Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200434
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200434.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-2S/59/2021

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov
senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v
právnej veci žalobcu: PROCESS MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, Bratislava, IČO: 36
356 794, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské
nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,

so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100208118/2021 zo dňa 05. februára 2021, takto

r o z h o d o l :

BA-2S/59/2021

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 100208118/2021 zo dňa 05. februára 2021 a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu

Bratislava č. 101583545/2020 zo dňa 15. októbra 2020 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

BA-2S/59/2021

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 14. mája 2018 oznámil Daňový úrad Bratislava (ďalej len
„správca dane“) žalobcovi začatie výkonu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za
zdaňovacie obdobia január až december 2017 dňa 12. júna 2018. Z potvrdenia o zapožičaní dokladov zo
dňa 12. júna 2018 vyplýva, že žalobca zapožičal originály dokladov - zoznam vystavených faktúr 2017,
zoznam prijatých faktúr 2017, pokladničné doklady 2017, knihu bankových dokladov, hlavnú knihu, 65

ks odovzdaných zmlúv a evidenciu DPH za rok 2017.

2. Z úradného záznamu zo dňa 24. augusta 2018 vyplýva, že zamestnanci správcu dane nahliadli do
spisu daňového subjektu - spoločnosti AKYS, s. r. o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 45 709351 (ďalej len „spoločnosť AKYS“), pričom bolo zistené, že boli vystavené dodávateľské faktúry pre
odberateľa - žalobcu a daň z príslušných faktúr bola priznaná a odvedená v jednotlivých zdaňovacích
obdobiach (január až december 2017).

3. Dňa 25. októbra 2018 bol vykonaný výsluch A. B., konateľa spoločnosti AKYS, pričom k tomu, či
spoločnosť AKYS realizovala pre žalobcu reklamné a marketingové služby v súvislosti s podujatiami
„BUSINESS GOLF TOUR 2017“, „STARS for STARS 2017“, „KABÁT TURNÉ 2017“ a „TENNIS
CHAMPIONS 2017“ uviedol, že priamo ich nerealizovali, služby boli dodané na základe zmlúv

o poskytovaní reklamných služieb uzatvorených k jednotlivým podujatiam. Objednávky neboli, boli
zaslané ponuky a spoločnosť AKYS vykonávala reklamné a marketingové služby subdodávateľsky
spoločnosťou PETAS, spol. s r.o., naposledy sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 912 341 (ďalej
len „spoločnosť PETAS“) a zároveň svedok uviedol subdodávateľov k jednotlivým podujatiam. Svedok
potvrdil vystavenie faktúr pre žalobcu, pričom predmetom faktúr bola propagácia obchodného mena
a loga v pozíciách reklamný partner podujatí. K daňovej povinnosti uviedol, že táto vznikla a bola

riadne zaevidovaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach, faktúry boli riadne zaúčtované
v účtovníctve a uvedené v záznamoch DPH.

4. Dňa 11. apríla 2019 bol vykonaný výsluch konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že služby od dodávateľa
- spoločnosti AKYS (reklamné služby) boli poskytnuté prostredníctvom televízie, na billboardoch, v

novinách a na webových stránkach. Uviedol, že služby zabezpečovala spoločnosť AKYS, pričom
nevedel uviesť, koho reklama oslovila, ale v podnikaní im to pomohlo. Svedok uviedol, že v dôsledku
propagácie nevedel uviesť presnú hodnotu zvýšenia príjmov, propagáciou loga sa však žalobca
zviditeľnil pre očakávanú skupinu klientov.

5. Správca dane rozhodnutím č. 100905463/2019 zo dňa 17. apríla 2019 (ďalej len „rozhodnutie o
prerušení“) podľa § 61 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Daňová kontrola bola
prerušená odo dňa 25. apríla 2019 do doby, kým správca dane získa podklady pre správne určenie dane.

V odôvodnení rozhodnutia o prerušení správca dane konštatoval, že správca dane začal konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pretože u dodávateľa žalobcu - spoločnosti AKYS
prebieha daňová kontrola na DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017. Daňová
kontrola tak bola prerušená s účelom, že výsledky šetrení, resp. vykonaného dokazovania v súvislosti
s výkonom daňovej kontroly DPH u dodávateľa budú priamo súvisieť a budú potrebné a rozhodujúce

pre správne určenie výšky dane u žalobcu.

6. Oznámením zo dňa 02. júla 2019 oznámil správca dane, že dňa 10. júna 2019 pominuli dôvody, pre
ktoré bola daňová kontrola prerušená.

7. Správca dane vydal protokol z daňovej kontroly č. 101640277/2019 zo dňa 04. júla 2019 na dani z
pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia - január 2017 až december 2017. K protokolu sa
žalobca vyjadril podaním zo dňa 29. júla 2019.

8. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102025174/2019 zo dňa 23. augusta 2019, ktorým bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane v sume 20.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017.
Na podklade podaného odvolania bolo spomenuté rozhodnutie správcu dane rozhodnutím žalovaného
č.100434240/2020zodňa14.februára2020zrušenéavecbolavrátenánaďalšiekonanie,atozdôvodu
pochybení pri doručovaní. Zároveň bola uložená správcovi dane povinnosť posúdiť a vyhodnotiť všetky
relevantné doklady a dôkazy súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, oboznámiť žalobcu so

všetkými skutočnosťami a s výsledkom vyrubovacieho konania tak, aby mohol preukázať svoje tvrdenia
a dôkazné prostriedky, nebol ukrátený na svojich právach, a na podklade uvedeného aby správca dane
rozhodol vo veci.

9. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 101583545/2020 zo dňa 15. októbra 2020 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 20.000,00 eur
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017. Konštatoval, že nespochybňuje reálnu
existenciu športových a kultúrnych podujatí a samotnej reklamy, ale spochybnil dodávateľa a celý
reťazecsubdodávateľov.Uzavrel,žežalobcauplatnenímprávanaodpočítaniedaneaodpočítanímdanez prijatých faktúr za zdaňovacie obdobia - január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, máj 2017,
jún 2017, júl 2017, august 2017, september 2017, október 2017, november 2017 a december 2017 za
deklarovaný nákup porušil príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe vykonaných dôkazov uviedol, že
v priebehu daňovej kontroly bolo jednoznačne preukázané, že dodávateľom na uvedených faktúrach
nebola spoločnosť na nich uvedená (spoločnosť AKYS), čím došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákona
o DPH, pričom podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sú hmotnoprávne a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet a žalobca nepreukázal, že plnenie deklarované v

sporných faktúrach bolo reálne uskutočnené tým daňovým subjektom, ktorý ich vystavil.

10. Na podklade žalobcom podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100208118/2021 zo
dňa 05. februára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalovaný poukázal na podané odvolanie, zosumarizoval skutkový stav zistený správcom dane a
následne uviedol svoje vlastné posúdenie veci.

11. K námietke ohľadom nezákonného prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola
bola prerušená do času ukončenia daňovej kontroly u spoločnosti AKYS, pričom zistenia uvedené v
protokole z daňovej kontroly spoločnosti AKYS správca dane použil ako dôkaz podľa § 24 ods. 4
daňového poriadku. Celková doba prerušenia daňovej kontroly bola 47 dní, čo žalovaný považoval

vzhľadom na dôležitosť použitia výsledkov uvedených v protokole z daňovej kontroly spoločnosti AKYS,
ktoré prispeli k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane žalobcu, za lehotu
primeranú. Správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nebol nečinný, ale vydal dožiadanie a
vykonal množstvo šetrení, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní. Prerušenie daňovej kontroly bolo
potrebné z dôvodu, že daňová kontrola spoločnosti AKYS začala neskôr ako u žalobcu, toto prerušenie

bolo potrebné, účelné a nevyhnutné. Výsledky a zistenia z daňovej kontroly vykonávanej u spoločnosti
AKYS mali priamy dosah na výsledky daňovej kontroly žalobcu, pretože sa jednalo o jeho priameho
dodávateľa.

12. Ďalej uviedol, že správca dane z nepozornosti uviedol v rozhodnutí o prerušení § 61 ods. 1 písm. a)

daňového poriadku, pričom mal správne uviesť § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, teda prerušenie
z dôvodu konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, čo uviedol aj v odôvodnení
rozhodnutia o prerušení. S odkazom na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016 mal za to, že prerušenie daňovej kontroly (či už zákonne alebo
nezákonne) nemôže spôsobiť nezákonnosť vyhotoveného protokolu z daňovej kontroly. Podstatné pri

prerušení totiž je, že správca dane nevykonával žiadne úkony voči žalobcovi, nezaťažoval ho. Daňová
kontrola nebola prerušená formálne, ale za účelom získať dôkazy na správne určenie dane. Čistý výkon
daňovej kontroly bol 345 dní, a teda v zákonnej lehote.

13. K nesprávne doručenému protokolu žalovaný uviedol, že tento bol doručený na adresu

splnomocneného zástupcu žalobcu, pričom, ak za tohto zástupcu protokol prevzala iná osoba, žalobca
mal riešiť prevzatie zásielky neoprávnenou osobou na pošte, prípadne inak. Z dôvodu, že protokol
bol riadne doručený oprávnenej osobe, tak bola námietka žalobcu ohľadom toho, že nenastali účinky
vyrubovacieho konania, vyhodnotená ako nedôvodná.

14. Vo vzťahu k námietke, že prvostupňové rozhodnutie je nulitné, pretože sa netýka žalobcu, ale
spoločnosti AKYS, uviedol, že toto rozhodnutie nulitné nie je, pretože nespĺňa náležitosti nulity uvedené
v § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku. Prvostupňové rozhodnutie vydal príslušný správca dane
žalobcovi a bolo doručené splnomocnenému zástupcovi žalobcu. Súhlasil s tým, že správca dane mal/
mohol prehľadnejšie a vecnejšie uviesť a odčleniť skutočnosti a dôkazy získané z protokolu z daňovej

kontroly spoločnosti AKYS, avšak mal za to, že z obsahu námietok žalobcu podaných k protokolu,
k oboznámeniu a odvolacích námietok mal žalobca dostatočnú vedomosť o dôvodoch nepriznania
odpočtu DPH.

15. K námietke žalobcu, že z dôkazov vyplynulo, že reklamné služby boli žalobcovi reálne dodané

spoločnosťou AKYS bez ohľadu na to, či ich dodanie zabezpečil sám alebo subdodávateľsky, poukázal
na protokol z daňovej kontroly spoločnosti AKYS, v ktorom sú uvedené vykonané rozsiahle šetrenia,
pričom nebolo zistené reálne vykonanie reklamných služieb tak, ako to bolo deklarované na dokladoch
medzi obchodnými spoločnosťami od začiatku reťazca: GASS, s.r.o., resp. Bright Industry s.r.o. -spoločnosť PETAS - spoločnosť AKYS - žalobca. Z protokolu z daňovej kontroly spoločnosti AKYS
vyplýva, že bolo potrebné ozrejmiť a prešetriť celý zistený obchodný reťazec, pričom žalovaný opísal
zistenia, vyplývajúce z protokolu z daňovej kontroly spoločnosti AKYS (strana 11 až 14 odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia).

