Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723101480
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0723101480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: C.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária
JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Košice, Račí potok 2385/3, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SPSČ-PO3-2023/003942-004 zo dňa 04. októbra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach č. k. 12Sas/4/2024-52 zo dňa 28. mája 2025, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 28.05.2025, č.
k. 12Sas/4/2024-52 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-
PO3-2023/003942-004 zo dňa 04.10.2023 v spojení s rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia,
sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR č. SPSČ-OSZ-54148-0132023-VZ zo
dňa 26.05.2023 a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol odvolanie
a potvrdil napadnuté rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych
činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-54148-014/2023-VZ zo dňa 26.05.2023,
ktorým bola zamietnutá žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku. Prvostupňový správny orgán po
vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností rozhodnutí odôvodnení rozhodnutia dôvodil tým, že:
„ Napriek tomu, že menovaný bol úspešný v súdnom konaní, ktorého výsledkom bol rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2020-91 zo dňa 20.10.2022, nové konanie vo veci jeho prevedenia
na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, bolo služobným úradom zastavené. Takýto výsledok
predmetného konania teda nemal dopad ani na dĺžku služobného pomeru menovaného v zmysle § 58
zákona č. 328/2002 Z.z., ani na výšku základu na výpočet výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac
ods. 1 písm. a) tohto zákona. Z uvedeného dôvodu odbor vyhodnotil podanú žiadosť ako nedôvodnú,
a preto ju bolo potrebné zamietnuť.
3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal najmä v intenciách §

105 ods. 4, § 60 ods. 1 a ods. 2, § 84 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. v režime stanovenom
Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
4. Správny súd dôvodil tým, že žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosťouzo dňa 24.01.2023 požiadal o doplatenie všetkých platových náležitostí za obdobie od neplatného
prevedenia na inú funkciu až do ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru o prehodnotenie výsluhovej
dávky, ktorú poberal. Žalobca vo svojich podaniach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave

a argumentoval tým, že na účely výpočtu výsluhového dôchodku má byť zarátaný plat z funkcie, ktorú
vykonával pred prevedeným a nie z tých, na ktoré bol prevedený následne. Medzi účastníkmi konania
dĺžka služobného pomeru sporná nebola. Do obdobia trvania služobného pomeru bol zarátaný výkon
základnej vojenskej služby od 01.10.1997 do 23.09.1998 a služobný pomer príslušníka policajného
zboru od 01.01.1999 do 31.01.2021, kedy bol uvoľnený zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť;

služobný pomer tak trval 23 rokov a 30 dní, z toho 15 rokov a 117 dní pred 30.04.2013. V súlade
s § 143ab ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. tak žalovaný určil percentuálny pomer výšky výsluhového
dôchodku ako 49 % zo základu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, z akého základu, resp.
priemerného platu sa má vychádzať pri výpočte výsluhového dôchodku. Žalobca aj s poukazom na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o prevedení na inú funkciu,
mal za to, že pri určení jeho priemerného platu je treba vychádzať zo stavu predošlého, teda v čase

pred zrušenou organizačnou zmenou; žalovaný pri určení priemerného platu žalobcu vychádzal zo
skutočného stavu, a to zo služobného platu, ktorý žalobca reálne poberal.
5. Po vrátení veci krajským súdom na nové konanie vo veci prevedenia žalobcu bolo zastavené z
dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, nakoľko žalobca už nebol
príslušníkom Policajného zboru. Zároveň nebolo vydané žiadne iné rozhodnutie, ktoré by sa dotýkalo

dĺžky trvania služobného pomeru či platových náležitostí žalobcu v súvislosti s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave.
6. Správny súd v bode 29 konštatoval, že na to, aby mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 105
ods.4písm.a)zákonač.328/2002Z.z.tak,akosatohodovolávalžalobca,jenevyhnutné,abymalorgán
rozhodujúci o žiadosti žalobcu o jeho zvýšenie preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v

tomto ustanovení obsiahnuté. V tomto prípade je však jednoznačné, že k splneniu týchto podmienok
nedošlo. Nové konanie o prevedení žalobcu, ako už bolo v tomto rozsudku spomenuté, bolo po rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zastavené bez toho, aby sa zmenila dĺžka trvania služobného pomeru
žalobcu alebo výška priemerného mesačného platu. Správny súd mal z obsahu administratívneho
spisu, ako aj súdneho spisu za preukázané, že vo svetle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ani

v následnom konaní nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie výsluhového dôchodku a
prvostupňový, ako aj odvolací orgán nemali inú možnosť, ako žiadosť žalobcu o zvýšenie výsluhového
dôchodku, resp. odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuť.
7. K žiadosti žalobcu o prerušenie konania do času rozhodnutia o návrhu na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania uviedol, že tejto žiadosti nevyhovel z dôvodu, že žalovaný už o žiadosti

žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania rozhodol oznámením č. SPSČ-
OSZ-54148-028/2024-VZ zo dňa 19.02.2024 tak, že podnet zamietol.
8. Správny súd z dôvodov vyššie uvedených správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania právo na
náhradu trov konania nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z?
dôvodov, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s dôkazmi a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.
10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v prvom rade poukázal na vadu výroku rozhodnutia odboru o
zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku po posúdení podľa § 105 ods. 4 zákona č.

328/2002Z.z.Tátovadamáspočívaťvtom,žesprávnyorgánneuviedolustanovenieprávnehopredpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo, a to s poukazom na zákon č. 71/1967 Zb. Tvrdil, že výrok rozhodnutia tak
trpí vadou nedostatočnej určitosti, presnosti, zrozumiteľnosti a úplnosti.
11. V kasačnej sťažnosti podrobne poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žiadosti o
výsluhový dôchodok. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/30/2000 zo dňa

20.10.2022, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-
PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj Personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru číslo 194 zo dňa
26.09.2019 a vec bola vrátená Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Rozsudkom
a záznamom došlo k dodatočnému prelomeniu princípu správnosti citovaných rozhodnutí týkajúcich saneplatného prevedenia sťažovateľa z funkcie staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej
protizločineckej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ na funkciu starší referent - poverený
policajtObvodnéhooddeleniaPZKošice-západ.KrajskériaditeľstvoPZ,napodkladektoréhobolvydaný

personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach č. 410 zo dňa 27.10.2020 o uvoľnení sťažovateľa
zo služobného pomeru a na podklade ktorého bol vypočítaný výsluhový dôchodok v rozhodnutí č.j.
SPSČ-OSZ-54-148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021. Sťažovateľ tak mal za to, že do 31.01.2021 zastával
funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky národnej
kriminálnej agentúry Prezídia PZ. V kontexte uvádzaných skutočností táto nová právna skutočnosť s

prelomenímprincípusprávnostirozhodnutíoprevedenínafunkciustaršiehoreferenta-poverenýpolicajt
OO PZ Košice-západ s poukazom na právnu zásadu „Ex iniuria ius nom oritur“ - z bezprávia, resp.
protiprávneho konania nevzniká právo spôsobuje nezákonnosť na to nadväzujúceho rozhodnutia č.p.:
SPSČ-OSZ-54-148-1/2021-VZ zo dňa 18.05.2021, v rámci ktorého sa pri výpočte základu výsluhového
dôchodku vychádzalo z neplatného prevedenia na funkciu starší referent - poverený policajt OO PZ
Košice-západ, Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach. V súhrne konštatoval, že rozsudok krajského súdu

hovorí o tom, že bol nezákonne prevedený na inú funkciu. Tvrdil, že odbor bol preto povinný na základe
tohto nezákonného právneho úkonu mu priznaťvyšší výsluhový dôchodok po prepočítaní výšky základu
na výpočet výsluhového dôchodku s poukazom na túto novú právnu skutočnosť (že od 01.10.2019 do
31.01.2021 zastával funkciu staršieho referenta špecialistu expozitúry Východ národnej protizločineckej
jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ), čo sa ale nestalo. Sťažovateľ tak nesúhlasí s

konštatáciou odboru v odôvodnení rozhodnutia, že takýto výsledok predmetného konania nemal dopad
aninadĺžkuslužobnéhopomeru,aninavýškuzákladunavýpočetvýsluhovéhodôchodku.Pretotvrdil,že
je potrebné dávku výsluhového zabezpečenia priznať vo vyššej sume (bola priznaná v nižšej sume, ako
patrí). S poukazom na § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. je zjavné, že sporné rozhodnutie
nie je v súlade s právnymi predpismi, čo zakladá separátny dôvod na jeho zrušenie. Sťažovateľ ďalej

tvrdil, že žalovaný sa neriadil ustanovením § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z.
12. Sťažovateľ správnemu súdu tiež vytýkal, že v bode 19 rozsudku uvádza, že nie je jeho činnosťou
možné nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať
zákonnosť ich rozhodnutí. S odkazom na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sžo 32/2014 uviedol,
aké sú úlohy správneho súdu. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne nazerá na situáciu

z hľadiska, že už nie je policajtom. Pre danú vec je podstatná tá skutočnosť, že do času skončenia
služobného pomeru mal byť sťažovateľ zaradený na pôvodnej funkcii, na ktorej mal poberať vyšší plat,
z ktorého následne mal byť vypočítaný vyšší výsluhový dôchodok. Tvrdil, že z logiky veci vyplýva, že
pokiaľ by mu bol vyplácaný pôvodný plat alebo plat valorizovaný, mal by vyšší dôchodok.
13. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie

žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy
právneho zastúpenia.
14. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 05.08.2025 s argumentáciou a právnym názorom
žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožnil. Plne súhlasil s výrokom napadnutého rozsudku.
Navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť.

15. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené na vedomie žalobcovi dňa 03.09.2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým podľa § 190
SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. s poukazom na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. zamietol odvolanie a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu.

23. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37
ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.
25. Podľa § 105 ods. 4 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. dávka nemocenského zabezpečenia,

úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume, ako patrí.
26. Z obsahu spisov mal kasačný súd za preukázané, že žalobca bol dňom 31.01.2021 Personálnym

rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach číslo 410 zo dňa 27.10.2020 podľa § 191
ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. uvoľnený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného
zboru. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že sa s nadriadeným dohodli na uvoľnení
zo služobného pomeru dňom 31.01.2021. Pred uvoľnením zo služobného pomeru bol vo funkcii:
starší referent oddelenia nástrahovej a zabezpečovacej techniky odboru ochrany objektov Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (od 01.10.2019). Na túto funkciu bol prevedený z dôvodu
organizačných zmien po tom, čo bol dňom 30.09.2019 odvolaný z predošlých funkcií (od 01.04.2018 do
30.09.2019 bol vo funkcii starší referent špecialista expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky
národnejkriminálnejagentúryPrezídiaPolicajnéhozboru,miestovýkonuštátnejslužbyKošice).Žalobca
žiadosťou doručenou služobnému úradu dňa 19.01.2021 požiadal o výsluhový dôchodok. Celková

započítaná doba služobného pomeru je 23 rokov a 30 dní; doba služobného pomeru k 30.04.2013
je 15 rokov a 117 dní. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych
činností, odbor sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím č.p. SPSČ-OSZ-54.148-1/2021-VZ
zo dňa 18.05.2021 žiadateľovi priznalo výsluhový dôchodok od 01.02.2021 v sume 1.004,27 eur
mesačne. Základom na výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat vo výške

2.049,53 eur; uvedených 49 % z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok v sume 1.004,27 eur
mesačne. Rozhodnutie nadobudlo dňa 08.06.2021 právoplatnosť. Ďalšou žiadosťou doručenou odboru
dňa 19.02.2021 žalobca tiež požiadal o priznanie odchodného, ktoré bolo žiadateľovi priznané v sume
20.495,30 eur.
27. Kasačný súd z obsahu spisov mal za preukázané, že Odboru sociálneho zabezpečenia sekcie

personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo dňa 24.03.2023
odstúpené podanie žalobcu, ktorý v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 6S/30/2020 okrem iného žiadal o nové určenie výšky výsluhového dôchodku a odchodného, ktoré
mu boli priznané podľa zákona č. 328/2002 Z.z. po skončení služobného pomeru dňom 31.01.2021.
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ministerky vnútra Slovenskej republiky č.p.:

SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019, ako aj personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č.
194 zo dňa 26.09.2019, ktorým bol menovaný z dôvodu organizačných zmien odvolaný z funkcie a
prevedený na inú funkciu na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach a vec sa vrátila Ministerstvu vnútra na
ďalšie konanie. Listom č.p.: PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 bolo menovanému oznámené
zastavenie konania podľa §239a zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko jeho služobný pomer skončil dňom

