Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14P/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125202553
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125202553.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti A. B., narodenú XX.XX.XXXX a A. B., narodenú XX.XX.XXXX, obe bytom C. XX, D.,
zastúpené v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, deti rodičov: matky
A. B., B. E., narodenej XX.XX.XXXX a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, oboch bytom C. XX, D.,
na návrh starých rodičov B. B., B. C., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodeného XX.XX.XXXX, oboch

bytom E. XXX/X, G., zastúpených Mgr. Janou Rojčekovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie
Levočská 4, Prešov, o úprave styku maloletých detí s blízkymi osobami, takto

r o z h o d o l :

I. u p r a v u j e styk starých rodičov B. B., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodeného XX.XX.XXXX s
maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX v posledný víkend každého kalendárneho mesiaca od soboty
10.00 hod. do nedele 17.00 hod.,

II. u p r a v u j e styk starých rodičov B. B., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodeného XX.XX.XXXX s

maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX v poslednú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 14.30
hod. do 17.00 hod. do zavŕšenia jej 2. roka života, od zavŕšenia jej 2. roka života v poslednú sobotu
každého kalendárneho mesiaca od 10.00 hod. do 17.00 hod. a od zavŕšenia jej 3. roka života v posledný
víkend každého kalendárneho mesiaca od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod.,

III. rodičia s ú p o v i n n í maloleté deti na styk riadne pripraviť,

IV. rodičia maloletých detí s ú p o v i n n í maloleté deti starým rodičom pred realizáciou styku odovzdať
v stanovených dňoch a hodinách pred bydliskom rodičov a zároveň s ú o p r á v n e n í maloleté
deti od starých rodičov po ukončení realizácie styku prevziať v stanovených dňoch a hodinách pred
bydliskom rodičov,

V. starí rodičia maloletých detí s ú o p r á v n e n í maloleté deti od rodičov pred realizáciou styku

prevziať v stanovených dňoch a hodinách pred bydliskom rodičov a zároveň p o v i n n í maloleté deti
rodičompoukončenírealizáciestykuodovzdaťvstanovenýchdňochahodináchpredbydliskomrodičov,

VI. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 03.04.2025 sa starí rodičia (navrhovatelia) domáhali vydania rozsudku,
ktorým by súd upravil ich styk s maloletými vnučkami A. a A. (dcérami ich syna). Navrhli, aby súd upravil

ich styk s maloletou A. v posledný víkend každého kalendárneho mesiaca od soboty 10.00 hod. do
nedele 17.00 hod., a s maloletou A. v poslednú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 10.00 hod. do
15.00 hod. do konca zavŕšeného jej 2. roka života a od jej 3. roka života od soboty 10.00 hod. do nedele17.00 hod. Podaný návrh odôvodnili tým, že rodičia maloletých vnučiek vnučkám zakázali stretávať sa
s nimi z dôvodu, že v máji 2024 sa matka maloletých nezúčastnila rodinnej oslavy, čo viedlo k hádke
medzi ňou a navrhovateľkou, následne sa rodičia zasekli, odmietajú, aby maloleté trávili s navrhovateľmi

čas osamote v ich rodinnom dome, ani počas Vianoc, pričom dovtedy navrhovatelia trávili s maloletou A.
veľa času, samotní rodičia ich veľakrát požiadali, aby sa o ňu postarali, brávali ju na výlety, celé víkendy,
prespávala u nich od jej 6 mesiacov, mala s nimi vytvorený vrúcny vzťah, ako aj s ich dvanásťročným
synom A. (bratom otca maloletých dievčat), s maloletou A. mali navrhovatelia krátko po jej narodení
úplne zamedzený kontakt. Navrhovatelia mali za to, že maloletá A. ako aj maloletý A. odlúčením trpia.

Poukázali na to, že predlžovaním zákazu vnučkám stretávať sa s nimi môže dôjsť u vnučiek k citovej
ujme, k ohrozeniu ich citového rozvoja.

2. Rodičia maloletých dievčat s podaným návrhom nesúhlasili. Spočiatku pripustili možnosť dohody s
navrhovateľmi na úprave styku s vnučkami v posledný víkend každého kalendárneho mesiaca v sobotu
od 14.30 hod. do 18.00 hod. bez prespávania. Neskôr však požadovali, aby súd návrh starých rodičov

v celom rozsahu zamietol. Na pojednávaní otec uviedol, že sa už s navrhovateľmi nechce stretávať,
chce ich odstrihnúť zo svojho života.

