Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200514
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v
právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová č. 7, Zvolen, IČO: 00 166 456,
proti žalovanému: mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, Zvolen, IČO: 00 320 439, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ F. U., nar. XX. R. XXXX, bytom D. ulica XXXXX/X, S. a 2/ L. U., nar.
X. J. XXXX, bytom D. ulica XXXXX/X, S., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Štefunkom, so
sídlom 29. augusta 10404/5, Zvolen, IČO: 42 393 558 a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: ZP
Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 52 803 538, zastúpeného

advokátskym spoločenstvom kohút & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 47
235 888, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 737/2019/2-rozh. zo dňa
22. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici
č. k. BB-74S /71/2022-158 zo dňa 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 22. februára 2019 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 737/2019/2-
rozh. (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"), ktorým povolil užívanie stavby „Novostavba rodinného domu",
postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území S.. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že pri miestnom šetrení bolo
zistené, že stavba je dokončená a že nebola splnená podmienka č. 12 stavebného povolenia pre
realizáciu stavby, a to nevybudovaním prístupovej komunikácie. Zároveň uviedol, že stavebníci doložili

stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V
potokoch, pričom existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje na
prístup k rodinnému domu. V kolaudačnom konaní stavebníci podľa žalovaného preukázali, že uvedenú
stavbu je možné užívať a že jej užívaním nebude ohrozený život a zdravie ani životné prostredie.

2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 3. januára 2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
protest č. Pd 202/21/6611-7 zo dňa 30. decembra 2021 (ďalej aj „protest") dôvodiac, že vydaním

tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods.
1, 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok") v nadväznosti na § 81b písm. c) a §
43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vznení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon"). Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom
napadnuté rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania
kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to najmä v spojitosti s §

43b ods. 3 stavebného zákona, keď zákonnou podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia je,
že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod - napojenie na verejnú komunikáciu, ktorý
musí byť aj bezpečný. Uviedol, že zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže byť vydané len
v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), čo bolo uvedené aj pod bodom
12 podmienok stavebného povolenia k uvedenej stavbe. Prokurátor tiež uviedol, že v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho
orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, ktoré sa v samotnom
administratívnom spise SÚ 737/2019 nenachádza.

3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a postupom podľa ust. § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre") protest predložil Okresnému

úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý
rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010684-4-SA zo dňa 3. marca 2022 protestu prokurátora tiež
nevyhovel a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti.

4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal prokurátor odvolanie, ktoré Ministerstvo dopravy a výstavby

Slovenskej republiky rozhodnutím č. 26528/2022/SSSVP/63496 zo dňa 16. júna 2022 zamietlo.

II. Konanie pred správnym súdom a rozhodnutie správneho súdu

5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd")

domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie.

6. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 1. júna 2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm.
a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozsudkom č.
k. BB- 74S /71/2022-158 zo dňa 3. októbra 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") napadnuté rozhodnutie
žalovaného - kolaudačné rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191
ods. 1 písm. d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP" alebo „Správny súdny poriadok").

7. Správny súd za kľúčové identifikoval žalobné námietky, ktorými žalobca predovšetkým namietal,
že žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia porušil § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3
stavebného zákona, nakoľko vydal kolaudačné rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal problematikou
prístupovej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a bez toho, aby zisťoval

zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe rodinného domu napriek tomu, že v zmysle
podmienky číslo 12 predchádzajúceho stavebného povolenia bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia
naviazané na „skolaudovanie technickej infraštruktúry v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu
pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie".

8. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného správnemu súdu vyplynul záver, že hoci
nedošlo k splneniu podmienky číslo 12 stavebného povolenia, bolo podľa žalovaného možné povoliť
užívanie stavby rodinného domu, keďže ďalší účastníci konania ako stavebníci doložili stanovisko
cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch
a existujúca účelová komunikácia (ktorá nie je v správe žalovaného) postačuje k prístupu k

rodinnému domu. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd žalobcovu námietku, že v administratívnom
spise žalovaného č. j. SÚ 737/2019 sa predmetné stanovisko cestného správneho orgánu k
existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch nenachádza. Preskúmaním obsahu
administratívneho spisu správny súd zistil, že ďalší účastníci konania k návrhu na vydanie kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 16. januára 2019 nepredložili žiadne stanovisko cestného správneho orgánu

k existujúcej účelovej komunikácii v danej lokalite a takéto stanovisko nebolo nimi predložené ani
do momentu vydania kolaudačného rozhodnutia. Nie je tak podľa správneho súdu zrejmé, odkiaľ
žalovaný čerpal informáciu, ktorú uviedol v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia, že „stavebníci
doložili stanovisko cestného správneho orgánu".9. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný mu na výzvu predložil k prebiehajúcemu správnemu
súdnemu konaniu spisový materiál, súčasťou ktorého bolo „Stanovisko k žiadosti obchodnej spoločnosti

