Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200491
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8318200491.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu: 1) A. B., B. XXXX/

XX, B., IČO: 00323560, 2) Základná škola, C. XXXX/X, B., IČO: 36158747, zast. D. A. C., trvale bytom E.
XXXX/XX, B. proti žalovaným: 1) D. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX, B., zast. JUDr. Jánom Vrbom,
advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, 2) F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., zast. JUDr.
Milošom Kunecom, advokátom, Strojárska 3995/113, Snina o zaplatenie 43 717,23 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 43 717,23 eur do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovanej v 2. rade zamieta.

III. Žalobu žalobcu v 2. rade proti žalovanému v 1. rade zamieta.

IV. Súd priznáva žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.

V. Súd priznáva žalovanej v 2. rade náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

VI. Súd priznáva žalovanému v 1. rade náhradu trov konania voči žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100%.

VII. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v prvom rade sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v prvom rade
uhradiť mu sumu 43 717,23 eur a trovy konania. Vo svojej žalobe uviedol, že je od 21.7.2002
zriaďovateľom ZŠ Budovateľská 1992/9 Snina v súlade s ustanoveniami zákona č. 542/1990 Zb.

Okresný súd Humenné rozsudkom č. 2T 63/2011 zo dňa 24.5.2017 uznal žalovaného v prvom rade
za vinného zo zločinu podvodu podľa § 20 k, § 221, ods. 1,3 písm. a), c) Trestného zákona a zločinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, ods. 1, 3 Trestného zákona. Súd
žalobcu ako poškodenú stranu odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Vo svojej žalobe
žalobca v prvom rade poukázal na ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V trestnom rozsudku
bola minimálna škoda vyčíslená na sumu 43 717,23 eur.

2. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu Zriaďovaciu listinu zo dňa 18.12.1997, rozsudok Okresného
súdu Humenné č. 2T 63/2011 zo dňa 24.5.2017.3. Na pojednávaní dňa 15.2.2020 bola vypočutá svedkyňa F. G., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v
uvedenej veci už bola právoplatne odsúdená, trest bol už aj zahladený. So Základnou školou na C. H.
F. B. podpísala dohodu na zaplatenie sumy 6 468,23 eur, ktorú spláca. Okrem toho sa voči nej viedlo

konanie, kde sa A. B. domáhalo voči nej zaplatenia sumy 37 000 eur, pričom konanie bolo zastavené.
Žiadnu inú dohodu, okrem hore uvedenej dohody, nepodpísala.
Zástupca žalovaného považoval skutočnosti, uvedené svedkyňou za nepravdivé. Uviedol, že v roku
2008-2009, keď bol zistený schodok vo výške 40 000 eur, bol tento záväzok zo strany svedkyne uznaný,
bola uzavretá písomná dohoda, ale svedkyňa tento záväzok nerešpektovala. Bol podaný aj návrh na

vydanie platobného rozkazu, ale po podaní trestného oznámenie bolo toto konanie zastavené.
Svedkyňa k tomu to uviedla, že podpísala iba jednu dohodu.
Na rovnakom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa I. J. A., ktorá v trestnom konaní vypracovala
znalecký posudok. Vo svojej výpovedi uviedla, že finančné prostriedky podľa jej znaleckých posudkov
išli na účet p. F. G., č.ú. XXXXXXX/XXXX. Účty sú uvedené v jej znaleckých posudkoch. Pri vypracovaní
znaleckých posudkov zabezpečila 143 prevodných príkazov za roky 2003-2007. Na dvoch príkazoch

bol podpis p. A. a p. K. a p. A. a p. A. a na ďalších dvoch bol podpis p. A. a p. K. a p. K. a p. L.. Peniaze
išli na účet F. G. a následne boli vykonávané výbery kartou. Išlo o sumy vyššie ako 5 000 eur.

4. Taktiež bol predložený rozsudok Okresného súdu Humenné č. 2T 10/2011 zo dňa 5.5.2011.

5. Podaním, doručeným súdu dňa 6.2.2020 žalobca navrhol, aby súd pribral do konania na strane
žalovaného ako žalovanú v druhom rade F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. XXXX/X. Uznesením č.
10C 5/2018 zo dňa 11.2.2020 súd pribral do konania ako žalovanú v druhom rade F. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/X, B..

