Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200045
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200045.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: CASSOVIA LAND s. r.
o., IČO: 47 860 057, so sídlom Pri prachárni 5, Košice, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Marián Macko s.r.o., IČO: 47 236 949, so sídlom Tajovského 1, Košice, proti žalovanému: Regionálny
úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, Košice, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1./ T a M trans spedition, s.r.o., IČO: 34 140 425, so sídlom A. XXX, A., právne
zastúpený: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., IČO: 36 859 095, so sídlom Horná 41, Banská
Bystrica, 2./ Moris Slovakia s.r.o., IČO: 36 214 574, so sídlom B. X, C., 3./ Mesto Košice, IČO: 00691135,

so sídlom Trieda SNP 48A, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice,
odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2020/047495-002 zo dňa 19.11.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom v 1. až 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu tých trov, ktoré im

vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-KE-OVBP2-2020/047495-002 zo dňa 19.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a
„pôvodný odvolací orgán“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta
Košice č. MK/A/2019/21577-07/IV-KRV, MK/A/2020/06531-05 zo dňa 02.07.2020 (ďalej aj „rozhodnutie

o umiestnení stavby“ a „stavebný úrad“) vo veci umiestnenia stavby „ČS TaM Autohof, Skladovanie
a výdaj LPG“ na parcele C KN č. XXX/X, katastrálne územie D. E. (ďalej aj „stavba“) vydaného pre
ďalšieho účastníka v 1. rade.

2. Ďalší účastník v 1. rade požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby označenej ako
skladovanie a výdaj skvapalneného ropného plynu (ďalej aj „LPG“), čím vo veci začalo územné konanie
(návrh zo dňa 14.10.2019). Stavebný úrad na základe uvedeného vydal oznámenie o začatí územného

konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 29.11.2019
(oznámenie stavebného úradu č. MK/A/2019/21577-01/IV-KRV zo dňa 11.11.2019).3. Na ústnom pojednávaní ďalší účastník v 2. rade vzniesol námietku vo vzťahu k riešeniu protipožiarnej
bezpečnosti (zápisnica z ústneho pojednávania č. MK/A/2019/21577-01/IV-KRV zo dňa 29.11.2019).

4. Žalobca požiadal, aby s ním konal stavebný úrad ako s účastníkom územného konania (žiadosť zo
dňa 05.12.2019).

5. Stavebný úrad vydal dodatočné oznámenie o začatí územného konania a vyzval žalobcu, aby v lehote
7 dní od doručenia príslušného oznámenia oznámil stavebnému úradu svoje námietky a pripomienky vo

veci(oznámenieozačatíúzemnékonaniač.MK/A/2019/21577-02/IV-KRVzodňa10.12.2019,doručené
žalobcovi dňa 16.12.2019).

6. Žalobca vo svojich pripomienkach a námietkach poukázal na to, že v prípade stavby sa nejedná
iba o sklad a výdajňu LPG, ale bude sa jednať o čerpaciu stanicu, v rámci ktorej bude dochádzať
k manipulácii s výbušnými a horľavými látkami. Ďalej žalobca uviedol, že ďalší účastník v 1. rade a

žalobca majú už v danej lokalite podzemné zásobníky pohonných hmôt [v objeme 27 300 l], taktiež
sa v tejto lokalite nachádza Hotel Múza vo vlastníctve žalobcu a zároveň sa v tejto lokalite nachádza
taktiež predajňa a servis ďalšieho účastníka v 2. rade. V tejto súvislosti žalobca: i) namietal, že
na malom území (cca 200 m x 300 m) vznikne obrovská požiarna a bezpečnostná záťaž, ii) vo
veci nebolo preukázané splnenie bezpečnostných predpisov a požiarnych noriem, iii) dokumentácia

stavby nereflektuje vyššie popísané rizikové faktory príslušnej lokality, iv) navrhuje sa preskúmanie
dokumentácie príslušným orgánom na úseku protipožiarnej ochrany, v) umiestňovaná stavba nie je
v súlade s vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. z 8.
júla 2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie 532/2002 Z. z. (ďalej aj „vyhláška č. 532/2002 Z. z. “) pre možné nedodržanie
odstupových vzdialeností, v časti protipožiarnej bezpečnosti a taktiež z hľadiska pohody bývania osôb
ubytovaných v Hoteli Múza. Žalobca zároveň požiadal o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok
a námietok. (pripomienky a námietky žalobcu zo dňa 20.12.2019).

