Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200117
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200117.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SYNKLAD ENERGY, s.r.o., so sídlom Diakovská cesta 15,
927 01 Šaľa, IČO: 46 858 547, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o.,
so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlom:Lazovná63,97401BanskáBystrica,
IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102626482/2021
z 23. decembra 2021, č. 102626399/2021 z 23. decembra 2021, č. 102626362/2021 z 23. decembra

2021, č. 102626308/2021 z 23. decembra 2021 a č. 102626238/2021 z 23. decembra 2021, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/44/2022-96
zo 7. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Žilina (ďalej len ,,správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia máj 2015, jún 2015, júl 2015, august 2015 a

september 2015. Správca dane následne na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly, protokolu
a vyrubovacieho konania vydal rozhodnutia:
- č. 101172992/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si daňový subjekt
- žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150100099 z 13. mája 2021 od dodávateľa NOBOX
MEDIA, s. r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „QUEEN OF GOLF 2015“,
- č. 101173185/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

jún 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z faktúry č. 150100148 z 18. júna 2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za
zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“,
- č. 101173475/2021 z 8. júla 2021, ktorým učil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
júl 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z faktúry č. 150100241 z 31. júla 2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s. r. o. za
zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“,

- č. 101173605/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca
uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150100242 z 20. augusta 2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA, s.
r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „Ekotopfilm 2015“,- č. 101173827/2021 z 8. júla 2021, ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2015 v sume nadmerného odpočtu 8 000 €; v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca
uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 150100296 z 24. septembra 2015 od dodávateľa NOBOX MEDIA,

s. r. o. za zabezpečenie reklamných činností v súvislosti s podujatím „QUEEN OF GOLF 2015“ (ďalej
všetky rozhodnutia spolu ako „prvostupňové rozhodnutia“).

2. Proti prvostupňovým rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný
preskúmavanými rozhodnutiami:

- č. 102626482/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101172992/2021 z 8. júla 2021 potvrdil,
- č. 102626308/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101173185/2021 z 8. júla 2021 potvrdil,
- č. 102626362/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101173475/2021 z 8. júla 2021 potvrdil,
-č.102626399/2021z23.decembra2021tak,žerozhodnutieč.101173605/2021z8.júla2021potvrdila
- č. 102626238/2021 z 23. decembra 2021 tak, že rozhodnutie č. 101173827/2021 z 8. júla 2021 potvrdil
(ďalej všetky preskúmavané rozhodnutia žalovaného spolu ako „rozhodnutia žalovaného“).

V odôvodnení rozhodnutí žalovaného žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že dodávateľ NOBOX
MEDIA, s. r. o. fakturované služby reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon
o DPH“). U správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia
spoločnosťou NOBOX MEDIA, s. r. o., preto daňovému subjektu neuznal nárok na odpočítanie dane z

predložených faktúr z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiam žalovaného podal žalobca správne žaloby a žiadal zrušiť rozhodnutia žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutia a veci vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

4. Žalobca vo všetkých správnych žalobách totožne namietal, že jediným dôvodom na neuznanie
uplatneného nadmerného odpočtu malo byť, že sa správca dane domnieval, že zdaniteľné plnenia
nemal dodať subjekt uvedený na faktúre, ktorý však dodanie správcovi dane osobne potvrdil. Žalobca
poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európske únie (ďalej ako „Súdny dvor EÚ“) vo veci C-334/20.
Podľa žalobcu správca dane nebol schopný kontaktovať subjekty, ktoré medzičasom ukončili svoju

činnosť, resp. preveriť relevantné skutočnosti a tak týmto zaťažil žalobcu. Podľa žalobcu bolo podstatné,
že v čase úhrady faktúry bolo plnenie poskytnuté a toto obstaral subjekt, ktorý faktúru vystavil, nakoľko
služba bola komunikovaná len vo vzťahu k nemu. Namietal, že daňové orgány požadovali preukázanie
objektívne nepreukázateľných skutočností - kedy bolo logo žalobcu umiestnené na webových stránkach/
reklamných materiáloch a kto ho tam umiestnil.