6. Žalovaná v druhom rade vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16.3.2020 uviedla, že
sa voči nej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 6Ro 117/2014 viedlo konanie o zaplatenie sumy 37
249 eur s prísl., ale konanie bolo zastavené, pretože žalobca zobral žalobu späť. Už vtedy namietala, že
pohľadávkažalobcujepremlčanáataktiežvyslovilanázor,žežalobumalapodaťZákladnáškolanaC.H.
F.B.,anieA.B..Žalobužalobcupovažujezanedôvodnú.Podľanejjejdlhjeužlenvovýške896,71eura

nie43717,23eur.Medziňouazákladnouškolou,ktorejježalobcavprvomradezriaďovateľomdošlodňa
24.2.2011 k uzavretiu dohody o uznaní dlhu vo výške 6 468,23 eur, ktorú žalovaná v druhom rade spláca
a jej dlh je v súčasnosti vo výške 896,71 eur. Žalovaná v druhom rade má za to, že uzavretou dohodou
žalobca uznal, že v súvislosti s trestným činom žalovanej v druhom rade mu jej konaním vznikla škoda,
ale len vo výške uvedenej v dohode. Taktiež žalovaná v druhom rade vzniesla námietku premlčania.

Škoda vznikla žalobcovi v období od 11.2.2003 do 10.7.2007 a žalobca sa o nej dozvedel najneskoršie
24.2.2011, kedy bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu a teda vo vzťahu voči žalovanej v druhom rade
došlo k uplynutiu zákonnej premlčacej lehoty.

7. Žalovaná v druhom rade predložila súdu uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa 24.2.2011,

exekučný príkaz zo dňa 1.7.2014, upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 1.7.2014,
oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2019 o vykonávaní zrážok z dôchodku, obžalobu zo dňa
15.12.2010.

8. Žalobca v prvom rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2020 uviedol, že zastavenie konania,

ktoré uvádza žalovaná v druhom rade, nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci, preto sa žalobca
svojho nároku môže opätovne domáhať. Je zrejmé, že škoda vznikla žalobcovi, preukázateľne vznikla
protiprávnou činnosťou oboch žalovaných, čo bolo konštatované v odsudzujúcich rozsudkoch. V danom
prípade nie je sporné, že škoda, ktorej úhrady sa žalobca domáha, vnikla na finančných prostriedkoch,
ktorých vlastníkom je A. B.. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia zákona č. 138/1991

Zb., na ustanovenia Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Snina č. 110/2011. V danom prípade je
potrebné brať do úvahy skutočnosť, že súdne konanie 10C 5/2018 bolo začaté na základe rozhodnutia
Okresného súdu Humenné č. 2T 63/2011 a 2T 10/2011, ktorými boli žalovaní v prvom a druhom
rade uznaní vinnými zo spáchania spolupáchateľstvom trestných činov zločinu podvodu a zločinu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Okrem sumy 6 468,23 eur boli poškodení odkázaní

vo veci náhrady škody na občianskoprávne konanie. Vo veci vznesenej námietky premlčania žalovanou
v druhom rade žalobca uviedol, že právny základ žaloby a jej rozšírenie spočíva v rozhodnutiach súdu
č. 2T 63/2011 a 2T 10/2011. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenia § 110, ods. 1Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo rozhodnutie plniť.

9. Vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.4.2020 žalovaná v druhom rade uviedla,
že v prvom konaní, ktoré sa viedlo proti žalovanej v druhom rade boli dva základné nedostatky a to
žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože základná škola ako subjekt, ktorému
škoda vznikla mal v zmysle vtedajších platných právnych predpisov právnu subjektivitu a nárok žalobcu
bol už v tom čase premlčaný. Žalovaná v druhom rade poukázala na ustanovenia zákona č. 419/2001

Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., Ústavu SR, zákon č. 597/2003 Z. z., zákon č. 596/2003
Z. z. K vyjadreniu žalobcu k námietke premlčania žalovaná v druhom rade uviedla, že premlčacia
lehota 10 rokov podľa § 110 Občianskeho zákonníka je pre výkon rozhodnutia. Žalobca sa svojich práv
mal domáhať v premlčacej lehote stanovenej v ustanoveniach § 106, ods. 1 Občianskeho zákonníka v
zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa poškodený dozvie o
škode a tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia lehota) a v zmysle ustanovení § 106, ods. 2 v

zmysle ktorého najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne (objektívna premlčacia lehota). Škoda vznikla žalobcovi v období od 11.2.2003 do 10.7.2007
a žalobca o nej musel vedieť najneskoršie 24.2.2011, kedy bola uzavretá dohoda o uznaní dlhu a preto
došlo k uplynutiu zákonnej premlčacej lehoty na uplatnenie náhrady škody v sume prevyšujúcej sumu
uvedenú v dohode. Preto navrhuje zamietnuť žalobu žalobcu proti žalovanej v druhom rade z dôvodu

premlčania.

10. Podaním doručeným súdu dňa 28.9.2020 podal žalobca návrh na pristúpenia ďalšieho subjektu do
konania a to ako žalobcu v druhom rade Základná škola, C. XXXX/X, B., IČO: 36 158 747. Základná
škola so vstupom do konania súhlasila dňa 28.9.2020. Uznesením č. 10C 5/2018 zo dňa 23.11.2020

súd pribral do konania na strane žalobcu ako žalobcu v druhom rade Základnú školu, C. XXXX/X, B.
(ďalej len Základná škola).

11. Podľa dodatku č. 3 zo dňa 30.11.2007 A. B. zriadilo Základnú školu, H. C. XXXX/X, B. ako rozpočtovú
organizáciu s právnou subjektivitou od 1.7.2002, pričom štatutárnym orgánom organizácie je riaditeľ.

12. Na pojednávaní dňa 4.5.2021 zástupca žalovaného v prvom rade uviedol, že v danom prípade
žalobcombymalabyťZákladnáškola,ktorávstúpiladokonaniavroku2020.Mázato,ženárokžalobcov
je premlčaný, pretože k porušeniu práva došlo v roku 2007, kedy začala plynúť 10 ročná objektívna
lehota, ktorá uplynula v roku 2017 a žaloba bola podaná v roku 2018. Zástupca žalobcu uviedol, že

rozhodujúcou skutočnosťou, kedy sa žalobca dozvedel kto a v akom rozsahu spôsobil mu škodu sa
dozvedel až v roku 2017 a to právoplatnosťou rozsudku v trestnom konaní. Taktiež sa nestotožňuje ani
s námietkou premlčania u žalovanej v druhom rade.

13.OkresnýsúdHumennévovecirozhodolrozsudkomč.10C5/2018zodňa2.6.2021ažalobužalobcov

v prvom a druhom rade proti žalovaným zamietol a priznal žalovaným v prvom a druhom rade náhradu
trov konania voči žalobcom v prvom a druhom rade v rozsahu 100%. Krajský súd v Prešove uznesením
č. 2Co 21/2022 zo dňa 18.10.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia hore citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že v prejednávanej

veci vzhľadom na existenciu právoplatných rozhodnutí súdu v spomínanom trestnom konaní nebolo
sporné, že uplatňovaná škoda bola spôsobená spoločným konaním žalovaných v 1. a 2. rade. Ako už
bolo uvádzané, zriaďovateľom organizácie žalobcu v 2. rade je žalobca v 1. rade, ktorý má zákonom
určenú povinnosť všetky normatívne určené finančné prostriedky rozdeliť medzi školy v rámci svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti. Tieto finančné prostriedky, ktoré sú účelovo viazané, pokiaľ sa v rámci

