Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201391
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724201391.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v občianskoprávnom spore žalobkyne: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., občan SR, právne zast.: h&h PARTNERS,
advokátska kancelária s. r. o., IČO: 00165565 so sídlom Hollého 3, 040 01 Košice-Juh, proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,
IČO: 00165565 so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava 27, o náhradu škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
45.320,– EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11. 03. 2024 do zaplatenia, to
všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
v sume 18.128,– EUR v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote do
3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 21. 03. 2024 žalobu, ktorou sa domáhala voči žalovanému
náhrady škody na zdraví, ktorá jej vznikla v dôsledku očkovania proti ochoreniu Covid19. V dôvodoch
žalobyžalobkyňapoukázalanato,žedňa01.06.2021 vočkovacomcentrevoZvolenebolazaočkovaná
proti ochoreniu Covid19 prvou dávkou vakcinačnej látky Spikevax 0,2 mg/ml injekčná disperzia. Týždeň

po vakcinácii začala pociťovať tŕpnutie prstov na rukách a nohách, v oblasti záhlavia, chrbta, v okolí
úst. Postupne sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že bola hospitalizovaná od 16. 06. do 06. 07. 2021.
Z pripojených lekárskych správ vyplýva, že popísané symptómy vznikli ako dôsledok podanej očkovacej
látky. Lekárskou správou z 27. 10. 2022 jej bola diagnostikovaná postvakcinačná periférna chabá
kvadruparéza a areflexia. V zmysle § 143j ods.7 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych
pomôckach, štát Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva SR, prevzal
zodpovednosť za škodu na živote a zdraví spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe

očkovacej látky proti ochoreniu Covid19. Žalobkyňa si dala vypracovať odborné vyjadrenie zo dňa 14.
06. 2023 vypracované C. E. F. G., H., E., ako aj znalecký posudok č. 2 zo dňa 30. 06. 2023 znalcom
C. E. I. J., H.. Z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie neurológia, z ktorých vyplýva, že práve
po podaní očkovacej látky došlo u žalobkyne k rozvoju imunitne podmieneného ochorenia Guillain-
Barrého syndrómu. Napriek komplexnej liečbe došlo k poškodeniu nervového systému, ktoré znalec
hodnotil ako trvalé a jeho príznaky žalobkyňu významne obmedzujú v obvyklom spôsobom života.

Znalec konštatoval s pravdepodobnosťou vyššou ako 90 %, že u žalobkyni boli zdravotné ťažkosti
spôsobené ochorením Guillain-Barrého syndrómom, ktorý sa u žalobkyni začal rozvíjať po týždni od
podania očkovacej dávky. E. G. vo svojom odbornom vyjadrení konštatovala, že vzhľadom na vylúčenieiných príčin, vznik Guillain-Barrého syndrómu (ďalej aj GBS) vysoko pravdepodobne (viac ako 80 %)
bol spôsobený podaním očkovacej látky. Žalobkyňa uviedla, že pred očkovaním bola sledovaná na
neurologické ochorenie a to syndróm nepokojných nôh, epilepsia, migréna bez aury, stav po uvoľnení

stredovéhonervuvľavopresyndrómkarpálnehotunela,chronickybolestivýkrčohlavovýsyndróm,avšak
podľa znaleckého posudku, ani jedno z týchto ochorení nebolo považované za predispozíciu pre vznik
GBS. Žalobkyňa bola tiež sledovaná pre autoimunitné ochorenie systémový lupus erythematosus (ďalej
aj SLE). Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že rozvoj GBS u pacientov so SLE je extrémne
zriedkavý 0 až 0,1 %, pričom viacerí autori predpokladajú, že sa jedná o dve rôzne ochorenia. Zo

zdravotnej dokumentácie žalobkyne bolo možné dospieť k záveru, že ochorenie SLE bolo u nej
stabilizované. Preto nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi SLE a rozvojom GBS. E. G. naopak
konštatovala, že nemožno vylúčiť kauzalitu vedľajšej príhody GBS po aplikácii danej vakcíny a tiež
konštatovala, že počas hospitalizácie a odborných vyšetrení u žalobkyne neboli zistené a potvrdené
žiadne iné príčiny, ktoré by mohli spôsobiť vznik GBS. Žalobkyňa dňa 16. 02. 2024 zaslala žalovanému
výzvu o zaplatenie sumy 45.320,– EUR, ktorá predstavuje náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

vo výške zodpovedajúcej 2000 bodov, titulom vzniku škody na zdraví v dôsledku okolností, ktoré
majú pôvod v povahe podanej očkovacej látky, ktorej terapeutické použitie povolil žalovaný. Žalovaný
sa k jej výzve nijako nevyjadril, preto sa žalobkyňa rozhodla podať žalobu. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáha náhrady škody na zdraví v zmysle predpisov civilného práva a to konkrétne sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré bolo posúdené v znaleckom posudku E. J. na 1000 bodov. Zároveň

znalec považoval za opodstatnené navýšenie hodnotenia na dvojnásobok v zmysle § 10 ods.4 zákona
č. 437/2004 Z. z. s prihliadnutím na obmedzenie alebo stratu možnosti žalobkyne uplatniť sa v živote
avspoločnosti,ktorúmalavoveku46rokov,keďdošlokpoškodeniunazdravíspoukazomna§10ods.3
zákona č. 437/2004, v zmysle ktorého následky nie je možné napraviť alebo zmierniť jednoduchým alebo
bežným lekárskym výkonom. Znalec stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na

2000 po 22,60 EUR/1 bod (hodnota v roku 2021) na sumu 45.320,– EUR. Žalobkyňa tak žiadala uhradiť
sumu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 11.
03. 2024 do zaplatenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručené súdu 20. 05. 2024 uviedol, že Štátny ústav

pre kontrolu liečiv (ďalej len ŠÚKL) eviduje hlásenie žalobkyne ako oznamovateľky na podozrenie
nežiadúcich účinkov zo dňa 19. 01. 2022, kde uviedla nežiadúcu reakciu: „Bolestivosť v mieste aplikácie,
parestézie prstov, HKK, DKK záhlavia a chrbta, oblasti úst, postupne došlo k rozvoju slabosti DKK, viac
info v prílohe). Súčasťou hlásenia boli lekárske správy. Dňa 28. 01. prijal ŠÚKL hlásenie podozrenia na
nežiadúce účinky aj od zdravotníckeho pracovníka – lekára, ktorý popísal nežiadúce účinky: „Periférna

chabá kvadruparéza s areflexiou a pseudoatetóza – akútna AI podmienečná neuropatia.“ Žalovaný
kuplatnenémunárokužalobkyňoupopieralexistenciupríčinnejsúvislostimedzivznikomškodynazdraví
na strane žalobkyne a podaním očkovacej látky Spikevax. Žalovaný poukázal na to, že k nahláseniu
podozrenia na nežiadúce účinky lieku došlo až 19. 01. 2022, t. j. 8 mesiacov po podaní očkovacej látky.
V tomto hlásení žalobkyňa popisuje bežné nežiadúce účinky, v SPC (súhrn charakteristických vlastností

lieku) sú uvádzané nežiadúce účinky ako bolestivosť v mieste aplikácie očkovacej látky a parastéza
HKK, DKK záhlavia a chrbta oblasti úst – spoločne ako parestézia, ktoré však nespôsobujú dlhodobé
zdravotné následky. Čo sa týka diagnóz uvádzaných žalobkyňou v predmetnom hlásení zo dňa 19. 01.
2022akoslabosťdolnýchkončatín,kvadruparéza,araflexia,pseudoatetóza,neuropatia,savpríslušnom
SPC k očkovacej látke Spikevax nenachádzajú podľa stanoviska ŠÚKL z 30. 04. 2024. Rovnako sa tam

nenachádza ani zmieňovaný GBS. Ďalej žalovaný namietal, že žalobkyňa k svojmu nároku na náhradu
škody nepredložila lekársky posudok v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. Ďalej žalovaný poukázal na
to, že žalobkyňa podľa ňou uvádzaných údajov je dlhodobo liečená na autoimunitné ochorenie SLE,
pričom ide o závažné chronické celkové autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje aj centrálnu nervovú
sústavu. Pokiaľ žalobkyňa s odkazom na citáciu znalca E. J. uvádza, že viacerí autori predpokladajú,

že pri GBS a SLE sa jedná o dve rôzne ochorenia, možno gramatickým výkladom dospieť k záveru,
že viacerí autori predpokladajú, že sa môže jednať o jedno a to isté ochorenie. Podľa hlavného
odborníka MZ SR na reumatológiu, môže byť GBS jedným z neurologických prejavov SLE. Spornou
tak zostáva otázka s odborným základom, či u žalobkyne nedošlo len k zhoršeniu jej zdravotného
stavu v kontexte už prebiehajúcich ochorení, ktoré ale nie sú v príčinnej súvislosti s aplikáciou

očkovacej látky Spikevax. S poukazom na uvedené rozpory má žalovaný zato, že nebola preukázaná
časová súslednosť popisovaných javov, ani vecná súvislosť medzi podaním očkovacej látky Spikevax
a vznikom zdravotných problémov žalobkyne. Žalovaný poukázal na to, že jedným z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu je najmä príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi vzniknutou škodouna zdraví a právne kvalifikovanou skutočnosťou zakladajúcou právo na náhradu škody. Pri preukazovaní
existencie príčinnej súvislosti je potrebné izolovať škodu zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá
príčinaškoduvyvolala.Pritakomtoposudzovaníjerozhodujúcavecnásúvislosťpríčinyanásledkuakoaj

časová súvislosť medzi javmi. Ďalším atribútom je priamosť pôsobenia príčiny na následok, to znamená,
že vzťah medzi príčinou a následkom musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je
iba sprostredkovaný (rozsudok NS SR z 30. 06. 2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009). K ďalším námietkam
postupu žalobkyne žalovaný uviedol, že táto nepostupovala v zmysle zákona č. 437/2004 a nepredložila
právne relevantný lekársky posudok, ktorý spracúva posudzujúci lekár, a ktorého nevyhnutné náležitosti

sú upravené v prílohe k uvedenému zákonu. V prípade, že by súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku
žalobkyne, bude žalovaný požadovať kontrolné znalecké dokazovanie.

3. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa v elektronickom podaní, doručené súdu 03. 06. 2024 uviedla,
že toto vyjadrenie podľa nej nemá žiadnu výpovednú a odbornú hodnotu. Pokiaľ žalovaný obranu
oprel na nahlásenie nežiadúcich účinkov žalobkyne z 19. 01. 2022, podľa názoru žalobkyne toto nemá

žiaden vplyv na jej uplatnený nárok. Žalobkyňa mala závažné zdravotné problémy po podaní očkovacej
látky, je v oblasti medicíny úplný laik a nie je možné od nej očakávať, že má vedomosť, čo všetko
je prejavom očkovacej látky, a že by to mala nahlasovať ŠÚKL. Žalobkyňa v tom čase riešila svoju
zdravotnú situáciu, ktorú sa snažila fyzicky aj psychicky zvládnuť. Podrobovala sa veľkému množstvu
zdravotných vyšetrení a z celého množstva ošetrujúcich lekárov až dňa 28. 01. 2022 nahlásil ošetrujúci

lekár nežiadúce účinky ŠÚKL. Pokiaľ ošetrujúci lekár-odborník nahlásil nežiadúce účinky až dňa 28. 01.
2022, nemožno klásť za vinu žalobkyni, že ako laik to mala urobiť skôr ako lekár. Okrem iného, zo
samotných lekárskych správ vyplýva, že k prejavu nežiadúcich účinkov došlo 7 dní po podaní vakcíny
a nie až v januári 2022. K námietke žalovaného, že časť nežiadúcich účinkov popísaných v hlásení
sa nenachádza v SPC k očkovacej látke, žalobkyňa uviedla, že údaje v SPC predmetnej vakcíny môžu

vzhľadom na výrazne skrátený časový vývoj vakcíny v rámci predregistračných klinických štúdií, ktoré
boli podkladom pre podmienečnú registráciu vakcíny EMA (Európska lieková agentúra), obsahovať
všetky hlásené a vyhodnotené údaje o nežiadúcich účinkoch z postmarketingového obdobia. Vakcíny
proti Covid19 prešli skráteným obdobím klientského skúšania, pričom normálne klinické skúšania trvajú
aj roky a to z dôvodu akútnej potreby očkovania, čo však neznamená, že boli porušené pravidlá

dodržiavania bezpečnosti vakcín. Z uvedeného však vyplýva, že SPC vakcín nemusia obsahovať
všetky prípadné vedľajšie účinky. Ako príklad poukázali na vakcínu od firmy AstraZeneca, kedy sa
tiež závažné vedľajšie účinky vyskytli až po jej registrácii a používaní v praxi. Nežiadúce účinky
vakcín na Covid19 sú stále predmetom monitorovania, hlásenia a vyhodnocovania. K ochoreniu GBS
žalobkyňa uviedla, že toto ochorenie sa považuje za imunitne podmienenú poruchu, ktorej výsledkom

je tvorba autoimunitných protilátok, prípadne zápalových buniek, ktoré skrížene reagujú s epitopmi na
periférii nervov a miechových koreňov, čo vedie k poškodeniu nervov. V odbornej literatúre sa uvádza,
že antigénna expozícia predchádzajúcou infekciou alebo očkovaním vedie k antigénovo špecifickej
imunitnej odpovedi a ako taká by teoreticky mohla viesť k vzniku GBS prostredníctvom množstva
možných mechanizmov. V tomto prípade sa u žalobkyne vyskytli klinické príznaky v časovom intervale,

ktorý je predpokladaný za kritérium (podľa Brightonskej klasifikácie pre hodnotenie súvislostí) vo vzťahu
k podanej vakcíne, t. j. časová perióda 3 až 42 dní. U žalobkyne boli vylúčené iné predpokladané
a v odbornej literatúre uvádzané možné infekčné, či neinfekčné príčiny, ktoré by mohli byť spúšťačom
týchto autoimunitných reakcií. Aj napriek tomu, že žalobkyňa by mohla mať určitú predispozíciu pre vznik
tejto komplikácie vzhľadom na základné ochorenie, samotné ochorenie SLE nepredstavuje významne

vyššie riziko vzniku GBS. Aj u predisponovaných jedincov k vzniku GBS je potrebný antigénny stimul. Na
základe publikovaných výsledkov sledovaní sa ukazuje, že bol zaznamenaný signifikantne vyšší výskyt
vzniku GBS u očkovaných vektorovou vakcínou proti Covid19. U očkovaných mRNA vakcínami boli
rovnako hlásené prípady GBS, aj keď nie signifikantne vyššie počty ako vo všeobecnej populácii. Treba
prihliadnuťajnato,žesystémhláseniavedľajšíchpríhodjepasívnysystém,čiženeodzrkadľujeskutočný

počet všetkých prípadov, ktoré sa v danom časovom období reálne vyskytli. U pacientky sa realizovali
jednotlivé vyšetrenia, ktorými boli vylúčené všetky uvádzané príčiny alebo patomechanizmy vzniku tohto
konkrétneho patologického stavu. Aj keď nie je jednoznačne potvrdená príčinná súvislosť s podaním
konkrétnej vakcíny u veľkého počtu očkovaných jednotlivcov, v individuálnych prípadoch, ak sú splnené
všetky požadované kritériá, nie je možné vylúčiť, že vakcína bola spúšťačom imunologických procesov

u predisponovaného jedinca. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa snažil vytvoriť dojem, že ochorenie GBS
u žalobkyne je neurologickým prejavom jej skoršieho ochorenia SLE. Podľa znaleckého posudku E.
J. je rozvoj GBS u pacientov so SLE extrémne zriedkavý (0 až 0,1 %). Rozvoj GBS sa u žalobkyne
pred očkovaním nijako neprejavil ani nezistil, hoci žalobkyňa sa lieči na diagnózu SLE už 20 rokov.K prejavom ochorenia GBS došlo tesne po podaní očkovacej látky. Znalec konštatoval, že SLE môže
byť rizikom pre rozvoj GBS, ale až na základe očkovania, ktoré sa udialo v prípade žalobkyne. Okrem
toho znalec uviedol, že žalobkyňa v čase vakcinácie bola reumatologicky stabilizovaná v diagnóze SLE.