3. Otec maloletých sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadril tak, že medzi ním a navrhovateľkou
(jeho matkou) je dlhodobo napätý vzťah, kedykoľvek s ňou nesúhlasil alebo vyjadril vlastný názor, došlo

k vzájomnému konfliktu, navrhovateľka buď vyvolala hádku alebo sa urazila, za každú cenu sa snažila
presadiť svoj názor a jeho nerešpektovala, situácia sa vyostrila v júni 2024 počas rodinnej grilovačky,
v tom čase mala maloletá A. približne 5 mesiacov, celý deň nespala, zaspala krátko pred plánovaným
odchodom, tak sa jeho manželka prispôsobila malej dcérke a ostala s ňou doma, on so Sárkou šli na
grilovačku, navrhovateľke sa snažil situáciu vysvetliť, na čo ona reagovala posmešným výrazom a zase

nejakou poznámkou, až sa pohádali, následne sa potajomky zavrela v izbe, zavolala jeho manželke, kde
na ňu slovne zaútočila, obviňovala ju z klamstva, čo jeho manželku urazilo, nestalo sa to prvýkrát, keď na
ňu navrhovateľka zaútočila, manželka tieto situácie veľmi ťažko znášala, lebo na takýto prístup nebola
zvyknutá. Uviedol, že následne sa však s manželkou dohodli, že dcéram nebudú brániť v stretávaní sa
so starými rodičmi, preto poslal dňa 27.06.2024 navrhovateľke správu, nech sa im navrhovatelia ozvú,

keď budú chcieť vidieť dievčatá, podmienkou ale bolo to, že sa stretnú na ihrisku, nakoľko sledovali
pritom najlepší záujem detí, pretože mladšia dcéra A. starých rodičov nepozná, sú pre ňu cudzí ľudia,
snažili sa jej takto uľahčiť toto stretnutie a urobiť ho pre ňu v známom prostredí. Otec uviedol, že v čase,
keď sa rodičia s navrhovateľmi ešte stretávali, navrhovateľka opakovane uviedla, že už dlhšiu dobu
má pocit, že ju niekto zo susedov počúva, sleduje a celá dedina ju ohovára, v minulosti bola pritom

hospitalizovaná na psychiatrii, po prepustení odmietla brať lieky, ktoré jej boli predpísané, na základe
tohto navrhovateľkinho správania má pocit, že sa jej stav zhoršuje, pokiaľ to nie je len jej manipulácia a
vedomé klamstvo, tak on badá v jej správaní aj paranoidné tendencie, má z toho strach a bojí sa o svoje
deti, bojí sa, že bude Sárku manipulovať proti nemu a manželke a zaťahovať do ich problémov. Navrhol,
aby sa navrhovateľka podrobila psychiatrickému vyšetreniu, ktoré ak preukáže, že je v poriadku, bol by

s manželkou ochotný pristúpiť na dohodu s tým, že navrhovatelia by sa mohli stretávať s maloletými
vnučkami posledný víkend každého kalendárneho mesiaca v sobotu od 14.30 hod. do 18.00 hod. bez
prespávania. On a manželka sa už odmietajú stretávať s navrhovateľkou. Poukázal na to, že maloletá
A. nemá s navrhovateľmi vytvorený žiaden vzťah. Napokon uviedol, že jeho brat, maloletý A., má u nich
vždy dvere otvorené, pozývali ho aj k sebe, ale A. mu uviedol, že navrhovateľka mu zakázala sa s nimi

stretávať.

4. Matka sa ústne na pojednávaní k veci vyjadrila tak, že rozhodnutie neumožňovať pravidelný osobný
kontakt vnučiek s navrhovateľmi nevychádza z osobnej nevôle či snahy brániť deťom v kontakte
s rodinou, ale z dlhodobých a opakovaných skúseností, ktoré ju a otca maloletých presvedčili, že

konanie navrhovateľov nie je vedené úprimným záujmom o dobro a blaho ich detí. Starý otec je silno
ovplyvňovaný a stará matka sa správa spôsobom, ktorý nepovažujú za zdravý alebo primeraný.

5. Opatrovník mal za to, že v záujme maloletej A. je, aby upevňovala svoj vzťah so starými rodičmi
a v záujme maloletej A. je, aby nadobudla blízky vzťah so starými rodičmi tak, aby bolo zachované

právo maloletých detí na kontakt s blízkymi osobami. Navrhol, aby súd upravil styk starých rodičov s
maloletými deťmi.6. Navrhovatelia ako dôkaz predložili fotografie, na ktorých sú zachytené spolu s nimi a s maloletým
A. vnučky. Navrhli vykonať dokazovanie výsluchom rodičov a starých rodičov. Navrhovateľka predložila
súdu ako dôkaz správu klinického psychológa H. H. I. z 18.06.2025 o jej psychickom stave, čestné

prehlásenie svojej matky z 19.06.2025 a písomné vyjadrenie maloletého A..

7. Otec predložil ako dôkaz časť komunikácie medzi ním a navrhovateľkou, podľa ktorej dňa 27.06.2024
poslal navrhovateľke správu s obsahom, ako uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Navrhol vo veci
vykonať súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom aktuálneho odborného

posúdenia psychického stavu navrhovateľky a to vzhľadom na obavu z možného negatívneho
ovplyvňovania vnučiek a vyžiadať správu o hospitalizácii navrhovateľky (zhruba spred 15 rokov)
z oddelenia psychiatrie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove.

8. Opatrovník navrhol vo veci súdom vypočuť maloletú A. a zohľadniť jej názor, a vyžiadať od
navrhovateľky lekársku správu o jej zdravotnom stave.

9. Vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ a opatrovník, hoci boli
riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť ospravedlnili, súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Súd
pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a opatrovníka v súlade s ustanovením § 31 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), podľa ktorého súd pokračuje

v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

10. Pojednávaniu predchádzalo informatívne stretnutie účastníkov konania na súde, na ktorom bola
rodičom a starým rodičom odporúčaná súdom, psychologičkou a opatrovníkom odborná pomoc za
účelom zlepšenia komunikácie, ktorú odmietli. Tiež im bolo odporúčané, aby sa vnučky do nariadenia

pojednávania stretávali so starými rodičmi na neutrálnej pôde, napríklad na ihrisku, čo pôvodne
navrhovali aj rodičia, s čím starí rodičia na informatívnom stretnutí súhlasili, avšak rodičia to rezolútne
odmietli, podmienili si stretávanie navrhovateľov s vnučkami na neutrálnej pôde najprv vyšetrením starej
matky na psychiatrii.

11. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie vo veci samej výsluchom účastníkov konania,
oboznámením názoru maloletej A., a dokazovanie listinnými dôkazmi (fotografie predložené
navrhovateľmi,komunikáciamedzinavrhovateľkouaotcommaloletých,správaopatrovníkaorodinných,
bytových a sociálnych pomeroch z 14.05.2025, správa klinického psychológa H. H. I. z 18.06.2025,
čestné prehlásenie matky navrhovateľky z 19.06.2025 a písomné vyjadrenie maloletého A.).

12. Navrhovateľka vypovedala, že jej syn a nevesta ju chcú vykresliť ako konfliktnú osobu, no ona je
taká, že každému na rovinu povie, čo si myslí a čo sa jej nepáči, a kto to nedokáže spracovať, nazýva to
konfliktom, ale nie je len ona vinná za situáciu, ktorá nastala, vníma to ako pomstu jednej urazenej ženy,
matky maloletých vnučiek, ktorá ju neznáša, mrzí ju však, čo urobil jej syn, že neostal v tejto situácii

nestranný, keď vedel, že A. je u nich dobre. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že rodičom navrhovatelia
pomáhali s maloletými vnučkami, za čo im obaja viackrát ďakovali, s maloletou A. si od malička budovali
vzájomný vzťah, trávili spolu veľa času, strážili ju, hrali sa s ňou, navrhovateľka jej spievala uspávanky,
vždy spolu niekam chodili, do kina, do obchodov, zaplietať copy, opekať, naplno sa jej venovali, dávali
jej najavo lásku a bolo im to od nej aj vracané, A. mala aj veľmi pekný vzťah s ich maloletým synom A.,

veľmi sa ľúbili. Uviedla, že navrhovatelia nikdy vnučkám neublížili, nikdy im ani nebolo rodičmi vyčítané
nejaké ich zlé správanie k vnučkám. Poukázala na to, že maloletá A., pokiaľ sa s nimi stretávala, nebola
v ohrození, až po tom, čo sa udial konflikt medzi ňou a nevestou minulý rok, začali rodičia tvrdiť, že
maloletédetisúvohrození.Vypovedala,ževroku2009bolahospitalizovanánapsychiatrickomoddelení
v nemocnici v Prešove, v tom čase navrhovateľ pracoval v Anglicku už tretí rok, ona končila bakalárske

vysokoškolskéštúdium,ukončievalasipedagogickéminimum,jejdvajasynoviabolivpubertálnomveku,
rodičia jej nepomáhali, keďže nežiadala pomoc, na všetko tak bola sama, chýbal jej navrhovateľ, do toho
jej kolegyňa v práci vsugerovala do hlavy myšlienku, že v zahraničí určite niekoho má, a tak z dôvodu,
že stratila zmysel života, bola na vlastnú žiadosť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, išlo o
týždňovú hospitalizáciu, kde jej bolo odporučené užívať len lieky na podporu chuti do života, ktoré však

neskôr prestala užívať, v čom ju podporoval aj navrhovateľ, bola na kontrole u psychiatričky, ktorá jej
uviedla, keď sa cíti dobre, lieky užívať nemusí, a od toho času jej nebola žiadnym lekárom odporúčaná
žiadna psychiatrická liečba. K vyjadreniam otca maloletých ohľadom toho, že by mala mať paranoidné
myšlienky vo vzťahu k susedom, uviedla, že nastala iba situácia na dvore, kedy povedala, že by malikomunikovať potichšie, aby ich nepočuli zasa susedia, nakoľko viackrát počula, ako susedia o nich za
ich chrbtom rozprávali, a preto na to upozornila aj svojho syna.

