Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. január 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8C/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200098
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200098.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobkyne v 1. rade: A. B., XX.XX.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F.,
žalobcu v 2. rade: G. H., XX.X.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpený žalobkyňou v 1. rade ako
zákonnou zástupkyňou, proti žalovanému: I. H., XX.XX.XXXX, J. K. XX, K.- K., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému I. H., nar. XX.XX.XXXX zákaz priblížiť sa k žalobkyni v 1. rade A. B., nar.

XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v konaní
pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi.

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie dvoch rokov od vydania rozhodnutia.

III. Súd vo zvyšnej časti zamieta návrh žalobkyne v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia.

IV. Žalobkyňa v 1. rade má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%.

V. Súd poučuje žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v 1. rade v postavení
žalovaného žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom

neodkladného opatrenia vznikla.

VI. Súd vylučuje na samostatné konanie návrh žalobcu v 2. rade: G. H., XX.X.XXXX, C. D. E. XXXX/XX,
F., zastúpený G. A. B., E. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: I. H., XX.XX.XXXX,
J. K. XX, K.- K., o nariadenie neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8C/1/2026 vedie konanie v spore žalobkyne v 1. rade: A.

B., XX.XX.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F., žalobcu v 2. rade: G. H., XX.X.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F.,
zastúpený žalobkyňou v 1. rade ako zákonnou zástupkyňou, proti žalovanému: I. H., XX.XX.XXXX, J. K.
XX, K.- K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý začal dňa 12.1.2026, kedy žalobkyňa
v 1. rade osobne doručila súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

1.1. V podanom návrhu žalobkyňa v 1. rade navrhla, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa

k žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to na verejnosti, aj
v súkromí, vrátane všetkých miest, kde sa zdržiavajú, taktiež v škole, ktorú žalobca v 2. rade navštevuje.
Predmetný návrh odôvodnili tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/31/2025
odsúdeným za prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý spáchal na žalobkyni v 1. rade. Žalovaný bol
z výkonu trestu odňatia slobody prepusteným dňa XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX, v neskorých večerných
hodinách, a to pod vplyvom alkoholu sa žalovaný dobýjal do bytu, v ktorom žalobkyňa v 1. rade žije so

žalobcom v 2. rade, ktorý je jej maloletým synom. Žalobkyňa v 1. rade privolala policajnú hliadku, ktorá
žalovaného vyviedla z činžiaku. Žalovaný sa, podľa žalobkyne v 1. rade, pokúsil vniknúť do jej bytu,pričom neberie ohľad ani na ich spoločného maloletého syna (žalobcu v 2. rade). Žalobkyňa v 1. rade
uviedla, že žalovaný je násilný, manipulatívny a nevyspytateľný, a to najmä keď je pod vplyvom alkoholu
(čo je uňho veľmi časté). V minulosti bol žalovaný po požití alkoholu veľmi agresívnym, opakovane

napadol žalobkyňu v 1. rade, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej rôznymi spôsobmi. Bolo bežné,
že ich v nočných hodinách vyhadzoval z bytu, ktorý bol žalobkyni v 1. rade a jej maloletému synovi
pridelený G. F.. Zakaždým ušli k jej matke. Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je podľa
žalobcov ich ochrana pred nežiaducimi kontaktmi a priblížením zo strany žalovaného. Návrh podali
z dôvodu opodstatnene obavy o ich bezpečnosť, pretože majú strach z fyzických a psychických hrozieb

žalovaného. V tomto prípade je vážne ohrozená ich telesná a duševná integrita.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

2.1. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

2.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

2.3. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).

2.4. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (3).

2.5. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).

2.6. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
(1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej (2).

2.7. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

2.8. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

2.9. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

2.10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.2.11. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje (1). Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia (2). Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe

vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane (3).

2.12. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

2.13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

2.14. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

3. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“),
nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených

zákonom.

3.1. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. (2)

3.2. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

4. Súd sa oboznámil s návrhom vrátane príloh, rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/31/2025
zo dňa XX.X.XXXX, rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P/4/2017-36 zo dňa X.X.XXXX a správy
odboru poriadkovej polície L. M. F. zo dňa XX.X.XXXX, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný.

4.1. Z rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. č.k. 10P/4/2017-36 sa zistilo, že žalobkyňa v 1. rade
a žalovaný sú rodičmi maloletého žalobcu v 2. rade a tento bol zvereným matke do osobnej starostlivosti,
pričom ním nebol upravený styk rodičov s maloletým.

4.2. Z rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/31/2025 sa zistilo, že žalovanému bol uložený trest

nepodmienečného odňatia slobody v trvaní XX G., pretože bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalobkyni
v 1. rade.

