Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/243/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825200981
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5825200981.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo
veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matky - B. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. – E., prechodne bytom F. XXXX/XX, F., zastúpená

JUDr. Katarínou Pilkovou, advokátkou, so sídlom Nám. S. H. Vajanského 2, Martin, a otca: G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, I., zastúpený JUDr. Pavlom Novotným, advokátom, so sídlom
Andreja Sládkoviča 1801/4, Dolný Kubín, v konaní o návrhu na obmedzenie rodičovských práv matky
dieťaťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súd Námestovo č.k. 7P/46/2025-315 zo dňa 24.
septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súd Námestovo č.k. 7P/46/2025-315 zo dňa 24. septembra 2025 vo výrokoch I/

a III/ z r u š u j e a v tejto časti vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I/ Matka maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX nie je oprávnená maloleté dieťa zastupovať. II/ Vo zvyšnej časti súd zastavuje konanie
o návrhu otca maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX o obmedzenie rodičovských práv a povinností matky
maloletej. III/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým otec dieťaťa žiadal, aby súd zbavil matku
dieťaťa práva dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4P/73/2022 mu bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Návrh podáva na základe dlhodobej a opakovanej nespolupráce zo strany matky, ktorá systematicky
bráni riadnemu výkonu rodičovských práv a povinností, neprejavuje záujem o život a potreby dieťaťa,

ignoruje rozhodnutia súdu a nariadenia týkajúce sa starostlivosti o mal. dieťa, odmieta komunikáciu
s ním ako otcom, ako aj príslušnými úradmi, odborníkmi a školskými zariadeniami. Matka dieťaťa sa
nezúčastnila, ani nepodporila účasť mal. dieťaťa na odbornom poradenstve, ktoré nariadil súd v konaní
sp. zn. 7Em/1/2023, nebola súčinná pri vyšetrení dieťaťa súdnym znalcom nariadenom v konaní sp.
zn. 4P/73/2022, neodovzdala dieťa do Centra pre deti a rodiny E., čo viedlo k trom traumatizujúcim
situáciám odobratia dieťaťa. Matka sa odvolala proti prestupu dieťaťa do školy v E., čo si vyžiadalo

vydanie neodkladného opatrenia Okresným súdom Námestovo. Matke dieťaťa bol najskôr neodkladným
opatrením zakázaný osobný styk s dcérou a následne bol tento zákaz rozšírený na úplný zákaz styku.
Matka sa opakovane odvolala proti prijatiu mal. dieťaťa do základnej školy v I., pričom sa nezaujímala,
či je dieťa v škole spokojné a ako sa mu darí. Po ukončení pobytu v CDR dňa 10.12.2024 bolo na
pokračovanieterapiepotrebnépísomnévyjadrenieasúhlasmatky.Matkudňa7.2.2025vyzvalnapodpis
súhlasu, zásielku si prevzala, bola upozornená aj SMS - správou, napriek tomu nijako nereagovala.

Nespoluprácamatkysaprejavujeprikaždomdôležitomrozhodnutítýkajúcomsaživotadieťaťa-odborné
poradenstvo, psychologická pomoc, zdravotné úkony, školské otázky a pod. Matka nereaguje na výzvy,neudeľuje súhlasy, ignoruje poštu aj priame oznámenia, čím blokuje bežné fungovanie dcéry a bráni
jej v prístupe k starostlivosti, vzdelaniu a psychickej stabilite. Každá takáto situácia je následne riešená
iba prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu, čo je neúnosné - z hľadiska rýchlosti rozhodovania,

zaťaženia justičného systému aj psychickej pohody dieťaťa. Dôsledky tohto správania matky sú pre
dieťa jednoznačne negatívne, dieťa je opakovane vystavené stresu, neistote a zbytočnej traume. Žiadal
preto, aby súd matku dieťaťa zbavil práva dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a aby toto právo
bolo zverené výhradne jemu - otcovi dieťaťa, ktorý v plnej miere spolupracuje so všetkými príslušnými
inštitúciami a koná výlučne v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

3. Matka dieťaťa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že jej konanie nikdy nesmerovalo k poškodeniu
dcéry - naopak, bolo vedené výlučne snahou ochrániť ju pred fyzickým a psychickým ohrozením zo
strany otca. Pokiaľ otec tvrdí, že matka neprejavuje záujem o život a potreby dieťaťa, tak poukazuje
na skutočnosť, že súd zakázal jej styk s maloletou. Aktuálne teda nemá žiadne možnosti rozvíjať
svoj vzťah s mal. dcérou. Jediný, kto momentálne rozhoduje o živote a zdraví dieťaťa, je otec. Nie

je v záujme dieťaťa, aby bola zbavená svojich rodičovských práv aj z dôvodu, že otec na niektoré
úkony týkajúce sa maloletej v súčasnosti potrebuje súhlas matky a tento stav vytvára ochranu záujmov
mal. dieťaťa zo strany matky. Skutočnosť, že matka nedala súhlas na poskytovanie psychologického
poradenstva či do školy, nemožno interpretovať ako nezáujem alebo zanedbanie rodičovských práv.
O dcéru prejavuje záujem, dňa 5.1.2025 podala žiadosť riaditeľke školy v I., v ktorej požadovala

informácie o dcére a prihlasovacie údaje do Edupage. Škola jej požadované informácie poslala a matka
prostredníctvom Edupage sledovala a stále sleduje dochádzku a známky mal. dieťaťa. Matka je schopná
a pripravená podieľať sa na výchove dieťaťa, spolupracovať so súdom a odborníkmi, absolvovať
poradenské programy a rešpektovať usmernenia súdu.

4. Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil. Uviedol, že mal. dieťa je v osobnej starostlivosti otca,
pričom v jeho starostlivosti neboli zistené nedostatky. Matka dieťaťa dlhodobo nerešpektuje rozhodnutia
súdov, objektívne nevykonáva rodičovské práva a povinnosti voči mal. dieťaťu. V minulosti opakovane
nerešpektovala rozhodnutia súdu, čo viedlo k umiestneniu mal. dieťaťa do zariadenia na výkon
rozhodnutia súdu. Matka nerešpektovala ani súdom nariadenú povinnosť absolvovať odborné

poradenstvo. Matka sa opakovane snažila zmariť výkon rozhodnutia súdu. Ovplyvňovala aj dieťa, aby
nerešpektovalo súdne rozhodnutia. Matka odviedla maloletú z CDR, následne polícia dieťa vypátrala,
tak sa matka opätovne snažila zabrániť prevzatiu dieťaťa do CDR, matka dieťa presviedčala, že nesmie
nič jesť ani piť, pretože všetko je otrávené - s výnimkou toho, čo jej dá matka. Matka sa odvolala voči
prestupu mal. dieťaťa do školy v E., kde súd následne vydal neodkladné opatrenie, ktorým nahradil

súhlas matky s prestupom na základnú školu v E., Situácia sa zopakovala, keď súd musel opätovne
vydať neodkladné opatrenie, ktorým za matku dieťaťa udelil súhlas s prestupom mal. dieťaťa do
základnej školy v I.. Nie je v záujme dieťaťa, aby len pre svojvoľný nesúhlas matky bolo nútené zmeniť
základnú školu, ktorú navštevuje. V čase, keď bolo dieťa prevzaté do CDR, tak matka oň neprejavila
žiadny skutočný záujem. V dôsledku správania matky je dieťa opakovane vystavené stresovým a

traumatizujúcim situáciám, s ktorými sa dieťa muselo a musí postupne vyrovnávať aj za psychologickej
pomoci, kde matka rovnako nedala súhlas na pokračovanie psychologickej pomoci a jej súhlas musel
nahradiťsúd.Podľakolíznehoopatrovníkajezjavné,žeumatkynenastalažiadnazmena,ktorábyviedla
k náprave a zmene jej postoja k výkonu rodičovských práv a povinností.

5. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh otca dieťaťa, že matka nie
je oprávnená dieťa zastupovať, je dôvodný. Z rozhodovacej činnosti má okresný súd vedomosť, že
je pravdivé tvrdenie otca, že bol nútený opakovane sa obrátiť na súd s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd nahradil súhlas matky - dva krát s prestupom dieťaťa na základnú
školu a raz s realizáciou psychologickej terapie dieťaťa u klinickej psychologičky B. J. K., G. XXX, I..

Matka dieťaťa sa toto svoje správanie snažila vysvetliť tak, že v týchto prípadoch neudelila súhlas z
dôvodu, že jej bol zakázaný kontakt s mal. Dieťaťom, a preto sa nemohla informovať priamo u dieťaťa a
otec dieťaťa jej nijako neodôvodnil, prečo od nej žiada súhlas a prečo je potrebné, aby dieťa absolvovalo
psychologické poradenstvo. Z vyjadrenia matky dieťaťa na pojednávaní dňa 24. 9. 2024 však vyplynulo,
žeodotcadieťaťažiadneinformácienežiadala-lentvrdila,želistotca,týkajúcisapsychologickejpomoci

pre dieťa, niekde založila medzi ostatné papiere. Okresný súd podotkol, že matka dieťaťa sa odvolala
voči uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/74/2025 - 32 zo dňa 6. 8. 2025, ktorým súd nahradil
súhlas matky s realizáciou psychologickej terapie dieťaťa, hoci v tomto uznesení súd odôvodnil, prečo
je psychologická terapia dieťaťa v záujme dieťaťa, že ju odporučili viacerí odborníci - súdny znalec B.L. B., psychológ, pôsobiaci v CDR E. aj klinická psychologička B. J. K. a praje si ju aj samotné mal.
dieťa. Rovnako v prípade súhlasu matky s prestupom dieťaťa na základnú školu matka dieťaťa trvala
na tom, aby dieťa navštevovalo základnú školu v E., ktorú dieťa navštevovalo pred prevzatím do CDR a

kde matka dieťaťa pracuje ako učiteľka, napriek tomu, že v čase, keď sa dieťa nachádzalo v CDR E., to
nebolo v súlade so záujmom dieťaťa jednak z dôvodu značnej vzdialenosti CDR od obce E., ale hlavne z
dôvodu, že dieťa bolo do CDR prevzaté za účelom zamedzenia psychickej manipulácii dieťaťa matkou.
Matka dieťaťa podala odvolanie aj proti rozhodnutiu Základnej školy v I. o prijatí dieťaťa na štúdium,
pričom odvolanie neodôvodnila ničím iným len tým, že trvá na tom, aby dieťa navštevovalo Základnú

školu v E.. Ani počas tohto konania matka dieťaťa neobjasnila, prečo nesúhlasila s prestupom dieťaťa
na základnú školu v E. a potom na základnú školu v I. - tvrdila len, že od otca nemala dostatok informácií,
no faktom je, že si žiadne informácie nežiadala a minimálne po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie
súdu, tak jej dôvody prestupu dieťaťa museli byť známe. Napriek tomu nezmenila svoje stanovisko a
nedala súhlas s prestupom dieťaťa. Súd poukazuje aj na to, že matka dieťaťa v rámci svojho písomného
vyjadrenia k návrhu deklarovala svoj záujem spolupracovať s otcom dieťaťa aj inštitúciami, ktoré sa

zaoberajú starostlivosťou o mal. dieťa, a tiež, že bude rešpektovať súd, ale na pojednávaní opakovane
opisovala osobu otca dieťaťa ako nezodpovednú a nekompetentnú vychovávať dieťa, tvrdila, že dieťa
u otca ochorelo, keď potrebuje psychologickú pomoc, trvala na tom, že sa musí stretnúť s dieťaťom a
priamoodnehosainformovať,akosamá,hocijuokresnýsúdupozornil,žeboloprávoplatnerozhodnuté,
že má zákaz styku s dieťaťom.

6. Okresný súd zo správania sa matky a jej vyjadrení na pojednávaní dospel k záveru, že vyhlásenia
matkyoochotespolupracovaťsotcom,úradmiarešpektovaťsúdnerozhodnutiasúlenformálneamatka
v skutočnosti v žiadnom smere nezmenila svoj postoj voči otcovi ani voči úradom a súdu. Okresný súd
súhlasil s tvrdením otca dieťaťa aj kolízneho opatrovníka, že ďalšie trvanie situácie, kedy je otec dieťaťa

nútený žiadať matku dieťaťa o súhlas v prípadoch, kedy je podľa právnych predpisov potrebný, no matka
dieťaťa tento súhlas nedá a otec je nútený zakaždým sa obrátiť na súd, je v rozpore s najlepším záujmom
dieťaťa, ktoré kvôli tomu prežíva pocity neistoty a psychickej nepohody. Okresný súd preto návrhu na
pozbavenie práva matky zastupovať mal. dieťa vyhovel. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa
§ 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku podala matka odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že rozhodnutie predstavuje
mimoriadne závažný zásah do rodičovských práv, pričom súd podľa jej názoru neuviedol, aké konkrétne
konanie matky malo napĺňať zákonné podmienky pre takýto zásah podľa § 38 ods. 4 zákona o

rodine. Odvolateľka poukázala na to, že súd postavil rozhodnutie najmä na skutočnosti, že v minulosti
boli vydané neodkladné opatrenia, ktorými bol nahradený jej súhlas – dvakrát so zmenou školy a
raz s realizáciou psychologickej terapie. Zároveň súd za dôvod považoval jej postoj, ktorý označil
za nespoluprácu s otcom, úradmi a súdom. Odvolateľka však namietala, že takýto postup nebolo
možné subsumovať pod zanedbávanie maloletého dieťaťa, pretože nesúhlas so zmenou školy alebo

odmietnutie súhlasu s terapiou bez riadneho vysvetlenia nepredstavovali dlhodobé a závažné neplnenie
rodičovských povinností ani ohrozenie vývoja dieťaťa. Tvrdila, že súd tak nesprávne vyhodnotil intenzitu
jej konania a bez náležitého odôvodnenia ho povýšil na dôvod pre zásah do rodičovských práv.
Odvolateľka zdôraznila, že jej konanie nesmerovalo k poškodeniu dcéry, ale bolo vedené snahou
ochrániť ju pred fyzickým a psychickým ohrozením zo strany otca. Namietala, že súd sa nezaoberal

podstatnou okolnosťou – tým, že matka bola dňa 5. 8. 2022 fyzicky napadnutá otcom dieťaťa, pričom
táto skutočnosť mala byť podložená aj rozkazom o uložení sankcie za priestupok a listom maloletej,
ktoré sa nachádzali v spise. Podľa odvolateľky súd nereflektoval násilné správanie otca voči matke,
hoci práve predchádzajúce násilie, konflikty a pretrvávajúci strach o maloletú mali byť dôvodom jej
komunikačných ťažkostí s otcom. Zároveň uviedla, že súd sa nepokúsil situáciu medzi rodičmi zmierlivo

riešiť a otca nekonfrontoval s tým, prečo matke (ktorá mala zákaz styku) nezdôvodňoval potrebu
úkonov, ktoré následne riešil návrhmi na neodkladné opatrenia. V tejto súvislosti argumentovala, že
nebolo v záujme maloletej, aby matka stratila aj zvyšné rodičovské oprávnenia, pretože požiadavka
súhlasu matky pri niektorých úkonoch vytvárala ochranný prvok a určitú kontrolu nad rozhodovaním
otca v záležitostiach dieťaťa. Tvrdila, že cieľom otca malo byť najmä zjednodušenie presadzovania

jeho vlastnej vôle bez akejkoľvek brzdy, pričom nebolo zaručené, že každé jeho rozhodnutie bude
v prospech dieťaťa. Ďalej odvolateľka namietala, že jej odmietnutie udeliť súhlas s psychologickým
poradenstvom alebo so školskými zmenami nebolo prejavom ľahostajnosti, ale reakciou na nedostatok
informácií. Poukázala na to, že otec v žiadostiach neuvádzal konkrétne dôvody ani okolnosti, pre ktorémala byť terapia potrebná, iba všeobecne tvrdil, že to bolo v záujme dieťaťa. Keďže matka mala
zákaz styku, nemohla si informácie overiť priamo u dcéry, a preto žiadala, aby otec svoje návrhy
riadne odôvodňoval a doložil aj relevantné podklady. Odvolateľka tvrdila, že súd sa v rozhodnutí nijako

nevysporiadal s jej argumentom, že aj ona mala právo na informácie o dieťati a právo spolurozhodovať
v jeho najlepšom záujme. Opísala, že sa snažila získať informácie od psychologičky a zaujímala sa o
zdravotný stav a vyšetrenia dcéry, no bolo jej oznámené, že pre zákaz styku nemala mať prístup k týmto
informáciám. Zároveň poukazovala na to, že vyžiadala informácie zo školy a získala prístup do Edupage,
prostredníctvom ktorého mala sledovať dochádzku a známky dcéry. V právnej rovine argumentovala, že

najlepší záujem dieťaťa je prvoradý a nemal by sa zužovať len na formálne zabezpečenie starostlivosti
jedným rodičom, ale mal zahŕňať aj zachovanie vzťahu s oboma rodičmi, pokiaľ to nebolo pre
dieťa nebezpečné. Uvádzala, že bola pripravená spolupracovať so súdom, odborníkmi a absolvovať
poradenské programy, pričom jej predchádzajúce správanie malo byť ovplyvnené traumou a strachom
po fyzickom útoku, nie zanedbávaním rodičovských povinností. Zdôraznila, že nebolo preukázané, že
by dieťa týrala, zneužívala alebo zanedbávala, a že samotná skutočnosť, že neudelila súhlas bez

primeraného odôvodnenia, nemohla byť vyhodnotená ako zákonný dôvod na obmedzenie či pozbavenie
rodičovských práv. Navrhla, aby odvolací súd návrh otca na obmedzenie rodičovských práv matky
zamietol ako nedôvodný, keďže podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky a rozhodnutie
prvostupňového súdu bolo neprimerané a nedostatočne odôvodnené.

