Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Anna Križanová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/104/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425204946
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425204946.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E. F. G., proti odporcovi: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX
XX E. F. G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd neodkladným opatrením odporcovi z a k a z u j e :

a) dočasne, počnúc dnešným dňom a následne po dobu 3 mesiacov, vstupoval na nehnuteľnosti vedené
Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, okres Nové Zámky, obec
E. F. G., kat. územie E. F. G., ako parcela registra „C“ číslo 2843/1 - zastavaná plocha a nádvorie o
celkovej výmere 292 m2, parcela registra „C“ číslo 2843/2 - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej
výmere 126 m2, parcela registra „C“ číslo 2844 - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 23
m2, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele registra „C“ číslo 2843/2, garáž so

súpisným číslom XXXX postavená na parcele registra „C“ číslo 2844, v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľa v podiele 1 a B. B., H. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1,

b) / aby sa približoval k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a aby ho akýmkoľvek
spôsobom kontaktoval, to neplatí v priestoroch úradnej budovy súdu, v priestoroch budovy polície a

iného štátneho orgánu, na ktorom prebieha konanie v ktorom sú navrhovateľ a odporca stranami sporu
alebo účastníkmi konania.

II.Súd p o u č u j e odporcu, že je oprávnený podať v predmetnej právnej veci návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III.Súd navrhovateľovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2025 domáhal vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľovi na vzdialenosť
menšiu ako 50m, aby mu zakázal priblížiť sa k rodinnému domu a pozemku na adrese trvalého pobytu
navrhovateľa a aby zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľa.

1.2/Návrhodôvodniltým,žedňa23.12.2025odporcaneoprávnenepreskočilzamknutúbránurodinného
domu na adrese trvalého pobytu navrhovateľa, kde navrhovateľ dlhodobo býva a na ktorej adrese
má odporca evidovaný trvalý pobyt, ale dlhodobo sa tam nezdržiava. Po vniknutí na pozemok ho
odporca fyzicky napadol úderom päsťou do tváre, v dôsledku čoho bol navrhovateľ nútený vyhľadať
lekárske ošetrenie. Uvedený incident tiež oznámil na OO PZ. Ďalej zdôraznil, že odporca je vojakom
z povolania, teda osobou odborne vycvičenou na použitie fyzickej sily, čo v spojení s jeho neoprávneným

vstupom na pozemok navrhovateľa a fyzickým útokom na navrhovateľa zvyšuje mieru ohrozenia
bezpečnosti navrhovateľa. Odporca, ktorý je synom jeho exmanželky má voči navrhovateľovi historickyagresívne správanie a schopnosť eskalovať konflikty a preto má navrhovateľ opodstatnenú obavu
o svoju bezpečnosť. Aj v prechádzajúcom období sa mu odporca vyhrážal, že ak bude musieť odísť
z domu spolu so svojou matkou – exmanželkou navrhovateľa, tak „mu ukáže, aké peklo mu bude robiť“.

Vtedy nepodal voči nemu trestné oznámenie, nakoľko bral ohľad na jeho pracovné zaradenie a mal
za to, že útoky odporcu nebudú pokračovať. Po útoku z 23.12.2025 sa však u navrhovateľa rozvinul
intenzívny a pretrvávajúci pocit strachu o vlastnú bezpečnosť. Od uvedeného incidentu sa bojí zdržiavať
vo vlastnej nehnuteľnosti, má výrazné poruchy spánku a pretrváva u neho stav psychického napätia
a úzkosti, ktorý výrazne zasahuje do jeho bežného fungovania.

2/ K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli pripojené nasledovné listiny: čestné prehlásenie
navrhovateľa zo dňa 29.12.2025 (čl.4), potvrdenie OO PZ Dvory nad Žitavou o podaní trestného
oznámenia (č.l.5), nález chirurgickej ambulancie FNsP Nové Zámky zo dňa 23.12.2025 (č.l.6), lekárska
správa zo dňa 29.12.2025 (č.l.7), LV č. XXXX pre kat. územie E. F. G. (č.l.10).