7. Stavebný úrad vydal oznámenie o pokračovaní v územnom konaní, ktorým zároveň nariadil
opätovné ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 30.01.2020, pričom určil účastníkom konania
dodatočnú lehotu na predkladanie ich námietok a pripomienok, a to najneskôr na tomto ústnom
pojednávaní (oznámenie stavebného úradu č. MK/A/2019/21577-03/IV-KRV, MK/A/2020/06531-01 zo
dňa 13.01.2020).

8. Na ústnom pojednávaní žalobca: vi) namietal, že požiarna stena okolo zásobníkov nie je
dostatočnou ochranou voči ostatným stavbám, pričom v bezprostrednej blízkosti sa nachádza čerpacia
stanica LPG so zásobníkmi plynu, vii) namietal, že výdajný stojan je umiestnený v krížení ciest od
vysávačov, čo vytvára riziko kolízie vozidiel, pričom tento výdajný stojan sa nachádza v bezprostrednej

blízkosti ďalšieho výdajného stojanu plynu, viii) namietal, že požiarny múr nie je projektovaný ako
železobetónový, pričom navrhovaný stavebný materiál nie je z požiarneho a bezpečnostného hľadiska
dostatočný (zápisnica č. MK/A/2019/21577-03/IV-KRV, MK/A/2020/06531-01 zo dňa 30.01.2020).
Ďalej žalobca namietal, že ix) požiarny projekt nie je v súlade so súhrnnou a technickou správou
[námietka vznesená po spísaní zápisnice zachytená stavebným úradom na prezenčnej listine z ústneho

pojednávania konaného dňa 30.01.2020].

9. Stavebný úrad prerušil územné konanie a vyzval ďalšieho účastníka v 1. rade na predloženie
zosúladeného riešenia protipožiarnej bezpečnosti stavby s dokumentáciou pre územné rozhodnutie
(rozhodnutie stavebného úradu č. MK/A/2019/21577-03/IV-KRV, MK/A/2020/06531-02 zo dňa

31.01.2020).

10. Žalobca predložil stavebnému úradu doplnenie k žiadosti o umiestnenie stavby, v ktorom označil
doplnené podklad pre územné konanie (doplnenie žiadosti žalobcu zo dňa 21.04.2020). Stavebný úrad
oznámil ostatným účastníkom územného konania toto doplnenie dokumentácie pre územné konanie

(oznámenie stavebného úradu zo dňa 04.05.2020).

11. Stavebný úrad vydal rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorého súčasťou bol situačný výkres
umiestnenia stavby (ďalej aj „situačný výkres“). Stavebný úrad uviedol, že vo svojom rozhodnutívychádzal z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré neboli záporné ani protichodné.
Zároveň konštatoval, že (doslovne citované) „Umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti
o životné prostredie. Umiestnením stavby nebudú ohrozené verejné záujmy ani práva a oprávnené

záujmy účastníkov konania“ (rozhodnutie o umiestnení stavby, s. 7).

12. Voči rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak ako
je uvedené vyššie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že (doslovne citované): „(...) odstupová
vzdialenosť od jestvujúceho Autosalnónu a autoservisu ako aj prijímacieho objektu Slovexperty

vzhľadom na polohu navrhovaného LPG je vyhovujúca“ (napadnuté rozhodnutie, s. 5). Ďalej žalobca
uviedol: „Vo vypočítaných odstupových vzdialenostiach objektov sa nenachádzajú iné objekty ani iné
technologické zariadenia. Susedné objekty svojim umiestnením ako aj navrhovanými úplne otvorenými
požiarnymi plochami vyhovujú v plnom rozsahu ustanoveniam STN 92 0201-4 a neohrozujú sálaním
tepla riešenú technológiu. V požiarne nebezpečnom priestore zásobníka sa nenachádzajú iné objekty
ani požiarne úseky, ktoré nie sú povolené normou nachádzajú sa v nich komunikácie, dopravné

zariadenia, technické zariadenia druhu D1 a ošetrené konštrukcie“ (napadnuté rozhodnutie, s. 5)

13. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal, že napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie stavebného
úradu sa obmedzili na citáciu jeho námietok, pričom neuviedli, prečo považujú jednotlivé námietky za
nesprávne a neopodstatnené, (ii) poukázal na to, že rozhodnutie stavebného úradu iba všeobecne

odkazuje na vyjadrenia dotknutých orgánov a teda nemá zákonom predpokladanú kvalitu odôvodnenia,
pričom na uvedenú skutočnosť poukázal vo svojom odvolaní, (iii) poukázal na to, že v rozhodnutí
o umiestnení stavby sa nachádza nesprávny údaj o prítomnosti zásobníkov pohonných hmôt v objeme
2.730 l na dotknutom území [pričom vo svojich námietkach poukazoval na prítomnosť zásobníkov
o objeme pohonných hmôt v objeme 27.300 l] a v tejto súvislosti vyjadril obavu, či tento nesprávny

údaj nemohol byť mylne prevzatý do požiarnej dokumentácie tvoriacej podklad vydaného rozhodnutia,
(iv) namietal, že nedostal vysvetlenie, či napadnuté rozhodnutie a stavebné rozhodnutie zohľadňovali
prítomnosť zásobníkov v objeme 27.300 l, (v) namietal, že nedostal vysvetlenie ohľadom námietky, či
stavba zodpovedá hľadiskám starostlivosti o požiarnu bezpečnosť, (vi) namietal, že grafická situácia
zakreslená v situačnom výkrese nezachytáva situáciu v priestore, kde sa nachádzajú vysávače, kde

môže dochádzať ku kolízii, na čo poukazoval vo svojej námietke počas ústneho pojednávania [zároveň
namietal, že takáto námietka nebola v zápisnici z tohto ústneho pojednávania riadne zaznamenaná],
(vii) namietal, že jeho námietka týkajúca sa príslušného rizika v dopravnej situácii nebola v napadnutom
rozhodnutí a ani v rozhodnutí o umiestnení stavby riadne vyhodnotená.

14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný poukázal na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí
a navrhol správnu žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.04.2021).

15. Žalobca vo svojom vyjadrení opakovane poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie nevyhodnotilo
riadne dopravné a bezpečnostné podmienky stavby, v rozsahu ktorý sa vyhodnocuje v územnom konaní.

Podľa žalobcu nie je možné akceptovať záver žalovaného o tom, že príslušné otázky budú riešené
v nadväzujúcich konaniach (vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.06.2021).

16. Žalobca predložil do konania odpoveď Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 14/2022 SSI 65-006 zo
dňa 25.04.2022 (ďalej aj „odpoveď Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 25.04.2022“), podľa ktorej

stavebník realizoval vo svojom areáli [kde má byť umiestnená stavba] prístrešok so 4 napojenými
vysávačmi bez vydaného stavebného povolenia (stanovisko Slovenskej stavebnej inšpekcie č. 14/2022
SSI 65-006 zo dňa 25.04.2022, s. 1). Žalobca poukázal na to, že túto odpoveď získal od Slovenskej
stavebnej inšpekcie na základe ním podaného podnetu až po podaní správnej žaloby (podanie žalobcu
zodňa23.03.2023).TaktiežžalobcadokonaniapredložilvýzvuStavebnéhoúraduadresovanúďalšiemu

účastníkovi v 1. rade na odstránenie príslušných prístreškov pre vysávače (výzva stavebného úradu č.
MK/A/2022/10093-03/IV/KRV zo dňa 28.04.2022; podanie žalobcu zo dňa 28.03.2023).

17. Žalovaný vo veci odpovede Slovenskej stavebnej inšpekcie zo dňa 25.04.2022 uviedol, že táto
odpoveď nekonštatuje porušenie zákona v priamej súvislosti s napadnutým rozhodnutím (vyjadrenie

žalovaného zo dňa 08.08.2024).

