Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021202011
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1021202011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: H. G., trvale bytom: L. XXXX/XX, XXX
XX H., dátum narodenia: XX. O. XXXX, právne zastúpený: SMOLKA & LAMAČKA advokáti s.r.o., so
sídlom: Mlynské nivy 58, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 924 118, proti žalovanému
(sťažovateľovi): Mesto Malacky, so sídlom: Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913,
právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom: Twin City Tower, Mlynské
nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného sp. zn. 42045/2021, spis. č. 3387/2021 zo dňa 19. októbra 2021, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/341/2021 - 74
zo dňa 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 17.09.2021 (ďalej aj „žiadosť“) požiadal mesto

Malacky ako povinnú osobu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov(ďalejaj„infozákon“alebo„zákonoslobodeinformácií“)osprístupneniefotokópiídokumentov:
(i) ohlásenie stavebných prác stavebníka - mesto Malacky (podanie zo dňa 10.07.2020) a (ii) doplnenie
ohlásenia stavebných úprav stavebníka - mesto Malacky (podanie zo dňa 22.07.2020), ku ktorým mesto
Malacky ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 22.07.2020 Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav
č. j. ÚVaŽP/3530/35724/2020/GRE.

2.Žalovanýakoprvostupňovýorgán(mestskýúradMalacky)vydalrozhodnutieč.zázn.OP/39482/2021,
spis. č. 3387/2021 zo dňa 28.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žiadosti nevyhovel.
Prvostupňový orgán uviedol, že požadované informácie nemá k dispozícii, a to vzhľadom k tomu, že
požadované listiny boli odovzdané do konania vedeného na príslušnom stavebnom úrade podľa zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vykonávacej vyhlášky
č. 453/2000 Z. z.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca mal za to, že postup

prvostupňového orgánu bol v rozpore s § 14 ods. 2 a ods. 3 infozákona, pretože ak zo žiadosti nebolo
zrejmé, či ju žalobca adresoval prvostupňovému orgánu ako subjektu samosprávy alebo ako orgánu
vykonávajúcemu prenesený výkon štátnej správy, bolo povinnosťou prvostupňového orgánu vyzvať
žalobcu, aby uviedol konkrétnu povinnú osobu. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňovýorgán ako samosprávny subjekt tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bolo nevyhnutné
preskúmať plnenie povinností prvostupňového orgánu na úseku vedenia a uchovávania registratúrnych
záznamov, pretože bolo povinnosťou prvostupňového orgánu všetky registratúrne záznamy riadne

uchovávať. Žalobca súčasne uviedol, že v prípade, ak prvostupňový orgán ako samosprávny subjekt
tvrdí, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, bol povinný postupovať v zmysle § 15 ods. 1
infozákona a žiadosť postúpiť mestu Malacky ako stavebnému úradu.
4. Žalovaný ako odvolací orgán (primátor mesta) rozhodnutím sp. zn. 42045/2021, spis. č. 3387/2021
zo dňa 19.10.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie

žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5.Žalovanývodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutiauviedol,žeprvostupňovýorgánsprávneposúdil
žiadosť ako úplnú v zmysle § 14 ods. 2 infozákona, keďže zo žiadosti bolo zrejmé, ktorej povinnej osobe
bola určená, a preto nebolo potrebné žiadať o doplnenie žiadosti.
6. Námietku žalobcu, že prvostupňový orgán bol v zmysle § 15 infozákona povinný postúpiť žiadosť
žalovanému ako stavebnému úradu, žalovaný vyhodnotil v čase svojho rozhodovania za právne

irelevantnú. V priebehu odvolacieho konania bolo totiž zistené, že žalobca podal dňa 01.10.2021 novú
žiadosť o sprístupnenie informácií smerujúcu na žalovaného ako stavebný úrad s rovnakým predmetom
žiadosti (viď bod 1 tohto rozsudku) (ďalej aj „žiadosť 2“) a táto žiadosť bola v zákonnej lehote povinnou
osobou vybavená, a to ešte pred rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu.
7. Na podklade uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový orgán postupoval

pri vydaní prvostupňového rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi. Odvolanie žalobcu vyhodnotil
ako nedôvodné.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne
príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojitosti

s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca
zároveň navrhol, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie.
9. Ku skutkovému stavu žalobca uviedol, že okrem žiadosti podal dňa 01.10.2021 ďalšiu žiadosť (t.
j. žiadosť 2), ktorú smeroval na stavebný úrad mesta Malacky a prostredníctvom tejto žiadosti žiadal
totožné informácie. Žalobca uviedol, že žiadosť 2 podal výlučne v nadväznosti na skutočnosti uvedené

v prvostupňovom rozhodnutí - najmä s ohľadom na to, že prvostupňový orgán ako subjekt samosprávy
(stavebník) prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že požadované informácie nemá k dispozícii,
pretože mali byť poskytnuté mestu Malacky ako príslušnému stavebnému úradu do stavebného konania.
Na podklade žiadosti 2 vydala povinná osoba rozhodnutie, ktorým žiadosti 2 nevyhovela z dôvodu, že
fotokópie, ktoré žalobca žiadal, mali byť povinnej osobe odovzdané osobami, ktorým infozákon neukladá

povinnosť sprístupňovať informácie, ktoré od nich pochádzajú. Povinná osoba vyzvala tieto osoby, či
súhlasia so sprístupnením informácií a nebol daný súhlas so sprístupnením informácií. Voči tomuto
rozhodnutiu žalobca odvolanie nepodal.
10. Vo vzťahu k žalobným dôvodom žalobca uviedol, že závery žalovaného, ako aj postup
prvostupňového orgánu považuje za nesprávne a v rozpore s infozákonom. Žalobca uviedol, že

