Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101431
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0724101431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX C., zast.: Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra vnútra č. SPSČ-PO3-2024/003660-003 zo dňa 18. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca, naposledy zaradený vo funkcii referenta
operačného strediska Krajského riaditeľstva Banskej Bystrici, bol od 01. 05. 1998 v služobnom pomere
príslušníka Policajného zboru, z ktorého bol uvoľnený na vlastnú žiadosť podľa § 191 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Banskej Bystrici číslo: 473 zo dňa 18. 11. 2016 k 31. 12. 2016. Žalobcovi bol
následne Rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností
a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SPOU-OSZ-50236 - 2/2017 – VZ zo dňa
09. 02. 2017 priznaný podľa § 143z ods. 1, § 143ac ods. 1 písm. a), § 58, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a)
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) odchodné v zmysle žiadosti

žalobcu od 08. 12. 2016 vo výške 10 901,28 eur.

2. Proti personálnemu rozkazu o uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom
31. 12. 2016 sa žalobca odvolal. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16. 03.
2017, č. KM-OLVS-5/2017/OPK tak, že odvolanie zamietol. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou
domáhal preskúmania zákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici
Rozsudkom č. k. 24 S 97/2019-89 zamietol správnu žalobu žalobcu. Proti cit. rozsudku podal kasačnú

sťažnosť žalobca, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7Ssk/137/2022 zo dňa 31. 05.
2023 tak, že podľa § 462 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil správnou
žalobounapadnutérozhodnutiežalovaného,akoajpersonálnyrozkazouvoľnenížalobcuzoslužobnéhopomeru dňom 31. 12. 2016 a vec vrátil riaditeľovi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.

3. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici číslo:
273 bol žalobca podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 16. 07. 2023 zaradený do pôvodnej
funkcie starší referent operačného strediska a operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s miestom výkonu
stálej štátnej služby v Banskej Bystrici.

4. Rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia, sekcie personálnych a sociálnych činností
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SPSČ-OSZ-50236 - 013/2023 – VZ zo dňa 04. 10. 2023
bolo žalobcovi podľa § 105 ods. 6, § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. odňaté odchodné. Podľa
§ 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. bol menovaný povinný odchodné prijaté po skončení
služobného pomeru dňom 31. 12. 2016 v sume 10 901,28 eur vrátiť odboru sociálneho zabezpečenia,

sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Suma 10 901,28
eur bola žalobcovi podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. zrazená z nedoplatku na služobnom
plate a prevedená na osobitný účet odboru sociálneho zabezpečenia.

5. Žalobca bol následne na vlastnú žiadosť podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený

zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici číslo: 296 zo dňa 25. 08. 2023 dňom 31. 08. 2023.
Zároveň požiadal žiadosťou zo dňa 06. 09. 2023, aby mu bolo priznané odchodné podľa zákona č.
328/2002 Z.z.. Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 08. 12. 2023, č. p. SPSČ-OSZ-50236 - 17/2023 – VZ

podľa§143zods.1,§143acods.1písm.a)a§58vsúlades§81ods.3písm.a)zákonač.328/2002Z.z.
priznal žalobcovi odchodné vo výške 15 709,23 eur s tým, že odbor sociálneho zabezpečenia sekcie
personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predmetnú sumu poukáže
do 60 dní odo dňa vydania predmetného rozhodnutia na osobný účet uvedený v žiadosti žalobcu o
priznanie odchodného (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Vyšiel zo zistenia, že služba žalobcu

trvala 26 rokov a 120 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru žalobcovi patrí odchodné vo
výške jedenásťapol násobku základu určeného podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002
Z.z.. Za základ vzal priemerný mesačný služobný plat žalobcu vo výške 1 366,02 eur. Prílohou
prvostupňového rozhodnutia bol výpočet odchodného.

6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27. 12. 2023, o ktorom rozhodol
žalovaný tu preskúmavaním rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2024, č. SPSČ-PO3-2024/003660-003
vydaným prostredníctvom ministra vnútra tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Na odôvodnenie
citoval znenie § 143z ods. 1, § 33 ods. 2, § 143ac ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 písm. a) a f), §

60 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a uviedol, že výška odchodného bola s poukazom na § 143z
ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. určená podľa § 33 ods. 2 cit. zák., účinného do 30. 04. 2013, ako
jedenásťapol násobok základu 1366,02 eur, čo predstavuje odchodné vo výške 15 709,23 eur. Základom
na výpočet výsluhovej dávky bol podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. priemerný
mesačný služobný plat podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý žalobca dosiahol v príjmovo

najlepšom skončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie
základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ktorým bol rok 2022. Tento základ vo výške 1
366 eur pozostával z funkčného platu vo výške 749 eur, z prídavku za výsluhu rokov vo výške 320 eur, z
hodnostného príplatku vo výške 32 eur, z rizikového príplatku vo výške 33,50 eur, z osobného príplatku
vo výške 131,50 eur a z príplatku za nerovnomernosť času služby vo výške 100 eur. Zložky služobného

platu orgán verejnej správy prvého stupňa nepovažoval pre účely posúdenia nároku na výsluhovú dávku
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. Za relevantné. V konaniach o nárokoch na výsluhové dávky príslušný
orgán takéto informácie odboru sociálneho zabezpečenia nepredkladá. Žiadne ustanovenie zákona č.
328/2002 Z.z. nezaväzuje orgán verejnej správy prvého stupňa údaje o zložkách služobného platu,
potrebné na určenie základu pre výpočet výsluhovej dávky, získavať a evidovať a už vôbec nie uvádzať

v rozhodnutí o priznaní dávky. Potrebným ukazovateľom na určenie sumy výsluhovej dávky je výška
základu. V prípade žalobcu priemerný služobný plat podľa § 60 ods. 2 zákona sa. 328/2002 Z.z.. Pokiaľ
žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že do základu na výpočet výsluhovej
dávky mu mal byť spätne v priemernom služobnom plate za rok 2022 započítaný prídavok za výsluhurokov, rizikový príplatok, osobný príplatok, hodnostný príplatok a príplatok za nerovnomernosť času
služby tak, ako tomu bolo za mesiace jún 2023 a august 2023, žalovaný odkázal na stanovisko oddelenia
miezd a platov Centra podpory v Banskej Bystrici č. CPBB-OMP-2023/001528 zo dňa 15. 01. 2024.

Z predmetného stanoviska vyplynulo, že žalobcovi za čas neplatného skončenia služobného pomeru
od 01. 01. 2017 do 15. 07. 2023 patrí služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) zákona
č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru, t.j. v mesiaci
december roka 2016. Žalobca mal v decembri roka 2016 priznaný služobný príjem vo výške 1 366 eur,
pričom zložky jeho služobného platu predstavovali: funkčný plat 749 eur, prídavok za výsluhu rokov 320

eur, rizikový príplatok 33,50 eur, osobný príplatok 131,50 eur, hodnostný príplatok 32 eur a príplatok
za nerovnomernosť času služby 100 eur. Základ pre výpočet výsluhovej dávky bol správne určený
podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. z priemerného mesačného služobného platu
podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328 /2002 Z.z., ktorý žalobca dosiahol v príjmovo najlepšom ukončenom
kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok
výsluhového zabezpečenia, ktorým bol rok 2022. Vzhľadom k tomu, že za uvedený rok patril žalobcovi

taktiež služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril
v čase pred neplatným skončením služobného pomeru, t.j. v mesiaci december roka 2016, nemohli
byť súčasťou tohto príjmu žalobcom namietané zložky vo výške, v akej mu patrili v čase po novom
ustanovení do funkcie dňom 16. 07. 2023. Iba v prípade, ak by žalobca po novom ustanovení do
funkcie dňom 16. 07. 2023 pokračoval v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru celý deň

ďalší kalendárny rok, mohol by tento rok príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného
pomeru v rozhodujúcom období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.
V kalendárnych rokoch 2017 až 2022 a za január až jún 2023 patril žalobcovi služobný príjem vo
výške 1 366 eur mesačne, čo je spolu 78 mesiacov x 1366 eur a od 01. 07. 2023 do 15. 07. 2023
patril žalobcovi služobný príjem vo výške 660,96 eur, čo predstavuje celkom 107 208,96 eur. Žalovaný

ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z podkladov, ktoré mal odbor sociálneho
zabezpečenia k dispozícii už v priebehu prvostupňového konania vyplýva, že podľa § 60 ods. 2 zákona
č. 328/2002 Z.z. mal žalobca priemerný mesačný služobný plat v roku 2013 vo výške 1 189,14 eur,
v roku 2014 vo výške 1 228,77 eur, v roku 2015 vo výške 1 289,13 eur, v roku 2016 vo výške 1
362,66euravrokoch2017až2022vovýške1366eur.Vposlednommesiacipredneplatnýmskončením

služobného pomeru, t.j. mesiaci december roka 2016, žalobcovi patrí služobný príjem vo výške 1
366 eur. Základ pre výpočet výsluhovej dávky bol určený podľa § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č.
328/2002 Z.z. z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60 ods. 2 cit. zák., ktorý žalobca
dosiahol v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku služobného pomeru v rozhodujúcom
období na zistenie základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, ktorým bol rok 2022. Zložky

služobného platu nie sú pre účely posúdenia nároku na výsluhovú dávku relevantné. V konaní o nároku
na výsluhovú dávku príslušný orgán takéto informácie odboru sociálneho zabezpečenia nepredkladá.
Žiadne ustanovenie zákona č. 328/2002 Z.z. nezaväzuje orgán verejnej správy prvého stupňa údaje
o zložkách služobného platu potrebného na určenie základu pre výpočet výsluhové dávky získavať
a evidovať a uvádzať v rozhodnutí o priznaní dávky. Potrebným ukazovateľoch na určenie sumy

výsluhové dávky je výška základu (v posudzovanom prípade podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.).
Žalovaný zdôraznil, že za čas neplatného skončenia služobného pomeru žalobcovi patrí služobný
príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru a nie v čase po novom
ustanovení do funkcie dňom 16. 07. 2023. V príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom
služobného pomeru žalobcu v rozhodujúcom období bol rok 2022, kedy žalobcovi patril služobný príjem,

ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru, t.j. mesiaci december roka
2016. Namietané zložky vo výške, v akej žalobcovi patrili v čase po novom ustanovením do funkcie
dňom 16. 07. 2023 nemohli byť súčasťou tohto príjmu. V prípade, ak by žalobca po novom ustanovení
do funkcie pokračoval v služobnom pomere celý ďalší kalendárny rok, mohol byť tento rok príjmovo
najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom období. Vo vzťahu

k prevzatiu prvostupňového rozhodnutia matkou žalobcu žalovaný uviedol, že napriek uvedenému
prvostupňové rozhodnutie vyvolalo spôsobilé právne účinky, pričom žalobca proti nemu podal na pošte
v Lučenci dňa 09. 02. 2024 odvolanie, čím potvrdil dispozíciu s prvostupňovým rozhodnutím. V záujme
právnej istoty bola žalobcovi opätovne doručená overená fotokópia prvostupňového rozhodnutia (s
dátumom prevzatia 31. 01. 2024). Za zmätočnú a žalovaný označil námietku žalobcu, podľa ktorej je

prvostupňové rozhodnutie predčasné, nakoľko vychádza z výšky výsluhového dôchodku priznaného
rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia č. SPSČ-OSZ-50236-16/2023-VZ zo dňa 08. 02. 2023,
ktoré v čase rozhodovania o odchodnom nenadobudlo právoplatnosť. Napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 25. 07. 2024.Správna žaloba

7. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 18. 09. 2024 správnu žalobu na Správny súd v Bratislave,
ktorý ju Uznesením sp. zn. 15Sas/36/2024 zo dňa 20. 09. 2024, právoplatným dňa 20. 09. 2024,
postúpilSprávnemusúduvBanskejBystrici(ďalejlen„správnysúd“).Námietkyžalobcusakoncentrovali
na otázku posúdenia základu pre výpočet výsluhovej dávky a na absenciu doručenia napadnutého
rozhodnutia žalobcovi, ktoré mu bolo doručené len v kópii. Žalobca uviedol, že k neplatnému skončeniu

jeho služobného pomeru došlo pochybením a nekompetentnosťou žalovaného, a preto následne mu
mal počas celého tohto obdobia patriť rovnaký príjem. Príjem žalobcu, z ktorého bol následne vypočítaný
základnaodchodné,bolnaniekoľkorokov„zablokovaný“,atobezakéhokoľvekspätnéhoprehodnotenia
po vydaní rozsudku Najvyšším správnym súdom SR sp. zn. 7Ssk/137/2022 zo dňa 31. 05. 2023.
Výška priemerného mesačného služobného platu v údajne príjmovo najlepšom roku 2022 v sume
1 366 eur nezodpovedá podľa žalobcu reálnej výške príjmu osôb s rovnakým, či porovnateľným