rozpočtu v konkrétnom období kalendárneho roka nepoužijú, je škola povinná vrátiť prostredníctvom
zriaďovateľaspäťdoštátnehorozpočtu.Základnáškolaakorozpočtováorganizáciamestamátedatakto
účelovo určené a poskytnuté finančné prostriedky iba zverené do hospodárenia, koncom kalendárneho
roka sú tieto prostriedky zúčtované voči zriaďovateľovi - mestu a rozhodne sa ich poskytnutím základná
škola nestáva vlastníkom finančných prostriedkov, ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie. Funkciu

kontrolnú a zodpovednostnú na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho
rozpočtu má štatutárny zástupca základnej školy, ale aj mesto, ktoré je jej zriaďovateľom, z čoho
nepochybneplyniedostatočnávecnáaktívnalegitimáciapredovšetkýmžalobcuv1.rade.Javísapritom,
že túto vecnú aktívnu legitimáciu má v danom konaní tiež žalobca v 2. rade, aj keď nebolo preukázané,že by predmetom neoprávneného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami žalovanými v 1.
a 2. rade boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 86/2017 v spojení s

uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 2/2020, kedy v spore o náhradu škody vedenom voči
bývalému štatutárnemu zástupcovi základnej školy dovolací súd uznal ako opodstatnenú vecnú aktívnu
legitimáciu tak mesta, ako aj konkrétnej základnej školy, ktorým subjektom mala vzniknúť tvrdená škoda
veľkého rozsahu.
K posudzovaniu námietky premlčania nároku žalobcov voči žalovaným v 1. a 2. rade Krajský súd

v Prešove uviedol, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna s tým, že ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba plynie vždy v rámci objektívnej premlčacej doby,
ktorú nemôže presiahnuť (§ 100, § 106 ods. 1, 2 OZ).

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať

s okamihom škodnej udalosti, či protiprávneho konania. Poškodený zároveň musí mať vedomosť aj
o zodpovednom subjekte. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu
spôsobenú z nedbanlivosti a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (ako je tomu v
prejednávanej veci). V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej
škoda vznikla, teda od škodnej udalosti.

Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že žalobu o náhradu škody uplatnil
žalobca v 1. rade na príslušnom prvoinštančnom súde dňa 08.02.2018 proti žalovanému v 1. rade,
dňa 06.02.2020 rozšíril okruh žalovanej strany o osobu žalovanej v 2. rade a následne dňa 28.09.2020
navrhol, aby sa žalobcom v 2. rade stala Základná škola, Budovateľská v Snine.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. 2T 63/2011 zatiaľ plynie, že dňa 22.01.2010 bol

na UJaKP Humenné, odbor Justičnej polície pod sp.zn. č.p. ORP-1337-7/JKP-2-2009 doručený podnet
na trestné stíhanie spolu s prílohami pre podozrenie z prečinu sprenevery.
Vyšetrovateľ Policajného zboru SR dňa 22.02.2010 v tejto veci začal trestné stíhanie pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Humennom zo dňa 14.09.2010 bolo začaté trestné stíhanie

proti žalovanému v 1. rade, ako obvineného zo zločinu podvodu a zo zločinu porušovania povinnosti pri
správe cudzieho majetku, v ktorom uznesení sa spomína aj obvinená žalovaná v 2. rade.
Dňa 14.10.2010 zástupca žalobcov uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a požaduje uhradiť škodu
vo výške zistenej znaleckým dokazovaním v priebehu trestného konania v rozsahu 43 717,23 eur.

14. Krajský súd v Prešove hore citovaným uznesením uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní pri
posudzovaní ne/opodstatnenosti premlčania nároku žalobcov vo vzťahu k obom žalovaným posúdiť, u
každého z nich, začiatok plynutia zákonom určenej 10-ročnej objektívnej lehoty, ktorá by mala časovo
súvisieť s udalosťou, z ktorej škoda vznikla a určí časový okamih začatia plynutia lehoty subjektívnej.
Posúdi, či v tomto smere je relevantným okamihom podnet na začatie trestného stíhania (podľa jeho

obsahu). Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je podstatné iné časové obdobie. V prípade
oboch premlčacích lehôt uložil súdu prvej inštancie ustáliť, aký presný čas uplynul do doby riadneho
uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní, čo má za následok spočívanie plynúcich lehôt, resp. či
subjektívna premlčacia doba začala plynúť v priebehu spomínaného trestného konania. Následne súd
prvej inštancie uvedie, kedy po ukončení trestného konania (odlišný časový úsek u žalovaných v 1. a

