Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/42/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520206708
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1520206708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., štátna občianka SR, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa)
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti
žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 27.05.2020 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
01.07.2020 tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov zamietla, a to
z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

Bratislava z 15.05.2020 nie je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom
sociálneho poistenia určená na 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).

2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

odvolanie zo dňa 10.07.2020, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím, so
spôsobom posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia a so stanovenou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to nakoľko bolo vykonané bez jej osobnej
účasti. V predmetnom odvolaní žiadala o opätovné prehodnotenie jej zdravotného stavu, pretože sa
neustále zhoršuje. K odvolaniu doložila ďalšie dôkazné prostriedky – odborný nález z ortopedického
vyšetrenia z 11.06.2020.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal
prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel
k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX Xzo dňa 06.11.2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2020.

4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný
stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočky Bratislava (ďalej len „posudkový lekár pobočky“), a to dňa 30.06.2020, ktorý zotrval na tom, že
zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívne a komplexne, zotrval na doposiaľ stanovenej miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, tak

odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie (ďalej len „posudkový lekár ústredia“). Konštatovala, že posudkový lekár ústredia posúdil
zdravotný stav žalobkyne 17.09.2020 s nasledovným záverom „Posúdenie invalidity 49 ročnej ženy
s učňovským vzdelaním, s ochorením pohybového aparátu, bolo vykonané posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v máji 2020, a na základe konania o odvolaní v
júni 2020, invalidita nebola uznaná. K odvolaniu boli doložené kontrolné odborné nálezy, preukazujúce

trvanie liečby a pokračovanie diagnostického procesu, nedokumentujúce nové skutočnosti ohľadne
zdravotného stavu účastníčky konania. Konkrétne bol doložený ortopedicko-traumatologický nález z 11.
júna 2020, so záverom gonartróza, podľa r?ntgenologického vyšetrenia na rozhraní II.- III. štádia, s
mierne limitovanou funkciou kolenných kĺbov. Účastníčka konania je dlhodobo v liečebnej starostlivosti
odborného lekára pre ťažkosti kĺbov končatín, s občasnou dekompenzáciou, so zvýraznením bolesti,

náplne a limitovanej hybnosti. Magnetickou rezonanciou sú potvrdené známky artritídy, burzitídy
(zápalových prejavov), a degeneratívnych zmien v zmysle artrózy. Reumatologickým komplexným
vyšetrením (anamnéza, objektívny nález, laboratórne parametre s nízkou humorálnou aktivitou), je
vylúčené reumatické systémové zápalové ochorenie. K odvolaniu doložený kontrolný ortopedický nález
potvrdzuje na pravom kolennom kĺbe neprítomnosť známok vonkajšieho zápalu, väzy a ligamentózny

aparát sú pevné, extenzia je plná, flexia je 100 stupňov, RTG nález dokumentuje ľahko preriednuté
kostné štruktúry. Stav je uzavretý ako gonartróza vpravo, štádium II.- III., odporúčaná je redukcia
hmotnosti (BMI 37). Postihnutie končatín s obmedzením hybnosti ľahkého až stredného stupňa jedného
kĺbu zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%. K odvolaniu doložený
ortopedicko - traumatologický nalez z 11. júna 2020 dokumentuje morfologické zmeny stredného

stupňa kolenného kĺbu, s pevným väzivovým aparátom a nepoškodenou hybnosťou kolena, funkcia je
mierne obmedzená, nález nepreukazuje podstatné zhoršenie odôvodňujúce zmenu vyššie uvedeného
percentamierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.“Uviedla,žezarozhodujúcezdravotné
postihnutie žalobkyne bola potvrdená artróza kolenného kĺbu vpravo (M17), podmieňujúca zaradenie
do kapitoly XV - choroby pohybového a podporného aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky

50 - obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch, písmena b) stredného stupňa, prílohy č. 4 k
ZSP v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %
(z daného rozpätia 25 % - 35 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Konštatovala, že iné
zdravotné postihnutia žalobkyne nie sú uvedené v diagnostických záveroch, preto nie je dôvodné
zvýšenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobkyne podľa § 71 ods. 8 ZSP v znení zákona

č. 310/2006 Z. z. Uviedla, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne
je aj podľa posudkového lekára ústredia 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou - zdravotný
stav žalobkyne v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Bola toho názoru, že skutkový stav bol
objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Mala za to,

že odvolanie žalobkyne neobsahuje žiadne také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné prijať iný posudkový záver a ktoré by odôvodňovali zmenu posudkového záveru posudkového
lekára pobočky, ktorý neuznal žalobkyňu invalidnou podľa § 71 ods. 1 ZSP - posudkový lekár ústredia
ho považuje za správny a súhlasí s ním. Uviedla aj to, že posúdenie zdravotného stavu posudkovým
lekárom ústredia prebehlo bez osobnej účasti žalobkyne, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia v

súvislosti s pandémiou COVID 19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia
tohto ochorenia, v súlade s § 153 ods. 5 ZSP v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon
č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie
zákony - posudkový lekár ústredia ho vykonal na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne
opísal v odbornom posudku o invalidite zo 17.09.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého

rozhodnutia. Tvrdila, že posudkový záver posudkového lekára ústredia vychádzal zo skutočností, ktoré
boli preukázané počas odvolacieho konania, pričom ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobkyňa kedykoľvek požiadať o opätovnéposúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Uzavrela, že žalobkyňa nie je invalidná
podľa § 71 ods. 1 ZSP lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mala za to, že v odvolacom

konaní žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného posúdenia
jej nároku na invalidný dôchodok a z toho dôvodu prvostupňové rozhodnutie považuje za správne
a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Bola toho názoru, že subjektívne
presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosť,niejerozhodujúce,pretožeposúdenierozsahuzdravotnéhopoškodeniaa

jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré
je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia - medzi závermi
posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory.

II.

Žaloba

5. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že namieta spôsob posúdenia jej zdravotného stavu
posudkovými lekármi sociálneho poistenia, ktoré nebolo vykonané za jej osobnej účasti, poukazuje
na zhoršenie jej zdravotného stavu, pre ktorý nie je schopná sa trvale zamestnať a žiada, aby bol

jej zdravotný stav opätovne prehodnotený a aby jej bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na úrovni 50%. Žiadala o nariadenie pojednávania.

III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.10.2022 zopakovala priebeh administratívneho konania.
Uviedla, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním napadnutého
rozhodnutia v predmetnej veci posúdený správne a objektívne, nie sú relevantné, pričom sú vyvolané
len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení

a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Poukázala na to, že
posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Mala za to, že námietky žalobkyne poukazujúce na zhoršenie jej
zdravotného stavu, nie sú dôvodné, pretože nie je doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú

mali posudkový lekári k dispozícii, preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity. Konštatovala, že zdravotný stav
žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia usúdil, že
doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového
zdravotnéhostavuaosobnáúčasťbyprijatýposudkovýzávernijakoneovplyvnila.Uviedla,žedoloženou

zdravotnou dokumentáciou neboli spochybnené prijaté posudkové závery, respektíve posudkový lekár
ústredia nenašiel žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov
pobočky, pričom podľa názoru posudkového lekára ústredia by ani prítomnosť žalobkyne tento záver
nespochybnila. Konštatovala, že žalobkyňa ani v správnej žalobe nepreukazuje žiadne konkrétne
relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Mala

za to, že posudok o invalidite, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý a úplný a
zodpovedá kritériám upraveným v ZSP. Uviedla, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného
poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v
posudkovom spise do vydania napadnutého rozhodnutia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne
podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi. Mala za to, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu

zdravotného stavu žalobkyne, respektíve ak k správnej žalobe doložené lekárske správy potvrdzujú jeho
zhoršenie, má žalobkyňa možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu
a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok. Napadnuté rozhodnutie považovala za vecne
správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s právnymi predpismi
o sociálnom poistení. Žalobu žiadala zamietnuť. Nežiadala o nariadenie pojednávania.