služobným zaradením v rámci služobného pomeru v rozhodnom čase. Uvedené preukazuje tiež to,
že po novom ustanovení žalobcu do funkcie v roku 2023 už dosahoval príjem vo výške približne 2
200 eur. Od mesiaca júl 2023 boli žalobcovi priznané v rámci mzdy aj prídavok za výsluhu rokov,
rizikový príplatok, osobný príplatok, hodnostný príplatok a príplatok za nerovnomernosť času služby,
pričom do základu na výpočet odchodného mu neboli započítané. Predmetné príplatky mali byť priznané

a zohľadnené spätne v priemernom služobnom plate, čo sa malo odraziť v konečnom dôsledku aj v rámci
roka 2022. Z napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, na základe čoho bol rok 2022
určený ako príjmovo najlepším skončeným kalendárnym rokom služobného pomeru v rozhodujúcom
období, keďže príjem žalobcu bol od neplatného skončenia služobného pomeru až do rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR rovnaký. Na záver žalobca navrhol správnemu súdu, aby zrušil

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15. 01. 2025. Poukázal na priebeh
služobného pomeru žalobcu s tým, že došlo k zrušeniu rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru
súdom. Za nespornú označil započítanú dobu služobného pomeru. Základ na výpočet odchodného bol
určený v súlade s § 60 ods. 2 a § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. z príjmovo najlepšieho
skončeného kalendárneho roka služobného pomeru v rozhodujúcom období, a to z roku 2022. Výška

odchodného je odvodená od dĺžky trvania služobného pomeru a základu na výpočet odchodného
(v prípade žalobcu upraveného v paragrafe 143ac zákona č. 328/2002 Z.z.). Žalovaný poukazoval
na stanovisko oddelenia miezd a platov Centra podpory v Banskej Bystrici k zložkám mesačného
služobného príjmu žalobcu, ktorý mu bol vyplatený za obdobie od 01. 01. 2017 do 15. 07. 2023.
K námietke určenia základu na výpočet dávky výsluhového zabezpečenia žalovaný odkázal na § 60 ods.

1, 2, § 143z ods. 1, § 33 ods. 2 písm. a) bod 1., § 33 ods. 2 (účinného do 30. 04. 2013), § 143ac ods. 1
písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., § 84 ods. 2 a 3, § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. V sume 1 366 eur
sú zahrnuté všetky príplatky, ktoré žalobca v správnej žalobe žiada zahrnúť. Tieto sú však v sume,
v akej patrili naposledy pred skončením služobného pomeru, teda v mesiaci december 2016. Spätné
prehodnotenie výšky služobného príjmu za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru nie je

podľa právnej úpravy možné. Žalovaný v prípadoch neplatného skončenia služobného pomeru aplikuje
rovnaký postup a vychádza zo služobného príjmu potvrdeného príslušným oddelením miezd vo výške,
ktorý patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru (§ 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.).
K určeniu roku 2022 ako príjmovo najlepšieho skončeného kalendárneho roku žalovaný uviedol, že rok
2023 nie je možné určiť za príjmovo najlepší ukončený kalendárny rok, nakoľko sa nejedná o skončený

kalendárny rok, keďže žalobcovi služobný pomer skončil v priebehu roka 2023, a to dňom 31. 08. 2023.
V rokoch 2017 až 2022, ktoré predstavujú ukončené kalendárne roky, mal žalobca totožný priemerný
služobný plat vo výške 1 366 eur určený podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.. V rokoch 2013
až 2016, čo sú tiež ukončené kalendárne roky pred skončením služobného pomeru žalobcu, mal žalobca
nižší priemerný služobný plat. Za tendenčnú označil žalobnú námietku výberu roku 2022 ako príjmovo

najlepšieho ukončeného kalendárneho roku v rokoch 2017 až 2022, kedy žalobca dosahoval rovnaký
služobný príjem. Zákon č. 328/2002 Z. z. výslovne nerieši otázku, ktorý rok vybrať ako príjmovo
najlepším, ak je takýchto rokov v rozhodujúcom období viac. Ak by bol vybratý ktorýkoľvek z rokov 2017
až 2022, žalobca by nedosiahol priaznivejší výsledok a uvedené by nijako neovplyvnilo výšku priznanejdávky výsluhového zabezpečenia. Vo väzbe na namietanú preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaný zdôraznil, s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR, čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR, § 3 ods. 5, § 32 ods. 2, § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), že v odôvodnení rozhodnutia sa
nemusia dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré mali pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Žalovaný tiež
uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podrobne vysporiadal i s námietkou žalobcu
týkajúcou sa doručovania napadnutého rozhodnutia. Originál napadnutého rozhodnutia bol žalobcovi

