Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/130/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125209512
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5125209512.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam
Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
KRAJSPOL SK, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 14, 010 01 Žilina, IČO: 36 712 736 v konaní zast.
AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 proti žalovanému
Unistav Teplička s.r.o., so sídlom Fatranská 1326/124, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 418 633

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina
sp. zn. 56Cb/204/2025-76 zo dňa 26. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/204/2025-76 zo dňa 26. septembra 2025 p o t v r
d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu elektronicky dňa 04.09.2025, doplnený podaním zo dňa
05.09.2025 a vo výroku II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 04.09.2025,

doplneným podaním dňa 05.09.2025, sa žalobca domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
by súd v prospech žalobcu ako záložného veriteľa zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného
zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, okres: A., obec: B. C. D., kat. územie:
B. C. D., na LV č. XXXX, ako 1. stavba so súp. č. 1326, označená ako predajno-obchodné priestory
a kancelária a postavená na pozemku s parc. č. 1470/76 a 2. stavba so súp. č. 1357, označená ako
garáže a skladové priestory a postavená na pozemku s parc. č. 1470/74, za účelom zabezpečenia

peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorej zaplatenie je predmetom upomínacieho konania
vedeného pred Okresným súdom Banská Bystrica pod číslom konania 33Up/15/2025. Uviedol, že je
majiteľom pohľadávky voči žalovanému vo výške 9.480,- Eur s príslušenstvom, a to na základe dodania
tovaru diela vykonaného na základe objednávky žalovaného č. 13/2024/MV a následne vyúčtovaného
faktúrou č. V240515 zo dňa 14.05.2024, pričom Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom
konaní platobný rozkaz sp. zn. 33Up/15/2025 zo dňa 23.01.2025, proti ktorému podal žalovaný odpor,

v ktorom spochybňuje nárok žalobcu z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru a služieb (diela).
Zároveň ale žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie dohody, na základe ktorej mal záujem zaplatiť
istinu a náhradu trov konania s tým, že žalobca si nebude uplatňovať nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania. Do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia upomínací súd nerozhodol
o ďalšom postupe. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Žilina, okres: A., obec: B. C. D., kat. územie: B. C. D., na LV č. XXXX, 1. stavba so súp.

č. 1326, označená ako predajno-obchodné priestory a kancelária, postavená na pozemku s parc. č.
1470/76 a 2. stavba so súp. č. 1357, označená ako garáže a skladové priestory a postavená napozemku s parc. č. 1470/74. Od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu sa situácia žalovaného
zhoršuje, je evidovaný ako dlžník Všeobecnej zdravotnej poisťovne z titulu nezaplateného zdravotného
poistenia vo výške 3.780,31 Eur, pričom predpis poistného predstavuje priamo exekučný titul, ako

dlžník Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 Eur, ako osoba, voči
ktorej je vedené exekučné konanie Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025
na základe exekučného titulu z 23.01.2025. Zároveň je všetok dohľadateľný majetok žalovaného
založený v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, IČO: 00 151 653, a to vrátane
nehnuteľností popísaných žalobcom ako vlastníctvo žalovaného, existujúcich zásob bez ohľadu na

miesto, kde sa nachádzajú; budúcich zásob, ktoré žalovaný nadobudne a pohľadávok žalovaného voči
jeho odberateľom z predaja zásob. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6NCdo/5/2022 zo dňa 28.11.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/39/2018 zo
dňa 28.02.2018 zdôraznil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia nie je posilniť postavenie veriteľa, ale
zabrániť zhoršeniu jeho pozície. Samotný žalovaný si je vedomý svojho záväzku voči žalobcovi a len
plnenie odďaľuje. Nehnuteľnosti sú jediným zistiteľným majetkom žalovaného, a teda jediný majetok,

z ktorého prichádza do úvahy uspokojenie aj pohľadávky žalobcu. Žalovanému aktuálne nič nebráni
v tom, aby nehnuteľnosti previedol. Ak by žalovaný nehnuteľnosti previedol na tretie osoby bez toho, aby
nanichviazlosudcovskézáložnéprávo,žalobca„stratí“natietonehnuteľnostiakýkoľvekdosah,atedaaj
možnosť uspokojiť sa ich predajom, a to aj v prípade, ak by bol v tomto konaní úspešný. Prípadný úspech
by teda mal už len akademický, ale nie reálny význam, keďže reálne uspokojenie v rámci exekučného

