Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100351
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100351.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mesto Holíč,
Bratislavská 5, 908 51 Holíč, právne zastúpený: hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 239 310, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o preskúmanie
zákonnosti Správy žalovaného z kontroly pod č. 152196/2023 014702/2023/oKIPCSCZAT zo dňa

15.12.2023 k zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu ITMS 304021BKH5, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 5Svo/1/2024 - 164 zo dňa
06. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 5Svo/1/2024 - 164 zo dňa 06.
marca 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti Správy žalovaného z kontroly pod č. 152196/2023 014702/2023/

oKIPCSCZAT zo dňa 15.12.2023 k zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu ITMS
304021BKH5 s názvom „Po stopách Veľkomoravských Slovanov“ (ďalej len „Správa“), z dôvodu
neprípustnosti súdneho prieskumu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
2. Správny súd sa primárne vo veci v prvom rade zameral na zisťovanie možnosti súdneho prieskumu
žalobcom napadnutej Správy žalovaného a dospel k záveru, že Správa nie je spôsobilým predmetom

správneho súdneho prieskumu, pričom poukázal na skutočnosť, že preskúmateľnosť právoplatných
rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, uvedením správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní
pred správnym súdom preskúmavať. Podľa ustanovenia § 7 písm. e) SSP sú tak zo správneho súdneho
prieskumu vylúčené také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú,
procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach

účastníka konania, teda na právach prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.
3. Po oboznámení sa s obsahom a závermi žalobou napadnutej Správy, správny súd dospel k záveru, že
tátoniejepreskúmateľnásprávnymsúdom,nakoľkoideosprávnyaktspodkladovýmcharakterom,ktorý
má predbežnú povahu (je predpokladom ďalšieho postupu žalovaného) a nemohol mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V danej veci bola podľa správneho súdu Správa vypracovaná
ako výsledok administratívnej finančnej kontroly, ktorej cieľom, ako to vyplýva z obsahu Správy,

bolo skontrolovať dodržiavanie podmienok na poskytnutie a použitie verejných financií, dodržiavanie
hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizáciifinančnej operácie alebo jej časti, správnosť a preukázateľnosť vykonávania finančnej operácie alebo
jej časti, predchádzanie podvodom, nezrovnalostiam a korupcii, overenie skutočného dodania tovaru,
poskytnutia služieb a vykonania prác. Zistenia z kontroly boli zhrnuté v Správe a ich právnym následkom

bola moderácia výšky oprávnených výdavkov, ktoré mali byť predmetom následnej refundácie na strane
žalobcu, pričom žalobcovi neboli uložené žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by bol v súvislosti so
závermi kontroly povinný plniť. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nepovažoval za potrebné podávať
námietky k návrhu správy a teda s jeho závermi sa tak de facto stotožnil.
4. Podľa názoru správneho súdu, Správa ako dokument zachytávajúci priebeh a výsledok finančnej

kontroly nie je právnym aktom, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pretože
sa ňou nezakladajú, nemenia, nezrušujú ani nedeklarujú jeho práva, právom chránené záujmy ani
povinnosti. Správa nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama osebe
nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a slúži len ako podklad pre
ďalší postup pri plnení povinností zo Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa
09.09.2022, resp. pri ukladaní prípadných sankcií. Poskytnutie nenávratného finančného príspevku

nemožno zaradiť do sféry subjektívnych práv, keďže ide o verejné prostriedky poskytované na základe
plnenia určitých kritérií, a nenaplnenie očakávaní v podobe úpravy výšky oprávnených výdavkov a
ich následnej refundácie na základe konkrétneho právneho dôvodu, nezakladá zásah do právneho
postavenia žalobcu. Nenávratné finančné príspevky sú ponímané ako určitý druh pomoci či podpory, má
sa nimi zabezpečiť ďalší rozvoj v konkrétnej oblasti, ide teda o výhodu pre adresného žiadateľa.

5. Správny súd uviedol, že v tomto prípade napadnutá Správa nepredstavuje akt, ktorý by bol bez
ďalšieho spôsobilý priamo zasiahnuť do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v
zmysle § 3 ods. 1 písm. b), písm. c) SSP. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a
Najvyššieho správneho súdu SR (por. m. m. uznesenia NS SR: sp. zn. 8Sžk/5/2017 z 22.11.2018, sp. zn.
10Sžfk/29/2018 z 22.05.2019, sp. zn. 5Sžfk/62/2020 z 01.07.2021, uznesenie Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/13/2021 z 28.04.2023).