2. rade) mohla uplynúť premlčacia doba v ostávajúcom rozsahu s prihliadnutím na čas podania žaloby
žalobcov v 1. a 2. rade proti žalovaným v 1. a 2. rade.
Pokiaľ prvoinštnačný súd zistí, že nárok premlčaný nie je (čo len vo vzťahu medzi niektorými zo strán
sporu), je potrebné sa zaoberať podstatou žiadanej škody v zmysle predpokladov určených § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

15. Na pojednávaní dňa 20.2.2024 právny zástupca žalovanej v druhom rade uviedol, že poukazuje
na odôvodnenie Krajského súdu v Prešove pod bodom 53, kde sa uvádza, že vyjadrenie poškodeného
v tom zmysle, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu škody, ako bude v trestnomkonaní zistená a podobne, nemožno považovať za riadne uplatnený nárok na náhradu škody, ak z neho
niejezrejmé,vakejaspoňminimálnejvýškemábyťškodaspôsobenátrestnýmčinom,uhradená.Taktiež
poukázal na dohodu, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom v druhom rade a žalovanou v druhom rade

a uviedol, že suma uvedená v tejto dohode, bola žalovanou v druhom rade uhradená.
Zástupca žalobcov uviedol, že ich nárok bol uplatnený riadne a včas.

16. Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Podľa § 106, ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa , keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

18. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie na podanie tejto žaloby. Z predložených
dokladov a vyjadrení strán sporu je nepochybné, že žalobca v druhom rade je subjektom s právnou
subjektivitou a táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená. Právnu subjektivitu má žalobca v druhom
rade od 1.7.2002. Škoda bola spôsobená konaním žalovaných v prvom a druhom rade Základnej
škole na C. H. F. B., čo vyplýva z rozsudkov Okresného súdu Humenné č. 2T 63/2011 a 2T 10/2011.

Zriaďovateľom základnej školy je žalobca v prvom rade. Zriaďovateľ je povinný všetky normatívne
finančnéprostriedkyrozdeliťmedziškoly,ktorýchjezriaďovateľom(zákonč.597/2003Z.z.ofinancovaní
základných škôl, stredných škôl a školských zariadení). Finančné prostriedky, ktoré sa v rámci daného
rozpočtu nepoužijú, je v prvom rade škola povinná vrátiť cez zriaďovateľa, ktorým je v tomto prípade
A. B., späť do štátneho rozpočtu. Podľa vyššie citovaného zákona č. 596/2003 Z.z. školu riadi riaditeľ,

ktorý zodpovedá za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených
na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia, riadne hospodárenie s majetkom v správe
alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. 2Co 21/2022 zo dňa 18.10.2023 vyplýva, že
funkciu kontrolnú a zodpovednostnú na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo

štátnehorozpočtumáštatutárnyzástupcazákladnejškoly,aleajmesto,ktoréjejejzriaďovateľom,zčoho
nepochybneplyniedostatočnávecnáaktívnalegitimáciapredovšetkýmžalobcuv1.rade.Javísapritom,
žetútovecnúaktívnulegitimáciumávdanomkonanítiežžalobcav2.rade,ajkeďnebolopreukázané,že
by predmetom neoprávneného nakladania so zverenými finančnými prostriedkami žalovanými v 1. a 2.
rade boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 2. rade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal

na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 86/2017 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 2/2020, kedy v spore o náhradu škody vedenom voči bývalému
štatutárnemu zástupcovi základnej školy dovolací súd uznal ako opodstatnenú vecnú aktívnu legitimáciu
tak mesta, ako aj konkrétnej základnej školy, ktorým subjektom mala vzniknúť tvrdená škoda veľkého
rozsahu. V konaní nebolo preukázané, že by predmetom neoprávneného nakladania so zverenými

finančnými prostriedkami žalovanými v 1. a 2. rade boli prostriedky vo výlučnom vlastníctve žalobcu v
2. rade a žiadna zo strán sporu nenavrhla na preukázanie tejto skutočnosti žiadne dôkazné prostriedky.
Preto má súd za to, že žalobca v druhom rade má vecnú aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby.

