Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100752
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100752.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MVK Servis, s.r.o., so sídlom Dolná 1/59, 922 02
Krakovany, IČO: 44 395 655, zast.: TAX LAW, s. r. o., so sídlom Radlinského 2920/23A, 901 01 Malacky,
IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102722481/2025 zo dňa
07.07.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 08.09.2025 sa žalobca domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102722481/2025 zo dňa 07.07.2025 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný, ako odvolací orgán, potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
BanskáBystricač.101208196/2025zodňa31.03.2025,ktorýmbolpodľa§68ods.6zákonač.563/2009

Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2023 v sume 9 000 eur tak, že znížil nadmerný odpočet zo sumy 15 484,58 eur na sumu 6 484,58
eur žalobcovi ako daňovému subjektu.

2. Žalobca súčasne v správnej žalobe navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa §

185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) s odôvodnením, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil žalovanému rozdiel na dani
vo výške 9 000,00 eur a základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 6 640 eur, preto
vzhľadom na výšku základného imania by podľa žalobcu okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila
žalobcovizávažnáujmapredlženiavzmysleust.§3zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Žalobca požiadal súd, aby prihliadol na

výšku základného imania žalobcu, obdobne ako v prípade Uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
31S/141/2017,zodňa30.01.2018,podľaktorého„žalobcaniejepovinnýpreukazovať,žepríslušnáujma
bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá
závažná ujma hrozí.“ Žalobca ďalej uviedol, že je riadne podnikajúci subjekt vykonávajúci podnikanie
už viac ako 15 rokov, riadne si plní svoje povinnosti, platí dane, ako aj každomesačnú daň z pridanej
hodnoty. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce naďalej podnikať, avšak v prípade,

ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie uvedené činnosti vo verejnom záujme
by boli ukončené. V prípade nepriznania odkladného účinku žaloby by podľa žalobcu jeho podnikanie
nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých
žalovaný stavia svoj názor je v zjavnom nepomere a vytvára neprimeraný negatívny následok pre
žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný

následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o
dôvody len všeobecnej povahy. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd priznal správnej žalobeodkladný účinok. Taktiež dodal, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
nedôjde ním k zásahu do práv tretích osôb.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu vyjadril v podaní zo
dňa 12.01.2026, v ktorom uviedol, že v prípade návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby
žalobca v podanej žalobe nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď neuviedol žiadne skutočnosti a
ani žiadnymi dôkazmi skutočnosti neosvedčil, z ktorých by vyplývala hrozba závažnej finančnej škody,
ukončenia podnikania a ujmy alebo značnej hospodárskej škody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

žalovaný nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných
situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len

pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.

9. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak
tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57
SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v

zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“

10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
a s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalobca
v ňom neosvedčil dôvodnú obavu, že by okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia, ktoré je
potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda
či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej
žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd má za to, že v danom prípade nie je naplnená
vyššie špecifikovaná hmotnoprávna podmienka, nakoľko v konaní o návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie
žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným
spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu
hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie
návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie hrozby možných nenapraviteľných

následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí tak
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených nimi predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré
by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie
uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého
preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré

opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť
len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

11.Pokiaľžalobcavnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobetvrdil,ževzhľadomnavýšku

základného imania by okamžitým výkonom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi
„závažná ujma predlženia“ v zmysle § 3 ZKR, správny súd považoval uvedený argument žalobcu pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený. Základné imanie vyjadruje podľa §
58 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“) ako
„peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“,

avšak nevyjadruje hodnotu majetku obchodnej spoločnosti, preto hodnota základného imania žalobcu
nie je pre posúdenie predlženia žalobcu v zmysle § 3 ZKR právne významná.

12. Správny súd ďalej uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 ZKR „predlžený je ten, kto je povinný viesť
účtovníctvopodľaosobitnéhopredpisu,máviacakojednéhoveriteľaahodnotajehozáväzkovpresahuje

hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva
alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne
sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho
prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že
bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa

nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré
by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky“. Žalobca v návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil svoje tvrdenie o hrozbe predlženia v zmysle citovaného
ustanovenia § 3 ods. 3 ZKR, nakoľko neosvedčil hodnotu záväzkov ani hodnotu majetku. Výška
základného imania je vzhľadom na vyššie uvedené na rozdiel od obchodného majetku v podstate iba