8. Matka v doplnení odvolania namietala, že Okresný súd Námestovo dlhodobo rozhodoval v prospech
navrhovateľa G. B. bez preverenia jeho tvrdení a bez riadneho dokazovania. Tvrdila, že sudkyňa
automaticky akceptovala každé jeho podanie a nebrala do úvahy jej argumenty ani jej predložené
dôkazy. Uviedla, že jej dcéra A. bola zverená otcovi na základe manipulácií a ignorovania stanovísk
ÚPSVaR a kolíznej opatrovníčky. Osobitne namietala zásah zo dňa 28. júna 2024, keď podľa jej tvrdenia

sudkyňa s ďalšími osobami násilne vstúpila do jej bytu a dcéru odviedla bez predloženia odôvodnenia
či rozhodnutia. Od tohto momentu mala byť matka izolovaná od dcéry sériou rozhodnutí, ktoré podľa
nej neboli podložené dôkazmi. Matka tiež tvrdila, že súd používal ako dôkazy informácie z iných
spisových značiek, ktoré neboli právoplatné ani prejednané. Namietala, že vo viacerých konaniach
neprebehlo pojednávanie a napriek tomu sa informácie z týchto spisov využívali v jej neprospech.

Odmietla závery, že mala týrať alebo zanedbávať dieťa, keďže neexistoval žiadny dôkaz, ktorý by také
konanie potvrdzoval. Trvala na tom, že všetky tvrdenia navrhovateľa mali byť dokazované, čo sa podľa
nej nestalo. Zároveň uviedla, že nikdy nedostala jasné rozhodnutie, podľa ktorého by bola povinná
odovzdať dcéru CDR E., a že postup sudkyne bol v rozpore so skorším rozsudkom Krajského súdu
Žilina,ktorýmboladcérazverenádojejstarostlivosti.Tvrdila,žejejboluloženýzákazstykubezuvedenia

podmienok, čo následne bolo použité ako argument, že sa o dcéru nezaujímala. Upozornila, že aj jej
rodina bola vystavená hrozbám zo strany navrhovateľa v prípade akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom. V
závere žiadala obnovu konaní, riadne prejednanie všetkých dôkazov a preverenie zákonnosti postupov
sudkyne a ďalších orgánov, keďže podľa nej zásadne zasiahli do jej rodičovských práv a do života
maloletého dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nedisponuje novými skutočnosťami a
pridržiava sa predošlých vyjadrení, z ktorých vyplynulo, že zo strany matky nenastala žiadna zmena,
ktorá by smerovala k náprave alebo k zmene jej postoja k výkonu rodičovských práv a povinností.
Z uvedeného dôvodu odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k.

7P/46/2025-315 zo dňa 24.09.2025 potvrdil.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky označil odvolanie za nedôvodné. Zdôraznil, že súd
matku nepozbavil všetkých rodičovských práv, ale ju zbavil len oprávnenia zastupovať maloletú, čo
predstavovalo len čiastočný zásah. Podľa otca preto nebolo namieste, aby sa matka odvolávala na

ustanovenie § 38 ods. 4 Zákona o rodine o pozbavení práv. Tvrdil, že matka dlhodobo nespolupracovala,
bránila riadnemu výkonu rodičovských práv, nekomunikovala s úradmi ani školami, a preto musel
opakovane žiadať o nariadenie neodkladných opatrení. Poukázal na to, že maloletá musela viackrát
meniť školu a musela podstúpiť psychologickú terapiu v dôsledku správania matky. Otec nepovažoval
za relevantné, že mu bola v minulosti uložená pokuta za priestupok, pretože podľa neho nešlo o konanie

voči maloletej. Vyjadril názor, že matka nezmenila svoj postoj a jej deklarovaná ochota spolupracovať je
účelová. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny, a dodal, že matka môže
v budúcnosti požiadať o zmenu rozhodnutia, ak zmení svoj prístup a bude riadne spolupracovať.11. Matka v doplnení odvolania tvrdila, že v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
7P/46/2025 došlo k rozsiahlemu porušeniu jej rodičovských práv. Uviedla, že riaditeľ Centra pre deti a
rodiny E. a kolízna opatrovníčka H. M. mali dlhodobo ignorovať jej postavenie rodiča, nekomunikovali

s ňou a neposkytovali jej žiadne informácie o dcére A.. Matka tvrdila, že kolízna opatrovníčka sa s ňou
nestretla, neinformovala ju o priebehu starostlivosti a na súde nevedela doložiť žiadne dôkazy, ktoré by
odôvodňovali jej stanovisko. Matka tiež uviedla, že bola úplne vylúčená zo starostlivosti o dcéru a nebolo
jej umožnené stretávať sa s ňou ani v CDR, ani v škole, ani v mieste pobytu otca. Tvrdila, že žiadny
orgán jej neposkytol vysvetlenie, na základe čoho bol kontakt zakázaný, a podľa jej slov rozhodnutia

neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Matka súdu oznámila, že opakovane predkladala dôkazy o tom, že
otec dieťaťa bol v minulosti násilný voči nej aj voči dcére, no tieto skutočnosti podľa nej súd ani kolízna
opatrovníčkanebralidoúvahy.Uviedla,žejejrodičovsképrávaboliporušenétým,žejejnebolposkytnutý
prístup k základným informáciám o dieťati. Škola jej odmietla poskytnúť údaje o dcére či prístup do
Edupage a psychológovia jej neposkytli informácie o priebehu terapie. Tvrdila, že orgány postupovali
bez komunikácie, bez transparentnosti a mimo akýchkoľvek pravidiel. Namietala postup riaditeľa CDR,

ktorý jej ani po opakovaných písomných žiadostiach nezaslal prijímacie ani prepúšťacie správy dieťaťa.
Zdôraznila, že sa so svojou dcérou nevidela 17 mesiacov a napriek opakovaným otázkam jej žiaden
orgán neposkytol odpoveď, kedy a kde sa môže s dieťaťom stretnúť.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec na základe oprávnenou osobou včas

podaného odvolania bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, v spojení
s ust. § 65, § 66, § 67 a § 68 CMP a rozsudok okresného súdu vo výroku I. a v závislom výroku III.
o trovách konania zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b) v spojení s § 35 a § 36 CMP a § 391 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu konštatuje, že predmetom konania pred súdom prvej
inštancie (ďalej aj len okresný súd) bol návrh, ktorým otec dieťaťa žiadal, aby súd zbavil matku dieťaťa
práva dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V priebehu konania otec na návrhu v časti zbavenia
matky práva spravovať majetok dieťaťa netrval a okresný súd v tejto časti výrokom II. napadnutého

rozsudku konanie zastavil. Predmetom konania tak zostal návrh otca na zbavenie matky práva dieťa
zastupovať. Okresný súd po vykonanom dokazovaní poukázal na úpravu § 38 ods. 4 Zákona o rodine
a návrhu na pozbavenie práva matky zastupovať mal. dieťa vyhovel.

14. Podľa § 38 ods. 1 zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských

práv a povinností závažná prekážka a ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon
rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 38 ods. 2 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom
obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje

povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú
výchovu maloletého dieťaťa.

16.Podľa§38ods.3zákonaorodinevrozhodnutíoobmedzenívýkonurodičovskýchprávpodľaodseku
2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

17. Podľa § 38 ods. 4 zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam
závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

18. Podľa § 39 ods. 1 zákona o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení alebo pozbavení výkonu
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu iba vo vzťahu k jednému z rodičov,
vykonáva rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu druhý rodič.

19. V zmysle úpravy Zákona o rodine sú rodičovské práva a povinnosti postavené na v princípe
rovnoprávnom postavení obidvoch rodičov pri výchove dieťaťa. Rodič je povinný dieťa vychovávať a tým
zabezpečiť jeho komplexný rozvoj. Zároveň však má dieťa právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným,
či duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, pred zanedbávaním, nedbalým zaobchádzaním,trýznenímalebovykorisťovaním,atoajzostranyrodičov.Akrodičiaprávadieťaťaporušujú,mátodopad
na možnú úpravu ich práv a povinností k dieťaťu v podobe pozastavenia, obmedzenia alebo pozbavenia
výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle § 38 Zákona o rodine. Pozastavenie výkonu prichádza

do úvahy, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone rodičovských práv a povinností závažná prekážka
a ak je to v záujme dieťaťa. Obmedzenie výkonu rodičovských práv predstavuje kvalifikovaný zásah
štátu do prirodzeného práva rodičov na výchovu a starostlivosť o dieťa, ku ktorému súd pristupuje v
prípadoch, kedy rodičia z objektívnych alebo subjektívnych príčin nevykonávajú svoje práva a povinnosti
v náležitom rozsahu, čím dochádza k ohrozeniu záujmov maloletého dieťaťa. Pre naplnenie zákonných

predpokladov tohto inštitútu sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to: 1/ vyžaduje si
to záujem maloletého dieťaťa, 2/ rodičia sa zavinene správajú spôsobom, z ktorého možno vyvodiť,
že riadna výchova dieťaťa je ohrozená, teda, že rodičia buď trvalo vedú neusporiadaný spôsob života,
alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu svojho dieťaťa.
Dôvodyzavinenéhosprávaniasarodičovsúpritomstanovenéalternatívneanakonštatovanieexistencie
predpokladov pre obmedzenie stačí naplnenie ktoréhokoľvek z nich. V rozhodnutí o obmedzení