19. V prípade podanej námietky premlčania je v prvom rade potrebné uviesť, že ak uplatneniu nároku

na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní,
treba pri vznesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom
konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdená celá
náhrada škody alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych a či
si v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby, resp.

bezprostredne po skončení trestného konania.
Ak si poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto
konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť
uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje

(R29/1985).

20. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-470EK-HE-2010 vyplýva, že D. D. M. ako zástupca A. B. na
základe plnej moci zo dňa 24.9.2007 uplatnil v trestnom konaní vedenom proti žalovaným v prvom adruhom rade náhradu škody vo výške 43 717,23 eur dňa 14.10.2010 – Zápisnica o výsluchu svedka
D. D. M. zo dňa 14.10.2010, kde menovaný uviedol, že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada uhradiť
škodu zistenú znaleckým dokazovaním vo výške 43 717,23 eur. Plná moc bola menovanému udelená

A. B. dňa 24.9.2007 a týka sa zastupovania vo všetkých veciach, týkajúcich sa A. B..
V prvom rade súd posudzoval či je nárok žalobcov v prvom a druhom rade proti žalovaným v prvom
a druhom rade premlčaný. Vo vzťahu medzi žalobcom v prvom rade a žalovaným v prvom rade bola
žaloba žalobcom v prvom rade podaná na Okresnom súde Humenné dňa 8.2.2018. Škoda podľa
rozsudku Okresného súdu Humenné č. 2T 63/2011 zo dňa 24.5.2017 vznikla v čase od 11.2.2003

do 10.7.2007. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej lehoty súd berie dátum vzniku prvej škody
a to 11.2.2003. O skutočnosti, že vznikla škoda a kto ju spôsobil sa dozvedel žalobca v prvom rade
doručením upovedomia o začatí trestného stíhania žalovaného v prvom rade dňa 20.9.2010, kde
zásielka bola adresovaná na Mestský úrad, vedúci právneho oddelenia D. D. M., B.. Z uvedeného
vyplýva, že bola zachovaná dvojročná subjektívna premlčacia lehota, pretože žalobca v prvom rade
sa o škode dozvedel dňa 20.9.2010 a škodu si v trestnom konaní aj s uvedením výšky škody uplatnil

dňa 14.10.2010. Čo sa týka plynutia objektívnej lehoty, lehota sa počíta od vzniku škody do uplatnenia
nároku dňa 14.10.2010. Pri najstaršej škode vzniknutej 11.2.2003 do uplatnenia nároku do 14.10.2010
uplynulo 7 rokov, 7 mesiacov a 13 dní. Pri poslednej škode, ktorá vznikla dňa 10.7.2007 do uplatnenia
nároku dňa 14.10.2010 uplynuli 3 roky, 3 mesiace a 4 dni. Počas trvania trestného konania premlčacia
lehota neplynula a to až do právoplatnosti rozsudku vydaného v trestnom konaní č. 2T 63/2011 zo

dňa 24.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2017. Žalobca v prvom rade podal žalobu voči
žalovanému v prvom rade dňa 8.2.2018. Od právoplatnosti hore uvedeného rozsudku do podania žaloby
z objektívnej premlčacej lehoty uplynulo 7 mesiacov a 15 dní. Z uvedeného vyplýva, žalobca v prvom
rade podal žalobu proti žalovanému v prvom rade včas, pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej
lehoty. Nárok žalobcu v prvom rade voči žalovanému v prvom rade bol uplatnený riadne a včas a tento

nárok nie je premlčaný.

