Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218211495
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7218211495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: A. B., C. XXXX/XX, D., IČO: 51 295
784, zastúpeného JUDr. Andreou Oroszovou, advokátkou, so sídlom v D., E. X, proti žalovanému: F.
E., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., A. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom,
so sídlom v D., G. XX, o zaplatenie 2.300 € s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o 4.000 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 18. júna 2025, sp.
zn. K2-29C/64/2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 18. júna 2025 č.k. K2-29C/64/2018- 443 vo

výroku I., II., III. v rozsahu sumy 150 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2018 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu rozsudok vo výroku III. m e n í tak, že vzájomnú žalobu vo výške 3.500 €
s príslušenstvom zamieta.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby v rozsahu 74%.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 18. júna 2025 č.k.
K2-29C/64/2018-443 rozhodol nasledovne:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 3.650 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od

31.10.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 2.300 € s príslušenstvom
na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo, kde sa ako zhotoviteľ zaviazal k
vykonaniu diela - rekonštrukcii bytu. Celková suma za zhotovenie diela bola vo výške 6.000 €, pričom

pri podpise zmluvy bola zo strany objednávateľa, t.j. žalovaného, zaplatená suma 2.500 € ako záloha
na nákup materiálu a vykonanú prácu. V priebehu vykonávania diela žalovaný bol s postupom prác
spokojný, na základe čoho zaplatil ďalšiu časť ceny diela (zálohu 1.000 € dňa 14.09.2018). Zvyšok sumy
vo výške 2.500 € ako zálohu na nákup materiálu a prácu nezaplatil. Rekonštrukcia mala byť vykonanádo 01.09.2018, avšak k tomuto termínu vykonaná nebola, omeškala sa, z tohto dôvodu sa zmluvné
strany dohodli, že z ceny diela bude odrátaná suma vo výške 200 €, s čím objednávateľ súhlasil. Táto
suma je odrátaná aj v konečnej faktúre č. 201806. Pri osobnom stretnutí so žalovaným na jeho byte

dňa 15.10.2018 si prešli všetky stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo, ktoré mal žalobca vykonať,
žalovaný bol s jeho prácou spokojný, nevytkol žiadne vady, nereklamoval vykonanú prácu. Následne
na to, žalobca vystavil faktúru č. 201806. Žalovaný zvyšok faktúry po písomnej výzve žalobcu zo dňa
07.11.2018 neuhradil.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, okrem tvrdení, že bola
uzavretá zmluva o dielo, a že zaplatil žalobcovi celkovo sumu 3.500 €. Potvrdil, že dňa 26.06.2018
bola medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom uzavretá zmluva o dielo na
rekonštrukčné práce v byte vo vlastníctve žalovaného na adrese A. X H. D., pričom dielo malo byť
vykonané do 01.09.2018. Dielo v dohodnutom termíne žalobca nevykonal ani v niekoľkých dodatočných
primeraných lehotách a navyše vykazovalo vady, ktoré boli žalobcovi písomne zo strany žalovaného

oznámené a bol vyzvaný na ich odstránenie. Keďže vady odstránené neboli, žalobca dielo nedokončil,
žalovaný listom zo dňa 16.10.2018 od zmluvy odstúpil, čím zmluva zanikla ku dňu 30.10.2018. Poukázal
na to, že žalovaný v žiadnom prípade nebol spokojný s prácou žalobcu, keď ani v takmer dvojnásobnej
lehote nebol schopný dokončiť práce, na ktoré sa zaviazal, pričom tieto práce mali vady. Poprel, žeby
sa so žalobcom dohodol na odrátaní sumy 200 € za omeškanie žalobcu, keďže táto suma vyplývala

priamo zo zmluvy a predstavuje automatickú zmluvnú pokutu nabiehajúcu v závislosti od počtu dní
omeškania. Žalovaný dňa 15.10.2018 v žiadnom prípade nevyjadril spokojnosť s prácou žalobcu,
naopak niekoľkokrát predtým a naposledy 01.10.2018 predložil žalobcovi písomné oznámenie vád diela
s ich presným vymenovaním a s lehotou na odstránenie k 15.10.2018, pričom žalobca žiadne vady
neodstránil a žalovaný tak 16.10.2018 odstúpil od zmluvy. Poprel tvrdenie žalobcu, žeby žalovaný so

žalobcom nekomunikoval. Komunikácia prebiehala nepretržite až do ukončenia zmluvného vzťahu a to
telefonicky resp. elektronicky, čo dokazujú predložené výpisy. Poukázal na to, že podal dňa 02.01.2019
návrhnavydanieplatobnéhorozkazu,vktoromsivočižalobcoviuplatnilistinuvovýške3.500€,zmluvnú
pokutu 500 € a úrok z omeškania. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov
konania.

4. Na Okresnom súde Košice II prebiehalo konanie pod sp. zn. 29C/14/2019, kde žalobcom bol F. E.
a žalovaným A. B., predmetom konania bola suma 3.500 €, zmluvná pokuta 500 € a 5% ročný úrok z
omeškania zo sumy 4.000 € od 31.10.2018 do zaplatenia, pričom tieto nároky žalobcu vychádzali zo
zmluvyodielouzatvorenejdňa26.06.2018.Vzhľadomnato,žekonaniesatýkalotýchistýchstránsporu,

len v opačnom právnom postavení, týkalo sa rovnakých skutkových okolností majúcich svoj základ v
zmluveodielouzavretejmedzistranamisporudňa26.06.2018,súdvzmysle§166ods.1uznesenímč.k.
29C/64/2018 - 184 zo dňa 18.11.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 29C/14/2019 a pod sp. zn. 29C/64/2018, ktoré následne viedol pod sp. zn. 29C/64/2018.

5.1 Mestský súd Košice rozsudkom č.k. K2-29C/64/2018 zo dňa 20.05.2024 rozhodol tak, že I. žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.300 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2018 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému sumu 350 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2018 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, IV. vo zvyšku vzájomnú žalobu zamietol a V.

žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
5.2 Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 6Co/142/2024 zo dňa 25.11.2024 I.
zrušil rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 20. mája 2024, č.k. K2-29C/64/2018-348 vo výroku I.,
IV. a V. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a II.

odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku vo výroku III., ktorým súd čiastočne vyhovel vzájomnej
žalobe žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov E. B., G. D. a I. J.,
znaleckým dokazovaním, oboznámením s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pri

rozhodovaní vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán
sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko,čo vyšlo počas konania najavo, vykonal vyššie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal
a dospel k záveru o nedôvodnosti žalobného návrhu žalobcu.

7. Právne vec posúdil podľa ust. § 48 ods. 1,2, § 642 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

8. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či odstúpenie od zmluvy je dôvodné, alebo nie. Strany sporu
si v zmluve zo dňa 26.06.2018 v časti pod názvom zánik zmluvy dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy
jednak objednávateľom, ako aj zhotoviteľom. Objednávateľ si vyhradzuje právo odstúpenia od zmluvy v

prípade, ak by došlo k porušeniu povinnosti zhotoviteľa, pri ktorom môže dôjsť k materiálnym škodám
alebo k ohrozeniu zdravia, či života, alebo k hrubému porušeniu technickej disciplíny zhotoviteľa pri
zhotovení diela.

9. Strany sporu si v zmluve dohodli termín vykonania diela 01.09.2018, s tým, že v prípade nedokončenej
práce do 10.09.2018 vznikne žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Nebolo spornou skutočnosťou, že dielo nebolo vykonané a odovzdané do 01.09.2018 a rovnako ani do
10.09.2018, čo vyplynulo z sms komunikácie.

10. Z obsahu súdneho spisu - sms komunikácia vyplynulo, že žalovaný poskytol žalobcovi ďalšiu lehotu
na dokončenie a odovzdanie diela, keď dňa 08.10. písal, že „dúfam, že zajtra uvidím konečný výsledok

a čistý byt, tak ako bolo dohodnuté, ...ok všetko okrem dverí musí byť skončené a opravené, vnútorné
rohy prinesiem do pol hodiny...“ - t. j. čistý byt mal byť 09.10.2018. Zo sms správy 16.10.2018 vyplynulo,
že „včera 15.10.2018 bol posledný deň na rekonštrukciu bytu. Keďže nebola hotová a finálne časti boli
urobené zle, informujem Vás, že ruším našu zmluvu.“

11. Skutočnosť odovzdania diela tvrdil žalobca vo svojej výpovedi a písomných vyjadreniach, pričom
na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden priamy dôkaz. Žalovaný toto tvrdenie popieral, pričom na
preukázanie toho, že nedošlo k odovzdaniu diela predložil sms komunikáciu, z ktorej nevyplývalo, že
dielo odovzdané bolo.

12. Žalobca v konaní tvrdil, že dielo odovzdal žalovanému dňa 15.10.2018, a to mala potvrdiť aj ním
navrhnutá svedkyňa E. B.. Žalobca vo vzťahu k odovzdaniu diela nepredložil súdu žiaden doklad
svedčiaci o odovzdaní diela. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že dielo odovzdané nebolo.

13. Po výsluchu svedkyne E. B. a vzhľadom na sms komunikáciu strán za obdobie od 06.09.2018

do 16.10.2018 súd dospel k záveru, že v spore nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
žalobca ním vykonané dielo odovzdal žalovanému a že žalovaný predmetné dielo prevzal a nadobudol
k nemu vlastnícke právo. Samotná skutočnosť, že určité práce v byte boli vykonané, nie je postačujúcim
dôkazom odovzdania diela žalovanému. Rovnako v spore nebolo preukázané, že dielo sa len na základe
vykonania v byte a bez toho, aby bolo riadne vykonané podľa zmluvy a odovzdané žalovanému, stalo

súčasťou bytu v zmysle § 120 ods. 1 OZ. Taktiež ani vyplatenie preddavku v sume 3.500 € nie je
dôkazom riadneho ukončenia diela, nakoľko v zmysle § 634 ods. 2 OZ zhotoviteľ diela je oprávnený aj v
období vykonávania diela požadovať preddavok na cenu diela, pričom samotné strany sporu si možnosť
preddavku dohodli v zmluve.

14. Aj napriek tej skutočnosti, že strany sporu si zmluvne dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy zo
strany objednávateľa (žalovaného) v prípade, ak by došlo k porušeniu povinností zhotoviteľa (žalobcu),
pri ktorom môže dôjsť k materiálnym škodám alebo k ohrozeniu zdravia, či života alebo k hrubému
porušeniu technickej disciplíny zhotoviteľa pri zhotovení diela (čl. VII. Zánik zmluvy), objednávateľ bol
oprávnený odstúpiť od zmluvy aj z dôvodov uvedených v zákone, konkrétne § 642 ods. 1,2 OZ.

15. Vzhľadom na to, že žalobca neodovzdal žalovanému dielo včas, keďže včasné odovzdanie bytu
preukázané nebolo, vznikol žalovanému podľa ust. § 642 ods. 2 OZ nárok na odstúpenie od zmluvy, čo
žalovanývyužilnielenformousmsdňa16.10.2018,alenásledneajlistinnýmpodanímzodňa16.10.2018
(čl. 41), odoslaným na adresu žalobcu dňa 29.10.2018 (čl.42), ktorého doručenie žalobcovi nebolo

sporné.

16. Žalovaný listom zo dňa 16.10.2018 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že zhotoviteľ nesplnil svoju
povinnosť vykonať a odovzdať dielo v dojednanom čase, dielo nevykonal a neodovzdal ani v dodatočneprimeranej lehote, ktorá mu bola opakovane poskytnutá. Nakoľko odstúpenie od zmluvy bolo doručené
žalobcovi ako zhotoviteľovi a bolo realizované z dôvodov uvedených v zákone, je nevyhnutné
konštatovať, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodu, že dielo nebolo hotové včas.

17. Následne súd po citácii ust. § 631 , § 632, § 633 ods. 1,2, § 634 ods. 1,2 OZ posudzoval nároky
strán po odstúpení od zmluvy.