18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene adoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci

príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

19. Správny súd pribral do konania ďalšieho účastníka v 1. a 2. rade [uznesenie správneho súdu č.k.
KE-6S/9/2021-72 zo dňa 16.10.2024] a ďalšieho účastníka v 3. rade [uznesenie správneho súdu č.k.
KE-6S/9/2021-74 zo dňa 06.02.2025].

20. Ďalší účastník v 2. rade uviedol, že síce nie je proti výstavbe v príslušnej lokalite, avšak trvá na
dodržaní všetkých dotknutých predpisov (vyjadrenie ďalšieho účastníka v 2. rade zo dňa 22.04.2025).
Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených vo svojich písomných podaniach vo
veci (vyjadrenie žalobcu zo dňa 04.06.2025).

21. Ďalší účastník v 1. rade doručil správnemu súdu k stavbe právoplatné stavebné povolenie
[rozhodnutie stavebného úradu č. MK//A/2021/082625-03/IV/KRV zo dňa 02.12.2021 s doložkou
právoplatnosti] a právoplatné kolaudačné rozhodnutie [kolaudačné rozhodnutie č. MK/A/2024/16447-03/
IV/POP zo dňa 20.09.2024 s doložkou právoplatnosti (ďalej aj „kolaudačné rozhodnutie“)]. Zároveň
poukázal na to, že právoplatné stavebné povolenie bolo doručované žalobcovi a ostatným účastníkom

konania, pričom mu nie je známe, že títo napadli príslušné rozhodnutie opravným prostriedkom (podanie
ďalšieho účastníka v 1. rade zo dňa 31.10.2025)

22. Žalovaným vo veci je Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice ako orgán verejnej
správy, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného odvolacieho orgánu [§ 180 ods. 3 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) v spojení s §
14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebný zákon)].

23. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 03.11.2025, na ktoré sa dostavil žalobca,

právny zástupca žalobcu a žalovaný. Ďalej sa na toto pojednávanie dostavil ďalší účastník v 2. rade.
Účastníci konania zotrvali na dôvodoch uvedených vo svojich písomných podaniach. Ku kolaudačnému
rozhodnutiu predloženému do súdneho konania ďalším účastníkom v 1. rade uviedol právny zástupca
žalobcu, že nebolo žalobcovi doručené. Na tomto pojednávaní vyhlásil správny súd tento rozsudok,
ktorým žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené v II. a III. výroku tohto rozsudku.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) Ak odsek 2 neustanovuje
inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe
územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnení stavby,

25. Podľa § 36 ods. 2 stavebného zákona Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť
v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno
posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu,
do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

26. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
zhľadiskastarostlivostioživotnéprostredieapotriebpožadovanéhoopatreniavúzemíajehodôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým

požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochranypoľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

27. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

28. Podľa § 140 stavebného zákona Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

29. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako

použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

30. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
453/2000 Z. z. z 11. decembra 2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona

(ďalej aj „vyhláška 453/2000 Z.z.“) K návrhu na vydanie územného rozhodnutia sa prikladajú situačný
výkres súčasného stavu územia na podklade katastrálnej mapy so zakreslením predmetu územného
rozhodnutia a jeho polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie; ak sa navrhuje umiestnenie stavieb,
využitie územia, stavebná uzávera, chránené územie alebo ochranné pásmo podľa odseku 2, aj mapový
podklad v mierke 1:10 000 až 1:50 000 s vymedzením hraníc územia, ktoré je predmetom rozhodnutia a

širšíchvzťahov(účinkov)kokoliu;situačnývýkresamapovýpodkladsaprikladávdvochvyhotoveniach,.

31. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. K územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený
situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo
mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

32. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia sa
musia rešpektovať obmedzenia vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich
verejné záujmy a predpokladaný rozvoj územia podľa územného plánu obce, prípadne územného plánu
zóny.

33. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené
okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných
komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru
prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

34. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne
vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie.

35. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi

rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby
a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a
účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie
požiarnej techniky.

36. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi
rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby
a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a
účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie

požiarnej techniky.

37. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavba, ak to vyžaduje jej účel, musí mať zabezpečený
prístup vozidiel na zásobovanie a priestor na státie vozidiel pri nakladaní a vykladaní.38. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavba musí mať pred svojím vstupom rozptylovú plochu,
ktorá zodpovedá druhu a účelu stavby. Riešenie rozptylovej plochy musí umožňovať plynulý a bezpečný

prístup i odchod a rozptyl osôb vrátane osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu.

39. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím
stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo
umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov.

40. Podľa § 40a písm. a) až d) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z.z.
o požiarnej prevencii (ďalej aj „vyhláška č. 121/2002 Z.z.“) V územnom konaní sa v projektovej
dokumentácii preveruje najmä
a) vhodnosť umiestnenia navrhovanej stavby od okolitej zástavby predovšetkým v závislosti od
pravdepodobných odstupových vzdialeností a bezpečnostných vzdialeností od stavby,

b) určenie predbežného množstva vody na hasenie požiarov, možnosť a spôsob zabezpečenia stavby
vodou na hasenie požiarov,
c) zabezpečenie prístupových komunikácií a nástupných plôch na zásah hasičskou jednotkou,
d) zakreslenie pravdepodobných odstupových vzdialeností, zdrojov vody a odberných miest,
príjazdových komunikácií a nástupných plôch vo výkrese situácie stavby.

III.
Posúdenie správnym súdom

41. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím o umiestnení stavby, konaním,

ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

42. Na úvod správny súd uvádza, že kvalita a adresnosť žalobných bodov determinujú rozsah odpovede,
ktorú na jednotlivé žalobné body dostane žalobca od súdu. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby [§ 134 ods. 1 SSP] a okrem zákonných výnimiek v tomto type súdneho konania žalobné
body nevyhľadáva [a contrario § 134 ods. 2 SSP]. Týmito východiskami boli determinované odpovede
správneho súdu na nižšie uvedené žalobné body.

43. K žalobnému bodu (i) správny súd poukazuje na to, že správna žaloba okrem odvolacích námietok

výslovne uvedených v jednotlivých žalobných bodoch [k týmto sa správny súd vyjadrí nižšie] konkrétne
neuvádza, ohľadom ktorých námietok žalobcu neposkytlo odpoveď napadnuté rozhodnutie. Správny
súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje časť venovanú reakcii na námietky žalobcu
(napadnuté rozhodnutie, s. 5 - 6). Preto taktiež iba vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že
napadnuté rozhodnutie vyhodnotilo tam uvádzané námietky žalobcu. Správny súd teda nepovažoval

tento žalobný bod za dôvodný.

44. K žalobným bodom (ii) a (iii) správny súd uvádza, že tieto žalobné body smerujú voči
rozhodnutiu o umiestnení stavby. Tieto žalobné body by mohli slúžiť iba ako podklad na súdny
prieskum rozhodnutia o umiestnení stavby. Samostatným predmetom súdneho prieskumu je však iba

napadnuté rozhodnutie, pričom rozhodnutie o umiestnení stavby je možné preskúmať iba subsidiárne
k napadnutému rozhodnutiu [a contrario § 7 písm. a) SSP]. Preto tieto žalobné body nie sú sami
o sebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pre uplatnenie týchto žalobných bodov voči
rozhodnutiu o umiestnení stavby bolo potrebné, aby najprv žalobca relevantne spochybnil zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, k čomu vo veci nedošlo. K žalobnému bodu (iii) taktiež správny súd uvádza,

že žalobca neuviedol, ktoré podklady by mali nesprávne prebrať chybný údaj o množstve 2.730 l
paliva uskladneného v okolitých zásobníkoch [v projekte „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby“
spracovanom Ing. Rastislavom Skrovným, PhD. sa takýto chybný údaj nenachádza]. Tieto žalobné body
nepovažoval správny súd za dôvodné.

