Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12Csp/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204555
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725204555.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F.,
zast. Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova 147/3, 00 01 Košice, proti žalovanému 1/
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, a žalovanému
2/ Technická univerzita vo Zvolene, IČO 00 397 440, so sídlom Ul. T. G. Masaryka 24, 960 01 Zvolen,
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.12.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu vyplývajúceho
z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006.

II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/

podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006

III. Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného 1/, že môže podať proti žalobcovi samostatnú žalobu vo veci samej

o plnenie z titulu uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 uzatvorenej medzi
žalobcom a právnym predchodcom žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.12.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zo dňa 03.12.2025, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu práva
na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke
č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006. Ďalej žalobca žiadal aby súd druhým výrokom uložil žalovanému

2/ povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/ podľa Dohody
o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 a tretím
výrokom žiadal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že s právnym predchodcom

žalovaného 1/, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako dlžník uzavrel zmluvu o pôžičke
č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006. Žalobcovi bol poskytnutý úver na financovanie kúpy čiernej
techniky vo výške 14.701,00 Sk (487,98 EUR), ktorý mal splácať v pravidelných 64. mesačných
splátkach pri výške splátky 300,00 Sk (9,96 EUR), pričom celková cena zmluvy je uvedená v sume
21.200Sk (703,71 EUR), RPMN 5,13%, úroková sadzba uvedená nebola. Žalobca považuje zmluvu
za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú, keďže obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, pričom na podklade jednej z nich a to z dohody o zrážkach zo mzdy
si žalovaný 1/ uplatňuje svoj nárok bez akéhokoľvek zdôvodnenia a preskúmateľnosti jeho výšky.Listom zo dňa 04.11.2025 žalovaný 1/ oznámil zamestnávateľovi žalobcu – žalovanému 2/, že mu
spoločnosťVšeobecnáúverovábankaa.s.akoprávnynástupcaspoločnostiConsumerFinanceHolding
a. s. postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 s

jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Na základe uvedeného žalovaný 1/ požiadal
žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy na uvedenú pohľadávku žalobcu na základe typovej
formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, bez možnosti ju akokoľvek ovplyvniť, súčasťou
ktorej bola dohoda o zrážkach zo mzdy. Na základe predmetnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo
mzdy žalovaný 2/ oznámil žalobcovi, že jej zrážky zo mzdy bude vykonávať počnúc mzdou za mesiac

december 2025.
Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného mu hrozí neoprávnený zásah do jeho majetkových
práv zo strany žalovaných na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Doposiaľ neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť, nárok žalovaného 1/ môže vychádzať
z neprijateľných zmluvných podmienok resp. chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy a že nárok
žalovaného 1/ je s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou premlčaný. Veriteľ si výšku dlhu

sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom resp. bez existencie sporu. Žalobca tiež
uviedol, že po tak dlhom čase od uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (bezmála 20 rokov dozadu)
si nespomína, že by mal mať voči veriteľovi nejaký dlh a taktiež pre uplynutie doby viac ako 14 rokov
od konečnej splatnosti úveru už nedisponuje dokladmi o úhradách a netuší, keďže voči nej neexistuje
žiadne súdne rozhodnutie, či je vôbec nárok žalovaného 1/ reálne existujúci, nieto ešte dôvodný.

Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre
rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky
zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu
zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný
právny vzťah. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku

spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s
kogentnými ustanoveniami zákona.
Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie
nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah.“ (rozsudok z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25, rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol).

Žalobca ďalej poukázal na čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.
Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na
subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže
mať oporu v zmluve, ale ako uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana
pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného
poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej).
Žalobca tiež poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami

zo mzdy. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a
ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň
mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je
súkromnouosobouajehomocsiahaťnamajetokspotrebiteľaniejedelegovanážiadnouverejnoprávnou
inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci.

Žalobca tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo
mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore
s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy
so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva
o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal

C-106/77).
Zároveň žalobca poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165,
kde EK poukazuje na: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho
vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnychpredpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v
značnom rozsahu – napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v
prospech veriteľa. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva

umožňujúobchodníkomvymáhaťsvojepohľadávkyvočispotrebiteľombeztoho,abysamuseliobrátiťna
súd,hociichpohľadávkyniesúpodľaprávnychpredpisovoochranespotrebiteľaanipravidielonekalých
zmluvných podmienkach opodstatnené. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva,
že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú
uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú

obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných
podmienkach, čím smernica 93/13/EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet
utile).
Žalobca má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v úverovej zmluve je dojednaná
v rozpore s článkom 6 smernice Rady 93/13/EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová,

bola súčasťou typovej, formulárovej zmluvy o úvere, drobným písmom zakomponovaná do zmluvy,
žalobca nebol upozornený zo strany veriteľa, že zároveň so zmluvou o úvere uzatvára aj takýto právny
úkon a teda ani poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, nebola individuálne
dojednaná, žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená
na podpis pri podpise samotnej zmluvy o úvere. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne

dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý
a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Aj komisia MS
SR dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110, 98, 113, 179 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá podľa §551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §53

Občianskehozákonníka,keďžespotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohodu
o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný 1/ už vyzval žalovaného 2/, aby vykonával zrážky zo mzdy a ten tieto začne vykonávať zo
mzdy za mesiac december 2025. Obava, že žalovaný 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ naplní zásah
do majetku žalobcu bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, bez toho, aby bol známy výklad

unijného práva, bez súdneho prieskumu toho, či došlo ku splneniu zákonných podmienok postúpenia
pohľadávky z právneho nástupcu veriteľa a teda banky na žalovaného 1/ a zároveň pri reálne možnom
premlčaní nároku veriteľa, sa tak reálne naplnila. A zároveň ak je takto koncipovaná dohoda o zrážkach
zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový
zabezpečovací inštitút.

Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že premlčanie je významný inštitút hmotného práva v dôsledku
ktorého sa právo veriteľa na plnenie oslabuje, nakoľko v dôsledku uplynutia času možno vymáhateľnosť
veriteľovho práva odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a

zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho

práva na súde. Žalobca má zato, že veriteľ sa uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy snaží obchádzať
zákon, kedy od nej vymáha premlčanú pohľadávku vo výške, ktorá sa nedá nazvať inak ako úžerníckou,
keďže už zo samotných listinných dôkazov je zrejmé, že ide o hrubý nepomer požičanej sumy a sumy
vymáhanej.
Žalobca tiež poukázal na 22. bod odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.

41Co/83/2019.
V záujme predídenia vzniku ujmy žalobca navrhuje, aby sa zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobca
nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho
majetku. Účelom neodkladného opatrenia po zmene právnej úpravy je úprava pomerov medzi
účastníkmi, ktorá však už nemusí byť dočasná, ale môže byť podľa obsahu rozhodnutia súdu aj trvalá.

Ak je účastníkom spotrebiteľ, súd ho má v zmysle platnej právnej úpravy chrániť a prihliadať aj na návrhy
(námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Zmyslom neodkladného
opatrenia je bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, ak je to potrebné alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysleustanovenia § 336 ods.1 CSP možno s ním dosiahnúť trvalú úpravu pomerov. Z povahy neodkladného
opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, avšak je potrebné a nevyhnutné
dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov.

3. Žalobca k podaniu priložil Zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2006 súčasťou ktorej
je dohoda o zrážkach zo mzdy a výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 04.11.2025 (spis číslo:

XXXXXXX).

4. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi
žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1/ ako veriteľom, pričom žalobca mal celkovú cenu zmluvy vo
výške 21.200,00 SK zaplatiť v 64 mesačných splátkach po 300 SK.

5. Z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 04.11.2025 súd zistil, že žalovaný 1/ požiadal
žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody
na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iného príjmu, vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
Žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré majú byť odvedené v súlade
s dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1/ zároveň oznámil žalovanému 2/, že voči žalobcovi eviduje

pohľadávku vo výške 403,82 EUR (istina 69,94 EUR, poplatky 41,23 EUR a úrok z omeškania po
postúpení pohľadávky 292,65 EUR).

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z
nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania.

15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím

a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i
to, že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné
bezodkladne upraviť dané pomery.

16. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je dôvodný.

17. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, slúžiaca na
zabezpečenie pohľadávok žalovaného ako veriteľa z predmetnej zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere je
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalovaného 1/ mal pri jej

uzatváraní a plnení postavenie dodávateľa a žalobca postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ ide o postavenie
veriteľa ako dodávateľa, o uvedenej skutočnosti súd nemal žiadne pochybnosti, a to predovšetkým
s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie úverov.
Pokiaľ ide o postavenie žalobcu ako dlžníka, tento nie je v dohode označený obchodným menom, resp.
IČO, ktoré údaje by ho mohli identifikovať ako podnikateľa.

18. Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný 1/ požiadal žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu
o vykonávanie zrážok z jeho mzdy, a to práve na upokojenie pohľadávky žalovaného z predmetnej
zmluvy o úvere, ktorú vyčíslil ku dňu 04.11.2025 na 403,82 EUR. V prejednávanej veci žalobca
odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že mu majú byť vykonávané zrážky zo mzdy,

pričom spochybňuje platnosť uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Súd v prejednávanej veci považoval za splnenú podmienku
potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je odôvodnená správaním sa žalovaného 1/, ktorý požiadal
žalovaného 2/ ako zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v dôsledku ktorých by
bezprostredne dochádzalo k zásahu do majetkových práv žalobcu, čo má nepochybne dopad na jeho

finančnú a sociálnu situáciu, a to všetko za situácie, kedy žalobca spochybňuje spôsob uplatnenia
pohľadávkyžalovaného1/zdôvoduneplatnostidohodyozrážkachzomzdyakoajzdôvodupremlčania.

19. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-

ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného 1/ súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného

1/ zo zmluvy o úvere nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný 1/ má k dispozícii
viacero právnych prostriedkov na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný 1/ je len v určitom rozsahu
obmedzený vo svojom práve na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu. Ide však o obmedzenie, ktoré
podľa názoru súdu musí žalovaný 1/ v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej
veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej

a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou
súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Je tiež potrebné prisvedčiť žalobcovi, že zákonná konštrukcia inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy
umožňujezásahdomajetkovejsférydlžníkabezpredchádzajúcejsúdnejkontrolyuplatnenejpohľadávkyveriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva
vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane
súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje domáhanie sa bezodkladnej úpravy

pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia
svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.

20. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa použitia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň súd
uložil žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže sa

jedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobca mal voči žalovaným plný úspech, patrí
mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko však žalobca je spotrebiteľ, t. j. je od
platenia súdneho poplatku oslobodený, pričom z obsahu spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú,
súd rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.

24. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

27. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného 1/, pričom tento zásah súd vyhodnotil
ako primeraný. Súd pritom v prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením v zásade

možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil
žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by
sa s takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný 1/ a mal za to, že je potrebné za účelom
usporiadania predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou,
v súlade s ust. § 337 ods. 1 CSP súd v IV. výroku tohto uznesenia poučil žalovaného 1/ o možnosti

podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností z právnych
vzťahov vyplývajúcich, resp. súvisiacich s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, príp. aj s
predmetnou zmluvou o úvere. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť
aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, vpodaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.