18. S prihliadnutím na ust. § 642 ods. 1 OZ žalobca nepreukázal, že celková zmluvne dohodnutá cena

diela 6.000 €, z ktorej preddavok 3.500 € žalovaný zaplatil, zodpovedá cene diela skutočne vykonaného
žalobcom. Je to jednak z dôvodu, že v cene diela 6.000 € boli zahrnuté nielen náklady na vykonanie
prác, ale aj náklady na materiál potrebný pri vykonaní týchto prác, a teda cena samotných prác nebola v
zmluve špecifikovaná konkrétne. Zároveň žalobca nešpecifikoval a ani nepreukázal sumu, ktorá pripadá
na vykonané práce a nešpecifikoval a ani nepreukázal náklady, ktoré účelne vynaložil pri zhotovení
diela. Náklady vynaložené žalobcom nemožno stotožňovať s ním uplatneným nárokom na zaplatenie

dohodnutej ceny diela za riadne zhotovené dielo.

19. Predmetom odborného vyjadrenia znalca F. K. bolo vyjadriť sa k technickým požiadavkám
vzťahujúcim sa na jednotlivé práce uvedené v prílohe k Zmluve o dielo na rekonštrukčné práce
uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.06.2018 vo vzťahu k bytu žalovaného prostredníctvom

obhliadky a vykonať konfrontáciu so skutočným stavom veci v byte, kde rekonštrukčné práce prebehli.
Cena týchto prác však nebola predmetom znaleckého dokazovania.

20. Žalobca až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania tvrdil, že uplatňuje žalobným návrhom
nároknazaplateniezvyškucenyzadielo,pričomvtomtosmerekonkretizovalajsvojetvrdeniaapredložil

podľa neho relevantné dôkazy.

21. Žalobca svoj spor nezaložil na skutkovom tvrdení, že žalovaná čiastka je cenou za vykonané práce,
či účelne vynaložené náklady, len na pojednávaní dňa 28.04.2025 navrhol doplniť dokazovanie formou
znaleckého dokazovania, ktorým bude ohodnotená cena žalobcom vykonaných prác, pričom zotrval

na pôvodných skutkových tvrdeniach. Žalovaný nesúhlasil s nariadením znaleckého dokazovania a pre
prípad možnej zmeny skutkových tvrdení žalobcom vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na
prípadnú pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia ceny za vykonané práce či titulom účelne vynaložených
nákladov. Na základe vyššie uvedeného súd nenariadil ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré považoval
za neúčelné, neefektívne, ale aj za nedôvodné a neopodstatnené vzhľadom na zdôvodnenie žalovanej

sumy.

22. Pokiaľ by aj išlo o alternatívne posúdenie uplatneného nároku žalobcu z pohľadu príslušných
zákonných ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia, žalobca v žalobe neuviedol, na akom
skutkovom základe sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť.

23.1 Bremeno tvrdenia, že žalobcovi patrí iná suma za iných okolností, zaťažuje výlučne žalobcu a
keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, neupravil žalobu v tom zmysle, priznanie nároku žalobcovi
na základe iného titulu vychádzajúc z iných skutkových tvrdení, ako je v žalobe by bolo preto zároveň
prekvapivým rozhodnutím. Žalobca totiž nikdy netvrdil, že by svoje tvrdené právo požadoval inak ako

titulom zvyšku dohodnutej ceny diela.
23.2 Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu na doplatenie ceny diela vo výške 2.300 € s
príslušenstvom zamietol ako nepreukázanú a nedôvodnú.

24. Po citácii ust. § 517 ods. 1,2 OZ a § 451 ods. 1,2, § 456 OZ súd posudzoval nárok žalovaného zo

vzájomnej žaloby.

25.1 Zo vzájomnej žaloby, ktorou si žalovaný voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie istiny 3.500 €
(vrátenie zálohy za prácu a materiál), zmluvnej pokuty 500 € a 5% ročného úroku z omeškania zo sumy
4.000 € od 31.10.2018 do zaplatenia, súd priznal žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.650 €.

25.2 Uvedená suma pozostávala zo sumy 150 € zmluvnej pokuty (doplatok do sumy 500 €, keďže
suma 350 € už bola žalobcovi právoplatne priznaná), keďže žalobca bol v omeškaní s odovzdaním
diela, pričom ako vyplýva zo zmluvy o dielo z čl. V bodu 5.2, v prípade nedokončenej práce do
10.09.2018 sa zhotoviteľ zaviazal objednávateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 € za každý deňomeškania. Omeškanie žalobcu s vykonaním diela v zmysle predmetného ustanovenia za obdobie
počnúc 11.09.2018 do 30.10.2018, t.j. do zániku zmluvy, predstavuje 50 dní /500 €, z tohto žalovanému
už bola právoplatne priznaná suma vo výške 350 €, zvyšok predstavuje priznanú sumu 150 € za obdobie

od 16.10.2018 do 30.10.2018, spolu 15 dní x 10 € vo výške 150 €.
25.3 Sumu vo výške 3.500 € súd priznal žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia na strane
žalobcu, a to plnením bez právneho dôvodu, keďže platným odstúpením od zmluvy žalovaným sa
zmluva o dielo od začiatku zrušila a žalobca nemá nárok na plnenie od žalovaného vo výške 3.500 €
titulom zmluvy o dielo. Za takejto situácie sa žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil a musí

obohatenie vydať.
25.4 Vzájomnej žalobe žalovaného súd v plnom rozsahu vyhovel pre jej dôvodnosť.

26. Žalovaný žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000 € od 31.10.2018 do
zaplatenia. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. z. úrok z omeškania je vo výške 5 % ročne, preto
súd vzájomnej žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva pohľadávky.

27.1 O trovách konania vo vzťahu k žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 2.300 € s príslušenstvom súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov konania, a to podľa úspechu vo
veci, t.j. v plnej výške. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu voči nemu zamietol. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku

v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
27.2 O trovách konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy
4.000 € s príslušenstvom súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému náhradu trov
konaniaatopodľaúspechuvoveci,t.j.vplnejvýške.Žalovanýbolvkonaníplneúspešný,keďžesúdjeho
vzájomnej žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

28. Súd o trovách konania ani v žalobe a ani vo vzájomnej žalobe nerozhodol podľa ust. § 257 CSP,
pretože na rozhodnutie o trovách konania podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností

súd nevidel ani v okolnostiach danej veci ani v okolnostiach na strane strán sporu.

