Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010010
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6624010010.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci
obžalovanéhoA.B.,preprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a),ods.2písm.b)Trestnéhozákona,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2024 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 28T/1/2024 zo dňa 09.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš sp. zn. 28T/1/2024 zo dňa
09.05.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (ďalej Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že

dňa 22. 12. 2022 v čase okolo 23.00 h, na parkovisku pred budovou Obecného úradu v obci Veľké
Zlievce, teda na mieste verejnosti prístupnom, najskôr A. B. fyzicky napadol poškodeného C. D., nar. XX.
XX.XXXXatotak,žehojedenkrátudrelželeznoutyčoudooblastizadnejčastihlavy,načosapoškodený
bránil tak, že sa otočil k útočníkovi A. B., ktorému chytil tyč, kde následne odzadu dostal ďalší úder
železnou tyčou do oblasti chrbta od E. F., následne poškodený v snahe brániť sa, sa otočil k útočníkovi E.

F., kde ale na to dostal ďalší úder odzadu do oblasti pravého ramena od A. B., načo poškodený od bolesti
skríkol a v tom A. B. a E. F. prestali s útokom, pričom G. H. počas toho ako A. B. a E. F. útočili železnými
tyčami kričal na poškodeného slovami „rozbijem ti hubu, zabijem ťa“, pričom uvedeným konaním boli C.
D., nar. XX. XX. XXXX spôsobené poranenie a to pomliaždenina hlavy v temennom záhlavovej oblasti
s hematómom 3x2 cm, pomliaždenina v oblasti chrbta s odreninou a miernym opuchom 10 x1,5 cm
a pomliaždenina a podvrtnutie pravého ramena bez vonkajších známok traumy, ktoré si vyžiadali liečbu

a práceneschopnosť do 7 dní.
Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.
zák., § 38 ods. 2, 3 ,8 Tr. zák., § 54 Tr. zák. k trestu povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Podľa
§ 55 ods. 1 Tr. zák. je povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia
výkonu trestu. Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. je povinný trest povinnej práce vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase a bez nároku na odmenu.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. okresný súd obžalovanému A. B. uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
s už odsúdeným E. F., nahradiť škodu poškodenému C. D., vo výške 1 043, 20 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný A. B. prostredníctvom svojej obhajkyne písomným podaním zo
dňa 17.05.2024 odvolanie, ktoré dodatočne dňa 9. 7. 2024 odôvodnil. V podanom odvolaní uviedol, že s

rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.05.2024 v celom rozsahu nesúhlasí a odvolanie podáva
v časti výroku o vine a vo výroku o treste. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu o uznaní jehoviny a uložení trestu nepovažuje za správne a zákonné. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne,
nedostatočneanezákonnevyhodnotildôkazyprirozhodovaníovineapri ukladanítrestu.Vyslovilnázor,
že počas celého konania sa nepreukázal ani jeden priamy hodnoverný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval

zo skutku kladeného mu za vinu. Súd prvého stupňa vychádzal len z rozporuplných výpovedí
poškodeného a jeho priateľky I. F. a na dôkazy svedčiace v jeho prospech vôbec neprihliadal a ani sa
nimi dôkladne nezaoberal. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko okresný
súd len konštatoval vo svojom odôvodnení, že výpoveď svedkyne I. F. na hlavnom pojednávaní považuje
za nevierohodnú, avšak okresný súd bližšie neodôvodnil, z akého dôvodu by mala byť práve výpoveď

svedkyne I. F. na hlavnom pojednávaní nevierohodná. Poukázal, že uvedená výpoveď menovanej
svedkyne na hlavnom pojednávaní bola pod prísahou svedkyne a napriek tomuto poučeniu zotrvala
na svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Výpoveď svedkyne I. F. na pojednávaní dňa 06.05.2024
považuje za pravdivú, kde svedkyňa vysvetlila, prečo v prípravnom konaní vypovedala v neprospech
obžalovaného, pretože sa poškodeného bála, mala z neho dôvodný strach o seba, keďže sa jej
poškodený nejedenkrát vyhrážal. Vyslovil názor, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pretože

