Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 32P/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125323358
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rebeka Herdová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6125323358.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Rebekou Herdovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom A. XXXX/X,
XXX XX C. C., deti rodičov: matka D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C. C., t.
č. E. XX, XXX XX C. C., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. A. XXX, XXX XX H., t. č. I. E.,
o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto

r o z h o d o l :

I.MaloletédetiA.B.,nar.XX.XX.XXXX,aA.B.,nar.XX.XX.XXXX,sa zverujú doosobnejstarostlivosti
matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. a maloletej A.
na každé dieťa sumou 50 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom 01.07.2025.

IV. Zročné výživné za obdobie od 01.07.2025 do 31.12.2025 vo výške 557 eur súd otcovi p o v o ľ

u j e splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto
rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok, ak bude v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.

J. H. u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi vo forme telefonického kontaktu, vždy v sobotu v čase
od 15:00 hod. do 17:00 hod.

VI. Matka je p o v i n n á maloleté deti na kontakt s otcom pripraviť a kontakt umožniť a zabezpečiť.

VII. Matka je p o v i n n á pravidelne písomne informovať otca vždy k poslednému kalendárnemu dňu
každého mesiaca o zdravotnom stave maloletých detí, o ich dlhodobejšom pobyte mimo miesta bydliska,
o osobitných potrebách maloletých detí a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých
detí a otcovi tiež zasielať raz za tri mesiace aktuálnu fotografiu maloletých detí.

VIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.06.2025 sa navrhovateľka – matka

maloletých detí domáhala úpravy vyživovacej povinnosti k mal. deťom zo strany otca vo výške 200 eur
mesačne na každé dieťa od 01.07.2025. V podanom návrhu uviedla, že je nezamestnaná, jej mesačný
príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na deti, celkovo 531,80 eura. Otec maloletých
detí je vo výkone trestu odňatia slobody, kde vykonáva prácu, ale jeho mesačný príjem jej nie je známy.Prispieva nepravidelnou sumou 15 eur na obidve deti, čo nie je postačujúce na zabezpečenie ich potrieb.
Jej celkové výdavky pozostávajú z výdavkov na stravovanie, ošatenie, obuv, ubytovanie, hygiena, lieky,
hračky a vybavenie domácnosti. Celková suma jej výdavkov je 949 eur mesačne. Potreby mal. detí

vyčíslila na každé dieťa nasledovne: bývanie 32,50 eura, lieky 15 eur, strava 130 eur, ošatenie 30 eur,
hygiena 40 eur, cestovné 11 eur, záľuby 20 eur, hračky 15 eur, vybavenie domácnosti 25 eur.

2. K podanému návrhu sa vyjadril otec uvádzajúc, že s matkou mal. detí zotrvávajú spoločne ako
druh a družka a po jeho prepustení plánujú žiť spoločne a vychovávať spoločne ich deti. Žiadal,

aby súd podanému návrhu vyhovel, upravil jeho kontakt s maloletými deťmi po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody a matku zaviazal poskytovať mu informácie o maloletých deťoch a takisto
fotografie. Počas výkonu trestu navrhoval upraviť písomný alebo telefonický kontakt a informovanie
o zdravotnom stave maloletých a umožnenie návštev vo výkone trestu. Rovnako požadoval, aby súd
zaviazal matku zdokladovať, čo kúpila maloletým deťom z ním platenej vyživovacej povinnosti. V podaní
doručenom súdu dňa 27.11.2025 otec uviedol, že po ukončení výkonu trestu sa vracia na ulicu a bude

mať vážne problémy sa postarať o strechu nad hlavou a o zamestnanie. Z tohto dôvodu navrhoval
stanoviť minimálne výživné, pretože bude dlhodobo na sociálnej dávke - hmotnej núdzi. Trest mu končí
17.11.2026. Požiadal súd o poskytnutie splátkového kalendára na uhradenie výživného.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.08.2025 postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Žiar nad

Hronom ako súdu miestne príslušnému, keďže mal. deti sa s matkou v tom čase zdržiavali v meste E..