4.3. Zo správy odboru poriadkovej polície L. M. F. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaný sa mal

dobýjať do bytu na X. poschodí na C. D. E. XX, F.. Chcel si vziať osobné veci, za prítomnosti hliadky
miesto opustil.

5. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musíexistovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy však musia byť
aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti). právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej
ochrany, pretože po nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať
konanie vo veci samej.

5.1. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú

integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Ide o opatrenia
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné

formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá
a efektívna súdna ochrana. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ
osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany
ohrozená.

5.2. Súd vychádzal z § 11 OZ, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.“. V tomto konaní bola jednoznačne preukázaná a osvedčená možnosť ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne v 1 .rade.

5.3. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Neodkladným opatrením možno uložiť strane sporu
podľa § 325 ods. 2 CSP, aby niečo konala, alebo sa zdržala nejakého konania. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán je osvedčenie naliehavosti takejto
úpravy. Podstatné je, aby existovala dôvodná obava, že právo bude ohrozené, alebo ak je nutné

bezodkladne upraviť pomery účastníkov.

5.4. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že je dôvodným.
V danom prípade súd zistil, že existujú také okolnosti, pre ktoré je treba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu. Z doposiaľ preukázaného je zrejmé, že žalovaný sa voči žalobkyni v 1. rade dlhé

roky správal agresívne, ohrozoval ju, vyhrážal sa jej, útočil na ňu. Z návrhu žalobkyne v 1. rade je zrejmé,
že táto navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia, pričom táto bude
dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
Navrhuje teda úpravu vzájomného pomeru medzi ňou a žalovaným.

5.5. Medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah, pretože sú rodičmi G. H., nar. XX.X.XXXX.
Z dôvodu, že žalovaný sa ihneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody opakovanie vykonal
skutky,ktorésvojoupovahoumajúveľmiblízkoktrestnémučinu,zaktorýbolprávoplatneodsúdenýabol
mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto bolo možné mať možnosť ohrozenia telesnej
a duševnej integrity žalobkyne v 1. rade konaním žalovaného za dostatočne osvedčenú. Z uvedeného

mal súd za osvedčené tvrdenia žalobkyne v 1. rade o obave z priblíženia sa žalovaného k jej osobe,
pretože hrozí narušenie jej telesnej a duševnej integrity od žalovaného. Súd potom dospel k záveru, že
je dôvodné poskytnúť žalobkyni v 1. rade ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližovať k žalobkyni v 1. rade (sostanovenou výnimkou) (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP), a to z dôvodu, že súd mal za dostatočne osvedčené,
že žalovaný svojím konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne v 1. rade. Súd mal za to,
že žalobkyňa v 1. rade má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v

prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany
žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave
o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce
na to, aby súd vydal zákaz priblíženia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie
tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania

chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia.

5.6. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom zakáže žalovanému približovať sa k žalobkyni na
to, aby zásah do práv žalovaného, tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobcom (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), a
preto uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov,

ktorú považoval za dostatočnú, a nie na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov ako to požadovala žalobkyňa
v 1. rade. Súd zároveň prihliadal aj na prípadné súdne, trestné a správne konania, v súlade s čím
vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred
súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená
prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

5.7. Žalobkyňa v 1. rade neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzila. Súd mal však za
to, že nariadenie neodkladného opatrenia bez obmedzenia doby trvania by nebolo proporcionálnym,
keďže by takto formulované neodkladné opatrenie nezabezpečilo ochranu práv a oprávnených záujmov
oboch sporových strán, ale zaťažilo žalovaného na neobmedzenú dobu. Súd preto určil časové trvanie

neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP vo výroku I. tohto uznesenia na obdobie dvoch rokov
od vydania rozhodnutia. Uvedená lehota dvoch rokov je dlhšou lehotou, ako bežne býva stanovovaná
pri neodkladných opatreniach obmedzujúcich fyzické osoby v ich konaní, avšak súd tu prihliadal na
závažnosť a násilný charakter osvedčeného konania žalovaného. Súd pri určení dĺžky obmedzenia
voči žalovanému vychádzal zo skutkových okolností a dôkazov predložených v tomto konaní priamo vo

vzťahu k žalobkyni v 1 .rade a lehotu dvoch rokov považoval za primeranú. Súd má za to, že lehota dvoch
rokov, na ktorú trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie
žalobkyňou v 1. rade žiadaného pocitu bezpečia. V prípade, ak by ohrozenie žalobkyne v 1. rade aj po
tejto dobe naďalej pretrvávalo, má možnosť podať kedykoľvek ďalší návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a podložiť ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav ohrozenia. Uvedené

časové limitovanie zabezpečí podľa názoru súdu tak nevyhnutnú ochranu práv žalobkyne v 1. rade
ako aj proporcionalitu neodkladného opatrenia a neobmedzenie práv žalovaného neprimeraným a
neobmedzeným spôsobom.