31.01.2021 na základe vlastnej žiadosti. Žalobca sa domáhal okrem iného aj prehodnotenia a doplatenia
výsluhovej dávky. Žalobca tak po uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka PZ odo dňa 01.02.2021
nebol policajtom, nevykonával štátnu službu v služobnom úrade a jeho služobný pomer ku dňu
oznámenia Prezídia PZ MV SR v Bratislave zo dňa 03.03.2023 netrval a tak nebolo možné na jeho
osobu uplatniť ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. Z uvedeného dôvodu mu bolo

oznámené, že konanie vo veci jeho prevedenia na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby
po zrušení personálneho rozkazu prezidenta PZ č. 194 zo dňa 26.09.2019 a rozhodnutia ministerky
vnútra SR č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 a po vrátení veci rozsudkom Krajského súdu v
Bratislaveč.k.6S/30/2020-91zodňa26.11.2019MinisterstvuvnútraSRnaďalšiekonanie,podľa§293azákona bolo zastavené z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného konania, ktoré bolo začaté z podnetu
oprávneného orgánu. Žiadosť o zvýšenie výsluhového dôchodku preto bola podľa § 105 ods. 4 zákona č.
328/2002 Z.z. zamietnutá. Žalovaný na odvolanie žalobcu preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z dôvodu, že žalobca proti
oznámeniu číslo PPZ-NKA-43-004/2023-P zo dňa 03.03.2023 neuplatnil žiaden opravný prostriedok a
toto je právoplatné a vykonateľné, znamená to, že nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností, teda
základu na výpočet výsluhového dôchodku (ktorým bol priemerný mesačný služobný plat získaný v
kalendárnomroku2019),ktorébymohlimaťvplyvnavýškupriznanéhovýsluhovéhodôchodku.Kasačný

súd po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti
zistil, že nie je daný dôvod na zmenu rozsudku správneho súdu a zrušenie a vrátenie veci žalovanému.
28. Základnou úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť zásadnú otázku, či správne orgány konajúce
v danej veci vyhodnotili správne a v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z.
zastavenie konania o zvýšenie priznaného výsluhového dôchodku z dôvodu zmien rozhodujúcich
skutočností, ktoré môžu mať vplyv na výšku priznaného výsluhového dôchodku za obdobie, kedy

žalobca od 01.10.2019 nevykonával funkciu starší referent špecialista expozitúry Východ národnej
protizločineckej jednotky NAKA Prezídia PZ. Z dôvodu, že dňom 30.09.2019 bol odvolaný z tejto funkcie
a bol prevedený na Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, služobný útvar Ministerstva vnútra SR. V
uvedenej súvislosti nemožno odhliadnuť od záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6S/30/2020 zo dňa 20.10.2022, ktorý zrušil rozhodnutie č. SPOU-PO-PK-83/2019 zo dňa 26.11.2019 v

spojení s personálnym rozkazom prezidenta Policajného zboru č. 194 zo dňa 26.09.2019 a vec vrátil
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Z obsahu spisov vyplýva, že v súlade so
záväzným právnym názorom Krajského súdu v Bratislave bolo začaté ďalšie konanie vo veci prevedenia
žalobcu na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona.
Dňa 01.03.2023 bol prezidentovi Policajného zboru predložený návrh riaditeľa NAKA P PZ pod č. PPZ-

NKA-43-003/2023-P zo dňa 23.02.2023, prostredníctvom ktorého navrhol konanie vo veci prevedenia
žalobcu na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona, odvíjajúceho sa od organizačných opatrení
ministra vnútra SR č. 13/2019, podľa § 239a zákona zastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod uvedeného
konania, ktoré bolo začaté z podnetu oprávneného orgánu. Podľa záverov rozhodnutia prvostupňového
orgánu v rozhodnutí z 26.05.2023 takýto výsledok predmetného konania nemal dopad ani na dĺžku

služobnéhopomeru vdanejvecivzmysle§58zákonač.328/2002Z.z.,aninavýškuzákladunavýpočet
výsluhového dôchodku v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) tohto zákona. Žiadosť o zvýšenie výsluhového
dôchodku z 24.01.2023 tak bola vyhodnotená ako nedôvodná, a preto bola zamietnutá.
29. Zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného tak bolo
posúdenie, či žiadateľ o zvýšenie výsluhového dôchodku splnil podmienky nároku na zvýšenie

výsluhového dôchodku za obdobie od 01.10.2019 do uvoľnenia zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka PZ podľa § 191 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. na základe vlastnej žiadosti dohodou dňom
31.01.2021. Kasačný súd sa stotožnil s právnym posúdením v bode 29, keď uviedol, že na to, aby
mohol byť výsluhový dôchodok zvýšený podľa § 105 ods. 4 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., musí byť
preukázané, že došlo k splneniu podmienok, ktoré sú v tomto ustanovení obsiahnuté. V tomto prípade k

splneniu týchto podmienok nedošlo z dôvodu, že nedošlo k zmene skutočností rozhodných pre určenie
výsluhového dôchodku.
30. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči
napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť
považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto

rozsudku.
31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal
a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.
32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.