II. Kasačná sťažnosť
6. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa
(ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, v ktorej

navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že z hľadiska právneho posúdenia súd nesprávne aplikoval
existujúcu súdnu judikatúru na ust. § 7 SSP, keď Správu z kontroly vyhodnotil ako akt, ktorý nepodlieha
súdnemu prieskumu, keď konštatoval, že Správa z kontroly nie je samostatne spôsobilým predmetom

správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP. Uviedol, že z ustanovení Zmluvy o
nenávratnom finančnom príspevku (ďalej len „NFP“) vyplýva, že Hlavný prijímateľ, resp. sťažovateľ má
právny nárok na poskytnutie NFP iba vo výške Overených oprávnených výdavkov, za ktoré sa považujú
skutočne vynaložené, odôvodnené a riadne preukázané Oprávnené výdavky Hlavného prijímateľa a
Partnerov overené útvarom prvostupňovej kontroly v rámci predložených Zoznamov deklarovaných

výdavkov.
8. Ďalej sťažovateľ namietal, že mu vzniká v zmysle Zmluvy o NFP nárok na poskytnutie NFP iba vo
výške Overených oprávnených výdavkov, avšak výška overených oprávnených výdavkov závisí práve
od Správy z kontroly príslušného útvaru prvostupňovej kontroly, t. j. právny nárok, ako aj výška právneho
nároku, na ktorý mu vznikne právny nárok závisí výlučne od výsledku kontroly, resp. Správy z kontroly.

Mal za to, že pokiaľ táto je právnym dôvodom, pre ktorý sťažovateľovi nevznikne právny nárok na
poskytnutie NFP vo výške ním deklarovaných výdavkov, musí mať právnu možnosť domáhať sa zmeny/
zrušenia a nápravy výsledkov takejto kontroly. Uviedol, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré
správny súd poukázal nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože žalovaný na základe Správy z
kontroly nevyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih ani iný ďalší negatívny nezvratný

(právoplatný) zásah do jeho právneho postavenia, a v tejto veci nevydá žiadne rozhodnutie, ktoré by
bolo preskúmateľné súdom. Správa tak v tomto prípade predstavuje konečné rozhodnutie.
9. K zásahu do jeho subjektívnych práv sťažovateľ namietal, že jeho subjektívnym právom je v zmysle
uvedených skutočností nárok na poskytnutie NFP, a to nielen na základe zákona č. 292/2014 Z. z.,
ale najmä na základe Zmluvy o NFP. Uviedol, že samotná Správa neobsahuje poučenie o možnosti

jej preskúmateľnosti súdom a ďalej, že na Správu z kontroly je potrebné analogicky nazerať ako na
rozhodnutie o vine a treste v trestnom či priestupkovom konaní. Záverom dodal, že Správa z kontroly,
na základe ktorej žalovaný uplatnil voči sťažovateľovi finančnú opravu je nepochybne individuálnym
správnym aktom - rozhodnutím, resp. opatrením, ktoré sa bezprostredne dotýka a zasahuje do práva právom chránených záujmov žalobcu, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016.
10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 16.06.2025 uviedol, že sa plne stotožňuje

s právnym posúdením správneho súdu. Podľa žalovaného, Správa z kontroly, ktorá je výsledkom
kontrolného postupu žalovaného v zmysle ust. § 20 až 22 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole
a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o
finančnej kontrole a audite“) a nie je preskúmateľná v správnom súdnictve. Správa z kontroly nie je
spôsobilá priamo či nepriamo zasiahnuť do práv sťažovateľa a nemá vlastnosť vyvolať účinok, ktorý by

sa prejavil v jeho právnej sfére.
11. Uviedol, že na postup upravený v § 20 až 22 zákona o finančnej kontrole a audite sa nevzťahuje
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“), nakoľko nejde o rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledkom kontroly nie je
rozhodnutie správneho orgánu v zmysle zákonnej definície § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa neho
v zmysle § 28 ods. 13 zákona o finančnej kontrole a audite sa vzťahuje pôsobnosť Správneho poriadku

