Rozsudok – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 3, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010878
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2025,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 14T/69/2024
zo dňa 25.8.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
14T/69/2024 zo dňa 25.8.2025.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por., s poukazom na § 285 písm. f) Tr. por.

obžalovaného A. B. , nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E.
XXXX/XX, C. D., t.č. bytom F. X,
C. D.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č.k. 1 Pv
126/24/5505-23 zo dňa 4.12.2024, doručenej Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 5.12.2024, pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

hoci vyživovacia povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
predpisov a bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 20P/83/2023 zo dňa
2.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 29.11.2023 a v časti zameškaného

výživného vykonateľnosť 1.12.2023, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a podľa ktorého bol a stále
je povinný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry G. H. B. sumou 50,- Eur mesačne vždy do každého
20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej dcéry I. D., túto si najmenej odo dňa
10.10.2023 do 15.4.2025 neplní, v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaný, naposledy
bol zamestnaný do 30.4.2022, príležitostne požíva alkoholické nápoje, bol vlastníkom osobného
motorového vozidla, počas sledovaného obdobia sa dopustil viacerých dopravných priestupkov, za ktoré
mu boli uložené v blokovom konaní pokuty, ktoré boli aj zaplatené na mieste a zároveň nebol vystavený

takým obmedzeniam, ktoré by mu neumožňovali zaistiť si zárobok potrebný na plnenie aspoň minimálnej
vyživovacej povinnosti a takto za uvedené obdobie dlhuje oprávnenej osobe I. D. výživné vo výške
najmenej 889,93,- Eur,
v znení úpravy skutku – výšky dlhu na výživnom na čiastku 889,93 Eur za obdobie od 10.10.2023 do
15.4.2025 tak, ako je uvedené v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/69/2024 zo
dňa 25.8.2025, ktorú čiastku dňa 26.8.2025 uhradil,

pretože trestnosť činu zanikla (§ 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.). o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe,

že:

hoci vyživovacia povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v
znení neskorších predpisov a bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
20P/83/2023 zo dňa 2.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 29.11.2023
a v časti zameškaného výživného vykonateľnosť 1.12.2023, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu

a podľa ktorého bol a stále je povinný prispievať na výživu svojej maloletej dcéry G. H. B. sumou
50,- Eur mesačne vždy do každého 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej
dcéry I. D., túto si najmenej odo dňa 10.10.2023 do 15.4.2025 neplní, v evidencii uchádzačov o
zamestnanie nie je evidovaný, naposledy bol zamestnaný do 30.4.2022, príležitostne požíva alkoholické
nápoje, bol vlastníkom osobného motorového vozidla, počas sledovaného obdobia sa dopustil viacerých

dopravných priestupkov, za ktoré mu boli uložené v blokovom konaní pokuty, ktoré boli aj zaplatené na
mieste a zároveň nebol vystavený takým obmedzeniam, ktoré by mu neumožňovali zaistiť si zárobok
potrebný na plnenie aspoň minimálnej vyživovacej povinnosti a takto za uvedené obdobie dlhuje
oprávnenej osobe I. D. výživné vo výške najmenej 889,93 Eur.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti okresný súd napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 207
ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť)
mesiacov. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajkyne písomným podaním
zo dňa 28.8.2025, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 1.9.2025, a to proti výroku
o vine, výroku o treste a proti výroku o uloženej povinnosti podľa § 50 ods. 2 Tr. zák., ako aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Prílohou podaného odvolania bola aj poštová poukážka zo dňa

26.8.2025 o úhrade dlžného výživného vo výške 890,- Eur k rukám I. D.. Podané odvolanie obžalovaný
zdôvodnil prostredníctvom obhajkyne písomným podaním zo dňa 12.9.2025, doručeným Okresnému
súdu Liptovský Mikuláš dňa 16.9.2025, v ktorom uviedol nasledovné:

Nikto nespochybňuje povinnosť rodičov podľa Zákona o rodine svoje deti vyživovať a vychovávať.

Avšak podmienky zodpovednosti podľa Zákona o rodine sú iné ako sú podmienky vyvodenia trestnej
zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. Orgány činné v trestnom konaní pochybili v
prípravnomkonaníaodmietlisvojepochybeniaopraviť,atakbolapodanáajobžaloba.Včasevznesenia
obvinenia dňa 11.4.2024 bolo známe, že obž. A. B. ešte aj v 12/2023 t. j. na január 2024 dal matke
dieťaťa celý rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, a to od narodenia dcéry od 23.11.2022, tak

poverený príslušník PZ z neznámych dôvodov sa mylne domnieval, že obžalovaný má ešte platiť aj
výživné. Teda, keď bolo vznesené obvinenie, tak by mohla byť vyvodzovaná trestná zodpovednosť
maximálne od 1.2.2024, t. j . neplatil len 2 mesiace výživné, čo podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. má znaky už
prečinu. Teda nie 3 mesiace, ako je uvedené v rozsudku. Nič nedovoľovalo orgánom činným v trestnom
konaní upozorniť obž. A. B. na zmenu právnej kvalifikácie podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

dňa 6.5.2024, lebo do 6.5.2024 neplatil výživné tak maximálne 3 mesiace, a preto vyšetrovateľ PZ
nebol oprávnený vykonávať skrátené vyšetrovanie, ale vecne príslušný bol naďalej poverený príslušník
PZ. Aj obžaloba bola podaná dňa 4.12.2024, kedy obž. A. B. mohol neplniť vyživovaciu povinnosť tak
maximálne 10 mesiacov, a teda právna kvalifikácia je nesprávna. V prípravnom konaní nebol riadne
zistenýskutkovýstavavýsledkombolo,ženahlavnompojednávanídošlokzásadnejzmeneskutkového