konania bude zmarené alebo výrazne sťažené. Takýmto konaním dôjde k reálnemu zhoršeniu pozície
žalobcu ako veriteľa. Pre žalovaného pritom zriadenie záložného práva nebude v zásade predstavovať
žiadne obmedzenie, žiadny zásadnejší zásah do jeho aktuálne existujúcich práv.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným, a to obchodno-záväzkový vzťah a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 9.480,- Eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu, avšak nemal osvedčenú ďalšiu základnú podmienku
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne

a musí bezprostredne hroziť. Nestačí len domnienka žalobcu, že v prípade, ak by žalovaný previedol
dotknuté nehnuteľnosti na tretie osoby bez toho, aby na nich viazlo sudcovské záložné právo, žalobca
stratí dosah na predmetné nehnuteľnosti, a teda aj možnosť uspokojiť sa ich predajom. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu,
že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie,

ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak
podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so
svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa
jeho speňažiteľnosť, pričom táto skutočnosť nijakým spôsobom nebola osvedčená či preukázaná. Ak

by súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe žalobcom tvrdených skutočností,
potom by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo do úvahy aj automatické právo žalobcu nariadiť
zabezpečovacie opatrenie, čím by bola zjavne porušená zásada proporcionality. Takýto záver je zjavne
nežiadúci a nezodpovedá podstate zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len
konštatovanie, že žalobca má splatnú pohľadávku a že žalovaný môže vykonať také úkony, ktorými by

mohol ohroziť exekúciu pohľadávky žalobcu.

4. Súd prvej inštancie ku žalobcom doloženým úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv konštatoval, že i keď preukazujú existenciu záväzkov na strane žalovaného, zároveň
preukazujú, že ich úhrada je zabezpečená zriadením záložných práv na jednotlivé zálohy, a teda,

že existencia predmetných záväzkov žalovaného ako dlžníka neohrozuje uspokojenie žalobcovej
pohľadávky, nakoľko ich úhrada je krytá dotknutými záložnými právami. Zároveň podľa predmetných
úradných výpisov, ako aj podľa výpisu (výsledky vyhľadania) z Notárskeho centrálneho registra
záložných práv, údaje týkajúce sa záložných práv zriadených v prospech záložných veriteľov boli
registrované v rokoch 2021 až 2024 (august) a podľa dodatočných informácií na predmetných úradných

výpisoch, dňa 19.08.2024, dňa 11.07.2024 a dňa 26.09.2023 pri predmetných záložných právach bolo
registrovanévzdaniesačastizáložnéhoprávazostranyzáložnéhoveriteľaanievzniknovéhozáložného
práva, príp. jeho rozšírenie. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že aj keby mal žalobca záväzky
voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Poprade, čožalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, a hoci je evidovaný ako osoba, voči ktorej je vedené exekučné
konanie pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025, uvedená skutočnosť
ešte sama o sebe nepreukazuje, že exekúcia pohľadávky žalobcu je bezprostredne ohrozená. Súd

prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že podľa výpisu zo stránky E., ktorý bol
doložený žalobcom do spisu ako dôkaz, vyplýva, že žalobca (poznámka odvolacieho súdu: správne
malo byť „žalovaný“) v roku 2024 dosiahol zisk vo výške 29.888,- Eur, kým v roku 2023 dosiahol
stratu, s tým, že hodnota jeho pohľadávok je vyššia ako hodnota záväzkov. Zároveň je z predmetného
dokumentu zrejmé, že celkové výnosy žalovaného za rok 2024 boli vo výške 8,26 miliónov eur, kým v