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2025 a 12.01.2026. Na pojednávaní navrhovateľka
súdu doplnila, že aktuálne býva v C. C. v podnájme na E., má tam samostatné bývanie, je to niečo ako
penzión. Uviedla súdu, že má vlastnú unimobunku na bývanie v A., ale aktuálne tam nebýva, pretože

ju dáva dokopy, aby tam mali zabezpečené potreby na bývanie. Plánuje sa tam presťahovať naspäť
a mal. deti budú chodiť do školského zariadenia v H.. Uviedla, že jej mesačný príjem je vo výške 531
eur. Pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na tri maloleté deti. Má tri vyživovacie povinnosti.
Jej zdravotný stav je dobrý, zdravotný stav mal. detí je rovnako dobrý, mal. A. podstúpil operáciu pruhu.
Nedisponuje žiadnymi úsporami, ani hnuteľným a nehnuteľným majetkom. Uviedla súdu, že vyživovaciu

povinnosť žiada upraviť od 01.07.2025. S otcom aktuálne nie je v kontakte, raz za ním bola na návšteve
vo výkone trestu s mal. deťmi, aktuálne však otca neinformuje, pretože nemá čas mu napísať. Volať do
výkonu sa nedá, len ak by on zavolal, tak by ho informovala. Uviedla súdu, že súhlasí s tým, aby jej
bola uložená informačná povinnosť jedenkrát mesačne a takisto predkladať fotografie otcovi jedenkrát
za tri mesiace. Platí nájom 350 eur, stravu 200 eur mesačne a ošatenie na deti 50 eur, pričom ak sú deti

choré, rovnako má náklady na lieky približne 50 eur mesačne.

5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej správy a navrhol, aby boli
maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť
s prihliadnutím na potreby maloletých detí, ako aj možnosti a schopnosti otca, počnúc dňom podania

návrhu.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí a listinné dokazovanie
nasledujúcimilistinnýmidôkazmi:rodnélistyč.l.8-9,správuzošetreniapomerovkolíznymopatrovníkom
č. l. 78, oznámenie ÚP č. l. 39, oznámenie SP č. l. 41, výpis č. l. 44-45, oznámenie ÚP č. l. 48, oznámenie

SP č. l. 50, rozsudok č. l. 58, oznámenie ORPZ č. l. 65-66, správa ÚP č. l. 101-102 a 105-106. Následne
súd oboznámil s vykonanými lustráciami bankových účtov, v Sociálnej poisťovni a takisto v registri
obyvateľov.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Maloleté deti pochádzajú z

partnerského vzťahu rodičov ako účastníkov tohto konania. V súčasnosti sa otec maloletých nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody v C. C., a to do 17.11.2026. Matka má okrem mal. A. a A. ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k mal. E., nar. XX.XX.XXXX a otec má ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. F.,
nar. XX.XX.XXXX, K., nar. XX.XX.XXXX, a F., nar. XX.XX.XXXX, E., ktorí sú umiestnení v ústavnej
starostlivosti a otec má voči nim súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy

životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5P/51/2018.8. Mal. A. je aktuálne vo veku päť rokov. V súčasnosti býva v domácnosti s matkou. Matka vyčíslila
mesačne potreby na maloletého nasledovne: bývanie 32,50 eura, lieky 15 eur, strava 130 eur, ošatenie
30 eur, hygiena 40 eur, cestovné 11 eur, záľuby 20 eur, hračky 15 eur, vybavenie domácnosti 25 eur.

Maloleté dieťa je zdravé, podstúpilo operáciu pruhu.

9. Mal. A. je aktuálne vo veku dvoch rokov. V súčasnosti býva v domácnosti s matkou. Matka vyčíslila
mesačne potreby na maloletú nasledovne: bývanie 32,50 eura, lieky 15 eur, strava 130 eur, ošatenie
30 eur, hygiena 40 eur, cestovné 11 eur, záľuby 20 eur, hračky 15 eur, vybavenie domácnosti 25 eur.

Maloleté dieťa je zdravé.

10. Z vyrozumenia ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že otec počas výkonu trestu je pracovne zaradený
od 3/2025. Otec na maloletého A. uhradil vyživovaciu povinnosť vo výške 10,08 eura za mesiac 3/2025,
7,86 eura za mesiac 4/2025 a 1,06 eura za mesiac 5/2025. Rovnaké sumy uhradil aj na výživu mal. A..
Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec sa od roku 2017 opakovane nachádza vo výkone trestu

odňatia slobody. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec nepoberá žiadne sociálne dávky.

11. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške 351,80
eura a prídavok na deti 180 eur mesačne, nepoberá žiadne iné dávky, nie je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. V súčasnosti býva v penzióne v C. C.. Matka vyčíslila mesačné výdavky na bývanie

nasledovne: nájom 350 eur, stravu 200 eur mesačne a ošatenie na deti 50 eur, pričom ak sú deti choré,
rovnako má náklady na lieky približne 50 eur mesačne.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

14. Podľa § 24 ods. 6 Zákon o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22.Povykonanídokazovaniamásúdzato,ževdanomprípadesúsplnenépodmienkyprerozhodovanie
o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom, keďže rodičia maloletých detí spoločne
nežijú a na úprave rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Hoci otec v podanom vyjadrení

na začiatku uvádzal, že s matkou maloletých sú vo vzťahu druh a družka a po jeho prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody plánujú maloleté deti spoločne vychovávať, matka vylúčila obnovenie spolužitia
s otcom maloletých detí po jeho prepustení. Následne aj sám otec maloletých upustil od jeho tvrdení,
že s matkou sú v partnerskom vzťahu druh a družka a spolu žijú napriek tomu, že je aktuálne vo
výkone trestu. Z tohto dôvodu mal súd za to, že sú splnené podmienky pre rozhodovanie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností v zmysle Zákona o rodine. Aj keď matka podala návrh len
na úpravu vyživovacej povinnosti, súd v predmetnej veci (neviazaný podaným návrhom) rozhodoval
o rodičovských právach a povinnostiach komplexne, a teda aj o otázke zverenia mal. detí, zastupovaní
a spravovaní ich majetku, výživnom a úprave styku. Súd dospel k záveru, že zverenie maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky je v ich najlepšom záujme, keďže matka sa o mal. deti aktuálne stará,

pričom zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky. Jediné,
čo možno matke vyčítať je časté sťahovanie sa s mal. deťmi do rôznych nájmov, v dôsledku čoho mal.
deti nemajú zabezpečené stabilné bývanie. Matka však prisľúbila, že svoje bývanie zastabilizuje, aj
z dôvodu návštevy predškolského zariadenia mal. deťmi. Mal. deti teda majú v domácnosti s matkou
vytvorené vhodné bytové podmienky, matka sa o maloleté deti v súčasnosti riadne stará a tie k nej majú

vybudované silné citové väzby. Matka teda zabezpečuje kompletnú a dostačujúcu osobnú starostlivosť
o maloleté deti.

23. Každý z rodičov je v zmysle § 28 Zákona o rodine oprávnený maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok v bežných veciach samostatne. V prípade podstatných vecí maloletého dieťaťa sú povinní

obidvaja rodičia sa dohodnúť. Pokiaľ by nedošlo k dohode medzi rodičmi, na návrh niektorého z nich
môže o podstatnej veci maloletého dieťaťa rozhodnúť súd (§ 35 Zákona o rodine). Keďže v danej
veci neexistuje zákonný dôvod pre obmedzenie rodičovských práv a povinností v časti zastupovania
a spravovania majetku maloletých detí, súd vychádzal zo zákonnej dikcie, že obaja rodičia zastupujú
maloleté deti a spravujú ich majetok.

24. Keďže došlo zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd rozhodol aj o vyživovacej
povinnosti otca voči nim. Pri rozhodnutí o vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletých, ako aj možností a schopností výživou povinného rodiča - otca, a zohľadnil tiež majetkové
a finančné pomery matky. Potreby mal. detí boli matkou na každé dieťa vyčíslené nasledovne: bývanie

32,50 eura, lieky 15 eur, strava 130 eur, ošatenie 30 eur, hygiena 40 eur, cestovné 11 eur, záľuby 20 eur,
hračky 15 eur, vybavenie domácnosti 25 eur. Následne matka na pojednávaní súdu uviedla, že potreby
mal. detí pozostávajú predovšetkým z nákladov na bývanie 350 eur (117 eur na dieťa), stravu 200 eur
mesačne (cca 50 eur na dieťa) a ošatenie na deti 50 eur (25 eur na dieťa), pričom ak sú deti choré,rovnako má náklady na lieky približne 50 eur mesačne (25 eur na dieťa). Spoločne náklady na jedno
dieťa predstavujú 217 eur mesačne (po odrátaní prídavku na dieťa vo výške 60 eur je to suma 157 eur).
Maloleté deti však majú aj ďalšie mesačné výdavky ako cestovné, hračky, hygiena, ktoré v tejto sume

zahrnuté nie sú. Súd zdôrazňuje, že aktuálne znáša všetky výdavky na potreby maloletých detí matka,
keďže výživné, ktorým jej otec prispieva z výkonu trestu je v sumách nižších ako zákonné minimálne
výživné (matka súdu uviedla, že od 01.07.2025 otec prispel sumou 20 eur, 7 eur, 2 eurá, 6 eur a 8 eur,
a to spoločne na dve mal. deti. Pri zvažovaní schopností a možností otca v súvislosti s uložením mu
vyživovacej povinnosti súd vychádzal z tzv. potencionality príjmu, a teda príjmu, ktorý by otec mohol

dosahovať, ak by nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale riadne by pracoval, a rovnako súd detailne
zvážil celkový počet vyživovacích povinností otca.

25. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať

vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné má
úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby
a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k
poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality

príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávneného (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 236/2018 z 20.02.2019).

26. Z dôvodu, že otec maloletých detí sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
pre svoje úmyselné protiprávne konanie, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody, súd pri určení

výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať, ak by vo výkone trestu
nebol, ale riadne by pracoval uvedomujúc si svoju rodičovskú zodpovednosť za výživu svojich mal.
detí. Súd sa riadil ustálenou rozhodovacou praxou, podľa ktorej nemôže byť na ujmu maloletých detí
oprávnených na výživné, že ich otec sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú sa nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody. Preto sa súd neriadil reálnym súčasným príjmom otca, ktorý dosahuje vykonávaním

práce vo výkone (cca 100-160 eur mesačne), ale vychádzal z príjmu, ktorý by mohol dosahovať,
ak by riadne pracoval. Otec vzhľadom na jeho vzdelanie, pracovné návyky a skúsenosti a minulé
opakované odsúdenia za protiprávne konania, by mohol podľa úvahy súdu dosahovať vykonávaním
práce len minimálnu mzdu, t j. v roku 2025 vo výške 816 eur v hrubom. Z tohto potencionálneho
príjmu otca pri zohľadnení, že otec má celkovo päť vyživovacích povinností a z toho tri v minimálnej

výške, súd vychádzal a má za to, že suma 50 eur na mal. dieťa je primeraná a postačí na plnenie
základnýchživotnýchpotriebmal.detí.Opätovnesúdzdôrazňuje,žeotecsasvojímúmyselnýmkonaním
pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, čo nemožno pripočítať na ťarchu maloletého dieťaťa,
preto je v danom prípade namieste uplatňovať princíp potencionality príjmu otca a nie stanoviť otcom
navrhované minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa (aktuálne 38,92 eura). Poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnené potreby maloletých detí a
zhodnotiac potencionálne možnosti a schopnosti otca platiť výživné, súd určil vyživovaciu povinnosť vo
výške 50 eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 01.07.2025 v zmysle podaného návrhu. Súd si
uvedomuje, že otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude v náročnej životnej situácii,
avšak vyživovaciu povinnosť má aj napriek tomu a je jeho povinnosťou zabezpečiť si svoje pomery

a príjem tak, aby bol schopný ju riadne plniť.

27. Súd maloletým deťom priznal aj nárok na zameškané (zročné) výživné za obdobie od 01.07.2025 do
31.12.2025 vo výške 557 eura. Pri výpočte zročného výživného súd zohľadnil otcom uhradené výživné
od 01.07.2025, ktoré matka uvádzala vo výške 43 eur (20 eur, 7 eur,, 2 eurá, 6 eur a 8 eur). Toto

zaplatené výživné síce súdu nevedela preukázať poštovými poukážkami, no tieto sumy sú obdobnej
výšky ako sumy, ktoré otec uhradil na výživnom v mesiacoch marec – máj 2025 (10,08 eura, 7,86 eura,
1,06 eura), kedy bol tiež vo výkone trestu odňatia slobody a pracovne zaradený. Zročné výživné vo výške
557 eura (600-43) súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne vzhľadom na jeho aktuálne
majetkové pomery, keď jeho príjem spočíva len z práce vykonávanej vo výkone trestu odňatia slobody

a otec nedisponuje žiadnymi úsporami, z ktorých by túto sumu bol schopný uhradiť jednorazovo.

28. Pokiaľ otec požadoval, aby súd matke uložil povinnosť zdokladovať mu, čo z uhradeného výživného
matka zakupuje maloletým deťom, tu súd uvádza, že matke takáto povinnosť rozhodnutím súdu uloženábyťnemôžeatakátopovinnosťjejnevyplývaanipriamozozákona.Matkavykonávaosobnústarostlivosť
o maloleté deti, s ktorou je spojené aj hospodárenie s uhradeným výživným zo strany otca, ktoré má
matka povinnosť využívať na hradenie potrieb maloletých detí. To, ktoré konkrétne potreby maloletých

detí touto vyživovacou povinnosťou matka uspokojuje, je jej subjektívnym rozhodnutím a voľbou,
pričom otcovi povinnosť dokladovať uspokojovanie potrieb maloletých detí matka nemá. Matka sa
o mal. deti osobne stará, zabezpečuje im stravu, ošatenie, bývanie, a práve na tieto účely využíva
otcom hradené výživné. Nemožno súdom neuviesť, že otcom hradené výživné je natoľko nízke, že
rozhodne nepostačuje ani len na zabezpečenie stravy mal. detí, preto skutočne nie je na mieste matku

upodozrievať, že by otcom hradené výživné nevyužívala na zabezpečenie potrieb pre mal. deti.