z výpovedí E. F., G. H., S. J. a E. F. z prípravného konania a z výpovede svedkyne I. F. na hlavnom
pojednávaní jasne vyplynulo, že poškodený C. D. inicioval celý incident, ktorý sa stal v inkriminovaný
deň a práve poškodený bol ten, ktorý začal ako prvý fyzicky útočiť na obžalovaného a následne sa
obžalovaný len bránil z dôvodu obavy o svoje zdravie a o svoj život. Všetci menovaní zhodne uviedli,
že v daný deň neboli použité žiadne železné tyče, tzn. potýčka medzi obžalovaným a poškodeným

sa uskutočnila bez použitia zbrane a na túto skutočnosť mal okresný súd prihliadať. Okresný súd
síce na hlavnom pojednávaní čítal závery znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka, avšak vo
svojom rozhodnutí nespomenul state zo znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že u poškodeného
išlo len o ľahké poranenia, ktoré poškodeného žiadnym spôsobom neobmedzovali v bežnom spôsobe
života, nakoľko poškodený nečerpal PN a ani nepodstúpil žiadnu relevantnú liečbu a navyše neboli

preukázané žiadne poranenia pravého ramena, ako to popisoval poškodený. Poškodený od začiatku
zavádzalauvádzalnepravdyspoškodenýmramenom,pretožezdokazovaniavyplynulo,žepoškodením
ramena trpel poškodený už pred daným skutkom, jeho poškodenie nie je úrazovou diagnózou, ale ide
o dlhodobé opotrebenie ramenného kĺbu. Súd podľa jeho názoru teda nesprávne vyhodnotil skutkové
závery, pretože za jediný usvedčujúci dôkaz, na základe ktorého bol odsúdený, súd považoval výpoveď

poškodeného, ktorá bola v rozpore s výpoveďami všetkých spoluobvinených a svedkov a takisto aj
v rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním, čo nepovažuje za správne a zákonné. Taktiež sa
nestotožňuje s odôvodnením súdu, prečo nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch odsúdeného E. F.,
pretože z neho nevyplýva presvedčivý a hlavne relevantný dôvod súdu, prečo sa rozhodol tento dôkaz
nevykonať. Záverom vyslovil názor, že v danom prípade nie je naplnená ani objektívna a ani subjektívna

stránka prečinu výtržníctva. V prvom rade ide o ojedinelý skutok a nie je sám osobe (skutok) naozaj
podstatne závažný, mal by byť posúdený maximálne ako priestupok. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 09.05.2024, sp. zn. 28T/1/2024 v celom rozsahu
podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d), e) Tr. por. a aby v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol, prípadne aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr.

por. sám rozhodol rozsudkom vo veci samej a oslobodil ho spod obžaloby v celom rozsahu.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že zotrváva na podanom
odvolaní a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného

oslobodí spod obžaloby.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje
napadnutý rozsudok za zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako
nedôvodné.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojej obhajkyne a dodal, že je
nevinný.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Naprieknámietkamobhajobyobžalovanéhoodvolacísúdkonštatuje,ženapadnutýrozsudoktak,akobol
písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu
jeho odôvodnenia je totiž zrejmé, že okresný súd vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných
dôkazov. Závery súdu prvého stupňa, ktoré z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické
a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci boli získané

zákonnýmspôsobomasúdprvéhostupňaichhodnotiljednotlivoajvichsúhrnepodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté
vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia
napadaného rozsudku a k nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že obecné kritéria

vymedzujúce zavinenie obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi vyrovnal
dostatočným spôsobom a odvolací súd ich akceptuje. K posúdeniu veci je potrebné taktiež uviesť, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,

že v dvoj inštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil. Napriek uvedenému odvolací súd k veci uvádza.

Obžalovaný A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.4.2024 vyhlásil, že je nevinný. Odvolací

súd napriek tomu, že obžalovaný popiera vinu, dospel k záveru, že vina obžalovaného bola dostatočným
spôsobom preukázaná na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súdu prvého
stupňa, a to z výsluchov svedkov a listinných dôkazov. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým na
základe výpovede poškodeného C. D., ktorý vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že s priateľkou I.
F. sa v ten deň dohodli, že sa stretnú, pričom na miesto stretnutia ju priviezol obžalovaný A. B. svojím

vozidlom. Spolu s nimi boli v aute ešte ďalšie 2 alebo 3 osoby. Keď s ním Vivien telefonovala, tak počul
do telefónu „silné reči“ posádky vozidla, na čo Vivien povedal, že pokiaľ majú s ním nejaký problém, tak
nech mu to povedia rovno do očí na mieste stretnutia. Po príchode na miesto stretnutia si Vivien presadla
do jeho auta. A. B. s E. F. držali v rukách nejaké tyče, s ktorými začali na neho útočiť, pričom raz útočil
jeden a potom druhý. Konflikt skončil po tom ako skríkol, že mu vyskočilo rameno, tak odišli od neho.