stavu. Súd správne vyhodnotil, že nie je možné určovať, aby vyživovacia povinnosť bola plnená k rukám
neplnoletého rodiča a tento zásadný nedostatok z prípravného konania opravil. Súd správne zistil, že
od 8/2024 je maloleté dieťa fakticky a reálne vo výchove starej matky, hoci táto skutočnosť bola známa
orgánom činným v trestnom konaní aj v čase podania obžaloby. Zásadná otázka, t. j. od kedy mohla byť
vyvodzovaná trestná zodpovednosť, bola riešená viackrát a rôzne. Tak napr. vo vznesení obvinenia bol

stanovený dátum od narodenia dieťaťa 23.11.2022, pri zmene právnej kvalifikácie vyšetrovateľom PZdňa 6.5.2024 od 23.11.2022, pri upozornení na zmenu skutkovej vety vyšetrovateľom zo dňa 22.10.2024
od 21.4.2023, v obžalobe zo dňa 4.12.2024 od 21.4.2023, v poučení o účinnej ľútosti súdom zo dňa
14.8.2025 od 21.4.2023, v rozsudku súdu zo dňa 25.8.2025 od 10.10.2023. Okresný súd Liptovský

Mikuláš mu ustanovil obhajkyňu dňa 21.5.2024 a opakovane sa domáhal, aby bol riadne poučený o
účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
a súdu v každom štádiu trestného konania a opakovane vždy poučiť obžalovaného o účinnej ľútosti,
t. j. za aké obdobie, na aké dieťa, v akej výške a komu môže uhradiť dlžné výživné. V tejto trestnej
veci táto povinnosť nebola splnená a keď bola splnená, bolo určené rôzne obdobie, rôzna výška dlhu a

nebolo určené miesto plnenia. V uznesení o vznesení obvinenia poučenie absentuje. Pri zmene právnej
kvalifikácie zo dňa 6.5.2024 toto poučenie absentuje, a tak isto aj pri zmene skutkovej vety zo dňa
22.10.2024. Tak isto nebol poučený ani pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 27.11.2024. Ako
obžalovaný bol v prípravnom konaní vypočutý 4 krát a vždy bolo v zápisnici odcitované len ustanovenie
§ 86 Tr. zák., a to bez toho, aby bol riadne poučený o účinnej ľútosti. Pri podaní obžaloby bol poučený o
účinnej ľútosti len citovaním ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Až Okresný súd Liptovský Mikuláš,

pracovisko Ružomberok dňa 14.8.2025 ho poučil o účinnej ľútosti a uviedol, že zameškané výživné je
od 21.4.2023 do 15.4.2025 vo výške 1.190,- Eur, ale neuviedol k rukám koho je dlh možné uhradiť. Súd
v rozsudku sp. zn. 14T/69/2024 zo dňa 25.8.2025 ustálil, že dlh vznikol za obdobie od 10.10.2023 do
15.4.2025 vo výške 889,93 Eur k rukám matky I. D.. Je neprípustné, aby trestne stíhaná osoba bola
takto poučovaná o účinnej ľútosti. Účinná ľútosť nie je lotéria, ale je to zánik trestnej zodpovednosti,

a preto musí byť jasne určené aké obdobie neplnenia výživného, v akej výške a komu je dlh možné
uhradiť. Len z opatrnosti dňa 26.8.2025 uhradil dlh vo výške 890,- Eur matke I. D. poštovou poukážkou,
a teda trestnosť činu zanikla, ak by však bolo preukázané, že skutok sa stal a je trestným činom a že ho
spáchal on. Jednoznačne platí, že najskôr musí byť preukázané zavinenie na trestnom čine, a potom
je povinnosť poučiť obžalovaného o účinnej ľútosti, čo platí aj pred vznesením obvinenia. Tvrdenie v

rozsudku o obchádzaní účelu zákona s cieľom dosiahnuť čo najvyššie náhradné výživné, nemá žiadnu
oporu v dokazovaní. Ba práve naopak, tým, že súd určil oprávnenú osobu I. D. k prevzatiu dlhu na
výživnom, spôsobil to, že tento dlh na výživnom 890,- Eur matka I. D. musí vrátiť úradu práce z dôvodu,
že poberala náhradné výživné. Avšak práve až súdu sa podarilo zistiť, že od augusta 2024 je dieťa vo
výchove u starej matky, a teda nie len on ako otec, ale tak isto aj matka I. D. sú povinní prispievať na

výživu ich dieťaťa, a to jednak k rukám starej matky od 1.8.2024 a od zverenia súdom dieťaťa starej
matke sú povinní platiť výživné úradu práce. Je teda bez všetkých pochybností jasné, že matka I. D. od
1.8.2024 poberala náhradné výživné neoprávnene a musí ho vrátiť úradu práce z vlastných prostriedkov,
lebo nemala dieťa vo výchove, a to podľa § 10 ods. 1 zák. č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a
môže byť aj vyvodzovaná trestná zodpovednosť za nedovolené poberanie dotácii.