29.Čosatýkaúpravystykuotcasmaloletým,tensúdupravilformoutelefonickéhokontaktu,atovsobotu
od15.00hoddo17.00hod.vsúladesrežimomvovýkonetrestuarežimommaloletýchdetítak,abytento
telefonický kontakt bol uskutočniteľný. Súčasne súd matke uložil povinnosť maloleté deti na kontakt s
otcom pripraviť a telefonický kontakt umožniť a zabezpečiť. Pokiaľ sa otec domáhal uskutočnenia styku

návštevami matky s maloletými deťmi vo výkone trestu, tu súd uvádza, že návšteva väzenia pre maloleté
dieťa vo veku dvoch, či piatich rokov nie je vhodná. Návšteva väzenia je stresujúca aj pre dospelého
človeka,otoviacpremaloletédieťa,ktorémôženávštevouutrpieťajtraumatizujúcuskúsenosť.Priprijatí
tohto záveru o nevhodnosti návštev maloletých detí vo výkone trestu súd zohľadnil ich vek, mentálnu
vyspelosť, odolnosť voči stresu. Matka s mal. deťmi sa môže dobrovoľne rozhodnúť otca navštíviť vo

výkonu trestu, avšak ukladanie tejto pravidelne sa opakujúcej povinnosti návštev otca vo výkone trestu
odňatia slobody, súd nepovažoval za v najlepšom záujme mal. detí, a to jednak s prihliadnutím na ich
vek, ale aj s prihliadnutím na ich mentálnu vyspelosť.

30. Pokiaľ otec požadoval upraviť styk s mal. deťmi po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

tu súd uvádza, že otec sa môže domáhať zmeny úpravy styku s maloletými deťmi po jeho prepustení,
kedy súd posúdi jeho aktuálnu životnú situáciu a prehodnotí stanovený rozsah styku otca a mal. detí.
Upraviť styk po prepustení nateraz nie je možné, pretože súd nepozná pomery otca po jeho prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody, tie budú zrejmé až po samotnom prepustení.

31. Informačná povinnosť v zmysle § 24 ods. 6 Zákona o rodine vzniká tomu rodičovi, ktorý má dieťa
zverené do výlučnej osobnej starostlivosti a korešponduje jej právo rodiča, ktorému nebolo maloleté
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na informácie o mal. dieťati (pozri rozsudok Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7CoP/178/2015 zo dňa 26.02.2016). Na základe výsledkov dokazovania súd dospel
k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k uloženiu povinnosti matke pravidelne informovať otca

o maloletých deťoch, a to konkrétne o ich zdravotnom stave, dlhodobom pobyte mimo miesta bydliska,
osobitnýchpotrebáchmaloletýchaovšetkýchaktuálnychpodstatnýchveciachmaloletýchdetíarovnako
uložil povinnosť matke zasielať aktuálnu fotografiu maloletých detí. V konaní bolo preukázané, že matka
otcadostatočneapredovšetkýmpravidelneneinformujeopodstatnýchveciachtýkajúcichsamaloletých,
neposkytuje mu ani fotografie. Je potrebné si uvedomiť, že otec vo výkone trestu má obmedzené

možnosti ako byť informovaný o svojich maloletých deťoch, pričom ak si druhý rodič dobrovoľne
informačnúpovinnosťneplní,jepotrebné,abysúdzasiaholatomutorodičoviuložilinformačnúpovinnosť
autoritatívnym rozhodnutím, keďže tento rodič je v podstate jediným zdrojom informácii o maloletých
pre rodiča vo výkone trestu. Súd považoval za potrebné zabezpečiť otcovi formou uloženia povinnosti
matke pravidelné informácie o podstatných záležitostiach maloletých detí. Ide o prirodzenú súčasť

rodičovských práv, v zmysle už uvedeného § 25 ods. 6 Zákona o rodine.

32. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

33. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov
konania a súčasne ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom (§ 362 ods. 1 CSP) v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).

Tento rozsudok nemôžu účinne napadnúť odvolaním tí účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať
odvolanie proti rozsudku po vyhlásení rozsudku.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia podľa 4. časti CMP.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.