16. Uviedol, že konateľ spoločnosti AKYS nepreukázal žiadnu vedomosť, čo konkrétne mal nakúpiť,
aký druh reklamného priestoru, že by si overoval a kontroloval plnenie, ktoré mal predávať, ako oslovil
svojich deklarovaných odberateľov, o čom s nimi jednal, keď nevedel žiadne konkrétne skutočnosti

o podujatiach, čo ponúkal deklarovaným partnerom, ako a kde s nimi jednal a pod. Z dôvodu, že
deklarovaný dodávateľ - spoločnosť AKYS nepreukázal vykonanie reklamných služieb pre žalobcu,
prešla dôkazná povinnosť preukázať skutočnosti na dokladoch na žalobcu. Ďalej uviedol, že ani konateľ
žalobcu nepreukázal vedomosti o tom, že spoločnosť AKYS realizovala pre žalobcu reklamné služby
a jeho vyjadrenie bolo všeobecné. Vyjadrenia konateľa spoločnosti AKYS a konateľa žalobcu neboli
v protiklade, ale všeobecné, nepreukázali žiadne konkrétne skutočnosti o realizovaní zdaniteľných

obchodov tak, ako deklarovali na dokladoch. Písomné zmluvy, preberacie protokoly, vykonané úhrady,
fotodokumentácia, webové stránky a pod. neboli vecným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného plnenia,
o jeho dodaní dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobca nepreukázal, že vznikla daňová povinnosť
jeho dodávateľovi podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, preto nesplnil náležitosti uvedené v § 49 ods. 1
Zákona o DPH.

17. Uviedol, že vďaka rozsiahlemu šetreniu všetkých obchodných spoločností bol zistený obchodný
reťazec, v ktorom bol žalobca posledný v reťazci, ktorý si uplatnil DPH z deklarovaných služieb
od spoločnosti AKYS. Celý zistený obchodný reťazec, vrátane žalobcu, bol vytvorený účelovo na
neoprávnené uplatnenie si práva na odpočítanie dane, nemal iné opodstatnenie, pretože organizáciu

kultúrnych a športových podujatí a ich vyhodnotenie vykonávali samotné reklamné agentúry. Tie mali
podrobné vedomosti o realizovaní športových a kultúrnych akcií, nejednalo sa o reklamné služby na
akciách, ale podporovatelia akcií boli zobrazení na materiáloch ako sponzori, reklamní partneri.

18. Mal za to, že uvedenie loga a obchodného mena platiteľa nie je reklamnou službou. Na žalobcom

predloženej fotodokumentácii je na paneloch uvedené logo, resp. obchodný názov žalobcu. Táto
informácia bola pre účastníka podujatia ponímaná tak, že uvedený reklamný partner finančne prispel na
organizáciu predmetného podujatia, a ako vyplynulo zo šetrení (z daňovej kontroly spoločnosti AKYS),
konanie a organizovanie športových a kultúrnych akcií bolo podporené sponzormi. Ďalej uviedol, že
logo, resp. obchodné meno žalobcu nie je informácia o predmete činnosti žalobcu, o ním poskytovaných

službách, produktoch, ktorá by bola adresovaná verejnosti. Žalobca neprezentoval žiadne svoje
podnikateľské produkty a služby s cieľom uplatnenia na trhu, nadviazania a uzatvárania obchodných
vzťahov.Konštatoval,žežalobcanevedelšpecifikovaťkohoreklamaoslovila,alepodnikaniutopomohlo.
Usúdil, že žalobca pri uvedení loga neprezentoval svoju ekonomickú činnosť, z loga, resp. obchodného
mena žalobcu nebolo zrejmé, akú podnikateľskú činnosť vykonáva, čo ponúka. Žalobca bol uvedený

ako reklamný partner, sponzor podujatí.

19. K námietke žalobcu o porušení procesných práv, o nemožnosti byť pri výsluchu svedka a klásť
mu otázky, uviedol, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pretože výsluchy svedkov sa konali
v rámci daňovej kontroly spoločnosti AKYS, a preto žalobca, aj s odkazom na § 45 ods. 1 písm. e)

daňového poriadku, nebol prizvaný. Protokol z daňovej kontroly spoločnosti AKYS však bol v súlade
s § 24 ods. 4 daňového poriadku použitý ako dôkaz, žalobca mal možnosť sa so všetkými dôkazmi
oboznámiť, mohol nahliadnuť do spisu, dostaviť sa k správcovi dane.

20. Uviedol, že nikto nežiadal od žalobcu, aby sledoval a kontroloval obstarávacie procesy u svojho

dodávateľa, resp. subdodávateľov. Vo fakturačnom reťazci však nebolo preukázané, že k dodaniu
reklamných služieb došlo tak, ako to bolo tvrdené spoločnosťami GASS, s.r.o. a Bright Industry s.r.o.
pre spoločnosť PETAS, spoločnosťou PETAS pre spoločnosť AKYS a spoločnosťou AKYS pre žalobcu.
V danom prípade nedisponovala materiálnymi, personálnymi a ani finančnými zdrojmi ani jedna zo
spoločností, ktorá mala reklamné služby vykonať na začiatku reťazca a žiadne konkrétne dôkazy a

vedomosť o konaní a zabezpečení akcií v súvislosti s reklamnými službami neuviedol a nepreukázal ani
žalobca. Daňové orgány nespochybnili realizáciu kultúrnych a športových podujatí, tie boli vykonané,
ale ich organizáciu, reklamné spoty, reklamu v médiách a ich vyhodnotenie vykonali samotné reklamnéagentúry. Subjekty uvedené na reklamných materiáloch boli reklamní partneri, ktorí sa na podujatí
podieľali ako sponzori.