rodičovských práv je nutné súdom uviesť konkrétny rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie
vzťahuje (napr. obmedzenie práva a povinnosti starať o výchovu maloletého dieťaťa, obmedzenie čo
do rozhodovania o zdravotnej starostlivosti, obmedzenie rozhodovania o vzdelávaní). Najvážnejším
zásahom do rodičovských práv a povinností je potom rozhodnutie o pozbavení rodiča výkonu týchto práv
a povinností. Zákon o rodine určuje taxatívne dôvod pre takýto zásah ako zneužívanie rodičovských práv

a povinností a ako ich závažné zanedbávanie napriek predchádzajúcim upozorneniam. Zároveň vždy
platí, že pri akomkoľvek zásahu do rozsahu rodičovských práv a povinností je nutné zohľadniť princíp
proporcionality a zabezpečiť, aby obmedzenie výkonu práv a povinností zodpovedalo konkrétnym
okolnostiam a predovšetkým miere potrebnej na ochranu dieťaťa.

20. V kontexte uvedených teoretických východísk odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku
okresného súdu uvádza, že okresný súd na návrh otca rozhodoval o rodičovských právach
a povinnostiach matky v oblasti zastupovania maloletého dieťaťa, pričom návrhu v tejto časti vyhovel
a rozhodol, že matka nie je oprávnená maloleté dieťa zastupovať. Okresný súd pritom v odôvodnení
svojhorozhodnutiacitovalvýlučne§38ods.4Zákonaorodine,tedaustanovenieupravujúcepozbavenie

rodiča výkonu rodičovských práv, a zároveň na konci ods. 8 odôvodnenia rozsudku uviedol, že vyhovel
návrhu na pozbavenie matky práva zastupovať dieťa. V tomto kontexte je namieste odvolacím súdom
prízvukovať, aj s odkazom na vyššie uvedené teoretické východiská, že zákon rozlišuje obmedzenie
výkonu rodičovských práv (§ 38 ods. 2 ZoR) a pozbavenie rodičovských práv (§ 38 ods. 4 ZoR).
Obmedzenie predstavuje zásah v podobe vymedzenia konkrétnych práv a povinností, z ktorých je rodič

vylúčený, pričom pozbavenie predstavuje vylúčenie rodiča z výkonu všetkých rodičovských práv s tým,
že čiastočné pozbavenie výkonu rodičovských práv zákon nepozná (na tento účel slúži obmedzenie
rodičovských práv). Z uvedeného tak plynie vnútorná rozpornosť rozsudku okresného súdu, ktorý na
jednej strane odkázal na právnu úpravu a posudzoval predpoklady pre pozbavenie výkonu rodičovských
práv a na strane druhej určil konkrétny rozsah práv, z výkonu ktorých má byť matka vylúčená,

čím v konečnom dôsledku nerozhodol o pozbavení výkonu rodičovských práv, ale o ich obmedzení.
Uvedenému nasvedčuje aj priebeh konania, v ktorom otec pôvodne žiadal aj zásah do práva matky
dcéru zastupovať. Predmetom konania tak bolo určenie rozsahu obmedzenia rodičovských práv matky
a nie jej úplné pozbavenie výkonu rodičovských práv.

21. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd zaoberal otázkou, či má spôsobilý predmet
skúmania, a to rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami riadneho odôvodnenia podľa § 220
ods. 2 CSP. Podľa Civilného sporového poriadku nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je
výslovne stanoveným odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie (§ 389 ods. 1 CSP). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí

rešpektovať § 220 ods. 2 CSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp.
dostatočne neodôvodniť svoje rozhodnutie. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku
spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu § 157
ods. 2 OSP (aktuálne ustanovenie § 220 ods. 2 CSP). Príkladmo a podporne v tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca

2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť
zrozumiteľné." Ďalej sa odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 114/08 z12. júna 2008, z ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba
považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred
všeobecným súdom stanovuje § 220 ods. 2 CSP. Nadväzne na uvedené možno konštatovať, že pokiaľ

súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, poruší právo účastníka na
spravodlivý proces. Právo podať odvolanie môže účastník vo svojej veci riadne uplatniť len v takom
prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody,
prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho
rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá strana konania možnosť, aby

uplatnila svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov
rozhodnutia) došlo k porušeniu procesných práv strany v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre ktorý
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP.