29.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
29.2 Žalobca uviedol, že je nepochopiteľné, prečo v rámci celého viac ako 6,5 ročného konania
prvoinštančný súd vec posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
pojednávajúcich najmä o zmluve o dielo o omeškaní dlžníka, keď svoje rozhodnutie založil najmä na
aplikácii § 642 OZ, ktoré sa zrazu a bez akéhokoľvek predbežného právneho posúdenia súdu stalo

pre toto konanie rozhodujúcim. Súd vo svojom prvom rozsudku uviedol, že aj v prípade, ak by bolo
preukázané, že dielo odovzdané nebolo a žalovaný platne odstúpil od zmluvy v zmysle § 642 ods. 1
OZ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ, t.j.
žalobca nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Vzhľadom na to, že
rozsah prác, tak ako vyplýva z dodatku v zmluve na prácu a materiál zo dňa 26.06.2018 bol vykonaný,

čo sa potvrdilo aj v odbornom vyjadrení znalca F. L. K.. Súd v napadnutom rozsudku svoje rozhodnutie
prioritne založil na úplne novom právnom posúdení (§ 642 OZ), s ktorým strany sporu v rámci celého
konania neoboznámil a neuviedol svoje úvahy smerujúce k tomu, aby stranám sporu uviedol, ako vec
najmä po právnej stránke bude posudzovať. Prekvapujúco uviedol, že návrh nebol koncipovaný tak, že
by si žalobca uplatňoval sumu za vykonané práce a účelne vynaložené náklady v zmysle § 642 ods.

2 OZ, pričom si uplatňoval návrhom len zvyšok ceny za dielo v zmysle zmluvy nebolo možné žalobe
vyhovieť. V tomto smere tak vykonané dokazovanie bolo nadbytočné až zbytočné, a to najmä s ohľadom
naodbornévyjadrenieF.K.,ktorýsavyjadrovalktechnickýmpožiadavkámnavykonanépráce.Celéviac
ako 6,5 ročné konanie bolo v rámci pomerne rozsiahleho dokazovania zamerané na to, aby sa odstránili
pochybnosti v tom, čo súd na začiatku konania považoval za sporné, a teda, či dielo bolo vykonané

v zmysle zmluvy riadne a včas a či bolo odovzdané. Takto sa súd vyjadril aj s ohľadom na právne
posúdenie, ktoré bolo zamerané práve na zodpovedanie tých otázok a žiadnych iných. Prekvapujúco
tak v napadnutom rozsudku súd celé doslova otočil, zmenil svoj právny pohľad bez predchádzajúceho
právneho posúdenia a bez možnosti strán sporu na to reagovať a svoje rozhodnutie zameral na výklad§ 642 OZ. V tejto súvislosti poukázal na definovanie prekvapivých rozhodnutí judikatúrou súdov, a to
uznesenie NS SR z 21.03.2018 sp.zn. 7Cdo/1/2018 a nález Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 52/2019
z 1. apríla 2020. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, ktoré je v rozpore

s princípom právnej istoty. Súd napriek vykonanému dokazovaniu toto dokazovanie zameral pre konanie
a rozhodnutie podľa krajského súdu nerelevantné dôkazy, a tak strany sporu aj zbytočne finančne
zaťažil.
29.3 Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami súdu v napadnutom rozhodnutí s ohľadom na zmluvnú voľnosť
strán a možnosť odstúpenia od zmluvy. S poukazom najmä na výsluch žalobcu a svedkyne E. B.

nesúhlasil s tvrdením súdu, podľa ktorého v spore nebolo preukázané, že žalobca ním vykonané
dielo odovzdal žalovanému. V súvislosti s otázkou odovzdania diela žalobca nerozumie, prečo sa
doterajšie dôkazy považujú za nedostatočné a spochybňujúce riadne odovzdanie. O odovzdaní
diela sa jasne a jednoznačne vyjadril žalobca vo svojej účastníckej výpovedi, ako aj v písomných
vyjadreniach a riadne odovzdanie deklarovala aj jeho manželka svedkyňa E. B., ktorá taktiež uviedla
ako a kedy došlo k odovzdaniu diela. Odovzdanie diela navyše potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný,

a to nepriamo. Avšak prekvapivo krajský súd v spomínanom uznesení hypotetizoval nad možným
nesprávnym prekladom tlmočníčky, pričom mal súd vo svojom prvom rozsudku v tejto súvislosti
z pretlmočenej výpovede žalovaného o odovzdaní diela vytrhnúť časť viet z kontextu. Žalobca má za
to, že o odovzdaní diela svedčí množstvo dôkazov a spochybňovanie výpovede manželky žalobcu
absenciou jednoznačného dôkazu preukazujúceho odovzdanie diela v napadnutom rozhodnutí bode

56. je rovnako zarážajúce, pretože jej výpoveď má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy. Tvrdenie
o tom, že nie je jednoznačne a bez pochýb preukázané odovzdanie diela a že takýto dôkaz o tom, že
kedy presne došlo k odovzdaniu diela a presne akým spôsobom, keď takýto priamy dôkaz neexistuje,
pričom o tom svedčí nielen výpoveď svedkyne, ale aj žalobcu, tiež nepriamo výpoveď žalovaného, ďalej
sms komunikácia žalobcu a žalovaného z dní 15.10. a 16.10.2018 sa preto javí byť žalobcovi účelové

tvrdenie v neprospech žalobcu.
29.4Vsúvislostisust.§642OZbolasúdomvnapadnutomrozhodnutíuvedenáargumentáciaopierajúca
sa o viazanosť právneho názoru odvolacieho súdu, kedy po vrátení veci bolo konštatované, že žalobca
nešpecifikoval a nepreukázal sumu, ktorá pripadá na vykonané práce. Ďalej nešpecifikoval a ani
nepreukázal náklady, ktoré účelne vynaložil pri zhotovení diela a že náklady vynaložené žalobcom

nemožno stotožňovať s nim uplatneným nárokom na zaplatenie dohodnutej ceny diela za riadne
zhotovené dielo. V tomto smere, keďže odborné vyjadrenie F. K. nebolo zamerané na zodpovedanie
týchtootázok,žalobcažiadalodoplneniedokazovaniapráveoďalšieodbornévyjadrenie,resp.znalecký
posudok, ktorým by bola zistená cena už vykonaných prác a vynaložených nákladov žalobcu na diele.
Súd však návrhu nevyhovel a návrh na doplnenie dokazovania zamietol, čím je založený odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Vzhľadom na túto absenciu je založený aj odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f/ CSP. Typovo tak v danom prípade ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov a poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán a výpovede svedkov a ktoré vyplynuli z listinných
dôkazov, pretože výsledok hodnotenia dôkazov pretavené do napadnutého rozhodnutia nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené zákonným spôsobom v tomto konaní.

