Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 9Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100817
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100817.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. A. A.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom,
so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 41748-2/2024-BA z 30. septembra
2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni,
pobočka Košice, 29. mája 2019 požiadal o priznanie úrazovej renty.

2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán“), č. 1859-6/2022-BA zo
14. februára 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca má podľa § 88 a § 89 zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonosociálnompoistení“)
a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 2 % v súlade s § 293dq ods. 2 a § 293dr ods. 2 a
3 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu od 1. augusta 2017 v sume 2.446 eur mesačne.
Následne ďalšími výrokmi predmetného rozhodnutia bola táto suma valorizovaná vždy k 1. januáru

príslušného kalendárneho roka.

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 34027-8/2024-BA z 25. júla 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 89a a v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení rozhodol tak,
že žalobcovi zaniká dňom 1. augusta 2024, odkedy dovŕšil dôchodkový vek, nárok na úrazovú rentu
priznanú rozhodnutím č. 1859-6/2022-BA zo dňa 14. februára 2022.

4.Prvostupňovýorgánvodôvodneníprvostupňovéhorozhodnutiaspoukazomnapríslušnéustanovenia
zákona o sociálnom poistení uviedol, že nárok na úrazovú rentu zanikne žalobcovi dňom 1. augusta
2024, odkedy dovŕši dôchodkový vek, pričom úrazová renta žalobcovi naposledy patrila za mesiac júl
2024.5. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 41748-2/2024-BA z 30. septembra 2024
(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)boloodvolaniežalobcuvcelomrozsahuzamietnutéabolopotvrdené

prvostupňové rozhodnutie.

6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatnom uviedol, že zo spisovej dokumentácie
jednoznačne vyplýva, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 1. augusta 2024, pričom táto skutočnosť
nebola spochybnená ani samotným žalobcom a preto nebola sporná. Zároveň konštatoval, že pre

zánik nároku na úrazovú rentu je s poukázaním na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení
rozhodujúcou skutočnosťou dosiahnutie dôchodkového veku bez ohľadu na zdravotný stav žalobcu
alebo ďalšie okolnosti.

7. Zdôraznil, že zákon o sociálnom poistení už v § 88 ods. 1 umožňuje vznik nároku na úrazovú
rentu len v prípade, ak žiadateľ o túto dávku nedovŕšil dôchodkový vek, ktorého dosiahnutie tak

vymedzuje, ako prekážku vzniku takéhoto nároku. Tento úmysel zákonodarca potvrdzuje aj v paragrafe
89a zákona o sociálnom poistení, v ktorom doslovne uvádza, že nárok na úrazovú rentu zaniká dňom
dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Úrazová renta
sa nevypláca doživotne, resp. pokiaľ trvajú následky poistnej udalosti (v tomto prípade pracovného
úrazu). Podľa názoru žalovaného účelom úrazovej renty je kompenzovať osobe poškodenej pracovným

úrazom, resp. chorobou z povolania finančnú ujmu spôsobenú tým, že ich následkom už nemôže
vykonávať pôvodne vykonávanú pracovnú činnosť v takom rozsahu, ako ju vykonávala pred jej vznikom.
Pokiaľ však žalobca dosiahol dôchodkový vek, nejde tu už o stratu na zárobku titulom poistnej udalosti.
Stratu príjmu vznikajúcu dosiahnutím dôchodkového veku nahrádza iná sociálna dávka, a to starobný
dôchodok, ktorého účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Predmetné ustanovenie bolo v

zákone o sociálnom poistení zakotvené práve za účelom zamedzenia duplicitnej kompenzácie straty na
zárobku následkom poistnej udalosti a zároveň následkom dosiahnutia dôchodkového veku.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj

prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

9. V podanej správnej žalobe žalobca v podstatnom namietal, že ustanovenie § 89a zákona o sociálnom
poistení, ktoré obmedzuje trvanie nároku na úrazovú dávku len do momentu dosiahnutia dôchodkového

veku je diskriminačné a nesúladné s ústavnou úpravou základných práv a slobôd, ako aj s inými
zákonnými predpismi. Zdôraznil, že úrazová renta je svojou povahou a účelom úrazová dávka, ktorej
cieľom je poškodenému pri pracovnom úraze kompenzovať a nahrádzať majetkovú stratu, ktorú utrpel
tým, že pri úraze bolo natrvalo poškodené jeho zdravie v takom rozsahu, že mu podstatným spôsobom
poklesla schopnosť vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nemôže dosahovať zárobok z výkonu

tejto činnosti.