žiadosť podával mestu Malacky ako povinnej osobe bez určenia, či informácie žiada poskytnúť od
mesta Malacky ako od subjektu samosprávy (stavebníka) alebo od mesta Malacky ako od orgánu
vykonávajúceho prenesený výkon štátnej správy (stavebného úradu). Prvostupňový orgán však žiadosť
účelovo vyhodnotil ako žiadosť podanú žalovanému ako stavebníkovi (subjektu samosprávy). Žalobca
mal za to, že pokiaľ sa žalovaný uchýlil k danému rozlišovaniu, bol povinný postupovať podľa § 14

ods. 3 infozákona a vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti o uvedenie, ktorej povinnej osobe bola
smerovaná. Žalobca tiež namietal, že žalovaný bol povinný mať požadované informácie k dispozícii
titulom plnenia si povinnosti riadneho vedenia registratúrnych záznamov, avšak žalovaný sa s danou
námietkou nevysporiadal. Žalobca tiež uviedol, že prvostupňový orgán žiadosť v rozpore s § 15 ods. 1
infozákona nepostúpil subjektu, o ktorom vedel, že informácie má. Žalobca označil za neprípustné, aby

žalovaný odôvodnil „zhojenie“ porušenia § 15 ods. 1 infozákona tým, že v priebehu odvolacieho konania
zistil, že žalobca podal žiadosť 2.
11. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3 ods. 1 a
ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
o správnej žalobe rozhodol tak, že rozsudkom č. k. BA-6S/341/2021 - 74 zo dňa 11.09.2024 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. K uvedenému dospel z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), t. j. z dôvodu, že rozhodnutiavychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
12. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd akcentoval význam a zmysel práva na

informácie. Zdôraznil, že je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti
v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má
k dispozícii. Poukázal tiež na zásadu minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd - práva na
informácie - a z nej plynúcu povinnosť reštriktívneho chápania obmedzení sprístupnenia požadovaných
informácií.

13. Správny súd neakceptoval záver žalovaného, že v čase jeho rozhodovania bola aplikácia § 15
infozákona irelevantná, keďže žalobca podal žiadosť 2. Zdôraznil, že je nutné rozlišovať konanie o
žiadosti a konanie o žiadosti 2 s tým, že ide o dve samostatné konania, ktoré nemožno spájať alebo
na ne vzájomne odkazovať. V prípade konania o žiadosti bolo povinnosťou žalovaného dôkladne sa
vysporiadať s odvolacími námietkami, bez ohľadu na to, či žalobca podal žiadosť 2. V prípade, ak by
sa akceptoval postup žalovaného, došlo by podľa správneho súdu k obchádzaniu zákona a práva na

informácie. Bolo právom žalobcu podať žiadosť a žiadosť 2 a naopak, bolo povinnosťou žalovaného
sa dostatočným spôsobom s odvolaním vysporiadať a nie alibisticky a svojvoľne odkázať na konanie
o žiadosti 2.
14. Zároveň správny súd neakceptoval ani záver prvostupňového orgánu, ktorý preskúmavaným
rozhodnutím aproboval žalovaný, a teda, že povinná osoba nemala požadované informácie k dispozícii,

pretože boli odovzdané príslušnému stavebnému úradu. Správny súd s odkazom na judikatúru
kasačného súdu dôvodil, že povinná osoba musí sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky
k dispozícii, ale aj informácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii, pričom ak ich
v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá, mala by ich spracovať, resp. doplniť a sprístupniť
žiadateľovi. Dostatočným dôvodom na nesprístupnenie informácie preto podľa názoru správneho súdu

nebude skutočnosť, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, pretože boli odovzdané do konania na
stavebnom úrade (teda mestu Malacky). Správny súd uzavrel, že povinná osoba mala túto informáciu
získať a v prípade, ak by ju nezískala, bola povinná aplikovať § 15 ods. 1 infozákona a žiadosť postúpiť.
15. K inštitútu postúpenia žiadosti správny súd uviedol, že ak povinná osoba, na ktorú sa obrátil žiadateľ
o sprístupnenie informácie, vie o inej povinnej osobe, ktorá požadovanými informáciami disponuje, je

povinná príslušnej povinnej osobe žiadosť postúpiť a upovedomiť o tom žiadateľa.
16. Záverom odôvodnenia správny súd konštatoval, že neaplikoval žalobcom navrhovaný postup
podľa § 193 SSP. Odôvodnil to tým, že z obsahu žaloby a ani z administratívneho spisu nezistil
také mimoriadne dôvody (napr. verejný záujem, riziko omeškania alebo premlčania nárokov, ktorých
uplatnenie je viazané na požadovanú informáciu), pre ktoré by bolo potrebné, aby správny súd vykonal

vlastné dokazovanie ohľadne dôvodnosti nesprístupnenia informácie povinnou osobou a vstúpil tak
do rozhodovacej právomoci povinnej osoby. Dodal, že v zmysle dikcie § 193 SSP („môže“ uložiť
žalovanému)jenaúvahesprávnehosúdu,čisarozhodnepostupovaťpodľatohtoustanoveniaalebonie.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
17. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov

podľa § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. z dôvodu, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník
konania, nemal procesnú subjektivitu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci, a že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.
Sťažovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie
konanie.

18. Sťažovateľ primárne namietal nesprávne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie správnym súdom
vo vzťahu k žalovanému, čo odôvodňoval nasledovne:
-napadnutýrozsudokjenezákonný,nepreskúmateľnýanevykonateľný,nakoľkosprávnysúdnesprávne
ustálil pasívne vecne legitimovaný subjekt a jeho procesnú subjektivitu;
- primátor mesta Malacky je ako žalovaný uvedený v správnej žalobe, výzve Krajského súdu v Bratislave

na podanie vyjadrenia k žalobe a na predloženie spisov i v replike žalobcu. Následne v ďalších
písomnostiach už správny súd ako žalovaný subjekt označoval mesto Malacky, pričom správny súd
takto konal s iným, nesprávnym subjektom na strane žalovaného, a to bez toho, aby táto zmena bola
akokoľvek odôvodnená, prípadne vytýkaná žalobcom;
- vychádzajúc z § 180 ods. 1 SSP („žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom

opravnom prostriedku“) v spojitosti s § 19 ods. 2 infozákona [„ak ide o rozhodnutie obecného úradu,
o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)"] je v prejednávanej veci preskúmavaným rozhodnutím
rozhodnutie primátora mesta Malacky, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní proti rozhodnutiu mestského
úradu Malacky;- judikatúra súdov považuje úpravu v infozákone ohľadom rozhodovania obecného/mestského úradu za
špeciálnuprávnuúpravuvovzťahukzákonuč.369/1991Zb.oobecnomzriadení,pričomoodvolanívoči
rozhodnutiu obecného/mestského úradu rozhoduje starosta/primátor ako samostatný orgán, ktorému

infozákon takúto právomoc zveruje;
- orgán verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (odvolaní), v správnom
súdnom konaní disponuje pasívno-procesnou legitimáciou. Žalovaný orgán verejnej správy pritom nie
je určený žalobným tvrdením, ale priamo zákonom. V súlade so zásadou iura novit curia je správny
súd povinný sám žalovaného určiť, a to v nadväznosti na predmet prieskumu označeného žalobcom v

správnej žalobe;
- v prípade, ak správny súd koná s orgánom verejnej správy, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný,
jedná sa o vadu, ktorá zakladá takú nesprávnosť napadnutého rozsudku, ktorú možno napraviť len v
rámci kasačného konania, a to zrušením napadnutého rozsudku;
- z napadnutého rozsudku ako aj z listín doručovaných v predmetnom súdnom spore je zrejmé, že
správny súd nekonal so správnym orgánom verejnej správy - primátorom mesta Malacky, ale s mestom

Malacky;
- v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/5/2022 zo dňa 27.06.2022 na strane
žalovaného vystupovala primátorka mesta Púchov a v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžik/1/2020 zo dňa 27.01.2021 na strane žalovaného vystupoval starosta obce Veličná. Uvedené
rozhodnutia sa rovnako týkali rozhodnutí o odvolaní vo veci nesprístupnenia informácií.

19. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie ohľadom povinnosti sprístupnenia
informácií, čo odôvodňoval nasledovne:
- správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru v otázke povinnosti žalovaného sprístupniť
informácie na základe žiadosti, a to za situácie, kedy v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia už
došlo k vybaveniu žiadosti o sprístupnenie informácie podanej žalobcom dňa 01.10.2021 (žiadosti 2);

- v priebehu odvolacieho konania podal žalobca žiadosť 2 smerujúcu na mesto Malacky, ktorú v zákonnej
lehote (ešte pred rozhodnutím o odvolaní) povinná osoba vybavila rozhodnutím zo dňa 12.10.2021
(doručeným dňa 14.10.2021). Žalobca toto rozhodnutie nenapadol odvolaním, a teda toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2021. Žalovaný na uvedenú skutočnosť reflektoval v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia;

-vprípadežiadostiažiadosti2sajednaloožiadostiosprístupnenietýchistýchinformácií,tedaorovnaký
predmet konania, ako aj o identickú osobu žiadateľa - žalobcu, preto nemožno súhlasiť s názorom
správneho súdu, že sa jednalo o dve samostatné konania o dvoch žiadostiach, na ktoré nemožno
vzájomne odkázať;
- žalovaný postupoval správne z dôvodu v správnom práve aplikovateľnej zásady „nie dvakrát o tej istej

veci“, t. j. „ne bis in idem“. Vzhľadom na totožný predmet konania a totožného účastníka konania nastala
vo veci prekážka „ne bis in idem“;
- k prekážke rozhodnutej veci Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžso/3/2014 zo dňa 11.03.2014
uviedol: „Prekážka rozhodnutej veci („res iudicata“) ... patrí k procesnými podmienkam a jej existencia
(zistenie) vedie bez ďalšieho k zastaveniu správneho konania. Táto procesná prekážka nastáva

predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec, pričom o tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, táto sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb...“
- ak sa v tej istej veci už právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou prípadu, ak
sa podstatne zmenil skutkový stav;

- uvedené potvrdzuje aj odborná literatúra, podľa ktorej: „Ak bola informácia v minulosti poskytnutá alebo
neposkytnutá na základe riadneho rozhodnutia, je daný dôvod na odmietnutie žiadosti za uplatnenia
inštitúturesiudicata,lenaksamateriálnenezmenila(napr.jejrozsah)-atedalenaknedošlokpodstatnej
zmene skutkového stavu.“ (Ikrényi, P., Bako, M. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám.
Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023);

- žalovaný síce nevydal rozhodnutie, ktorým by rozhodol podľa § 22 ods. 1 infozákona v spojení s §
30 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), avšak poukázal v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia na skutočnosť, že k vybaveniu veci už došlo a nie je dôvod
na to, aby sa vo veci ďalej konalo, čo je potrebné vyhodnotiť ako správny postup;
- nesprávny je aj právny názor správneho súdu vo vzťahu k povinnosti postúpiť vec na vybavenie v

zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 infozákona. Na taký postup nebol dôvod, nakoľko povinná osoba by
postupovala už raz vybavenú vec, navyše „samej sebe“ a tomu istému orgánu, ktorý tú istú vec už
vybavil;- po zrušení preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia už nie je dôvodný iný postup
ako postup v zmysle § 22 ods. 1 infozákona v spojení s § 30 ods. 1 Správneho poriadnu, t. j. zastavenie
konania z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata);

- správny súd vec nesprávne právne posúdil a dostatočne sa nezaoberal námietkou žalovaného, že
povinná osoba v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia vec už vybavila, čím zaťažil napadnutý
rozsudok vadou nepreskúmateľnosti.
20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti označil napadnutý rozsudok za vecne správny a riadne
odôvodnený. Rozhodnutia a postupy žalovaného považoval za svojvoľné a účelové. Navrhol zamietnuť

kasačnú sťažnosť a priznať mu nárok na náhradu trov kasačného konania.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
21. Prejednávaná vec bola dňa 15.01.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Svk/1/2025.

22. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],
pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.
1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1
SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho
súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
23. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel
kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
24. Podľa § 2 ods. 1 infozákona: „Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ...“
25. Podľa § 15 ods. 1 infozákona: „Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované
informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi

žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie
k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18 ).“
26. Podľa § 18 ods. 2 infozákona: „Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v
zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. [...]“

27. Podľa § 19 ods. 2 infozákona druhá veta: „Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor).“
28. Podľa § 22 ods. 1 infozákona: „Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“
29. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku: „Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o

predbežnej otázke ...“
30. Podľa § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku: „Správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci
sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.“
31. Podľa § 4 písm. b) SSP: „Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány
územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v

meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.“
32. Podľa § 32 ods. 2 SSP: „Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon
neustanovuje inak.“
33. Podľa § 35 ods. 1 SSP: „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“

34. Podľa § 35 ods. 2 druhá veta SSP: „Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej
správy.“
35. Podľa § 180 ods. 1 SSP prvá veta: „Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom
opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

36. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zrušil preskúmavané
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vo veci nesprístupnenia informácií a vec vrátil povinnej
osobe na ďalšie konanie. Podstata sťažnostných námietok spočívala v tvrdení, že (I) správny súd
na strane žalovaného konal so subjektom, ktorý nemal procesnú subjektivitu a že (II) správny súdvec nesprávne právne posúdil a napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, keď neprihliadol na
skutočnosť vybavenia neskoršej, obsahovo totožnej infožiadosti žalobcu zo strany povinnej osoby, v
dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Ad. I - k procesnej subjektivite žalovaného
37. V medziach nastolených sťažnostných bodov pristúpil kasačný súd najprv ku skúmaniu procesnej
námietky, podľa ktorej mal správny súd na strane žalovaného konať so subjektom, ktorý nemal procesnú
subjektivitu.Sťažovateľvpodstatnomtvrdil,ženastranežalovanéhonemalovystupovaťmestoMalacky,
ale primátor mesta Malacky, ktorý rozhodol o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému

obecným úradom mesta Malacky. Kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.
38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce správne citoval ustanovenie § 180 ods. 1 SSP prvá veta
(žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku) v spojitosti s § 19
ods. 2 infozákona [ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor)],
avšak opomína, že Správny súdny poriadok vo všeobecných ustanoveniach definuje, ktoré subjekty sa
považujú za orgány verejnej správy na účely tohto zákona, a to v § 4 SSP.

39. V zmysle § 4 písm. b) SSP sa orgánmi verejnej správy na účely tohto zákona rozumejú orgány
územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice
mestské časti a samosprávne kraje. V prípade žalovaného tak bolo žalovaným mesto Malacky v súlade
s § 180 ods. 1 SSP prvá veta v spojitosti s § 4 písm. b) SSP. Mesto Malacky malo ako orgán verejnej
správy aj procesnú subjektivitu a procesnú spôsobilosť podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP.

40. V prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného
úradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je tak za žalovaného potrebné
považovať obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku.
41. Správny súd teda správne ustálil osobu žalovaného ako mesto Malacky a správne ho aj označil
v záhlaví napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok preto nemožno z tohto dôvodu považovať

za nezákonný, nepreskúmateľný a nevykonateľný tak, ako tvrdí sťažovateľ. Z výroku napadnutého
rozsudku je zrejmé, že správny súd pristúpil k zrušeniu tak preskúmavaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nemôže byť pochybnosť o tom,
že o žiadosti má v ďalšom konaní rozhodnúť mesto Malacky - obecný úrad (§ 2 ods. 1 v spojitosti s §
19 ods. 2 infozákona).

42. Kasačný súd tiež uvádza, že postupom krajského súdu a následne (po presune kompetencií ku
dňu 01.06.2023) správneho súdu nedošlo ani k nijakému ukráteniu procesných práv žalovaného a k
odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Je pravdou, že žalobca označil ako žalovaného primátora
mesta Malacky, žalovaný je však pri všeobecnej správnej žalobe určený zákonom (§ 180 ods. 1 v
spojitosti s § 4 písm. b/ SSP) a správny súd tak bol oprávnený ustáliť si ho aj odlišne od žalobcu,

a to podľa predmetu prieskumu uvedeného v správnej žalobe. Taktiež je pravdou, že krajský súd
adresoval prvotné procesné úkony žalovanému označenému ako primátor mesta Malacky (zaslanie
správnej žaloby a výzvy na vyjadrenie sa k nej a na predloženie administratívnych spisov ako aj zaslanie
replikyžalobcu).Naopak,správnysúdužadresovalpredvolanienapojednávaniežalovanémuakomestu
Malacky a takto ho označil aj v záhlaví napadnutého rozsudku, ktorý mu doručoval. V tejto súvislosti

však kasačný súd podotýka, že primátor mesta (starosta obce) je v zmysle § 13 ods. 1, ods. 4 písm.
c) a ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení predstaviteľom a štatutárnym orgánom mesta
(obce), ktorý zastupuje mesto (obec) vo vzťahu k štátnym orgánom. Preto striktné oddeľovanie medzi
mestom samotným a primátorom mesta v zmysle sťažnostnej argumentácie v kontexte prejednávanej
veci neobstojí, kedy rozdielny postup krajského súdu a správneho súdu spočíval len v čisto formálnom

označení žalovaného na písomnostiach súdu. Aj preskúmaním doručeniek založených v súdnom spise
kasačný súd zistil, že vo všetkých prípadoch tak zo strany krajského súdu, ako aj správneho súdu boli
písomnosti doručované do zhodnej elektronickej schránky (mesta Malacky), pričom mesto Malacky a
primátor mesta Malacky zdieľajú aj rovnakú adresu sídla. Samotné správne súdne konanie teda neviedlo
k nijakému materiálnemu ukráteniu práv účastníka konania na strane žalovaného. Napokon mesto