13. Navrhovateľ vypovedal, že súdnym riešením stretávania sa s vnučkami veľmi nebol nadšený, ale
napokon súhlasil, aby sa ich raz v budúcnosti maloletá A. nepýtala, prečo neurobili viac, aby sa mohla s
nimi stretávať a budovať si s nimi vzťah. Uviedol, že s maloletou A. nemajú vybudovaný vzťah pre konflikt
v minulom roku, ak by nenastal, mala by s nimi určite perfektný vzťah, bola by nimi rovnako zbožňovaná
ako A.. Vo svojej výpovedi uviedol, že si nie je vedomý toho, že by im niekedy pred konfliktom v minulom

roku rodičia maloletých vnučiek vyčítali nejaké ich správanie vo vzťahu k maloletým. Vypovedal, že
otec maloletých nikdy za ním skôr neprišiel s tým, že sa navrhovateľka správa nejako zvláštne a že
by potrebovala psychiatrickú liečbu, stalo sa to až po tom, čo nastal vyhrotený konflikt, po rodinnej
grilovačke, kedy sa mu otec maloletých snažil podsúvať myšlienky, že by navrhovateľka potrebovala
psychiatrickú liečbu, na čo ho hneď stopol, keďže on má za to, a nielen on, ale aj ďalší plnoletý syn H.,
že navrhovateľka nepotrebuje psychiatrickú liečbu. Uviedol, že dokiaľ nedošlo k vyhrotenému konfliktu

v minulom roku, stretávanie sa so A. vždy dojednávala navrhovateľka, nakoľko on bol na cestách, ale
po tom, ako im rodičia prestali dávať maloletú A., snažil sa už aj on kontaktovať syna, ten mu párkrát
nezdvihol a ak zdvihol, reagoval tak, že či si mama myslí, že pokiaľ on zavolá, že všetko bude v poriadku,
že to tak nefunguje. Navrhovateľ vypovedal, že si vie svoje pracovné cesty naplánovať tak, aby podľa
súdneho rozhodnutia mohol tráviť čas s vnučkami, pokiaľ by súd upravil styk.

14. Otec vo svojej výpovedi poukázal na to, že maloletá A. nebola pred výsluchom súdom nikým
ovplyvňovaná.Opätovnezdôraznil,žekonfliktymedzirodičmianavrhovateľkounetrvajúibaodminulého
roka, ale trvajú dlhodobo. Vypovedal, že konflikt medzi starou matkou a rodičmi sa nepretavil do vzťahu
starej matky a maloletej A.. Uviedol, že navrhovateľka nebola hospitalizovaná dobrovoľne, ale bola tam

dotiahnutá svojou matkou nasilu, paranoidnými myšlienkami u nej myslí to, že si myslí, že ju počúvajú
susedia, všetci musia hovoriť na záhrade tichšie, aby ich nepočuli alebo, že si myslí, že ju celá dedina
ohovára,čirieši.Naotázkusúduotecuviedol,ženavrhovateľkanepodávalažiadnesťažnostinato,žeby
ju mali susedia cez dvor počúvať alebo že ju mal niekto na dedine ohovárať. Na otázku, či počas šiestich
rokov, kedy sa navrhovatelia stretávali s maloletou A., riešil psychický stav navrhovateľky, uviedol, že

nie. Na otázku, či nemal strach dávať svoju maloletú dcéru A. k navrhovateľke napriek tomu, že má za
to, že nie je psychicky v poriadku, neodpovedal. Vypovedal, že vzťah starej matky a A. bol dobrý, A.
mala starú matku rada. Uviedol, že sa nikdy ani nevyjadril, že by maloletej mala stará matka nejako
priamo fyzicky ubližovať, ale nechcel by, aby maloletá vyrastala v takom prostredí paranoje, kde musia
byť ľudia ticho preto, aby niečo nezačuli susedia. Na otázku, aký vplyv malo naňho to, že vyrastal s

navrhovateľkou, o ktorej tvrdí, že je paranoidná, uviedol, že to nemalo naňho vplyv, psychicky je v
poriadku. Na otázku, či bol niekedy svedkom toho, že by navrhovateľka upozorňovala aj A., aby hovorila
tichšie, aby ju nepočuli susedia, uviedol, že sa to určite niekedy stalo, ale presnú konkrétnu situáciu si
nevedel spomenúť. Vypovedal, že maloletá A. prespávala u navrhovateľov asi od jej 6 mesiacov veku.

15. Matka vypovedala, že môže popísať nespočetné množstvo konfliktov medzi navrhovateľkou a jej
synom - otcom maloletých detí za 6 rokov, čo sa stretávali. Uviedla, že u navrhovateľa absolútne nie
sú žiadne konflikty. Mala za to, že z jeho strany ide o úprimnú lásku k vnúčatám, ale u navrhovateľky
ide o súboj, aby okoliu, či rodine dokázala, že ona mala svoju pravdu. Vypovedala, že je pravdou, že
bolo obdobie, kedy jej navrhovateľka pomáhala, keď bola tehotná so A., vtedy navrhovateľka chodila aj

vyberať maloletú A. zo škôlky, inak jej najviac pomáhala jej rodina. Uviedla, že si myslí, že navrhovateľka
bude ovplyvňovať dcéru voči nej. O sebe uviedla, že nie je typ, že by zaťažovala svoje maloleté deti
konfliktami dospelých osôb, o čom svedčí aj to, že priviedla maloletú A. na súd za účelom zistenia jej
názoru, kedy maloletá nebola vopred informovaná o predmete tohto súdneho konania, ani výsluchu.
Vypovedala, že vzťah maloletej A. a navrhovateľky bol skrz nich dobrý. K dennému režimu maloletej A.

uviedla, že maloletá vstáva okolo 6.30 hod., od ôsmej do deviatej ešte spinká, potom spí na obed od
12.00 hod. a od 14.00 hod. je do večera hore a o pol ôsmej, o ôsmej hodine chodí večer spať.

