Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100611
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, so sídlom
Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: Jaguar Land Rover Slovakia
s.r.o., so sídlom Horné lúky 4540/1, 949 01 Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: CMS Cameron
McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Nové Město, 110 00 Praha,
Česká republika, IČO: 256 02 381, ktorá koná prostredníctvom spoločnosti CMS Cameron McKenna

Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Pribinova 34, 811 09 Bratislava,
IČO: 51 034 166, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa
14.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania n
e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, vrátane
trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28.06.2018 podal ďalší účastník konania návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby
„Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E.

rozvody - 4. časť kolaudácie“ na Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný
stavebný úrad (ďalej aj len „stavebný úrad“) v zmysle § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný
zákon“) a § 4 písm. b) bod 8 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný
poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

2. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2018 oznámenie o začatí kolaudačného konania na uvedenú stavbu
s konkretizáciou parciel v katastrálnom území G. H. I., na ktorých sa stavba realizovala. Zároveň zvolal
na deň 07.08.2018 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Účastníci boli poučení, že najneskôr naústnom pojednávaní sa môžu k podkladom vyjadriť, lebo na neskôr podané námietky neprihliadne.
Oznámenie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 26.07.2018.

3. Žalobca v podaní zo dňa 10.11.2017 označenom ako „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského
dohovoru“ poukázal na to, že bol účastníkom zisťovacích konaní, ktoré aj uviedol (rozhodnutie zo dňa
08. 10. 2015 navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná
činnosť „Gestamp Nitra“, rozhodnutie zo dňa 08.11.2016 navrhovaná činnosť „Prologis Park Nitra“, ako i
záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti - „Automotive Nitra Project - Fáza 12“).

Je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod
zákonný pojem „povoľovacie konanie“, keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej
stavby. Skonštatoval, že spĺňa zákonné podmienky pre účastníctvo v každom kolaudačnom konaní a v
rámci toho oznámil, že má záujem si svoje procesné postavenie uplatniť, a teda byť účastníkom všetkých
kolaudačných konaní týkajúcich sa povolenia užívania stavieb zrealizovaných v rámci vybudovania
strategického parku, Automotive Nitra Project, ProLogis, Gestamp.

4. Stavebný úrad podľa § 14 ods. 1, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) v spojení s § 78 stavebného
zákona rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2018/028899-4 zo dňa 29.06.2018 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“) vylúčil žalobcu z konania vo veci návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby

„Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie; F. XXX E.
rozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším účastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade
pod č. OU-NR-OVBP2/2018/028899. Stavebný úrad odôvodnil rozhodnutie tým, že žalobcovi nevyplýva
postavenieúčastníkakonaniazostavebnéhozákona(niejevlastníkomžiadnehozpozemkov,naktorých
je stavba umiestnená, a nie je ani vlastníkom žiadnej z uvedených stavieb) ani z osobitného predpisu.

Stavebný úrad konštatoval, že žalobca nie je účastníkom konania, pretože nie sú dotknuté žiadne jeho
práva.

5. Žalobca podaním zo dňa 09.08.2018 podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal
na to, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na

životné prostredie. Poukázal i na to, že stavebnému úradu je známe, že bol účastníkom vydaného
osvedčenia stavba „Vybudovanie strategického parku“ zo dňa 13.07.2015, ktoré vydalo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, keďže jeho rozsiahle pozemky, ktorých je vlastníkom v Nitre na
Zobori, boli zahrnuté do predmetného osvedčenia a tiež do osvedčenia vydaného pre ďalšieho účastníka
konania zo dňa 14.01.2016 pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre.

6. Stavebný úrad po preskúmaní návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia podanom stavebníkom
(ďalším účastníkom konania) povolil užívanie stavby „Automotive Nitra project“- SO 746 Areálový rozvod
VN 22 kV - 3. časť kolaudácie; F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie, a to rozhodnutím č. OU-NR-
OVBP2-2018/028899-18 dňa 15.08.2018. Stavebný úrad určil podmienky na užívanie stavby, uviedol

podmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a považoval námietky vznesené žalobcom
za neopodstatnené. Žalobca podal odvolanie aj proti tomuto rozhodnutiu.