5. Žalobca ďalej namietal, že ohľadne dodania od spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. svedkovia
jednoznačne potvrdili spoluprácu, označili procesné postupy dodania, označili subjekty a mali vedomosť
o samotnom zdaniteľnom plnení, avšak s odstupom času si na konkrétne detaily nemuseli spomenúť.
Mal za to, že totožnosť dodávateľa bola potvrdená a dodávateľ potvrdil pôvod faktúr, aj ich vystavenie
(v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Sžfk/12/2016).
6. Podľa žalobcu neboli prvostupňové rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného založené na relevantných
tvrdeniach a ich snahou bolo obviniť žalobcu z účasti na daňovom podvode. Závery daňových orgánov
tiež podľa žalobcu odporujú konštantnej judikatúre Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 3Sžf/1/2011, ako
aj judikatúre Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, či C-33/13. Podľa žalobcu

z odôvodnení rozhodnutí nebolo zrejmé, v čom žalobca porušil svoju povinnosť, resp. aké opatrenia
neboli z jeho strany dodržané a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžr/28/2010. Mal za to, že jednoznačne preukázal svoj nárok na odpočítanie dane - svoj nárok
odôvodnil a zdokladoval faktúrami a preukázal aj materiálnu stránku transakcie, pričom vznesenie
pochybností zo strany daňových orgánov sa realizovalo bez relevantného odôvodnenia. Jednotlivé

pochybnosti boli správcom dane vykonštruované a išlo iba o subjektívne pochybnosti. Zdôraznil, že aj v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 na preukázanie opaku v
dôsledkuskutočností,ktorénastaliuplatiteľovhododávateľaasubdodávateľov,znášadôkaznébremeno
i dôkaznú núdzu správca dane, čo podporil aj odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
5Afs/131/2004.

7. Žalobca tiež namietal s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-624/15, že daňové
orgány žiadnu skutočnosť svedčiacu v prospech žalobcu v rozhodnutiach neuvádzali a nevyhodnocovali
samostatne, ani v kontexte. Postup správcu dane označil za šikanózny, keď tento podklady predložené
žalobcom považoval za nedostatočné a následne vylúčil aj svedecké výpovede, ktoré ich podporovali. Anásledne aj žalovaný bez akéhokoľvek záujmu ozrejmiť vznesené pochybnosti o postupe správcu dane
a bez relevantného odôvodnenia potvrdil dôkaznú povinnosť na strane žalobcu a dodávateľský reťazec.
8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením sp. zn. ZA-30S/44/20022 z 30.

januára 2024 spojil na spoločné konanie vyššie uvedenými správnymi žalobami napadnuté veci (sp.
zn. ZA-30S/43/2022, sp. zn. ZA-30S/44/2022, sp. zn. ZA-30S/45/2022, sp. zn. ZA-31S/45/2022, sp. zn.
ZA-31S/46/2022) s tým, že budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod sp. zn. ZA-30S/44/2022.
9. Správny súd rozsudkom č. k. ZA-30S/44/2022-96 zo 7. marca 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
správne žaloby podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.
10. Správny súd poukázal na zákonné podmienky na odpočítanie dane, pričom spomenul aj relevantné
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a vysvetlil vo svetle konštantnej judikatúry rozsah dôkazného bremena
a jeho prenos medzi správcom dane a daňovým subjektom.
11. Správny súd konštatoval, že v preskúmavanej veci bolo spochybnené dodanie od deklarovaného
dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., t. j. daňové orgány spochybnili splnenie materiálnej/

hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby
podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), teda so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska). Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa
máspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítaniedane-žalobca;pokiaľvšakexistujúosobitnéskutkové

okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá
si uplatňuje odpočítanie dane. Podľa správneho súdu v preskúmavanom prípade osobitné skutkové
okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom,
že tovar mu mal byť dodaný spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. Keďže splnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol

žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane splnil. Daňové orgány vzniesli dôvodné pochybnosti - zo zistení správcu dane
viažucich sa k dodávateľovi - NOBOX MEDIA, s.r.o. vyplynulo, že uvedená spoločnosť bola dňa 20.
decembra 2018 vymazaná z obchodného registra a bývalý konateľ NOBOX MEDIA, s.r.o. Ján Knobloch
síce vystavenie faktúr pre žalobcu potvrdil, ich dodanie spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. však

výslovne nepotvrdil. Z jeho výpovede nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by uskutočnenie dodávok
NOBOX MEDIA, s.r.o. pre žalobcu v zmysle predložených faktúr potvrdzovali, nemal žiadne bližšie
informácie o priebehu predmetných obchodov, nevedel uviesť svojich subdodávateľov, neoznačil ani
prípadnú inú osobu, ktorá by organizovala obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou NOBOX MEDIA,
s.r.o. a žalobcom. Správny súd sa tak nestotožnil so žalobcom, že by výpoveďou uvedeného konateľa

bolo preukázané dodanie služieb - propagácie žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach zo
strany jeho dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. Správny súd uzavrel, že tieto skutočnosti predstavujú
pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a prenášajú
dôkazné bremeno opätovne na žalobcu, ktorý však tiež nemal dostatočné informácie o realizácii
sporných obchodov.

