila Sociálna poisťovňa a chcela už aj spáchať samovraždu. Žiadala o prešetrenie veci a priložila
fotokópie rozhodnutí a lekárskych posudkov o invalidite, ktoré jej boli doručené. Súčasne žalobkyňa
uviedla, že žiada o nariadenie pojednávania vo veci.Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

14. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

15. Žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára
sociálnehopoisteniažalovanej,ústredie,BanskáBystricazodňa26.06.2024,podľaktoréhoježalobkyňa

invalidná podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 45 % od 30.05.2023.

16. Žalovaná poukazovala na to, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej
spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne a to

na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a
záverov odborných lekárov. Na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov
na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť sa vyžadujú odborné lekárske znalosti a vo
veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené podľa § 153 zákona o sociálnom
poistení posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej. Posudkový lekár ústredia žalovanej

vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na
45 % od 30.05.2023, preto žalobkyňa sa považuje za invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Žalobkyňa splnila medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok a následne bolo
potrebné určiť, či splnila aj ďalšie podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení.

17. Žalovaná citovala ustanovenia § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 písm. g) a § 72 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení a konštatovala, že vzhľadom na to, že žalobkyňa ku dňu vzniku invalidity, t. j. k 30. máju 2023
dosiahla 55 rokov veku, na vznik nároku na invalidný dôchodok bolo u nej potrebné získať najmenej
15 rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Žalovaná uviedla, že pred vznikom invalidity

t. j. pred 31. májom 2023, žalobkyňa získala len 13 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, čím nesplnila jednu z podmienok nároku na invalidný
dôchodok stanovenú v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom žalovaná zdôrazňovala, že
všetky podmienky uvedené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné splniť kumulatívne.

18.Žalovanásapridržiavalaskutkovýchaprávnychdôvodovuvedenýchvnapadnutomrozhodnutí,ktoré
je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím a trvala na jeho správnosti. V závere svojho vyjadrenia
žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom
komplexne a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov
odborných lekárov. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobkyne na nárok na invalidný dôchodok

bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté
rozhodnutie je zákonné a správne.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

19. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe, ktoré jej bolo doručené zo strany správneho
súdu dňa 25.10.2024, repliku nepodala.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

20. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.3SSP,preskúmalzákonnosťnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávy,
ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm.

a) SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 21.01.2026.21. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že zotrváva na podanej správnej žalobe. Bola stresovaná,
zúfalá. Nemá z čoho žiť, dostáva len 85 EUR mesačne. Chodí na injekcie, znova má zapálenú obličku,
ale snažila sa prísť. Chodí sa hlásiť od novembra 2004 na úrad práce. Poukazovala na to, že bola

posudkovými lekármi uznaná za invalidnú. Nemá z čoho doplatiť poistné, má iba 85 EUR mesačne a
potrebuje peniaze aj na jedlo a lieky. Do roboty ju nik nezoberie, lebo je chorá.

22. Žalovaná na pojednávaní zotrvávala na správnosti napadnutého rozhodnutia, pridržiavala sa
všetkých jej písomných vyjadrení doručených správnemu súdu, poukazovala na možnosť doplatenia

poistného. Žiadala, aby správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

23. Po prejednaní veci, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci
a žalobkyňa je fyzickou osobou, teda správny súd nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203
ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre jeho nezákonnosť

zrušiť a vec vrátiť druhostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

24. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku

invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

25. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

26. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

27. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

29. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

30. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

31. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

32. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotnýchpostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

33.Podľa§71ods.9zákonaosociálnompoistení,akvpríloheč.4niejeuvedenézdravotnépostihnutie,
ktoréjepríčinoudlhodobonepriaznivéhozdravotnéhostavu,určísamierapoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré

je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

34. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Podľa § 72 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok poistenca vo veku
a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,
b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,
c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,
e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,
f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

36. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku
na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

37. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

38.Podľa§153ods.3písm.a)zákonaosociálnompoistení,lekárskaposudkováčinnosťdôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

39. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

40. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

41. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej,
ktorým tento ako odvolací orgán v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok.

42. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 16.02.2024, doručenou

žalovanej dňa 21.02.2024, si žalobkyňa uplatnila nárok na invalidný dôchodok.

43. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Všetkyuvedenézákonnépodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne(t.j.súčasne)nato,abypoistencovi
vznikol nárok na invalidný dôchodok. Za invalidného sa poistenec podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení považuje vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.44. V tu prejednávanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa splnila medicínsku
podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, nakoľko podľa odborného posudku o invalidite

tak posudkového lekára pobočky žalovanej, ako aj posudkového lekára ústredia žalovanej, miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobkyne viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Nebolo sporné ani to, že žalobkyni nebol priznaný predčasný starobný dôchodok
a nespĺňala ku dňu vzniku invalidity podmienky nároku na starobný dôchodok. Dôvodom pre zamietnutie
žiadosti žalobkyne bolo výlučne to, že podľa žalovanej žalobkyňa nezískala pred vznikom invalidity

zákonom požadovaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona
o sociálnom poistení. Žalobkyni bol totiž posudkovým lekárom určený ako dátum vzniku invalidity 30.
máj 2023 a keďže k uvedenému dátumu dosiahla žalobkyňa 55 rokov veku, v zmysle § 72 ods. 1
písm. g) zákona o sociálnom poistení u poistenca nad 45 rokov sa vyžaduje získanie 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Žalobkyňa však získala len 4 999 dní, t. j. 13 rokov a 254 dní, obdobia
dôchodkového poistenia pred dátumom vzniku invalidity určeným posudkovým lekárom, z čoho potom

žalovaná vyvodila svoj záver o tom, že žalobkyňa nesplnila zákonom požadovanú podmienku.

45. Správny súd konštatuje, že podľa § 203 ods. 2 SSP v prípade správnej žaloby v sociálnych
veciach, ak je žalobcom fyzická osoba, správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. V súlade
s uvedeným správny súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, aj nad rámec žalobkyňou uvádzaných dôvodov. V rámci tohto postupu správny
súd preskúmaval aj to, či dátum vzniku invalidity, tak ako bol určený posudkovými lekármi, je náležite
objasnený. Keďže sa jedná o otázku medicínskeho charakteru, bolo potrebné preskúmať ju len v rámci
kompetencií správneho súdu.

46. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je totiž vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový

lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153
ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom,
či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom

na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej
správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový
lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho
záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, správny súd neposudzuje

medicínske otázky sám, ale len preskúmava jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť posudku.

47. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej
judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; pozri napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/73/2021
z 21. septembra 2022) potom správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný

lekársky posudok relevantný pre prejednávanú vec. Správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity; musí rovnako ako žalovaná vychádzať
z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

48. Pri preskúmavaní lekárskej správy a k nej pripojeného odborného lekárskeho posudku zo dňa
26.06.2024, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia v danej veci, sa správny súd
zameral aj na to, ako bol posudkovým lekárom určený a odôvodnený dátum vzniku invalidity.

49. Posudkový lekár ústredia žalovanej vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity uviedol, že: „V
percentuálnom zvýšení (10%) sú zohľadnené ostatné pridružené somatické ochorenia, so vznikom
invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% dňom urologického vyšetrenia
tj 30. mája 2023, čo je v súlade aj s novelou Prílohy č. 4.“50. Bližšie svoj záver ohľadom určeného dátumu vzniku invalidity posudkový lekár ústredia žalovanej
neodôvodnil, avšak je zrejmé z predchádzajúcej časti odôvodnenia jeho posudku, že dňa 30.05.2023

bola u žalobkyne po predchádzajúcich dlhoročných problémoch s pravou obličkou realizovaná
operácia – miniinvazívny zákrok nazývaný ureterorenoskopia (URS) a to s pozitívnym efektom, ktorá
predstavovala definitívne riešenie obličkového kameňa.

51. Čo však nie je zrejmé z odborného posudku posudkového lekára ústredia žalovanej, je to, z akých

dôvodovurčilakodátumvznikuinvalidityažpredmetnéurologickévyšetreniezodňa30.05.2023,vrámci
ktorého došlo k realizácii URS s pozitívnym efektom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne
totiž posudkový lekár ústredia žalovanej určil ochorenie zaradené do kapitoly XI., oddielu A, položky
5., písmena a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, t. j.: Choroby močovej sústavy - Postihnutia
obličiek - Strata alebo výpad funkcie jednej obličky s obmedzením funkcie druhej obličky - ľahkého
stupňa. V odôvodnení odborného posudku pritom posudkový lekár ústredia žalovanej uvádzal: „Pre

odliatkové kamene v ľavej obličke mala túto odstránenú v roku 1997. V solitárnej pravej obličke sú v
nasledujúcich rokoch dokumentované prekonané zápaly s renálnou obličkovou kolikou, s CT vyšetrením
v roku 2018 potvrdenou hydronefrózou II. stupňa a prítomnými obličkovými kameňmi. Odstránenie
konkrementov a zavedenie JJ stentov bolo realizované počas hospitalizácie na Urologickej klinike v
marci 2018. JJ stenty sú jednou z možností urgentného riešenia ťažkostí spôsobených kameňmi. Ide o

spojku,ktorávediezobličkydomočovéhomechúraazabezpečujevoľnýodtokmoču,ajnapriekkameňu.
Umožňuje tak normálne fungovanie obličky a predchádza obličkovým prípadným komplikáciám, ide
však len o dočasné riešenie na preklenutie obdobia do definitívneho riešenia obličkového kameňa.
Takto bol stav riešený aj u účastníčky konania pri recidivujúcich obličkových kameňoch, bez narušenia
dutého systému, čo bolo potvrdené aj CT vyšetrením brucha v auguste 2021. Spoľahlivým riešením

je operačný výkon takzvaná ureterorenoskopia (URS). Ide o miniinvazívny zákrok, počas ktorého sa
špeciálnymi inštrumentami, prirodzenými močovými cestami dostane k obličkovému kameňu, ktorý je
rozdrtený laserom. Takýto zákrok bol u účastníčky konania, bez komplikácií realizovaný v máji 2023,
s pozitívnym efektom a odstránením JJ stentu 30. mája 2023. Klinický nález je fyziologický, nie sú
preukázané prípadné patologické funkčné parametre solitárnej obličky, čomu zodpovedá miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35%.“

52. Z citovaných záverov posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa 26.06.2024 tak vyplýva,
že žalobkyňa mala odstránenú ľavú obličku v roku 1997 a odvtedy mala dlhoročné problémy so
zostávajúcou pravou obličkou, pričom týmito problémami boli zápaly s renálnou obličkovou kolikou,

hydronefróza II. stupňa a obličkové kamene. Tieto ťažkosti žalobkyne boli dlhé roky v riešení, v roku
2018 bola kvôli nim žalobkyňa aj hospitalizovaná na urologickej klinike, až napokon jej ťažkosti so
zostávajúcou pravou obličkou viedli k realizácii operačného zákroku dňa 30.05.2023.

53. Obdobne, v lekárskej správe posudkového lekára pobočky žalovanej zo dňa 16.02.2024, ktorý

bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, tento vo svojich záveroch tiež konštatuje
vo vzťahu k žalobkyni, že: „Ide o 56 ročnú účastníčku konania, ktorej bola v roku 1997 odstránená
ľavá oblička a následne má dlhodobé ťažkosti aj s pravou obličkou. Prekonala opakované zápaly
tejto obličky, zápaly močových ciest. Aktuálne jej v pravej obličke CT vyšetrenie potvrdilo odliatkový
kameň, preto absolvovala chirurgický zákrok na pravej obličke. Na urológiu chodí na pravidelné kontroly.

(...) Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
postihnutie obličiek, podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, ostatné
ochorenia svojou závažnosťou zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%,
na celkových 45%, dátum vzniku invalidity, dňom urologického vyšetrenia, t.j. 30. mája 2023, kontrolná
lekárska prehliadka je určená o 1 rok.“

54. Aj z odborného posudku posudkového lekára pobočky žalovanej tak vyplýva, že žalobkyňa od
odstránenia ľavej obličky v roku 1997 má dlhoročné problémy so zostávajúcou pravou obličkou.

55. Z lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise tiež vyplývajú dlhoročné problémy

žalobkyne s pravou obličkou - napr. lekárska správa C. F. F. zo dňa 29.11.2023, lekárska správa C. C. G.
zo dňa 24.10.2023, prepúšťacia správa Urologická klinika SZU zo dňa 16.05.2023, prepúšťacia správa
Hospitale s.r.o. zo dňa 23.08.2021, či prepúšťacia správa II. urologická klinika SZÚ zo dňa 16.03.2018.
Hoci prepúšťacia správa zo dňa 16.03.2018 je najstaršou z lekárskych správ nachádzajúcich savadministratívnomspise,jezrejmézjejobsahu,žeužajpredtýmtodátumomsaužalobkynevyskytovali
zdravotné ťažkosti s pravou obličkou.