Master Consulting, s.r.o. o pripojenie cesty v k. ú. S., lokalita Zlatý potok - v Potokoch č. CSO -
3444/2018 zo dňa 13. augusta 2018" vydané Mestským úradom Zvolen, odbor výstavby, životného
prostredia a dopravy (ďalej aj „Stanovisko č. CSO - 3444/2018"), toto stanovisko však nebolo súčasťou
administratívneho spisu, ktorý sa týkal kolaudačného konania rodinného domu ďalších účastníkov
konania. Listinná dokumentácia obsahujúca predmetné stanovisko bola žalovanému vrátená Okresným

úradom Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy listom
č. OU-BB-OVBP2-2024/001716-8 SA zo dňa 21. marca 2024 v inej veci, než vo veci kolaudačného
konania rodinného domu ďalších účastníkov konania, a to vo veci podanej žaloby zo strany osoby
v preskúmavanom konaní vystupujúcej ako osoba zúčastnená na konaní. Vzhľadom na uvedené
nebola nijako vyvrátená žalobcom namietaná skutočnosť, že administratívny spis žalovaného vo veci
kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania neposkytuje žiadnu informáciu o predložení

stanoviska cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok -
V potokoch ďalšími účastníkmi konania. Správny súd pre úplnosť uviedol, že predmetná listina ani
nepredstavuje stanovisko, ktoré by obsahovalo záver vzťahujúci sa ku konkrétnej stavbe, a to k
rodinnému domu ďalších účastníkov konania, o ktorého kolaudáciu sa jedná. Uzatvoril, že predmetné
Stanovisko č. CSO - 3444/2018 nielen z dôvodu, že nie je zrejmé, či toto mal žalovaný v rámci

odôvodnenia napadnutého kolaudačného rozhodnutia na mysli, nie je súčasťou administratívneho
spisu vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania, neviaže sa ku konkrétnej
stavbe rodinného domu a nie je ani adresované ďalším účastníkom konania, ale i z dôvodu jeho
samotného obsahu vylučujúceho pripojenie obslužnej panelovej komunikácie na miestnu komunikáciu v
Prachatickej ulici, nemohlo nahradiť splnenie podmienky číslo 12 v zmysle stavebného povolenia, ktoré

vo vzťahu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania počíta s dopravným pripojením na budúcu
miestnu komunikáciu. Z obsahu Stanoviska č. CSO - 3444/2018 vyplýva, že možnosť pripojenia na
miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici je výlučne cez obslužnú komunikáciu vedúcu k súkromnému
penziónu, zároveň toto stanovisko záväzne nestanovuje pripojenie existujúcej účelovej komunikácie
cez obslužnú komunikáciu vedúcu k penziónu na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici pre účely

prístupu ďalších účastníkov konania k ich rodinnému domu. Nijako nezohľadňuje ani právny stav
obslužnej komunikácie vedúcej k súkromnému penziónu, ktorá je vo vlastníctve osoby zúčastnenej na
konaní. Sporným naďalej ostalo to, či bolo v kolaudačnom konaní preukázané, že predmetná účelová
komunikácia bola skolaudovaná tak, ako to ustanovuje podmienka číslo 12 stavebného povolenia. S
poukazomnavyššieuvedené,keďžebližšieneidentifikovanéstanoviskocestnéhosprávnehoorgánu,na

ktorévosvojomkolaudačnomrozhodnutívysloveneodkazuježalovaný,netvoríobsahadministratívneho
spisu, jeho obsah nie je zrejmý a Stanovisko č. CSO - 3444/2018 z vyššie popísaných dôvodov
podľa správneho súdu nenahrádza splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia, zároveň v
situácii, keď žiadne iné dokazovanie žalovaným vykonané nebolo, správny súd uzatvoril, že žalovaný
nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku (s poukazom na § 140 stavebného zákona),

pretože presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady
pre rozhodnutie. Zároveň skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ kolaudačného rozhodnutia
nemá oporu v administratívnom spise. Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na
odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno
z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené, keď

