Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101683
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101683.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: O.Z. Mesto a My, so sídlom Lúčna 1877/5, 942 01
Šurany, IČO: 55 357 962, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so
sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky,
odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NZ-OSZP-2025/015208-008 zo dňa 12.06.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.11.2025 z a m
i e t a.

II. Správny súd žalobu o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 03.11.2025 domáhal preskúmania zákonnosti
záväzného stanoviska žalovaného č. OU-NZ-OSZP-2025/015208-008 zo dňa 12.06.2025
(ďalej „napadnuté opatrenie“, „záväzné stanovisko“), ktorým žalovaný podľa § 26 ods. 1 písm. a)
zák. č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.03.2025 (ďalej len „zák. o ochrane ovzdušia“) vydal súhlas na vydanie povolenia stavby

stacionárneho zdroja: ŠURANY INDUSTRIAL PARK – GIGAFACTORY PROJECT KAMZIK“, Phase 1.1.

2. Žalobca poukázal, že je účastníkom stavebného konania vedeného pred Úradom pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, konajúcim prostredníctvom Regionálneho úradu pre
územné plánovanie a výstavbu Nitra, oddelenie štátnej stavebnej správy vo veci povolenia stavby
„Šurany Industrial Park – GIGAFACTORY PROJECT KAMZIK“ Phase 1.1, ktorého predmetom

je povolenie výstavby výrobného závodu na výrobu batériových článkov vrátane technologických
zariadení, skladovacích priestorov a prevádzkových celkov. V tomto stavebnom konaní bolo vydané
stavebné povolenie zo dňa 18.08.2025, č. 08062/49088/2025/19.1.2. (ďalej len „stavebné povolenie“),
ktorým stavebný úrad uvedenú stavbu povolil. Podkladom vydaného staveného povolenia bolo okrem
iného napadnuté opatrenie. Žalobca mal za to, že záväzné stanovisko je opatrením orgánu verejnej
správy, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Žalobca tiež navrhol priznať podanej

správnej žalobe odkladný účinok, poukazujúc okrem iného na to, hoci už predmetné stavebné povolenie
bolovydané,jehozákonnosťjeaktuálnepredmetomsúdnehoprieskumuvkonanívedenomnatunajšom
súde pod sp. zn. 3S/97/2025. Záväzné stanovisko tak naďalej vyvoláva právne účinky, ktoré podmieňujú
platnosť a trvanie stavebného povolenia, a ktoré môžu mať zásadný význam aj pre prípadné ďalšie
povoľovacie procesy.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chránenýmzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za

následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

8. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

9. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné

a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zák. o ochrane ovzdušia, súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na
vydanie povolenia stavby stacionárneho zdroja vrátane jeho zmien.

12. Podľa § 26 ods. 11 zák. o ochrane ovzdušia, ak je pre stacionárny zdroj potrebné rozhodnutie alebo

povolenie podľa osobitného predpisu, súhlasy podľa odseku 1 písm. a) až c) sú záväzným stanoviskom
pre takéto rozhodnutie.

13. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Stavebnýzákon“),výstavbumožnouskutočniť

len v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie a záujmami chránenými osobitnými
predpismi, ktoré vyjadrujú záväznými stanoviskami dotknuté orgány.

14. Podľa § 21 ods. 2 Stavebného zákona, dotknutým orgánom je orgán verejnej správy, ktorý je
správny orgán, alebo ústredný orgán štátnej správy chrániaci záujem podľa osobitného predpisu ako

dotknutý orgán, ak tento záujem môže byť navrhovanou stavbou, zmenou dokončenej stavby alebo
odstránenímstavbydotknutý.Zoznamdotknutýchorgánovvedievinformačnomsystémeúrad.Dotknutý
orgán chrániaci záujem podľa osobitného predpisu môže byť príslušným na vydanie rozhodnutí alebo
súhlasov potrebných pre budúce zhotovenie stavby. Dotknutým orgánom je aj ministerstvo vnútra, ak
navrhovanou stavbou, zmenou dokončenej stavby alebo odstránením stavby by mohli byť dotknuté

záujmy stavieb pre bezpečnosť štátu v pôsobnosti ministerstva vnútra.

15. Podľa § 21 ods. 6 Stavebného zákona, dotknutý orgán uplatňuje svoje zákonné oprávnenie v
príprave projektovej dokumentácie a v konaniach podľa tohto zákona formou záväzného stanoviskaalebo doložky súladu. Dotknutý orgán v záväznom stanovisku uplatňuje požiadavky len v rozsahu
svojej zákonnej pôsobnosti a na ochranu záujmov, ktoré mu z tejto pôsobnosti vyplývajú. V záväznom
stanovisku je dotknutý orgán povinný uviesť ustanovenie právneho predpisu, na ktorého základe

uplatňuje svoju pôsobnosť, uviesť konkrétne požiadavky a návrhy a preskúmateľne ich odôvodniť
a uviesť údaj, či sa týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre posúdenie
nasledujúcich stupňov dokumentácie podľa tohto zákona. Právo dotknutého orgánu na vydanie
samostatného rozhodnutia podľa osobitného predpisu týmto nie je dotknuté.

16. Podľa § 21 ods. 11 Stavebného zákona, záväzné stanovisko vydané v súlade s požiadavkami podľa
odsekov 5 a 6 je záväzné.

17.Správnysúdprimárnezisťoval,čisúsplnenépodmienkynakonanievoveci,medziktorénepochybne
patrí aj spôsobilý predmet prieskumu, t.j. rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré
zasahuje do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu alebo sa ich priamo

dotýka.