účtovnou veličinou, ktorá nevypovedá o reálnom stave majetku spoločnosti. Skutočná hodnota majetku
spoločnosti závisí od viacerých faktorov, predovšetkým výsledkov jej hospodárenia, pričom sa prihliada
nielen na samotnú výšku záväzkov či pohľadávok spoločnosti, ale napr. aj na hodnotu dlhodobého
majetku spoločnosti, jej ekonomickú výkonnosť, či na opatrenia, ktoré spoločnosť sama vyvinie na svoje
ozdravenie, či predídenie negatívnym dôsledkom výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia. Až pokiaľ

žalobca osvedčí, že napr. tieto vymenované skutočnosti nepostačujú na krytie prípadných škôd, ktoré
by mu potenciálne výkon žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobil, je namieste uvažovať o vhodnosti
priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil žiadnu z uvedených
skutočností, ako ani iné skutočnosti, ktoré by považoval za relevantné na preukázanie svojich tvrdení.
13. Žalobca v podstatnej časti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ďalej len vo

všeobecnej rovine prezentoval dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe spočívajúce
v riadnom vykonávaní podnikateľskej činnosti žalobcom a plnení si povinností voči štátu a deklaroval
vôľu pokračovať v podnikaní. Tieto dôvody priznania odkladného účinku správnej žalobe žalobca však
vymedzil len všeobecne bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vzťahujúcich sa k správnou
žalobou napadnutému rozhodnutiu. Žalobca teda svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe ničím konkrétnym vo vzťahu k správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej
správy neodôvodnil a svoju aktuálnu ekonomickú činnosť a prípadnú hroziacu ujmu nijako neosvedčil.
Je nevyhnutné trvať na tom, aby žalobca nielen tvrdil, ale aj hodnoverne a presvedčivo osvedčil
také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na výškupeňažného plnenia, ktorá je predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, jeho aktuálnu majetkovú
situáciu a jeho právne postavenie, bez pochýb zrejmá. Žalobca však neosvedčil, že je nevyhnutné
inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť

nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na
žalobcu, chrániť jeho podnikateľskú činnosť.

14. Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda

a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a pričom priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom, je potrebné konštatovať, že ide o všeobecné konštatovanie, pričom
potenciálnu škodu, či závažnú ujmu, ktorú žalobca vníma ako hroziacu, je nevyhnutné vyjadriť
spôsobom, aby jej dopad na existenciu a podnikateľskú činnosť žalobcu mohol súd vyhodnotiť na
tento účel, a predovšetkým je potrebné opätovne zdôrazniť, že táto prípadná škoda má súvisieť
s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ vznik takejto škody či závažnej ujmy

a nenapraviteľného následku žalobca iba predpokladá, avšak ju neosvedčí dôkazmi preukazujúcimi
súvis s výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, nemožno takto deklarované negatívne následky
žalobou napadnutého rozhodnutia považovať za hodnoverne osvedčené a ich vznik za bezprostredne
hroziaci a zakladajúci nárok na poskytnutie ochrany jeho podnikateľskej činnosti inštitútom odkladného
účinku. Žalobca neodôvodnil, ani neosvedčil prípadnými dôkazmi ani ďalšiu zákonnú podmienku pre

možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe na podklade neexistencie rozporu s verejným
záujmom.

15. Pokiaľ žalobca poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/141/2017 zo dňa
30.01.2018, správny súd po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia konštatuje, že priznanie

odkladu vykonateľnosti bolo v predmetnej veci odôvodnené výškou uloženej sankcie a formu podnikania
žalobcu, pričom ide o rozhodnutie správneho súdu tej istej inštancie, ktoré nie je pre rozhodovanie
správneho súdu v tomto konaní záväzné a nejde ani o publikované rozhodnutie správneho súdu vyššej
inštancie zásadného významu. Preto pre rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe
v tomto správnom súdnom konaní nebolo predmetné uznesenie právne relevantné.

16. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné dospieť k presvedčivému záveru, že výkon žalobou napadnutého rozhodnutia by malo taký
dopad na ekonomické a hospodárske postavenie žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval značnú

hospodársku či finančnú škodu, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca neosvedčil, že by mu
v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej
činnosti, alebo ohrozená samotná jeho existencia. S akcentom na skutočnosť, ktorú už vyššie správny
súd zdôraznil, je nutné mať na zreteli, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku právoplatnému

rozhodnutiu v administratívnom konaní má zásadne výnimočný charakter, preto ak žalobca v návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil skutočnosti vymienené v § 185 písm. a) SSP,
nemožno jeho návrhu vyhovieť a správnej žalobe priznať odkladný účinok, a preto návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
1. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).