V prípade SLE a GBS ide o dve rôzne ochorenia, čo bolo potvrdené znalcom. Žalobca poukázal aj
na to, že vakcinácia vo veľmi zriedkavých prípadoch môže vyvolať závažné trvalé následky, aj preto
zákonodarca explicitne zaviedol do právnej úpravy možnosť odškodniť poškodeného pacienta. Na
jednej strane je daná zákonná možnosť odškodnenia, avšak na druhej strane chýba akýkoľvek proces
postupu odškodňovania pre chorého pacienta. Pacient ako laik nevie, čo má robiť a bez advokáta

a potrebného znalca alebo odborníka nemá šancu pre uplatnenie svojich práv. Všetky náklady s tým
spojenémusíznášaťpacient,nehovoriac,žepacientjechorý,jebezpráceabezpríjmu.Častokrátnemá
energiu a prostriedky bojovať s takýmto systémom. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nepredložil
lekársky posudok podľa zákona č. 437/2004, táto námietka sama o sebe nevyvracia nárok žalobkyne,
žalobkyňa, nakoľko očakávala akým smerom sa môže celá kauza uberať, zabezpečila na preukázanie
svojich nárokov odborné overenie ako aj znalecký posudok. Znalec pri tom postupoval podľa zákona č.

437/2004 Z. z. a osvedčil ako dospel k výške odškodnenia. Pokiaľ žalovaný namietal existenciu príčinnej
súvislosti zdravotného stavu žalobkyne s aplikáciou očkovacej látky, žalobkyňa poukázala, že žalovaný
svoje predpoklady nepreukázal žiadnym odborným spôsobom. V zmysle kontradiktórnosti konania
žalovaný svoje tvrdenia vôbec nepreukázal dôkazmi. Naopak, žalobkyňa príčinnú súvislosť preukázala
odborným názorom známych odborníkov v potrebnom špecializačnom odbore, ktorými sú vylúčené

tvrdenia žalovaného, naopak, vysokými percentami preukazuje existenciu príčinnej súvislosti očkovania
a škody na zdraví. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že E. G. je popredná slovenská odborníčka v oblasti
očkovania, je členkou viacerých významných inštitúcií, v centre jej vedeckého a klinického záujmu je
diagnostika, liečba a prevencia infekčných ochorení so zameraním na špecifické postupy, indikácie,
kontraindikácie a bezpečnosť očkovania. Je autorkou niekoľkých publikácií, jej odbornou špecializáciou

je pediatria, infektológia a od roku 2022 aj epidemiológia. Žalobkyňa poukázala na ďalšie odborné
aktivity E. G., ktorými deklarovala jej odbornosť. V závere žalobkyňa uviedla, že jasne preukázala prejav
nežiadúcich účinkov po podaní očkovacej látky, ktoré jej spôsobili závažné trvalé následky, odborným
spôsobom preukázala, že jej vznikla škoda na zdraví ako aj jej výšku, a preukázala aj príčinnú súvislosť
medzi očkovaním a vznikom škody.

4. Elektronickým podaním, doručené súdu 11. 06. 2024 žalobkyňa rozšírila žalobu o sumu 22.660,–
EUR titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa mala
zato, že sú splnené podmienky podľa § 5 ods.5 zákona č. 437/2004 Z. z., kedy v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

Žalobkyňa poukázala na to, že rozhodnutím sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku jej
bol priznaný invalidný dôchodok. V zmysle odôvodnenia bola žalobkyňa uznaná za invalidnú z dôvodu,
že jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť klesla o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rozhodnutím zo dňa 29. 10. 2021 došlo k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku v dôsledku opätovného
zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70 %, preto žiadala, aby

súd aj v tejto časti jej žalobe vyhovel. Uznesením zo dňa 24. 06. 2024 súd pripustil navrhovanú zmenu
žaloby a zároveň bola žalovaná vyzvaná na vyjadrenie k rozšíreniu žaloby.

5. Žalovaná elektronickým podaním, doručené súdu 11. 07. 2024 sa vyjadrila k replike žalobkyne,
ako aj k zmene žaloby. Žalovaná uviedla, že nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia má akcesorickú povahu vo vzťahu k základnému nároku, s ktorým žalovaná nesúhlasí
a zotrváva na svojom doterajšom vyjadrení. Zároveň má zato, že nárok žalobkyne na zvýšenú náhradu
je neprimeraný. Žalobkyňa poukázala na to, že 02. 10. 2020 bola uznaná invalidnou z dôvodu poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 %, následne rozhodnutím z 29. 10. 2021 bol pokles od
05. 08. 2021 viac ako 70 %. To znamená, že žalobkyňa mala priznanú invaliditu už pred očkovaním

proti ochoreniu Covid19, t. j. pôvodný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ku dňu 02.
10. 2020 nebol spôsobený očkovaním proti ochoreniu Covid19. Na hodnotenie nároku žalovaná
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2015, kedy súd musí rešpektovať
princíp proporcionality, t. j. vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou.
Vzhľadom na to, že zhoršením zdravotného stavu žalobkyne došlo len k čiastočnému zvýšeniu

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenie náhrady o celých 50 % nie je možné
považovaťzaproporcionálne.Samotnúvýškutejtonáhradypotomžalovanáponechalanazváženísúdu.
Ksamotnémuvyjadreniužalobkyne,zktorejvyplynulo,žežalobkyňasapovažujezaslabšiustranusporu
(je chorá a bez príjmu), kedy je dôvod akceptovať obrátenie dôkazného bremena v prospech žalobcu,žalovaná uviedla, že žalobkyňa nie je bez príjmu, keďže je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
339,90 EUR mesačne. Okrem toho, na preukázanie nároku žalobkyne v zmysle zákona č. 437/2004
Z. z. je prvým krokom vypracovanie lekárskeho posudku, ktoré je oproti vypracovaniu znaleckého

posudku menej náročné, napriek tomu žalobkyňa pristúpila rovno k vypracovaniu znaleckého posudku,
uvedené nesvedčí, že by bola žalobkyňa bez príjmu. Je nepochybné, že dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi škodou na zdraví a právne kvalifikovanou skutočnosťou
zakladajúcou právo na náhradu škody zaväzuje žalobkyňu. Z odborných odkazov žalobkyne vyplýva,
že čo sa týka príčin vzniku GBS, jednou z najčastejších príčin je prekonanie ochorenia respiračného

alebo gastrointestinálneho traktu, pričom z lekárskej správy – nález z 31. 05. 2023 vyplýva, že žalobkyňa
bola hospitalizovaná na oddelení infektológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta
Banská Bystrica, keď vyšetrenia na enterálne vírusy a adenovírusy neboli realizované. To znamená,
že nedošlo k vylúčeniu všetkých iných možných príčin vzniku GBS. Ďalej žalovaný poukázal na to, že
z lekárskeho nálezu vyplýva skutočnosť a to pozitivita protilátok proti B. Burgdorferi v triede IgM, čo
pravdepodobne svedčí pre prekonanú boreliovú infekciu, resp. neskoré štádium. Žalovaný poukázal

na štúdiu vydanú v USA, v zmysle ktorej „Je všeobecne akceptovanou hypotézou, že B. Burgdorferi
je schopný vyvolať autoimunitnú odpoveď /8, 11/. Je teda pravdepodobné, že spirochéta alebo zložky
spirochéty spojené s lymskou boreliózou môžu tiež pôsobiť ako antigény alebo imunitné komplexy,
ktoré uľahčujú tvorbu antiglangliozidových protilátok predpokladaných vo vývoji GBS u vnímavých
jedincov. Ak sa B. Burgdorferi môže podieľať na vyvolaní autoimunitnej reakcie, potom je celkom

možné, že môže byť tiež neoddeliteľnou súčasťou reaktívnych chorobných procesov ako je GBS“. Aj
v predloženom znaleckom posudku zo strany žalobkyne na strane 33 znalec s istotou nevedel vylúčiť,
že terén chronického autoimunitného ochorenia ako SLE mohol byť v predmetnom prípade za určitých
okolností ako infekcia, očkovanie, rizikom pre rozvoj ochorenia ako GBS. Samotný znalecký posudok E.
J., ani odborné vyjadrenie E. G. sa touto možnosťou nezaoberal. Znalec E. J., sa zaoberal zhodnotením

možných príčin vzniku GBS u žalobkyne len z pohľadu neurológie, ale nie z pohľadu infektológie. Aj
z toho dôvodu žalovaný zotrváva na požiadavke kontrolného znaleckého dokazovania. Ďalej si žalovaný
vyžiadal stanovisko ŠÚKL zo dňa 01. 07. 2024, z ktorého vyplýva, že doposiaľ nedošlo k potvrdeniu
vzťahu medzi očkovacou látkou Spikevax a GBS. Navyše žalobkyňou predložená štúdia nepreukazuje
priamu kauzálnu súvislosť medzi výskytom GBS a podaním vakcíny na základe klinických dokazovaní,

iba na základe štatistiky opisuje mieru výskytu GBS u vakcinovaných osôb na základe hlásených údajov
v súvislosti s očkovaním. Naopak, v závere štúdie je poukázané, že nebolo zistené zvýšené riziko
pre GBS po podaní vakcíny mRNA Covid19. Žalovaný uviedol, že ani posledné znenie SPC vakcíny
držiteľa rozhodnutia o povolení (obchodná spoločnosť Moderna Biotech Spain SL) sa v časti nežiadúcich
účinkovnerozšírilaoporuchynervovéhosystémuakoslabosťdolnýchkončatín,kvadruparéza,araflexia,

pseudoatetóza, neuropatia. Napokon k zodpovednosti štátu v súvislosti s úpravou zákona č. 362/2011 Z.
z. žalovaný citoval dôvodovú správu k novele tohto zákona. V závere tak žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

6. Žalobkyňa písomným podaním z 21. 01. 2025 v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že čo sa

týka posúdenia žalobkyne ako slabšej strany sporu, v tzv. medicínsko-právnych sporoch poukázala na
uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/163/2021 zo dňa 30. 11. 2023. K námietkam preukázania
príčinnej súvislosti žalobkyňa poukázala, že vo všeobecnosti špecifické biologické markery indikujúce
príčinnúsúvislosťskonkrétnympatogénomalebovakcínouchýbajú,avšakvzriedkavýchprípadochbolo
preukázané spojenie s určitými vakcínami na základe biologických alebo epidemiologických dôkazov.

V tomto konkrétnom prípade u žalobkyne sa vyskytli klinické príznaky v časovom intervale (Brightonská
klasifikácia) v období 3 až 42 dní, aj lekárske správy a znalecký posudok E. J. podporujú existenciu
príčinnej súvislosti medzi očkovaním a vznikom GBS. U žalobkyne boli vylúčené iné predpokladané
a v odbornej literatúre uvádzané možné infekčné alebo neinfekčné príčiny vedúce k vzniku GBS. Napriek
tomu, že žalobkyňa môže mať určitú predispozíciu pre vznik tejto komplikácie vzhľadom na základné

ochorenie (SLE), samotné ochorenie však nepredstavuje významne vyššie riziko vzniku GBS. K vzniku
GBS je potrebný antigénny stimul a vakcinácia ako hlavný nový antigénny stimul je v tomto prípade
vysoko pravdepodobnou príčinou rozvoja ochorenia, na čo bolo poukázané v znaleckom posudku E.
J. aj v odbornom vyjadrení E. G.. Žalovaný nepredložil žiadne konkrétne relevantné dôkazy, ktoré
by vyvracali súvislosť medzi očkovaním a vznikom GBS u žalobkyne. Tvrdenie, že ochorenie mohlo

byť spôsobené inými faktormi ako je infekcia B. Burgdorferi, nie je podložené žiadnym konkrétnym
testom, ktoré by túto infekciu potvrdzovali ako hlavnú príčinu. Naopak, z lekárskej dokumentácie
žalobkyne vyplýva, že v čase diagnostiky GBS neboli zistené aktívne infekcie, ani iné možné spúšťače
tohto ochorenia. Okrem toho, pozorovacia štúdia nemôže dokázať príčinnú súvislosť k očkovaniu,pretože tieto štúdie sú zamerané na opis existujúcich rozdielov výsledkov meraní bez ohľadu na
zisťovanie príčinnosti, sú len podkladom pre ďalšie analytické štúdie. Najslabšiu hodnotu v hierarchii
vedeckých dôkazov majú najmä ojedinelé kauzy, styky s nekontrolovaným postupom, ktoré nemôžu

slúžiť ako podklad na prípravu a realizáciu analytických štúdií. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení
predložila odborné články a štúdie, ktoré analyzujú vzťah medzi očkovaním proti ochoreniu Covid19
a vznikom GBS, ktoré poukazujú na to, že GBS môže vzniknúť v dôsledku antigénneho stimulu akým
je očkovanie, najmä v časovom období 3 až 42 dní po podaní vakcíny. GBS v súčasnosti nie je
v žiadnej relevantnej publikácii o infekčných chorobách uvádzaný ako neurologická manifestácia lymskej

boreliózy. Žalovaný sa námietkami snaží odviesť pozornosť od očkovania ako primárneho antigénneho
stimulu bez toho, aby vykonal komplexnú analýzu, prípadne predložil znalecké posudky, ktoré by
podporili jeho tvrdenia o iných možných príčinách. Ak žalovaný spochybňuje príčinnú súvislosť, je na
ňom, aby svoje tvrdenia odborne podložil. V tomto prípade žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
spĺňal túto požiadavku. Napokon žalobkyňa namietla, že zvýšenie náhrady za spoločenské uplatnenie
o 50 % nie je proporcionálne. Žalovaný poukázal len na mierne zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť žalobkyne, avšak nezohľadnil závažnosť dôsledkov ochorenia na jej celkový život
a princípy spravodlivého odškodnenia. Po vzniku GBS sa stav žalobkyne natoľko zhoršil, že nie je
schopná vykonávať žiadne činnosti, ktoré jej predtým umožňovali čiastočné zapojenie do pracovného,
spoločenského a osobného života. Toto ochorenie jej spôsobuje fyzické obmedzenia (kvadruparéza,
neuropatia),ktoréznížilijejsamostatnosťaodkázalijunapomociných.Tentostavmávážnydopadnajej

psychiku, emocionálnu stabilitu a sociálne postavenie. Pred očkovaním bola žalobkyňa reumatologicky
stabilizovaná, očkovanie spôsobilo imunologickú reakciu, ktorá viedla k vzniku GBS a tým sa zásadne
zmenili jej životné podmienky. Jej prípad vyžaduje mimoriadne zohľadnenie závažnosti následkov
v rámci posudzovania náhrady za spoločenské uplatnenie.

7. Súd vo veci vykonal predbežné prejednanie sporu dňa 21. 01. 2025, na ktorom na dotaz súdu
právny zástupca žalobkyne ustálil, že správne označenie žalovaného je: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom zdravotníctva SR tak, ako to vyplýva zo zákonnej úpravy. Žalovaná namietla označenie
žalovaného a teda pasívnu legitimáciu žalovaného v spore. Na predbežnom prejednaní sporu žalovaná
vzniesla ďalšiu námietku, keď poukázala, že súčasťou znaleckého posudku nie je tzv. informovaný

súhlas, ktorý pacient podpisuje pri aplikácii očkovacej látky a kde okrem iného uvádza, či trpí
autoimunitným ochorením, keďže sa jedná o akt poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Žalovaná ďalej
vzniesla námietku premlčania v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že žalobkyňa
oznámila nežiadúce účinky dňa 19. 01. 2022, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 21. 03.
2024. V danom prípade si žalobkyňa uplatňuje nárok podľa špeciálnej úpravy Zákona o liekoch, kde

§ 68 ods.19 ustanovuje, kto je povinný hlásiť tzv. nežiadúce účinky, čo je rozhodujúcou skutočnosťou
na uplatnenie nárokov, ktoré si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje. Ďalej žalovaná vzniesla námietku
preklúzie nároku, pretože podľa § 6 ods.3 zákona 437/2004 Z. z. mala byť žaloba podaná v lehote
do 3 mesiacov, pričom výzva žalobkyne na plnenie adresovaná MZ SR bola zo dňa 16. 02. 2024
a k rozšíreniu žaloby došlo v júni 2024. Ďalej žalovaná namietla postup žalobkyne, kedy nie je zrejmé,

či pred očkovaním konzultovala svoj zdravotný stav so zdravotníkom a vhodnosť očkovania. Žalovaná
vzniesla dôkazný návrh na vykonanie znaleckého dokazovania z odboru virológie a infektológie s tým,
že doposiaľ nebola vzatá do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa prekonala ochorenie Covid19 v 11/2021,
pretože v niektorých prípadoch aj ochorenie na Covid môže spôsobiť uvedené následky. Pre objektívne
posúdenie navrhla, aby súd nariadil takéto znalecké dokazovanie, pokiaľ nárok žalobkyne neposúdi ako

premlčaný alebo prekludovaný. K námietkam žalovanej právny zástupca žalobkyne uviedol, že čo sa
týka uplatneného nároku žalobkyne, tento sa uplatňuje od ustálenia zdravotného stavu, nie od hlásenia
nežiadúcich účinkov. Poukázal na obsah predloženého znaleckého posudku s tým, že žalobkyňa sa
mohla dozvedieť, kto zodpovedá za škodu zo znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, z ktorého
vyplynulo, že jej zdravotný stav je následkom očkovania. Tieto boli podané až v roku 2023. Žaloba

žalobkyne tak bola podaná včas. Pokiaľ by aj súd mal posúdiť uplatnenie nároku žalobkyne po uplynutí
premlčacej lehoty, poukázal na rozhodnutia súdov v poslednej dobe, kedy v obdobných prípadoch
vznesenú námietku premlčania možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi. V danom prípade
si pacient v prvom rade rieši svoj zdravotný stav a zabezpečuje základné životné potreby. V zmysle
zákonnej úpravy štát na seba prevzal zodpovednosť za obdobné prípady, hoci je nespochybniteľné,

že očkovanie má pozitívny vplyv na zdravie obyvateľstva, sú aj negatívne následky a za to prevzal
zodpovednosť práve štát, t. j. žalovaný. Námietku preklúzie právny zástupca považoval za nedôvodnú,
naopak, z právnej úpravy vyplýva, že ak sa nedosiahne dohoda, po uplynutí 3 mesiacov sa môže
oprávnená osoba obrátiť s návrhom na súd. K námietke nepredloženia informovaného súhlasu právnyzástupca uviedol, že sa jedná o prvú námietku zo strany žalovaného s tým, že tento dôkaz vedia
dodatočne doložiť. K návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súdom právny zástupca tento návrh
považoval za nedôvodný, poukázal na to, že vzhľadom na jedinečnosť prípadu bol problém aj na strane

žalobkyne zabezpečiť znalca, ktorý by sa mohol vyjadriť k súvislostiam medzi očkovaním a zdravotným
stavom na strane žalobkyne. Poukázal na to, že v Slovenskej republike sú uznávanými odborníkmi E.
G., E. K., pričom E. G. je odborníčkou v oblasti infektológie a epidemiológie, pracovala v očkovacom
centre a preto v tomto rozsahu sa zaoberala v odbornom vyjadrení danou problematikou. Napokon
k námietke ohľadne hlásenia nežiadúcich účinkov právny zástupca pripomenul, že žalobkyňa nie je

pacientom, pričom tieto vo väčšine prípadov má hlásiť lekár ako odborník. Žalobkyňa až po konzultácii
s lekármi aj sama podala hlásenie prostredníctvom svojej dcéry. Uvedené hlásenie však nijako nesúvisí
s uplatneným nárokom v tomto konaní.

8. Žalovaná v elektronickom podaní, doručené súdu 14. 02. 2025 zotrvala na svojej doterajšej
argumentácii a poukázala na to, že nárok žalobkyne je uplatňovaný v zmysle špeciálnej právnej úpravy

zákon č. 362/2011 Z. z. a preto za nosné dôkazy žalovaná považuje hlásenie nežiadúcich účinkov ako
aj potvrdenie o očkovaní s informovaným súhlasom pacienta. Na preukázanie príčinnej súvislosti je
potrebné preukázať aj to, či v prípade žalobkyne boli vykonané všetky potrebné lekárske vyšetrenia
zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti lege artis. Právna úprava § 143j ods.7, 8 zákona
č. 362/2011 nezakotvuje povinnosť štátu automaticky odškodniť každého žiadateľa na základe jeho

tvrdenia,žejehostavjevdôsledkupodaniaočkovacejlátky.Právnerelevantnýjepretosúhlasžalobkyne
s podaním očkovacej látky. Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti sa vykonalo poučenie pacienta
a pacient vyjadril informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Okrem iného pacient
mal zodpovedať na otázku, či trpí závažným ochorením, ktoré bolo v minulosti posudzované ako
možná prekážka (kontraindikácia) pre podanie vakcíny (napr. autoimunitné ochorenie, demyelinizačné

ochorenie a podobne). Žalovaný sa domnieva, že pre toto konanie je dôležité náležité zistenie
skutkového stavu, kedy je potrebné zohľadniť aj princíp proporcionality. Bolo by možné považovať za
neproporcionálne, aby prípadnú škodu znášali všetci občania bez ohľadu na to, či sa očkovaniu podrobili
alebo nie, čo zodpovedalo skutočnosti, že ohľadom podania očkovacích látok proti ochoreniu Covid19
neexistoval celospoločenský konsenzus. V danom prípade štátne orgány konali v rámci vymedzenej

právomoci pokiaľ ide o aplikáciu očkovacej látky, pretože nebol dostupný iný medicínsky postup. Z tohto
dôvodu pri priznaní výšky náhrady škody je potrebné hodnotiť poznatky z oblasti medicíny, ktoré boli
k dispozícii v čase podania očkovacej látky žalobkyni. Taktiež žalovaná poukázala na to, že po vynesení
rozsudku Mestského súdu v Košiciach v súdnom spore sp. zn. 13C/18/2023, ktorým súd priznal náhradu
nemajetkovej ujmy pozostalým v dôsledku úmrtia po aplikácii očkovacej látky, žalobkyňa podala žalobu

na tunajšom súde, pritom znalecký posudok E. J. bol vypracovaný 30. 06. 2023, nežiadúce účinky
podanej očkovacej látky boli hlásené 19. 01. 2022. Žalovaná vzniesla dôkazný návrh na vykonanie
znaleckého dokazovania, či v prípade žalobkyne boli vykonané všetky lekárske vyšetrenia zo strany
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti lege artis. Z lekárskych správ predložených žalobkyňou vyplýva,
že žalobkyňa mala zdravotné ťažkosti aj pred podaním očkovacej látky, že v novembri 2021 prekonala

ochorenie Covid19, je potrebné skúmať zdravotný stav žalobkyne (lymská borelióza) pred podaní
očkovacej látky. Žalovaná poukázala na to, že v danom spore zodpovednosť žalovaného nie je daná za
poškodenie zdravia, ku ktorému došlo v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, čím
malo dôjsť k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Uvedené okolnosti sú relevantné pri výške priznanej
náhrady škody.

9. Žalobkyňa predložila Dotazník – anamnestické otázky pre pacienta z 01. 06. 2021 elektronickým
podaním, doručené súdu 13. 02. 2025, kde na vysvetlenie uviedla, že pokiaľ v 2. otázke dotazníka:
Trpíte závažným ochorením, ktoré bolo v minulosti posudzované ako možná prekážka pre podanie
vakcíny (napr. autoimunitné ochorenie, demyelinizačné ochorenie), žalobkyňa uviedla: Nie. Toto jej

vyjadrenie bolo v súlade s odbornými poznatkami, pretože ochorenie SLE, ktorým žalobkyňa trpí, nie je
podľa súhrnu charakteristických vlastností lieku uvedené ako kontraindikácia podania očkovacej látky.
Hoci SLE patrí medzi autoimunitné ochorenia, jeho prítomnosť sama o sebe nepredstavovala prekážku
očkovania predmetnou vakcínou.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkov, oboznámením listinných dôkazov,
súkromným znaleckým posudkom a odborným vyjadrením a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:11. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že pred očkovaním bola vydatá, s manželom vychovávali 3
deti, v čase očkovania už 2 deti boli plnoleté, tretia dcéra chodila na strednú školu. Mala zamestnanie,
pracovala v práčovni na plný úväzok, t. j. riadne vykonávala prácu, starala sa o domácnosť, o rodinu.

Asi 5 rokov pred očkovaním si založili farmu – chov zvierat a pestovanie plodín, pre vlastnú potrebu.
Ona vypomáhala manželovi na farme. Je pravdou, že v tom čase poberala aj čiastočný invalidný
dôchodok. Vo veku 40 rokov začala mať problémy reumatického charakteru, bol jej diagnostikovaný
lupus. Začalo to tým, že jej tŕpli ruky a vykrúcalo prsty. Bola jej nasadená liečba, chodila na pravidelné
kontroly. Navštevovala aj neurológiu kvôli diagnóze epilepsia, kde brala lieky a doposiaľ sa lieči. Mala

len občasné záchvaty raz za 5 rokov. V čase očkovania Covid19 sa ako rodina rozhodli pre očkovanie.
Dovtedy s očkovaním nemala žiadne problémy, takže nevidela dôvod, aby sa šla poradiť s lekárom.
Mala so sebou kompletný zdravotný záznam, v očkovacom centre sa jej na nič nepýtali, keď ponúkla
zdravotný záznam, uviedli, že to nepotrebujú, dali jej podpísať nejaký papier, ku ktorému sa nepýtali
na jej zdravotný stav. Podpísala ho, prešla ďalej, kde bola zaočkovaná a šla domov. Bezprostrednú
reakciu po očkovaní nemala, avšak asi dva týždne na to začalo jej mravčenie v rukách a tak šla na

pohotovosť. Lekár jej dal injekciu od bolesti a povedal jej, ak jej to neprejde, aby prišla na druhý deň.
Keďže jej reakcia neprešla, šla aj na druhý deň, znovu jej dal injekciu, ale nepovedal jej, že čo to má
znamenať. Preto šla k svojmu obvodnému lekárovi, ktorý jej povedal, že môže byť vyčerpaná a predpísal
jej Milgammu. Mala absolvovať kontrolu na neurológii, avšak sama nevládala ísť k neurologičke a táto
po vyšetrení jej povedala, že to môže byť súvis s Covidom. Doma sa už nevládala postaviť ani obrátiť

na posteli, nebola schopná ísť na doporučené vyšetrenia, preto bola privolaná záchranka a následne
bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení vo Zvolene. Tam jej robili rôzne vyšetrenia, podávali
jej lieky, avšak žiadnu diagnózu jej neoznámili. Po troch týždňoch ju poslali domov s tým, že očakávajú
výsledky ďalších vyšetrení. Následne o tri dni jej telefonovali, že má nastúpiť na infektologické oddelenie,
lebo sa zistila encefalitída a borelióza. Nastúpila na infektológiu, kde jej urobili vlastné vyšetrenia, avšak

uvedený záver sa nepotvrdil. Mala tam byť 28 dní, avšak na základe výsledkov ju prepustili domov, ale
žiadnu diagnózu jej nestanovili. Vtedy už bola na invalidnom vozíku a potrebovala pomoc ďalšej osoby,
nevedela sa sama obliecť, najesť, ani ísť na toaletu. Vypomáhala jej staršia dcéra, ktorá v tom čase bola
na materskej dovolenke a manžel, keď prišiel z práce, aj mladšia dcéra, keď prišla zo školy. Následne
šla na liečenie na Kováčovú, kde mala byť tri týždne, avšak v priebehu liečenia ochorela na Covid, preto

musela ísť domov a následne sa vrátila na doliečenie. Tam ju naučili manipuláciu s vozíkom, avšak jej
stav sa nezmenil. Potom absolvovala rehabilitácie v Krupine, v Hontianskych Nemciach, dennú liečbu
v Dudinciach, kde ju vozila dcéra. Jej zdravotný stav je naďalej rovnaký, naďalej sa lieči na neurológii
pre epilepsiu, berie vitamíny. Toho času býva s rodinou v rodinnom dome, s manželom a dvomi dcérami,
ktorésúplnoleté,obemajúsvojichpartnerov.Rovnakosynjesamostatný,bývasrodinouvblízkosti.Celý

deň je prakticky doma, nikam nechodí, väčšinou chodí rodina za ňou. O domácnosť sa stará jej dcéra,
ktorá varí, upratuje. Ona sama sa dokáže presunúť z postele na vozík, ev. na toaletnú misu. V dome bolo
potrebné upraviť toaletu, sprchu, nedokáže ísť na poschodie. Keď príde manžel z práce, robí aj on doma,
čo treba. Nevyhnutne potrebuje doprovod k lekárom. Toho času už nechodia na dovolenky, ojedinele ide
na kúpalisko, avšak potrebuje pomoc iného. Aktuálne je jej príjmom len invalidný dôchodok a manželov