doručovaný do vlastných rúk prostredníctvom pošty, pričom pochybením na strane pošty bola zásielka
s originálom prvostupňového rozhodnutia doručená do rúk jeho matky. Na základe dispozície žalobcu
s originálom prvostupňového rozhodnutia žalobca podal proti nemu odvolanie zo dňa 27. 12. 2023,
pričom v úvode odvolania uviedol, že mu bolo dňa 13. 12. 2023 doručené prvostupňové rozhodnutie
s tým, že prvostupňové rozhodnutie bolo z neznámeho dôvodu doručené jeho matke, ktorá mu ho
následne odovzdala. Žalobca disponuje originálom prvostupňového rozhodnutia, bol s ním uzrozumený

a oboznámený a pred doposlaním overenej fotokópie, ktorú prevzal dňa 31. 01. 2024 podal už dňa 27.
12. 2023 odvolanie, v ktorom uvádzal skutočnosti zistiteľné len z doručeného originálu prvostupňového
rozhodnutia. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike zo dňa 05. 02. 2025 zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe.
S odkazom na znenie § 85 ods. 6 a § 86 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. namietal, že nedošlo
k navýšeniu jednotlivých zložiek jeho služobného príjmu počas doby 6 rokov, t.j. počas doby neplatného

skončenia služobného pomeru. Z nenavýšeného príjmu bol následne vypočítaný základ na výpočet
odchodného, a to bez prehodnotenia. V ďalšom poukazoval na princíp legality, princíp právnej istoty,
akoinavyjadrenievbližšienešpecifikovanomrozhodnutíÚstavnéhosúduČRanajudikatúruÚstavného
súdu SR. Jednotlivé zložky služobného príjmu označil za tak podstatné okolnosti, bez ktorých je
rozhodnutie vo veci priznania odchodného nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Opätovne namietal

nedoručenie prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk. Žalovaný dupliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP)

preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203
ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to v súlade s § 107 ods. 2
SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol

a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu od dňa 31. 12. 2025.
Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu
dňa 03. 02. 2026 (§ 137 ods. 3 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

11. Predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného vydané
prostredníctvom ministra vnútra, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi priznané odchodné v sume 15 709,23 eur. Medzi účastníkmi konania
je sporná výška základu na výpočet odchodného.

12. Správny súd úvodom uvádza, že nie je sporné, že služobný pomer žalobcu vznikol dňa 01. 05. 1998,
t.j. pred 01. 05. 2013 a skončil sa dňa 31. 08. 2023. V súvislosti so spôsobom výpočtu odchodného na
účely zákona č. 328/2002 Z. z., správny súd uvádza, že odchodné je upravené v § 33 a nasl. zákona č.
328/2002Z.z.,pričomvzmysle§143zods.1zákonač.328/2002Z.z.vprípadeodchodnéhoupolicajta,
ktorého služobný pomer vznikol pred 01. 05. 2013 a jeho služobný pomer trvá aj po 30. 04. 2013, sa

nárok na odchodné a jeho výšku posudzuje podľa predpisov účinných do 30. 04. 2013 okrem základu na
výpočet odchodného, ktorý sa určí podľa § 143ac ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa ustanovenia §
33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného do 30. 04. 2013 policajtovi patrí odchodné, ak jeho služobný
pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalšískončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov
trvania služobného pomeru. Konečne v zmysle § 143ac ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. má
žalobca nárok na odchodné, ktoré sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu podľa § 60

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych
rokov (za roky 2013–2022) pred dňom skončenia služobného pomeru, a to v príjmovo najlepšom
skončenom(jednom)kalendárnomroku služobnéhopomeruvrozhodujúcomobdobínazisteniezákladu
na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, nakoľko do 30. 04. 2013 služobný pomer žalobcu trval
najmenej 15 skončených rokov (v prípade žalobcu ku dňu 30. 04. 2013 mal dobu služobného pomeru:

15 rokov a 360 dní). Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. priemerným mesačným služobným
platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov (s určitými výnimkami), ktoré mu patrili
v príslušnom roku a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré tieto služobné platy patrili, vynásobený
koeficientom 30,417 a zaokrúhlený na eurocent smerom nahor.