12. Správny súd ďalej uviedol, že správca dane vykonal zisťovanie u subdodávateľa NOBOX
MEDIA, s.r.o., - spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o., za ktorú konal (od 05.09.2014 do 10.09.2015) ako
konateľ Ing. Jozef Andrássy, ktorý k dodávkam tovarov alebo služieb pre NOBOX MEDIA, s.r.o.
neuviedol nič konkrétne. Daňové orgány tak svoje pochybnosti postavili na všeobecnej výpovedi
konateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. v čase uskutočnených obchodov (bez konkrétnych

informácií o uskutočnených zdaniteľných plneniach), nedostupnosti účtovníctva, ale i výpovedi konateľa
deklarovaného subdodávateľa SMUGGLERS, s.r.o. Správny súd zdôraznil, že skutočnosti týkajúce sa
spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o. neboli pripísané na ťarchu žalobcu; ich výsledkom však bolo, že sa ani
z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by aj
napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov

ním predložených. Žalobca tak dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie
dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto bol dôvodný záver, že
neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno.
13. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom -
dôvodné pochybnosti sa týkali vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom,

išlo teda o okolnosti a skutočnosti priamo v jeho dispozičnej sfére. A nakoľko v predmetnej veci
došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných obchodov z dôvodu, že
žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva, vyhodnotil správny súdargumentáciu žalobcu viažucu sa k daňovému podvodu, či vedomej účasti žalobcu na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom, za bezpredmetnú.
14. K namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uviedol, že nakoľko bola táto

námietka uplatnená až vo vyjadrení, pričom v správnej žalobe absentovala, nemohol sa touto námietkou
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby v dôsledku princípu koncentrácie zaoberať.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
15. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú

sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ všeobecne namietal, že žalovaný, ani správca dane neobstarali dostatok potrebných
podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci,
prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutia odôvodňovali nezákonným dôkazným
prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,

nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti a procesne nepostupovali v súlade s
platným právnym poriadkom.
17. Sťažovateľ zastával názor, že správny súd mal podrobne posúdiť otázku, či daňovými orgánmi
vykonané dôkazy nie sú pochybné alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový
záver, ku ktorému v predmetnej veci dospeli a rovnako či sa vysporiadali s prípadnými protichodnými

tvrdeniami a obsahom podkladov pri rozhodovaní.
18. Sťažovateľ namietal, že bolo na neho neodôvodnene prenesené dôkazné bremeno v neprimeranom
rozsahu, pričom dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2011, Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 5 Afs 131/2004 a Súdneho dvora EÚ C-563/11, C-33/13, C-273/11, C-146/05 a

C-255/02. Sťažovateľ argumentoval, že svoj nárok na odpočet DPH preukázal relevantnými dôkazmi
a ak daňové orgány chceli spochybniť jeho nárok, boli povinné vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce
z predložených dokumentov a skutočností tvrdených sťažovateľom a zároveň uviesť, aké ďalšie
iné dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na odpočet DPH, čo však
nevykonali. Podľa sťažovateľa predstavuje unesenie dôkazného bremena, ktoré daňové orgány

požadujú, neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu a tiež vzbudzujú podozrenie,
že v rámci svojej kontrolnej činnosti účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré
spochybňujú (avšak nepreukazujú) reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. A naopak,
námietky sťažovateľa boli, podľa jeho názoru, v podstatnej časti opomenuté a daňové orgány (a
následne ani správny súd) na ne v odôvodneniach rozhodnutí nereflektovali. Sťažovateľ tiež rozporoval

založenie záverov o nepreukázaní splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH na základe
certifikátu pre obchod vo vnútri spoločenstva, ktorý nie je dokumentom vymenovaným v § 43 ods.
5 zákona o DPH. Pochybné podľa sťažovateľa bolo aj vyhodnocovanie ekonomickej neaktivity jeho
obchodného partnera, ktoré bolo v časovom nesúlade so zdaňovacím obdobím.
19. Ďalej sťažovateľ namietal nevysporiadanie sa s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel

(spojené veci C-439/04 a C-440/04).
20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) dňa 18. novembra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu
Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr.

Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite
Filovej.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods.

1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
23. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci
pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po
oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

24. Kľúčovou spornou otázkou, ku ktorej zodpovedaniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, bolo, či
správny súd, žalovaný a?správca dane vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, ak dospeli
k?záveru, že?sťažovateľ v?predmetnej veci neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k?preukázaniu
podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Dôvodom neuznaniauplatneného práva na odpočet DPH z?realizovaných obchodov bolo spochybnenie deklarovaného
dodávateľa služieb - spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o., pričom existencia služieb daňovými orgánmi
spochybnená nebola. Takto vymedzeným dôvodom neuznania nároku na odpočet DPH bol správny, ako

aj kasačný súd, viazaný.
25. Kasačný súd úvodom konštatuje, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa s ohľadom na jej formuláciu
považuje z pohľadu neurčitosti a nekonkrétnosti námietok za hraničnú, a to napriek jej obsiahlosti,
dodajúc súčasne, že je sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa viazaný (§ 453 ods. 2 SSP). V duchu
starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt však platí, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a

všeobecnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazia aj v charaktere a konkrétnosti
odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľ získa. Navyše k uvedenému kasačný súd dodáva,
že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že rozporuje založenie záverov o nepreukázaní splnenia
podmienok pre uplatnenie oslobodenia od DPH na základe certifikátu pre obchod vo vnútri spoločenstva,
ktorý nie je dokumentom vymenovaným v § 43 ods. 5 zákona o DPH (str. 18 kasačnej sťažnosti);
v preskúmavanej veci však takéto skutočnosti neboli predmetom konania, pričom takéto zjavne

nesúvisiace námietky znižujú prehľadnosť a zrozumiteľnosť kasačnej sťažnosti a v konečnom dôsledku
spochybňujú relevanciu prednesených tvrdení.
26. V súvislosti s predmetnou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je
potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie DPH, (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (iii) odopretím

nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím
nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
27. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 z 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra
2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam

faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 z 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3.
septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. decembra 2021, bod 24).
28. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový

subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 z 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R

6/2020).
29. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov

preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procesedokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra

2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru, či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na
predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za
účelomrozptýleniaidentifikovanýchpochybnostísprávcudane(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
30. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára
2022).
31. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,

že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
32. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že materiálne podmienky priznania práva na odpočet
dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým

subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa
subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych
podmienokprávanaodpočítaniedane.Práveztohtodôvodu„prezáversprávcudane,žedaňovýsubjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžfk15/2020z30.júna2022,publikovaného
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

33. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený“(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Sžf/66/2016z31.mája2018,
bod 77).
34. Prenesúc vyššie uvedené skutočnosti na práve posudzovanú vec kasačný súd konštatuje, že
pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu služby
boli dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti NOBOX MEDIA, s. r. o. (resp. dodanie od

deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej
podmienky práva na?odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168
písm. a) v?spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH.
35. Z?administratívneho spisu kasačný súd zistil, že za účelom preverenia skutočností uvedených v
sporných faktúrach predložených sťažovateľom vykonal správca dane rôzne šetrenia. Od priameho

deklarovaného dodávateľa sťažovateľa - NOBOX MEDIA, s. r. o. sa správcovi dane nepodarilo počas
daňovej kontroly získať žiadne využiteľné informácie ohľadne preverovaných zdaniteľných plnení -
spoločnosť bola dňa 20. decembra 2018 vymazaná z obchodného registra a jej bývalý konateľ Ján
Knobloch síce vystavenie sporných faktúr potvrdil, avšak z jeho výpovede nevyplynuli také skutočnosti,
ktoré by uskutočnenie služieb NOBOX MEDIA, s.r.o. pre sťažovateľa v zmysle predložených faktúr

