Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124335212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:6124335212.8

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, XXX XX A., právne
zastúpený JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou, IČO: 42 171 300, so sídlom Šoltésovej 20, 811 08
Bratislava – Stará Mesto proti žalovanému: C. D., IČO: 43 518 656, bytom XXX XX E. XXX, XXX XX E.,
právne zastúpenému JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13, 052 01
Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1.400,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal od

žalovaného zaplatenia istiny 1.400,- eur s príslušenstvom.

Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci Platobný rozkaz s.zn. 4Up1256/2024 zo dňa 09.07.2024
a voči ktorému žalovaný podal odpor a predmetná právna vec bola podľa § 10 ods. 3, resp. 14 ods. 3
zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov postúpená Okresnému
súdu Spišská Nová Ves ako súdu príslušnému na pokračovanie v konaní.

2. Súd po pojednávaní konanom dňa 31.10.2024, odročenom za účelom ďalšieho dokazovania,
uznesením sp.zn. 7/68/2024-131 zo dňa 02.07.2025, právoplatným dňa 23.07.20205, prerušil konanie
na dobu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia na návrh žalobcu a súhlase žalovaného
z dôvodu mimosúdnej dohody. Uznesením sp.zn. 7C/68/2024-142 zo dňa 06.11.2025, právoplatným
dňa 17.11.2025, súd na návrh žalobcu rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Následne, po tom, čo súd vytýčil termín pojednávania na deň 11.12.2025, žalobca písomným podaním
zo dňa 02.12.2025 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd pojednávanie zrušil a konanie
zastavil.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.12.2025 so samotným späťvzatím žaloby

a zastavením konania súhlasil. Súčasne žiadal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, keďže späťvzatie žaloby nebolo vyvolané zavinením žalovaného.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia na návrh žalobcu so súhlasom žalovaného
konanie zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1.C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Podľa § 256 ods. 2.C. s. p. ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

11. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa

vychádza zo zásady procesného zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by

žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,
a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť)
trovy žalovaného žalobca.

12. Právna teória a súdna prax ujednotila, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa §

256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi
skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú také, ktoré vznikli po začatí
konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo
vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, a zároveň tiež komplexne
a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj

žalovaného,ktorýsvojdlhsplnípozačatísporuatýmvyvoláužalobcunevyhnutnosťspäťvzatiadôvodne
podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký
by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a
tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia
konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a

že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. F., C., B., G., H., I., C., G., H., I., J., C., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 933).

13.Vsúvislostisvýkladom §256ods.1,2C.s.p.súdpoukazujeajnarozhodnutie NajvyššiehosúduSR
sp. zn. 7MCdo/1/2014, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Kritérium procesného zavinenie je potrebné

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca domáhal v konaní resp.
akého výsledku a skutočnosťou, pre ktorú žalobca vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené
(Ústavný súd SR, II. ÚS 221/2015). Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska.“

14. S poukazom na vyššie uvedené súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1, 2 CSP
a vyriekol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý jednoznačne
následkom späťvzatia žaloby procesne zavinil zastavenie konania. Súd vzal za preukázané, že
žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie konania, stotožňuje sa s jeho písomným stanoviskom

k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, ako aj k návrhu na priznanie nároku žalovaného na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

15. Po posúdení predmetného skutkového a procesného stavu súd postupoval v zmysle vyššie citovanej
právnej teórie a právne uzavrel, že žalovaný procesne ani iným spôsobom nezavinil zastavenie konania.

V predmetnom konaní bol zastúpený advokátom, voči žalobcovi požaduje náhradu trov konania, preto
súd jeho návrhu vyhovel a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100% .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia.