Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Kňazúrová

Oblasť právnej úpravy – Trestné právoŽivot a zdravie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 20T/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010346
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Kňazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2025:5825010346.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou: JUDr. Renátou Kňazúrovou, v trestnej veci obž. A. B., pre

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18.12.2025 v Dolnom Kubíne

r o z h o d o l :

Obž. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX v Dolnom Kubíne, trvale bytom B. XXX, okr. Námestovo, slobodná,
na slobode,

j e v i n n á, ž e

dňa 24.08.2024 v čase o 21.55 hod. viedla v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlá
v meste Námestovo po ceste 11/520 v smere od čerpacej stanice Slovnaft Námestovo, smerom na
miestnu časť Slanická osada Námestovo, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, evidenčné
číslo D., čierna metalíza, kedy bola policajnou hliadkou PMJ KR PZ Žilina zákonným spôsobom
zastavená pri odbočke na vysielač Magurka, a to z dôvodu, že pri vychádzaní z čerpacej stanice
SlovnaftNámestovonerešpektovaladopravnúznačkuSTOP,dajprednosťvjazde,kdebolanáslednepo
zastavení podrobená kontrole v cestnej premávke, následne sa dobrovoľne podrobila dychovej skúške

na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu v čase o 21.59 hod. dňa 24.08.2024 s negatívnym výsledkom,
pričom vykazovala známky požitia omamnej a psychotropnej látky, nakoľko jej zreničky nereagovali na
svetlo, na základe čoho bola podrobená orientačnému testu Dräger DrugCheck s pozitívnym výsledkom
na omamné a psychotropné látky, a to amfetamín a metamfetamín, a následne bola vyzvaná, aby sa
podrobila odberu biologického materiálu, s ktorým súhlasila a tento bol uskutočnený v čase o 22.25 hod.
dňa 24.08.2025 v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou Trstená, pričom následná analýza odobratého
materiálu preukázala v jej krvi prítomnosť amfetamínu v koncentrácii 37,1 ng/ml a metamfetamínu v
koncentrácii 533,3 ng/ml, teda uvedený vplyv možno výslovne účelovo prirovnať k vplyvu etanolu vo

výške s určitosťou veľmi vysoko nad 1 g/kg (promile).

t e d a

vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á ch a l a

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

za to sa
o d s u d z u j e

Podľa §§ 289 ods. 1, 38 ods. 2, 39 ods. 5, 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, 38 ods. 2, 42 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá súhrnný trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie

ústavnou formou.

Súdpodľa§42ods.2Tr.zák.zrušujevýrokotresteztrestnéhorozkazuOkresnéhosúduNámestovo,sp.
zn.6T/92/2025zodňa08.10.2025,ktorýnadobudolprávoplatnosť 11.12.2025,aktorýmbolobžalovanej
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 2 mesiace, s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu 24 mesiacov, za

súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 20
mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na Okresný súd Námestovo dňa 26.08.2025 na

obvinenú A. B. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa 289 ods. 1 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že dňa 24.08.2024 v čase o 21.55 hod. viedla v stave vylučujúcom
spôsobilosť viesť motorové vozidlá v meste Námestovo po ceste 11/520 v smere od čerpacej stanice
Slovnaft Námestovo, smerom na miestnu časť Slanická osada Námestovo, osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octavia, evidenčné číslo D., čierna metalíza, kedy bola policajnou hliadkou PMJ KR PZ Žilina

zákonným spôsobom zastavená pri odbočke na vysielač Magurka, a to z dôvodu, že pri vychádzaní
z čerpacej stanice Slovnaft Námestovo nerešpektovala dopravnú značku STOP, daj prednosť v jazde,
kde bola následne po zastavení podrobená kontrole v cestnej premávke, následne sa dobrovoľne
podrobila dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu v čase o 21.59 hod. dňa 24.08.2024
s negatívnym výsledkom, pričom vykazovala známky požitia omamnej a psychotropnej látky, nakoľko

jej zreničky nereagovali na svetlo, na základe čoho bola podrobená orientačnému testu Dräger
DrugCheck s pozitívnym výsledkom na omamné a psychotropné látky, a to amfetamín a metamfetamín,
a následne bola vyzvaná, aby sa podrobila odberu biologického materiálu, s ktorým súhlasila a
tento bol uskutočnený v čase o 22.25 hod. dňa 24.08.2025 v Hornooravskej nemocnici s poliklinikou
Trstená, pričom následná analýza odobratého materiálu preukázala v jej krvi prítomnosť amfetamínu

v koncentrácii 37,1 ng/ml a metamfetamínu v koncentrácii 533,3 ng/ml, teda uvedený vplyv možno
výslovne účelovo prirovnať k vplyvu etanolu vo výške s určitosťou veľmi vysoko nad 1 g/kg (promile).