7. Žalobkyňa repliku nepodala.IV.
Relevantné právne predpisy

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach
11. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

14. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020 (ku dňu
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej
schopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené

na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,

ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020, ak v prílohe
č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného
postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

V.
Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak
§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

26. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná na Okresnom súde Bratislava V, ktorý ju postúpil vecne
príslušnému Krajskému súdu v Bratislave – na Krajskom súde v Bratislave bola vec prejednávaná pod
pridelenou spisovou značkou 7Sa/42/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny
súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej
rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/42/2022.

27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, §
13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu
žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri
svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu
veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru,
že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa
10.02.2026, na ktorom žalobkyňa aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených

v priebehu konania (vo svojich podaniach).

28. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.11.2020, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdilaprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.07.2020, ktorým
prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom
poistení zamietol.

29. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav
žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne a riadnym spôsobom zistený. Správny súd sa preto
zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností.

30. Z lekárskej správy a pripojeného odborného posudku o invalidite posudkového lekára pobočky
zo dňa 15.05.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola v tom čase 49 ročná žena s ukončeným učňovským
vzdelaním, toho času nezamestnaná; žiadala priznať invalidný dôchodok od 21.03.2020; sledovaná
ortopédom pre dlhodobé obojstranné bolesti kolien viac vpravo; RTG: gonartrosis I.dx. gr. III.
Obmedzenie flexie a extenzie; MR pravého kolena z 02.01.2020 – LCP a LCA majú zachovanú
kontinuitu, LCL je zachované, LCM je zachované, prítomné obmedzenie pohybu v kolenných kĺboch

stredného stupňa viac vpravo. Pridružené ochorenie posudkový lekár vyhodnotil ako posudkovo
nevýznamné. Posudkový lekár vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: Reumatologické
vyšetrenie z 18.09.2019, CPO z 23.03.2019, MR pravého kolena z 02.01.2020, FRO z 08.08.2011,
RTG C chrbtica z 29.07.2011. Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár stanovil Choroby

podporného a pohybového aparátu – Kapitola XV, Postihnutie končatín – Oddiel G, Obmedzenie pohybu
v oboch kolenných kĺboch – Položka 50, stredného stupňa - písmeno b), s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie
je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickouosobou,pričommierupoklesuschopnostižalobkynevykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentách
stanovilna25%.Zdravotnýstavžalobkynebolposudzovanývjejneprítomnostivsúvislostisopatreniami
prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

31. Z lekárskej správy a pripojeného odborného posudku o invalidite posudkového lekára pobočky zo
dňa 30.06.2020 vyplýva, že posudkový lekár sa plne stotožnil a zotrval na odbornom posudku týkajúcom
sa zdravotného stavu žalobkyne uvedenom v lekárskej správe zo dňa 15.05.2020. Posudkový lekár
konštatoval,žekodvolaniubolodoloženénavyšelenvyšetreniezII.ortopedicko-traumatologickejkliniky

z 11.06.2020 (výška 160cm, váha 95kg, BMI 37. Pravý kolenný kĺb: bez známok vonkajšieho zápalu,
opuch suprapatelárne, palpačne nebolestivé. Extenzia plná, flexia 100st., kolagénové väzy pevné,
palpačne bolestivé kĺbne štrbiny bilat. LCA pevné, NCP neporušené. RTG pravého kolenného kĺbu:
artrotickézmenyII.–III.st.,preriednutiekostnejštruktúry.Záver:GonartrosisI.dx.gr.II.–III.),pričommal
za to, že predmetný nález nemení záver predchádzajúceho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne (zo

dňa 15.05.2020). Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutiepodľaprílohyč.4zákonaosociálnompoisteníposudkovýlekárstanovilChorobypodporného
a pohybového aparátu – Kapitola XV, Postihnutie končatín – Oddiel G, Obmedzenie pohybu v oboch
kolenných kĺboch – Položka 50, stredného stupňa - písmeno b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 25%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná

podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil
na 25%. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona

č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

32. Z lekárskej správy a pripojeného odborného lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia zo
dňa 17.09.2020 vyplýva, že „Posúdenie invalidity 49 ročnej ženy s učňovským vzdelaním, s ochorením

pohybového aparátu, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovnevmáji2020,anazákladekonaniaoodvolanívjúni2020,invaliditanebolauznaná.Kodvolaniu
boli doložené kontrolné odborné nálezy, preukazujúce trvanie liečby a pokračovanie diagnostického
procesu, nedokumentujúce nové skutočnosti ohľadne zdravotného stavu účastníčky konania. Konkrétnebol doložený ortopedicko-traumatologický nález z 11. júna 2020, so záverom gonartróza, podľa r?
ntgenologického vyšetrenia na rozhraní II.- III. štádia, s mierne limitovanou funkciou kolenných kĺbov.
Účastníčka konania je dlhodobo v liečebnej starostlivosti odborného lekára pre ťažkosti kĺbov končatín,

s občasnou dekompenzáciou, so zvýraznením bolesti, náplne a limitovanej hybnosti. Magnetickou
rezonanciou sú potvrdené známky artritídy, burzitídy (zápalových prejavov), a degeneratívnych zmien
v zmysle artrózy. Reumatologickým komplexným vyšetrením (anamnéza, objektívny nález, laboratórne
parametre s nízkou humorálnou aktivitou), je vylúčené reumatické systémové zápalové ochorenie. K
odvolaniu doložený kontrolný ortopedický nález potvrdzuje na pravom kolennom kĺbe neprítomnosť

známok vonkajšieho zápalu, väzy a ligamentózny aparát sú pevné, extenzia je plná, flexia je 100
stupňov, RTG nález dokumentuje ľahko preriednuté kostné štruktúry. Stav je uzavretý ako gonartróza
vpravo, štádium II.- III., odporúčaná je redukcia hmotnosti (BMI 37). Postihnutie končatín s obmedzením
hybnosti ľahkého až stredného stupňa jedného kĺbu zodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 25%. K odvolaniu doložený ortopedicko - traumatologický nalez z 11. júna 2020
dokumentuje morfologické zmeny stredného stupňa kolenného kĺbu, s pevným väzivovým aparátom

a nepoškodenou hybnosťou kolena, funkcia je mierne obmedzená, nález nepreukazuje podstatné
zhoršenie odôvodňujúce zmenu vyššie uvedeného percenta miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti posudkový lekár ústredia nezmenil posudkové
závery posudkových lekárov pobočky z mája a júna 2020. Posudkový lekár vo výroku posudku
konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 25% (za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy
č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár ústredia stanovil Choroby podporného a pohybového
aparátu – Kapitola XV, Postihnutie končatín – Oddiel G, Obmedzenie pohybu v oboch kolenných

kĺboch – Položka 50, stredného stupňa - písmeno b)). Posudkový lekár ústredia vychádzal z týchto
lekárskych vyšetrení žalobkyne: Reumatologické vyšetrenie z 18.09.2019, CPO z 23.03.2019, MR
pravého kolena z 02.01.2020, FRO z 08.08.2011, RTG C chrbtica z 29.07.2011 a vyšetrenia z II.
ortopedicko-traumatologickej kliniky z 11.06.2020. V predmetnom odbornom lekárskom posudku zo
dňa 17.09.2020 posudkový lekár taktiež zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo

vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s
§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č.
311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