zárobok zo zamestnania. Musela si zabezpečiť invalidný vozík, ktorý jej bol hradený poisťovňou. Auto
majú svoje. Má priznaný príspevok na ošatenie, toaletu, auto, spolu 60,– EUR mesačne. Stará sa o ňu
aj svokra, ktorá poberá opatrovateľský príspevok. Každoročne absolvuje posúdenie svojho zdravotného
stavu. O tom, že následky na zdravotnom stave boli spôsobené očkovaním jej hovorila na začiatku
neurologička, pretože dovtedy žila normálne. Dovtedy vykonávala prácu, ktorá ju bavila, bola v dobrom

kolektíve, mala zárobok 600,– až 800,– EUR v čistom. S rodinou chodievali na dovolenky po Slovensku,
chodili aj na krátke výlety, kúpaliská, na turistiku. Chodili na zábavy, na fašiangy, na svadby. Toho času
ide občas na rodinnú oslavu, keď ju zoberú na vozíku. Predtým bola schopná manželovi vypomáhať na
farme, chodila chovať zvieratá, čistiť chlievy, všetko, čo manžel potreboval. Po zhoršení zdravotného
stavu sa vrátila staršia dcéra k nim domov, predtým žila samostatne s priateľom. Aktuálne má tri vnúčatá,

ktorým sa nemôže venovať, starať sa o ne, ísť s nimi na prechádzku, zahrať sa hry. Pred očkovaním
mali s manželom bežný intímny vzťah, t. času nemajú žiaden intímny život. Z uvedenej situácie je
sama čoraz viac nervóznejšia, reaguje tak, že vybuchuje, všetko jej vadí. Stav dopadol na jej psychiku,
štvrtý rok navštevuje psychiatra. Predtým mala vodičské oprávnenie, jazdila na motorovom vozidle,
bola samostatná, chodila na nákupy, k lekárovi, autom chodila na farmu. Mala osobné záľuby, chodila

cvičiť na aerobic, chodila sama ku kaderníkovi, teraz musí on prísť k nej. Zle spáva, preto berie lieky
na spanie aj na upokojenie na psychiku. Nie je schopná samostatnej osobnej hygieny, sama prejde
vozíkom k sprche, presunie sa na stoličku, avšak na umývanie a utieranie potrebuje pomoc. Nemôže
ísť sama k lekárovi, pomáha jej manžel aj mladšia dcéra, ktorá je aktuálne doma, pretože staršia dcérapo materskej dovolenke už nastúpila do práce. Čo sa týka hlásení nežiadúcich účinkov, vie, že tieto
podávala lekárka neurologička, ktorá dala aj im papier, aby podali toto hlásenie, vybavovala to jej dcéra.
Následne dcéra aj volala na ŠÚKL, že čo je s tým, bolo im len oznámené, že nie sú sami, čo hlásili,

viac jej nič nepovedali, preto tam viac nevolali. Aktuálne sa lieči na neurológii, kde chodí na kontrolu raz
ročne, na reumatológii, kde chodí na kontrolu zhruba každé 3-4 mesiace.

12. Svedok E. B., manžel žalobkyne uviedol, že až do očkovania manželky viedli bežný rodinný život,
po svadbe si postavili dom, mali spolu tri deti, o ktoré sa starali, obaja boli zamestnaní. Žili bežný

spoločenský život, chodievali na plesy, fašiangové zábavy, chodili na turistiku, okúpať sa, na rodinné
dovolenky na Slovensku, aj na predĺžené víkendy, boli šťastní. Medzi sebou, ani s deťmi nemali žiadne
závažné problémy, navzájom si pomáhali. Založili farmu, kde sa starajú o hovädzí dobytok, ošípané,
obhospodarujú 20ha poľa, je to pre ich vlastnú potrebu, prípadne niečo predajú z dvora. Na farme
vypomáhala aj manželka, keďže on bol dosť pracovne vyťažený, pomáhali aj deti. Manželka mala
zdravotné problémy v súvislosti s reumou, ale on nepostrehol, že by sa to v živote nejako zvlášť

prejavovalo, niekedy v noci sa jej nedalo zaspať. Brala tabletky na epilepsiu, spomína si, že mala raz
záchvat, ale keď brala lieky, bolo všetko v poriadku. Na základe očkovacej kampane, ktorú viedol štát, sa
rozhodli dať sa zaočkovať spolu s manželkou, prihlásili sa na očkovanie. Rozhodli sa aj kvôli tomu, aby
mohli chodiť do práce, pretože si nemohli dovoliť zostať bez príjmu. V tom čase jedna dcéra bola ešte
školopovinná. Manželka dostala skorší termín, šla sa očkovať sama. On sám po tom, čo sa manželke

stalo, sa zaočkovať už nešiel. Keď prišla manželka z očkovania, bolelo ju plece, bola taká nesvoja,
avšak chodila do práce, ale doma už nezvládala tak ako predtým. Bolo jej nevoľno, bola slabá, dva
krát bola aj u lekára, ktorý jej dal injekcie. Na chvíľu sa jej stav zlepšil, ale potom to bolo späť. Keď
sa už nevládala ani postaviť, zobrala ju záchranka a šla do nemocnice, tam však už iba ležala a nič
s ňou nerobili, bola prebaľovaná, vyzerala ako po mozgovej príhode a lekári mu nevedeli povedať, čo jej

vlastne je. Potom ju presunuli na infektológiu s podozrením na boreliózu, bola tam tri týždne, ale to sa
nepotvrdilo, tak ju poslali domov. Doma bola nepohyblivá, iba ležala, nemali invalidný vozík, tak ju museli
nosiť na rukách, prebaľovať. Potom šla na liečenie na Kováčovú, kde ju naučili sadnúť si na posteli,
presunúť sa na invalidný vozík. Počas liečenie však dostala Covid, musela ísť domov a asi po dvoch
týždňoch sa vrátila späť. Jej stav sa však nezmenil, hoci sa vedela sama posadiť na posteľ a presunúť

sa na vozík. Následne sa liečila iba ambulantne, nikto jej už nedokázal pomôcť. Lekári uzavreli nejakú
diagnózu a hovorili, že sa už nič nedá robiť. Avšak každý lekár povedal, že sa nemala dať očkovať,
preto dospeli k tomu, že jej stav má súvis s očkovaním. Možnosti odškodnenia riešila hlavne dcéra, ktorá
písala na ŠÚKL, na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale nič sa neriešilo. Z médií sa
dozvedeli,žesamajúodškodňovaťpoškodenízočkovania,alenevedelosaakomajúpostupovať.Bolsa

právne poradiť vo Zvolene, ale nikto ich prípad nechcel zobrať. Napokon mu známa poradila aktuálneho
právneho zástupcu, ktorý súhlasil s ich zastupovaním. Svedok uviedol, že po očkovaní manželky sa
im život otočil o 180 stupňov, jedna dcéra sa musela vrátiť domov, pomáha aj druhá dcéra, inak by on
musel zostať doma a starať sa o manželku. Manželka potrebuje vo všetkom pomoc, nemôžu nikam
chodiť, zo zamestnania mu umožňujú zobrať si voľno, keď to potrebuje. Aktuálne, keď aj niekam idú,

manželka nechce nič jesť ani piť, aby nemusela ísť na WC, pretože je na vozíku. Doma si sama s ničím
nevie pomôcť, celú starostlivosť o domácnosť riešia dcéry, ako aj starostlivosť o manželku. Tento stav
má dopad aj na ich partnerský vzťah, už to nie je medzi nimi, čo bolo. Manželka býva nervózna, začala
chodiť k psychiatrovi. Na žiadne spoločenské akcie alebo dovolenky už nechodia, okrem toho, ak niekde
idú, vždy je problém nájsť miesto, kde sa dá prejsť s vozíkom. Zhoršila sa finančná situácia rodiny, ktorú

zabezpečuje iba on, manželka poberá iba invalidný dôchodok. Zvýšili sa finančné náklady v súvislosti
s návštevou lekárov, chodia do Martina, do Piešťan, do Banskej Bystrice, na Sliač. Manželka berie aj
lieky, ktoré niečo stoja. Zabezpečovali jej pomôcky na cvičenie, pretože musí pravidelne cvičiť, aby sa
zachovala aspoň v takomto stave. Zakúpili stacionárny bicykel. Chodieva na rehabilitácie do Krupiny, ale
nemá na to vždy nárok. Majú aktuálne tri vnúčatá, manželka ich nevládze ani zobrať na ruky. Predtým

mala vlastné auto, bola samostatná, chodila na ňom do práce, zariaďovala rôzne záležitosti, nákupy,
k lekárovi, na farmu. Toto auto však predali. Predtým trávila čas s deťmi, chodievala s kamarátkami.
Teraz žijú v dome, kde na hornom poschodí žijú obe dcéry, ona za nimi nemôže vyjsť. Čo sa týka
samotného očkovania, svedok uviedol, že predtým sa o tom rozprávali medzi sebou, aj v práci, aj
s priateľmi, a rozhodli sa pre očkovanie, pretože manželka to potrebovala do práce, keďže prali aj pre

nemocnice. Vie o tom, že to konzultovala aj so svojim lekárom, on jej doporučil, aby sa dala očkovať.
Dokonca aj špecialisti hovorili, že sa majú dať zaočkovať aj tí, čo majú problémy, pretože môže mať
na nich negatívny dopad, ak by ochoreli na coronu. Dokonca aj jeho všeobecný lekár nahováral na
očkovanie, ale on sa po tom, čo sa stalo manželke, očkovať nedal. Pravdou je, že sa obrátili s podnetomna Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nakoľko žiadali preskúmať starostlivosť o manželku
vo Zvolene, pretože s ňou nič nerobili, nehýbali s ňou a iní lekári sa vyjadrili, že to bola chyba, avšak
prišla odpoveď, že po prešetrení bolo všetko v poriadku. Kým bola manželka v nemocnici vo Zvolene,

chcel sa informovať u lekárov, avšak sa s ním nikto nerozprával. Na základe uvedenej odpovede ďalšie
kroky ohľadne starostlivosti o manželku nepodnikli. Pokiaľ si zisťovali ako si uplatniť nárok na náhradu
škody, ani lekári ani právnici im nevedeli povedať ako majú postupovať. Všade sa len hovorilo, že sa to
bude odškodňovať, ale nič sa nedialo, až keď to začal riešiť aktuálny právny zástupca.

13. Svedkyňa L. B., dcéra žalobkyne uviedla, že do roku 2021 viedli normálny rodinný život, mama
chodila do práce. Predtým chodili na výlety po Slovensku, chodili stanovať na kúpaliská, t. času už
nechodia nikde. Mama mala vodičský preukaz, chodila samostatne autom ku starkej, na nákupy, do
mesta, keďže žijú na dedine, vo všetkom bola samostatná, chodila pomáhať na farmu. Pracovala
v práčovni, kam chodila rada, robila aj nadčasy, boli dobrý kolektív. Chodievali s mamou dva krát do
týždňa na zumbu, chodievali spolu behávať. Mama bola veselá, mala rada spev, tanec, rodičia predtým

chodievali do spoločnosti. Predtým mama pomáhala aj na farme, mala rada zeleninovú záhradku
a záhumienok, o čo sa starala. Toho času je to už zredukované na minimum, stará sa ona, pokiaľ môže.
Toho času je mama schopná sama sa posadiť a presunúť na vozík, čiastočne sa premiestniť po dome,
inak nie je schopná sama urobiť nič. Má problémy aj niečo uchopiť. Nevie sa pohrať s vnúčatami, nevie
sama ani písať. Potrebuje pomoc aj pri osobnej hygiene. Svedkyňa vníma, že matka je zo situácie

nervózna, hocikedy sa s otcom pochytia pre nič. Navštevuje psychiatra, má problémy so spánkom,
berie lieky. Finančne ťahá všetko otec, zároveň sa stará o farmu, takže ide tzv. „z práce do práce.“
Svedkyňa ďalej potvrdila, že matka sa sama rozhodla pre očkovanie, či to bola konzultovať s nejakým
lekárom uviesť nevedela. Hneď po očkovaní hovorila, že jej všetko tŕpne, ruky, nohy, hlava, záhlavie.
Zostala slabá, preto šli s ňou k neurologičke. V tom čase už mama sama nevládala chodiť. Neurologička

povedala, že to má mama z očkovania, ale svedkyňa si nespomínala, či to povedala lekárka hneď alebo
až neskôr s odstupom času. Keďže sa mama už ani nepostavila, zavolali jej záchranku, odviezli ju do
nemocnice. Tam vôbec nevedeli, čo s ňou majú robiť, nedozvedeli sa, čo s ňou je. Hovorili, že má nejakú
infekciu, tak ju previezli na infektológiu do Bystrice, tam sa to však nezistilo, tak ju poslali domov. Mama
zostala čisto ležiaca, nemohla robiť žiadne úkony, museli sa o ňu starať ako o malé dieťa, kúpať, chovať,

prebaľovať, podávať lieky. Svedkyňa uviedla, že v súvislosti so stavom matky písala všade, kam sa
dalo, písala na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby prešetrili poskytovanú zdravotnú
starostlivosť, však bolo uvedené, že postup bol správny. Písala aj na webové stránky, ktoré zistila, kde
sa mala poskytovať pomoc poškodeným, avšak nedostala žiadnu odpoveď. Písala aj na ŠÚKL, posielala
rôzne podania, snažila sa spojiť telefonicky, avšak nikto im nedokázal pomôcť. Otec však povedal, že

to tak nenechá, preto vyhľadali právnika.

14. Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie, že dňa 01. 06. 2021 o 09.17 h jej bola podaná
vakcína: Covid19 vaccine Moderna injekčná disperzia v očkovacom centre. Poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti bola NOVAPHARM, s. r. o., meno lekára E. E. J.. K tomu bol doložený anamnestický

dotazník z 01. 06. 2021 (č. l. 313), kde na všetky otázky bola vyznačená krížikom odpoveď NIE,
ktorý bol podpísaný očkovanou (žalobkyňa) a očkujúcim zdravotníkom, kde je pripojené v. z. E. M. D.,
odtlačok pečiatky (nečitateľný) a vlastnoručný podpis (nečitateľný). Ďalej bola pripojená listina „Poučenie
a písomný informovaný súhlas pacienta“ podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z. z 01. 06. 2021 (č. l. 314,
podpísaný žalobkyňou).

15. Žalobkyňa doložila hlásenie nežiadúcich účinkov, ktoré podávala pacientka (č. l. 140), lekárske
správy o priebehu vyšetrení pred aj po očkovaní (č. l. 11 až 14, č. l. 102 až 145).