29.5 K vzájomnej žalobe zo strany žalovaného súd sa vyjadruje celkovo v 3 bodoch napadnutého
rozhodnutia. Žalobcovi nie je absolútne zrejmé, ako súd dospel k záveru, že tejto vzájomnej žalobe je
potrebné v plnom rozsahu vyhovieť. Absentujú tu také tvrdenia a úvahy, ktoré by mohli byť považované
za dostatočné, resp. primerané.
29.6 V súvislosti s trovami konania, o ktorých súd rozhodol vo výroku II. a IV., žalobca uviedol, že

vzhľadom na to, že za správne a zákonné nepovažuje ani výroky I. a III. napadnutého rozhodnutia,
napáda aj tieto výroky o priznanie trov konania tej ktorej úspešnej strane konania.
29.7 K okolnostiam vyššie uvedeným a vytýkaným čo do rozsahu dôvodov uvedených v tomto odvolaní
má žalobca za to, že súd napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil. Žalobca má za to, že nie je
korektným postupom súdu, aby mu vytýkal, že si nárok k žalobe neuplatnil v zmysle § 642 ods. 2

OZ, pretože by sa tu jednalo o prílišný formalizmus, čo je odopretím práva na spravodlivosť. V tejto
súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017 a sp.zn. I. ÚS
255/2010 z 30. júna 2011. Zároveň odkazuje na argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia NS SR sp.zn.
7Cdo/268/2019 z 25.11.2020. V súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobca uviedol, že nie je možné
prísne a striktne formalisticky poňať žalobný návrh, ale celý obsah žaloby a celé konanie vedené od roku

2018. Je vytrhnuté z kontextu, že žalobca si uplatňuje doplatenie ceny za dielo v zmysle zmluvy, lebo
v rámci konania bolo preukázané, že si nárokuje cenu za dielo ako také, teda za vykonané práce na byte
a za vynaložené náklady, pretože dielo bolo vykonané riadne v zmysle zmluvy. V tejto súvislosti žalobca
predložil jednak aj dôkaz o vykonaných prácach, navyše prostredníctvom jeho písomného čestnéhovyhlásenia, jednak to potvrdil aj vo svojej účastníckej výpovedi a písomných vyjadreniach, tieto práce,
ako aj práce naviac vykonané na byte potvrdil aj F. K. vo svojom odbornom vyjadrení a vyjadrovala sa
k nim aj svedkyňa p. B.. Ak odvolací súd vytýkal súdu nedostatočne zistený skutkový stav práve v tomto

smere a predčasne vydané rozhodnutie, bolo nevyhnutné doplniť dokazovanie o znalecký posudok,
resp. odborné vyjadrenie za účelom zistenia ceny za vykonané práce na byte žalovaného, pretože ich
výsledok nemohol žalobca ako zhotoviteľ použiť inak. Konanie v súvislosti s uvedeným trpí inou vadou
konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom je tiež zrejmé, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

30. Odvolanie žalobcu bolo žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa 13.08.2025.
Ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je

odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

32. Rozsudok je vo výrokoch I., II. a III. v rozsahu sumy 150 € s príslušenstvom vecne správny, preto ho
odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.

33. V prevyšujúcom rozsahu rozsudku vo výroku III. neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie
rozsudku ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v tomto rozsahu v zmysle ust. § 388 CSP

zmenil tak, že vzájomnú žalobu v tomto rozsahu zamietol.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. novembra 2025 o 9.05
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 10.11.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

35. Žalobca namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, t.
j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e/), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

36. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobcom v odvolaní v potvrdenom
rozsahu nie sú naplnené.

37. Rozhodnutiu súdu v potvrdenom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v potvrdenom rozsahu nie

je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

38. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo:
i/ nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,

ii/ nesprávne právne posúdenie otázky odovzdania diela,
iii/ prekvapivé rozhodnutie súdu založené na úplne novom právnom posúdení predmetu sporu,
iv/ nevykonanie dôkazu – znaleckého dokazovania na zistenie ceny už vykonaných prác a vynaložených
nákladov žalobcu na diele,v/ nepreskúmateľnosť odôvodnenia vzájomnej žaloby.

39. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené,

odvolacísúduvádza,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorejsúčasťoujeajprávoúčastníkana
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako
Ústavný súd Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v potvrdenom rozsahu spĺňa vyššie
uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno

považovať za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre
odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne)
náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej
inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, na základe ktorých v spore rozhodol a závery,
ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd nerozhodol
v zmysle návrhov žalobcu a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv.

41. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo vzťahu k žalobcom vymedzenému predmetu konania v
rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné.
Vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaustanovenia§191ods.1,2CSP.Ztýchtodôkazovdospelksprávnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu v uznesení sp. zn. 6Co/142/2024 zo dňa 25.11.2024, pričom rozsudok aj

náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku I., II. a III. v rozsahu sumy 150 € s
príslušenstvom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenom rozsahu, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho

konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie
námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v tomto rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

43. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel

k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval
v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu,
keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

44. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v potvrdenom rozsahu a k odvolacím

námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

45. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobcu na zaplatenie zvyšnej sumy 2.300 € za
vykonané dielo podľa zmluvy o dielo zo dňa 26.06.2018 s príslušenstvom. Predmetom vzájomnej žaloby
je nárok žalovaného na zaplatenie sumy 3.650 € (titulom vrátenia zálohy 3.500 € a titulom zmluvnej

pokuty 150 €).

46. Samotný žalobca vo svojom odvolaní konštatoval, že spornou otázkou medzi stranami sporu bolo,
či dielo bolo odovzdané žalobcom ako zhotoviteľom.