On išiel priamo na pohotovosť do Veľkého Krtíša, kde bol ošetrený lekárom. Odvolací súd pripomína, že
poškodený v trestnom konaní vypovedal konzistentne, pričom aj ošetrujúcemu lekárovi dňa 22.11.2022
uviedol, že bol inzultovaný osobami, ktoré ho udreli tyčkou do hlavy, do chrbta a po pleci, pričom lekár
u neho diagnostikoval pomliaždenie ramena vpravo, hlavy, pomliaždenie a odreninu v oblasti chrbta.

Výpoveď poškodeného k vzniku jeho zranenia ako aj jeho mechanizmu je potvrdená závermi znaleckého
posudku súdneho znalca MUDr. Richarda Resutíka z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia
chirurgia a traumatológia, z ktorého je zistiteľné, že poranenia v oblasti chrbta s odreninou a miernym
opuchom o veľkosti 10 x 1,5 cm boli spôsobené úderom dlhším predmetom. Znalec vylúčil, že by tento
druh zranenia bol spôsobený úderom päsťou.

Obžalovaného A. B. zo spáchania skutku usvedčuje aj svedkyňa I. F., ktorá v prípravnom konaní uviedla,
že jej priateľ C. D. sa pri bitke len bránil a tyčami na neho útočili A. B. a E. F., ktoré vybrali z Nikolasovho
auta. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní síce zmenila svoju pôvodnú výpoveď, keď už uvádzala, žeobžalovaný A. B. ju svojím vozidlom priviezol na miesto stretnutia s priateľom C. D.. Na miesto sa
dostavili skôr ako C. D., ktorý po príchode vystúpil z auta, podišiel ku jej dverám a vyzval ju, aby
prestúpila do jeho auta. Poslúchla jeho pokyn, lebo sa ho bála. Na to C. prešiel na stranu vodiča

vozidla kde sedel A., začali kričať na seba, naťahovať sa a biť. Na pomoc A. sa postavil E. F.. Nie je
pravdou, že by boli na C. útočili železnou tyčou. Taktiež uviedla, že s poškodeným sa rozišla v júni
2023. Ani odvolací súd neuveril zmene výpovede svedkyni I. F. na hlavnom pojednávaní, a to jednak
s prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca MUDr. Richarda Resutíka, ako aj na jej výpoveď
v priestupkovom konaní, keď v tomto priestupkovom konaní Okresného úradu Veľký Krtíš vedenom pod

č. k. OU-VK-OVVS-2024/001473 bola dňa 08.03.2024 vypočutá, kedy okrem iného uviedla, že útok na
poškodeného C. D. bol vedený tyčami. Odvolací súd poznamenáva, že z výpovede I. F. na hlavnom
pojednávaní je zistiteľné, že v čase keď bola ku skutku vypočúvaná v priestupkovom konaní už nebola
vo vzťahu s poškodeným, takže nemala dôvod potvrdzovať výpoveď poškodeného a uvádzať, že útok
na poškodeného bol vedený tyčami.

V kontexte vykonaného dokazovania sú potom aj výpovede svedkov E. F., G. H., H. J. a E. F. účelové,
so snahou vyviniť obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.

Pokiaľ obhajoba obžalovaná poukázala na závery znaleckého posudku MUDr. Richarda Resutíka, že
u poškodeného išlo len o ľahké poranenia, ktoré poškodeného žiadnym spôsobom neobmedzovali v

bežnom spôsobe života, nakoľko poškodený nečerpal PN a ani nepodstúpil žiadnu relevantnú liečbu,
tak v tomto smere odvolací súd pripomína, že obžalovaný nie je stíhaný pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 156 Trestného zákona, preto argumentácia obhajoby je v tomto smere irelevantná.

Obhajoba obžalovaného taktiež namieta, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a to výsluch

odsúdeného Ronalda Oláha. K tomu odvolací súd uvádza, že v prejednávanom prípade považuje
skutkový stav za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a preto nie je dôvod vypočuť E. F. aj
v procesnom postavení svedka.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že obžalovaný A. B. dňa 22. 12. 2022 v čase okolo 23.00 h,

na parkovisku pred budovou Obecného úradu v obci Veľké Zlievce, na mieste verejnosti prístupnom,
fyzicky napadol poškodeného C. D. spôsobom popísanom v skutku, pričom útok na poškodeného bol
vedený železnou tyčou, ktorý predmet sa v zmysle § 122 ods. 3 Tr. zák., považuje za zbraň.