len na konanie o uložení pokuty upravené v § 28 zákona o finančnej kontrole a audite, ktoré však nebolo
súčasťou kontroly žalovaného.
12. Ďalej žalovaný konštatoval, že sťažovateľ sám súhlasil so závermi návrhu Správy z kontroly, pričom
to uviedol aj v kasačnej sťažnosti. Argument, že jeho súhlas so zistenými nedostatkami a návrhmi
finančných opráv plynúcich z návrhu Správy z kontroly bol ovplyvnený len jeho obavou z oddialenia

okamihu výplaty NFP neobstojí, nakoľko si musel byť vedomý právnych následkov svojho konania. Zo
strany žalovaného nedošlo napadnutým opatrením, Správou z kontroly, k vydaniu rozhodnutia, resp.
opatrenia vo veci samej, ktorým by sa zakladali povinnosti, menili alebo deklarovali práva, prípadne
ktoré by sa dotýkalo práv sťažovateľa. Správa z kontroly podľa žalovaného predstavuje len nástroj na
oficiálnu sumarizáciu zistených nedostatkov v postupe sťažovateľa, a to bez donucovacej zložky výkonu

verejnej moci. Správou z kontroly nedochádza k uplatneniu vrchnostenských právomocí žalovaného ako
riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry fyzických, a právnických osôb uložením
vykonateľnej právnej povinnosti, preto nemôže spôsobiť ujmu na právach sťažovateľa. Poukázal aj
na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/31/2021 zo dňa 31.01.2022, sp. zn.
2Sfk/45/2023 zo dňa 18.04.2023.

13. K tvrdeniu sťažovateľa ohľadne nazerania na prejednávanú vec ako na rozhodnutie o vine a treste
uviedol, že skutočnosť, že v posudzovanom prípade nejde o správne trestanie, ale o správne akty
vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-260/14 a C- 261/14, v zmysle ktorého sa
finančné opravy členských štátov v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych
fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania považujú za správne opatrenia

v zmysle článku 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95. Uvedené je zohľadnené aj v rámci
terminológie § 40 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v tejto súvislosti nepoužíva pojem
ako sankcia, pokuta, penále a podobne, ale hovorí o finančnej oprave. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

III. Konanie na kasačnom súde, právne posúdenie veci
14. Prejednávaná vec bola dňa 21.07.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na

rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Sfk/58/2025.
15. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že sa sťažovateľ správnou
žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia Správy žalovaného z kontroly zo dňa 15.12.2023
k Zoznamu deklarovaných výdavkov č. 2 v rámci projektu kód ITMS 304021BKH5 s názvom „Po stopách
VeľkomoravskýchSlovanov“.ŽalovanývyhotovilSprávuvzmysle§22ods.1zákonaofinančnejkontrole

a audite po vykonaní administratívnej finančnej kontroly zoznamu deklarovaných výdavkov (ZDV) č. 2 v
monitorovanom období od 01.05.2023 do 31.08.2023 k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku účinnej dňom 09.09.2022. V závere vykonanej administratívnej finančnej kontroly ZDV č. 2,
zachytenom v Správe, bolo konštatovanie schválenia oprávnených výdavkov vo výške 271 328,75 eur
a stanovenie výšky neoprávnených výdavkov v sume 57 907,92 eur. Súčasne bolo Správou potvrdené,

že vo finančnej operácii je možné pokračovať. Sťažovateľ podľa Správy nepredložil žiadne námietky k
návrhu správy z kontroly a súhlasil s návrhom správy z kontroly.
16. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po
tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenouosobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP

bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Kasačný súd uvádza, že správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonu moci
štátu v jej styku s jednotlivcom a je prepojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne
práva možno charakterizovať ako práva osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť
na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného
objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákonov vo sfére verejnomocenských právomocí

(k tomu bližšie pozri uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 230/2010).
22. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo preskúmať, či zhodnotenie veci správnym súdom
ohľadne jeho posúdenia dôvodnosti žaloby o preskúmanie Správy žalovaného tak, že určil, že
žalobou napadnutá Správa žalovaného nemá povahu rozhodnutia zasahujúceho do subjektívnych práv
sťažovateľa a preto nepodlieha súdnemu prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku, je zákonné.