roku 2023 boli len vo výške 8,13 miliónov eur. Z uvedeného je zrejmé, že u žalovaného nedochádza
k zásadným kvalitatívnym (keďže záložné práva boli zriadené podľa čísla ich registrácie minimálne
pred dvomi rokmi), ani kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcim odôvodnenú
obavu, že prípadná exekúcia bude zmarená, sťažená alebo úplne znemožnená. Napriek tomu, že má
žalovaný viacero záväzkov, ktoré mnohé sú zabezpečené záložnými právami a hoci aj nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom návrhu žalobcu, sú predmetom zálohu, pričom súd prvej inštancie poukázal na

skutočnosť, že predmetné záložné právo bolo zriadené pred viac ako štyrmi rokmi - 29.03.2021, nakoľko
súd prvej inštancie nemal osvedčené také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou
mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu
môže byť ohrozený - viď ekonomické ukazovatele žalovaného - prehľad o firme zo stránky E., súd prvej
inštancie nemal osvedčenú druhú kumulatívnu podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

a to bezprostredné ohrozenie výkonu exekúcie.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že z e-mailovej komunikácie právnych zástupcov žalobcu a
žalovaného je zrejmé, že žalovaný má záujem uzavrieť so žalobcom dohodu o urovnaní, na základe
ktorej by uhradil žalobcovi istinu a trovy konania bez úrokov z omeškania. Nakoľko v predmetnom

maili je vyjadrená vôľa žalovaného predmetnú pohľadávku, aj keď bez úrokov z omeškania, žalobcovi
uhradiť, napriek tomu, že mail je zo dňa 24.02.2025 a žalovaný v odpore podanom proti platobnému
rozkazu poprel existenciu žalobcovej pohľadávky, súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by prípadná
exekúcia žalobcovej pohľadávky bola ohrozená bezprostredne. Žalobca tvrdil, že navrhnutím dohody
žalovaný chcel len natiahnuť čas, ale žalobca ani netvrdil, ani neosvedčil také konanie žalovaného,

ktoré by uvedené osvedčovalo. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal hodnotu nehnuteľností, ktoré majú byť zaťažené sudcovským záložným právom, a teda
samotná primeranosť požadovaného zásahu formou zriadenia záložného práva nebola osvedčená.
Súd prvej inštancie pritom primárne konštatoval, že z listinných dôkazných prostriedkov predložených
žalobcom nevyplýva iné zabezpečenie žalobcovej pohľadávky.

6. Súd prvej inštancie rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, hoci išlo o návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania, ktoré vo veci samej je vedené v rámci upomínacieho
konania a keďže žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, avšak v konaní mu žiadne trovy nevznikli, súd
prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalobca v celom rozsahu
odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie.

8. Žalobca mal v odvolaní za to, že z podaného návrhu a k nemu priložených dôkazov nepochybne
vyplývala reálna, bezprostredná obava z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, ako aj primeranosť

navrhovaného zásahu do práv žalovaného, ktoré spolu s osvedčením existencie a dôvodnosti
peňažného nároku žalobcu plne odôvodňovali jeho nariadenie. Súd prvej inštancie v rozpore so
zákonným znením § 343 ods. 1 CSP pri svojom právnom posúdení vychádzal z právneho záveru, že
ohrozenie exekúcie musí vzniknúť len ako dôsledok právnych alebo faktických úkonov dlžníka a nie
vyplynúť z celkových skutkových okolností prípadu, keď obava z ohrozenia exekúcie môže byť daná

nielen v prípade konania samotného dlžníka, ale aj v prípade skutočností vzniknutých bez prispenia
dlžníka, resp. aj nekonaním dlžníka, čo sa deje aj v súdenej veci. Žalobca nemá do dnešného dňa
voči žalovanému judikovanú pohľadávku a nemôže viesť proti nemu exekúciu. Napriek tomu, že návrh
na vydanie platobného rozkazu podal pred tým ako boli vydané exekučné tituly pre nižšie popísanéexekúcie. A to za stavu, kedy narastajú a pribúdajú dlhy ako aj exekúcie žalovaného a jeho jediný
majetok je zaťažený v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s.. Žalovaný napriek tomu, že v mailovej
komunikácii z 24.02.2025 navrhol uzavretie dohody, do dnešného dňa neuhradil ani len istinu. Všetok