22. Vychádzajúc z uvedených všeobecných záverov dospel odvolací súd k názoru, že odôvodnenie

rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku I. rozsudku náležitosti
riadneho odôvodnenia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP nespĺňa. Z odôvodnenia vyplýva, že okresný súd
rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach matky čo do určenia rozsahu ich obmedzenia, avšak
zistený skutkový stav neposudzoval podľa relevantnej právnej úpravy, ale podľa ustanovenia týkajúceho
sa pozbavenia rodiča výkonu rodičovských práv. Zároveň odvolací súd uvádza, že v odôvodnení

rozsudku sú síce konštatované konkrétne okolnosti, ktoré podľa okresného súdu odôvodňujú zásah
do rodičovských práv matky (súhlas s prestupom na inú školu, poskytovanie psychologickej pomoci
dieťaťu), ale v rozhodnutí absentuje záver, ktoré konkrétne povinnosti mala matka porušiť, resp.
čoho sa mala voči dieťaťu dopustiť v zmysle úpravy § 38 Zákona o rodine. Ako už bolo odvolacím
súdom uvedené, či už pre obmedzenie alebo pre pozbavenie výkonu rodičovských práv musia byť

naplnené zákonom stanovené predpoklady. Pri obmedzení sa jedná o záujem maloletého dieťaťa
a zároveň zavinené správanie sa rodiča v podobe trvalého vedenia neusporiadaného spôsobu
života, alebo nevykonávania svojich rodičovských povinnosti vôbec, alebo nezabezpečovania výchovy
svojho dieťaťa. Dôvodom pre pozbavenie výkonu rodičovských práv je zneužívanie rodičovských práv
a povinností alebo ich závažné zanedbávanie napriek predchádzajúcim upozorneniam. S ohľadom na

výrazný zásah do práv a povinností rodiča je nutné zohľadniť princíp proporcionality a vyžadovať, aby
v súdnom rozhodnutí bol uvedený náležite zistený skutkový stav a aby bolo presne špecifikované, na
základe akých zákonom predvídaných predpokladov k zásahu do práv rodiča došlo. Okresný súd sa
týmito skutočnosťami dostatočne nezaoberal a neuviedol, ktoré konkrétne povinnosti matka porušila,
resp. čoho sa voči dieťaťu dopustila. Pre uvedené posúdenie by však bolo predovšetkým potrebné,

aby okresný súd použil správny právny predpis, teda aby nedošlo k tomu, že rozhodovanie o rozsahu
obmedzenia rodičovských práv je právne posúdené podľa ustanovenia upravujúceho pozbavenie
rodičovských práv.

23. Rozhodnutie okresného súdu v časti jeho odôvodnenia tak neobsahuje určité, zrozumiteľné a jasné

dôvody, prečo okresný súd rozhodol, že matka nie je oprávnená maloleté dieťa zastupovať, čím
zasiahol do ústavou garantovaného práva účastníkov konania. Preskúmaním odvolaním napadnutého
rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nie je
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku okrem toho odvolací súd
poukazuje na § 38 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého je v rozhodnutí o obmedzení výkonu

rodičovských práv potrebné uviesť rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Okresný
súd sa zaoberal len okolnosťami týkajúcimi sa školskej dochádzky a poskytovania psychologickej
starostlivosti a napriek tomu matku obmedzil čo do zastupovania komplexne, teda vo vzťahu ku všetkým
právnym úkonom maloletej. Ak by malo byť rozhodnuté o obmedzení zastupovania komplexne, je
nevyhnutné takýto výrazný a rozsiahly zásah do rodičovských práv náležite odôvodniť. K tejto otázke

odvolací súd dopĺňa, že v zmysle § 39 ods. 1 Zákona o rodine vykonáva v prípade obmedzenia
alebo pozbavenia rodičovských práv práva a povinnosti druhý rodič. Je preto potrebné, aby tieto práva
a povinnosti boli vymedzené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o rozsahu obmedzenia, teda aby
vymedzenie práv a povinností účastníkov bolo tak presné a jednoznačné, aby takýto výrok mohol by
nespochybniteľným podkladom pre úpravu práv a povinností účastníkov.

24. Na základe uvedených zhodnotení pristúpil odvolací súd k zrušeniu odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu vo výroku I. a vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátilsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní
bude opätovne rozhodnúť o návrhu otca na obmedzenie rodičovských práv čo do zastupovania mal.
dieťaťa matkou, jednoznačne špecifikovať a správne právne posúdiť, či sa jedná o návrh na obmedzenie

alebo pozbavenie rodičovských práv, vyhodnotiť zistený stav veci v kontexte zákonom stanovených
predpokladov pre takéto rozhodnutie a vo veci opätovne rozhodnúť.

25. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu považuje za
podstatné pre úplnosť uviesť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré

je potrebné vykonať okresným súdom s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu pre
rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec a účel odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. US 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.

26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto

vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.