13. Žalobca argumentoval, že výška jeho priemerného mesačného služobného platu v údajne príjmovo

najlepšom roku 2022 v sume 1 366 eur nezodpovedá reálnej výške príjmu osôb s rovnakým,
či porovnateľným služobným zaradením v rámci služobného pomeru v rozhodnom čase a že mu
mali byť spätne (aj v rámci roka 2022) v priemernom služobnom plate zohľadnené a priznané zložky
služobného príjmu, a to prídavok za výsluhu rokov, rizikový príplatok, osobný príplatok, hodnostný
príplatok a príplatok za nerovnomernosť času služby tak, ako mu boli priznané od mesiaca júl 2023.

14. Správny súd vyhodnotil predmetné žalobné námietky ako nedôvodné. Z obsahu administratívneho
spisu mal správny súd preukázané, že služobný pomer žalobcu bol ku dňu 31. 12. 2016 Personálnym
rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici číslo: 473 zo dňa 18.
11. 2016 skončený neplatne, o čom rozhodli súdy (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

7Ssk/137/2022 zo dňa 31. 05. 2023). V súlade s ust. § 196 ods. 1 a § 84 ods. 2 písm. a) až m) zákona
č. 73/1998 Z.z. za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu (od 01. 01. 2017 do 15.
07. 2023) mu patrí služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru. Zákon č. 73/1998 Z. z. nároky policajta po zrušení rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného
pomeru vymedzuje jednoznačne tak, že za celý čas, počas ktorého by bol inak v služobnom pomere

sa mu doplácajú presne ustanovené platové náležitosti. Smerodajné sú priznané platové náležitosti
zodpovedajúce stavu, ktorý bol pred neplatným skončením služobného pomeru, t.j. v posudzovanom
prípade v decembri 2016. Žiadne ďalšie nároky, ktoré by mohli vyplývať z trvania služobného pomeru
takémuto policajtovi podľa cit. zákona neprináležia. Nová výška zložiek služobného príjmu tvoriacich
služobný plat je policajtovi priznaná až jeho skutočným nástupom do služby po zrušení rozhodnutia

o jeho prepustení, čo sa v prípade žalobcu udialo dňom 16. 07. 2023 (Personálny rozkaz riaditeľa
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banskej Bystrici číslo: 273).

15. Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banskej Bystrici číslo:
273 bol žalobcovi podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. priznaný za čas neplatného skončenia

služobného pomeru od 01. 01. 2017 do 15. 07. 2023 služobný príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m)
zákonač.73/1998Z.z.,ktorýmupatrilvčasepredneplatnýmskončenímslužobnéhopomeruprefunkciu
starší referent operačného strediska operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Banskej Bystrici. Správny súd uvádza, že medzi totožnými účastníkmi prebieha pred tunajším súdom
i ďalše správne súdne konanie pod sp. zn. 28 Sas/16/2024 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného vo veci priznania výsluhového dôchodku žalobcovi. Správny súd vo veci vedenej pod
sp. zn. 28 Sas/16/2024 postupom v súlade s § 102 ods. 1 SSP požiadal žalovaného o doplnenie
administratívneho spisu o predloženie rozhodnutia o priznaní služobného príjmu žalobcovi v mesiaci
december 2016 vo výške 1 366 eur so zložkami platu: funkčný plat - 749 eur, prídavok za výsluhu
rokov - 320 eur, rizikový príplatok - 33,50 eur, osobný príplatok - 131,50 eur, hodnostný príplatok - 32

eur, nerovnomernosť času služby - 100 eur a mzdových listov žalobcu za roky 2013 až 2016.

16. Žalovaný v reakcii na výzvu správneho súdu predložil vo veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn.
28 Sas/16/2024 dňa 08. 01. 2026 mzdové listy žalobcu za predmetné obdobie a potvrdenie oddelenia
miezd a platov Centra podpory v Banskej Bystrici o výške a zložení služobného príjmu žalobcu v mesiaci

december 2016, ktoré preukazuje, aký služobný príjem, resp. v akej výške boli žalobcovi jednotlivé
zložky služobného príjmu príslušnými personálnymi rozkazmi postupne priznané s platnosťou k mesiacu
december 2016. Správny súd v súvislosti s týmto konaním nazrel do súdneho spisu vedeného pod sp.
zn.28Sas/16/2024aoboznámilsasobsahompodaniažalovanéhozodňa08.01.2026ajehoprílohami,ktorých fotokópie si trvalo pripojil do súdneho spisu (č.l. 71 - 81). Správny súd mal potom za preukázané,
že platové náležitosti žalobcu pred jeho neplatným uvoľnením zo služobného pomeru dňom 31. 12. 2016
boli nasledovné: funkčný plat - 749 eur, prídavok za výsluhu rokov – 320 eur, rizikový príplatok - 33,50

eur, osobný príplatok - 131,50 eur, hodnostný príplatok – 32 eur, nerovnomernosť času služby - 100 eur.

17. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný poukazoval na to, že priemerný mesačný služobný plat
žalobcu podľa § 60 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v roku 2013 bol vo výške 1 189,14 eur, v roku 2014
vo výške 1 228,77 eur, v roku 2015 vo výške 1 289,13 eur, v roku 2016 vo výške 1 362,66 eur a v rokoch

2017 až 2022 (v čase neplatného skončenia služobného pomeru bol žalobcovi priznaný služobný príjem
vo výške, v akej mu patril pred neplatným skončením služobného pomeru v mesiaci december roka
2016) vo výške 1 366 eur (podiel súčtu služobných platov v sume 16 392 eur a počtu 365 kalendárnych
dní vynásobený koeficientom 30,417 a zaokrúhlený na eurocent smerom nahor predstavuje sumu 1
366,02 eur). Porovnaním priemerných mesačných služobných platov žalobcu za roky 2013 až 2022,
na podklade žalovaným predložených mzdových listov žalobcu, bolo potrebné za základ podľa § 60

ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vziať sumu 1 366,02 eur, keďže rok 2022 bol príjmovo najlepším
skončeným (jedným) rokom žalobcu v rámci posledných desiatich (roky 2013 až 2022) pred dňom
skončenia služobného pomeru (31. 08. 2023).

18. Žalovaný už výstižne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že v príjmovo najlepšom ukončenom

kalendárnom roku služobného pomeru žalobcu v rozhodujúcom období, ktorým bol rok 2022, žalobcovi
patril príjem podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) zákona č. 73/1998 Z.z., ktorý mu patril v čase
pred neplatným skončením služobného pomeru v mesiaci december roka 2016, a preto jeho súčasťou
nemohli byť žalobcom namietané zložky služobného platu vo výške, v akej mu patrili po jeho novom
ustanovení do funkcie dňom 16. 07. 2023. Prípadná zmena výšky služobného príjmu v priebehu trvania

služobného pomeru u iných policajtov s rovnakým, či porovnateľným služobným zaradením, než žalobca
(starší referent operačného strediska operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Banskej Bystrici) za sporné obdobie neplatného skončenia služobného pomeru žalobcu (od 01. 01.
2017 do 15. 07. 2023) nemá čo do určenia základu na výpočet odchodného v posudzovanom prípade
žalobcu žiaden vplyv.

19. Správny súd nespochybňuje, že žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru Banskej Bystrici číslo: 473 zo dňa 18. 11. 2016 neplatne uvoľnený dňom 31. 12. 2016
zo služobného pomeru. V zmysle ustanovenia § 196 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z. zrušením
rozhodnutia o skončení služobného pomeru žalobcu nastal právny stav, podľa ktorého patrí policajtovi

od skončenia služobného pomeru až do jeho nástupu služobný príjem ako keby služobný pomer trval.
Je dôležité zdôrazniť, že policajtovi patrí za čas neplatného skončenia služobného pomeru služobný
príjem, ktorý tvoria zložky podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) cit. zák. (t. j. funkčný plat, prídavok za
výsluhu rokov, hodnostný príplatok, rizikový príplatok, príplatok za riadenie, príplatok za zastupovanie
alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, osobný príplatok, príplatok za štátnu službu

v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, príplatok za ovládanie a používanie cudzieho
jazyka, príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa/koňa, príplatok za starostlivosť a vedenie
služobného cestného vozidla alebo motorového člna, príplatok za výkon potápačskej činnosti, príplatok
za nerovnomernosť času služby), avšak podľa stavu, ktorý bol pred neplatným skončením služobného
pomeru (v decembri roku 2016). Právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy považuje správny súd

za zákonné.