3/ Z výpisu z LV č. XXXX, obec E. F. G., kat. územie E. F. G., bolo zistené, že navrhovateľ je podielovým
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, v podiele 1 s B. B., H. J., nar. XX.XX.XXXX v podiele
1. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 23.04.2012, dodatok ku kúpnej zmluve a dohoda
o vysporiadaní BSM zo dňa 29.06.2012 – V 2096/12. Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.
14P/25/2014-99, právoplatné dňa 07.04.2015 – Z-3014/2025 – č. zmeny 415/2025.

4/ Z nálezu chirurgickej ambulancie FNsP Nové Zámky zo dňa 23.12.2025 bolo zistené, že navrhovateľ
uviedol, že bol napadnutý – dostal úder päsťou do pravej strany sánky, v bezvedomí nebol, pri páde
si oškrel kolená.

5/ Z lekárskej správy J. K. J. zo dňa 29.12.2025 bolo zistené, že menovaný lekár požiadal o odborné
psychiatrické vyšetrenie navrhovateľa s odôvodnením, že po napadnutí inou osobou má panický strach
z iných osôb, úzkosť, nevie spať a bojí sa vyjsť medzi ľudí.

6/ Z potvrdenia OO PZ Dvory nad Žitavou zo dňa 23.12.2025 bolo zistené, že dňa 23.12.2025 o 22:20

h. navrhovateľ podal oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na odporcu, ktorý
ho fyzicky napadol na adrese trvalého pobytu.

7/ Nahliadnutím do Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov dňa 29.12.2025 bolo zistené,
že má navrhovateľ evidované 2 dopravné priestupky, za ktoré mu boli uložené v blokovom konaní

pokuty, ktoré zaplatil na mieste a to 14.09.2021 vo výške 10,- EUR a 07.08.2025 vo výške 20,- EUR.
Nahliadnutím do Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov dňa 29.12.2025 bolo zistené,
že má odporca evidovaný 1 dopravný priestupok, za ktorý mu bola v blokovom konaní uložená pokuta,
ktorú zaplatil na mieste a to dňa 03.10.2021 vo výške 20,- EUR.

8/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť
pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo

bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo
iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava
sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím
konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým

konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené

podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa Čl. 2 ods. Ústavy SR, každý môže konať čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,

aby niečo konal, čo zákon neukladá.

Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

9/ Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo

neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a
iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie
je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné

bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená).10/ Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená,
že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by

umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď

dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a
opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne
vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch
medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych
vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho,
navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť
prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva

výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať
iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

11/ Účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana porušeného alebo ohrozeného práva. Toto
zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich
nato,abysapokračovalovkonaníbezďalšiehoporušovaniaaleboohrozovaniaprávaoochranuktorého
sažiadabeztoho,abysavkonanívovecisamejnedosiaholvýsledok,ktorýužneovplyvníhmotnoprávne

postavenie účastníkov konania. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu
škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí
uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava
právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku),
pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné

bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi, ktorý navrhol nariadenie
neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu
nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi

stranami sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného
v žalobe a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah
navrhovaného opatrenia.

12/ Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný

s výrokom vo veci samej.

13/ V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
nutné, aby boli osvedčené aspoň také základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdivosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu existencia nebezpečenstva
bezprostrednej ujmy. Súd má za to, že cieľom navrhovateľa je ochrana jeho vlastníckeho práva podľa
vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Ústavy SR. Z predložených listín má súd za to,
že odporca svojím konaním neoprávnene zasahuje do súkromného a rodinného života navrhovateľa,keď na adrese trvalého pobytu navrhovateľa fyzicky napadol a po uvedenom útoku bol navrhovateľ
nútený vyhľadať lekárske ošetrenie. Vlastnícke právo je najdôležitejším vecným právom. Právo na
ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku je klasickým základným právom, ktoré