5.8. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie

tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne v 1. rade ako žalovaného náhradu škody,
resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe
žalobcom v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla.

5.9. Vzhľadom na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, žalobkyni v 1. rade

neuložil povinnosť podať v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale
poučil v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok V.). V tejto
súvislosti(neuloženiepovinnostižalobcovipodaťžalobuvovecisamej)súdodkazujenapr.nauznesenie
Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/90/2021-59 zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odvolací súd uviedol, že

„podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí
byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho
účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov
konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, že sa vzájomne osočujú, aby sa eliminoval
osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas

trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže protistrana domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie
dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).“5.10. Vo výroku III. uznesenia súd zamietol návrh v prevyšujúcej časti oproti výroku I. uznesenia, a
síce pokiaľ ide rozsah vzdialenosti zákazu žalovaného približovať sa k žalobkyni v 1. rade (keď súd
za dostatočnú vzdialenosť na ochranu práv a záujmov žalobkyne v 1. rade považoval vzdialenosť

10 metrov), časové trvanie neodkladného opatrenia (keď neodkladné opatrenie bolo navrhované ako
časovo neobmedzené) a pokiaľ ide o výnimky zákazu priblíženia sa (keď súd vymedzil výnimky, na ktoré
sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať).

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP, keď žalobkyňa v 1. rade bola v zásade úspešnou, pričom neúspešnou bola iba v nepatrnom
rozsahu (rozsah vzdialenosti nepribližovania sa, časové vymedzenie trvania neodkladného opatrenia a
doplnenie výnimky zákazu priblíženia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne v 1. rade voči žalovanému
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku
IV. uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257
CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6.1. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl.4 ods.1 CSP) použil ustanovenie §255 ods.1

CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí
byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo
veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného

opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje, napr. na
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/147/2017 zo dňa XX.XX.XXXX, Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa XX.XX.XXXX a sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa XX.XX.XXXX.

7. Žalovaný (Povinná osoba) je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaný a jeho
nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 TZ.

8. Podľa § 111 písm. d) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.

9. Vzhľadom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží zákaz
priblíženia k žalobkyni v 1. rade ako plnoletej osobe a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa žalovanému uloží zákaz priblíženia k žalobkyni v 2. rade ako maloletej osobe sa na spojenie
nehodia, súdu vylúčil na samostatné konanie návrh žalobcu v 2. rade: G. H., XX.X.XXXX, C. D. E.
XXXX/XX, F., zastúpený matkou A. B., E. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXXX/XX, F., proti žalovanému: I. H.,
XX.XX.XXXX, J. K. XX, K.- K., o nariadenie neodkladného opatrenia. Dané súd odôvodňuje tým, že
rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložil zákaz

priblíženia, by sa mohlo zasiahnuť do úpravy styku, a teda v danom prípade ide o vec týkajúcu sa
starostlivosti súdu o maloletých. Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia rodiča k maloletému dieťaťu
(§ 325 ods. 2 písm. h) CSP) je vecou spadajúcou pod ust. § 111 CMP [písm. d)]. Pre úplnosť sa uvádza,
že CMP stanovuje, že konania týkajúce sa toho istého maloletého alebo jeho súrodencov, ak majú
spoločných oboch rodičov ako maloletý, sa prideľujú jednému určenému sudcovi. Preto, ak by sme

pripustili, že na predmetné neodkladné opatrenie je potrebné nazerať iným spôsobom (t. j. úplne ho
vyčleniťzvecístarostlivostisúduomaloletých),bolobytovrozporeisúmyslomzákonodarcu.Navyšeby
mohla vzniknúť situácia, kedy by došlo k protichodným rozhodnutiam vydaným rôznymi súdmi v otázke
styku rodiča s maloletým dieťaťom. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/2/2025 zo dňa
XX.XX.XXXX Neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa rodiča k maloletému dieťaťu [§ 325 ods. 2

písm. h) CSP] je vecou starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. d) CMP.Poučenie:

Proti I., II., III, IV. a V. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

Proti VI. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci s týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

I. výrok tohto neodkladného opatrenia je vykonateľný len čo bolo uznesenie doručené (332 ods. 1 CSP).