10. Žalobca argumentoval s poukázaním na to, že zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov neobmedzuje možnosť vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov hornou hranicou
veku, ale len dolnou hranicou veku. Právna úprava pracovnoprávnych vzťahov vychádza okrem iného

aj z princípu, že nikoho nemožno v pracovnoprávnych vzťahov diskriminovať, okrem iného ani z dôvodu
veku. Osoba tak môže aj po dovŕšení dôchodkového veku pracovať, resp. byť zamestnaná a dosahovať
naďalej zárobok. To potom logicky znamená, že nemožno spravodlivo konštatovať, že ak poškodená
osoba, ktorej pracovná schopnosť bola podstatným spôsobom obmedzená v dôsledku pracovného
úrazu a vznikla jej majetková strata v dôsledku nemožnosti dosahovať zárobok, jej následne táto

majetková strata prestane vznikať dovŕšením dôchodkového veku. Podľa jeho názoru táto poškodená
osoba totiž mohla vykonávať činnosť zamestnanca aj po dovŕšení dôchodkového veku, a teda aj
po dovŕšení dôchodkového veku jej v takomto prípade vzniká majetková strata, ktorú je potrebné
kompenzovať, v danom prípade prostredníctvom nároku na úrazovú rentu.11. Podľa názoru žalobcu uvedený nesúlad a kolízia má aj ústavnoprávny rozmer, pretože postup
Sociálnej poisťovne aplikujúc ustanovenie § 89a zákona o sociálnom poistení narúša a zasahuje

do viacerých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky, najmä do zásady rovnosti v právach,
základného práva vlastniť majetok, základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri
nespôsobilosti na prácu.

12. V závere správnej žaloby poukázal na to, že pred pracovným úrazom pracoval ako odborný lekár

- kardiochirurg, pričom išlo o vysoko odbornú a kvalifikovanú prácu, vyžadujúcu si nielen vysokú
kvalifikáciu, ale aj dlhodobé skúsenosti. Práve pre tieto skutočnosti jeho zamestnávateľ mal v minulosti
a aj má v súčasnosti tendenciu požadovať od svojich zamestnancov v týchto pozíciách, aby ostali u
neho pracovať a vykonávať prácu aj niekoľko rokov po dovŕšení dôchodkového veku, aby tak bola v
čo najväčšej miere zabezpečená kontinuita a odovzdávanie odborných skúseností mladšej generácii.
Aj v súčasnosti u jeho zamestnávateľa pracuje niekoľko zamestnancov v rovnakých či obdobných

pracovných pozíciách, hoci už dovŕšili dôchodkový vek. Aj s prihliadnutím na uvedené, je napadnuté
rozhodnutie žalovaného diskriminačné a odporujúce ochrane základných práv a slobôd žalobcu a tým
nezákonné.

13. Žalobca k žalobe priložil odpoveď jeho bývalého zamestnávateľa - Východoslovenského ústavu

srdcových a cievnych chorôb, a.s. na jeho žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 08.10. 2024.

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13. februára 2025 zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia. Zdôraznil, že nie je zákonodarným orgánom, ale orgánom verejnej správy aplikujúci právo,
ktorý musí znenie právnych noriem rešpektovať, a musí postupovať v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru ustanovenie § 89a zákona o sociálnom poistení je, ako je zo
spôsobu jeho formulácie zrejmé, prikazujúca právna normu obsahujúca povinnosť správať sa spôsobom
ním určeným. V reakcii na dôkaz, ktorý žalobca pripojil k svojej žalobe uviedol, že nespochybňuje
skutočnosť, že fyzické osoby pracujú aj po dovŕšení dôchodkového veku, avšak nárok na úrazovú rentu
zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