47. Odvolací súd konštatuje, že po vrátení veci odvolacím súdom v tomto smere nebolo dokazovanie
doplnené a súd prvej inštancie vo svojom druhom rozhodnutí túto otázku posudzoval na základe
neznemeného skutkového stavu, teda totožného, z akého vychádzal odvolací súd.48. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení konštatoval nasledovné: „29. Súd vychádzajúc z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že dielo bolo dokončené dňa 15.10.2018, kedy bolo odovzdané
žalovanému. Tento záver súd vyvodil z tvrdenia žalobcu, výpovede svedkyne B. a vyjadrení žalovaného.

30. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a má za to, že v tomto
smere súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 31. Skutočnosť
odovzdania diela tvrdil žalobca vo svojej výpovedi a písomných vyjadreniach, pričom na podporu svojich
tvrdení nepredložil žiaden priamy dôkaz. Žalovaný toto tvrdenie popieral, pričom na preukázanie toho,
že nedošlo k odovzdaniu diela predložil sms komunikáciu, z ktorej nevyplývalo, že dielo odovzdané bolo.

32. Pokiaľ súd poukázal na výpoveď svedkyne B., odvolací súd konštatuje, že z výpovede menovanej
vyplynulo, že pri stretnutí a odovzdaní diela nebola, neuviedla ani konkrétne dátum odovzdania diela
(išli sme niekde s manželom, boli sme v aute a on hodil kľúče do schránky), a pokiaľ uviedla, že „má
vedomosť o tom, že si žalobca a žalovaný dohodli stretnutie a išli tak ako vždy na byt a ústne sa
dohodli nech sa kľúče nechajú v schránke“, jej vyjadrenie zostalo iba v rovine ničím nepreukázaných
tvrdení. Z jej výpovede teda nevyplynulo konkrétne, kedy a ako sa dohodli strany sporu, že kde a kedy

sa stretnú. Menovaná zároveň netvrdila, kedy sa strany sporu stretli a že vtedy došlo aj k odovzdaniu
diela. Zároveň z jej vyjadrenia logicky vyplynulo, že najprv malo byť stretnutie, na ktorom malo dôjsť
k odovzdaniu diela a tam sa mali dohodnúť na vhodení kľúčov do schránky, pričom ona zrejme bola
prítomná až pri tom hodení kľúčov do schránky (bez uvedenia konkrétneho dátumu). Skutočnosť, že
by sa mali strany sporu stretnúť „ako vždy v byte“ (bez uvedenia konkrétneho dátumu) nevyplynula

zo žiadneho iného dôkazu, navyše z obsahu sms komunikácie na čl. 44-54 skôr vyplynulo, že sa
strany sporu skôr míňali a v byte sa stretli málokedy. 33. Ak súd poukázal na vyjadrenia žalovaného
o odovzdaní diela, je nevyhnutné uviesť, že jeho výsluch prebiehal za prítomnosti tlmočníčky F. M., a
preto správnosť použitia konkrétnych pojmov je potrebné brať s určitou rezervou. Súd v tomto smere
oprel svoje závery iba o časti viet vytrhnutých z kontextu a nevyhodnotil tieto dôkazy v celosti a vo

vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. 34. Obsahom súdneho spisu je aj sms komunikácia strán sporu
za obdobie od 06.09.2018 do 16.10.2018, odvolací súd netvrdí, že je úplná, avšak zo strany žalobcu
nebola predložená iná. Z jej obsahu nevyplýva, že by sa strany sporu stretli v deň 15.10.2018 v byte
a že by malo prebehnúť odovzdanie diela. Naopak zo screenshotu na čl. 44 vyplynulo, že medzi
správou z 08.10.2018 a 16.10.2018 neprebehla žiadna sms komunikácia. 35. V spore teda nebolo

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ním vykonané dielo odovzdal žalovanému a že
žalovaný predmetné dielo prevzal a nadobudol k nemu vlastnícke právo. Samotná skutočnosť, že určité
práce v byte boli vykonané, nie je postačujúcim dôkazom odovzdania diela žalovanému. Rovnako v
spore nebolo preukázané, že dielo sa len na základe vykonania v byte a bez toho, aby bolo riadne
vykonanépodľazmluvyaodovzdanéžalovanému,stalosúčasťoubytuvzmysle§120ods.1OZ.Taktiež

ani vyplatenie preddavku v sume 3.500 € nie je dôkazom riadneho ukončenia diela, nakoľko v zmysle §
634 ods. 2 OZ zhotoviteľ diela je oprávnený aj v období vykonávania diela požadovať preddavok na cenu
diela, pričom samotné strany sporu si možnosť preddavku dohodli v zmluve. 36. V spore teda súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj k nesprávnemu
právnemu záveru, že k odovzdaniu diela žalovanému došlo dňa 15.10.2018 a žalobcovi vznikol nárok

na zaplatenie zvyšku ceny diela vo výške 2.300 €.

49. Súd prvej inštancie si doslovne osvojil závery odvolacieho súdu a nakoľko zo strany žalobcu neboli
prednesené iné dôkazy týkajúce sa odovzdania diela, v novom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal odovzdanie diela žalovanému ako objednávateľovi.

50. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa tvrdenia, že súd prvej inštancie prekvapivo založil svoje
rozhodnutie na úplne novom právnom posúdení a aplikácii ust. § 642 OZ, odvolací súd uvádza, že
uvedená odvolacia námietka nie je náležitá.

51. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval v spore druhýkrát, keď jeho (prvý) rozsudok
zo dňa 20.05.2024 bol zrušený uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/142/2024 zo dňa
25.11.2024.

52. Vychádzajúc z ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

53. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor o posúdení otázky odstúpenia od zmluvy
v zmysle ust. § 48 ods. 1, § 642 ods. 1,2 OZ s výkladom právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy (bod45 – 48 odôvodnenia). Uznesenie odvolacieho súdu bolo žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne
doručené dňa 25.12.2024, a teda mal možnosť sa s vysloveným právnym názorom, ktorý bol pre súd
prvej inštancie záväzný, oboznámiť a následne mal možnosť k nemu zaujať svoje stanovisko, buď

písomne (čo nevyužil) alebo ústne na pojednávaní dňa 12.03.2025 príp. 28.04.2025.

54. Nakoľko súd prvej inštancie následne otázku odstúpenia od zmluvy posudzoval podľa ust. § 48 ods.
2 a § 642 ods. 1,2 OZ a dôsledky odstúpenia od zmluvy posudzoval podľa ust. § 642 OZ, postupoval len
v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý musel byť známy aj žalobcovi, keďže

mu bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nemožno označiť za prekvapivé.

55. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie
dokazovania o odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, ktorým by bola zistená cena už vykonaných
prác a účelne vynaložených nákladov žalobcu na diele, odvolací súd uvádza, že porušenie práva na

spravodlivý proces je odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý je vymedzený
tak, že odvolanie možno odôvodniť tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

56. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

57. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie

je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci.
Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na
zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS
52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovanie a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie sporových strán.

58. V prejednávanom spore neboli zistené vady v procese dokazovania a v procese vyhodnotenia
dôkazov, ktoré by zakladali porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

59. Súd vykonal všetky dôkazy podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu potrebného pre
rozhodnutie v danom spore a vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov dôsledne zachoval. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, aké skutkové zistenia z
jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil, pričom je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen
jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

60. Úvahy súdu pri hodnotení dôkazov sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a sú
preskúmateľné tak stranami sporu, ako aj odvolacím súdom.

61. Odvolací súd v hodnotení dôkazov nezistil žiaden logický rozpor a nemožno tak prisvedčiť žalobcovi,

že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj
nesprávne právne posúdil.

62. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie
navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz

vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 332/09). V súlade s
judikatúrouústavnéhosúdu,NajvyššísúdSlovenskejrepublikyustálilsvojujudikatúru(napr.rozhodnutia
sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018) tak, že procesnému právu strany sporunavrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť,
ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.
Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len troma dôvodmi. Prvým je argument,

podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím
argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu
alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už terajším konaním bez dôvodných pochybností overené

alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.
2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná
vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

63. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd nemusí vykonať všetky sporovými stranami navrhnuté dôkazy
a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí dbať
iba na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou
stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Súd musí teda mať vždy
vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Súd teda nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy a nebude vykonávať tie, ktoré nemajú význam pre rozhodnutie v danej
veci a ktoré sú nadbytočné, teda majú slúžiť na preukázanie tvrdení, ktoré už boli v doterajšom konaní
preukázané.

64. Súd prvej inštancie v bode 62. odôvodnenia aj odôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhnutý

dôkaz nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania.

65. Odvolací súd zastáva názor, že všetky skutkové otázky podstatné pre predmet sporu vymedzený
žalobcom (zaplatenie zvyšku ceny za dielo v zmysle uzavretej zmluvy po dokončení diela) boli
preukázané inými dôkazmi, a preto súd prvej inštancie mal dostatočne zistený skutkový stav pre

rozhodnutie vo veci ohľadne žaloby žalobcu.

66. Nevykonanie navrhovaného dôkazu možno vyhodnotiť ako neefektívne aj v nadväznosti na predmet
sporu.

67. Kým predmetom sporu vymedzeným žalobcom bolo zaplatenie zvyšnej ceny za dielo v zmysle
uzavretejzmluvypodokončenídiela,predmetomžiadanéhoznaleckéhodokazovaniamalobyťustálenie
ceny za už vykonané práce, pokiaľ zhotoviteľ ich výsledok nemôže použiť inak a ustáliť účelne
vynaložené náklady, to všetko vychádzajúc z ust. § 642 OZ.

68. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení uviedol, že: „ 56. Odvolací súd dodáva, že žalobca svoj spor
nezaložil na skutkovom tvrdení, že žalovaná čiastka je cenou za vykonané práce či účelne vynaložené
náklady a v tomto smere neprodukoval ani dôkaz, na základe ktorého by mohla byť posúdená výška
uplatnenej ceny za práce (odborné vyjadrenie, súkromný znalecký posudok), a napokon ani relevantné
dokazovanie v tomto smere vykonať nenavrhol. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu svedčí buď o

tom, že žalobca nebol dostatočne znalý prostriedkov procesného útoku, ktoré s ohľadom na dôkaznú
núdzu o existencii tvrdenej dohody o cene mu priznáva platné právo v podobe ustanovenia § 642 ods.
1 OZ (t. j. tvrdiť a dôkazne preukázať, že požadovaná cena je cenou za vykonané práce a to bez
zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech prípadne cena účelne vynaložených nákladov).
Pokiaľ išlo o alternatívne posúdenie uplatneného nároku z pohľadu príslušných zákonných ustanovení

o vydaní bezdôvodného obohatenia, žalobca v žalobe neuviedol, na akom skutkovom základe sa mal
žalovaný bezdôvodne obohatiť. 57. Rozhodnutie súdu, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na základe
iného titulu vychádzajúc z iných skutkových tvrdení, je preto zároveň prekvapivým rozhodnutím. Žalobca
totiž nikdy netvrdil, že by svoje tvrdené právo požadoval inak ako titulom zvyšku dohodnutej ceny diela.
58. Bremeno tvrdenia, že žalobcovi patrí iná suma za iných okolností, zaťažuje výlučne žalobcu a

keďže žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, neupravil žalobu ani do takej podoby ako to poňal súd vo
výroku I. rozhodnutia, tak súd prvej inštancie prekročil žalobný návrh a fakticky rozhodol ultra petitum.
Zároveň tým nahradil aktivitu strany konania a priznal žalobcovi nárok, ktorý priznať ani nenavrhol. 59.
Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnostitvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii
s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha : C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá
strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným
skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.“

69. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a ním vymedzeným rozsahom. Viazanosť súdu žalobným

návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp.
nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a
nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať
alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP).
Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet
konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd
inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu
v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp.zn. 4 M Cdo 15/2010).

70. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému titulom
zaplatenia zvyšku ceny za dielo vychádzajúc zo zmluvy o dielo za predpokladu odovzdania diela.
Znalecké dokazovanie navrhol doplniť o zistenie ceny za už vykonané práce a účelne vynaložené

náklady do odstúpenia od zmluvy.

71. Aj keď sa bezpochyby žalobca domáhal priznania plnenia z rovnakej zmluvy o dielo, po skutkovej
stránke v žalobe jasne tvrdil, že došlo k odovzdaniu diela a má nárok na zaplatenie zvyšnej ceny za dielo
v zmysle uzavretej zmluvy a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam počas celého konania aj

dôkazy. Za tohto skutkového stavu žalovaný už v priebehu konania protiargumentoval, že súd nemôže
priznať žalobcovi nárok titulom zvyšnej ceny za dielo, keďže dielo nebolo odovzdané a on odstúpil od
zmluvy.