21. Čo sa týka nároku žalobcu v prvom rade proti žalovanej v druhom rade, aj tu škoda vznikla v rokoch
od 11.2.2003 do 10.7.2007. Upovedomenie o začatí trestného stíhania žalovanej v druhom rade zo
dňa 22.6.2010 bolo žalobcovi v prvom rade doručené dňa 28.6.2010 adresátovi Mestský úrad, vedúci

právneho oddelenia D. D. M., B.. Zo zápisnice o výsluchu svedka D. D. M. zo dňa 14.10.2010 vyplýva,
že bol vypočutý vo trestnej veci obvinených žalovaných v prvom a druhom rade a kde menovaný uviedol,
že sa pripája k trestnému stíhaniu a žiada uhradiť škodu zistenú znaleckým dokazovaním vo výške
43 717,23 eur. Škoda vznikla od 11.2.2003 do 10.7.2007. Pri najstaršej škode vzniknutej 11.2.2003 do
uplatnenia nároku do 14.10.2010 uplynulo 7 rokov, 7 mesiacov a 13 dní. Posledná škoda vznikla dňa

10.7.2007. Od 10.7.2007 do uplatnenia si nároku dňa 14.10.2010 uplynulo z desaťročnej objektívnej
premlčacej lehoty doba 3 roky, 3 mesiace, 4 dni. Rozsudok Okresného súdu Humenné č. 2T 10/2011
zo dňa 5.5.2011 proti žalovanej v druhom rade v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť 21.5.2011.
Žaloba voči žalovanej v druhom rade bola podaná žalobcom v prvom rade dňa 6.2.2020. Počas trvania
trestného konania premlčacia lehota neplynula. Od právoplatnosti rozsudku vydaného v trestnom konaní

od 21.5.2011 do podania žaloby dňa 6.2.2020 uplynula z objektívnej premlčacej lehoty doba 8 rokov,
8 mesiacov, 15 dní. Od vzniku prvej škody dňa 11.2.2003 ako aj poslednej škody, ktorá vznikla dňa
10.7.2007 do podania žaloby 6.2.2020, aj pri prerušení plynutia desaťročnej premlčacej lehoty uplynulo
viac ako 10 rokov a nárok žalobcu prvom rade proti žalovanej v druhom rade je premlčaný. Žalobca
v prvom rade si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní dňa 14.10.2010, pričom o škode

aotomktojuspôsobilsadozvedeldňa28.6.2010.Ajkeďpreposúdenieplynutiasubjektívnejpremlčacej
lehoty si žalobca v prvom rade uplatnil nárok voči žalovanej v druhom rade včas, ako bolo vyššie
uvedené uplynula pred podaním žaloby žalobcom v prvom rade voči žalovanej v druhom rade uplynula
10 ročná objektívna premlčacia lehota a preto je nárok žalobcu v prvom rade voči žalovanej v druhom
rade premlčaný.

22. Čo sa týka nároku žalobcu v druhom rade voči žalovaným v prvom a druhom rade k tomuto súd
uvádza, že žalobca v druhom rade sa o škode a o tom, kto škodu spôsobil dozvedel dňa 15.10.2010,
kedy bol v trestnom konaní vypočutý M. D. E., ktorý bol v tom čase riaditeľom Základnej školy C.
F. B.. V rámci svojej výpovede si náhradu škody voči žalovaným v prvom a druhom rade neuplatnil

a v trestnom spise nie je žiadna listina, ktorá by osvedčovala uplatnenie si náhrady škody žalobcu
v druhom rade voči žalovaným v prvom a druhom rade. Tu je potrebné uviesť, že D. D. M. vo svojej
výpovedi dňa 14.10.2010 uviedol, že bol splnomocnený riaditeľom ZŠ Budovateľská na zastupovanie
ZŠ C. pri všetkých úkonoch týkajúcich sa trestného stíhania žalovaných v prvom a druhom rade, avšakv trestnom spise sa žiadne splnomocnenie ZŠ Budovateľská, Snina pre D. D. M. nenachádza. Nachádza
sa tu iba plná moc Mesta Snina pre menovaného. Keďže Základná škola C., B. má právnu subjektivitu,
súd má za to, že bolo potrebné udeliť osobitné splnomocnenie touto školou pre D. D. M.. Preto má