16. Žalobkyňa predložila súdu oznámenie o výsledku prešetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou zo 07. 03. 2022 (č. l. 430) adresovaný k rukám jej dcéry – L. B., na základe jej
žiadosti o prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pri aplikácii očkovacej látky dňa
01. 06. 2021 žalobkyni. Bolo uvedené, že kontrolný orgán po zabezpečení príslušnej kópie zdravotnej
dokumentácie a vyjadrenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (NOVAPHARM, s. r. o., Nemocnica
AGEL, a. s., Praesidaria, s. r. o.) bol zhrnutý postup poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a bolo

konštatované, že neboli zistené nedostatky pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Bolo uvedené,
že s najväčšou pravdepodobnosťou podľa lekárskych správ u pacientky šlo o akútne vzplanutie
autoimunitného zápalového postihnutia centrálneho nervového systému, ktoré mohlo byť iniciované aj
vakcináciou, pričom sa jedná o veľmi zriedkavú komplikáciu, ktorú nemožno jednoznačne predvídať.U posudzovanej sa táto komplikácia vyvinula v súvislosti s jej ochoreniami, pre ktoré bola liečená
a sledovaná. U pacientov, ktorých imunita je potláčaná dlhodobou liečbou imunosupresívami je ale
vakcinácia ako preventívne opatrenie pred infekčným ochorením (aj Covid19) považovaná za viac

prínosnú ako rizikovú. Z priloženého anamnestického dotazníka vyplýva, že na všetky otázky bola
uvedená negatívna odpoveď, t. j. aj na otázku, či pacient trpí závažným ochorením, ktoré v minulosti bolo
posudzované ako možná prekážka pre podanie vakcíny. Z uvedeného vyplýva, že dohliadaný subjekt
nedisponoval informáciou o tom, že pacientka je v sledovaní reumatológa pre systémové autoimunitné
ochorenie (lupus) ako aj nefrológa, nebol dôvod spochybňovať a posudzovať, či pacientku očkovať

alebo nie. Zároveň však úrad uviedol, že ak by bol uvedený tento anamnestický údaj, je otázne, či
by bol zvolený iný postup, pretože benefit z podania očkovacej látky a následnej prevencie nákazy
alebo oslabenie intenzity klinického priebehu ochorenia prevažuje nad rizikom komplikácií vakcinácie.
K uvedenému dôkazu žalovaný namietol, že bol predložený oneskorene, pričom skutočnosti z neho
vyplývajúce považuje za rozhodujúce, nakoľko z neho vyplýva, že sa nevylučuje, že u žalobkyne boli
prítomné vírusy, ktoré mohli mať súvis s vývojom ochorenia GBS, pričom to malo byť zisťované

aj s poukazom na to, že žalobkyňa pracovala na farme so zvieratami. Právny zástupca žalobkyne
konštatoval, že je irelevantné, aké údaje boli v anamnestickom dotazníku, nakoľko bolo konštatované,
že v prípade žalobkyne bola vakcinácia možná, odporúčaná, nakoľko prínosy prevažovali nad rizikami.

17. Podľa znaleckého posudku č. 2/2023 znalca C. E. I. J., H., znalec z odboru zdravotníctva,

odvetvie neurológia, zo dňa 30. 06. 2023 bol na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne vypracovaný za
účelom zodpovedania otázok vo vzťahu k zisteniu zdravotných komplikácií, ktoré nastali u žalobkyni
po vakcinácii v príčinnej súvislosti s prekonaným GBS. Zároveň bol znalec dotazovaný zistiť zo
zdravotnej dokumentácie, či uvedené zdravotné komplikácie mohli byť vyvolané aj inou príčinou ako
GBS, či danými komplikáciami žalobkyňa trpela aj pred vakcináciou. Zároveň bolo znalcovi uložené

bodové ohodnotenie poškodenia zdravia a to bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. Znalec mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu pacientky, z ktorej vybral
relevantné pasáže. V nálezovej časti znalec popísal výňatky zo zdravotnej dokumentácie týkajúce
sa neurologického a reumatologického vyšetrenia v čase pred očkovaním ako aj následnú liečbu po
očkovaní. Z posudkovej časti znalec k popisu charakteru GBS vychádzal zo súdobých poznatkov

lekárskej vedy, podľa ktorých sa jedná o imunitne podmienenú akútnu polyneuropatiu – postihnutie
viacerých periférnych nervov. K základným charakteristikám GBS patrí akútny začiatok s rýchlou
progresiou príznakov v priebehu 1 až 2 týždňov, stav sa potom stabilizuje a za ďalšie 2 až 4
týždne dochádza k postupnému spontánnemu zlepšovaniu u väčšiny pacientov. V diagnostike GBS
sa používajú najčastejšie diagnostické kritériá a to NINDS, Brightonské diagnostické kritériá, ktoré

boli vyvinuté na epidemiologické sledovanie bezpečnosti vakcín a najnovšie kritériá od Leonhard
a COL (2019). V ďalšom znalec popísal klinické prejavy GBS a rôzne varianty ochorenia. K príčinám
vzniku ochorenia znalec uviedol, že u 2/3 pacientov sa jedná o ochorenie vzniknuté po infekcii.
Okrem rôznych vírusov a baktérií môžu imunitnú skríženú reakciu spôsobiť aj iné vplyvy (tehotenstvo,
transplantácie alebo očkovania). V rámci diagnostiky senzitívnych variantov GBS je dôležité vylúčiť aj

iné príčiny postihnutia – postihnutie samotného mozočka, miechy, či iné príčiny postihnutia spinálnych
ganglií napr. nádorové a iné. K liečbe znalec poukázal, že a používajú intravenózne, imunoglobulíny
a plazmaferéza, rehabilitácia. Prognóza býva spravidla priaznivá, k úprave dochádza asi u 85 %
pacientov počas 6 až 12 mesiacov. Následne znalec zodpovedal na položené otázky tak, že na základe
zdravotnej dokumentácie žalobkyňa dňa 01. 06. 2021 bola zaočkovaná prvou dávkou vakcinačnej látky

Spikevax 0,2 mg/ml injekčná disperzia (Moderna) proti ochoreniu Covid19. V odpovedi na otázku č. 2
znalec uviedol, že na základe komplexného zhodnotenia všetkých dostupných nálezov a lekárskych
záznamov zo zdravotnej dokumentácie, u žalobkyne s odstupom jedného týždňa po zaočkovaní došlo
k rozvoju imunitne podmieneného ochorenia GBS. Napriek komplexnej liečbe došlo k poškodeniu
nervového systému, ktoré znalec hodnotil ako trvalé, a ktoré príznaky pacientku významne obmedzujú

v obvyklom spôsobe života. K ustáleniu jej zdravotného stavu došlo 13. 06. 2022. V ďalšom znalec
popísal priebeh ťažkostí, keď v odstupe jedného týždňa po vakcinácii došlo k rozvoju pocitov tŕpnutia
rôznych častí tela, stav sa v priebehu 4 týždňov výrazne zhoršil s rozvojom miernej paraparézy (obrna/
slabosť) všetkých končatín a závažnej ataxie (porucha koordinácie jednotlivých svalov trupu a končatín
v pokoji aj v pohybe), s prejavmi pseudoatetózy horných aj dolných končatín (kolísavé mimovoľné

pohyby končatín), dysmetrie (porucha cielenia presnosti pohybov) a porucha stability stoja a chôdze,
ktorá pacientku imobilizovala. Ďalej bola prítomná areflexia (nevýbavnosť fyziologických šľachovo-
okosticových reflexov na horných dolných končatinách) a ťažká porucha citlivosti pre vnímanie vibrácií
so zachovaním schopnosti vnímať dotyk, rozlišovať teplo a chlad na koži. Po komplexnej liečbe došlok pomalému miernemu zlepšeniu stavu – vymiznutie slabosti končatín/kvadruparézy, zmiernenie ataxie,
zlepšenie stability v postoji a chôdzi. Znalec poukázal, že po zhodnotení všetkých dostupných nálezov
a lekárskych záznamov vrátane klinického priebehu ťažkostí vyšetrení konštatoval, že u pacientky

došlo k rozvoju GBS. V predmetnom prípade sa jedná o zriedkavý senzitívny variant GBS, tzv. akútnu
senzitívnu ataktickú neuropatiu (Leonhard a COL 2019). U pacientky boli na začiatku jej ťažkostí
popisované prechodné motorické príznaky v zmysle slabosti končatín ľahkého stupňa. Nikdy však
pomocouEMGvyšetreniasanepotvrdilozodpovedajúcepostihnutiemotorickéhoperiférnehonervového
systému, charakteristické pre typické varianty GBS a jeho diagnostické kritériá. Znalec ako príčinu

prechodnej slabosti predpokladá postihnutie základných miechových reflexov pre kontrolu svalového
napätia končatín pri GBS. Daný prípad spĺňa Brightonské diagnostické kritéria GBS – 2. stupeň.
Diagnostická pre 1. stupeň nebola naplnená, čo však neznižuje váhu skutočnosti, že sa v predmetnom
prípade jedná o GBS. V ďalšom znalec popísal trvalé následky, ktorými pacientka trpí po prekonaní GBS.
Pacientka pred vakcináciou netrpela žiadnym z popisovaných klinických ťažkostí a objektívnych známok
neurologického postihnutia, nemala žiadne obmedzenie v motorickej aktivite. Aktuálne príznaky výrazne

ovplyvňujú obvyklý spôsob života, v bežných denných činnostiach je permanentne odkázaná na pomoc
inej osoby, má výrazne obmedzenú hybnosť s výraznou neobratnosťou horných končatín a ťažkou
nestabilitou postoja a chôdze s nutnosťou používať invalidný vozík, chodítko či oporu jednej osoby
s maximálne prejdenou vzdialenosťou do 100 metrov. Znalec konštatoval, že zdravotný stav menovanej
bol ustálený pre potreby hodnotenia spoločenského uplatnenia približne rok po vzniku prvých ťažkostí

– neurologické vyšetrenie z 13. 06. 2022. Uvedený zdravotný stav pacientky je trvalý, z medicínskeho
hľadiskanieježiadenpredpoklad,žebysajejstavpriakejkoľvekcielenejliečbezameranejnajejťažkosti
mohol zlepšiť. Na otázku č. 3 znalec konštatoval, že na základe preskúmania zdravotnej dokumentácie
s pravdepodobnosťou vyššou ako 90 % je, že zdravotné ťažkosti menovanej boli spôsobené ochorením
GBS. V súvislosti s tým v odpovedi na otázku č. 4 znalec uviedol, že podľa zdravotnej dokumentácie

bola žalobkyňa sledovaná pre neurologické ochorenia 2 syndróm nepokojných nôh, epilepsia, migréna
bez aury, stav po uvoľnení stredového nervu vľavo, chronický bolestivý krčno-hlavový syndróm. Ani
jedno z týchto ochorení sa nepovažuje ako možná predispozícia pre vznik GBS. Ďalej bola pacientka
sledovaná pre autoimunitné ochorenie SLE, jedná sa o chronické viacorgánové autoimunitné ochorenie,
ktorého príčina dodnes nie je známa. Pri SLE je postihnutie periférneho nervového systému (na

rozdiel od centrálneho nervového systému) zriedkavé (2 až 10 % pacientov so SLE). Rozvoj GBS
u pacientov so SLE je extrémne zriedkavý 0 až 0,1 % a viacerí autori predpokladajú, že sa jedná skôr
o dve rôzne ochorenia. V danom prípade bola pacientka v sledovanom období opakovane vyšetrená
reumatológom, ochorenie SLE bolo hodnotené ako stabilizované. Na základe týchto skutočností znalec
konštatoval, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi ochorením SLE a rozvojom GBS u žalobkyni.

Na druhej strane sa nedá s istotou vylúčiť, že terén chronického autoimunitného ochorenia môže byť
v danom prípade za určitých okolností (infekcia, očkovanie) rizikom pre rozvoj akútneho autoimunitného
ochorenia GBS. Preto znalec konštatoval s pravdepodobnosťou viac ako 90 %, že v období jedného
týždňa od vakcinácie u žalobkyni došlo k rozvoju zriedkavého senzitívneho variantu GBS ako pacientky
s rizikovým autoimunitným terénom pri ochorení SLE. V odpovedi na otázku č. 5 znalec konštatoval, že

podľa zdravotnej dokumentácie, pacientka pred vakcináciou netrpela žiadnym z popísaných klinických
ťažkostí a nemala obmedzenie v motorickej aktivite. Rovnako znalec v odpovedi na otázku č. 6
konštatoval, že podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie nie sú záznamy, že by pacientka po vakcinácii
nedodržiavala liečebný režim alebo nesúhlasila s navrhovaným zdravotným postupom. V odpovedi na
otázku č. 7 znalec pristúpil k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázal

najmä na príznaky popísané v odpovedi na otázku č. 1. Znalec uviedol, že poruchy koordinácie pohybov
hodnotí ako stredne ťažkú, táto klientku najviac limituje v bežných a pracovných aktivitách, pričom
nie je zahrnutá v prílohe 1 v 2. a 4. časti zákona č. 437/2004 Z. z., preto znalec postupom podľa
§ 4 ods.3 zákona použil na hodnotenie podobne limitujúce zdravotné postihnutie a to položka č.
2/305 – kvadruparéza stredne ťažkého stupňa. Kvadruparéza (ochrnutie všetkých končatín) stredne

ťažkého stupňa vedie k sťaženiu hybnosti, t. j. obmedzenej sebestačnosti, k používaniu invalidného
vozíka, chodítka alebo asistencie jednej osoby pri chôdzi s maximálnou vzdialenosťou približne 100
metrov. Preto sa v bodovom ohodnotení priklonil k strednému pásmu rozsahu príslušnej sadzby
(sadzba: 520 až 1300 bodov) t. j. priznal 1000 bodov. Podľa § 10 ods.4 zákona znalec pokladá za
opodstatnené zvýšenie hodnotenia na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti

poškodenej uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mala vo veku 46 rokov, kedy utrpela poškodenie
na zdraví. Poukázal aj na § 10 ods.3, kedy následky nemožno napraviť alebo zmierniť jednoduchým
a bežným lekárskym výkonom. Preto stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
na 2000 bodov po 22,66 EUR (hodnota pre rok 2021) čo činí 45.320,– EUR. Žalovaná k záveromznaleckého posudku zotrvala na svojich doterajších námietkach a zdôraznila, že tu nebolo skúmané
to, že v tele žalobkyne mali byť prítomné vírusy už počas hospitalizácie v Banskej Bystrici. Nebol teda
preskúmaný ich prípadný vplyv na vznik ochorenia GBS. Nie je teda vylúčené, že ochorenie GBS

malo byť spôsobené výlučne spomínaným vírusovým ochorením. Taktiež poukázala na predloženú
lekársku správu – stanovisko neurológa E. N. z augusta 2021 (viď č. l. 106), ktorý sa vyslovil, že
u žalobkyni mohlo ochorenie prepuknúť v dôsledku predchádzajúceho autoimunitného ochorenia,
preto namietla žalovaná objektívnosť znaleckého posudku. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že
v znaleckom posudku je preukázaná príčinná súvislosť medzi očkovaním a následkami na zdraví, ktoré

znalec obodoval a vyčíslil výšku poškodenia zdravia žalobkyne, pričom žalovaný tieto závery nijako
nevyvrátil. Zdravotný stav žalobkyne pred očkovaním nemal vplyv na vyčíslenie výšky náhrady škody,
u žalobkyne bola posudzovaná tzv. poúrazová kvadruparéza, ktorá pred očkovaním u žalobkyne nebola,
to znamená, že vyčíslený nárok na náhradu škody nezohľadňuje stav, ktorý bol u žalobkyne pred
očkovaním, ale jednoznačne len stav, ktorý nastal po očkovaní. Zo záverov znaleckého posudku (aj
odborného vyjadrenia E. G.) jednoznačne vyplýva, že pred očkovaním žiadne z popísaných príznakov

u žalobkyni zistené neboli.

18. Podľa Odborného vyjadrenia C. E. F. G., H., E. zo dňa 14. 06. 2023 (č. l. 15 - 16) táto zodpovedala na
otázky zadané právnym zástupcom žalobkyne. V odpovedi na otázku č. 1 bolo potvrdené, že žalobkyni
bola dňa 01. 06. 2021 podaná prvá dávka očkovacej látky Spikevax, hlásenie nežiadúcich účinkov

v súvislosti s očkovaním proti Covid19 priložené k lekárskej správe, neurologické vyšetrenie z 27. 10.
2022.Vodpovedinaotázkuč.2doktorkauviedla,žemalakdispozíciidostupnúzdravotnúdokumentáciu
pacientky od 11. 06. 2020 (lekárska správa z neurologickej ambulancie) a neskoršie zdravotné
dokumentácie (prepúšťacie správy, odborné nálezy, výsledky laboratórnych a zobrazovacích vyšetrení).
V odpovedi na otázku č. 3 doktorka uviedla, že z poskytnutej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že

v odstupe 7 dní po podaní vakcíny sa u pacientky objavili subjektívne príznaky – mravenčenie až
tŕpnutie končatín, okolia úst. Postupne sa stav u pacientky zhoršoval – pocit únavy, slabosť celého
tela, nevedela sa sama obrátiť na posteli. 14-ty deň od očkovania bola vyšetrená neurológom pre
svalovú slabosť, 15-ty deň od očkovania prešla pacientka ráno sama na toaletu, po dvoch hodinách sa
nevedela postaviť z postele. Bol privolaná RZP, pacientka prešla do sanitky s oporou – dvomi osobami.

Bola prijatá na neurologické oddelenie NsP Zvolen, pri vedomí, bez zvýšenia telesnej teploty, bez
kvantitatívnej a kvalitatívnej poruchy vedomia, chôdza paraparetická, prítomná areflexia na horných
a dolných končatinách. Ďalej doktorka uviedla, že pri vyšetrení v očkovacom centre UNLP Košice dňa
31. 05. 2023 (pozn. sudkyne – vyšetrenie doktorkou G.), boli u pacientky prítomné známky trvalého
poškodenia motorických funkcií v zmysle periférnej kvadruparézy s areflexiou a ataxiou, prítomná ťažká

porucha polohocitu a pohybocitu, pacientka bola na invalidnom vozíku. Postoj a chôdza len s pomocou
inej osoby, prítomná ataxia, dysmetria na horných a dolných končatinách. Mentálne funkcie pacientky
boli v norme. Tieto zdravotné komplikácie boli vysoko pravdepodobne dôsledkom prekonaného GBS,
ktorý bol u pacientky potvrdený. Popis všetkých zdravotných následkov je zaznamenaný v poskytnutej
zdravotnejdokumentáciiavyplývaajzvyšetreniapacientkyvočkovacomcentrevKošiciach.Vodpovedi

na otázku č. 4 sa doktorka vyjadrovala k príčinnej súvislosti vzniku GBS s podstúpenou vakcináciou
dňa 01. 06. 2021. Doktorka uviedla: GBS je uvádzaný v Brightonskej klasifikácii vedľajších príhod po
očkovaní v asociácii s aplikáciou niektorých vakcín v časovej perióde 3-42 dní (nie menej ako 3 dni
a nie viac ako 42 dní od začiatku prvých symptómov a klinickej manifestácie). Pacientka spĺňala pre
diagnózu GBS klinické kritériá (rýchlo progredujúca chabá kvadruplégia s monofazickým priebehom),

laboratórne kritériá (proteinocytolologická disociácia v likvore), EMG nález axonálnej polyneuropatie.
Podľa Brightonských diagnostických kritérií pre GBS pacientka spĺňala kritériá na úrovni 2. stupňa
(level 2). Vzhľadom na popisovaný interval od vzniku prvých príznakov po aplikácii vakcíny (15 dní)
bola splnená podmienka časovej súvislosti vzniku vedľajšej príhody. V ďalšom bolo vyhodnotenie
kauzality – z epidemiologického aspektu, kedy príčinou choroby je jav, faktor alebo kombinácia, ktoré

sú rozhodujúce pre vznik a vývoj choroby. Príčiny chorôb môžu byť nutné (t. j. nevyhnutné, bez
ktorých by choroba nikdy nevznikla) alebo postačujúce, ktoré iniciujú chorobu. Mnohokrát sa zistí
viacero príčin, ktoré sú uvádzané ako rizikové faktory, vyhodnocujú sa ako predisponujúce, podporujúce,
vyvolávajúce alebo posilňujúce príčiny choroby. Postregistračné štúdie preukázali vyššie riziko GBS
po aplikácii vektorových vakcín proti Covid19, v prípade mRNA vakcíny (aj Spikevax/Moderna) sa

uvádza podľa dát zo štúdií výskyt 1,3 prípadu na 100 tisíc očkovaných osôb. V prípade plošného
očkovania populácie je raritne možný výskyt tohto stavu aj po mRNA vakcínach. Očkovanie vo
všeobecnosti nie je jediná možná príčina vzniku GBS. V odbornej literatúre sa uvádza ako možný
rizikový spúšťací faktor. Vzhľadom na to, že vakcíny proti Covid19 sa používajú od konca roku 2020,nie je v súčasnosti dostatok údajov k vylúčeniu kauzality vedľajšej príhody GBS po aplikácii mRNA
vakcín proti SARS-Cov-2. Z hľadiska tohto konkrétneho prípadu nie je vždy možné definitívne (na 100
%) potvrdiť príčinnú súvislosť vedľajšej príhody a očkovania. Pre záver o kauzalite u danej pacientky

je dôležité: 1/ časový rozmer: U pacientky bola stanovená a potvrdená diagnóza GBS v časovom
okne po aplikácii vakcíny. 2/ prijateľnosť: Očkovanie je všeobecne uvádzané v odbornej literatúre
ako rizikový faktor pri vzniku GBS. 3/ štatistický dôkaz: V súčasnosti nie sú údaje na vylúčenie
kauzality vedľajšej príhody GBS po aplikácii mRNA vakcín proti SARS-Cov-2. 4/ prítomnosť iných
nezávislých príčin a faktorov: Iné možné príčiny vzniku GBS neboli u pacientky zistené a potvrdené

počas absolvovaných hospitalizácií a realizovaných odborných vyšetrení. 5/ chyba pri administrácii
vakcíny: Prítomnosť autoimunitného ochorenia nie je uvádzaná v SPC prípravku ako kontraindikácia
očkovania mRNA vakcínami proti Covid19, to znamená, že prítomnosť autoimunitného ochorenia SLE
u pacientky nebola kontraindikovaná očkovaniu. Z tohto dôvodu vedľajšiu príčinu nie je možné hodnotiť
ako chybu pri indikácii a administrácii očkovania. Z uvedeného vyplýva záver, vzhľadom na vylúčenie
iných príčin bol vznik GBS u predisponovanej rizikovej pacientky vysoko pravdepodobne viac ako 80 %

spôsobený podaním uvedenej očkovacej látky. V odpovedi na otázku č. 5, či zo zdravotnej dokumentácie
pacientky vyplývajú skutočnosti, že zdravotné komplikácie GBS mohli byť vyvolané aj inou príčinou
ako vakcináciou, doktorka uvádza, že podľa poskytnutej zdravotnej dokumentácie neboli zistené ani
potvrdené iné príčiny vzniku GBS. Pacientka absolvovala hospitalizácie aj na oddelení infektológie
Banská Bystrica, NÚRCH Piešťany, opakované odborné vyšetrenia. Výsledky komplexných vyšetrení

nepotvrdili infekčnú alebo inú relevantnú príčinu vzniknutých zdravotných ťažkostí. V ďalšom doktorka
potvrdila, že zo zdravotnej dokumentácie nevyplývajú zdravotné komplikácie pred podaním očkovacej
látky,aniniesúprítomnézáznamyoporušeníliečebnéhorežimuzostranypacientky.Žalovanánamietla,
že ani z odborného vyjadrenia doktorky G. nevyplýva, že sa tam skúmala prítomnosť vírusov a ich
prípadný vplyv na vznik ochorenia GBS. Žalovaná poukázala na predloženú štúdiu, z ktorej vyplýva, že

práve ochorenie GBS mohlo prepuknúť pre prítomnosť ochorenia SLE.

19. Výzvou zo dňa 16. 02. 2024 (č. l. 38) právny zástupca žalobkyne adresoval žiadosť Ministerstvu
zdravotníctva SR o odškodnenie škody na zdraví žalobkyne ako následku aplikácie očkovacej látky,
pričom žiadal odškodnenie v hodnote 67.980,– EUR a to sťaženie spoločenského uplatnenia v bodovej

hodnote 2000, čo činí 45.320,– EUR a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % v sume
22.660,– EUR. V dôvodoch výzvy popísal skutkový a právny stav v zhode s podanou žalobou. Žiadal
o úhradu náhrady škody do 10. 03. 2024. Prílohou výzvy boli lekárske správy, posudok, odborné
vyjadrenie a rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.

20. Žalovaný predložil Stanovisko ŠÚKL z 30. 04. 2024, ktoré bolo podané na žiadosť Ministerstva
zdravotníctva SR (č. l. 77), v zmysle ktorého je evidované hlásenie podozrenia na nežiadúce
účinky prijaté poštou dňa 19. 01. 2022, keď oznamovateľom bola samotná pacientka a uviedla:
„Bolestivosť v mieste aplikácie, parestézie prstov HKK, DKK záhlavia, chrbta, oblasti úst, postupne
došlo k rozvoju slabosti DKK, viac info v prílohe.“ Súčasťou hlásenia boli lekárske správy, posledná zo

14. 01. 2022 s diagnostickým záverom: Postvakcinačná, periférna, chabá dvadruparéza s areflexiou
a pseudoatetózou – akútna AI podmienená neuronopatia/ganglionopatia od 16. 06. 2021. Dňa 28. 01.
2022 bolo prijaté hlásenie podozrenia nežiadúcich reakcií od zdravotníckeho pracovníka – lekára, kde
tento uviedol nežiadúce reakcie: „Periférna chabá kvadruparéza s araflexiou a pseudoatetózou – akútna
AI podmienená neuronopatia, bez príloh. Evidujú nežiadúce reakcie: Bolestivosť v mieste aplikácie

očkovacej látky, tŕpnutie tvárovej oblasti končatín alebo prstov, 4 parastézie, 2 prípady sa týkali tváre,
2 prípady končatín, 3 prípady slabosti dolných končatín. Neboli nahlásené následky kvadruparéza,
areflexia,pseudoatetóza,neuropatiaAIpodmienená.ĎalejŠÚKLuviedol,ževdokumentáciikočkovacej
látke Spikevax v súhrne charakteristických vlastností lieku (SPC) v časti 4.8 je tabuľkový prehľad
nežiadúcich reakcií pozorované v klinickom skúšaní alebo po uvedení lieku na trh, kde sa uvádza:

Bolestivosť v mieste aplikácie, parestézie prstov, HKK a DKK záhlavia, chrbta, oblasti úst, v SPC nie sú
uvedené následky slabosť dolných končatín, kvadruparéza, areflexia, pseudoatetóza, neuropatia. Súdu
žalovaný doložil SPC (č. l. 78 až 90).

21. V elektronickom podaní žalovaného, doručené súdu 19. 03. 2025 tento uviedol údaje na základe

požiadavky žalobkyne, z ktorých vyplýva, že MZ SR eviduje aktuálne 22 žiadostí o odškodnenie
v súvislosti s očkovaním na Covid19. Doposiaľ nebola kladne vybavená žiadna žiadosť, odpovede
boli zaslané 19-tim žiadateľom. Aktuálne sa vedie 5 súdnych sporov, v jednom prípade na podkladeprávoplatného rozsudku súdu bola vyplatená náhrada nemajetkovej ujmy pozostalým, vo veci je však
podané dovolanie.

22.1 Podľa § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

22.2 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však
do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Podľa ods.
3, poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde,
ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa

neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.

22.3 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2, premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

22.4 Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

23. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, kde žalovaný tvrdil preklúziu práva žalobkyne
s poukazom na ustanovenie § 6 ods.3 zákona č. 437/2004 Z. z., vzniesol námietku premlčania
nároku žalobkyne. Uvedené námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné. Preklúzia, t. j. zánik práva
na náhradu škody s poukazom na neuplatnenie nároku podľa § 6 ods.3 zákona č. 437/2004 Z. z.

v tomto prípade nenastala. Ustanovenie § 6 Zákona č. 437/2004 Z. z. upravuje možnosť uzavretia
dohody medzi poskytovateľom náhrady a poškodeným, čo znamená, že poškodený sa môže obrátiť na
poskytovateľa s podaním návrhu na uzavretie dohody v súlade s citovaným zákonným ustanovením.
Ak sa dohoda neuzavrela v lehote do 3 mesiacov od podania návrhu, je poškodený oprávnený uplatniť
si svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. Uvedené ustanovenie si

žalovaný nesprávne vyložil, pretože v tomto prípade žalobkyňa ako poškodená výzvou zo 16. 02. 2024
adresovanú Ministerstvu zdravotníctva SR nenavrhla uzavretie dohody podľa § 6 zákona č. 437/2004
Z. z., ale si uplatnila nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia vo vyčíslenej výške. Ak by aj podľa obsahu žalovaný posúdil písomnú výzvu
žalobkyne ako návrh na uzavretie dohody podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z. z., keďže k uzavretiu dohody

nedošlo v lehote do 3 mesiacov od podania návrhu, nič nebránilo žalobkyni podať návrh na súd. Súd
preto konštatuje, že k zániku nároku žalobkyne nedošlo. Rovnako súd nezistil, že nárok žalobkyne
v čase podania žaloby na súd, ani v čase rozšírenia žaloby o nárok na zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia, by bol premlčaný. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 21. 03. 2024,
rozšírenie žaloby o nárok na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia bola podaná dňa 11.