Odvolací súd v rámci tejto časti dodáva, že odvolacie argumenty obhajoby obžalovaného v konfrontácii

so závermi súdu prvého stupňa neobstoja ako dostatočné na to, aby presvedčili odvolací súd o
nesprávnom či nezákonnom postupe okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a v súvislosti
s tým vyslovených záverov okresného súdu, že sa stal skutok a že ho spáchal obžalovaný A. B., spolu
už právoplatne odsúdeným E. F., a tak spochybnili konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o vine
obžalovaného.

K právnemu posúdeniu skutku odvolací súd uvádza, že žalovaného trestného činu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že
napadne iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania. Objektom tohto trestného činu je ochrana

medziľudskýchvzťahovaverejnéhoporiadku.Zahrubúneslušnosťsapovažujetakékonaniepáchateľa,
ktoré zásadným spôsobom narúša zaužívané pravidlá slušného správania sa. Výtržnosťou sa rozumie
konanie, ktoré svojou povahou narúša verejný poriadok. Podľa § 122 ods. 2 písm. b) Tr. zák., trestný čin
je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Miesto verejne
prístupné je miesto, ktoré je voľne dostupné verejnosti. Napadnutím sa rozumie fyzický alebo verbálny

útok páchateľa na inú osobu. V prípade fyzického napadnutia sa nevyžaduje spôsobenie ublíženia na
zdraví. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou [§138 písm.
a) Tr. zák.]. Podľa § 122 ods. 3 Tr. zák., trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo

iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná
za pravú. Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmyselné zavinenie [§ 15 písm. a), b) Tr. zák.].Právna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá zákonu,

pretože obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného
činu.

Odvolací súd sa taktiež zaoberal otázkou, či sú v danom prípade splnené podmienky aplikácie
ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., t. j. uplatnenie na vec tzv. materiálny korektív, avšak dospel k záveru,

že vzhľadom na okolnosti prípadu, keďže obžalovaný spolu s ďalšou osobou poškodeného fyzicky
napadli, a to aj so zbraňou a pritom mu spôsobili zranenia, preto za takejto situácie závažnosť konanie
obžalovaného nie je možné považovať za nepatrnú. Z tohto dôvodu preto neprichádza do úvahy
postúpenie veci inému orgánu, ktorý by skutok by mal prejednať ako priestupok.

Krajský súd v tejto časti teda považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý

verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmal výrok o treste, pritom zistil, že okresný súd nepochybil ani vo výroku o
uloženomtreste,pretožeprihliadolnavšetkyskutočnostiazásadypodľa§34, §36,§37,§38Trestného
zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako
aj generálnu a individuálnu prevenciu. Obžalovanému za spáchaný trestný čin podľa § 364 ods. 2 Tr. zák.
hroziltrestodňatiaslobodynašesťmesiacovažtriroky.Vzhľadomktomu,žeobžalovanýdoposiaľnebol
súdne trestaný, tak aj podľa názoru odvolacieho súdu, na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody, ale účelu trestu môže byť dosiahnuté aj alternatívnym trestom, a to podľa § 54

Tr. zák. trestom povinnej práce vo výmere 200 (dvesto) hodín. Takto uložený trest považuje odvolací súd
za zákonný, pričom ho nemožno považovať za neprimeraný. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ by
obžalovaný v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce
v určenom rozsahu, súd môže premeniť trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody
tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia

slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu (§ 55 ods. 4 Tr. zák.).

Napokonsenátodvolaciehosúdunezistilpochybeniesúduprvéhostupňaanivovýrokuonáhradeškody,
keďže výška škody bola určená na základe posudku znalca MUDr. Richarda Resutíka, ktorý zranenie
poškodeného C. D. ohodnotil bodovo na 40 bodov, čo predstavuje sumu 1 043,20 eur.

Nazákladeuvedenýchskutočnostídospelkrajskýsúdkzáveru,žeprvostupňovýsúdrozhodolsprávnym
a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného A. B. v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr.
por. ako nedôvodné zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.