15. Žalobca v replike zo dňa 15. mája 2025 nad rámec svojej žalobnej argumentácie uviedol, že
nespochybňuje právnu úpravu § 89a zákona o sociálnom poistení, ako aj skutočnosť, že žalovaný
rozhodol v zmysle tohto ustanovenia. Napriek tomu naďalej zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie
je nezákonné z dôvodov uvedených v podanej žalobe. Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou

žalovaného, že po dosiahnutí dôchodkového veku nastupuje nárok na starobný dôchodok, ktorý
kompenzuje stratu na zárobku, ktorú poškodený dosahoval. Nárok na starobný dôchodok je dávkou
dôchodkového poistenia na rozdiel od úrazovej renty, ktorá je dávkou úrazového poistenia. Aj keď obe
dávky sú súčasťou plnení poskytovaných zo sociálneho poistenia ako takého, predsa každá plní iný
účel. Kým starobný dôchodok ako dávka dôchodkového poistenia plní účel hmotného zabezpečenia

v starobe, úrazová renta ako dávka úrazového poistenia plní účel kompenzácie nepriaznivých
majetkovýchdôsledkovpoškodeniazdravia,akonásledkupracovnéhoúrazu.Užlenztohtojezrejmé,že
argumentácia žalovaného je nesprávna a starobný dôchodok nie je kompenzáciou príjmu pri poškodení
zdravia v dôsledku pracovného úrazu. Tak, ako osoba po dosiahnutí dôchodkového veku môže bez
akejkoľvek diskriminácie pracovať a dosahovať zárobok súčasne popri poberaní starobného dôchodku,

tiež osoba poškodená pracovným úrazom, ktorý jej bráni dosahovať zárobok, hoci aj po dovŕšení
dôchodkového veku, by mala mať nárok popri starobnom dôchodku aj na úrazovú rentu, ako na
kompenzáciu majetkovej straty vzniknutej v dôsledku nemožnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

16. Žalobca v podanej žalobe, ako aj v replike navrhol uplatnenie procesného postupu podľa § 100 ods.

1 písm. b) SSP a to podanie návrhu zo strany správneho súdu Ústavnému súdu Slovenskej republiky
na začatie konania o súlade ustanovenia § 89a zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej
republiky.

17. Na pojednávaní konanom 17. decembra 2025 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a

argumentácii prednesenej v žalobe a vyjadreniach. Žalobca nad rámec poukázal, že pred Ústavným
súdom Slovenskej republiky sa vedie konanie po sp. zn. PL.ÚS 12/2021, kde došlo pri predbežnom
prerokovaní návrhu k jeho prijatiu na ďalšie konanie a k pozastaveniu účinnosti napadnutého
ustanovenia Zákonníka práce. Podľa názoru žalobcu ide o istú podobnosť s jeho vecou, keď došlok pozastaveniu účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý upravuje, že zamestnávateľ je
oprávnený dať zamestnancovi výpoveď po dosiahnutí dôchodkového veku a podstatou návrhu je, či táto
právna úprava je ústavne súladná so zákazom diskriminácie na základe veku.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

22. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej

schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

26. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia
dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

27. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

28. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

29. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

30. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ústavou a s ústavnými zákonmi.

31. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) právnypredpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily
ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.

32. Podľa § 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom
súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti
alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito
rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

33. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátaneprvostupňového)nielenvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe,aleajnadrozsahžalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

34. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, napadnutými rozhodnutiami a s

obsahom predloženého administratívneho spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov.

35. Podstata žalobných námietok smerovala k tvrdeniu, že žalobca by bol mohol pracovať aj naďalej
a teda aj po dovŕšení dôchodkového veku a teda podľa jeho názoru mu aj po dovŕšení dôchodkového

veku vzniká majetková ujma, ktorú je potrebné kompenzovať úrazovou rentou.

36. Správny súd konštatuje, že z hľadiska znenia právnej úpravy, v tomto prípade § 89a zákona
o sociálnom poistení, nie je relevantné, či by niekto pracoval alebo nepracoval aj po dosiahnutí
dôchodkového veku, ale podstatné je to, že právna úprava explicitne spája práve s okamihom

dosiahnutia dôchodkového veku zánik nároku na úrazovú rentu.