potvrdzovali, nemal žiadne bližšie informácie o priebehu predmetných obchodov, nevedel uviesť svojich
subdodávateľov a neoznačil ani prípadnú inú osobu, ktorá by organizovala obchodnú spoluprácu medzi
spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o. a sťažovateľom.
36. Pochybnosti správcu dane tak boli založené najmä na nasledovných zisteniach:- nekontaktnosť?deklarovaného dodávateľa NOBOX MEDIA, s.r.o. - bol vymazaný z obchodného
registra dňa 20. decembra 2018,
- nedostupnosť účtovníctva deklarovaného dodávateľa - účtovníctvo si podľa výpovede bývalého

konateľa Jána Knoblocha tento viedol sám, nemal však k dispozícii už žiadne účtovné, ani iné doklady
spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o., keďže všetko odovzdal novému konateľovi,
-bývalýkonateľdeklarovanéhododávateľaJánKnoblochsícevystaveniefaktúrpresťažovateľapotvrdil,
avšak konkrétne informácie o uskutočnených zdaniteľných plneniach nevedel poskytnúť,
- sťažovateľ predložil v konaní iba nasledovné listiny: zmluvy o spolupráci z 12. mája 2015 a z

19. mája 2015, zmluva o zabezpečení reklamných služieb (predložená až vo vyrubovacom konaní),
fotodokumentáciavyobrazujúcalogosťažovateľanareklamnýchpodujatiach),pričomvšetkypredložené
zmluvy sú iba všeobecného charakteru bez bližšej špecifikácie,
- bývalý konateľ subdodávateľa spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. - spoločnosti SMUGGLERS, s.r.o.
Ing. Jozef Andrássy konkrétne informácie o uskutočnených zdaniteľných plneniach nevedel poskytnúť,
poznal pána Knoblocha a vyhľadával pre spoločnosť SMUGGLERS, s.r.o. klientov na spoluprácu,

rozhodnutia za spoločnosť nerobil a nemal k dispozícii ani žiadne doklady spoločnosti, nevedel ani kto
robil účtovníctvo spoločnosti.
37. Z administratívneho spisu mal aj kasačný súd za preukázané, že služby zo sporných zdaniteľných
obchodov existovali, o čom svedčia dôkazy predložené v konaní sťažovateľom - logo sťažovateľa bolo
umiestnené medzi reklamnými partnermi na predmetných podujatiach. Toto však v konaní sporné nebolo

- existencia služieb spochybnená nebola. Spochybnená bola priamo osoba dodávateľa, resp. v konaní
nebolo dostatočne preukázané, že dodávateľom predmetných služieb bola spoločnosť deklarovaná
sťažovateľom - spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. a vykonaným dokazovaním nebola zistená ani iná
zdaniteľná osoba, ktorá by služby sťažovateľovi dodala, pričom sťažovateľ trval na tom, že služby mu
boli dodané spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o.

38. Ak na základe vyššie uvedených zistení správca dane komunikoval relevantné pochybnosti o?
dodaní ?služieb spoločnosťou NOBOX MEDIA, s.r.o., pričom sťažovateľ?aj po vytvorení dodatočného
priestoru na predloženie ďalších dôkazov zotrval na pozícii ich neodstránenia, je potrebné takýto postup
vyhodnotiť ako procesne korektný a?logicky vyplývajúci z?výsledkov dokazovania, ktorý podľa názoru
kasačného súdu zodpovedá kritériám nastaveným aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho

správnehosúduSlovenskejrepublikyakoajÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(napr.IV.ÚS86/2022,
I. ÚS 259/2022, I. ÚS 247/2023). Rovnako, ak závery správcu dane v?napadnutom rozsudku správny
súd aproboval, nie je možné ho označiť za taký, ktorý je postihnutý vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vo vzťahu k?rozhodujúcej kasačnej námietke možno preto uzavrieť, že zistenia
správcudane,ktorépostupnenadobúdalv?priebehudaňovejkontroly,v?dostatočnejmierespochybňujú

hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných sťažovateľom, pričom tieto oprávnene ?spôsobili
prenos dôkazného bremena (v?záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na
sťažovateľa (napr. IV. ÚS 380/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2022 z 24.
februára 2022, publikovaný v?Zbierke stanovísk a?rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky pod č.?18/2022). Sťažovateľ dôvodné pochybnosti správcu dane nevyvrátil, neoznačil žiadne