súd za to, že žalobca v druhom rade si náhradu škody v trestnom konaní neuplatnil. Návrh na pribratie
žalovaného v druhom rade do konania bol podaný dňa 28.9.2020. Keďže si nárok žalobca v druhom
rade neuplatnil v trestnom konaní, objektívna premlčacia doba uplynula najneskoršie 10.7.2017 u oboch
žalovaných. Subjektívna premlčacia doba uplynula 15.10.2012, pretože o škode a kto škodu spôsobil
sa dozvedel žalobca v druhom rade dňa 15.10.2010 a to pri výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného

v druhom rade v rámci trestného konania. Nárok žalobcu v druhom rade voči žalovaným v prvom
a druhom rade je premlčaný.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd nárok žalobcu v prvom rade proti žalovanému v prvom rade
nepovažuje za premlčaný. Žalobca v prvom rade si uplatnil náhradu škody vo výške 43 717,23 eur. Ako
to vyplýva, že rozsudku Okresného súdu Humenné č. 2T 63/2011 zo dňa 24.5.2017 výška škody je

uvedená v skutkovej podstate trestného činu, je uvedené kto škodu spôsobil a komu. V priebehu celého
konania žiadna zo strán sporu nenamietala výšku spôsobenej škody.
Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu a skutkovú časť podľa § 163, ods. 3 Trestného
zákona. Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj jeho

skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa (R 22/1979). V prípade, že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého
kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti
výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej
škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková časť výroku odsudzujúceho rozsudku v takomto

prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa – škodcu, ale aj vznik škody
a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, prípadne aj výšku
spôsobenej škody. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého následku je civilný súd
viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku
škody a existencie príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou

škodou (rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poskytol návod, ako správne
vykladať a aplikovať ustanovenia § 193 CSP – nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 507/2013 zo dňa
29.5.2014, nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011) (odôvodnenie rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava č. 16Co 45/2019 zo dňa 31.1.2020).
Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR bola ustálená otázka rozsahu viazanosti civilného súdu

trestnýmrozsudkomatonielenpokiaľideovýškuškody,aleajpokiaľideovznik,resp.spôsobenieškody
ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu t.j. súd rozhodujúci v civilnom konaní o náhrade
škody spôsobenej trestným činom, je viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu
(jeho výrokovou časťou) a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia
páchateľa za tento trestný čin – napr. R 35/1993, uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1 Obdo 41/2011

zo dňa 17.5.2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3 Obo 18/2015 zo dňa 29.6.2016, uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. 8 Cdo 82/2018 zo dňa 29.11.2018. Ustálená prax dovolacieho súdu bola
aprobovaná aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR – nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 269/2014 zo dňa
23.11.2011, nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 507/2013 zo dňa 24.4.2014.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd je viazaný rozsudkom č. 2T 63/2011 zo dňa 24.5.2017, kde vo

výrokuovinejeuvedenéokreminého,ktoškoduspôsobil,komuavakejvýške.Keďžesúdnárokžalobcu
vprvomradeprotižalovanémuvprvomradenepovažujezapremlčaný,zaviazalsúdžalovanéhovprvom
rade uhradiť žalobcovi v prvom rade sumu 43 717,23 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu žalobcu v prvom rade proti žalovanej v druhom rade a žalobu žalobcu v druhom rade proti
žalovaným v prvom a druhom rade súd zamietol, z dôvodu premlčania nároku.

24. Podľa § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci

25. Podľa § 262, ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.26. V zmysle hore citovaných ustanovení zákona súd priznal úspešnému žalobcovi v prvom rade nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v prvom rade v rozsahu 100%. Žalobca v prvom rade nebol
v konaní úspešný vo vzťahu k žalovanej v druhom rade, preto súd úspešnej žalovanej v druhom rade

priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v prvom rade v rozsahu 100%. Žalobca v druhom rade
nebol v konaní úspešný, preto súd žalovaným v prvom a druhom rade priznaná náhradu trov konania
voči žalobcovi v druhom rade v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.