18. Žalobca je neziskovou organizáciou, ktorej cieľom je, podľa obsahu jeho stanov publikovaných
v registri mimovládnych neziskových organizácií vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky
zverejnenom na jeho webovom sídle, okrem iného podporovať všeobecne prospešné aktivity v

spoločnosti, najmä ochranu ? rozvoj životného prostredia. Činnosť združenia sa realizuje aj aktivitami v
oblasti ochrany, podpory a rozvoja životného prostredia. Žalobca je teda predstaviteľom zainteresovanej
verejnosti, procesným subjektom sui generis, ktorý v zmysle § 178 ods. 3 SSP v konaní o správnej
žalobe bráni verejný záujem na ochrane životného prostredia.

19. Zo spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3S/97/2025 konajúci senát zistil, že v
uvedenom konaní sa totožný žalobca žalobou podanou dňa 26.09.2025, domáha preskúmania II.
výroku prvostupňového rozhodnutia č. k. 08062/49088/2025/19.1.2 zo dňa 18.08.2025 o povolení
stavby Šurany Industrial Park – GIGAFACTORY PROJEKT KAMZIK Phase 1.1, ktorým výrokom tam
žalovaný Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra, oddelenie štátnej stavebnej správy,

vylúčil odkladný účinok odvolania proti stavebnému povoleniu. Pri určení podmienok pre uskutočnenie
stavby stavebný úrad vychádzal aj z podmienok stanovených Okresným úradom Nové Zámky, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
určených v stanovisku č. OU-NZ-OSZP-2025/015208-008 zo dňa 12.06.2025, t.j. v napadnutom
opatrení.

20. Všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale podlieha určitej
ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jeho medze. V správnom súdnictve je právo na

prístup k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z
ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej
správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

Z uvedených východísk je potrebné vychádzať aj v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti, hoci
žalobná legitimácia žalobcu nie je viazaná na ochranu subjektívnych práv konkrétnych osôb, ale smeruje
k ochrane verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

21. V preskúmavanej veci nejde o konečné rozhodnutie v správnom konaní, pretože ním nebolo vo

veci stavebného konania meritórne rozhodnuté, preto ním nemohlo dôjsť ani k akémukoľvek zásahu do
práva verejnosti na priaznivé životné prostredie a v jeho dôsledku k jeho porušeniu. Samotné záväzné
stanovisko žalovaného, ako podklad pre vydanie stavebného povolenia, nie je spôsobilé samostatného
súdneho prieskumu v správnom súdnictve.

22. Záväzné stanovisko, ktorým žalovaný vydal súhlas na vydanie povolenia stavby nemožno považovať
za konečný výsledok rozhodovacieho procesu vo verejnej správe, keďže je len jedným z množstva
záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie stavebného povolenia), ktoré pri vydávaní stavebného
povolania musel stavebný úrad vyhodnocovať, a to všetky vo vzájomnej súvislosti a následne voveci žiadosti o vydanie stavebného povolenia rozhodnúť. Napadnuté opatrenie bolo podkladom pre
vydanie stavebného povolania, a preto samostatne nepodlieha súdnemu prieskumu. Jedná sa „len“
o tzv. podkladové opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do práv verejnosti na

priaznivé životné prostredie. Konečným rozhodnutím, ktoré bude možné preskúmať súdom, bude až
právoplatné stavebné povolenie, v súvislosti s ktorým, podľa rozsahu a dôvodov prípadne podanej
správnej žaloby, bude možno postupom podľa § 27 ods. 1 SSP preskúmať v správnom súdnictve aj
zákonnosť napadnutého opatrenia.

23.NapodporuuvedenýchzáverovpoukazujesprávnysúdnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 pod č. 70, podľa ktorého „...kasačný súd sa
v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné stanovisko
žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp.
stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd

preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o
napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je
tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní (umiestnenia
stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie)“. K obdobným právnym záverom
dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019, ako aj

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/43/2021 zo dňa 27.10.2022, pričom
otázku preskúmateľnosti záväzného stanoviska považuje za vyriešenú v podobe ustálenej rozhodovacej
praxe o neprípustnosti súdneho prieskumu tohto opatrenia orgánu verejnej správy ako samostatného
predmetu súdneho prieskumu. Napokon obdobné závery plynú aj zo žalobcom citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/16/2014, z ktorého je zrejmé, že obsah záväzného stanoviska

možno preskúmať v konaní o preskúmanie zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím stavebného
úradu. Na základe uvedeného tak správny súd žalobcom odkazované uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžo/54/2016 považoval za ojedinelý odklon sa od ustálenej rozhodovacej praxe. Pre
úplnosť správny súd uvádza, že ani prípadne meritórne prejednanie podanej žaloby a eventuálne
vyhovenie žalobnému návrhu t.j, zrušenie napadnutého opatrenia by samo osebe nemalo vplyv na

trvanie a platnosť stavebného povolenia.

24. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené podmienky
na preskúmanie napadnutého opatrenia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na § 98 ods. 1 písm.
g) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú.

25. Keďže súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, správny
súd rozhodol aj o tomto procesnom návrhu. Podaný návrh na priznanie odkladného účinku sa týka
procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby. Vzhľadom na
odmietnutie žaloby tak správny súd rozhodol o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku podľa

§ 188 SSP.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP, tak že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá a nebol zistený
žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

27. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).