Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavla Vicová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 30P/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725203152
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavla Vicová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725203152.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Pavlou Vicovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C.,

nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Martin, dieťa matky: D. C., C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. C. X, A. a otca: A. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., adresa na doručovanie G. H. X, A., v konaní o návrhu matky na zvýšenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Otec sa zaväzuje platiť na maloletú A. B. zvýšené výživné vo výške 250 eur mesačne od 24.11.2025
splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zameškané výživné pre maloletú za obdobie od 24.11.2025 do 31.1.2026 vo výške 379,62 eur sa otec
zaväzuje splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 21P/41/2011 zo dňa 20.7.2012 v časti výživného
otca na maloletú.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.11.2025 podala matka na súd návrh na zvýšenie výživného na maloletú A. B.. Svojím návrhom

navrhovateľka žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú A. B. zo sumy 80 eur na sumu 400 eur
mesačne.

2. Uznesením č.k. 30P/48/2025-6 zo dňa 4.12.2025 súd maloletému dieťaťu ustanovil pre konanie
kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 9.1.2026
vyplynulo, že kolízny opatrovník odporučil výživné na maloletú zvýšiť s ohľadom na jej potreby.

5. Na pojednávaní dňa 14.1.2026 vykonal súd dokazovanie výsluchom rodičov maloletej a listinnými
dôkazmi v súdnom spise. Kolízny opatrovník žiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, súhlasil,
aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti, pričom sa pridržiaval správy podanej súdu dňa 12.1.2026.

Súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka. Na pojednávaní došlo k uzatvoreniu rodičovskej
dohody ohľadom platenia výživného na maloletú otcom vo výške 250 eur mesačne a ohľadom
zameškaného výživného.6. Podľa § 36 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 78 ods. 1 prvá veta ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.

7. Rodičia sa dohodli na zvýšení výživného na maloleté dieťa na sumu 250 eur mesačne, a to s
účinnosťou od 24.11.2025, t.j. od podania návrhu matky na súd. Súd dohodu rodičov schválil v znení, ako
je uvedená vo výroku tohto rozsudku. Bolo možné ju schváliť, pretože zodpovedá záujmom maloletého
dieťaťa a neodporuje zákonu. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť, nemá zdravotné obmedzenia,
ktoré by mu bránili pracovať, a preto je schopný zabezpečiť si taký príjem, aby mohol platiť dohodnuté

výživné. Dohodnuté výživné je v možnostiach a schopnostiach povinného otca pričom korešponduje s
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania

niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov,
nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať
uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.