20. V prejednávanom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy dáva v
zmyslezákonnéhorámcazrozumiteľnýapresvedčivýpodkladprepreskúmaniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia a dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP nie

je daný. Správny súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný jasne vysvetlil aj dôvod, pre ktorý rok 2023 nemôže
predstavovať u žalobcu príjmovo najlepší skončený kalendárny rok, keďže ku skončeniu služobného

pomeru žalobcu došlo v priebehu roka 2023, a to ku dňu 31. 08. 2023. Rok 2023 preto nemôže u žalobcu
predstavovať príjmovo najlepší skončený kalendárny rok služobného pomeru.21. Súčasťou administratívneho spisu je aj výpočet odchodného, z ktorého vyplýva že za prvých 5 rokov
trvania služobného pomeru (ktorý trval celkovo 26 rokov a 120 dní) bolo žalobcovi priznané odchodné vo
výške jednonásobku základu v sume 1 366,02 eur a za ďalších skončených 21 rokov trvania služobného

pomeru bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške pol násobku základu v sume 14 343,21 eur (0,5
x 1 366,02 eur x 21 rokov = 14 343,21 eur), t.j. celkovo bolo žalobcovi priznané odchodné v sume 15
709,23 eur, čo korešponduje zo znením § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného do 30. 04. 2013
(§ 143z ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.).

22. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku vo väzbe na absenciu doručenia
prvostupňového rozhodnutia do vlastných rúk žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu správny
súd zistil, že jeho súčasťou je i doručenka, z ktorej vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie bolo
adresované žalobcovi ako adresátovi poštovej zásielky a bolo doručované cestou poštového
podniku, a to doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením. Nie je sporné, že predmetné
prvostupňové rozhodnutie prevzala dňa 13. 12. 2023 matka žalobcu. Z obsahu odvolania žalobcu

proti prvostupňovému rozhodnutiu správny súd však zistil, že prvostupňové rozhodnutie sa dostalo
do sféry dispozície žalobcu dňa 13. 12. 2023, keďže žalobca v úvode odvolania uviedol: „Dňa 13. 12.
2023 mi bolo doručené rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych záležitostí, odboru
sociálneho zabezpečenia č. p. SPSČ-OSZ-50236-17/2023-VZ zo dňa 08. 12. 2023, ktorým bolo
rozhodnuté o mojej žiadosti o priznaní odchodného.“

23. Odbor sociálneho zabezpečenia mal snahu doručiť prvostupňové rozhodnutie do vlastných rúk
žalobcu prostredníctvom poštového podniku. Napriek tomuto, hoci neúčinnom doručení (prevzatie
prvostupňového rozhodnutia matkou žalobcu bez verifikovania jej oprávnenia na preberanie písomností
určených do vlastných rúk za žalobcu), žalobca obdŕžal informáciu o tom, aký dokument má

odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky záujem žalobcovi doručiť a sám sa rozhodol prevziať prvostupňové rozhodnutie
prevzaté matkou, ktorá mu ho následne odovzdala. Následne žalobca dňa 27. 12. 2023 spísal
proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doručené odboru sociálneho zabezpečenia,
sekcie personálnych a sociálnych činností dňa 02. 01. 2024. Vzhľadom na špecifické okolnosti

prejednávaného prípadu, kedy (i) orgán verejnej správy prvého stupňa mal záujem správne do vlastných
rúk prostredníctvom poštového podniku doručiť dňa 13. 12. 2023 prvostupňové rozhodnutie, (ii) žalobca
obdŕžal informáciu o tom, aký dokument je mu doručovaný ako i tom, čo je jeho obsahom, keďže mu
matka prvostupňové rozhodnutie odovzdala, čo sám deklaroval v podanom opravnom prostriedku, (iii)
dňa 27. 12. 2023 spísal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré podal na poštovú prepravu

na pošte Lučenec 1 dňa 28. 12. 2023 a v ktorom vzniesol vecné pripomienky, správny súd má za
to, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 13. 12. 2023. Žalobca sa preukázateľne
s obsahom doručovanej písomnosti (prvostupňovým rozhodnutím) oboznámil dňa 13. 12. 2023, kedy mu
túto písomnosť odovzdala jeho matka a včas realizoval jeho procesné práva. Dňa 28. 12. 2023 podal
v zákonnej lehote na poštovú prepravu odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nedošlo teda

k žiadnemu obmedzeniu na procesných právach žalobcu, pre ktoré by bol daný dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

24. Pokiaľ žalobca namietal dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e)
a f) SSP, správny súd konštatuje, že tieto žalobca nijako nekonkretizoval v rámci svojej žalobnej

argumentácie a správny súd nezistil skutočnosti, na základe ktorých by aj bez ich konkrétnej špecifikácie
zo strany žalobcu v správnej žalobe mal za to, že majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného.

25. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je

potrebné postupom podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal,
a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nepatrí náhrada trov konania v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc

ustanovenie § 168 SSP nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať
od žalobcu, aby žalovanému uhradil vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním.Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.