Súd postupom podľa§§ 241 ods. 1 písm. j) a 353 ods. 1 Tr. por. vydal dňa 10.09.2025 trestný rozkaz,
ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú v zmysle podanej obžaloby z prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu a stanovením skúšobnej doby na 2 roky, zároveň jej bol uložený
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 roky.

Proti citovanému trestnému rozkazu podal prokurátor dňa 03.10.2025 odpor, nakoľko obvinenej nebolo

uložené ochranné opatrenie – ochranné liečenie, ako to v znaleckom posudku navrhol znalec.

Súd postupom podľa § 355 ods. 3 Tr. por. s odkazom na ust. § 241 ods. 1 písm. j) Tr. por. rozhodol
uznesením zo dňa 24.10.2025 o prijatí obžaloby (čl. 146) a vo veci bol nariadený termín hlavného
pojednávania na deň 11.12.2025.

Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní došlo podľa § 355 ods. 10 Tr. por. k zrušeniu trestného
rozkazu a po zákonnom poučení podľa§ 257 ods. 1, ods. 2 Tr. por. obžalovaná vyhlásila, že nepopiera
spáchanie skutku , ktorý je jej kladený za vinu. Súd postupom podľa § 257 ods. 5 Tr. por. položil
obžalovanej otázky podľa§ 333 ods. 3 písm. c),d), f), g), h) Tr. por. za súčasného poučenia podľa § 257

ods. 5 Tr. por., že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľnéodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obžalovaná na všetky
položené otázky odpovedala „áno“, k páchanej trestnej činnosti sa priznala.

Prokurátor navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. uznesením prijal
vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná, s tým, že ďalej
boli vykonané dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaná v rámci výsluchu pri zisťovaní osobných pomerov uviedla, že žije s priateľom v obci B. E.
XXX, jej trvalým bydliskom je Krušetnica E. 214, kde preberá poštu. Posledný mesiac a pol pracovala
v Bratislave ako chyžná, t.č. je nezamestnaná a s priateľom sa stará o jeho strýka, ktorý je po porážke
v zlom zdravotnom stave. Má tri deti, s ktorými nežije a má súdom určenú vyživovaciu povinnosť
v sume 200,- eur, výživné sa snaží platiť podľa svojich schopností a možností. Nevlastní žiadny majetok
a nepoberá sociálne dávky. Okresným súdom Námestovo bola odsúdená vo veci 6T/92/2025.

Za súhlasu obžalovanej a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok č. 83/2025, ktorý vypracovala
F. G. H., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, pričom z jeho záverov
vyplynulo, že u obžalovanej bola konštatovaná závislosť od viacerých psychoaktívnych látok (pervitín,
alkohol, benzodiazepíny), s preferenciou pervitínu. Aby pobyt obžalovanej na slobode nebol pre okolie

nebezpečný, znalkyňa navrhla uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zápisu o dychovej skúške zo
dňa 24.08.2024, ktorá bola negatívna, výsledku toxikologickej skúšky, z ktorej vyplynulo, že v moči
obžalovanej bola zistená prítomnosť amfetamínu, metamfetamínu a metylendioxymetamfetamínu. V jej

krvi sa nachádzal amfetamín v koncentrácii 37,1 ng/ml a metamfetamín v koncentrácii 533,3 ng/ml.
Z evidenčnej karty vozidla súd zistil, že motorové vozidlo, ktoré v čase skutku obžalovaná viedla,
patrí F. I., partnerovi obžalovanej. Z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaná spáchala
dva priestupky na úseku dopravy, ktoré boli v roku 2024 a 2014 vybavené v blokovom konaní. Podľa
správy psychiatrickej ambulancie HNsP Trstená zo dňa 06.03.2025 obžalovaná nie je v evidencii tejto