Malacky konajúce prostredníctvom primátora mesta Malacky podalo vo veci aj kasačnú sťažnosť, a teda
účastníkovi konania nebolo odňaté ani právo na podanie opravného prostriedku.
43. Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že samotné splnomocnenie na podanie kasačnej
sťažnosti a na zastupovanie v kasačnom konaní pre právneho zástupcu bolo udelené mestom Malacky
ako splnomocniteľom (konajúcim prostredníctvom p. J. Říhu, primátora mesta). Ak by kasačný súd

akceptoval argumentáciu sťažovateľa (ktorú však neakceptuje), že mesto Malacky nemá v správnom
súdnom konaní procesnú subjektivitu, pretože ju má len primátor mesta, potom by musel zvažovať
postup odmietnutia kasačnej sťažnosti z dôvodu absencie právneho zastúpenia (§ 459 SSP v spojitosti
s § 449 SSP), keďže splnomocnenie podpísal primátor v mene mesta Malacky a nie v mene svojom.44. Ani kasačnú námietku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v tejto otázke kasačný súd
nevyhodnotil ako dôvodnú. Sťažovateľ citoval dve rozhodnutia kasačného súdu, v ktorých bol ako
žalovaný označený starosta, resp. primátor obce, pričom rovnako išlo o prieskum rozhodnutí vo veci

nesprístupnenia informácií. Nemožno však konštatovať, že uvedené rozhodnutia zakladajú ustálenú
rozhodovaciu prax kasačného súdu, keď naproti tomu je v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu SR pod č. 15/2022 ZNSS uverejnený rozsudok sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022,
ktorý naopak titulom svojho zverejnenia v zbierke ustálenú prax kasačného súdu zakladá, a ktorý v
záhlaví rozsudku uvádza ako žalovaného mesto Púchov a takémuto označeniu sa stručne venuje v bode

59, pričom takisto išlo o prieskum rozhodnutí vo veci nesprístupnenia informácií (ďalej viď napr. rozsudok
sp. zn. 1Svk/22/2024 zo dňa 21.02.2025). V tomto smere možno poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu
prax kasačného súdu spočívajúcu v označovaní ministerstva ako žalovaného vo veciach, v ktorých v
druhom stupni rozhodoval minister (napr. rozhodnutia sp. zn. 2Svk/6/2024 zo dňa 29.01.20257, sp. zn.
7Svk/16/2022 zo dňa 31.01.2024 a mnohé ďalšie).
45. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažuje odchylné formálne označenie žalovaného

(primátor mesta Malacky namiesto správneho označenia - mesto Malacky) na prvotných procesných
úkonoch krajského súdu za takú vadu, ktorá by vplývala na zákonnosť napadnutého rozsudku a mala
by viesť k jeho zrušeniu. Všetky procesné úkony v správnom súdnom konaní sa dostali do dispozičnej
sféry žalovaného - mesta Malacky a všetky jeho procesné práva boli v konaní v plnej miere zachované.
Ad. II - k zákonnosti rozhodnutia žalovaného

46. Po vyhodnotení námietky absencie procesnej subjektivity žalovaného ako nedôvodnej pristúpil
kasačný súd k meritórnemu posúdeniu veci. V rámci nastolených sťažnostných bodov namietal
sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, pokiaľ ide o zákonnosť rozhodnutia
žalovaného a povinnosť sprístupniť informáciu napriek predchádzajúcemu vybaveniu obsahovo totožnej
infožiadosti žalobcu (žiadosti 2, viď body 6 a 9 tohto rozsudku).

47. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nezameral svoju obranu na obhajobu
postupu prvostupňového orgánu v konaní o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a netvrdil,
že prvostupňové rozhodnutie a postup predchádzajúci jeho vydaniu boli zákonné. Namietal však, že
zákonný bol postup odvolacieho orgánu, keď tento prihliadol na skutočnosť, že žalobca podal obsahovo
totožnú žiadosť, o ktorej povinná osoba rozhodla, a preto sú odvolacie námietky ohľadne povinnosti

prvostupňového orgánu postúpiť žiadosť a vysporiadať sa s povinnosťou mať informácie k dispozícii
už irelevantné a odvolanie zamietol, potvrdzujúc prvostupňové rozhodnutie o nevyhovení žiadosti ako
vecne správne.
48. Na základe preskúmania obsahu súdneho a administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že obe
žiadosti podané žalobcom (žiadosť zo dňa 17.09.2021 a žiadosť 2 zo dňa 01.10.2021) boli obsahovo

totožné, pretože ich predmetom boli rovnaké informácie požadované od tej istej povinnej osoby -
mesta Malacky, zakladali teda rovnaký predmet konania, a boli podané aj totožným účastníkom konania
- žalobcom. Obe žiadosti podané žalobcom zároveň predstavovali samostatné návrhy na začatie
správneho konania, s ktorými bolo potrebné sa zákonom predpokladaným spôsobom vysporiadať.
49.Kasačnýsúdvtejtosúvislostipodotýka,ženakonanieoinfožiadostisasubsidiárnevzťahujeSprávny

poriadok, ktorý však správny súd opomenul na vec aplikovať (§ 22 ods. 1 infozákona, podľa ktorého ak
nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní). Infozákon neupravuje osobitný procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade, že
totožný žiadateľ podá dve žiadosti o sprístupnenie totožných informácií totožnej povinnej osobe, ktorými
sa začínajú dve samostatné správne konania. Podľa § 22 ods. 1 infozákona sa na tento postup preto

uplatnia všeobecné ustanovenia Správneho poriadku.
50. Správny poriadok pre takýto prípad neupravuje tzv. prekážku veci začatej (inštitút litispendencie),
ktorá by bránila vedeniu neskôr začatého konania a vydaniu meritórneho rozhodnutia z dôvodu vedenia
skôr začatého konania. Upravuje len inštitút prerušenia konania (§ 29 ods. 1 Správneho poriadku), a to
pre prípad, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Predbežnou otázkou sa vo všeobecnosti rozumie

otázka, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania. Podľa § 40 ods. 1
Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán,
je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok
alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
51. Kasačný súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť osobitnú právnu úpravu infozákona,

ktorá pre vydanie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia zakotvuje veľmi krátke lehoty (12
pracovných dní pre vydanie prvostupňového a 15 dní pre vydanie druhostupňového rozhodnutia),
ktorých uplynutie spája s fikciou vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 3 a § 19 ods.
3 infozákona). Správny orgán je teda povinný vydať rozhodnutie v prísnych krátkych lehotách a plynutielehôt v správnych konaniach dokonca vyvoláva právne účinky spočívajúce v zmene hmotnoprávneho
stavu pre účastníka konania (fikcia nesprístupnenia informácií, ďalej viď aj bod 56 tohto rozsudku).
Podľa § 29 ods. 5 Správneho poriadku lehoty podľa tohto zákona počas prerušenia konania neplynú