7. Žalovaný rozhodnutím č. 237744/2018/SV/63927 zo dňa 14.09.2018 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom
stavebného úradu v tom, že dôvody, ktorými žalobca preukazuje svoje právo byť účastníkom
predmetného kolaudačného konania, nie je možné považovať za dostatočné. Stavebný zákon ako
osobitný právny predpis v § 78 ods. 1 jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania
tak, že účastníkom kolaudačného konania je stavebník, vlastník stavby a vlastník pozemku, na ktorom

je stavba umiestnená. Žalobca uvedené podmienky nespĺňa. Žalobca nie je vlastníkom žiadnych
pozemkov, na ktorých je predmetná stavba umiestnená a nie je ani vlastníkom predmetnej stavby. V
danom prípade ide o podzemné areálové líniové stavby. Stavebný úrad sa podľa názoru žalovaného
podrobne zaoberal všetkými právnymi skutočnosťami, ktoré by mohli umožňovať žalobcovi postavenie
účastníka v kolaudačnom konaní a dospel k správnemu záveru, že ani § 140c ods. 8 stavebného zákona

nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného
predpisu, priznáva však právo podať odvolanie aj osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného
konania, ak tomuto konaniu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ajlen „zákon č. 24/2006 Z. z.“ alebo aj len „zákon o EIA“), ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. K námietke žalobcu ohľadom skutočností,
že mu jeho právo vyplýva aj z § 78 ods. 1 stavebného zákona s poukazom na § 24 ods. 2 zákona č.

24/2006Z.z.,žalovanýuviedol,ževdanomprípadežalobcovineprináležípostavenieúčastníkakonania,
nakoľko okruh účastníkov kolaudačného konania je upravený inak ako okruh účastníkov územného,
resp. stavebného konania. Z § 78 stavebného zákona nevyplýva, že by toto ustanovenie priznávalo
právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu
tak, ako je tomu v územnom alebo stavebnom konaní. Žalobca mal preto ako dotknutá verejnosť v

zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. plnohodnotné právo byť účastníkom či už územného, resp. stavebného
konania týkajúceho sa predmetnej stavby. Toto právo účastníka konania však žalobcovi môže vyplývať
v kolaudačnom konaní len po splnení podmienok § 78 stavebného zákona.

II.
Žaloba

8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“).

9. Namietal, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko jeho vylúčenie z
predmetnéhokolaudačnéhokonanianebolovsúladesozákonomabolamuodňatámožnosťvystupovať
ako jeho účastník.

10. Dal do pozornosti skutočnosť, že listom zo dňa 10.11.2017 označeným ako „Urgentná žiadosť aj

v zmysle Aarhuského dohovoru“ stavebnému úradu oznámil a upozornil ho, že s ohľadom na právnu
úpravu zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s tým, že aj kolaudačné konanie spadá pod pojem povoľovacie
konanie (§ 3 písm. h/ zákona č. 24/2004 Z. z.), je účastníkom kolaudačného konania.

11. Nesúhlasil s tvrdením správnych orgánov, že nie je účastníkom predmetného konania, pretože

nie sú dotknuté žiadne jeho práva. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9Sžp/41/2009, ako aj sp. zn. 3 Sžo/28/2001 a citoval aj z komentáru k správnemu poriadku.
Stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné
prostredie, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so
zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časť Infraštruktúra, položka 15 „Projekty budovania

priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov“, a v zmysle časti „B“ stanovuje bez ohľadu na
nejaké kritériá, to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania. Za tohto procesného stavu
teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ako
stavebné konania zastaviť. Mal tiež za to, že je potrebné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006
Z. z., ktorý citoval.

12. Ďalej žalobca poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom
na nenaplnenie podmienok podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, lebo správny orgán si nesplnil
povinnosť dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

13. Podľa názoru žalobcu vo veci rozhodoval vylúčený pracovník Okresného úradu Nitra J. K. L., vedúci
odboru výstavby a bytovej politiky, na ktorého v tom čase bolo podané trestné oznámenie pre trestný
čin marenia úlohy verejného činiteľa, čo samo o sebe logicky a objektívne má za následok minimálne
pochybnosť o nepredpojatosti takéhoto človeka. O tejto skutočnosti musel mať informáciu aj odvolací

správnyorgán-žalovaný,keďžejehotrestnéoznámenievtejtovecidoručilžalobcaokreminýchinštitúcií
aj žalovanému.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.02.2019 navrhol, aby súd rozhodol o žalobe podľa § 99
písm. b) v spojení s § 7 písm. e) SSP a konanie zastavil, alebo aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.15. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom kolaudačného konania podľa § 78 stavebného zákona.
Žalobca nie je ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby a ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba
umiestnená. Nespĺňa teda ani jedno z kritérií uvedeného ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona.