37. Preto, ak žalovaný na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že žalobca prestal spĺňať
podmienky na výplatu úrazovej renty, nemožno tento jeho záver považovať za svojvoľný, nemajúci oporu
v skutkovom a právnom stave veci.

38. Ani prípadný výklad tohto ustanovenia proti jeho výslovnému jazykovému zneniu nie je z pohľadu
správneho súdu opodstatnený, keďže tak, ako na to poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
stratu príjmu vznikajúcu dosiahnutím dôchodkového veku nahrádza iná sociálna dávka a to starobný
dôchodok, ktorého účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe, ktorý je žalobcovi vyplácaný.

39.Pokiaľžalobcavtomtokontexteargumentovaldiskrimináciou,správnysúdpoukazujenaskutočnosť,
že v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa diskrimináciou rozumie rozdielne
zaobchádzanie s osobami, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, ktorá nemá objektívne a
rozumné odôvodnenie. Inak povedané, na to, aby bolo možné konštatovať porušenie zásady rovnosti,

musí byť preukázané, že s inými osobami v analogickej alebo v podstatných rysoch podobnej
situácii je zaobchádzané výhodnejšie a že tento rozdiel v zaobchádzaní je diskriminačný. Správny
súd nespochybňuje, že žalobca vykonával vysoko odbornú kvalifikovanú činnosť, ktorú by teoreticky
mohol vykonávať aj po dosiahnutí dôchodkového veku, avšak žalobca nemôže svoju diskrimináciu
argumentačne založiť na porovnaní so situáciou so zamestnancami, ktorí síce obdobne ako on, už

dosiahli dôchodkový vek, avšak sa nachádzajú v úplne odlišnej situácii, keď ich možnosť vykonávať
zárobkovú činnosť nebola obmedzená pracovným úrazom. Vzhľadom na uvedené ani túto námietku
nepovažoval súd za dôvodnú.

40. Sumarizujúc uvedené správny súd uzatvára, že záver správnych orgánov oboch stupňov v

prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, považoval súd za zákonný
a náležite odôvodnený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so
zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý
správne orgány náležite právne posúdili, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

41. K výroku, ktorým správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, správny súd uvádza,
že aktuálne uplatňovaná judikatúra ústavného súdu o podstate ústavnej (čl. 144 ods. 2 ústavy) i
zákonnej [§ 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] podmienky vzniku aktívnej legitimácie súdu napodanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je predovšetkým podmienená spojitosťou
s konaním pred súdom vyjadrenou tak, že podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť
takého súdu, pričom v rámci tejto rozhodovacej činnosti ako zákonom upraveného postupu je potrebné

vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis (jeho ustanovenie), ktorého nesúlad s ústavou,
so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, mieni súd uplatniť
pred ústavným súdom. Súvisiacou, avšak nevyhnutnou podmienkou vzniku aktívnej legitimácie súdu na
podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy je spôsobilosť derogačného nálezu ústavného súdu, ktorý
je navrhovaný súdom v petite jeho návrhu, viesť k odlišnému záveru v posudzovanej problematike pred

súdom v porovnaní s takým rozhodnutím, ktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej
na derogáciu.

42. Súd je teda aktívne legitimovaný len na taký návrh o súlade právneho predpisu, jeho časti alebo jeho
ustanovenia s Ústavou, ktorý má potenciál ovplyvniť rozhodnutie súdu v konkrétnom ním prerušenom
konaní; predpokladom je tzv. prejudicialita napadnutých ustanovení v konaní súdu. Pri nesplnení

uvedenej podmienky sa návrh súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by
nedokázalo naplniť funkčnú podstatu návrhového oprávnenia súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného
súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavnoprávnej povahy spadajúceho do
výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (m. m. PL. ÚS 1/2018).