ďalšie relevantné dôkazy na ich vyvrátenie, a?preto je dôvodný záver, že v daňovom konaní neuniesol
dôkazné bremeno.
39. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že žalovaný a ani správca dane neuviedli, akými inými dôkazmi
mohol sťažovateľ disponovať, prípadne aké iné dôkazy mal predložiť na účely preukázania nároku na
odpočítanie DPH zo zrealizovaných obchodov, kasačný súd pripomína, že daňové konanie vo fáze

preukazovania hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane nie je konaním vyhľadávacím, ale
platí preň prejednávacia zásada. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nie je povinný vyhľadávať
dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Súčasne platí, že správca dane nie je
ani povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu
(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 4/2019 z 3. decembra

2019). Nie je zákonnou povinnosťou správcu dane navrhovať daňovému subjektu, akými inými dôkazmi
by mal svoje tvrdenia doložiť, pokiaľ si splnil povinnosť oznámiť mu pochybnosti o správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho na
vyjadrenie a doplnenie, opravu, či vysvetlenie údajov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
40. Kasačný súd považoval za potrebné uviesť, že ak sťažovateľ zastával názor (a?to s?poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011), že ak daňový subjekt
disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keďže
dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, tak uvedený záver už vo svetle aktuálnejjudikatúry tak Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a?Najvyššieho
správneho súdu neobstojí (bližšie argumentácia je uvedená v?bodoch 28 až 32 tohto rozsudku).
41. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na?odpočet DPH

pre prípad nepreukázania identity dodávateľa môže byť relevantná tiež otázka, či vzhľadom na skutkové
okolnosti daného prípadu nie sú k?dispozícii údaje potrebné k?overeniu toho, či mal skutočný dodávateľ
(teda nie dodávateľ uvedený na faktúre) postavenie platcu DPH, pričom v?tomto smere dôkazné
bremeno zaťažuje sťažovateľa. K?uvedenému poukazuje kasačný súd na rozsudok Súdneho dvora EÚ
z 9. decembra 2021 vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie, bod 43: „Smernica Rady 2006/112/ES z

28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z?pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že
uplatnenie práva na odpočítanie dane z?pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať
bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo
že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane,
bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v?prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo
poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o?tom, že?tento

dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti
a?napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či
skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V?danom prípade sťažovateľ konštantne
tvrdil, že služby mu boli dodané práve deklarovaným dodávateľom (NOBOX MEDIA, s.r.o.). Existencia
inej alebo iných zdaniteľných osôb v?pozícii skutočných dodávateľov nevyplynula ani z?vykonaného

dokazovania, a?preto skutkové okolnosti daného prípadu nesmerovali k tomu, že zdaniteľné plnenia
uvedené na sporných faktúrach dodal za deklarovaného dodávateľa iný dodávateľ, ktorý mal postavenie
platcu DPH.
42. Sťažovateľ ďalej namietal, že ekonomická neaktivita spoločnosti NOBOX MEDIA, s.r.o. mu nemala
byť pričítaná v neprospech, nakoľko ide o skutočnosť, ktorú sťažovateľ nemal ako ovplyvniť. Kasačný

súd k tomu uvádza, že táto okolnosť nebola sama o sebe dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet
DPH, ale spôsobila to, že ani cez spoločnosť NOBOX MEDIA, s.r.o. nebolo možné získať dôkazy v
prospech sťažovateľa (viď body 35 a 36 tohto rozsudku).
43. Kasačný súd zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi
sťažovateľomajehodeklarovanýmdodávateľom.Išlotedaookolnostiaskutočnostipriamovdispozičnej

sfére sťažovateľa. V tomto rozsahu bolo od sťažovateľa požadované aj vyvrátenie pochybností
správcu dane. Kasačný súd sa preto nestotožnil s?názorom sťažovateľa, že bol neprimerane zaťažený
dôkazným bremenom. Naopak, sťažovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď?po relevantnom
spochybnení ním predložených dokladov nevyvrátil pochybnosti správcu dane o?tom, že mu služby
dodal dodávateľ, ktorý by bol platiteľom dane, čím sťažovateľ nesplnil jednu z?hmotnoprávnych

podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane.
44. Záverom kasačný súd k sťažovateľom citovanej judikatúre Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel
dodáva, že z dôvodu spochybnenia splnenia základných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
DPH je otázka podvodného konania za daných okolností bezpredmetná; preto aj argumentácia
sťažovateľa, týkajúca sa judikatúry ohľadne podvodného konania, nie je relevantná.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci
zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako

nedôvodnú zamietol.
46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.