16. Ďalej citoval § 104c ods. 8, ods. 10 stavebného zákona konštatujúc, že uvedené ustanovenie
nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi konania podľa osobitného
predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie proti rozhodnutiu aj tomu, kto nebol účastníkom
kolaudačného konania, ak tomu predchádza konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., ale len v rozsahu, v

akomsanamietanesúladpovoleniasobsahomrozhodnutiapodľatohtopredpisu.Ažpodanímodvolania
sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžp/9/2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011, z ktorých
aj citoval.

17. Poukázal tiež na § 7 písm. e) SSP a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je procesné rozhodnutie a

žalobca nikde neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva sú porušené. Žalobca nikde ani len nenaznačuje,
ktoré jeho subjektívne právo môže byť ohrozené. Tiež poukázal na to, že konanie v tejto veci podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. bolo právoplatne ukončené a podanie žaloby na súd na právoplatne ukončené
konanie nie je dôvodom na následné nekonanie, resp. prerušenie konania orgánov štátnej stavebnej
správyvedenýchpodľastavebnéhozákona.Žalovanýpreskúmalajmožnosti,ktoréupravuje§140cods.

8 a ods. 10 stavebného zákona a trval na konštatovaní, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka
kolaudačného konania.

18.Kporušeniu§33ods.2správnehoporiadkuuviedol,žezospisovéhomateriálujednoznačnevyplýva,
že stavebný úrad oznámil začatie kolaudačného konania žalobcovi listom zo dňa 29.06.2018, ktorý mu

bol doručený do vlastných rúk. Zároveň v oznámení uviedol, že kedy a kde majú účastníci konania
možnosť nahliadnuť do podkladov na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žalobca právo na nahliadnutie
odtýchtopodkladovnevyužil.Pretožežalobcaniejeúčastníkomkonania,nemáprávaúčastníkakonania
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

19. K tvrdeniu žalobcu, že vo veci rozhodol vylúčený pracovník J. K. L., na ktorého bolo žalobcom
podané trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa, uviedol, že v konkrétnom
procesnom konaní o vylúčení účastníka konania - žalobcu, nebolo podané oznámenie podľa §
10 správneho poriadku, ktoré by obsahovalo skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu menovaného
zamestnanca správneho orgánu. Vybavenie uvedeného trestného oznámenia však neprináleží do

pôsobnosti žalovaného, ale do pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní.

IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania

20. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 06.12.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu
v celom rozsahu ako nedôvodnú.

21. Vyjadril sa k žalobným námietkam uvedeným v žalobe, pričom sa venoval i aktívnej legitimácii
žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v

zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda v zmysle 42 SSP v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže
dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu
v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania
preukázané.

22. V administratívnom konaní boli zachované všetky procesné práva žalobcu, najmä právo nahliadnuť
do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie a oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie
napadnutého rozhodnutia ako aj možnosť podávať námietky a pripomienky. Podľa názoru ďalšieho
účastníka konania stavebný úrad postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď do nadobudnutia
právoplatnosti procesného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania konal so žalobcom

ako s účastníkom konania. V závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako i Krajského
súdu v Bratislave, z ktorých citoval.V.
Konanie pred krajským súdom

23. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) dňa
11.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Namietal, že stavba sa nachádza v strategickom parku v rámci budovania stavebného zámeru
Automotive Nitra Project, na ktorý sa vzťahovalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a jeho
účastníctvo je dané z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.

24. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 11S/252/2018 zo dňa 11.11.2020 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“)
zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie
konanie. Krajský súd zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

25. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že ďalší účastník konania
podal dňa 28.06.2018 návrh na vydanie kolaudačného konania. Stavebný úrad vydal dňa 29.06.2016
oznámenieozačatíkolaudačnéhokonania,ktorédoručilajžalobcovi.Žalobcapodalprotikolaudačnému
rozhodnutiu zo dňa 15.08.2018 odvolanie dňa 25.09.2018 (teda ešte v čase, keď ho stavebný úrad
považoval za účastníka konania), o ktorom v čase podania žaloby a ani v čase rozhodovania súdu o

tejto žalobe nebolo rozhodnuté.

26. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania treba
považovať za rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je podľa § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho
prieskumu. Poukázal však na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sžp/8/2012

zo dňa 30.01.2013, v zmysle ktorého súdna prax po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011 (Lesoochranárske zoskupenie VLK) pripustila aj súdny
prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich sa ochrany životného
prostredia. Rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie
je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených

záujmov a povinností dotknutého subjektu. Súdna prax teda pripúšťa možnosť preskúmania zákonnosti
takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré
v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania
žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci
totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie

o nepriznaní postavenia účastníka konania, resp. o vylúčení účastníka z konania stráca povahu
„konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť
sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vo veci
samej totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka konania v správnom konaní, už nemôže
realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne

prebieha.

27. Krajský súd bol toho názoru, že kolaudačné konanie nemôže byť právoplatne skončené, nakoľko
žalobca podal proti kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie (v čase, keď ho správny orgán prvého
stupňa považoval za účastníka kolaudačného konania) a podaním tohto odvolania sa začalo odvolacie

konanie, ktoré nebolo žiadnym spôsobom ukončené, pretože o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.
Z uvedeného dôvodu mal krajský súd za to, že je splnená podmienka preskúmania procesného
rozhodnutia o vylúčení žalobcu z kolaudačného konania.

28. Orgán verejnej správy konal so žalobcom v začatom kolaudačnom konaní ako s jeho účastníkom,

čoho dôkazom je skutočnosť, že doručil žalobcovi nielen oznámenie o začatí kolaudačného konania, ale
i samotné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 15.08.2018, a to do vlastných rúk, ktoré si prevzal žalobca
dňa 10.09.2018. Všeobecne možno uviesť, že osoba sa stáva účastníkom konania od okamihu, keď sa
sama za účastníka správneho konania označí a túto skutočnosť oznámi správnemu orgánu alebo od
okamihu, keď s takouto osobou správny orgán začne konať ako s účastníkom konania, či od okamihu,

keď je zo strany správneho orgánu vykonaný úkon. Účastníkom konania je takáto osoba až do okamihu,
keď je právoplatne rozhodnuté, že nie je účastníkom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/57/2016 zo dňa 31.05.2017). Zisťovanie okruhu účastníkov konania
a následné rozhodnutie stavebného úradu o vylúčení účastníka konania po vydaní rozhodnutia vo vecisamej, resp. vylúčenie účastníka konania potom, ako podal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej,
nemá oporu v platnej právnej úprave. Preto krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil stavebnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je v

zmysle usmernenia krajského súdu povinný v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu.

29. Krajský súd napokon dal do pozornosti orgánov verejnej správy, že verejnosť získava účasťou
v konaniach podľa zákona č. 24/2006 Z. z. automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích
konaniach,akýmijestavebnékonanie,územnékonanie,kolaudačnékonanie,konanieovýrubestromov,

konanie o dobývacom priestore a pod. Z tohto dôvodu sa v zákone č. 24/2006 Z. z. priamo deklaruje,
že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z., môže
byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti
priamo dotknuté.

VI.

Kasačná sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania

30. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods.
1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

31. Žalovaný namietal, že účastníkov konania v kolaudačnom konaní striktne upravuje § 78 ods. 1
stavebného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje, kto je účastníkom konania, pričom v danom konkrétnom
prípade nebolo splnené ani jedno z kritérií § 78 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný zákon má v §
140c ods. 9 a ods. 10 špeciálne upravený postup pri stavbách a ich zmenách, ktorým predchádzalo

konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Z § 78 stavebného zákona pritom nevyplýva, že by toto
ustanovenie priznávalo právo byť účastníkom konania aj osobám, ktorým toto postavenie vyplýva z
osobitného predpisu tak, ako je to v územnom konaní alebo stavebnom konaní. Znenie § 140c ods.
8 stavebného zákona nezakladá právo účasti v kolaudačnom konaní osobám, ktoré boli účastníkmi
konania podľa osobitného predpisu. Priznáva však právo podať odvolanie voči rozhodnutiu aj tomu, kto

nebol účastníkom kolaudačného rozhodnutia, ak tomu predchádzalo konanie podľa zákona č. 24/2006
Z. z., ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa tohto
predpisu. Až podaním odvolania sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. Žalovaný zároveň
poukázal na právny názor v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/9/2011 zo
dňa 19.04.2011 a sp. zn. 2Sžp/7/2011 zo dňa 16.11.2011.