je porušované odporcom, ktorý sa agresívne správa voči navrhovateľovi, pričom sa uvedené deje
v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa. Súd pri rozhodovaní o návrhu
navrhovateľa vychádzal z obsahu samotného návrhu a dospel k záveru, že navrhovateľom formulovaný
petit „zakáže odporcovi priblížiť sa k rodinnému domu a pozemku na adrese C. D. XXXX/XX, XXX XX
E. F. G.“ možno subsumovať pod ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP, nakoľko je nesporné, že

cieľom návrhu bolo okrem iného zakázať odporcovi vstupovať do rodinného domu, v ktorom navrhovateľ
býva. V uvedenej súvislosti potom súd vyhovel návrhu aj v tej časti, v ktorej navrhovateľ požadoval aby
súd zakázal odporcovi ho kontaktovať akýmkoľvek spôsobom, nakoľko má súd za to, že vzhľadom na
súčasný zdravotný stav navrhovateľa (lekárska správa z č.l.7 spisu) by kontaktovaním odporcu mohlo
dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľa.

14/ Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria
medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb,
ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe
je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva
nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči
fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo

sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku,
ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto
postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo

duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia
a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým

listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

15/ Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú

škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického
aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia
hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú
integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou
násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete

a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané
spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v
týchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorémutentofaktprináša
istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa
15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť,

osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity
človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom
právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je
následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci
definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu

nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v
konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné,

ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné
ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich
zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl.
3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých

osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
formyrodovo-motivačnéhonásiliaalebonásiliavblízkychvzťahoch,akosúfyzickénásilie,obťažovanie,
sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch

poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

16/ Súd zdôrazňuje, že s poukazom na charakter tohto konania, ktoré súvisí s otázkou ohrozenia
telesnej a duševnej integrity navrhovateľa a ku ktorému ohrozeniu došlo v domácom prostredí
navrhovateľa, môže byť navrhovateľ teoreticky vystavený obťažnej dôkaznej situácii. A preto už aj

z uvedeného dôvodu súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a mal zato, že
v danej situácii dostatočne osvedčil dôvodnosť jeho návrhu a potrebu dočasne upraviť vzťahy s
odporcom.

17/ Súd neodkladné opatrenie nariadil bez toho, aby navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo

veci samej. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd rozhodol, že v časti zákazu vstupu do obydlia bude
toto neodkladné opatrenie trvať len po dobu 3 mesiacov od jeho vydania, počas ktorého obdobia
sa navrhovateľovi poskytuje ochrana a súčasne je to primeraný čas na to, aby si navrhovateľ svoje
záležitosti zariadil, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi odporcu aj inými spôsobmi v predmetnej
nehnuteľnosti, kde má aj odporca trvalý pobyt. V uvedenej súvislosti ešte súd dodáva, že navrhovateľ

napr. môže podať návrh na zrušenie trvalého pobytu odporcu podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení
pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov. V časti zákazu priblížiť sa k
navrhovateľovi obmedzenie jeho trvania dané nebolo. Vo všetkých prípadoch, pokiaľ odpadnú dôvody
pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené skôr, môže ktorákoľvek zo strán konania podať návrh
na jeho zrušenie a to podľa § 334 CSP. Na zvrátenie následkov neodkladného patrenia môže aj povinný

podať návrh na zrušenie tohto neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na
jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú, alebo či nie je dôvod na zrušenie
neodkladného opatrenia. Súd preto poučil odporcu iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného
opatrenia (pre prípad že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).

18/ Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne osvedčil potrebu okamžitej dočasnej úpravy pomerov
medzi ním a odporcom a preto súd ich pomery dočasne upravil spôsobom uvedeným v petite tohto
uznesenia.

19/ Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

20/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a
navrhovateľovi úspešným v konaní priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v
takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla
dostať ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.