ambulancie, v roku 2017 a 2020 bola krátkodobo hospitalizovaná kvôli intoxikácii metamfetamínom.
Podľa správy CPLDZ Rieka, s.r.o. Šútovo, obžalovaná absolvovala dobrovoľnú liečbu závislosti
na omamných a psychotropných látkach a to v období od 08.04.2016 – 18.04.2016, 16.05.2016 –
20.05.2016, 07.02.2017 – 30.03.2017a 18.04.2017 – 03.06.2017. Podľa správy obce Krušetnica je
obžalovaná slobodná, má tri deti, ktoré nie sú v jej starostlivosti, žije s priateľom v rodinnom dome

jeho strýka na adrese B. XXX. Požívanie alkoholických nápojov na verejnosti nebolo zistené. V odpise
z registra priestupkov sú evidované dva priestupky na úseku cestnej premávky, ktoré sú totožné s údajmi
z jej evidenčnej karty vodiča. Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/92/2025 bolo zistené,
že súd dňa 08.10.2025 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody

vo výmere 2 mesiace a podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 2 roky,
ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 20 mesiacov. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2025.

Návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil

dokazovanie za skončené.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že podaná obžaloba je dôvodná, obžalovanú navrhol uznať vinnou
z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a uložiť jej primeraný
súhrnný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a primeraný súhrnný trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto
vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo
inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na

majetku.

Ide o úmyselný trestný čin, teda vyžaduje sa aspoň "dolus eventualis", pri ktorom páchateľ vykoná v
priamom alebo nepriamom úmysle pod vplyvom návykovej látky zamestnanie alebo činnosť, pri ktorýchby mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Úmysel sa v tomto
prípade vzťahuje k výkonu zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorej by mohol byť ohrozený život alebo
zdravie ľudí alebo spôsobená značná škoda na majetku osobou, ktorá je pod vplyvom návykovej látky,

alebo k odmietnutiu podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele. Pre trestnosť
činu nie je rozhodujúce, či páchateľ vedel o tom, že bude vykonávať také zamestnanie alebo činnosť
(napr. viesť motorové vozidlo) už v čase, keď požíval návykovú látku (napr. alkoholický nápoj).

Trestný čin podľa § 289 Tr. zák. je ohrozovací trestný čin, ktorý je dokonaný započatím vykonávania

zakázaného konania v stave vylučujúcom spôsobilosť. Postačuje tu možnosť čo i len ohroziť chránený
záujem, pričom nebezpečenstvo hroziace chráneným záujmom nemusí byť ohrozené bezprostredne
a priamo, stačí vzdialená teoretická možnosť poruchy vyplývajúca z vykonávania takejto činnosti,
no vôbec nemusí dôjsť k poruche na týchto chránených záujmoch, teda nevyžaduje sa spôsobenie
následku v podobe skutočne vzniknutej ujmy na zdraví alebo materiálnej škody. Ide teda o ohrozenie
vzdialené (abstraktné, potenciálne). Z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto trestného

činu je bezvýznamné, že páchateľ vykonával zakázanú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť
bez vád a nedošlo k žiadnemu vážnemu poruchovému následku. Objektom tohto trestného činu je
záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na ochrane cudzieho majetku pred
osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú tieto
chránené záujmy. Subjekt je všeobecný, páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne

zodpovedná fyzická osoba. Subjektom tohto trestného činu nemôže byť právnická osoba. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Prihliadnuc na vyhlásenie o vine obžalovanej a na ustálený skutkový stav sa súd stotožnil s tým, že
obžalovanej ako trestne zodpovednej páchateľke, ktorá má viac ako 14 rokov a v čase spáchania

skutku nebola nepríčetná, teda ako subjektu trestného činu, bolo nepochybne preukázané vyššie
uvedené protiprávne konanie, ktorým naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. V prípade výskytu takého konania nastupuje sankcionovanie
prostriedkami trestného práva.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pre páchateľa trestného činu, voči ktorému sa prejavuje
prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje
prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna
prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdených k tomu, aby viedli riadny život.

Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a
posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na

to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter.

Obžalovaná bola doposiaľ jedenkrát súdom potrestaná a to trestným rozkaz Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 6T/92/2025 zo dňa 08.10.2025, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace a podmienečným

odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na 2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na 20 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2025.
Dvakrát bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku na úseku cestnej premávky, ktoré boli vybavené
v blokovom konaní.