Len v prípade, že poberanie náhradného výživného je v súlade so zákonom a dlh povinná osoba
dodatočne uhradí, tak platí ustanovenie § 10a zákona č. 201/2008 Z. z. a tento dlh matka vráti úradu
práce a oznámi exekútorovi uhradenie dlhu. Teda ide o dva zásadne odlišné režimy vrátenia náhradného
výživného a nie je dovolené si ich zamieňať. V danom prípade aj prebieha exekúcia voči nemu, ale od
1.8.2024 na základe neoprávnenej osoby, pretože matka I. D. sa od 1.8.2024 o dieťa nestará. Tým, že

matka prevzala dlžnú sumu na výživnom 890,- Eur, môže uhradiť náhradné výživné voči úradu práce,
hoci toto náhradné výživné je povinná uhradiť z vlastných prostriedkov. Takto matke nedovolene ostane
jedna suma 890,- Eur. Takto došlo k uhradeniu dlhu na výživnom za obdobie od 10.10.2023 do 15.4.2025
vo výške 890,- Eur k rukám nesprávnej osoby a zastávam názor a aj v zmysle súdnej praxe platí, že
výživné patrí dieťaťu a dieťa sa nachádza u starej matky od 1.8.2024, a preto celý dlh mal byť uhradený

k rukám starej matky. Rodičia sú povinní platiť výživné od
25.6.2025 úradu práce a až od tejto doby stará matka a dieťa dostávajú príspevky z dôvodu starostlivosti
o dieťa. Pre posúdenie otázky, kto sa o dieťa stará, nie je rozhodný stav de iure, ale určujúci je stav
faktický a reálny, kto sa o dieťa reálne stará a poskytuje mu výživu a výchovu. Stará matka C. B. spoločne
aj s ním a jeho rodičmi výchovu a výživu dieťaťa zabezpečujú z vlastných prostriedkov a až od 25.6.2025

štát poskytuje príspevky starej matke, a preto rodičia sú povinní platiť výživné štátu. Určenie obdobia
neplnenia vyživovacej povinnosti a poučenie o účinnej ľútosti však malo predchádzať zisteniu zavinenia
na tomto prečine. V prípravnom konaní boli vypočutí svedok J. B. a svedkyňa E. B., ktorí obaja zhodne
uviedli, že on alkoholické nápoje nepožíva a nefajčí, pričom tieto výsluchy sú kontradiktórne a použiteľné
pred súdom ako dôkazy. Jemu je kladené za vinu, že nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo

má predstavovať zavinenie. Avšak bolo zistené, že
sa sám uchádzal o zamestnanie, ale nebol prijatý, naposledy pracoval na dobu určitú do 30.4.2022,
ale dieťa sa narodilo až 23.11.2022, a je preukázané, že si sám hľadal zamestnanie, príležitostne
vykonáva krátkodobo zamestnania a z tohto príjmu platí výživné v určitých čiastkach a na zaplatenietrestnoprávnych sankcií mu prispeli aj priatelia a motorové vozidlo nevlastní. Je vylúčené, aby bol
uchádzačom o zamestnanie počas poberania rodičovského príspevku do decembra 2023, pretože je to
štátna sociálna dávka nárokovateľná od štátu odvíjajúca sa aj od predchádzajúcich zamestnaní, počas

jeho poberania je poberateľ zdravotne
a dôchodkovo poistený a v zásade rodičovský príspevok nahrádza príjem rodičovi. Poukazuje na účel
rodičovského príspevku podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku, t. j. že
rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie
riadnej starostlivosti o dieťa, pričom oprávnenou osobou a jediným zákonným zástupcom dieťaťa v tom

čase bol práve on. Poukazuje aj na zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, podľa § 1 ods. 2 je
prídavok na dieťa štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu
nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských
povinností nezaopatreného dieťaťa. Teda je zásadný rozdiel v týchto dvoch štátnych dávkach, ktoré obe
zaceléobdobieod1.11.2022dodecembra2023akoichpoberalon,takvšetkysumybolizaslanénaúčet
matky I. D., ktorá tieto skutočnosti potvrdila. Prídavky na dieťa patria dieťaťu, ale rodičovský príspevok

je štátna dávka oprávnenej osoby, t. j. jeho a neexistuje žiadna povinnosť, aby ju celú poskytol matke,
jednak neplnoletej a aj keď už bola plnoletá, tak túto dávku preberala, tak týmto on uhradil výživné podľa
Zákona o rodine a neskôr aj podľa rozsudku súdu vo výške 50,- Eur mesačne, a to 1.11.2022 a poslednú
platbu uhradil v decembri 2023, t. j. na január 2024. Ak súd určil, že má platiť výživné 50,- Eur mesačne,
tak vychádzal z toho, že poberá rodičovský príspevok cca od 300 - 400,- Eur mesačne, a preto nemal

platiť celých takmer 400,- Eur mesačne, ale mal platiť výživné len 50,- Eur mesačne.
S poukazom na zásadné chyby prípravného konania, ktoré orgány činné v trestnom konaní odmietli
opraviť na základe podnetov a návrhov obhajoby, tak na hlavnom pojednávaní súd ustálil zmenu
skutkového stavu, poučil ho o účinnej ľútosti, avšak nestotožňuje sa s vymedzeným obdobím neplatenia
výživného, ani zavinením uvedeným v skutkovej vete a má za to, že vôbec nebol preukázaný úmysel.