06.2024.Žalobkyňasiuplatnilanároknanáhraduškodyatoškodunazdraví,kedysajejnárokpremlčuje
len v tzv. subjektívnej premlčacej lehote podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, premlčacia lehota
začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalovaný
žiadal, aby súd určil počiatok premlčacej lehoty od 19. 01. 2022, t. j. od momentu, kedy žalobkyňa
preukázateľne nahlásila nežiadúce účinky očkovania, z čoho je zrejmé, že od tohto momentu mala mať

vedomosť o škode na zdraví v dôsledku podania očkovacej látky. Žalobkyňa nesúhlasila s určením
momentu počiatku plynutia premlčacej lehoty a poukázala na to, že v danom prípade sa o výške škody
mohla žalobkyňa dozvedieť najskôr od ustálenia jej zdravotného stavu tak, ako je uvedený v znaleckom
posudku, ktorý predložila a o tom, kto zodpovedá za škodu sa mohla dozvedieť až po podaní znaleckého
posudku a odborného vyjadrenia, nakoľko až z týchto záverov bolo zrejmé, že škoda na jej zdraví

súvisela s podaním očkovacej látky a teda zodpovedným v danom prípade je štát. Súd uvádza, že pre
začatie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty sú rozhodujúce dve zložky a to 1/ kedy sa
poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje vedomosť preukázaná a 2/ kedy sa poškodený dozvie
o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade žalobkyňa uvádzala, že vo vzťahu k jej zdravotnémustavu už počas hospitalizácie uvádzali lekári možnosť súvisu jej stavu s podaním očkovacej látky,
s istotou tento predpoklad uviedla jej ošetrujúca lekárka – neurologička E. K., na základe jej doporučenia
žalobkyňa podala prostredníctvom svojej dcéry hlásenie o nežiadúcich účinkoch dňa 19. 01. 2022, aj

sama E. K. podala takéto hlásenie. Ďalej žalobkyňa uviedla, že po dohode s rodinnými príslušníkmi,
keďže im boli známe medializované skutočnosti o tom, že štát sa zaviazal odškodniť prípadné následky
na zdraví po očkovaní proti chorobe Covid-19, začali podnikať kroky na zistenie, akým spôsobom a kde
svoj nárok majú uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že v danom čase žalobkyňa mala vedomosť, že pokiaľ
jej zdravotný stav je následkom očkovania, zodpovedným v danom prípade je štát. Judikatúrou súdov

bolo ustálené, že v danom prípade sa nemusí jednať o nepochybnú istotu, stačí, ak poškodenému sú
preukázateľne známe také informácie o skutkových okolnostiach, z ktorých si môže urobiť dostatočný
úsudok o tom, ktorá konkrétna právnická alebo fyzická osoba za škodu zodpovedá (rozsudok NS SR sp.
zn. 1Cdo/82/2009). O škode sa poškodený môže dozvedieť až po tom, keď je ustálený jeho zdravotný
stav a to natoľko, aby bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia
(ďalej aj „SSU“). Posúdene otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil závisí od vyjadrenia

lekára. V predloženom znaleckom posudku znalec E. J. určil ustálenie zdravotného stavu k 13. 06.
2022, t. j. približne rok po vzniku prvých ťažkostí s poukazom na neurologické vyšetrenie (viď strana 10
znaleckého posudku). Súd preto uzatvára, že k uvedenému dátumu 13. 06. 2022 bolo možné objektívne
urobiť bodové ohodnotenie a teda najskôr od tohto dátumu mohla začať plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu spoločenského uplatnenia, prípadne nároku na

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, dvojročná lehota uplynula dňom 13. 06. 2024. Súd tak
konštatuje, že žaloba, ako aj rozšírenie žaloby o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia boli
podané v čas v rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.

24. Podľa § 143j ods. 7 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, za škodu

na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe podanej
očkovacej látky, ktorej terapeutické použitie pre skupinu pacientov povolilo počas krízovej situácie
vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia Covid-19 spôsobeným
koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky ministerstvo zdravotníctva podľa § 46
ods. 4, alebo očkovacej látky proti ochoreniu Covid-19 spôsobenému koronavírusom SARS-CoV-2,

ktorá je predmetom ďalšieho monitorovania podľa osobitného predpisu, 57a) zodpovedá štát, v ktorého
mene koná ministerstvo zdravotníctva. Ustanovenie osobitného predpisu sa nepoužije. Podľa ods. 9,
zodpovednosti podľa odsekov 7 a 8 sa nemožno zbaviť.

25. Súd sa preto v ďalšom zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví,

ktorú si uplatnila podľa osobitného právneho predpisu zákona č. 362/2011 Z. z., v zmysle ktorého
súd skúmal, či sú dané podmienky uplatnenia nároku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Súd ustálil, že podmienkami pre vznik nároku je 1/ škoda na živote alebo zdraví spôsobená od
26. 12. 2020, 2/ okolnosti, ktoré majú pôvod v povahe podanej očkovacej látky, ktorej terapeutické
použitie pre skupinu pacientov povolilo počas krízovej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením

verejného zdravia z dôvodu ochorenia Covid-19 na území SR Ministerstvo zdravotníctva SR podľa §
46 ods.4 alebo očkovacej látky proti ochoreniu Covid-19, ktorá je predmetom ďalšieho monitorovania
podľa osobitného predpisu, 3/ príčinná súvislosť medzi uvedenou očkovacou látkou a škodou na
živote alebo zdraví. Nebolo sporné, že bola splnená podmienka podania očkovacej látky tak, ako je
charakterizovaná v ustanovení § 143j ods.7 Zákona o liekoch. Rovnako nebolo sporné, že u žalobkyni

je preukázaná škoda na zdraví vzniknutá po 26. 12. 2020 tak, ako vyplynula zo znaleckého posudku
E. J. a odborného vyjadrenia E. G., ako aj predložených lekárskych správ. Žalovaná však tvrdila, že
žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi uvedenou škodou na zdraví a podaním očkovacej
látky označenej žalobkyňou. Žalovaná jednak namietla, že nežiadúce účinky hlásené žalobkyňou aj
lekárom nie sú uvedené v tzv. SPC k danej očkovacej látke. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa

pred podaním očkovania sa dlhodobo liečila na autoimunitné ochorenie SLE, pričom podľa hlavného
odborníka MZ SR pre reumatológiu je ochorenie GBS jedným z neurologických prejavov ochorenia SLE,
preto nebolo vylúčené, že práve ochorenie SLE viedlo u žalobkyni k ochoreniu GBS, ktoré spôsobilo
následky na zdraví tak, ako ich popísala žalobkyňa. Nie je preto preukázaná priama a bezprostredná
príčinná súvislosť medzi vplyvom očkovacej látky na vznik ochorenia GBS, dôsledkom ktorého je

aktuálny zdravotný stav žalobkyne. Žalovaná tiež poukázala na odbornú štúdiu, z ktorej vyplýva
súvislosť rozvoja ochorenia GBS s vírusovým ochorením, pričom žalobkyňa v čase po zaočkovaní bola
hospitalizovaná na infektologickom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici z dôvodu zistenia prítomnosti
vírusu borelia laboratórnymi vyšetreniami. Okrem toho, v tom čase žalobkyňa prekonala ochorenieCovid-19 ako vírusové ochorenie, pričom žalobkyňou predloženými dôkazmi celkom jednoznačne
nebolo vylúčené, že práve uvedené mohlo mať za následok rozvoj ochorenia GBS a teda zdravotné
následky, ktorých náhradu škodu si uplatňuje v tomto konaní. Žalovaná navrhla znalecké dokazovanie

z odboru infektológie a virológie, ktorým by uvedené okolnosti boli znalecky preskúmané. Právny
zástupca žalobkyne namietol návrh na znalecké dokazovanie a poukázal na to, že žalobkyňa v konaní
predložila znalecký posudok a odborné vyjadrenie uznávaných lekárov v rámci SR, pričom žalovaná
závery týchto odborníkov len spochybnila, avšak nepredložila žiadne také odborné vyjadrenie, ktoré
by bolo v rozpore s predmetnými závermi. Súd konštatuje, že pokiaľ ochorenie GBS a následky na

zdraví, ktoré toto ochorenie pre pacienta prináša, nie je uvedené v SPC danej očkovacej látky, táto
okolnosť ešte sama o sebe nevylučuje, že by predmetná očkovacia látka tieto následky nemohla
vyvolať. Z vyjadrenia oboch sporových strán, ako aj zo všeobecne známych skutočností je zrejmé,
že očkovacie látky proti ochoreniu Covid-19 mali výnimku zo štandardných klinických testov z dôvodu
celosvetovej pandémie ochorenia Covid-19, čo bolo v súlade s medzinárodne prijatými pravidlami,
čo do potrebnej dĺžky testovania. Dané očkovacie látky aj po ich uvedení na trh, aj to v Slovenskej

republike, boli naďalej predmetom monitorovania, to znamená, že ŠÚKL monitoroval, evidoval a
vyhodnocoval hlásené nežiadúce účinky, ktoré následne boli hlásené aj Medzinárodnej liekovej
agentúre a podliehali ďalšiemu skúmaniu. Z uvedeného vyplýva, že súbor negatívnych nežiadúcich
účinkov očkovacej látky nie je definitívne uzavretý. Z vyjadrenia ŠÚKL zo 07. 02. 2025 (č. l. 307)
vyplýva, že aj tento štátny ústav vyhodnocuje kauzálnu súvislosť všetkých hlásených podozrení na

nežiadúce účinky a to podľa kritérií kauzality stanovené Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Pri danom hodnotení sa však nejedná o súdno-znalecký posudok, avšak kauzalita sa hodnotí pre
každú jednotlivú reakciu samostatne. Kritériá podľa WHO sú: Veľmi pravdepodobná, pravdepodobná,
možná, nepravdepodobná, nehodnotiteľná. K jednotlivým nežiadúcim účinkom, ktoré boli v hlásení
oznamovateľky – žalobkyne, sa vyjadril tak, že kauzalitu hodnotil nasledovne: Bolestivosť v mieste

aplikácie – veľmi pravdepodobná, slabosť dolných končatín, kvadruparéza, areflexia, pseudoatetóza,
neuropatia – ako možné. Aj z uvedeného vyjadrenia, ktoré má odbornú váhu, vyplýva, že následky,
ktoré žalobkyňa uviedla v hlásení (pozn. súdu – obdobne aj hlásenie lekárky E. K.) boli hodnotené ako
veľmi pravdepodobné alebo možné, to znamená, že žalovaná nepredložila žiaden taký dôkaz, ktorý by
jednoznačne vylučoval kauzalitu medzi zistenými následkami na zdraví žalobkyne a podaním očkovacej

látky Spikevax. Čo sa týka námietky žalovanej vo vzťahu k možnej súvislosti vyvolania ochorenia GBS
apredchádzajúcehoautoimunitnéhoochoreniaSLEsúduvádza,žetýmtosazaoberalznaleckýposudok
znalca E. J. a to v odpovedi na otázku č. 4. Znalec po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou
žalobkyne konštatoval, že v čase prepuknutia ochorenia GBS podľa lekárskych správ, keď žalobkyňa
sa pravidelne podrobovala kontrolám, bolo v tom čase ochorenie SLE stabilizované a zo zdravotnej

dokumentácie nebola dokázaná príčinná súvislosť medzi chronickým autoimunitným ochorením SLE
a rozvojom ochorenia GBS. Znalec však pripustil, že terén chronického autoimunitného ochorenia
ako SLE môže byť za určitých okolností (ako je infekcia, očkovanie) rizikom pre rozvoj akútneho
autoimunitného ochorenia ako GBS. Pravdou je, že v súlade s ustálenou judikatúrou vzťah príčiny
a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Preto je

potrebné skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody, existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Následok môže byť vyvolaný aj viacerými
príčinami,pretojedôležitézistenie,bezktorejpríčinybykvyvolanémunásledkunemohlodôjsť.Vdanom
prípade zo znaleckého posudku vyplýva, že autoimunitné ochorenie SLE, ktorým žalobkyňa trpela, za
určitých okolností mohlo byť terénom pre rozvoj ochorenie GBS, za takéto okolnosti znalec označil

napr. infekciu alebo očkovanie. Z uvedeného vyplýva, že bez pristúpenia týchto okolností k rozvoju
GBS napriek ochoreniu SLE u žalobkyne dôjsť nemuselo. Znalec potom poukázal na časové hľadisko,
keď v období jedného týždňa od vakcinácie došlo k rozvoju zriedkavého senzitívneho variantu GBS
u žalobkyne, pričom je daná aj vecná súvislosť medzi vakcináciou a rozvojom ochorenia GBS tak, ako
vyplynulo zo znaleckého posudku, odborného vyjadrenia, ako aj stanoviska ŠÚKL, preto súd konštatuje,

že z týchto dôkazov vyplýva, že práve okolnosť, akou je aj očkovanie, je podstatnou okolnosťou, ktorá
podľazdravotnýchzáznamovviedlaužalobkynekrozvojuochoreniaGBS.Pokiaľžalovanápoukazovala
na možnosť infekcie z dôvodu hospitalizácie žalobkyne na infektologickom oddelení v Banskej Bystrici
a nevyhnutnosť znaleckého skúmania pre prítomnosť vírusu borelióza, súd konštatuje, že z výpovede
žalobkyne,zoznaleckéhoposudkuaodbornéhovyjadrenia,zlekárskychsprávnebolozistené,žebytáto

okolnosťmalamaťvplyvnarozvojochoreniaGBSužalobkyne.Pravdouje,žezlaboratórnychvýsledkov
žalobkyne vyplynulo podozrenie na neuroboreliózu, avšak žalobkyňa uviedla, že uvedené podozrenie
na infektologickom oddelení, kde bola hospitalizovaná potvrdené nebolo, čo vyplýva aj z prepúšťacej
správy (č. l. 124, viď strana 7), kedy po opakovaných laboratórnych vyšetreniach bolo konštatované, ženeuroboreliózajevylúčenáaliečbajeukončená,pacientkabolaprepustenádoambulantnejstarostlivosti
doktora. Pokiaľ žalovaná poukazovala na vírusové ochorenie Covid-19, z lekárskych správ vyplýva, že
žalobkyňa ochorela na Covid až v priebehu hospitalizácie na infektologickom oddelení, to znamená, až

po objavení príznakov, ktoré neskôr bolo diagnostikované ako ochorenie GBS, z časového hľadiska je
preto súvislosť medzi ochorením Covid-19 a ochorením GBS vylúčená. Súd preto uzatvára, že otázka
príčinnej súvislosti je v zásade skutkovou otázkou, preto súd pre vyriešenie tejto otázky vychádza len zo
skutočností, ktoré pred súdom boli preukázané. Súd konštatuje, že v danom prípade tvrdené skutočnosti
a ich súvislosti sú v oblasti medicíny odbornou otázkou a žalovaná len všeobecne spochybnila závery

znalca E. J. alebo závery odborného vyjadrenia E. G. bez toho, aby sama predložil súdu opačné závery,
resp.vyjadrenia,ktorýmibybolivyvrátenézáveryčiužznaleckéhoposudkualeboodbornéhovyjadrenia,
ktoré boli zamerané na preskúmanie konkrétneho individuálneho prípadu zdravotného stavu žalobkyne.
Odkaz na štúdiu, na ktorú poukazovala žalovaná je len všeobecný a nemožno ho stotožňovať s tu
prejednávanou vecou. Súd každý prípad posudzuje individuálne a preto poukaz na uvedenú štúdiu
zo strany žalovanej nemal žiaden vplyv na spochybnenie odborných záverov E. J. alebo E. G.. Súd