72. K uvedenej argumentácii žalovaného súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca až

do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania tvrdil, že uplatňuje žalobným návrhom nárok na
zaplatenie zvyšku ceny za dielo, pričom v tomto smere konkretizoval aj svoje tvrdenia a predložil
podľa neho relevantné dôkazy. Poukázal aj na to, že žalovaný nesúhlasil s nariadením znaleckého
dokazovania a pre prípad možnej zmeny skutkových tvrdení žalobcom vzniesol námietku premlčania
nároku žalobcu na prípadnú pohľadávku žalobcu titulom zaplatenia ceny za vykonané práce či titulom

účelne vynaložených nákladov.

73. Odvolací súd preto uzatvára, že priznanie plnenia z iného skutkového základu než aký bol
vymedzený v žalobnom návrhu, je jeho prekročením. Ak by súd prvej inštancie žalobe vyhovel a priznal
nárok žalobcovi na základe iných skutkových tvrdení než boli uvedené v žalobe, a to bez jej zmeny,

prekročil by návrhy strán (§ 216 CSP), čím by porušil zásahu „ne ultra petitum“, a porušil by právo
žalovaného na spravodlivý proces.

74. Ako nenáležitú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že
odôvodnenie vyhovujúceho výroku nároku zo vzájomnej žaloby v rozsahu sumy 150 € s príslušenstvom

nie je preskúmateľné.

75. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným názorom a má za to, že odôvodnenie súdu prvej
inštancie v tejto časti v rozsahu sumy 150 € s príslušenstvom je síce strohé, avšak vystihuje podstatu
myšlienkového pochodu súdu, sú tam uvedené aj zákonné ustanovenia ako aj to, prečo súd rozhodol

v zmysle uvedených ustanovení. Súd prvej inštancie teda jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
na základe ktorých v tejto časti sporu rozhodol a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil.76. V spore bolo preukázané, že žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela, pričom vychádzajúc
z bodu 5.2 uzavretej zmluvy, v prípade nedokončenej práce do 10.09.2018 sa zhotoviteľ zaviazal
objednávateľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 € za každý deň omeškania.

77. Z vykonaného dokazovania vyplynulo omeškanie žalobcu s odovzdaním diela počnúc dňom
11.09.2018 do 30.10.2018, keď bol ustálený zánik zmluvy odstúpením od zmluvy, preto žalovanému
vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500 € (50 dní po 10 €). Nakoľko z uvedenej sumy
už bola žalovanému právoplatne priznaná suma 350 €, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak

vzájomnej žalobe v rozsahu sumy 150 € titulom zmluvnej pokuty vrátane príslušenstva vyhovel.

78. Ako dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu sumy 3.500
€ zo vzájomnej žaloby titulom vrátenia zálohy za prácu a materiál.

79. Ako bolo vyššie uvedené, odôvodnenie rozsudku v tejto časti je strohé, pričom vychádza aj
z nesprávneho právneho posúdenia (resp. žiadneho právneho posúdenia) v tejto časti.

80. Odvolací súd vychádzajúc z ust. § 642 OZ dospel k záveru, že pri odstúpení žalovaného od zmluvy,
ktoré bolo vykonaným dokazovaním preukázané, vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi

sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť
mu účelne vynaložené náklady.

81. Z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy teda žalovaný nemá nárok na vrátenie celej zálohy, ktorú
zaplatil, pretože žalobca pre neho nejaké práce vykonal a v tomto rozsahu nemôže žalobcovi vzniknúť

ani bezdôvodné obohatenie.

82. Odstúpením od zmluvy sa síce zmluva zrušuje od začiatku, ale zároveň platí, že každý z účastníkov
je povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal (§ 457 OZ) – synalagma a táto zásada je premietnutá aj
priamo v ust. § 642 OZ.

83. Nárok na vrátenie celej zálohy by žalovanému vznikol iba vtedy, ak by žalobca žalovanému
neposkytol žiadne plnenie, teda nevykonal žiadne práce.

84. Žalobca však pre žalovaného určité práce vykonal, avšak ich rozsah (rozsah už vykonaných prác)

a ich cena (cena už vykonaných prác a účelne vynaložené náklady) v spore ustálená nebola, keďže súd
nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom.

85. Odvolací súd zastáva názor, že výsledky žalobcom navrhovaného dokazovania boli aj v záujme
žalovaného, avšak ten v tomto smere doplnenie dokazovania ani sám nenavrhol, no ani nesúhlasil

s nariadením znaleckého dokazovania navrhnutým žalobcom, preto odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku z vrátenia zaplatenej zálohy,
keďže žalovaný žiadal vrátiť celú zaplatenú zálohu, na čo nemá nárok a nebolo preukázané, aká
časť zaplatenej zálohy zodpovedá cene už vykonaných prác resp. účelne vynaloženým nákladom.
Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd nárok žalovaného zo vzájomnej žaloby v tomto rozsahu (3.500

€ s príslušenstvom) zamietol.

86. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku I., II. a III. v rozsahu sumy
150 € s príslušenstvom v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. V prevyšujúcom
rozsahu rozsudok vo výroku III. odvolací súd zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

87. Nakoľko vo vzťahu k nároku zo vzájomnej žaloby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie, opätovne rozhodol aj o trovách celého konania vo vzťahu k nároku zo vzájomnej žaloby
vychádzajúc z ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

88. Po rozhodnutí odvolacieho súdu bol žalovaný úspešný v rozsahu sumy 500 € (13%) a neúspešný
v rozsahu sumy 3.500 € (87%), preto úspech žalobcu v konaní týkajúcom sa vzájomnej žaloby
predstavuje 74 % (87% mínus 13%). Odvolací súd preto priznal žalobcovi proti žalovanému nárok nanáhradu trov konania zo vzájomnej žaloby v rozsahu 74%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

89. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (týkajúceho sa žaloby) bolo rozhodnuté podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca
vo vzťahu k nároku zo žaloby neúspešný a vo vzťahu ku konaniu zo vzájomnej žaloby úspešný, preto
odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

90. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).