43. Podstatou návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP bolo jeho
tvrdenie, že ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky predpokladá viazanosť štátnych orgánov nielen zákonmi ale predovšetkým ústavou. Námietky
žalobcu týkajúce sa nesúladu § 89a zákona o sociálnom poistení s ním označenými referenčnými
čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR sa koncentrujú, na jeho tvrdenie, podľa

ktorého právny poriadok Slovenskej republiky neobmedzuje možnosť vstupovať do pracovnoprávneho
vzťahu dosiahnutím hranice dôchodkového veku a vychádza zo zásady zákazu diskriminácie v
pracovnoprávnych vzťahoch, okrem iného aj zákazu diskriminácie z dôvodu veku. Preto podľa žalobcu
nemožno limitovať ani kompenzačné mechanizmy nastavené v právnom poriadku Slovenskej republiky
dosiahnutím dôchodkového veku. Takéto limity by znamenali zakotvenie domnienky o nemožnosti

dosahovať zárobok v dôchodkovom veku, čo by bol voči týmto osobám diskriminačný prístup.

44. Reflektujúc označené judikatúrne východiská Ústavného súdu SR je predovšetkým úlohou
správneho súdu analyzovať otázku prejudiciality, teda či prípadný derogačný nález Ústavného súdu SR
bude spôsobilý viesť k inému záveru v merite veci pred správnym súdom (podávajúcim návrh na súlad

právneho predpisu s ústavou), než v situácii keď k derogácii potenciálne nesúladnej právnej úpravy
s Ústavou SR nedôjde (návrh správnym súdom podaný nebude alebo mu meritórne Ústavný súd SR
nevyhovie). Ináč povedané, správny súd je legitimovaný iba na podanie takého návrhu na súlad podľa
čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, ktorý má potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodovanie v konkrétnom ním
prerokúvanom prípade.

45. Žalobca naznačené súvislosti opomína a to, že právne účinky prípadného derogačného nálezu
Ústavného súdu SR v konaní podľa článku 125 ods. 1 ústavy sú orientované v zásade ex nunc. Vyplýva
to zo systematickej súvislosti článku 125 ods. 3 a 6 ústavy a nadväzujúceho § 91 ods.1 zákona o
Ústavnom súde. Koncepcia tvorená vzájomným pôsobením uvedených právnych noriem neodôvodňuje

prijať univerzálne použiteľný záver o retroaktívnom pôsobení nálezu, ktorým Ústavný súd SR vysloví
nesúlad preskúmavaného právneho predpisu. Prípadné spätné účinky takéhoto nálezu musia mať
vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou právnej istoty explicitnú zákonnú oporu (§ 93 ods. 2 zákona o
Ústavnom súde SR).

46. Správny súd v tomto smere konštatuje, že aj keby bolo napadnuté ustanovenie Ústavným súdom
posúdené ako ústavne nesúladné, účinky tohto rozhodnutia by pôsobili výlučne ex nunc a už zaniknutý
nárok na úrazovú rentu by po derogácii namietaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení nemohol
byť nijakým spôsobom ovplyvnený. Inými slovami povedané, ani prípadný derogačný nález Ústavného
súdu SR vychádzajúci z požiadavky žalobcu by na popísaných právnych následkov nemohol nič zmeniť,

pretože k normatívnej zmene by nedošlo spätne, a teda už zaniknutý nárok na úrazovú rentu by po
derogácii nebol spätne obnovený. Práve uvedená okolnosť je určujúca vo vzťahu k prejudicialite teda
využiteľnosti žalobcom predpokladaného nálezu Ústavného súdu SR pri rozhodovaní vo veci samej (po
pokračovaní v prerušenom konaní). Ide o podmienku podania návrhu na konanie o súlade právnychpredpisov správnym súdom podľa článku 144 ods. 2 ústavy, tak ako ju stabilne vo svojej rozhodovacej
činnosti chápe Ústavný súd SR. Ak nemožno konštatovať popísanú konkrétnu aplikačnú využiteľnosť,
nie je správny súd oprávnenou osobou na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov.

47. Inými slovami vyjadrené, ani prípadná derogácia žalobcom označených ustanovení podľa zákona
o sociálnom poistení z pozície Ústavného súdu SR by neovplyvnila aplikačné postupy správneho
súdu vo veci žalobcu v zmysle procesnej využiteľnosti účinkov vyplývajúcich z prípadného pozitívneho
nálezu Ústavného súdu SR pre prerušené konanie, a preto stratilo opodstatnenie aj uvažovanie o istej

podobnosti veci žalobcu s konaním vedeným Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS
12/2021.Vzhľadom na uvedené správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).