žalovaný bližšie nezdôvodnil, aké úvahy a na základe akých konkrétnych a v obsahu administratívneho
spisu sa nachádzajúcich podkladov ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov
konania je zaistený bezpečný prístup.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú
sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§440ods.1písm.g/SSP),zároveňten,ktovkonanívystupoval,
nemal právnu subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP) a nakoniec tým, že správny súd sa mal odkloniť

od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom
sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu alebo aby tento
zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil.11. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. b/ SSP argumentoval, že správny súd nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, keď Okresná prokuratúra Zvolen a ani osoba zúčastnená na konaní neboli účastníkom

stavebného ani kolaudačného konania, žalobca nebol preskúmavaným rozhodnutím nijako dotknutý
na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného
konaniaasprávnysúdtaknesprávnevyhodnotilaktívnuvecnúlegitimáciuokresnejprokuratúryvkonaní.

12. Naplnenie kasačného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vzhliadol sťažovateľ v tom, že na rozdiel

od názoru správneho súdu podľa neho postupoval správne, keď sa s podmienkou č. 12 zo stavebného
povolenia vysporiadal tak, že pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej
komunikácie na základe stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a tiež na
základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorej bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať
prístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová komunikácia. Správne akceptoval existujúcu
účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru stavebného úradu dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup

na pozemok. Cesta v uvedenej lokalite bola postavená približne pred 60 rokmi, kolaudačné rozhodnutie
k nej bolo pre žalovaného nedohľadateľné, preto sa sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste
vlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty. Žalovaný postupoval pri vydávaní
preskúmavaného rozhodnutia podľa základných zásad Správneho poriadku a podľa sťažovateľovho
názoru aj podľa najnovších záverov odbornej verejnosti je podmienka č. 12 uvedená v stavebnom

povolení považovaná za nezákonnú a aktuálne dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených
orgánov v obdobných situáciách. Poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie
a výstavbu Banská Bystrica č. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, z ktorého vyplýva, že ak
prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú komunikáciu,
a teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že má

zabezpečený prístup ku stavbe, nie prístupovú cestu.

13. Sťažovateľ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu na mieste stavby
a v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o stavbe z
administratívneho spisu, obhliadky na mieste a z dokladov, ktoré mu boli poskytnuté účastníkmi konania

rozhodol, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup
k stavbám. Správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky
rozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť považoval nedostatočné odôvodnenie
toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za dostatočne bezpečnú a
prístupnú príjazdovú cestu. Zrušením kolaudačného rozhodnutia došlo k zásahu do vlastníckych práv

dobromyseľných vlastníkov stavieb, keď títo majú už v predmetných nehnuteľnostiach evidovaný trvalý
pobyt a zapísané vlastnícke právo k stavbe. V danom kontexte poukázal sťažovateľ na rozhodovaciu
prax, podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú
podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Považoval za
dôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, a preto aj

orgán oprávnený o ňom rozhodnúť by podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení mal postupovať podľa
pravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí. V nadväznosti na uvedené odkázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych
opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je
určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia

z hľadiska hmotného práva.

14. Sťažovateľ argumentoval, že v prípade zrušenia kolaudačného rozhodnutia by zo strany vlastníkov/
účastníkov konania došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia a na základe podnetu
stavebnému úradu by mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a osobám, ktoré majú

na mieste trvalý pobyt, by mohol byť trvalý pobyt zrušený. Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje
podklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia
by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov nehnuteľností. Podľa názoru sťažovateľa je
zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty a zasahuje do mnohých
dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými

dokumentmi. Z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva, že by zrušenie
kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola rozhodnutím
priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie kolaudačného
rozhodnutia je tak neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva účastníkov konania a narúšaprincíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 Ústava Slovenskej republiky.
Sťažovateľ poukázal v ďalšom na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu
v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s

princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb
v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako
právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla
2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn.
PL. ÚS 12/05). V nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia sťažovateľ argumentoval, že základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z
hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou
ako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález
Ústavného súdu SR - sp. zn. PI. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Citujúc rozhodnutie ústavného súdu -
sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že ústavný súd poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti
ochranu práve princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci,

rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na
zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii
dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti -
spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp.
v dobrej viere nadobudnutých práv." Sťažovateľ poukázal na § 67 Správneho poriadku, podľa ktorého

rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon
alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo
zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

15. Sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu spočíva v

tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, keď rozhodol
o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva
účastníkov konania". V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil
aj v tom, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v tejto súvislosti
len uviedol, že sa odklonil od rozhodnutí, podľa ktorých správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv a
sťažovateľ v ďalšom odkázal na rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom bode jeho kasačnej sťažnosti.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že jeho aktívna legitimácia podať
žalobu je daná ustanovením § 178 ods. SSP, keď v uvedenej veci bolo protestom prokurátora napadnuté

konečné kolaudačné rozhodnutie mesta Zvolen a protestu prokurátora nebolo vyhovené. Nesúhlasil
s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so zákonom a zopakoval
zistenia správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa nestotožnil ani s námietkou
sťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zopakoval, že ochrana
subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou v správnom konaní.

Stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania účelovej alebo miestnej cesty
a ak s ním nesúhlasili, mali podať odvolanie voči stavebnému povoleniu. Stavebníci naviac vedeli, že
v dotknutej lokalite došlo k prerušeniu kolaudačného konania k inej stavbe, a to práve z dôvodu, že
k nej nebola vybudovaná prístupová komunikácia. Z týchto dôvodov potom žalobca poprel námietku
sťažovateľa, že by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv

stavebníkov.

17. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa stotožnili s obsahom podanej kasačnej sťažnosti mesta
Zvolen zo dňa 14. novembra 2024 majúc za to, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Žalovaný
reálne posúdil skutočný stav v mieste stavby rodinného domu a mal za to, že jestvujúca komunikácia

nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup k stavbám.

18. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 10. júna 2025 vyjadrila i osoba zúčastnená
na konaní, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne
odôvodnený a navrhla kasačnú sťažnosť žalovaného odmietnuť, alternatívne zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom19. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „Najvyšší správny súd SR"), náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami
schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S

a bola jej pridelená spisová značka 5Svk/23/2025.

20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd") preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods.
1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou

v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej
porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

22. Predmetomkonaniapredkasačnýmsúdomjerozhodnutieopodanejkasačnejsťažnostižalovaného
proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

23. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

24. Kasačný súd z vlastnej činnosti zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo
aj právne obdobné veci identických účastníkov konania, keď v konaní vystupoval rovnaký žalobca,
rovnaký žalovaný aj osoba zúčastnená na konaní, rozdiel je iba v ďalších účastníkoch konania - v
bezpodielových spoluvlastníkoch nehnuteľností - rodinných domov, o ktorých kolaudáciu v konaní ide.

Kasačný súd preto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 zo
dňa 10. februára 2025 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/33/2024 zo dňa 26.
marca 2025. Všetky tri kasačné sťažnosti smerujú voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zrušené
rozhodnutia žalovaného - kolaudačné rozhodnutia a veci boli vrátené žalovanému na ďalšie konanie.
Kolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali vo všetkých troch prípadoch z rovnakého skutkového

stavu v situácii, že boli vydané stavebné povolenia ďalším účastníkom konania, v ktorých sa nachádza
rovnaká podmienka pre kolaudáciu, v totožnom znení a rovnako vysporiadanie sa s ňou v napadnutých
rozhodnutiachžalovanéhojevrovnakomznení.Vovšetkýchtrochprípadochideskutkovoorovnakúvec.
Vo veci vedenej pod sp. zn. 4Svk/23/2024 a sp. zn. 8Svk/33/2024 považoval kasačný súd argumentáciu
sťažovateľa za nedôvodnú a jeho kasačné sťažnosti zamietol.

25. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/23/2024 zo dňa 10. februára 2025. S týmto rozsudkom
kasačného súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom
rozsahu ho uvádza:

„61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou
námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo
veci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.

62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [...] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor
oprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,
že prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol
sťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa
iných zákonných ustanovení [...].

63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich
subjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci
správneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnostičinnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva
(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu
správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol

účastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný
právny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom
konaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.

64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre

nadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu
(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v
súdenej veci nepochybne splnené [...].

65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v
rozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej

podať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v
ktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku
žalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.

66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že

(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na
ďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky" odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej
sťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný
popis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré
prekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.

67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu
odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky
správny súd neposúdil správne.