32. Žalovaný tiež uviedol, že ním vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie, ktorým stavebný úrad rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania,
je procesné rozhodnutie. Žalobca pritom nikdy neuviedol, ktoré jeho subjektívne práva boli porušené.
Tvrdenie, že kolaudačné konanie ohrozuje jeho právo na životné prostredie, je nedostatočné a široko

koncipované. V napadnutom rozsudku krajského súdu sú namietané skutočnosti a okolnosti týkajúce
sa kolaudačného konania predmetnej stavby v merite veci, ktorými sa žalovaný v procesnom konaní o
odvolaní vo veci vylúčenia žalobcu z kolaudačného konania nezaoberal a tieto skutočnosti ani nemohli
mať žiadny vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

33. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal včas [§ 8 písm. a) zákona o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony] kasačnú sťažnosť taktiež ďalší účastník konania,
a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a
vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

34. Ďalší účastník konania sa stotožnil s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktorými bolo
rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom kolaudačného konania. Mal za to, že žalobca mohol podať
žalobu len ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Žalobca však v správnej žalobe
neuviedol ani jednu námietku týkajúcu sa porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia

v zmysle § 178 ods. 3 SSP. Namiesto toho žalobca uvádzal námietky týkajúce sa porušenia jeho
individuálnych práv. Ďalší účastník bol toho názoru, že žalobcom uvedené námietky v žiadnom prípade
nie sú spôsobilé porušiť verejný záujem na ochrane životného prostredia a rovnako nie sú spôsobilé
zasiahnuť do jeho individuálnych práv. Nakoľko žalobca nemohol byť účastníkom konania, tak procesnérozhodnutie o jeho vylúčení mu nemohlo spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach. V zmysle
§ 7 písm. e) SSP by súdy nemali preskúmavať procesné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak
nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto súvislosti ďalší

účastník poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa
10.02.2015.

35. Podľa názoru ďalšieho účastníka krajský súd nepostupoval v zmysle § 134 SSP, nakoľko napriek
uvedenému hľadal dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo rozsah správnej žaloby. Krajský

súd nemohol spochybňovať právoplatnosť iného ako správnou žalobou napadnutého procesného
rozhodnutia žalovaného tak, ako to urobil vo vzťahu k právoplatnému meritórnemu kolaudačnému
rozhodnutiu, kde konal ďaleko nad rámec žalobných dôvodov pre odôvodnenie súdneho prieskumu
napadnutého procesného rozhodnutia žalovaného.

36. Ďalší účastník konania tiež poukázal na to, že dňa 25.09.2018, kedy žalobca podával odvolanie

proti meritórnemu kolaudačnému rozhodnutiu, už existovalo rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu
z kolaudačného konania. Nesúhlasil ani s „rozdeľovaním kolaudačného konania do akýchsi dvoch
separátnych častí“ a uviedol, že doručením meritórneho kolaudačného rozhodnutia nemohlo byť
účastníctvo žalobcu založené „nanovo/samostatne“. Poukázal na § 14 správneho poriadku a uviedol, že
procesnými rozhodnutiami o vylúčení žalobcu, ktoré nadobudli právoplatnosť po doručení meritórneho

kolaudačného rozhodnutia žalobcovi, bol „preukázaný opak“, a preto bolo žalobcovo následné odvolanie
irelevantné a nemuselo byť o ňom riadne rozhodnuté, nakoľko od momentu nadobudnutia právoplatnosti
procesných rozhodnutí o jeho vylúčení sa už ďalej nemohol považovať za účastníka kolaudačného
konania.

37. Ďalší účastník zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorú
odôvodnil hrozbou závažnej ujmy. Uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu sa týka stavieb, ktoré
sú nevyhnutné na riadnu prevádzku automobilového závodu, nakoľko sa jedná o stavby týkajúce sa
areálových rozvodov, na ktoré nadväzuje množstvo ďalších stavebných objektov v rámci strategického
parku. Výkon napadnutého rozsudku je spôsobilý ohroziť riadnu prevádzku závodu, čo je spôsobilé