16. Vo veci súd zistil názor maloletej A. za prítomnosti opatrovníka a psychologičky súdu. Maloletá sa
vyjadrila, že sa chce stretávať s navrhovateľmi u nich doma s prenocovaním tak, ako k nim chodievala,

dlhšie ich už nevidela, chcela by vidieť ich aj jej najlepšieho uja A.. Popísala, ako trávila čas so starými
rodičmi a maloletým A.. Spolu sa ,,šaleli“, hrali sa so psíkom J., babka s dedkom varili, niekedy pomáhala
babke variť, dedko upratoval na záhrade a polieval kvety, a ona s ním, večer boli ešte trošku na záhrade.
Uviedla, že vie, prečo sa s nimi v súčasnosti nestretáva, že je to preto, lebo sa s nimi mamka pohádala.Vyjadrila sa, že babka jej o rodičoch nič nehovorila, a doma sa o babke a dedkovi rozprávajú len trošku,
mamka sa jej pýtala, či má babku a dedka rada, a ona vravela, že ,,furt hej“ a či chce k nim chodiť
a ona, že áno.

17. Zo správy opatrovníka o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch z 14.05.2025 bolo zistené,
že bytové pomery v domácnosti rodičov sú dobré, maloletá A. spí zatiaľ v spálni rodičov, v detskej
postieľke, rodičia pri rozhovore opatrovníkovi uviedli, že maloletá A. sa v minulom období stretávala
so starými rodičmi v ich domácnosti aj prespávala cez víkendy, situácia sa zmenila v máji 2024 po

hádke starej matky s rodičmi, od tej doby sa rodičia so starými rodičmi nekontaktujú, A. sa s babkou
ešte stretla náhodne vonku v rámci prechádzky, a potom v júni 2024, keď jej priniesla do škôlky
narodeninovú tortu. Podľa správy opatrovníka aktuálne sú obe rodiny rozhádané, nekomunikujú spolu,
každá rodina je presvedčená o svojej pravde, o odbornú pomoc za účelom zlepšenia komunikácie
na referáte poradensko-psychologických služieb úradu nemajú záujem. Zo správy ďalej vyplýva, že
starí rodičia bývajú s maloletým A. v rodinnom dome v obci Teriakovce, ktorý je v ich bezpodielovom

spoluvlastníctve, bytové pomery sú dobré, starí rodičia opatrovníkovi uviedli, že s rodičmi sa nedá
rozprávať, syn s nevestou im bránia v stretávaní s vnučkami, už takmer rok s nimi nemali riadny kontakt.

18. Z čestného prehlásenia matky navrhovateľky z 19.06.2025 vyplýva, že ona nedotiahla navrhovateľku
nasilu k lekárke. Matka navrhovateľky písomne súdu uviedla, že maloletá A. chodila k starým rodičom

rada, tešila sa na nich, má ich rada. Bola svedkom toho, keď maloletá A. sama prišla za navrhovateľkou,
a prosila ju, aby mohla u navrhovateľov spinkať.

19. Z písomného vyjadrenia maloletého A. vyplýva jeho nesúhlas s tým, že ho navrhovateľka má
manipulovať. Maloletý písomne uviedol súdu, že nepovedal otcovi maloletých dievčat, že si musí niečo

vymyslieť, aby mohol k nim prísť, ale vravel mu, že keď dievčatá neprídu k nim, nepríde ani on k nim.
Napísal, že nie je pravda, že by sa navrhovateľka maloletej vypytovala na rodičov, ale maloletá im sama
povedala veľa vecí bez pýtania.

20. Správou klinického psychológa H. H. I. z 18.06.2025 bolo preukázané, že u navrhovateľky nie

je toho času priekazná depresia, konverzia, hypochondria, psychopatia, paranoja ani schizofrénia,
navrhovateľka sa osobnostne javí ako extravertovaný typ, emočne stabilná, s primeranou úrovňou
frustračnej tolerancie, toho času bez známok neurotického, depresívneho, psychotického alebo
procesuálneho psychického ochorenia, sociálne dobre adjustovaná.