68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
explicitne uviedol,že „Nebolasplnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej
komunikácie." [...]. Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich
z právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie
bremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a ich podrobného odôvodnenia. Správny

orgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok
právoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo
odôvodnenie presvedčivé a vecne správne.

69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili

„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok
- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k
prístupu k rodinnému domu.". V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom
nešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,
príp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť a o ktorom však

správny súd zistil, že ani len nie je súčasťou administratívneho spisu [...].

70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani
nie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať
možnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z

podmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite
nie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré
by sa správne konanie nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia
kolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac
z hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za

neexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná.

71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať"
nesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia[...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.") neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o
tom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej
právny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr.

uvedenímparciel,cezktorébypredmetnácestamalaviesťažkdomu,ktorýjepredmetomkolaudačného
konania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania,
boli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody
žalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu
bezpredmetné.

72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za
zákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné
a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste
prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu
súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu

(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného
rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných
mimosprávnehokonania,resp.správnehoaktu,vktorombolonapadnutérozhodnutievydané.Rovnako,
ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci
rozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [...], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je

podmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia
je pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek
(niekoľkorokovpoprávoplatnostisamotnéhokolaudačnéhorozhodnutiavoveci),aleprimárnezdôvodu,
že žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory
sťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.

73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie
je možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná
komunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je
nesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,

resp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)
stav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými
stavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie
nevenuje, a to ani v náznakoch.

74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom
rozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie
sťažovateľovinebolilen(formálne)vadyodôvodneniapredmetnéhorozhodnutia,aleajskutkovézistenia
sťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [...].

75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu,
že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto
zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v
priebehukonaniaidentifikoval,vysokopresahujúrozmerreparáciedrobných-imateriálnychnedostatkov
správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje"

nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12) robí tak na základe listiny,
ktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani
v samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia
postačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne
rozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim,

režim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré
komunikácia má viesť) a pod.

76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného
rozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel

podľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez
ďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza
a už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctvaobsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu
nachádzať).

77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom
právnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali v
konaní použiť najmä samotní stavebníci...

78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [...] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie

vydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok
Slovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za
splnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh
účastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej
moci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného
rozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.

79.Ikeďkasačnýsúd-vovšeobecnosti-zdieľanázorsťažovateľa,žepritakýchtopostupochjepotrebné
prihliadať na okolnosti veci [...], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani
kasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania" nezákonného stavu
vyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym

súdom.

80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len
právo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného
rozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba

zúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady
správneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv
tretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia
správnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd
podrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením

napadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých
práv stavebníkov [...], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali
vedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto
smere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.

81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva
stavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),
ale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym
spôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku
ktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene

vlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. [...]. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že
ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s
pochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp.
minimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je
dostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť,

ktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.

82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší
správny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie
kolaudačnéhorozhodnutianebolilenformálnevadyrozhodnutia,resp.správnehokonania,alemnožstvo

podstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.
4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom
konaniavtejtovecijesprávnažalobapodanáprokurátorom,ktorájekoncipovanánainýchvýchodiskách
(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane
dobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu

posudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [...]. Tento záver primerane platí aj vo vzťahu k
rozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali princípu právnej istoty, ochrany
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod. [...].83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia
k rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného
stavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval",

alevnapadnutomrozhodnutílendospelkvšeobecnémuzáveru,žeexistujúcakomunikáciapostačujena
prístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.
Táto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky -
v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani
len založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je

postačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa
nachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a
technickej „dostatočnosti" (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím
ku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná [...]) vyvoláva stav
podstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na
konaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať

zásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne
nerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich
rodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak
- po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť
nepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho

súdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a
pod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať
iný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom
sa kasačný súd stotožnil.

[...]

85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného
zaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [...]"

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

26. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie
je dôvodná a postupom podľa § 461 SSP ju zamietol.

27. V ďalšom konaní bude zo strany žalovaného potrebné v intenciách právneho názoru kasačného
súdu a?správneho súdu (i) posúdiť druh pozemnej komunikácie, na ktorú je predmetný rodinný dom
napojený, a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke stavebných predpisov a následne (ii) vydať rozhodnutie
spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170
písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a?osoby zúčastnenej
na konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby
prokurátora.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.