majetok dlžníka je zaťažený záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s., čo dokladá záver,
že záväzok žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a. s. musí byť vysoký, keď je potrebný taký široký
rozsah, založenie celého majetku žalovaného. Táto skutočnosť za stavu, kedy žalovaný neplatí ani
ostatnésvojezáväzky,vyvolávadôvodnýpredpokladblízkejrealizáciezáložnéhopráva,priktorommôže
dôjsť k celému spotrebovaniu výťažku získaného realizáciou záložného práva. Žalovanému rovnako nič

nebráni v tom, aby svoj majetok, najmä predmetné nehnuteľnosti, previedol na tretiu osobu.

9. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný mal už v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie
záväzok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške 3.780,31 Eur, ktorý v zmysle údajov
internetovej stránky E. ku dňu 23.09.2025 narástol na 5.547,52 Eur; záväzok voči Regionálnemu úradu
verejného zdravotníctva v Poprade vo výške 123,75 Eur; záväzok voči veriteľovi KJJ Group, s.r.o., Mojš,

pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/2004/2025 exekúcia, ktorá bola
nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Up/35/2025
zo dňa 23.01.2025, dátum vydania poverenia 24.07.2025, dátum zverejnenia poverenia 03.08.2025.
K predmetným záväzkom v priebehu rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj následne pribudol
záväzok voči Sociálnej poisťovni vo výške 5.946,91 Eur, ako aj ďalšie štyri exekúcie, a to záväzok

voči veriteľovi Katarína Michalingová, IČO: 53 500 041, pre ktorý je Okresným súdom Banská Bystrica
vedená exekúcia pod sp. zn. 49K/2109/2025, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/896/2025 zo dňa 03.07.2025, dátum vydania poverenia 10.09.2025;
záväzok voči veriteľovi Štefan Budzák, IČO: 44 407 165, pre ktorý je vedená Okresným súdom Banská
Bystrica pod sp. zn. 45Ek/1992/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného rozkazu Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/134/2025 zo dňa 10.02.2025, dátum vydania poverenia: 22.09.2025;
záväzok voči veriteľovi J-D Company SK, s.r.o., IČO: 51 293 862, pre ktorý je vedená Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 67Ek/2328/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/51/2025 zo dňa 12.05.2025, dátum vydania poverenia:
24.09.2025; záväzok voči veriteľovi KRANKAS, s.r.o., IČO: 36 372 111, pre ktorý je vedená Okresným

súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 17Ek/2336/2025 exekúcia, nariadená na podklade platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Up/1013/2025 zo dňa 04.08.2025, dátum vydania
poverenia: 29.09.2025. Všetci piati exekuční veritelia sú pritom, ako plynie aj z predmetu ich a
žalovaného podnikateľskej činnosti, jeho dodávateľmi, t.j. ich činnosť je nevyhnutná pre fungovanie jeho
podnikania.Vprípadevšetkýchpopísanýchexekúciižalovanýnepodalodpor,tedatietozáväzkyuznáva,

napriek tomu ich do dnešného dňa neuhradil, čo dokladá radikálne zhoršenie jeho finančnej situácie
od počiatku roku 2025. Keby mal potrebné peniaze na ich úhradu zo svojej podnikateľskej činnosti,
svoje uznávané záväzky by nepochybne uhradil. Žalovaný však tieto záväzky neplní, dôsledkom čoho
sú aj prebiehajúce exekúcie, kedy rastie zadlženosť žalovaného o úroky z omeškania, náklady spojené
s uplatnením pohľadávky, náklady trov právneho zastúpenia, ako aj náklady exekučného konania a

hrozí bezprostredná realizácia záložného práva Slovenskej sporiteľne, a. s. na jeho jediný majetok.
Predmetné skutočnosti dokladajú, že finančná situácia žalovaného v roku 2025 nie je taká priaznivá
a nezmenená ako uzatvoril súd prvej inštancie z údajov internetovej stránky E. za roky 2023 a 2024,
ale naopak sú prítomné výrazné kvalitatívne a kvantitatívne zmeny majetkovej podstaty žalovaného,
ktoré zakladajú dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu po jej judikovaní príslušným