Namieta aj právnu kvalifikáciu konania a nesúhlasí s uloženým trestom a má za to, že neboli splnené
dôvody na jeho postavenie pred súd a bolo namieste ho ako obžalovaného oslobodiť spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný, resp. podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.
Z týchto dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,

pracovisko Ružomberok, sp. zn. 14T/69/2024 zo dňa 25.8.2025 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 26.9.2025,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30.9.2025, v ktorom uviedol nasledovné:

Po oboznámení sa s písomne podaným odvolaním obžalovaného uvádza, že rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš považuje za správny a zákonný a rovnako považuje za správne aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, s výnimkou vykonania výsluchu svedka - matky obžalovaného E. B. na hlavnom
pojednávaní dňa 6.8.2025, nakoľko sa táto pravidelne ako verejnosť zúčastnila predchádzajúcich

hlavných pojednávaní v tejto trestnej veci a z tohto dôvodu považuje za správne, že súd na jej výpoveď
prirozhodovaníanineprihliadol,akovyplývazodôvodneniarozsudku.Poukazujeajnaaktuálnelustrácie
obžalovaného, podľa ktorých sa tento toho času už nenachádza vo výkone väzby v inom trestnom
konaní. Na rozdiel od podanej obžaloby konajúci súd po vykonanom dokazovaní skrátil, respektíve
posunul začiatok žalovaného obdobia. Vychádzal pritom zo zásady in dubio pro reo, nakoľko mal za

to, že vo vzťahu k obdobiu pred dňom 10.10.2023 (kedy bol na súd v civilnom konaní doručený návrh
matky týkajúci sa maloletej), nebolo ustálené a preukázané, dokedy obžalovaný a matka maloletej tvorili
spoločnú domácnosť od narodenia ich spoločnej dcéry. V tomto smere, teda za účelom ustálenia tohto
obdobia, bolo vykonané dokazovanie aj v prípravnom konaní, a to výsluchmi všetkých relevantných
svedkov (rodinných príslušníkov) a zabezpečením správ z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Liptovský Mikuláš, nakoľko rodina je úradom v sledovaní. Nestotožňuje sa s odvolaním obžalovaného,
že orgány činné v trestnom konaní v tomto smere v prípravnom konaní pochybili. Matka maloletej v
trestnom oznámení uviedla, že po narodení spoločnej dcéry žila v spoločnej domácnosti s obžalovaným
iba necelý mesiac a nebol dôvod jej tvrdenia spochybňovať. Následne po vykonaní procesných úkonov,
a to výsluchov svedkov a najmä správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny

zo dňa 25.9.2024 žurnalizovanej na č. l. 76 až 80 vyšetrovacieho spisu, bolo toto obdobie práve s
ohľadom na výsledky dokazovania v prípravnom konaní skrátené. Z výpovede samotnej matky maloletej
v konaní pred súdom vyplývajú objektívne pochybnosti vo vzťahu k uvádzaniu časových období, do
kedy skutočne s obžalovaným v spoločnej domácnosti žila, a preto v tomto smere plnerešpektuje záver konajúceho súdu a aplikáciu zásady in dubio pro reo, čo v konečnom
dôsledku znamená ustálenie začiatku obdobia neplnenie vyživovacej povinnosti až dňom 10.10.2023
(podanie návrhu matky maloletej na civilný súd). Tieto nezrovnalosti matky maloletej jednoznačne

hodnotí s prihliadnutím na jej pôvod a objektívne schopnosti. Obhajoba v odvolaní
poukazuje na odovzdanie rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa obžalovaným matke maloletej
ešte aj na január 2024, a tým dôvodí aj začiatok neplnenia vyživovacej povinnosti, ktorá má byť podľa
obhajoby ustálená maximálne od 1.2.2024. Tento príspevok poskytuje štát a je určený na zabezpečenie
základných životných potrieb dieťaťa počas obdobia, kedy je rodič na rodičovskej dovolenke. V tomto

období nebolo absolútne spochybnené, že sa o maloletú starala jej matka bez obžalovaného, ktorý
opustil ich spoločnú domácnosť a ktorá nemohla tento príspevok poberať z dôvodu veku a zároveň
tento jej obžalovaný ani neposkytoval v pravom slova zmysle (ako tvrdí obhajoba),
ani s ním nijako nenakladal, nezaujímal sa oň, nakoľko bol štátom hradený na bankový účet iného
rodinného príslušníka, najskôr z rodiny obžalovaného (1x), neskôr z rodiny matky a od 1.12.2023 bola
poberateľkou samotná matka (správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš na č. l.

64 vyšetrovacieho spisu). Nestotožňuje sa ani s námietkou obhajoby, že orgány činné v trestnom konaní
a súd obžalovaného nepoučili, podľa názoru obhajoby dostatočne, o účinnej ľútosti podľa § 86 ods.
1 písm. a) Tr. zák. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obžalovaný sám a dobrovoľne uzatvoril s
matkou maloletej rodičovskú dohodu, ktorá bola schválená súdom (podľa doručeného návrhu v tomto
civilnomkonaníustálilkonajúcisúdajzačiatokneplneniavyživovacejpovinnosti).Podľatejtorodičovskej

dohody, schválenej súdom sa obžalovaný dobrovoľne zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti vo
výške50,-Eurkaždýmesiac,ktorúpreukázateľneneplnil,atoanivjedenmesiac.Podľatejtorodičovskej
dohodyobžalovanývedelnaakédieťa,koľkoakomu(matke)máplatiť.Ktýmtoažabsurdnýmtvrdeniam
obhajoby poukazuje a plne sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku konajúceho súdu, kedy konštatoval,
že motívom konania obžalovaného bol jednoznačne ľahostajný prístup k plneniu vyživovacej povinnosti