Podľa § 34 Tr. zák., ods.:
1)trestmázabezpečiťochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
2) páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto

zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
3) trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.4) pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie

o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s

prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa §§ 213, 233, 237, 254, 261, 262, 266, 276 ods.
4, 277 ods. 4, 277a ods. 3, 326,330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných
záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov
Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené

záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom
trestného činu.

Podľa § 42 Tr zák., ods.:
1)aksúdodsudzujepáchateľazatrestnýčin,ktorýspáchalskôr,akobolsúdomprvéhostupňavyhlásený

odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného
trestu.
2) spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším

rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty
vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu
činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším
rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba vo veci 20T/77/2025 obžalovaná spáchala 24.08.2025, teda
skôr, ako bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v jej inej trestnej veci (6T/92/2025) a teda súd
obžalovanej ukladal súhrnný trest podľa zásad uvedených v ust. § 42 Tr. zák.

Súd následne pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov

uvedených v ustanovení § 34 Tr. zák., pričom zohľadnil najmä spôsob spáchania skutku a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, aj samotnú osobu páchateľky, jej pomery, či možnosti nápravy a zároveň podľa
§ 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že k spáchaniu trestného činu sa priznala a tento oľutovala, pričom

súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Obžalovaná má tri deti, voči ktorým má
vyživovaciu povinnosť v súhrne 200,- eur mesačne. T. č. je nezamestnaná, preto uloženie alternatívneho
trestu (peňažného), neprichádzalo do úvahy.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia

slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri
vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Po zvážení všetkých okolností rozhodných pre posúdenie možnosti nápravy obžalovanej, berúc do
úvahy príčiny a okolnosti, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, toho či sa v minulosti už dopustila
takého,čiinéhoprotiprávnehokonania,akoajprostredie,vktoromžijeamožnostijejnápravy,súddospel
k záveru, že pre dosiahnutie účelu trestu predpokladaného v § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je primárne
prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred ním, je v danom prípade postačujúce uloženie

súhrnného trestu vo výmere 4 mesiace, s podmienečným odkladom jeho výkonu na 30 mesiacov.

Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.,trestzákazučinnostispočívavtom,žesaodsúdenémupodobuvýkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, naktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. Trest zákazu
činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu

a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné.

Súd po dôkladnom zvážení uložil obžalovanej aj súhrnný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla
všetkých druhov na dobu 30 mesiacov. Trest zákazu činnosti spočíva v zabránení páchateľovi vykonávať

takú činnosť, ktorá mu dáva príležitosť na páchanie trestných činov určitého druhu (R42/1967). Súd
teda v prípade obžalovanej na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v danej veci je nevyhnutné
uloženie trestu zákazu činnosti, pretože len tak bude zabezpečený účel trestu spočívajúci jednak v
individuálnej prevencii i represii, ako i v generálnej prevencii a ochrane spoločnosti pred nežiaducim
konaním obžalovanej. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/92/2025 zo dňa 08.10.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

11.12.2025, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal
trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách.

Zo znaleckého posudku č. 83/2025, ktorý vypracovala F. G. H., znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria vyplynulo, že u obžalovanej bola konštatovaná závislosť od
viacerých psychoaktívnych látok (pervitín, alkohol, benzodiazepíny), s preferenciou pervitínu. Aby
pobyt obžalovanej na slobode nebol pre okolie nebezpečný, znalkyňa navrhla uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou, preto súd postupoval podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr.

zák. a obžalovanej uložil takúto formu ochranného patrenia.

Keďže obžalovaná mala svojím konaním naplniť znaky prečinu, súd sa zaoberal materiálnym
korektívom, s poukazom na § 10 ods. 2 Tr. zák. Súd posúdil kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Tr. zák. a to
spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Obžalovaná viedla motorové vozidlo

pod vplyvom omamných a psychotropných látok, na ktorých užívaní je podľa znaleckého posudku
závislá a to opakovane, preto nemožno hovoriť o tom, že by závažnosť žalovaného prečinu bola
vzhľadom na spôsob jeho vykonania, následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa nepatrná. Naopak možno konštatovať, že obžalovaná svojim arogantným
správaním a neúctou k právnym predpisom porušila záujem chránený trestným zákonom na ochrane

života, zdravia a majetku iných osôb.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri

ktorej mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Námestovo. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v
jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately plynie lehota samostatne. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora
sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.