21. Návrhy otca vykonať súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie za účelom
aktuálneho odborného posúdenia psychického stavu navrhovateľky a vyžiadať správu o hospitalizácii
navrhovateľky(zhrubaspred15rokov)zoddeleniapsychiatrieFakultnejnemocnicespoliklinikouK.L.B.
v D. boli súdom zamietnuté. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd zamietol návrh otca na vyžiadanie správy o psychiatrickej hospitalizácii jeho matky - navrhovateľky,
keďže k jej hospitalizácii došlo v roku 2009, a pre rozhodnutie súdu v tejto veci bol rozhodujúci
nie psychický stav navrhovateľky pred 15 rokmi, ale jej súčasný psychický stav, za účelom zistenia
ktorého súd vykonal potrebné dokazovanie. Počas súdneho konania navrhovateľka nevykazovala
známky duševnej poruchy, bola orientovaná časom, miestom, osobou, situáciou, vyjadrovala sa k veci,

hoci z jej verbálneho i neverbálneho prejavu bol zreteľný negatívny vzťah k rodičom maloletých
vnučiek, predovšetkým k jej neveste. Rovnako zo správania rodičov bol čitateľný ich negatívny vzťah
k navrhovateľke. Navrhovatelia negovali potrebu psychiatrickej liečby u navrhovateľky, poukázali na
to, že rodičia do minuloročného vyhrotenia konfliktu medzi nimi a navrhovateľkou nevyjadrovali žiadne
obavy o svoje maloleté deti v súvislosti s duševným stavom navrhovateľky, ba naopak, maloletú A.

zverovali aj do len výlučnej starostlivosti navrhovateľky. Otec tvrdil, že u jeho matky (navrhovateľky)
sa vyskytuje paranoja, nakoľko vyžaduje, aby rozprávali na dvore potichšie, aby ich rozhovor nepočuli
susedia, a myslí si, že ju dedina ohovára alebo rieši. Tieto otcom tvrdené skutočnosti však samy
osobe nedokazujú prítomnosť duševného ochorenia u navrhovateľky. Duševná porucha u navrhovateľky
bola napokon vylúčená aj vyšetrením jej zdravotného stavu dňa 18.06.2025 klinickým psychológom

Mgr. Mariánom Garbárom. Navrhovateľka v súčasnosti netrpí žiadnym neurotickým, depresívnym,
psychotickým ani procesuálnym psychickým ochorením, nebola u nej zistená paranoja ani schizofrénia.
Vyšetreniezdravotnéhostavunavrhovateľkyklinickýmpsychológomsúdpovažovalprepotrebysúdneho
konania za postačujúce, nakoľko klinický psychológ je rovnako ako lekár – psychiater oprávnenýdiagnostikovať u pacienta psychickú poruchu, hoci na základe rozdielnych diagnostických metód.
Znalecké dokazovanie za účelom vylúčenia alebo potvrdenia možného negatívneho ovplyvňovania
vnučiek navrhovateľkou bolo súdom zamietnuté, nakoľko rodičia počas celého konania opakovane

zdôrazňovali, že ich vzťah s navrhovateľkou nebol nikdy harmonický, a napriek tomu osoby prítomné
(sudkyňa, psychologička súdu a sociálna pracovníčka) pri výsluchu maloletej A., ktorá sa 6 rokov
stretávala so starou matkou, nepostrehli akúkoľvek manipuláciu maloletej zo strany starých rodičov
či rodičov, naopak jej výsluchom bolo zistené, že rodičia a starí rodičia ju ich vzájomnými konfliktami
doposiaľ nezaťažovali. Navyše, rodičia vykonanie tohto dôkazu neodôvodnili žiadnymi konkrétnymi

reálnymi skúsenosťami o manipulácii maloletej A. navrhovateľkou.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia šesťročnej A. a ročnej A. a navrhovatelia
(starí rodičia maloletých dievčat zo strany otca) sú v konfliktnom, emočne napätom, negatívnom vzťahu.
Z výsluchov starých rodičov ako aj rodičov vyplynulo, že ich vzťah nebol nikdy úplne harmonický,
práve naopak, a po minuloročnej rodinnej grilovačke niekedy v máji alebo v júni, kedy došlo k hádke

medzi starou matkou a rodičmi, sa ich vzťah zhoršil natoľko, že sa prestali vzájomne stretávať, čím
došlo aj k pretrhnutiu pravidelného kontaktu starých rodičov s vnučkami. Do toho času maloletá A.
preukázateľne trávila spoločné chvíle s navrhovateľmi v ich rodinnom dome v obci Teriakovce, aj v
neprítomnosti rodičov, s prenocovaním, a to už od veku 6 mesiacov, vybudovala si k nim kladnú
vzťahovú väzbu, zatiaľ čo maloletá A. si doposiaľ s nimi nemala možnosť vytvoriť vzťah. Uvedené

bolo v konaní nepochybne preukázané výpoveďami rodičov, starých rodičov, maloletej A. a čestným
prehlásením matky navrhovateľky. Výsluchom maloletej A. súdom bolo zistené, že rada trávila čas so
starými rodičmi i s ich maloletým synom A. (s jej strýkom) v ich domácnosti, spolu sa ,,šaleli“, hrali sa
so psíkom, pomáhala starej mame s varením či starému otcovi polievať kvety. Maloletá by sa s nimi
chcela aj naďalej vídať. Nielen z jej verbálneho prejavu, ale aj neverbálneho správania počas výsluchu,