II.
Žaloba

21. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100208118/2021
zo dňa 05. februára 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 101583545/2020 zo

dňa 15. októbra 2020 a priznania náhrady trov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že napadnuté
rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v
rozpore s obsahom spisového materiálu alebo v ňom nemá oporu.

22. Namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že daňová

kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote. Mal za to, že predmetná daňová kontrola prekročila zákonom
stanovenú lehotu 1 roka podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej
kontroly, ako aj protokolu z takejto daňovej kontroly. Uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňom 12.
júna 2018 a tesne pred uplynutím zákonnej jednoročnej lehoty správca dane prerušil daňovú kontrolu
(po uplynutí 10 mesiacov), pričom dôvodom prerušenia daňovej kontroly bol dôvod uvedený v § 61 ods.

1 písm. a) daňového poriadku, podľa ktorého správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že
začalokonanieopredbežnejotázke.Správcadanepodľajehomienkyzneužilinštitútprerušeniadaňovej
kontroly za účelom obídenia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keďže (i)
pristúpil k prerušeniu daňovej kontroly až v úplnom závere daňovej kontroly, (ii) v rozhodnutí o prerušení
neuvádza, konanie o akej predbežnej otázke malo byť dôvodom na prerušenie daňovej kontroly, (iii) v

protokole neuvádza výsledok tohto nekonkretizovaného konania o predbežnej otázke a (iv) neuvádza,
akým spôsobom bol výsledok tohto nekonkretizovaného konania o predbežnej otázke premietnutý do
záverov správcu dane obsiahnutých v protokole.

23. Súčasne mal za to, že ak by aj prerušenie daňovej kontroly nebolo účelové, daňová kontrola bola

prerušená z neexistujúceho dôvodu, a to z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke, ktoré nikdy
neprebiehalo. Dôsledkom nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly je to, že takéto prerušenie nemalo
za následok spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly a lehota plynula aj počas formálneho
prerušenia daňovej kontroly. Podľa jeho názoru je tak nepochybné, že správca dane nerešpektoval
zákonný limit výkonu daňovej kontroly, keďže trvala dlhšie než jeden rok, čo malo za následok

nezákonnosťdaňovejkontrolyaprotokolu,pričomnezákonnýprotokolmápovahunezákonnezískaného
dôkazného prostriedku. Zdôraznil, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm.
a) daňového poriadku, teda z dôvodu existencie konania o predbežnej otázke. Bolo preto irelevantné,
či správca dane začal konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pričom výrok
rozhodnutia o prerušení je záväzný. Ak chcel správca dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu podľa §

61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, mal tak vykonať.

24. Ďalej namietol, že napadnuté rozhodnutie je v časti týkajúcej sa námietky nulity/ zmätočnosti
prvostupňového rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Javilo sa mu, že odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia sa vôbec netýkalo daňovej kontroly žalobcu a posudzovania odpočítania

DPH zo strany žalobcu, ale týka sa daňovej kontroly spoločnosti AKYS. Domnieval sa, že odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia je v skutočnosti odôvodnením rozhodnutia, ktoré malo byť vydané
spoločnosti AKYS, pričom však bolo omylom zo strany správcu dane vydané žalobcovi. Bolo zrejmé,
že správca dane sa nezaoberal skutočnosťami týkajúcimi sa obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou
AKYS, ale skutočnosťami, týkajúcimi sa obchodu medzi spoločnosťou AKYS a spoločnosťou PETAS,

a ak sa hovorí v prvostupňovom rozhodnutí o daňovom subjekte, má sa na mysli spoločnosť AKYS a
nie žalobca.

25. V odvolaní uviedol, že v prípade, ak by aj nebolo prvostupňové rozhodnutie nulitné, tak je nezákonné
pre jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Žalovaný však vôbec neuviedol, ako dospel k záveru, že

prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti nulity a nevysporiadal sa ani s námietkami, že správca
dane sa zaoberal nie zamietnutím práva na odpočet DPH u žalobcu, ale zamietnutím práva na
odpočítanie DPH u spoločnosti AKYS. Z dôvodu, že sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu
nevysporiadal, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.26.Namietol,ženapadnutérozhodnutiejevčastitýkajúcejsanámietkyhodnoteniavykonanýchdôkazov
v rozpore so zákonnými kritériami nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a súčasne bez opory v

administratívnom spise. Mal za to, že správca dane ani v najmenšom nezohľadnil dôkazy svedčiace v
prospech žalobcu a vykonané dôkazy hodnotil na jeho ťarchu, pričom v neprospech žalobcu vyhodnotil
dokonca aj také skutočnosti, ktoré sa týkali výlučne tretích osôb - subdodávateľov.

27. Bol toho názoru, že relevantne preukázal všetky fázy obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom

a reálne poskytnutie služieb zo strany dodávateľa. Vznik a priebeh obchodného vzťahu bol objasnený
výpoveďouštatutáradodávateľaaajkonateľažalobcu.Obchodnývzťahpreukázaliaj(i)písomnézmluvy
o poskytovaní reklamných služieb, (ii) preberací protokol, ktorým žalobca odovzdal dodávateľovi svoje
logo a obchodné meno za účelom prezentácie žalobcu, (iii) doklady ohľadom poštovej komunikácie,
(iv) hodnotiace správy, (v) fotodokumentácia a poukazy na webové stránky príslušných podujatí, ktoré
preukázali propagáciu žalobcu na jednotlivých podujatiach tak, ako to bolo zmluvne dojednané. Ďalej

preukázal aj úhradu za poskytnuté služby, pričom správca dane neprihliadol na dôkazy v prospech
žalobcu. Správca dane nijako nespochybnil vierohodnosť predložených dôkazov a je neprípustné,
aby záver správcu dane bol založený na pochybnostiach týkajúcich sa vzťahu medzi dodávateľom
- spoločnosťou AKYS a subdodávateľom - spoločnosťou PETAS a na skutočnostiach týkajúcich sa
samotného subdodávateľa. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal so zásadnými tvrdeniami a

námietkami žalobcu, preukazujúcimi skutočnú realizáciu deklarovaných obchodov medzi žalobcom a
spoločnosťou AKYS, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

28. Namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že prezentácia
loga a obchodného mena nie je reklamnou službou. Mal za to, že prezentácia obchodného mena a/alebo

loga je reklamou v zmysle príslušného zákona. Podľa žalobcu je nepochybné, že zo strany žalobcu
bola objednaná služba, ktorá celkom jednoznačne spadá pod definíciu reklamy a takáto služba mu
bola dodaná, keď v súlade so zmluvou uzavretou so spoločnosťou AKYS bolo logo a obchodné meno
žalobcu prezentované priamo na predmetných športových a kultúrnych akciách. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že žalobca bol uvedený ako sponzor, s týmto žalobca nesúhlasil a odmietol ho ako ničím preukázané

tvrdenie. Zároveň žalovaný neuviedol žiaden rozbor toho, akým spôsobom mali byť v danom prípade
naplnené znaky sponzorstva.

29. Súčasne bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
v otázke splnenia podmienok pre odpočítanie dane, pretože správca dane a ani žalovaný neuvádzali

žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobca mohol vedieť, že plnenie zakladajúce nárok
na odpočet je súčasťou daňového podvodu osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho
subjektudodávateľskéhoreťazca.Aniprípadnáskutočnosť,žedodávateľbolsúčasťoutzv.karuselových
obchodov nemôže ísť na ťarchu žalobcovi, keďže žalobca o prípadnom podvode nevedel a ani nemohol
vedieť, pričom správca dane a ani žalovaný takúto vedomosť žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázali.

30. Napokon namietol porušenie jeho procesných práv, pretože nebol upovedomený o výsluchoch, ktoré
sa konali v rámci daňovej kontroly spoločnosti AKYS, a to v prípade, keď tieto výsluchy použil správca
dane ako dôkaz, pretože boli súčasťou protokolu z daňovej kontroly u spoločnosti AKYS.

III.
Vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 21. mája 2021, v ktorom navrhol

žalobu zamietnuť a nepriznať trovy konania. Uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej
lehote a žalovaný svoje rozhodnutie postavil na zistených dôkazoch a faktoch, a napadnuté rozhodnutie
je v súlade s obsahom administratívneho spisu. K dôvodu prerušenia daňovej kontroly uviedol, že sa
jednalo o nepozornosť správcu dane, o čom svedčí aj to, že v odôvodnení rozhodnutia o prerušení
správca dane uviedol správne § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku ako dôvod prerušenia daňovej

kontroly. Mal za to, že prerušenie daňovej kontroly (zákonné alebo nezákonne) nemôže spôsobiť
nezákonnosť protokolu, pretože v čase prerušenia nesmie správca dane realizovať žiadnu aktivitu voči
daňovému subjektu, čo voči žalobcovi nevykonával.32. K námietke ohľadom nulity prvostupňového rozhodnutia uviedol, že sa nejedná o nulitné rozhodnutie
správcu dane, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku. Z rozhodnutí
je zrejmé, prečo nebola žalobcovi priznaná daň z dokladov vyhotovených spoločnosťou AKYS, pričom

vychádzal aj z protokolu z daňovej kontroly spoločnosti AKYS, ktorý bol využitý ako dôkaz podľa § 24
ods. 4 daňového poriadku. Žalobca nebol upovedomený o výsluchu svedkov, pretože títo boli vypočutí
v rámci daňovej kontroly spoločnosti AKYS, pričom zástupca žalobcu mal možnosť sa oboznámiť so
šetreniami a výpoveďami napr. nahliadnutím do spisu.

33. Konštatoval, že sa zaoberal skutočnosťami a dôkazmi, ktoré nepotvrdili realizáciu reklamných
služieb pre žalobcu jeho deklarovaným dodávateľom ani subdodávateľmi, ktorí nemali vedomosť, kto
je organizátorom kultúrnych a športových podujatí a poukázal aj na rozhodovaciu činnosť obsahujúcu
znaky, ktoré má reklamná služba obsahovať, aby bola za reklamnú činnosť považovaná. Uviedol, že
žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti o dôvodoch reklamy a jej výsledkoch na podnikateľskú
činnosť ani kto má byť cieľovou skupinou reklamy. Tvrdenia žalobcu v tomto smere boli všeobecné.

Následne poukázal na dôkazy, ktoré nepreukázali tvrdenia o poskytnutí reklamných služieb žalobcovi
spoločnosťou AKYS, a to aj vo vzťahu k subdodávateľom. Zopakoval, že sponzoring nie je predmetom
dane. Žalobca ako sponzor podujatí mal uvedené svoje obchodné meno/logo, ktoré nebolo spôsobilé
informovať širokú verejnosť o existencii, kvalite výrobkov a služieb žalobcu s cieľom zvýšiť ich predaj. Z
loga žalobcu nevyplynulo, že poskytuje odborno-technické poradenstvo v oblasti spoplatnenia cestnej

infraštruktúry a verejné obstarávanie. Žalobca bol uvedený ako sponzor, teda poďakovanie za finančnú
podporu kultúrnych a športových podujatí.