a výstižne uvedené, z odôvodnenia rozhodnutia iného súdu, že plodenie detí nie je šport ani zábava.
Počas celého obdobia neplnenia jeho vyživovacej povinnosti túto v plnej výške znášal štát, kedy matke
maloletej poskytoval náhradné výživné. Pokiaľ obžalovaný dlh na výživnom zaplatil, ako tvrdí v podanom
odvolaní voči rozsudku, hoc až na základe odsudzujúceho rozsudku, tak matka maloletej je povinná tieto
peňažné prostriedky štátu vrátiť. Zdôrazňuje však najdôležitejšie, že obžalovaný mal a má vyživovaciu

povinnosť k svojmu dieťaťu, pričom matka alebo ktokoľvek iný, je len platobným miestom. Maloletú
súd právoplatne zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky až v čase, kedy bol obžalovaný
už vo väzbe v inej trestnej veci a z tohto dôvodu bolo obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti pre
účely trestné konania uzavreté momentom jeho vzatia do väzby a tento teda predchádza právoplatnosti
rozhodnutia civilného súdu, ktorým súd zároveň zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti oboch

rodičov teda obžalovaného aj matku maloletej, vo výške minimálneho výživného, s tým, že
výživné sú povinní poukazovať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navyše nezáujem obžalovaného
o jeho dieťa je možné nepriamo zistiť aj z toho, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2025
predložil úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 7.2.2025, podľa
ktorého bola maloletá od augusta 2024 fakticky u starej matky, o čom evidentne obžalovaný vedomosť

nemal až do šetrenia zo strany úradu, a teda sa o dieťa vôbec nezaujímal. Po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní teda obžaloba nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím
konaním kumulatívne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák., za ktorého spáchanie bol
obžalovaný uznaný za vinného, pričom súdom uložený trest považuje rovnako za správny a zákonný,

berúc do úvahy jeho individuálnu aj generálnu prevenciu. Zároveň však nemožno opomenúť tvrdenie
obžalovaného v odvolaní, že zaplatil dlžné výživné vo výške podľa rozhodnutia súdu. Prílohou odvolania
obžalovaného by mal byť originál poštovej poukážky zo dňa 26.8.2025, prostredníctvom ktorej malo
dôjsť k zaslaniu sumy dlžného výživného. Spolu s odvolaním obžalovaného nebola na tunajšiu
prokuratúru doručená fotokópia tejto poštovej poukážky. Pokiaľ však obžalovaný svoj dlh na výživnom

skutočne uhradil, sú splnené podmienky účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 Tr. zák., a v nadväznosti na
to postup v intenciách § 285 písm. f) Tr. por. Za iných okolností považuje odvolanie obžalovaného ako
nie dôvodné s postupom podľa § 319 Tr. por.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní obžalovaného A. B. bolo vykonané

v neprítomnosti obžalovaného. Upovedomenie obžalovaného o termíne verejného zasadnutia (s
poučením o podmienkach vykonania verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného) bolo
menovanému súdom doručené na adresu, ktorú určil na doručovanie písomnosti (F. X, C. D.)
dňa 24.11.2025, o čom svedčí doručenka v spise. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutiaupovedomený riadne a včas (§ 292 ods. 4 Tr. por.). Obžalovaný k termínu verejného zasadnutia
svoju neúčasť na verejnom zasadnutí žiadnym spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie
verejného zasadnutia na iný termín. Obhajkyňa obžalovaného a prokurátorka na verejnom zasadnutí

zhodne navrhli vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. Nakoľko tomu nebránila
žiadna zákonná prekážka, po vyjadrení obhajkyne a prokurátorky, krajský súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného A. B.. Obžalovaný mal na verejnom zasadnutí prítomnú
obhajkyňu. Prítomná prokurátorka sa na verejnom zasadnutí oboznámila s prílohou odvolania
obžalovaného, ktorú tvorila poštová poukážka, ktorou obžalovaný A. B. dňa 26.8.2025 poukázal k rukám

I. D. dlžné výživné vo výške 890,- Eur.

Prokurátorka v rámci konečného návrhu navrhla vyhovieť odvolaniu obžalovaného v súvislosti
s aplikovaním účinnej ľútosti a v nadväznosti na to oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, a to
podľa § 285 písm. f) Tr. por. s poukazom na § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Obhajkyňa obžalovaného
v konečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava odvolania tak, ako bolo doručené okresnému súdu.

Nesúhlasí s vymedzeným obdobím neplnenia vyživovacej povinnosti klientom a rovnako ani s právnou
kvalifikáciou tohto skutku. Podotkla, že klient nebol poučený dôsledne vo vzťahu k účinnej ľútosti.
Rovnako má výhrady voči tomu ako bolo ustálené to, komu mal klient plniť výživné. Z opatrnosti ale
pristúpili k úhrade dlžného výživného tak, ako bolo špecifikované v rozsudku okresného súdu. Ak je
krajský súd toho názoru, že skutok sa stal, je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný A. B., a to

s prihliadnutím aj na otázku jeho zavinenia, v tomto smere navrhuje jeho oslobodenie spod obžaloby,
a to či už s tým, že bol využitý inštitút účinnej ľútosti alebo z iného dôvodu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom i
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, avšak sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom na
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom a je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa
§ 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj zásadu
rovnostistrán(kontradiktórnosti)podľa§2ods.14Tr.por.Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňa

dospel k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku po správnom procesnom postupe, a v súlade so všetkými
procesnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku svojho rozsudku priebeh skutkového deja, ktorý zodpovedá vykonaným

dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne, pričom z nich možno vyvodiť
bezpečný záver, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Pre okresný súd bola vo fáze hodnotenia dôkazov
rozhodujúca skutočnosť, či obžalovaný si plnil alebo zavinene neplnil vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu
z ustanovení Zákona o rodine, a tiež určenú rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