(subsidiárne neplynú ani lehoty podľa infozákona). V záujme právnej istoty účastníka konania je preto
v prípade dvoch paralelne prebiehajúcich konaní vo veciach sprístupnenia informácií podľa kasačného
súdu daná potreba zabrániť plynutiu uvedených lehôt v jednom z konaní, a to jeho prerušením postupom
podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Postup správneho orgánu spočívajúci vo „vyčkaní si“ na vydanie
právoplatného rozhodnutia v inom správnom konaní v konaniach podľa infozákona totiž nie je možný,

pretože správny orgán musí rozhodnutie vydať v krátkej lehote a po uplynutí tejto lehoty dochádza
automaticky, ex lege, k fikcii negatívneho rozhodnutia. Doslovná právna úprava Správneho poriadku
(prijatého v roku 1967) nepomýšľala na fikciu vydania negatívnych rozhodnutí zakotvených zákonom o
slobode informácií (prijatom v roku 2000). Preto doslovný výklad § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý
umožňuje správnemu orgánu urobiť si o predbežnej otázke úsudok, musí ustúpiť výkladu účelovému,
systematickému a ústavne súladnému, odzrkadľujúcom i aktuálne spoločenské potreby, ktorý vedie

k potrebe jedno zo správnych konaní vo veciach sprístupnenia informácií prerušiť z dôvodu začatia
konania o predbežnej otázke.
52. Kasačný súd tak zastáva názor, že ak súčasne prebiehajú dve správne konania o žiadostiach
o sprístupnenie totožných informácií od totožnej povinnej osoby podaných totožným žiadateľom (na
prvostupňovom, resp. odvolacom orgáne), jedno z týchto konaní je potrebné prerušiť postupom podľa §

29 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke s cieľom zabrániť vydaniu
fiktívneho rozhodnutia, resp. vzájomne rozporných rozhodnutí, a ďalej za účelom správnej aplikácie
prekážky veci právoplatne rozhodnutej (viď ďalší odsek tohto rozsudku).
53. Z dôvodu vyššie uvedenej absencie prekážky litispendencie je pritom irelevantné, v poradí ktoré
konanie príslušný správny orgán preruší. V každom prípade však za účelom prerušenia jedného z

prebiehajúcich konaní majú správne orgány navzájom komunikovať a koordinovať svoj postup.
54. Ďalej Správny poriadok pre prípad konania o tej istej veci, než o akej už bolo právoplatne rozhodnuté,
upravuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej (inštitút res iudicata). Konkrétne, ustanovenie § 30 ods.
1 písm. i) Správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť konanie zastaviť, (i) ak sa v tej istej
veci právoplatne rozhodlo a (ii) skutkový stav sa podstatne nezmenil.

55. Kasačný súd zastáva názor, že podmienku tej istej veci je v prípade podania žiadosti o sprístupnenie
totožných informácií od tej istej povinnej osoby zo strany totožného žiadateľa potrebné považovať za
splnenú. Tou istou vecou totiž možno podľa odbornej spisby i judikatúry súdov rozumieť vec, ktorá sa
vyznačuje zhodnosťou účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania (napr. Potásch, Hašanová,
Vallová, Milučký, Medžová: Správny poriadok, 4. vydání, 2022, s. 271 - 282). Správny orgán si však má

v každom jednotlivom prípade starostlivo ustáliť, či ide o totožného účastníka konania, ako aj o totožný
predmet konania - teda o totožný nárok na sprístupnenie totožných informácií. Aj navonok zhodná
formulácia požadovaných informácií v texte infožiadosti nemusí viesť automaticky k záveru o zhodnom
predmete konania, ak predmet konania determinuje a diferencuje napríklad odlišný dátum podania
žiadosti (napr. požadované informácie znejú rovnako, ale v spojitosti s dátumom podania žiadostí sa

obsahovo líšia).
56. Kasačný súd ďalej zastáva názor, že prekážku res iudicata bude predstavovať len právoplatné riadne
rozhodnutie povinnej osoby v merite veci (pozitívne rozhodnutie alebo riadne odôvodnené písomné
negatívne rozhodnutie), a nie rozhodnutie fiktívne, vydané na základe § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3
infozákona. Fiktívne rozhodnutie je len nástrojom pre nečinnosť povinnej osoby umožňujúcim osobe

žiadateľa rýchle podanie odvolania alebo správnej žaloby. Uvedený názor je v súlade so stabilnou
judikatúrou kasačného súdu, podľa ktorej je v tej istej veci potrebné dať prednosť riadnemu rozhodnutiu
pred fiktívnym (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/8/2012 zo dňa 15.08.2012: „Faktické
vybavenie žiadosti, či už formou poskytnutia informácie, alebo formou odmietnutia, má vždy prednosť
pred konštatovaním existencie fiktívneho rozhodnutia.“; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Svk/19/2022 zo dňa 28.06.2022, bod 41: „vydanie riadneho rozhodnutia vo veci odvolania sťažovateľa
proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu po tom, čo už zo zákona nastala fikcia negatívneho
druhostupňového rozhodnutia, bude vzhľadom na doterajšiu rozhodovaciu prax v novom konaní pred
krajským súdom relevantné posúdiť ako dôvod pre zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g/
SSP.“). Fiktívne rozhodnutie ako špeciálny inštitút upravený osobitným zákonom - zákonom o slobode

informácií preto podľa kasačného súdu nebude zakladať prekážku res iudicata podľa ust. § 30 ods. 1
písm. i) Správneho poriadku. Uvedené však neznamená, že fikcia vydania rozhodnutia nie je v prípade
paralelne prebiehajúcich konaní v tej istej veci relevantná pre prerušenie konania (viď predchádzajúci
text), keďže predsa má pre účastníka konania negatívne právne konzekvencie, ktorým je potrebnézabrániť (zásah do hmotnoprávneho postavenia vo forme existencie rozhodnutia o nesprístupnení
informácií, ktoré je per se nepreskúmateľné, právna neistota v otázke, či a kedy bude vo veci druhej
žiadosti vydané riadne rozhodnutie a potreba sa proti fiktívnemu rozhodnutiu včas brániť podaním