privodiť závažnú ujmu, nakoľko môže ohroziť 1233 pracovných miest, spôsobiť zníženie účtovnej a
trhovej hodnoty spoločnosti, zhoršiť možnosť čerpania úverov, ratingu, predčasnej splatnosti niektorých
úverov. Taktiež môže dôjsť k zmluvným pokutám alebo náhradám ušlého zisku, zhoršeniu pozície
ďalšieho účastníka na trhu práce vo vzťahu k získavaniu nových zamestnancov, k vysokému riziku
straty zamestnancov s odbornou kvalifikáciou a zručnosťami, ktorých výberový proces trval niekoľko

mesiacov a hrozí vysoké riziko čiastočného alebo úplného rozpadu dodávateľského reťazca, pričom
výberový proces dodávateľov a samotné zmluvné zabezpečenie trvalo viac ako tri roky a v súčasnosti
je podpísaných viac ako 800 zmlúv s jednotlivými dodávateľmi zo Slovenska alebo s globálnymi
firmami. Priznanie odkladného účinku nie je podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rozpore s
verejným záujmom, nakoľko stavebný objekt je súčasťou výstavby projektu „Automotive Nitra project“,

ktorého verejný záujem je priamo deklarovaný v samotnom osvedčení o významnej investícii. Toto
taktiež judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok sp. zn.
6Sžk/1/2017 zo dňa 31.05.2017).

VII.

Vyjadrenie žalobcu ku kasačným sťažnostiam

38. Žalobca v podaní zo dňa 07.09.2021 (vyjadrenie ku kasačným sťažnostiam žalovaného a ďalšieho
účastníka konania) uviedol, že je automaticky účastníkom kolaudačného konania, nakoľko bol
účastníkom konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Orgány verejnej správy okruh účastníkov konania

neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na
navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné.
Žalobca mal za to, že na určenie okruhu účastníkov konania sa uplatní zákon č. 24/2006 Z. z. ako lex
specialis, teda vždy bude účastníkom konania aj ten, kto spĺňa znaky dotknutej verejnosti, ktorá sa v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie správala v zmysle § 24 ods. 3 a ods. 4 zákona č.

24/2006 Z. z. Orgán verejnej správy nemôže ani teoreticky polemizovať, či sa výsledky povoľovacích
konaní priamo alebo nepriamo dotýkajú osoby, keď v zmysle § 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má
každý právo na priaznivé životné prostredie, teda neobstojí ani argument orgánov verejnej správy, že v
blízkosti predmetných stavieb žalobca nevlastní žiadny pozemok. Žalobca súhlasil s názorom krajskéhosúdu v tom, že pokiaľ nebolo doteraz rozhodnuté o jeho odvolaní, nemožno považovať zo zákonného
hľadiska odvolacie konanie za právoplatne skončené.

VIII.
Konanie na kasačnom súde

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn.
1Svk/13/2021 zo dňa 23.06.2023 zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu

súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku
kasačnej sťažnosti zamietol.

40. Kasačný súd zistil, že v kasačnom konaní boli rovnaké právne otázky v obdobnej veci už právoplatne
posúdené kasačným súdom v rozsudku sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022. Zohľadniac túto
skutočnosť, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP ku sťažnostným bodom sťažovateľov (žalovaného

a ďalšieho účastníka konania) poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku kasačného súdu
sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd stotožnil a v príslušnom
rozsahu ho odcitoval. Zdôraznil, že v zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice
EIA, zákona č. 24/2006 Z. z. a rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie kasačný súd ustálil,
že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné spájať len s tými povoľovacími

konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb
alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr. stavba elektrárne podlieha
posudzovaniu na základe zákona č. 24/2006 Z. z., povoľovacími procesmi, ktoré na ňu nadväzujú,
budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli súvisieť s
prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú do stavby

či krajiny.

41. Návrh ďalšieho účastníka konania na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd
zamietol v zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu dospel k záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej

sťažnostijevosvojichnásledkochtýkajúcichsa„zmrazenia“právnychúčinkovnapadnutéhorozhodnutia
krajského súdu vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o
kasačnej sťažnosti. Zrušením napadnutého rozsudku totiž zanikli aj jeho právne účinky namietané
ďalším účastníkom konania.

IX.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

42. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté

rozhodnutievrátanekonania,ktorépredchádzalojehovydaniu,zdôvodovuplatnenýchvžalobeadospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2025.

43. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

44. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

45. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o

zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by
sa zmena mohla dotýkať.

46. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

47. Podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,
územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému
predchádzalokonaniepodľaosobitnéhopredpisumáprávopodaťodvolanieajten,ktonebolúčastníkomkonania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa
osobitného predpisu.