súdom. Podľa žalobcu z popísaných okolností a konania samotného dlžníka, ktorý dlhodobo neplní svoje
uznávame záväzky, ktoré dlhy a exekúcie kontinuálne narastajú a pribúdajú od počiatku roka 2025 a
ich prítomnosť indikuje výrazné kvalitatívne a kvantitatívne zmeny majetkovej podstaty dlžníka, ktorého
jediný majetok je založený v prospech jediného veriteľa a žalovaný ho môže kedykoľvek previesť, ktorý
napriek tomu, že následne vyjadril ochotu uhradiť žalobcovi istinu a trovy právneho zastúpenia, tieto

do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani dodnes žalobcovi neuhradil, plynie
reálna a bezprostredná obava z ohrozenia exekúcie pohľadávky žalobcu, o ktorej po podaní odporu
žalovaného nebolo dosiaľ stále rozhodnuté a žalobca teda nemôže viesť exekúciu, hoci jeho pohľadávka
vzniklaskôrakopohľadávky,resp.exekučnétituly,napodkladektorýchsúvsúčasnostiprotižalovanému
vedené exekúcie.

10. Podľa žalobcu nemožno sa plne stotožniť ani so záverom súdu prvej inštancie, že záväzky
žalovaného voči Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré sú kryté záložným právom, neohrozujú uspokojenie
pohľadávky žalobcu. Splnenie týchto záväzkov je zabezpečené záložným právom viaznucim na jedinommajetku žalovaného. A to za stavu, kedy žalovaný neplní ani svoje ostatné záväzky. V prípade realizácie
záložného práva môže dôjsť k spotrebovaniu celého výťažku realizácie záložného práva a žalovaný iný
majetok, z ktorého by žalobca mohol uspokojiť svoju pohľadávku, nemá. Finančná situácia žalovaného

sa zhoršila od počiatku roku 2025, a teda skutočnosť, že predmetné záložné práva boli zriadené v
roku 2025 a čiastočne zmenené v roku 2024, nemôže mať pre posúdenie miery ohrozenia uspokojenia
pohľadávky žalobcu podstatný význam. K záverom súdu prvej inštancie, že neosvedčil existenciu
záväzkov žalovaného, uviedol, že tieto ako i doba, od ktorej boli detekované, plynie z výpisu zo stránky
E., ktorý žalobca predložil ako dôkaz a ktorý súd prvej inštancie bez ďalšieho pokladal za dôkaz vo

vzťahu k ekonomickým ukazovateľom žalovaného. Keby bola finančná situácia žalovaného taká, ako
súd prvej inštancie dovodil z ekonomických ukazovateľov za roky 2023, 2024, svoje splatné záväzky by
si riadne plnil a neboli by voči nemu vedené exekúcie. Jeho súčasná situácia mu zjavne neumožňuje
úhradu jeho záväzkov. Predmetné okolnosti veci dokladajú opak záveru súdu prvej inštancie, a to, že
došlo k podstatným zmenám majetkovej hodnoty žalovaného, ktoré plne odôvodňujú obavu, že prípadná
exekúcia pohľadávky žalobcu bude zmarená, resp. úplne znemožnená. V prípade nenariadenia

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia hrozí, že príde o jedinú možnosť ako dosiahnuť uspokojenie
jeho pohľadávky. Primeranosť zásahu nemožno pomerovať hodnotou predmetných nehnuteľností,
nakoľko bezprostredným následkom zriadenia záložného práva nie je jeho výkon, a teda strata
vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Pri posudzovaní otázky primeranosti je
potrebné prihliadnuť aj k skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti sú už predmetom záložného práva.