odvolania a správnej žaloby).
57. Možno tak konštatovať, že v prípade, ak v totožnej veci totožného žiadateľa už bolo povinnou osobou
právoplatne rozhodnuté sprístupnením informácie alebo písomným negatívnym rozhodnutím a skutkový
stav sa podstatne nezmenil, táto povinná osoba alebo odvolací orgán je povinný zastaviť konanie podľa
§ 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Splnenie

všetkých zákonných podmienok pre zastavenie konania musí byť v rozhodnutí o zastavení konania
riadne odôvodnené. Fiktívne rozhodnutie vydané na základe § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 infozákona však
prekážku veci právoplatne rozhodnutej nezakladá.
58. Ak teda vo veci žalobcu odvolací orgán počas odvolacieho konania zistil, že žalobca podal dňa
01.10.2021 žiadosť 2, ktorú povinná osoba vybavila rozhodnutím zo dňa 12.10.2021 (doručeným
žalobcovi dňa 14.10.2021), a že ide o žiadosť o sprístupnenie totožných informácií, mal konanie prerušiť

z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
(pokiaľ teda nedošlo k opačnej situácii, teda k prerušeniu konania o žiadosti 2). Následne po tom, čo
o žiadosti 2 bolo právoplatne rozhodnuté (dňa 30.10.2021) a súčasne ak sa skutkový stav podstatne
nezmenil, mal žalovaný konanie zastaviť z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej podľa § 30
ods. 1 písm. i) Správneho poriadku.

59. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval, konanie pred ním neprerušil a o odvolaní rozhodol
dňa 19.10.2021, čo bolo ešte predtým, než sa konanie o žiadosti 2 právoplatne skončilo, pretože toto
konanie sa právoplatne skončilo až dňa 30.10.2021. V čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho
orgánu tak ešte neexistovala prekážka veci právoplatne rozhodnutej a žalovaný konanie nezastavil
procesným rozhodnutím.

60. Naopak, žalovaný sa s odvolaním (podaným vo veci pôvodnej žiadosti) vysporiadal meritórne,
a to spôsobom, ktorý ani infozákon ani Správny poriadok neupravuje, a to zamietnutím odvolania a
vyhodnotením odvolacích námietok vo svetle nového (neprávoplatného) rozhodnutia povinnej osoby o
žiadosti 2 ako nedôvodných, či právne bezvýznamných. Na základe zásady legality vyjadrenej v čl. 2
ods. 2 Ústavy SR môžu pritom štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kasačný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa podporeným
ním citovanou odbornou spisbou, podľa ktorej je res iudicata dôvodom pre odmietnutie poskytnúť
informáciu. Infozákon neupravuje prekážku res iudicata ako meritórny dôvod pre neposkytnutie
informácie rozhodnutím podľa § 18 ods. 2, resp. § 19 ods. 3 infozákona. Preto treba v zmysle § 22 ods.
1 infozákona subsidiárne aplikovať Správny poriadok, ktorý res iudicata upravuje v § 30 ods. 1 písm.

i) ako procesnú prekážku pre vydanie meritórneho rozhodnutia a ako dôvod pre vydanie procesného
rozhodnutia o zastavení správneho konania.
61. Z uvedených dôvodov preto aj kasačný súd vzhliadol preskúmavané rozhodnutie (aj v spojitosti s
prvostupňovým rozhodnutím, ako uvádza ďalej) ako nezákonné.
62. Sťažovateľ označil za nesprávny aj právny názor správneho súdu ohľadne povinnosti postúpiť vec

na vybavenie v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 infozákona. Tvrdil, že povinná osoba by postupovala
už raz vybavenú vec, navyše „samej sebe“. Tiež tvrdil, že po zrušení preskúmavaného rozhodnutia a
prvostupňového rozhodnutia už nie je dôvodný iný postup ako zastavenie konania z dôvodu prekážky
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).
63. Pokiaľ ide o povinnosť postúpiť vec a s tým súvisiace posúdenie postupu prvostupňového orgánu,

kasačný súd sa jednoznačne zhoduje so správnym súdom v tom, že postup prvostupňového orgánu
vo vzťahu k vybaveniu žiadosti žalobcu bol nezákonný. Žiadosť bola jasne adresovaná mestu Malacky
a povinnosťou mesta Malacky (či už konajúceho v rámci preneseného výkonu štátnej správy alebo
samosprávy, avšak stále ide o jednu a tú istú povinnú osobu) bolo vybaviť ju zákonne a v zmysle čo
najširšieho zabezpečenia práva žalobcu na prístup k informáciám (zásada minimalizácie zásadu do

základných práv). Kasačný súd pripomína, že na základe § 2 ods. 1 infozákona sa povinnou osobou
rozumie obec ako taká, bez ohľadu na to, výkonu akej jej kompetencie sa žiadosť o sprístupnenie
informácií týka, teda či sa týka výkonu samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy (tu ako
stavebného úradu). Na postavení obce (mesta) ako povinnej osoby v zmysle § 2 ods. 1 infozákona táto
skutočnosťničnemení.Kasačnýsúdužjudikoval,žeakékoľvekinternédôvodynastranepovinnejosoby

spočívajúce v jej organizačnom členení (tu argumentácia mesta Malacky, že informáciami nedisponuje,
lebo ich má mesto Malacky ako stavebný úrad) nemôžu byť pripísané na ťarchu žiadateľa (porov.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/36/2023 z dňa 29.10.2024).64. Povinná osoba vo veci žalobcu pritom konala nezákonne, alibisticky a účelovo, keď žiadosť
klasifikovala ako žiadosť adresovanú na mesto Malacky ako subjekt samosprávy a žiadosti nevyhovela
s tým, že žiadosť mala smerovať na mesto Malacky ako stavebný úrad, lebo mesto Malacky ako subjekt

samosprávy informáciami nedisponuje. Konala teda v rozpore s § 2 ods. 1 infozákona, keď samú seba
nepovažovala za povinnú osobu, pretože povinnou osobou jednoznačne ako obec (mesto) bola. Už
len na zdôraznenie účelového postupu povinnej osoby možno uviesť, že ak aj povinná osoba mala
(vzhľadom na vyššie uvedené však podľa kasačného súdu neoprávnené) pochybnosti o tom, ktorej
povinnej osobe bola žiadosť určená, nevyužila ani procesný postup spočívajúci vo výzve na doplnenie