mal súd preukázané, že má svojich starých rodičov veľmi rada. Jej výsluchom nebola zistená žiadna
negatívna manipulácia zo strany navrhovateľov ani zo strany rodičov. Maloletá slobodne, prirodzene,
primerane svojmu veku pred súdom jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrila svoj názor stretávať sa
so starými rodičmi u nich doma vrátane prenocovania. Úprimný záujem starého otca o maloleté
vnučky nebol výslovne rodičmi konkrétnymi skutočnosťami spochybnený, výhrady mali najmä k záujmu

a správaniu starej matky. Rodičia opakovane poukazovali na možné manipulatívne správanie starej
matky, ktorá by mohla negatívne ovplyvňovať vnučky proti nim, najmä proti matke, a na skutočnosť,
že v minulosti bola hospitalizovaná na psychiatrii, podľa nich v súčasnosti trpí paranojami, nakoľko
si myslí, že ju ľudia na dedine ohovárajú, a upozorňuje ostatných na to, aby na záhrade hovorili
potichšie, aby ich rozhovor nepočuli susedia. Vyšetrením psychického stavu navrhovateľky klinickým

psychológomMgr.MariánomGarbáromdňa18.06.2025všakbolopreukázané,žejejaktuálnyzdravotný
stav nevykazuje známky žiadneho neurotického, depresívneho, psychotického ani procesuálneho
psychického ochorenia. V konaní napokon nebolo zistené, že by sa navrhovatelia niekedy zle správali
k vnučkám.

23. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 25 ods. 5 prvej vety Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

25. V zmysle čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na zachovanie pozitívnych väzieb
nielen s rodičmi, ale aj s ostatnými členmi rodiny, preto dohovor okrem rodičov uznáva i zodpovednosť
členov širšej rodiny dieťaťa pri jeho výchove a usmerňovaní. Blízke osoby Zákon o rodine nedefinuje,podporne sa použije § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého blízkymi osobami sú príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako i osoby, ktoré
by ujmu jednej z nich dôvodne pociťovali ako ujmu vlastnú, za podmienky, že sú v rodinnom alebo

obdobnom vzťahu.

26. Zákon o rodine vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, za akých súd môže súdnym
rozhodnutím autoritatívne upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami:
- úprava styku je potrebná v záujme maloletého dieťaťa (pričom sa už všeobecne akceptuje potreba

dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové väzby),
a
- úpravu styku vyžadujú pomery v rodine (pri skúmaní tejto požiadavky je potrebné zohľadňovať
individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Úprava prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak je oprávnený
rodič dlhodobo odcestovaný a sám nemôže právo styku realizovať alebo ak absentuje kontakt medzi
rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa).

27. Vo veci súd zohľadnil aj judikatúru súdov vyššej inštancie.
V rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoP/132/2017 z 04.10.2017 sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie po skutkovej ako aj po právnej stránke,
v ktorom bolo okrem iného vyslovené: ,,Samotná skutočnosť, že citové väzby medzi maloletým a starými

rodičmi nie sú vytvorené bez ďalšieho neosvedčuje, že nie je v záujme maloletého, aby bol upravený
jeho styk so starými rodičmi z otcovej strany.“
Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 24CoP/9/2017 z 30. 11. 2017 vyslovil: ,,Je v záujme dieťaťa,
aby aj za situácie, kedy stretávanie sa s otcom nie je pravidelné, nestratilo kontakt so širšou rodinou
z jeho strany a aby už vytvorená citová väzba so starými rodičmi nebola narušená. Súd na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že J. si k starým rodičom vytvoril citový vzťah a žiadne
negatívne postoje voči nim nemá. Prípadný odmietavý prístup J. je vyvolávaný konfliktným vzťahom
matky a jej nového manžela k otcovi a starým rodičom z jeho strany. Nedostatok styku J. so starými
rodičmi by pre dieťa nesporne predstavoval ujmu, pretože pravidelné stretávanie sa so starými rodičmi
napomáha zachovávať pocit spolupatričnosti k širšej rodine, v ktorej dieťa nachádza najmä sociálnu

oporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany matky a jej novej rodiny je potrebné rešpektovať úlohu
starých rodičov v živote dieťaťa a na druhej strane je nevyhnutné, aby starí rodičia rešpektovali výchovné
postavenie matky dieťaťa, ktorej pozíciu by nemali nahradzovať.“
V rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoP/65/2017 z 31.05.2017rating

bolo judikované: ,,Aktuálna právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko,
akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto
osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie
stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod.
Akceptuje sa potreba dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou, s ktorou má citové

väzby. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať
do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením. Súd musí so zreteľom na
vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor podľa § 43. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave
styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú

pomery v rodine, ktoré bude žiaduce zisťovať aj v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí.
Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa:
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k blízkym osobám, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako
aj okolnosti v danom prípade na strane starých rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a starých rodičov a podobne.“