33. Správny súd má za to, že jednou z podmienok nároku poistenca na invalidný dôchodok je aj

invalidita. Z vypracovaných viacerých lekárskych posudkov (zo dňa 15.05.2020, zo dňa 30.06.2020
a zo dňa 17.09.2020) je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe ňou
predložených lekárskych nálezov (Reumatologické vyšetrenie z 18.09.2019, CPO z 23.03.2019, MR
pravého kolena z 02.01.2020, FRO z 08.08.2011, RTG C chrbtica z 29.07.2011 a vyšetrenia z II.
ortopedicko-traumatologickej kliniky z 11.06.2020), z ktorých vyplýva, že miera poklesu schopnosti

žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je vyššia ako 25%, pričom na priznanie
invalidného dôchodku by žalobkyňa musela mať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
minimálne 41%. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa v rámci celého administratívneho konania
nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktoré by spochybnili správnosť záverov posudkov posudkových
lekárov, pričom ani po dôkladnej analýze žalobkyňou predložených lekárskych správ správny súd

nedetegoval u žalobkyne iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie oproti už stanovenému rozhodujúcemu
zdravotnému postihnutiu, ktorým podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení je: Choroby podporného
a pohybového aparátu – Kapitola XV, Postihnutie končatín – Oddiel G, Obmedzenie pohybu v
oboch kolenných kĺboch – Položka 50, stredného stupňa - písmeno b) (s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25%).

34. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.11.2020 v kapitole XV. upravuje
Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel G – Postihnutie končatín, pričom pod položkou 50
je uvedené Obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch - pod písm. a) ľahkého stupňa, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%; pod písm. b) stredného stupňa, s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 – 35% a pod písm. c) ťažkého stupňa, s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 – 60%.35. V zmysle žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, príslušných lekárskych posudkov, ako aj
podľa názoru správneho súdu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky a pod
správne písmeno, pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako sú charakterizované v Kapitole

XV, Oddiel G, položka 50, písm. a) alebo c).

36. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie vo
veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom
rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske

správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho
poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za ich nepredloženie v celom
rozsahu, respektíve za predloženie lekárskych správ s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia
nemožno prenášať na správny orgán (správny súd žalobkyni v tejto súvislosti taktiež oznamuje, že
nemôže preskúmavať lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia – na to, aby
takétolekárskesprávymohlibyťpreskúmavanénajprvsprávnymorgánomanáslednesprávnymsúdom,

musela by žalobkyňa podať novú žiadosť o invalidný dôchodok a k predmetnej žiadosti spomínané
lekárske správy priložiť).

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci
posudkoví lekári sa podrobne zaoberali každou predloženou lekárskou správou žalobkyne, pričom ju aj

dôsledne vyhodnocovali jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci
(zdravotný stav žalobkyne) zistili dostatočne.

38. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkoví lekári
sociálneho poistenia (pobočky a ústredia) zhodnotili zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti,

nakoľko takýto postup v tom čase (t. j. 15.05.2020, 30.06.2020 a 17.09.2020) umožňovala právna úprava
§153ods.5ZSPvznenízákonač.66/2020Z.z.Uvedenévyplývaajzodbornéholekárskehoposudkuzo
dňa 17.09.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí
je taktiež uvedené, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky
a zamedzenia možného šírenia, posudkový lekár ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne v jej

neprítomnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/52/2022 zo dňa 27.09.2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné.

39. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje
predpísanénáležitosti–výrokobsahujerozhodnutievovecisuvedenímustanoveniaprávnehopredpisu;
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené
skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov,
na ktorých základe bolo rozhodnuté.

40. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní
žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) a jeho (ich) vydaniu predchádzajúceho
postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správny súd správnu

žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

42.Správnysúdzáverompoukazujenato,žeakbyužalobkynedošlokzhoršeniuzdravotnéhostavu,čo
by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný
dôchodok Sociálnej poisťovni.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a
podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP)

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
ods. 3 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).