20P/83/2023 zo dňa 2.11.2023, právoplatným a vykonateľným dňa 1.12.2023. Týmto rozsudkom, ktorým
bola schválená rodičovská dohoda, bola obžalovanému určená vyživovacia povinnosť na maloleté
dieťa G. sumou vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do každého 20-teho dňa kalendárneho mesiaca
vopred, k rukám matky maloletej dcéry I. D., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Podľa obžaloby
prokurátorky A. B. za obdobie od 21.4.2023 do dňa podania obžaloby (5.12.2024) dlhoval matke

maloletej dcéry I. D. na výživnom sumu 1.000,- Eur a jeho konanie bolo obžalobou kvalifikované ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138
písm. b) Tr. zák. Následne správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom prvostupňový súd upravil
výšku dlhu na výživnom tak, že od 10.10.2023 do dňa 15.4.2025 obžalovaný dlhoval matke dieťaťa
I. D. na výživnom sumu 889,93 Eur. Úpravu dlhu na výživnom považoval krajský súd za správnu

a zodpovedajúcu priebehu vykonaného dokazovania, a to aj s poukazom na ustanovenie § 122 ods.
13 Tr. zák. a skutkové zistenia okresného súdu na hlavnom pojednaní. V odôvodnení napadnutého
rozsudku na strane 3 až 8 okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, o ktoré
dôkazy oprel skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, keďkonštatoval zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným vo vyššie uvedenom období. Tiež
prvostupňový súd uviedol, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a obžalovaného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj
výrok o treste a možno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku učinil v súlade s ustanovením § 168 Tr.
por. Krajský súd sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu špecifikovanými v odôvodnení
odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň

odkazuje. V nadväznosti už aj na odvolaciu argumentáciu obžalovaného, ktorá je v podstatných
bodoch v podstate opakovaním obhajoby prezentovanej obžalovaným už v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní, s ktorou obhajobou sa okresný súd kvalifikovane vysporiadal, krajský súd
považuje za potrebné nad rámec úvah okresného súdu poukázať aj na tieto skutočnosti. V danom
konkrétnom prípade okresný súd postupoval správne, keď obdobie zavineného neplatenia vyživovacej
povinnosti u obžalovaného vymedzil tak, že počiatok tohto obdobia špecifikoval dňom 10.10.2023,

teda dňom, kedy bol doručený návrh matky na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky na
súd, ktorú skutočnosť okresný súd vyhodnotil v prospech obžalovaného ako skutočnosť, ktorou bolo
jednoznačne špecifikované, že od tohto obdobia sa obžalovaný ako otec maloletej o dieťa v spoločnej
domácnosti osobne nestaral. Treba dodať, že uvedené vymedzenie počiatku posudzovaného obdobia
má oporu v dôkazoch zabezpečených v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Krajský súd sa

nestotožňuje s odvolacou argumentáciou obžalovaného v časti, v ktorej napáda meniace sa obdobia
určenia počiatku doby zavineného neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, nakoľko tak OČTK,
ako aj súd vychádzali z dôkazov, ktoré boli zabezpečované tak v prospech, ako aj v neprospech
obžalovaného v priebehu trestného konania (ide najmä o výpovede svedkov, listinné dôkazy –
rozhodnutia súdov, správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš). Rovnako správne okresný súd v rozsudku

ohraničil koniec zavineného obdobia neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného dňom 15.4.2025,
v ktorý deň bol obžalovaný A. B. vzatý do väzby v inej trestnej veci (vedenej na Okresnom súde Poprad
pod sp.zn. 3Tp/35/2025). Súd správne vychádzal z toho, že obžalovaný vo väzbe nepracuje, nemá
príjem a preto nemá objektívne možnosť prispievať na výživu svojej dcéry. Okresný súd v ďalšom
správne pre potreby predmetného trestného konania ustálil aj výšku výživného, a to sumou 50,- Eur

mesačne, keď vychádzal z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 20P/83/2023 zo dňa
2.11.2023, právoplatného a vykonateľného 29.11.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda.
Obžalovanýtakmalvzmysleuvedenéhorozsudkusúdupresnéinformáciekomu(krukámmatkydieťaťa
I. D.) v akej výške (50,- Eur) a v ktorý deň (mesačne vždy do každého 20. dňa kalendárneho
mesiaca vopred) má výživné na maloletú dcéru platiť. Neobstojí ani odvolací argument obžalovaného,

že nevedel kde má predmetné plniť, a to aj s poukazom na to, že už rodičovský príspevok a prídavky
na dieťa boli ÚPSVaR poukazované na účet, s ktorým disponovala matka dieťaťa I. D.. Obžalovaný
potvrdil, že uvedené dávky poberala fakticky I. D. a nie on, z čoho rovnako možno konštatovať, že
obžalovaný mal vedomosť akým spôsobom môže plniť výživné k rukám matky dieťaťa. Krajský súd
sa nestotožňuje ani s odvolacím argumentom obžalovaného, že okresný súd v rozsudku nesprávne

špecifikoval osobu oprávnenú, t.j. I. D. (obžalovaný tvrdí, že o dieťa sa t.č. už stará matka dieťaťa C.
B.) a to preto, že dlžné výživné v predmetnom trestnom konaní je vymedzené obdobím od 10.10.2023
do 15.4.2025, pričom až v zmysle rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 20P/43/2025 zo
dňa 12.5.2025, právoplatného 25.6.2025, bola maloletá G. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky C. B. a rodičia boli zaviazaní na plnenie výživného vo výške 30 % životného minima na účet