28.SubsumovanímzistenéhoskutkovéhostavupodprávnunormuZákonaorodineupravujúcumožnosť
súdu autoritatívne upraviť styk blízkych osôb s maloletým dieťaťom súd dospel k právnemu záveru,
že zákonné podmienky pre úpravu styku maloletých vnučiek so starými rodičmi súdnym rozhodnutím
v tejto veci sú splnené. Pomery v rodine vyžadujú úpravu styku starých rodičov s maloletou A. a s

maloletou A.. Vzťahy medzi rodičmi a starými rodičmi sú preukázateľne vážne narušené, a z tohto
dôvodu nie je realizovaný styk vnučiek so starými rodičmi. Nie je ani dôvodné predpokladať, že by sa
vzťahy medzi rodičmi a starými rodičmi v blízkej dobe napravili. Maloleté vnučky majú právo na lásku
a starostlivosť aj zo strany starých rodičov, nemožno ich ukracovať o vzťah so starými rodičmi len prenarušený vzájomný vzťah starých rodičov a rodičov a to najmä, ak vlastný vzťah vnučiek so starými
rodičmi nie je narušený. Maloletá A. si nemala možnosť doposiaľ so starými rodičmi vytvoriť vzťahovú
väzbu a maloletá A. má so starými rodičmi preukázateľne vytvorený dobrý vzťah. Súdom nebol zistený

žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by sa styk starých rodičov s vnučkami nemal realizovať alebo že
by jeho realizácia mala byť v rozpore so záujmom maloletých vnučiek. Záujem maloletých vnučiek si
nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov, či blízkych osôb, o spôsobe a podmienkach
ich výchovného pôsobenia. Posúdenie ich najlepšieho záujmu nie je skutkovou otázkou, ale právnym
posúdením veci. Právnym posúdením zisteného skutkového stavu súd ustálil, že v záujme maloletej A.

je,abymohlaďalejrozvíjaťblízkuvzťahovúväzbu,ktorúprechovávaksvojimstarýmrodičom,avzáujme
maloletej A. je, aby dostala aj ona príležitosť svojich starých rodičov spoznať a vytvoriť si k nim pozitívny
citový vzťah. Obavy rodičov z možnej manipulácie maloletých vnučiek proti nim zo strany starej matky
či nepriaznivý duševný stav navrhovateľky ohrozujúci vnučky neboli v konaní preukázané ako dôvodné.

29. Za účelom nepretrhnutia existujúcich rodinných väzieb medzi maloletou A. a starými rodičmi, za

účelom vytvorenia rodinných väzieb medzi maloletou A. a starými rodičmi a v záujme obohatenia
psychického vývinu maloletých o prítomnosť starých rodičov v ich živote, súd upravil týmto rozsudkom
styk maloletých so starými rodičmi, keďže nezistil relevantný objektívny dôvod pre zamedzenie ich
vzájomnéhokontaktu.PrikonkrétnejúpravestykusúdprihliadalnavyslovenýnázormaloletejA.aupravil
styk starých rodičov s ňou s prenocovaním v posledný víkend každého kalendárneho mesiaca od soboty

10.00 hod. do nedele 17.00 hod. Pri konkrétnej úprave styku starých rodičov s maloletou A. súd prihliadal
na jej denný režim a na to, že je u nej potrebné najprv vybudovať vzťah so starými rodičmi, a upravil styk
v poslednú sobotu každého kalendárneho mesiaca od 14.30 hod. do 17.00 hod. do zavŕšenia jej 2. roka
života (t. j. do 16.01.2026), od zavŕšenia jej 2. roka života (t. j. od 16.01.2026) v poslednú sobotu každého
kalendárneho mesiaca od 10.00 hod. do 17.00 hod. a od zavŕšenia jej 3. roka života (t. j. od 16.01.2027)

v posledný víkend každého kalendárneho mesiaca od soboty 10.00 hod. do nedele 17.00 hod.

30. Rodičia ako aj starí rodičia v celom konaní deklarovali záujem o blaho maloletých vnučiek a tak by
mali pristupovať aj k výkonu súdom upraveného styku, a naďalej maloleté nezaťažovať ich vzájomným
konfliktom tak, aby nebol narušený ich priaznivý psychický vývin. Súd napokon apeluje na rodičov, aby

navrhovateľom umožnili riadny výkon styku s vnučkami a predišli tak možným opatreniam smerujúcim
k autoritatívnemu nútenému výkonu rozhodnutia o úprave styku.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 - § 55 CMP).

32. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

33. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť o priznaní náhrady trov

konania účastníka voči inému účastníkovi len na návrh a len za splnenia zákonnej podmienky, že
priznanie náhrady trov konania je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Návrh na priznanie
náhrady trov v tomto konaní podaný nebol, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, t. j. každý si platí trovy konania sám.

Poučenie:

Proti rozsudku môžu účastníci konania podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bol upravený styk s
maloletým, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia. (§ 376 ods. 1
CMP) Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má

maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. (§ 371 ods. 1 CMP)