23. Kasačný súd uvádza, že sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žaloba je v danom prípade
neprípustná, pretože smeruje voči procesnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktorého súdny prieskum
je vylúčený podľa § 7 písm. e) SSP.
24. Kasačný súd konštatuje, že samotná správa z kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom
súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov

kontrolovaného subjektu. Ku dňu podania žaloby neexistovalo právoplatné správne rozhodnutie, ktoré
by sťažovateľovi ukladalo akúkoľvek povinnosť v súvislosti so zistenými nedostatkami. Vo vzťahu k
preskúmateľnosti správy z kontroly kasačný súd tiež uvádza, že súdny prieskum je možný len za
predpokladu,žeobsahujeautoritatívneavynútiteľnéuloženiepovinnostikontrolovanémusubjektu,ktoré
majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené určenie povinnosti určuje aj rámec

súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú
zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu.
25. Na úkony orgánov verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,
dohľad, či dozor) a ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, správy, záznamy či zápisnice) sa
v správnom súdnictve nazerá ako na opatrenia s charakterom predbežnej povahy, ktoré slúžia

predovšetkýmakopodkladpreďalšípostupsprávnehoorgánuprivyvodzovanízodpovednostizazistené
nedostatky.Zosamotnéhoúčelukontrolypodľazákonofinančnejkontroleaauditejednoznačnevyplýva,
že kontrolným procesom nie je rozhodovací proces, ale proces zisťovací. V prejednávanej veci sa
tak nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ale len podkladové rozhodnutie, ktorým sa nezakladajú,
nemenia, ale ani nedeklarujú práva a povinnosti.

26. Kasačný súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/11/2025 zo
dňa 31.07.2025 v obdobnej veci, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: „23. V prvom rade je potrebné
uviesť, že samotná správa z kontroly žiadnym konštitutívnym spôsobom nevstupuje do práv a povinností
sťažovateľa (k tomu pozri napr. aj bod 3 tohto uznesenia). Priamo zo správy z kontroly nevznikli
sťažovateľovi žiadne povinnosti a ani priamo zo správy nedošlo k modifikácii jeho práv. Správny súd

v tomto kontexte veľmi dôsledne odôvodnil, že správa z kontroly je podkladom, na základe ktorého
mohlo dôjsť k zmene obsahu právneho vzťahu medzi sťažovateľom a druhou zmluvnou strany Zmluvy
o NFP, čo však je už spor mimo správneho súdnictva. Do právnej sféry sťažovateľa totiž nevstúpila
priamo a autonómne samotná správa z kontroly, ale až nadväzujúci postup poskytovateľa, ktorý na
základe nej - opierajúc sa o podmienky Zmluvy o NFP - odmietol vo vzťahu k žalobcovi plniť svoje

zmluvné povinnosti. 24. To, že v správe je uvedené, že sťažovateľ porušil princípy obstarávania a že na
tomto základe príslušné nákladové položky nie je možné pripustiť do financovania (NFP) nepredstavuje
priamy zásah do právnej sféry sťažovateľa. Správny súd v napadnutom rozhodnutí jasne sťažovateľovi
vysvetlil, že ak na základe tohto záveru (tejto správy) poskytovateľ odmietol sťažovateľovi plniť (NFP),toto je potrebné považovať za porušenie zmluvných povinností poskytovateľa a sťažovateľ sa má
súdnej ochrany domáhať iným spôsobom (nie prieskumom „podkladu“, ktorý poskytovateľa viedol k
určitému nadväzujúcemu úkonu vo veci). Nadväzujúcim úkonom (o ktorom sťažovateľ tvrdí, že ho v

napadnutom rozhodnutí správny súd vôbec neozrejmil, t. j. neuviedol, čo malo nasledovať po správe
z kontroly, čo by predstavovalo vstup do jeho právnej sféry), je práve odmietnutie poskytovateľa plniť
vo vzťahu k sťažovateľovi NFP. Toto neplnenie je však súkromnoprávnym sporom medzi sťažovateľom
(ako prijímateľom podľa Zmluvy o NFP) a poskytovateľom, nie správnoprávnym vzťahom alebo
správnoprávnym úkonom, o ktorom by sa malo rozhodovať postupom podľa SSP.“