K tomu však súd prvej inštancie pri posudzovaní otázky primeranosti neprihliadal. Zistenie hodnoty
predmetných nehnuteľností pritom predpokladá vypracovanie znaleckého posudku, a teda súčinnosť
žalovaného, čo môže zmariť účel sledovaný navrhovaným zabezpečovacím opatrením a zároveň
žalovaný nemá žiadnu právnu povinnosť potrebnú súčinnosť poskytnúť. Dôsledkom uvedeného by tak
bolo de facto znemožnené poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 v spojení s § 344 CSP
výzvou zo dňa 12.11.2025 umožnil žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Písomnosti boli žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa
28.11.2025 márnym uplynutím úložnej lehoty (§ 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z.z. o

elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(zákon o e-Governmente)), v určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia sa žalovaný nevyjadril.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.19. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených
žalobcom v odvolaní, pričom v zmysle § 329 ods. 2 v spojení s § 344 CSP vychádzal zo stavu v čase
vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k správnych skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, keď
návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a v konaní na súde prvej inštancie
ex offo odvolací súd nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalobcu dopĺňa
ďalšie dôvody, pričom odvolací súd vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty uplatnené žalobcom
v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).

21. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom v podstate predstavuje sudcovské záložné právo,

ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv
garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť
až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
Zabezpečovacím opatrením, nariadenia ktorého sa žalobca domáhal, má byť zriadené záložné právo
na špecifikované nehnuteľnosti žalovaného a má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu

titulom plnenia na základe objednávky žalovaného č. 13/2024/MV a následne vyúčtovaného faktúrou č.
V240515 zo dňa 14.05.2024. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal potom,
ako Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 33Up/15/2025
zo dňa 23.01.2025, proti ktorému podal žalovaný odpor, pričom do podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia upomínací súd nerozhodol o ďalšom postupe.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil nárok žalobcu na zaplatenie sumy
9.480,- Eur s príslušenstvom, pre ktorej vymoženie žiada žalobca prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu, avšak žalobca neosvedčil ďalšiu základnú podmienku
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho

rozhodnutia, keď neosvedčil také konkrétne správanie a konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že právo, resp. nárok žalobcu môže byť
ohrozený.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z právneho záveru, že ohrozenie

exekúcie musí vzniknúť len ako dôsledok právnych alebo faktických úkonov dlžníka a nie vyplynúť
z celkových skutkových okolností prípadu, kde obava z ohrozenia exekúcie môže byť daná nielen v
prípade konania samotného dlžníka, ale aj v prípade skutočností (okolností) vzniknutých bez prispenia
dlžníka, resp. aj nekonaním dlžníka, čo sa deje aj v súdenej veci, kedy žalovaný dlhodobo neplní svoje
uznávané záväzky, kedy dlhy a exekúcie žalovaného kontinuálne narastajú a pribúdajú od počiatku roka

2025, kedy jediný majetok žalovaného je založený v prospech jediného veriteľa a žalovaný ho môže
kedykoľvek previesť a kedy žalovaný napriek odporu proti platobnému rozkazu následne vyjadril ochotu
uhradiť pohľadávku žalobcu v časti istiny a trov konania, avšak neurobil tak.

24. Zabezpečovacím opatrením súd môže podľa § 343 ods. 1 CSP zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne
znamená zákonná požiadavka upravená v § 343 ods. 1 CSP, že zabezpečovacím opatrením môže
súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže exekúciou sa rozumie
nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá

povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky,
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku
a keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, odvolací súd

je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“
je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu
navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený,
teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúťexekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Zhodne
so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd konštatuje, že k záveru o potrebe nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia môže súd dôjsť len vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia

osvedčí také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa
takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu
rozhodnutia, pričom zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne
a bezprostredne hroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia.
Pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto ohrozenie exekúcie musí

vždy vychádzať z požiadavky dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby faktických alebo právnych úkonov
smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ako aj z požiadavky ich osvedčenia,
tak ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Hoci vzhľadom na procesný postup pri nariaďovaní
zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu
žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka
smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky

nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia pohľadávky, a to bez ohľadu na
správanie sa dlžníka. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho
opatrenia, keďže súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať,
či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie,
a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti

umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci
však takéto skutočnosti z návrhu žalobcu nezistil ani odvolací súd.