48. Podľa § 140c ods. 10 stavebného zákona, podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal,
stáva účastníkom konania.

49. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti

alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

50. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene a na konaní o jej povolení podaním

a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30

ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

51. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu

o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len
"rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29

ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

52. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje

zákon o správnom konaní.

54. Správny súd v prvom rade uvádza, že v zmysle zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácií a činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 01. januára 2023 došlo k

prechodu práv a povinností v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Správny súd preto na základe uvedenejprávnej úpravy konal na strane žalovaného v súlade s § 180 ods. 3 SSP s Úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

55. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vylúčil žalobcu z kolaudačného konania vo veci návrhu
na vydanie kolaudačného rozhodnutia stavby „Automotive Nitra Project - objekt SO 746 Areálové
rozvody VN 22 kV- 3. časť kolaudácie a F. XXX E. rozvody - 4. časť kolaudácie“, podanom ďalším
účastníkom konania, vedenom na stavebnom úrade pod č. OU-NR-OVBP2-2018/028899. Žalovaný
napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Úlohou súdu

v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nevybočili
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a
tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.

56. Podstata žalobnej argumentácie žalobcu spočívala v poukaze na nesprávne vyhodnotenie
účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní, v námietkach týkajúcich sa nezákonnosti celého procesu

vydávania stavebného povolenia k stavbe, v námietke, že rozhodnutie pôvodného žalovaného nevydal
nestrannýanezávislýorgánavporušeníprávažalobcuvyjadriťsakpodkladunapadnutéhorozhodnutia.

57. Vo vzťahu k žalobnej námietke, ktorej podstata spočívala v posúdení otázky účastníctva žalobcu v
kolaudačnom konaní, správny súd dáva do pozornosti, že táto otázka už bola predmetom rozhodovania

pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky, konkrétne sa ňou najvyšší správny súd zaoberal
vosvojomrozsudkusp.zn.3Svk/21/2021zodňa30.11.2022,ktorýbolpodč.71/2023ZNSSpublikovaný
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2024, a na ktorý
správny súd v podrobnostiach odkazuje:

„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so
zákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.
1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.
31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených

v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo
jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva
z osobitného predpisu. (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom
„zainteresovaná verejnosť“).
32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník

stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.
2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred
dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla
dotýkať.
33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,

ktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne
ex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,
ktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej
verejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného
zákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a

stavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie
účastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú
stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená
(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom
prípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu

dvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade
s požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.
1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.
34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za
„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto

sa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného
zákona.
35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §
24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich saživotného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)
ako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na

životné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.
11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť
zainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im
musí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.
36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo

súdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná
do slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo
orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem
„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného
prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené
definície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje

tak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb
alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1
ods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod
24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta

prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv
na životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).
37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,

realizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do
krajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f) zákona o EIA).
38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej
praxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné
spájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov

meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.
stavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu
nadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli
súvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú
do stavby či krajiny.

39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie
alebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,
ďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia
prácčizásahovmeniacichfyzickýstavstaviebalebodotknutejkrajiny.Naopak,rozhodnutieoumiestnení

stavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,
keďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o
zmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj
kolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §
78 ods. 2 stavebného zákona).

40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom
konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také
povoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako
aj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie
povolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej

krajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka
kolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako
účastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností
preto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.
41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa

ktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo
podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto
ho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, žežalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného
konania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“

58. Žalobca svoje právo byť účastníkom kolaudačného konania odvodzoval od § 24 ods. 2 zákona č.
24/2006 Z. z., podľa ktorého má dotknutá verejnosť, ktorá si uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 alebo
ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., ak jej účasť už nevyplýva z osobitného predpisu, postavenie účastníka
v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Z predloženého spisového materiálu,

konkrétne z oznámenia o začatí kolaudačného konania zo dňa 29.06.2018, ako aj preskúmavaných
rozhodnutí rozhodnutia vyplýva, že s kolaudačným konaním nebolo zlúčené konanie o zmene stavby
pred dokončením podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona.