45. K žalobnému bodu (iv) správny súd uvádza, že príslušné vysvetlenie napadnuté rozhodnutie
obsahuje. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že v prípade nesprávneho množstva uvedeného v rozhodnutí
o umiestnení stavby 2.730 l [namiesto 27.300 l] sa jednalo o chybu v písaní a počítaní (napadnuté
rozhodnutie, s. 6). Žalobca v tomto žalobnom bode iba namietal absenciu odpovede na danú otázkuv napadnutom rozhodnutí, avšak takúto odpoveď napadnuté rozhodnutie obsahuje. Preto tento žalobný
bod nebol dôvodný.

46. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa vyjadruje k otázkam
požiarnej ochrany stavby [citovaná časť napadnutého rozhodnutia v ods. 12 tohto rozsudku]. Žalovaný
teda v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil umiestnenie navrhovanej
stavby do okolitej zástavby. V príslušnom rozsahu sa teda jedná o odpoveď týkajúcu sa protipožiarnej
ochrany vo vecnom rozsahu posudzovanom pri územnom konaní [§ 40a písm. a) vyhlášky č. 121/2002

Z.z.]. Žalobca konkrétne v tomto žalobnom bode neuviedol, v čom by mala byť takáto odpoveď
žalovaného nesprávna alebo nedostatočná. Žalobca v tomto žalobnom bode iba namietal absenciu
odpovede na danú otázku v napadnutom rozhodnutí, avšak takúto odpoveď napadnuté rozhodnutie
obsahuje. Preto tento žalobný bod nebol dôvodný.

47. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že takáto námietka žalobcu je zaznamenaná v zápisnici

z ústneho pojednávania konaného dňa 30.01.2020 (zápisnica č. MK/A/2019/21577-03/IV-KRV, MK/
A/2020/06531-01 zo dňa 30.01.2020). Situačný výkres neobsahuje presné zakreslenie príslušných
stavebných konštrukcií , ale iba slovné spojenie (citované doslovne) „ručné vysávače“. Avšak vznesenie
príslušnej námietky žalobcom neznamená, že ním označené ďalšie stavby by museli byť nevyhnutne
aj v situačnom výkrese zakreslené. Zákon vyžaduje, aby situačný výkres zaznamenával zakreslenie

stavby a jej polohy s vyznačením väzieb (účinkov) na okolie. Podľa názoru správneho súdu na
situačnom výkrese sa nachádza zakreslenie stavby [vyznačením priestoru stavby, stavebných objektov,
nadzemných zásobníkov, základnej dosky pre uloženie zásobníkov a tieniacej steny] a jej väzby na
okolie [zaznačená hranica ochranných pásiem, časti chodníka, ktoré majú byť vybúrané, zaznačenie
silových rozvodov NN a ovládacích rozvodov pre LPG]. Situačný výkres teda spĺňa zákonom stanovené

požiadavky. Preto správny súd považoval tento žalobný bod za nedôvodný.

48. Správny súd pre úplnosť podotýka, že prípadné umiestnenie prístrešku so zapojenými vysávačmi,
ktorý však nemá bezprostredný vzťah k povoľovanej stavbe [teda umiestnenie stavby nie je podmienené
existenciou takýchto stavieb] nie je spôsobilé vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia [i keď

bolo následne zistené, že daný prístrešok bol realizovaný bez platného stavebného povolenia]. Správny
súd zároveň uvádza, že žalobca túto skutočnosť nevytkol v správnej žalobe. Plynutie lehoty na
podanie správnej žaloby a jej prípadné rozšírenie nie je podmienené subjektívnou vedomosťou žalobcu
o otázkach, ktoré by mohli eventuálne spadať do rozsahu žalobných bodov [§ 181 ods. 1 SSP v spojení s
§ 183 SSP]. Žalobca takto rozšíril svoju žalobnú argumentáciu až po uplynutí lehoty na podanie správnej

žalobe. Preto i keď sa žalobca o prítomnosti nelegálnych stavieb v danej lokalite dozvedel až dodatočne,
tak na túto okolnosť správny súd nemohol prihliadať.

49. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie iba vo všeobecnej rovine
reagovalo na príslušnú námietku žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol (doslovne citované):

„K námietke odvolateľa vo veci dopravného riešenia je potrebné uviesť, že požiadavky, ktoré sa
týkajú samotného uskutočňovania stavby, resp. jej budúceho užívania budú predmetom prerokovania
a vyhodnotenia v nasledujúcich konaniach. Týka sa to aj všetkých námietok vo veci dopravného
riešenia, ktoré odvolateľ namietal (..)“ (napadnuté rozhodnutie, s. 6). Správny súd súhlasí so žalobcom,
že takéto vyhodnotenie jeho námietky nie je dostatočne adresné, pričom iba v minimálnej miere

reaguje vecne na namietaný skutkový stav [v časti, v ktorej žalovaný uvádza, že takáto námietka
sa týka budúceho užívania stavby]. Podľa názoru správneho súdu sa jedná o veľmi stručný záver,
ktorý nedosahuje kvalitu odôvodnenia, ktorú by mal vykazovať takýto individuálny správny akt [§ 140
stavebného zákona v spojení s § 47 ods. 3 správneho poriadku]. Na druhej strane, žalobca neuviedol
aký konkrétny dopad by mala ním namietaná dopravná situácia na jeho subjektívne práva [napríklad

to, že sa prípadné riziko dopravnej nehody má vzťahovať k prístupovej ceste k jeho pozemkom alebo
stavbám]. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v rámci miestneho zisťovania sa v rovine
riešenia cestnej bezpečnosti posudzuje vhodné pripojenie stavby na pozemné komunikácie resp.
na účelové komunikácie a ďalšie dopravné aspekty ako je riešenie rozptylovej plochy [§ 7 a § 8
vyhlášky č. 532/2002 Z.z.]. Žalobca však svoju námietku formuloval k dopravným pomerom v lokalite

pozemku ďalšieho účastníka v 1. rade. Svoju obavu z takéhoto prípadného rizika dopravnej situácie
videl v tom, že možná zrážka [cúvajúcich motorových vozidiel s výdajným stojanom plynu] vyvolá
riziko poškodenia čerpacích zariadení spojené s rizikom požiaru. Uvedený sekundárny následok
takejto prípadnej zrážky však možno subsumovať pod posúdenie požiarnej bezpečnosti stavby [k tomusprávny súd poukazuje na svoje závery k žalobnému bodu (v)]. Žalobca inak nezdôvodnil bezprostrednú
súvislosť tejto námietky k ochrane svojich subjektívnych práv. Správny súd takúto bezprostrednú
súvislosť vo veci neidentifikoval. Na základe uvedeného, i keď správny súd v tejto časti zistil nedostatok

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nepovažoval to za dôvod vyvolávajúci sám o sebe nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Takáto vada napadnutého rozhodnutia teda nebola rozhodujúca z hľadiska
ochrany subjektívnych práv žalobcu. Vzhľadom na koncentračnú zásadu územného konania [§ 36 ods. 2
stavebného zákona] nebolo možné očakávať, že by prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia z tohto
dôvodu prispelo k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Správny súd preto nepovažoval tento žalobný

bod za dostatočný pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

50. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

51. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,

že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,

Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

52. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných
bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení

s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa takýmito vadami netrpí. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

53. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal [a contrario

§ 167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať [§ 168 SSP].

54. Ďalších účastníkov konania správny súd vyzval na vyjadrenie vo veci [výzvy ďalším účastníkom

na vyjadrenie zo dňa 25.03.2025, súdny spis, č.l. 47 a nasl.] a taktiež ich predvolal na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 30.11.2025 [predvolanie na pojednávanie, súdny spis, č.l. 106 a nasl.]. Preto im
správny súd priznal právo na náhradu tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú
im správny súd takto uložil [§ 169 SSP]. U jednotlivých ďalších účastníkov bude náhrada týchto trov
vyčíslená vzhľadom na to, či na takúto výzvu a predvolanie súdu reagovali a teda, či im vznikli trovy

spojené s týmito procesnými úkonmi. O takejto výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník [§ 175 ods. 2 SSP].

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4

SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.