56. V lekárskom náleze, potvrdenom všeobecným lekárom žalobkyne, doručenom žalovanej dňa
16.02.2024, sa uvádza, že: „Pacientka pred 13 r. nefrectomia 1. sin pre odliatový kameň. Od t.č.
častejšie infekcie moč. ciest, v 4/2015 pre ac. cystopyelitídu v solitárnej obličke hosp. na inter. odd. KA,
neskôr konzultovaná pre ťažkosti urológom ako aj nefrológom, v 2019 JJ stend na solitárnej obličke
hosp. na urologii 5/2022 reoperácia, JJ stend 1. dx. V sledovaní urol.“ V zozname diagnóz sa uvádza

„S. p. nefrectomii 1. sin v min, S.p. cystopyellitis ac. 4/2015, 2022/5 solitárnej obličky, Potrahovaná
renalna kolika 1. dx., reoperácia JJ stendu 2015 a 2022/5 urologická hosp. na solitárnej obličke 1d.x
(...)“. Z citovaného lekárskeho nálezu vyplýva, že zdravotné ťažkosti žalobkyne so zostávajúcou pravou
obličkou sa mali u nej vyskytovať už od odstránenia ľavej obličky v roku 1997, keďže sa v nej uvádza,
že pacientka mala nefrectomiu (chirurgické odstránenie obličky) a od toho času trpí na častejšie infekcie
močových ciest a iné menované potiaže.

57. Na základe vyššie citovaných záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia a záverov
odborných lekárov žalobkyne vyvstáva otázka, prečo posudkoví lekári určili dátum vzniku invalidity
u žalobkyne až dňom 30. mája 2023, keďže ťažkosti žalobkyne s pravou obličkou táto pociťovala
opakovane a dlhodobo už od odstránenia ľavej obličky v roku 1997.

58. Pokiaľ posudkový lekár ústredia žalovanej (zhodne s posudkovým lekárom pobočky žalovanej)
definoval ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne stratu alebo výpad funkcie jednej obličky
s obmedzením funkcie druhej obličky ľahkého stupňa a za takýto stav považoval v zmysle svojich
záverov aj stav, kedy žalobkyni už operáciou URS boli odstránené obličkové kamene bez komplikácií

a s pozitívnym efektom, je nepreskúmateľné a neodôvodnené a javí sa nelogickým, prečo posudkový
lekár ústredia žalovanej v posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia (zhodne
s posudkovým lekárom pobočky žalovanej), určil dátum vzniku invalidity až dňom realizácie operačného
zákroku a s tým spojeného urologického vyšetrenia a nie skorší dátum, keďže zo záverov samotného
posudkovéholekáraústrediažalovanej(rovnakotakzozáverovposudkovéholekárapobočkyžalovanej)

je nepochybné, že žalobkyňa mala po dobu dlhých rokov pred vykonaním tejto operácie stav, že
jednu obličku mala odstránenú a s druhou mala ťažkosti obmedzujúce jej riadne fungovanie. Operačný
zákrok žalobkyne podľa záverov posudkového lekára ústredia žalovanej jej stav zlepšil, pričom napriek
takémuto zlepšeniu (odstráneniu obličkových kameňov), je žalobkyňa stále považovaná za invalidnú. V
nadväznosti na to pôsobí nelogicky, resp. je nepreskúmateľné, prečo by zdravotný stav žalobkyne v čase

pred vykonaním operačného zákroku (t. j. pred jeho zlepšením) invaliditu žalobkyne nepodmieňoval.

59. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dátum vzniku invalidity určený
posudkovýmilekárminebolnáležiteodôvodnenýavdôsledkutohojeprenedostatokanezrozumiteľnosť
dôvodov nepreskúmateľný. Táto vada mala následne za následok nepreskúmateľnosť aj napadnutého

rozhodnutia, do ktorého žalovaná prevzala dátum vzniku invalidity určený posudkovým lekárom, pretože
vzmysle§71ods.1zákonaosociálnompoistenísapočetrokovobdobiadôchodkovéhopoisteniaodvíja
od veku, ktorý žiadateľ o invalidný dôchodok dosiahol ku dňu vzniku invalidity a podľa § 72 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa
zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Je teda mimoriadne dôležité, za účelom posúdenia splnenia

či nesplnenia podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok u žalobkyne, aby bol náležite,
preskúmateľným spôsobom odôvodnený dátum vzniku invalidity určený posudkovým lekárom. Pokiaľ
tomu tak nie je, je nepreskúmateľné, aký má byť správne u žalobkyne zákonom vyžadovaný počet
rokov obdobia dôchodkového poistenia a či pred vznikom invalidity žalobkyňa požadovaný počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia získala alebo nezískala.

60. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie. Keďže žalobkyňa v správnej žalobe
nežiadala zrušiť súčasne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, správny súd zrušil len

napadnuté rozhodnutie, keďže podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže zrušiť rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy len na návrh žalobcu.61. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne
a v rámci toho sa zameral aj na určenie dátumu vzniku invalidity s tým, že riadnym a preskúmateľným
spôsobom odôvodní svoj záver ohľadom určenia konkrétneho dátumu vzniku invalidity. Následne orgán

verejnej správy opätovne vo veci rozhodne a tiež svoje závery riadne odôvodní.

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)

opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.

c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).