27. V prejednávanej veci tak možno rovnako uzavrieť, že samotná správa z kontroly nepredstavuje
priamy a autonómny zásah do práv a povinností sťažovateľa, ale že zásahom do jeho právnej sféry
je skutočnosť, že mu na základe zmluvných podmienok (v zmluve o NFP) budú poskytnuté NFP len
vo výške overených oprávnených výdavkov. Uvedené však predstavuje súkromnoprávny spor medzi
poskytovateľom a sťažovateľom. Nastavenie podmienok zmluvnej spolupráce v zmluve o NFP nerobí
z napadnutej Správy z kontroly spôsobilý predmet prieskumu pre účely SSP. Skutočnosť, že výška

poskytnutých príspevkov je naviazaná na verejnomocenský prvok, ešte neznamená, že predmetný
verejnomocenský úkon alebo akt sa - len na základe tejto skutočnosti - stáva spôsobilým predmetom
správneho súdneho prieskumu.
28. Uvedený právny názor rovnako vyplýva z rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/11/2025 zo dňa
31.07.2025: „Zjednodušene povedané, to, že si zmluvné strany v režime súkromného práva dohodnú

napr. odkladaciu zmluvnú podmienku viažucu sa na určitú budúcu skutočnosť alebo udalosť - hoci aj
verejnomocenskej povahy - nerobí tento verejnomocenský úkon - bez ďalšieho - spôsobilým predmetom
prieskumu podľa SSP. Zásah do práv/povinnosť, resp. priama dotknutosť na nich sa pre účely SSP musí
viazať priamo k verejnomocenskému aktu, proti ktorému správna žaloba smeruje“.
29. Ak bola sťažovateľovi krátená výška poskytnutého NFP z dôvodu vykonanej kontroly, na ktorú

zmluvné strany jej výšku viazali neznamená to automaticky, že samotná správa z finančnej kontroly sa
stala spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Kasačný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že
predmetom tohto súdneho prieskumu však nebola samotná Zmluva o NFP, ale správa z kontroly, ktorá
bolavydanážalovaným,apretosprávnysúdpostupovalsprávne,keďžalobuodmietolpreneprípustnosť
súdneho prieskumu. Navyše, ako správny súd správne konštatoval, NFP predstavuje formu finančnej

pomoci, na ktorú nie je žiadny právny nárok a pri ktorej je nutné splniť všetky vopred stanovené
podmienky, ktoré sú definované v zmluve a v súvisiacich dokumentoch, konkrétne aj pravidlá pre využitie
finančných prostriedkov.
30. Najvyšší správny súd nerozporuje, že za vybraných okolností aj určité správy (ako formálne
verejnomocenské akty) môžu byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (podľa SSP). Na strane

druhej, aby tomu tak bolo, musia byť splnené určité podmienky. Paradoxne, práve rozhodnutie, na ktoré
sťažovateľ poukázal (pozn.: avšak z ktorého odcitoval len vybranú časť), určuje, že k tomu, aby takýto
súdny prieskum bol možný, je relevantné kumulatívne splnenie ďalších predpokladov/podmienok (sp.
zn. 10Sžfk/29/2018 „...argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá zvrátiť prijatý právny záver krajského
súdu o nemožnosti súdneho prieskumu predmetnej správy z vládneho auditu. Až v prípade, ak príslušný

správny orgán na základe uvedenej správy vyvodí z kontrolných zistení pre sťažovateľa sankčný postih,
resp.inýnegatívnynezvratný(právoplatný)zásahdojehoprávnehopostavenia,budetakétorozhodnutie
správneho orgánu, ako aj postup a podkladové rozhodnutia tomu predchádzajúce, preskúmateľný
súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k reálnemu zásahu do práv a povinností sťažovateľa a až
o tomto môže správny súd rozhodovať, či je zákonný alebo nie.“). Ako to vyplýva z tohto odôvodnenia

vyššie - v súdenej veci nebol identifikovaný žiadny priamy verejnomocenský zásah do práv sťažovateľa
bezprostredne správou z kontroly (ako to predpokladá aj rozhodnutie NS SR - sp. zn. 10Sžfk/29/2018),
a preto predmetný záver správneho súdu považuje kasačný súd za zákonný. Navyše, v citovanom
rozhodnutí bol tiež v správnom súdnictve prieskum rozhodnutia odmietnutý. Rozsudky, na ktoré v
kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazoval tak rovnako nepreukazujú, že by Správa z kontroly mala byť

v správnom súdnictve preskúmateľná.
31. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správneho súdu, ktorý napadnutým
uznesením odmietol žalobu žalobcu ako neprípustnú, bol zákonný a nebolo ním porušené žiadne
procesné právo sťažovateľa, vrátane práva na súdnu ochranu. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť
kasačných námietok sťažovateľa v podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť

podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
32. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonomstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,
preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP

v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.