34. Uzavrel, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z § 24 ods. 1
v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, teda nepreukázal predmet dane a jeho

nadobudnutie od dodávateľa uvedeného na faktúrach a následne použitie prijatého deklarovaného
zdaniteľného obchodu na účely svojich zdaniteľných obchodov. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie
je preskúmateľné, riadne skutkovo a právne odôvodnené, a skutkový stav je v súlade s obsahom
administratívneho spisu.

35. Žalobca následne nevyužil možnosť podať v súdom určenej lehote repliku.

IV.
Konanie na správnom súde

36. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z
Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym
súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-2S/59/2021. V súlade s platným

a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle § 51
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola
dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v

Bratislave.

VI.
Pojednávanie

37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný
na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný
svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd

preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane
postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.38. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.

VII.

Relevantná právna úprava

39. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

40. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

41.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených

záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

48. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

49. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

50. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov

3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané.51. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VIII.
Právne posúdenie

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných
námietok preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100208118/2021 zo dňa 05.

februára 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101583545/2020 zo dňa 15. októbra 2020
o vyrubení rozdielu dane v sume 20.000,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2017. Správny súd vykonal súdny prieskum napadnutých rozhodnutí v prizme jednotlivých uplatnených
žalobných bodov.

53. Prvú žalobnú námietku ohľadom nevykonania daňovej kontroly v zákonom stanovenej dĺžke

vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny súd prioritne uvádza, že daňová kontrola je procesom
v rámci daňového konania, prostredníctvom ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 daňového
poriadku). Začatie daňovej kontroly aktivuje oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami
daňového subjektu), ktoré umožňujú intenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných

práv a slobôd daňového subjektu, pričom tento je povinný sa daným úkonom podriadiť. Výsledkom
daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach
nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47 a nasl. daňového poriadku).

54. Invazívny charakter zásahu daňovej kontroly do individuálnej a autonómnej sféry daňového subjektu

vymedzenej jeho základnými právami a slobodami spôsobuje, že osobitný význam získava aj časový
rámec pre výkon daňovej kontroly. Ten je vymedzený limitom v § 46 ods. 10 daňového poriadku ako
„najviacjedenrokododňajejzačatia“.Právnaúpravapredvídatiežmožnosťprerušeniadaňovejkontroly
(§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 daňového poriadku), pričom s momentom prerušenia daňovej kontroly
spája aj prerušenie plynutia lehoty na jej vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového

poriadku). Zákonodarca rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením daňovej kontroly (§
61 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 daňového poriadku). Zatiaľ čo pri obligatórnom prerušení daňovej
kontroly správca dane nemá priestor pre úvahu, v prípade fakultatívneho prerušenia daňovej kontroly
je jej prerušenie práve na úvahe správcu dane. Pri fakultatívnom prerušení daňovej kontroly je správca
dane stále viazaný požiadavkou výkonu daňovej kontroly (ako celku) v nevyhnutnom rozsahu (§ 44 ods.

1 daňového poriadku) a požiadavkou dbať pri výkone daňovej kontroly na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňového subjektu (§ 3 ods. 1 daňového poriadku). Nemožno pritom opomínať
skutočnosť, že hoci počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie, aj počas
prerušenia daňovej kontroly môže dochádzať k zásahu do základných práv a slobôd daňového subjektu
(napr. trvanie zadržania nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH).

Zásahom do právneho stavu kontrolovaného daňového subjektu je pritom nepochybne aj celková doba
právnej neistoty spojená s otáznym výsledkom daňovej kontroly (možné finančné nároky vo vzťahu k
daňovému subjektu), či opätovným výkonom oprávnení správcu dane po odpadnutí dôvodu prerušenia
daňovej kontroly.

55. Fakultatívne prerušenie daňovej kontroly nemožno vnímať ako faktický prostriedok predĺženia lehoty
na vykonanie daňovej kontroly, ale je dôsledne potrebné sledovať jeho účel. Správca dane preto musí
zvažovať, či je fakultatívne prerušenie daňovej kontroly z hľadiska jej výkonu dôvodné a účelné. Podľa
ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňovú kontrolu, ak
sa buď začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo, ak je potrebné

získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

56. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane vydal rozhodnutie
o prerušení, pričom (i) vo výroku tohto rozhodnutia správca dane odkázal na § 61 ods. 1 písm. a)
daňového poriadku a na začaté konanie o predbežnej otázke, avšak (ii) v odôvodnení poukázal na

skutočnosť, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - poukázal
na daňovú kontrolu u spoločnosti AKYS, teda dôvod podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. V
rozhodnutí o prerušení je tak zrejmý rozpor.57. Aj napriek tomu, že v rámci rozhodnutia o prerušení je viditeľný rozpor, správny súd uvádza, že v
rovine subjektívnych práv žalobcu správny súd nevidel žiadne rozumné pochybnosti o tom, že daňová
kontrolabolaprerušenázdôvoduinejdaňovejkontroly–uspoločnostiAKYS,atedajednalosaokonanie

o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Pokiaľ ide o samotný nedostatok rozhodnutia
o prerušení, správny súd tento nedostatok vyhodnotil ako formálnu vadu, ktorá nemala za následok
nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Rozhodnutie o prerušení je v prvom rade označené číslom
konania, je na ňom označený žalobca a napokon vo výrokovej časti tohto rozhodnutia je uvedené, že
sa prerušuje daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobia. Aj napriek

chybnému označeniu dôvodu prerušenia daňovej kontroly, z celého kontextu tohto rozhodnutia bolo
možné vyvodiť, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - daňová kontrola u dodávateľa žalobcu - spoločnosti AKYS. Preto
toto pochybenie podľa názoru správneho súdu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok
nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly.