ÚPSVaR Liptovský Mikuláš. Aj napriek tomu, že od augusta 2024 sa o maloleté dieťa (G.) fakticky starala
jeho stará matka C. B., v ktorej domácnosti maloletá žila (teda nie u matky I. D.), na tomto faktickom
stave, pre potreby predmetného trestného konania nič nemení skutočnosť, že de iure, teda v zmysle
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 20P/83/2023 zo dňa 2.11.2023, právoplatného
a vykonateľného 29.11.2023, o ktorom obžalovaný vedomosť jednoznačne mal (týmto rozsudkom súd

napokon schválil rodičovskú dohodu), bolo takto súdom určená povinnosť obžalovaného plniť výživné
k rukám matky dieťaťa I. D.. Obžalovaný je povinný rešpektovať v dotknutom čase platné a účinné
rozhodnutie súdu o výživnom, teda plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to vyplýva
z rozhodnutia súdu. Obrana obžalovaného, že dieťa bolo od augusta 2024 v starostlivosti
starej matky nie je pre trestné konanie relevantná už z vyššie uvedených dôvodov, navyše obžalovaný

ani k tomuto momentu (august 2024) zjavne nemal vedomosť kde je dieťa, nakoľko potvrdením ÚPSVaR
Liptovský Mikuláš zo dňa 7.2.2025 argumentoval na hlavnom pojednávaní (dňa 26.2.2025), že dieťa
je u starej matky. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacím argumentom obžalovaného, že výživné
vo výške 50,- Eur mesačne si v podstate splnil tým, že matka dieťaťa I. D. fakticky (poukazovanímna účet v banke, ktorým disponovala) poberala z ÚPSVaR Liptovský Mikuláš rodičovský príspevok
a prídavky na dieťa. Krajský súd aj v nadväznosti na okresným súdom v odôvodnení rozsudku, správne
použitú argumentáciu, zvýrazňuje, že účel, resp. cieľ sledovaný poskytovaním prídavkov na dieťa

a rodičovského príspevku je zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa počas obdobia, kedy
je rodič na rodičovskej dovolenke. V tomto období (t. j. do 30.11.2023, dokedy bol ako poberateľ
týchto dávok evidovaný obžalovaný – č.l. 56) to obžalovaný nebol, nakoľko o dieťa sa starala jeho
matka I. D., ktorej uvedené dávky boli priznané od 1.12.2023 (č.l. 64). Povinnosťou rodiča je starať
sa o dieťa a zabezpečovať jeho výživu. Ak sa o dieťa rodič nestará (ako tomu bolo v rozhodnom

období aj obžalovaným), takýto rodič je povinný prispievať na jeho výživu osobe, ktorá sa o dieťa
stará (uvedenou v rozsudku súdu), sumou určenou súdom, resp. vo výške minimálneho výživného
v zmysle zákona o rodine. Obžalovaný mal takto v rozhodnom období určenú povinnosť prispievať
na výživu svojej maloletej dcéry sumou vo výške 50,- Eur mesačne k rukám matky dieťaťa (I. D.).
Povedané aj inak, inštitút výživného nie je totožný s inštitútom rodičovského príspevku ani s inštitútom
rodinných prídavkov, ktoré sú dávkami štátu (ÚPSVaR). Uvedené je možné vnímať aj tak, že ak si

rodič neplní vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, za kvalifikovaných podmienok môže oprávnená osoba
poberať tzv. náhradné výživné, ktoré jej poukazuje štát (ÚPSVaR). Úvahy obžalovaného prezentované
v odvolacej argumentácií, týkajúce sa spôsobu, akým bude aktuálne I. D. (po ním, jej poukázanom
dlžnom výživnom) povinná sa vysporiadať s ÚPSVaR, sú pre toto konanie irelevantné. Povedané aj inak,
obžalovaným označené zodpovednostné vzťahy I. D. voči ÚPSVaR sú predmetom právneho vzťahu

menovanej s príslušným ÚPSVaR, ku ktorým právnym vzťahom nie je krajský súd v tomto konaní
príslušný sa vyjadrovať. Posudzovanie práv a povinností subjektov týchto právnych vzťahov presahuje
vecný rámec rozhodovacej činnosti súdu v predmetnej trestnej veci. Krajský súd sa v ďalšom stotožňuje
aj s tou časťou odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorej súd na strane 8 rozsudku špecifikuje
a odôvodňuje príslušnú formu zavinenia (konania) obžalovaného. Z vykonaného dokazovania bolo

jednoznačne preukázané, že obžalovaný mal vedomosť o vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére,
ku ktorým skutočnostiam sa už krajský súd vyjadruje vyššie, a aj napriek tomu, majúc prostriedky
na úhradu pokút za porušenie dopravných predpisov, na prevádzku vozidla, na cigarety, na občasné
požívanie alkoholických nápojov (priznáva to sám obžalovaný), výkon občasnej brigády, si vyživovaciu
povinnosť vo vymedzenom rozhodnom období neplnil včas a riadne (k rukám matky dieťaťa vo výške

50,- Eur..., teda v zmysle rozsudku súdu, ktorým bola schválená rodičovská dohoda). Nie je relevantná
obrana obžalovaného, že napr. prostriedky na úhradu pokút si mal požičať od kamarátov. Aj podľa
názoru krajského súdu, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa o maloleté
dieťa nezaujímal a vyživovaciu povinnosť si neplnil včas a riadne. K tej časti odvolacích argumentov
obžalovaného, v ktorej poukazuje (opakovane ako aj v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní,

s ktorou argumentáciu sa okresný súd kvalifikovane vysporiadal) na postup OČTK pri tvorbe skutkovej
vety, právnej kvalifikácie skutku a vecnej príslušnosti policajtov, krajský súd uvádza nasledovné:

Obžalovaným vytýkané výhrady k priebehu prípravného konania boli predmetom prokurátorského
dozoru (dohľadu), na ktoré výhrady prokurátorka kvalifikovane reagovala už v prípravnom konaní

upovedomením obžalovaného o výsledku vybavenia podnetu (č.l. 132). Na obdobné (opakované)
výhrady obžalovaného kvalifikovane reagoval aj samosudca okresného súdu v odvolaním napadnutom
rozsudku. S uvedeným spôsobom a argumentáciou súdu (aj prokurátorky) sa krajský súd stotožňuje,
a dodáva, že toto bolo vykonané v súlade s Trestným poriadkom, pričom práva obžalovaného na
obhajobu neboli porušené. Treba zvýrazniť, že tak policajt v prípravnom konaní, ako aj samosudca

v konaní pred súdom, vychádzajú z dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. V prípade, ak sa
skutkový stav vyvíja (ako v tomto prípade) v nadväznosti na priebežne zabezpečované (vykonané)
dôkazy, je povinnosťou OČTK a súdu na to kvalifikovane reagovať, a to aj úpravou skutku, či adekvátnou
právnou kvalifikáciou. Konanie pred súdom je okrem iných zásad vedené aj v súlade so zásadou ústnosti
a bezprostrednosti, teda súd prihliada na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Samosudca

okresného súdu na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi kvalifikovane reagoval na vykonané
dôkazy a stav dokazovania, pričom v súlade s § 122 ods. 13 Tr. zák., pri trestnom čine
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. por., správne ustálil rozhodné obdobie zavineného neplnenia
vyživovacej povinnosti obžalovaného. K vecnej príslušnosti policajta v predmetnej trestnej veci, krajský
súd podporne poukazuje na ustanovenie § 200 ods. 4, ods. 5 Tr. por. a súčasne ustanovenie § 202 ods.

3 Tr. por., ktoré ustanovenia Trestného poriadku upravujú vecnú príslušnosť policajta v situáciách, pri
ktorých v priebehu prípravného konania dochádza k zmenám dôvodov, pre ktoré boli príslušní (policajti)
konať ak tieto odpadli. K výhradám obžalovaného k spôsobu jeho poučenia o účinnej ľútosti v celom
priebehu trestného konania krajský súd dodáva, že toto poučenie má jednak rovinu všeobecnú (citovanáprávna úprava dotknutých ustanovení Trestného zákona), ako aj skutkovú, čo do špecifikovania výšky
dlžného výživného, ktorá výška dlžného výživného sa v priebehu trestného konania, pri tak špecifickej
konštrukciiskutkovejpodstateprečinuakoujeprečinzanedbaniapovinnejvýživyvzmysle§207Tr.zák.,

môže meniť (v závislosti od plnenia, resp. neplnenia, resp. čiastočného plnenia vyživovacej
povinnosti, zavinenia a pod.). Využitie inštitútu účinnej ľútosti zo strany obžalovaného prichádza do
úvahy za kvalifikovaných podmienok v každom štádiu trestného konania (až do momentu, keď sa súd
odoberie na záverečnú poradu). V danom konkrétnom prípade obžalovaný po dôslednom vykonaní
dokazovania na hlavnom pojednávaní, ustálení skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, mal

samosudcom špecifikovanú presnú výšku dlžného výživného, na ktorú inak kvalifikovane reagoval
v podanom odvolaní doručením poštovej poukážky o úhrade dlžného výživného vo výške špecifikovanej
okresným súdom v skutkovej vete rozsudku, teda sumou 889,93 Eur, ktorú dňa 26.8.2025 poukázal
k rukám I. D.. Za tohto stavu veci bol obžalovaný nielen poučený o účinnej ľútosti, ale mu bola daná aj
reálna možnosť na jej využitie, k čomu obžalovaný v danom prípade aj pristúpil.

Vzhľadom na vyššie krajským súdom v tomto rozsudku podrobne uvedené dôvody, odvolací súd
konštatuje, že skutok tak, ako je špecifikovaný v odvolaním obžalovaného napadnutom rozsudku
okresného súdu sa stal, má znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. b) Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný A. B..

Krajský súd v závere úvah aj na tomto mieste konštatuje a uzatvára, že v rámci odvolacieho konania
bolo kvalifikovane preukázané, že obžalovaný A. B. dlh na výživnom uhradil poštovou poukážkou
dňa 26.8.2025. Obžalovaný výživné uhradil v sume ustálenej v napadnutom rozsudku za obdobie od
10.10.2023 do 15.4.2025 vo výške 889,93 Eur. Úhrada výživného obžalovaným v takejto výške bola
poukázaná na účet I. D. v banke, k rukám ktorej bol obžalovaný povinný výživné za vyššie uvedené

rozhodné obdobie platiť.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trestnosť trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Tr. zák. zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný zaplatil zameškané výživné vo výške podľa
rozsudku súdu prvého stupňa a dospel tiež k záveru, že tento trestný čin nemal trvalo nepriaznivé
následky na maloletú G., čo v tomto konaní potvrdila oprávnená osoba.

Na základe uvedených skutočností krajský súd následne ustálil, že obžalovaný splnil všetky podmienky
účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a preto postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. f) Tr.
por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keďže trestnosť činu v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
zanikla.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.