žiadosti podľa § 14 ods. 3 infozákona a ani procesný postup spočívajúci v postúpení žiadosti podľa §
15 ods. 1 infozákona. Tieto procesné postupy síce vzhľadom na postavenie mesta Malacky ako jednej
a tej istej povinnej osoby neboli vo veci uplatniteľné, no stále by boli viedli k zabezpečeniu vyššej miery
ochrany práv žiadateľa, než strohé odmietnutie poskytnúť informácie.
65. Keďže povinnou osobou bolo mesto Malacky ako obec bez ohľadu na skutočnosť, výkonu ktorej jej
kompetencie sa žiadosť týkala, je vo svojej podstate pravdivá argumentácia sťažovateľa, že povinná

osoba by vec v prípade rešpektovania názoru správneho súdu postúpila vec samej sebe. Z pera
sťažovateľa však táto argumentácia vyznieva účelovo, keď povinná osoba v konaní práve naopak a v
neprospech žalobcu rozlišovala medzi povinnou osobou ako mestom Malacky - stavebným úradom a
povinnou osobou ako mestom Malacky - subjektom samosprávy a stavebníkom.
66. Kasačný súd preto konštatuje, že po vrátení veci na ďalšie konanie mesto Malacky ako povinná

osoba (ako stavebný úrad aj ako orgán samosprávy) posúdi žiadosť žalobcu a to v smere poskytujúcom
čo najširší rozsah práv žalobcu ako žiadateľa (či už v smere uspokojenia práva žalobcu na informácie
alebo riadneho odôvodnenia iného rozhodnutia), skúmajúc primárne podmienky pre zastavenie konania
pre prekážku res iudicata - viď ďalej. Urobí tak bez potreby uplatniť postup podľa § 14 ods. 3 infozákona
spočívajúci vo výzve na doplnenie žiadosti o upresnenie povinnej osoby, keďže žiadosť špecifikáciu

povinnej osoby obsahovala, a tiež bez potreby postúpiť vec podľa § 15 ods. 1 infozákona, keďže
postúpenievecipredpokladáexistenciudvochrôznychpovinnýchosôbaobec-mestoMalackyjejednou
a tou istou povinnou osobou.
67. Pokiaľ ide o námietku, že ďalší postup po vrátení veci správnym súdom by nepoviedol k inému
výsledku ako k zastaveniu konania, kasačný súd pripomína, že pre zastavenie konania podľa § 30

ods. 1 písm. i) Správneho poriadku musí byť okrem totožnosti veci splnená aj ďalšia podmienka, a
síce že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z obsahu spisu je zrejmé, že povinná osoba žiadosť 2
vybavila negatívne z dôvodu, že mesto Malacky ako pôvodca informácie nesúhlasilo so sprístupnením
informácie. Správny orgán bude v ďalšom konaní povinný skúmať, či sa skutkový stav, ktorý bol
podkladom na vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, podstatne nezmenil, teda či sa nevyskytli nové

okolnosti prípadu.
68. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že správny súd sa
nevysporiadal so skutočnosťou, že o obsahovo totožnej žiadosti (žiadosti 2) povinná osoba rozhodla,
kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Napadnutý rozsudok v dostatočnej miere reaguje
na všetky podstatné argumenty účastníkov konania. Na existenciu rozhodnutia o žiadosti 2 správny

súd prihliadol, avšak naň nesprávne neaplikoval procesné ustanovenia Správneho poriadku, v dôsledku
čoho dospel k parciálne nesprávnym právnym záverom, ktoré však nemali vplyv na správnosť výroku
napadnutého rozsudku.
VII. Záver
69. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej

sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý vo výsledku
rozhodol správne, keď preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Nesprávne právne posúdenie parciálnych otázok správnym
súdom nemá na výrok napadnutého rozsudku dopad. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť
sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

70. V ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom správneho súdu, avšak korigovaným
právnym názorom kasačného súdu vyjadrenom v tomto rozsudku.
71. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na neúspech
žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní.

72. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).I. V prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného
úradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je za žalovaného potrebné považovať
obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) Správneho súdneho poriadku.

II. Infozákon neupravuje osobitný procesný postup, ktorý sa uplatní v prípade, že totožný žiadateľ podá
dve žiadosti o sprístupnenie totožných informácií totožnej povinnej osobe, ktorými sa začínajú dve
samostatné správne konania. Podľa § 22 ods. 1 infozákona sa na tento postup preto uplatnia všeobecné
ustanovenia Správneho poriadku.
III. V prípade, že takéto správne konania prebiehajú súčasne (na prvostupňovom resp. odvolacom

orgáne), jedno z týchto konaní je potrebné prerušiť postupom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku
z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke s cieľom zabrániť vydaniu fiktívneho rozhodnutia, resp.
vzájomne rozporných rozhodnutí, a ďalej za účelom správnej aplikácie prekážky veci právoplatne
rozhodnutej.
IV. V prípade, ak v totožnej veci totožného žiadateľa už bolo povinnou osobou právoplatne rozhodnuté
sprístupnením informácie alebo písomným negatívnym rozhodnutím a skutkový stav sa podstatne

nezmenil, táto povinná osoba alebo odvolací orgán je povinný zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm.
i) Správneho poriadku z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej. Splnenie všetkých zákonných
podmienok pre zastavenie konania musí byť v rozhodnutí o zastavení konania riadne odôvodnené.
Fiktívne rozhodnutie vydané na základe § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 infozákona však prekážku veci
právoplatne rozhodnutej nezakladá.

V. Na základe § 2 ods. 1 infozákona sa povinnou osobou rozumie obec ako taká, bez ohľadu na
to, výkonu akej jej kompetencie sa žiadosť o sprístupnenie informácií týka, teda či sa týka výkonu
samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.