58. Správny súd zároveň nespochybňuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorých je základnou zásadou
daňového konania zásada zákonnosti. Žalobca však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver,
že každé procesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj
protiústavnosť celého rozhodnutia. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že
ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia... ktoré intenzitou svojich dôsledkov

zasahujú do podstaty základných práv“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
314/2015 zo dňa 16. decembra 2015). Uvedené rozhodnutie potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej
republiky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS 215/2021 zo dňa 09. marca 2021, v ktorom uviedol, že „zásadu
zákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona pri rozhodovaní o výške daňovej
povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. Aj prieskum

rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že k zrušeniu rozhodnutia môže viesť
len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191 ods. 1 písm. g) Správneho
súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza..., podľa ktorej každé porušenie ustanovení
daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak to, či tá-ktorá vada mohla

mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a len v prípade, že je tento
vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia“ (k tomu aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/106/2020 zo dňa 27. februára 2023).

59. Pochopiteľne, je úlohou správcu dane, aby postupoval podľa príslušných právnych predpisov a

vyvaroval sa zrejmých chýb, avšak ako to správny súd konštatoval vyššie, nie každé pochybenie má
za následok nezákonnosť rozhodnutia. Po preskúmaní rozhodnutia o prerušení správny súd súčasne
uvádza, že (i) správca dane prerušil konanie v rámci daňovej kontroly tak, ako to predpokladá daňový
poriadok - je teda nedôvodná námietka žalobcu, že daňová kontrola bola prerušená účelovo ku koncu
daňovej kontroly, (ii) správca dane daňovú kontrolu prerušil zo zákonného dôvodu a jej účel bol zrejmý

- zistiť rozhodné skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu a (iii) prerušenie daňovej kontroly bolo
primerané - správny súd má za to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu len na nevyhnutne potrebný
čas, pričom po odpadnutí dôvodu prerušenia bezodkladne v daňovej kontrole pokračoval. Na podklade
uvedeného tak správny súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že daňová kontrola nebola
vykonaná v zákonnej lehote, a preto bol protokol z daňovej kontroly zákonne získaným dôkazom.

60. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku ohľadom nulity napadnutého rozhodnutia.
Daňový poriadok nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom pre toto konanie je podstatný § 64 ods.
2 písm. b) daňového poriadku, ktorý upravuje, že pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
ktoré bolo vydané omylom inej osobe. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd za

preukázané, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie boli vydané daňovému
subjektu - žalobcovi, pričom v predmetnom prípade bola daňová kontrola a vyrubovacie konanie
zamerané na zdaňovacie obdobie február 2017. Adresátom týchto rozhodnutí tak bol výlučne žalobca,
daňová povinnosť (vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane) bola uložená žalobcovi a daňové konanie bolo
zamerané vo vzťahu k žalobcovi. Na podklade uvedeného tak neboli naplnené predpoklady na to, aby

sa na uvedené rozhodnutia nazeralo ako na nulitné.

61. Aj napriek tomu, že správny súd vyhodnotil námietku nulity napadnutého rozhodnutia ako
nedôvodnú, správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnostinapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Po preskúmaní obidvoch rozhodnutí
dáva správny súd žalobcovi za pravdu, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa formalisticky a
bezmyšlienkovito stotožnili so závermi protokolu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu -

spoločnosti AKYS, pričom opomenuli to, že ich úlohou bolo vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k žalobcovi.
Súčasne je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že tým, že správca dane a následne žalovaný poukazovali
na protokol z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu - spoločnosti AKYS, na viacerých
miestach v napadnutých rozhodnutiach (v častiach, kde finančné orgány jednoznačne hovoria o tom, že
daňový subjekt /spoločnosť AKYS/ nepreukázala vykonanie služieb spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.)

hovoria o daňovom subjekte, avšak myslia ním spoločnosť AKYS a nie žalobcu. Správny súd tak zastal
názor (zhodne so žalobcom), že správca dane a žalovaný sa viac venovali daňovej kontrole spoločnosti
AKYS a jej dodávateľským vzťahom, ako právu žalobcu na odpočítanie DPH a jeho dodávateľským
vzťahom.

62. Správny súd nevylučuje, aby boli v rámci daňovej kontroly využité poznatky aj z iných daňových

kontrol. Uvedené judikoval aj kasačný súd (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02. februára 2022), ktorý konštatoval, o. i. aj to, že ak svedkovia
vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole daňového subjektu,
nie je porušením procesných práv daňového subjektu to, ak o výsluchu takýchto svedkov nebol
upovedomený. Uvedené však neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole nemohli

byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly iných daňových subjektov, avšak tieto listiny
budú použité ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý musí správca dane posúdiť v
okolnostiach celého prípadu, vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a preverovanému
daňovému subjektu. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s tým, že mechanicky prevezme závery z
inej daňovej kontroly bez toho, aby tieto závery na základe voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tak,

ako to predpokladá aj § 3 ods. 3 daňového poriadku (teda v kontexte celého prípadu).

63. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže
byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie

hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k
zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia

materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

64. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich
z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku

Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (i) že poskytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky
existujeanejdeofiktívneplnenie(t.j.materiálnaexistenciaplnenia),a(iii)žeprijatéplneniejepríjemcom
(žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí
postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne
uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo

veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).65. Správny súd dodáva, že materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v
zásade týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom -
odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej

časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú
(bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/ materiálnych podmienok práva
na odpočítanie dane (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sfk/67/2022 zo dňa 30. mája 2024). Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských

spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).

66. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa v danom prípade majoritne
zamerali na vzťah dodávateľa - spoločnosti AKYS a jeho dodávateľov - finančné orgány sa venovali
jednotlivým dodávateľom spoločnosti AKYS, pričom ich hlavnou úlohou bolo dokazovanie vo vzťahu
spoločnosť AKYS - žalobca. Samozrejme, správny súd nevylučuje, aby finančné orgány preverovali aj

subdodávateľov v prípade, ak by daňovú kontrolu zamerali za účelom vyhodnotenia daňového podvodu,
o čo sa však v danom prípade nejednalo, keďže žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok.

67. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány nespochybnili

dodanie služieb, ale spochybnili dodanie týchto služieb zo strany spoločnosti AKYS. V zmysle aktuálnej
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že
daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne ho zabezpečil
prostredníctvom subdodávateľských subjektov, k čomu však zjavne vedú závery správcu dane a
žalovaného, ktorí spochybnili to, že spoločnosť AKYS dodala žalobcovi služby. Správny súd týmto dáva

do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo uvádza, že hmotno-
právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo
dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že
vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie
konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar alebo služby vo veci

samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru,
že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie.
Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane
je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému
dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou
plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe
ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.
Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k
nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže,

že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15. novembra 2022).

68. Z administratívneho spisu mal súčasne správny súd za preukázané, že medzi žalobcom a
spoločnosťou AKYS boli uzatvorené jednotlivé zmluvy o poskytnutí reklamných služieb, pričom

spoločnosť AKYS sa zaviazala pre žalobcu poskytnúť komplexné marketingové a reklamné služby
a za tým účelom sa zaviazala uskutočňovať aktivity a činnosti smerujúce k prezentácii a propagácii
objednávateľa (článok 1 zmlúv). Z článku 2 zmlúv (bod 2.8) vyplynulo, že spoločnosť AKYS bola
oprávnená svoje záväzky plniť aj prostredníctvom tretích subjektov, a teda tieto služby mohli dodať
aj subdodávatelia. V administratívnom spise sa nachádzajú aj preberacie protokoly, prostredníctvom

ktorých boli spoločnosti AKYS odovzdané dizajn manuály. Na podklade uvedeného sa tak mali finančné
orgány zamerať na vzťah spoločnosť AKYS a žalobcu.69. Správny súd ďalej vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku, týkajúcu sa charakteru zabezpečených
služieb. Tu správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej
rozhodovacej činnosti už niekoľkokrát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu

(sponzorského odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné. Napríklad v
rozsudku sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27. júla 2023 v bode 39 uviedol: „pre záver o zákonnosti
odpočítania dane z prijatej služby dodávateľa nie je rozhodujúce, či išlo o reklamu alebo sponzoring,
pretože aj sponzorský odkaz je formou reklamy, hoci protihodnota zaň plní aj iné funkcie.“ Ďalej v
rozsudku sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa 27. júna 2023 v bode 24 konštatoval: „zákon č. 222/2004 Z. z.

na účely odpočítania dane z prijatých služieb nerobí rozdiel medzi reklamou a sponzoringom v tom
zmysle, že by boli služby spojené zo zabezpečením sponzorského odkazu zákonom explicitne vylúčené
zo všeobecného režimu DPH.“ Obdobne je v rozsudku sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22. marca 2023
v bode 41 kasačný súd toho názoru, že „na účely právneho posúdenia, či si daňový subjekt môže
odpočítať DPH z prijatej reklamnej služby, nie je rozhodujúce, či túto službu správca dane zadefinuje ako
sponzoring alebo reklamu“ (ďalej pozri napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27. júna 2024).

70. Z hľadiska práva na odpočítanie DPH je rozhodujúcou práve odpoveď na otázku, či služba
dodávateľa priamo a bezprostredne súvisela s ďalšími zdaniteľnými obchodmi žalobcu a či sa investícia
do takejto prezentácie mohla premietnuť do všeobecných ekonomických nákladov žalobcu. Správny

súd ďalej podotýka, že rovnako nie je z hľadiska vplyvu na výkon práva na odpočítanie DPH
relevantnýmanianalyzovanienárastuobratudaňovéhosubjektuvčasovomobdobípododaníreklamnej
služby. Uvedené právne závery vychádzajú z niekoľkých rozsudkov kasačného súdu (napr. sp. zn.
10Sžfk/57/2019 zo dňa 28. februára 2022, sp. zn. 10Sžfk/21/2020 zo dňa 26. apríla 2022, sp. zn.
2Sžfk/9/2021 zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo dňa 26. októbra 2023 alebo sp. zn.

2Sfk/93/2022 zo dňa 30. novembra 2023), v zmysle ktorých nie je pre odpočet DPH podstatné, či plnenie
nazveme sponzorským odkazom alebo reklamnou službou. Rozhodujúce je, či bolo preukázané, že
deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými
transakciami daňového subjektu na výstupe. Žalobná námietka tak bola vyhodnotená ako dôvodná.

71. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú a napadnuté
rozhodnutia ako nepreskúmateľné a vychádzajúce z neprávneho právneho posúdenia veci, a preto s
odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP napadnuté rozhodnutie
a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec s poukazom na § 191 ods. 4 SSP vrátil orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

72. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov opätovne prejednať predmetnú vec žalobcu
a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Orgány
finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode

alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov tak bude buď relevantne spochybniť splnenie
materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú
s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať, že žalobca priamo
participoval na daňovom podvode, resp. mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci
obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo že došlo k zneužitiu práva.

73. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie
z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu

podľa citovaného zákonného ustanovenia.

74. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa
ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku.

75. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

BA-2S/59/2021

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v
Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.