59. V kontexte vysloveného právneho názoru kasačného súdu, zohľadniac obsah administratívneho
spisu, preto správny súd konštatuje, že kolaudáciou sa v danej veci nemenil fyzický stav stavieb alebo

dotknutej krajiny a s kolaudačným konaním nebolo spojené ani konanie o zmene stavby pred jej
dokončením. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, keď vo vzťahu k žalobcovi konštatoval,
že tomuto neprislúcha postavenie účastníka v kolaudačnom konaní, ktorý chcel do predmetného
konania vstúpiť len ako dotknutá verejnosť a nie ako subjekt, ktorý by bol priamo dotknutý na
svojich právach alebo oprávnených záujmoch ako stavebník, príp. vlastník stavby alebo vlastník

pozemku, na ktorom je stavba postavená. Žalobca preto nebol oprávnený vyvodzovať svoje právo byť
účastníkom kolaudačného konania len z dôvodu, že ako dotknutá verejnosť bol účastníkom v rámci
predchádzajúceho (povoľovacieho) konania.

60. Vychádzajúc zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 3Svk/21/2021 zo dňa 30.11.2022 správny súd dáva do pozornosti, že predmetný rozsudok
obsahuje aj odpoveď na otázku týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby, a to
v bode 41 tohto rozsudku, kde najvyšší správny súd konštatoval, že žalobca v postavení zainteresovanej
verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného konania, ale podaním odvolania mu
toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odvolaní

v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).

61. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na povinnosť viesť pred stavebným konaním
posudzovanievplyvovnaživotnéprostredie,správnysúduvádza,žejupovažujezairelevantnúpredané
konanie. Žalobca podanou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného vydané v kolaudačnom konaní,

ktoré nasleduje po stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebné
konanie bolo samostatným konaním a v ňom vydané rozhodnutia či postup správnych orgánov nie sú
predmetom tohto správneho súdneho konania.

62. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa porušenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd uvádza,

že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa
samotného účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní. Orgány verejnej správy rozhodovali teda rýdzo o
právnej otázke účastníctva žalobcu, teda, či žalobca ako účastník konania vôbec nejaké procesné práva
bude mať. Z administratívneho spisu ako aj zo samotných rozhodnutí vyplýva, že prvostupňový orgán a
anipôvodnýžalovanývsúvislostisotázkouúčastníctvažalobcuvkolaudačnomkonanínezabezpečovali

žiadne dôkazy, t. j. podklad pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), keďže v žalobcovom
prípade nešlo o rozhodovanie v merite veci. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nebolo
založené na žiadnom podklade, ktorý by si prvostupňový orgán alebo právny predchodca žalovaného
zabezpečovali pred vydaním svojich rozhodnutí, a na ktorý by tieto rozhodnutia bez vedomia žalobcu
odkazovali.

63. K tvrdeniu žalobcu, že v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa o jeho vylúčení
z kolaudačného konania rozhodoval J. K. L. - vedúci odboru výstavby a bytovej politiky Okresného
úradu Nitra ako vylúčený zamestnanec, a to s poukazom na podané trestné oznámenie na neznámeho
páchateľa, správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že prípadné podanie trestného oznámenia

žalobcunaneznámehopáchateľaautomatickyneznamenávylúčenietohtozamestnancazpredmetného
konania. O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému
boli dôvody vylúčenia oznámené. Žalobca nepredložil a ani v administratívnom spise sa nenachádza
námietka zaujatosti proti J. K. L. a ani žiadne rozhodnutie o vylúčení J. K. L. z predmetného konania,v dôsledku čoho nemožno konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu, že o jeho vylúčení rozhodoval
vylúčený zamestnanec správneho orgánu.

64. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk mal správny súd za to, že správne orgány postupovali
pri vydaní napadnutých rozhodnutí v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní
nevybočili z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. V rámci prvostupňového a
druhostupňového konania správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej
stránke správne posúdili, v rozhodnutiach dostatočne odôvodnili. V administratívnom konaní tiež neboli

zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov správny súd považoval za vecne
správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

65. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP a v konaní
úspešnému žalovanému trovy konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní nepriznal, pretože

z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy,
ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

66. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalšieho účastníka konania postupoval podľa § 169 SSP
v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že mu náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania,

nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalšiemu účastníkovi konania
správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za
uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú tomuto účastníkovi konania, resp. jeho
právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd
môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je

procesným právom ďalšieho účastníka konania, ktoré môže, ale aj nemusí využiť a pre súd jeho plnenie
nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalšiemu účastníkovi
neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania priznať právo na náhradu trov konania.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr

začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum

právnej pomoci.