25. Žalobca síce v odvolaní uvádza, že ním popísané okolnosti veci dokladajú opak záveru súdu
prvej inštancie, a to, že došlo k podstatným zmenám majetkovej podstaty žalovaného, avšak ku akým

konkrétnym kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám majetkovej podstaty žalovaného malo dôjsť a
najmä, že ide o také zmeny, ktoré odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie, žalobca ani v odvolaní
neuvádza. Za kvalitatívne alebo kvantitatívne zmeny majetku žalovaného totiž nie je možné považovať
vznik záväzkov žalovaného, ich neuhrádzanie, narastanie ich výšky a ich pribúdanie, rovnako ani
vydávanie platobných rozkazov proti žalovanému a nepodávanie odporov, či začatie a pribúdanie

exekúcii. Tieto okolnosti vypovedajú len o tom, že žalovaný má záväzky, ktoré neplní a ktoré sú
judikované a sú predmetom exekučných konaní. Neschopnosť uhrádzať splatné a aj exekuované
záväzkyvšakniejeprejavomkvalitatívnejalebokvantitatívnejzmenymajetkovýchpomerovžalovaného.
Rozhodovacia prax je totiž dlhodobo ustálená v tom, že samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom
na nariadenie predbežného opatrenia a medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia

by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/144/1997
z 22.07.1997 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod R20/1998).
Keďže existencia záväzkov nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bolo bez

právneho významu tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odo dňa podania návrhu zadlženosť žalovaného
vzrástla a že sú proti žalovanému vedené ďalšie exekúcie a rovnako bez právneho významu bola aj
okolnosť, že žalovaný po podaní odporu vyjadril ochotu uhradiť žalobcovi istinu pohľadávky, na ktorej
zabezpečenie sa žalobca nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáhal. V tomto kontexte rovnako
bez právneho významu boli aj hypotetické konštatovania žalobcu v odvolaní, že keby žalovaný mal

potrebné peniaze, svoje záväzky by nepochybne uhradil.

26. Pokiaľ aj pred podaním návrhu došlo ku kvalitatívnej zmene majetkových pomerov žalovaného, a to
zriadeniu záložného práva v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., súd prvej inštancie správne
konštatoval, že predmetné záložné právo bolo zriadené v roku 2021 a čiastočne zmenené v roku 2024, a

preto nemôže z hľadiska obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie mať potrebnú časovú a vecnú relevanciu.
Žalobca síce v odvolaní dôvodí hrozbou bezprostrednej realizácie záložného práva veriteľa Slovenská
sporiteľňa,a.s.,avšakidelenodomnienkyadohadyžalobcu,ktoréniesúničímpodloženéaosvedčené.
Nepodložené a neosvedčené sú aj domnienky a dohady žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti môže
žalovaný kedykoľvek previesť. Hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

nestačia, ale zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie hrozba skutočne existuje. Dôvodom na použitie zabezpečovacieho opatrenia preto môže byť
len reálnosť obavy ohrozenia, kedy obava z ohrozenie exekúcie musí reálne a bezprostredne hroziť
a musí mať určitú intenzitu. Zhodne so súdom prvej inštancie preto aj odvolací súd je toho právnehonázoru, že žalobca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie potrebu bezodkladne upraviť pomery
strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď neosvedčil obavu, že exekúcia bude
ohrozená.

27. Ak žalobca neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená, bolo bez právnej relevancie
vyhodnocovať primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť však odvolací
súd udáva, že nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie
nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je

ohrozený a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer, resp. ak navrhované opatrenie výrazne
nezasahuje do ostatných práv žalovaného, napr. výkonu podnikateľskej činnosti. Aby tak súd mohol
učiniť a nariadiť zabezpečovacie opatrenie aspoň čiastočne, je na žalobcovi, aby osvedčil, že zriadenie
záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečiť.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalobcu dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako aj závislé rozhodovanie o náhrade trov konania, o ktorej súd prvej inštancie správne
rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, bol by mu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovaný však bol v odvolacom
konaní pasívny a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto za danej
situácie bolo v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu na mieste rozhodnúť priamo tak,
že odvolací súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).