preto konštatuje, že žalobkyňa v spore uniesla dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody na jej zdraví a okolnosťou spočívajúcou v podaní očkovacej látky tak, ako uviedla
v žalobe. Pokiaľ žalovaný žiadal nariadenie znaleckého dokazovania virológom alebo infektológom
z dôvodu, že toto preskúmanie v tomto konaní absentuje, toto tvrdenie žalovaného nie je pravdivé,
nakoľko E. G. je aj infektológom a virológom, obaja odborníci žalobkyne posúdili aj ochorenie SLE

a prípadnú súvislosť s rozvojom ochorenie GBS, pričom obaja uzavreli, že táto súvislosť zo zdravotnej
dokumentácie žalobkyne nevyplýva. Naopak, obaja s vysokou pravdepodobnosťou potvrdili súvislosť
zdravotného stavu práve s podaním očkovacej látky. Pravdou je, že ani jeden z odborníkov túto súvislosť
nepotvrdil so 100%-nou istotou. Súd však konštatuje, že v oblasti medicíny nemožno trvať na 100%-
ných záveroch, nakoľko táto oblasť nie je natoľko exaktná, aby jednotlivé procesy ochorenia bolo možné

so 100%-nou istotou popísať, nájsť ich príčinu a zistiť presný okruh následkov v každom jednotlivom
prípade.Vmedicínskychsporochzhľadiskaspravodlivéhovyriešeniasporupretosúd ajzáverovysokej
pravdepodobnosti hodnotí ako preukázaný záver o príčinnej súvislosti v tomto konkrétnom prípade.
Keďže žalovaný neuviedol žiadne konkrétne odborné argumenty na spochybnenie záverov, či už
znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, poukázal výlučne na všeobecnú štúdiu týkajúcu sa

iného prípadu, súd konštatuje, že nevidel dôvod v nariaďovaní znaleckého dokazovania, ktoré žalobca
označil ako „kontrolné znalecké dokazovanie“, keď podľa nového Civilného sporového poriadku súd
kontrolné znalecké dokazovanie nevykonáva. V danom prípade mal žalobca možnosť vyvrátiť závery
odborníkov, ktoré v konaní predložila žalobkyňa dôkazmi, či už výsluchom odborníkov, odborným
vyjadrením, znaleckým posudkom, zamerané na konkrétny individuálny prípad žalobkyne. Až v takom

prípade, pokiaľ sú rozdielne závery znalcov, súd nariaďuje znalecké dokazovanie znaleckým ústavom
(§ 207 ods.3 C. s. p.). Súd takúto situáciu nezistil, preto zamietol dôkazný návrh žalovaného na znalecké
dokazovanie tak, ako žiadal žalovaný.

26.1 Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

26.2 Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú

obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa ods. 2, náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa ods. 3, ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa
sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia

najlepšie porovnať.

26.3 Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa ods.2, výška

náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľaods. 5, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

26.4 Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa ods. 6, ak vzniknú dôvodné pochybnosti

o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v
lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu.

26.5 Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov. Podľa ods. 3, ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym
výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon. Podľa ods. 4, bodové hodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok
vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú

mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci
lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

27. Na základe vyššie uvedených záverov súd nárok žalobkyne na náhradu škody na zdraví považuje za
daný, preto pristúpil k posúdeniu uplatneného nároku. Žalobkyňa si v súlade s predpismi občianskeho

práva uplatnila nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia. Nárok v rozsahu 45.320,– EUR
preukázala predloženým znaleckým posudkom E. J.. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala
nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia zákonným spôsobom, nakoľko v zmysle zákona č.
437/2004 Z. z. na preukázanie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia sa vyžaduje lekársky
posudok, ktorý vypracúva posudzujúci lekár. K tomu súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona č.

437/2004Z.z.nevyplýva,žebypoškodenýnemalnároknanáhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
pokiaľ nepredloží lekársky posudok v zmysle § 7 uvedeného zákona. Súd poukazuje, že § 7 v ods.6
citovaného zákona pripúšťa ako dôkaz aj znalecký posudok, pričom v súdnom konaní každý dôkaz
má rovnakú právnu silu a preto súd konštatuje, že žalobkyňa zákonným spôsobom preukázala nárok
na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v žalovanej výške tak, ako to vyplýva zo znaleckého

posudku. Žalovaný nespochybnil posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia znalcom, ani bodové
ohodnotenie, súd konštatuje, že znalec v súlade so zákonom použil takú sadzbu za poškodenie na
zdraví, s ktorým je možné stav žalobkyne najlepšie porovnať a to položku č. II/305 – kvadruparéza
stredne ťažkého stupňa. V rámci príslušnej sadzby ozrejmil príklon k strednému pásmu rozsahu a priznal
1000 bodov k predmetnej položke a zároveň vysvetlil z lekárskeho hľadiska dôvody zvýšenia tohto

hodnotenia na dvojnásobok v súlade s právnymi predpismi, t. j. ustálil bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia u žalobkyne na 2000 bodov, pričom hodnota bodu za roku 2021 bola 22,66
EUR (opatrenie č. 10/2021 Z. z.), čo v prepočte činí hodnotu 45.320,– EUR. Pokiaľ žalovaná namietla
výšku uplatneného nároku z dôvodu, že zdravotný stav žalovanej nebol posúdený znaleckým posudkom
z oblasti infektológie, čo by mohlo mať vplyv na výšku uplatneného nároku, súd konštatuje, že s touto

námietkou s už vysporiadal vyššie ako s nedôvodnou, preto uvedená námietka nemala žiaden vplyv
ani na posúdenie výšky uplatneného nároku. Žalovaná ďalej poukázala na konanie žalobkyne pri
podaní očkovania, kedy do anamnestických údajov neuviedla, že trpí autoimunitným ochorením, pričom
nebolo sporné, že žalobkyňa v čase podania očkovacej látky sa liečila na ochorenie SLE. Žalobkyňa
vo výpovedi uviedla, že pokiaľ sa dostavila k očkovaniu, mala so sebou zdravotnú dokumentáciu,

nikto sa jej však na žiadne ochorenie nepýtal, zdravotnú dokumentáciu príslušný zdravotník od nej
nežiadal, anamnestický dotazník jej bol predložený na podpis, ktorý aj podpísala. Právny zástupca
žalobkyne poukázal, že v predmetnom dotazníku sa malo uviesť len také autoimunitné ochorenie,
ktoré by bolo kontraindikáciou pre podanie očkovacej látky a s poukazom na SPC k danej očkovacej
látke je zrejmé, že uvedené autoimunitné ochorenie ani nebolo uvedené ako kontraindikácia podania

očkovacej látky. Pokiaľ sa príbuzní žalobkyne domáhali preskúmania postupu pri podaní očkovacej
látky žalobkyni, po kontrole Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo konštatované, že
zdravotný úkon bol vykonaný riadne. Naviac, zo záverov úradu vyplýva, že ani stav žalobkyne nebol
kontraindikáciou pre podanie očkovacej látky, nakoľko práve u podobných pacientov benefity očkovaniaprevažovali nad možnými rizikami. Pokiaľ sa žalobkyňa napriek vedomosti o svojom zdravotnom stave
rozhodla podrobiť očkovaniu, súd konštatuje, že na strane žalobkyne nebol zo strany žalovaného
preukázaný taký stav, ktorý by bol kontraindikáciou pre podanie očkovacej látky a ak aj zdravotný stav

žalobkyne predstavoval isté riziko, to, že sa žalobkyňa rozhodla pre očkovanie samo o sebe nemôže
súd hodnotiť v jej neprospech, nakoľko zo žiadneho skutkového tvrdenia ani dôkazu, ktorý žalovaná
predložila nevyplýva, že u žalobkyni nebolo možné pre jej zdravotný stav podať očkovaciu látku. Súd
sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, vo všeobecnosti je očkovanie prospešné
na ochranu verejného zdravia, avšak u niektorých pacientov môžu nastať komplikácie zdravotného

stavu, pričom štát prevzal zodpovednosť za dané komplikácie na zdravotnom stave a jedná sa
o zodpovednosť objektívnu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Súd preto konštatuje, že ani uvedená okolnosť
nemá žiaden vplyv na opodstatnenosť nároku žalobkyne na náhradu škody v tomto prípade. Napokon,
pokiaľ žalovaná navrhovala znalecké dokazovanie na posúdenie, či zdravotná starostlivosť, ktorá bola
žalobkyni poskytovaná, bola „lege artis“, čo by mohlo mať vplyv na posúdenie výšky nároku žalobkyne.
Súd konštatuje, že v danom prípade nevidel žiaden konkrétny súvis s nárokom žalobkyne, ktorý si

uplatnila v tomto konaní ako dôsledok na jej zdraví po podaní očkovacej látky s postupom zdravotníkov,
ktorí jej poskytovali zdravotnú starostlivosť. Žalovaný neuviedol žiaden konkrétny argument, nepoukázal
na žiaden dôkaz, z ktorého by mal vyplynúť súvis postupu zdravotníkov pri liečení žalobkyne po podaní
očkovacej látky s následkami, ktoré u žalobkyni nastali. Súd preto tento dôkazný návrh ako irelevantný
zamietol. V závere súd zdôrazňuje, že každé očkovanie môže pre každého pacienta predstavovať

isté riziko, pokiaľ však nie je na základe lekárskeho posúdenia u konkrétnej osoby vylúčené podanie
očkovania, samotná okolnosť, že sa pacient rozhodne dobrovoľne pre očkovanie, neznamená, že sám
nesie zodpovednosť za prípadné následky na svojom zdraví. V tomto konkrétnom prípade z dôvodu
svetovej pandémie Covid-19 podstatná časť štátov pristúpila k očkovaniu na prevenciu proti ochoreniu
Covid-19, ktoré očkovanie malo celosvetovo pozitívny vplyv na potlačenie šírenia tohto ochorenia. Tak

ako poukázal právny zástupca, možno komparatívne poukázať aj na iné štáty Európskej únie, ktoré
sa zaviazali na odškodňovanie následkov na zdraví po očkovaní proti Covid-19. Rovnako Slovenská
republika sa v zákone zaviazala odškodňovať negatívne následky očkovania, čo nepochybne malo vplyv
na rozhodovanie občanov v prospech podstúpenia očkovania. Pokiaľ sa teda poškodený občan obráti
na štát za účelom náhrady škody, mal by to byť štát, ktorý by mal byť aktívny pri posudzovaní takýchto

nárokovavprimeranomčasevodôvodnenýchprípadochajposkytnúťdanéodškodnenietak,abysplnilo
svoj účel. Súd musí konštatovať, že žalovaná v tomto konaní len všeobecne namieta možnú príčinnú
súvislosť zdravotného stavu žalobkyne s inými okolnosťami, ktoré ale neboli v tomto konaní preukázané,
naopak žalobkyňa ich dôkazne vyvrátila. Preto obranu žalovanej považuje súd skôr za účelovú a hodnotí
ju ako nedôvodnú.

28. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5
ods.5 zákona č. 437/2004 Z. z. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd môže k takémuto
zvýšeniu prikročiť len v prípadoch osobitného zreteľa, pričom uznanie invalidity v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia je len jedným, nie však jediným prípadom hodným osobitného zreteľa

(rozhodnutieNSSRsp.zn.5Cdo/212/2010).Zároveňsasúdmiakceptovalo,žeprezvýšeniezákladného
bodového hodnotenia a určenie, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa, nie je podstatným ani to, či
lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie. Súd však musí dbať o to, aby jeho rozhodnutie ako
celok bolo spravodlivé, rešpektujúce princíp proporcionality, na ktorý poukázala aj žalovaná (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/464/2015). V danom prípade súd porovnal možnosti a schopnosti žalobkyne pred

poškodením zdravia a po poškodení zdravia vo vzťahu k spoločenskému uplatneniu. Súd konštatuje,
že aktuálny stav žalobkyne tak, ako bol preukázaný výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov -
jej najbližších rodinných príslušníkov, preukázaný listinnými dokladmi – rozhodnutím o invalidite,
dokladmi k predchádzajúcemu zamestnaniu, správou psychiatra, fotografiami z predchádzajúceho
rodinného života, z ktorých dôkazov sú zrejmé negatívne dopady na možnosti uplatnenia sa žalobkyne

v spoločenskom, v rodinnom, či pracovnom živote, s prihliadnutím na vek žalobkyne, kedy k poškodeniu
na zdraví došlo v jej produktívnom veku, ako aj s prihliadnutím na prognózu vývoja jej zdravotného stavu
do budúcna, ktorý z lekárskeho hľadiska je stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný. U žalobkyni je zrejmé
podstatné obmedzenie možnosti uplatnenia v rodinnom živote, kedy aktuálne trávi čas len s najbližšou
rodinou, nijako s nemôže zapájať do starostlivosti o domácnosť, pomoc manželovi na zabezpečovaní

spoločných potrieb, jej stav má negatívny dopad na partnerský život žalobkyne v manželstve, negatívny
dopad v jej postavení ako manželky, matky, starej matky. Oproti predchádzajúcemu spôsobu života
je výrazne obmedzená v spoločenskom a rodinnom živote, kedy s rodinou len výnimočne absolvuje
rodinné oslavy, či návštevu kúpaliska, pričom aj tieto udalosti sú pre žalobkyňu výrazne obmedzené,nakoľko je mobilná len na invalidnom vozíku a potrebuje bezbariérový prístup. Z pracovného života je
úplne vylúčená, nemôže vykonávať žiadnu prácu. Tento stav má vážny dopad aj na psychiku žalobkyne,
ktorá navštevuje psychiatra. Pokiaľ žalovaná žiadala doplniť dokazovanie o lekárske posudky k invalidite

žalobkyne aj pred poškodením zdravia, súd tento dôkazný návrh zamietol ako nadbytočný, nakoľko
z doterajších dôkazov celkom jednoznačne vyplynuli následky na spoločenskom uplatnení žalobkyne
po podaní očkovacej látky, ako aj jej spoločenské uplatnenie pred tým. Žalobkyňa bola síce uznaná
čiastočne invalidnou, táto invalidita však neobmedzila žalobkyňu takým výrazným spôsobom v obvyklom
spoločenskom, rodinnom či pracovnom živote. Súd popísaný a zistený stav žalobkyne považuje za

dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy dospel k záveru, že u žalobkyni je daný nárok na mimoriadne
zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd však konštatuje, že u žalobkyni nebolo
preukázané absolútne vylúčenie z rodinného alebo spoločenského života a preto nepriznal odškodnenie
na samej hornej hranici zákonom prípustnej miery zvýšenia náhrady, avšak určil mimoriadne zvýšenie
na hornej hranici v rozsahu 40 %, čo zo sumy základnej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 45.320,– EUR činí 18.128,– EUR. Súd má zato, že takto priznaná náhrada zvýšenia odškodnenia

je primeraná preukázaným následkom žalobkyne. Preto súd zvyšnú časť uplatneného nároku žalobkyne
na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia presahujúci 40 % považoval za nedôvodný
a v tejto časti bol jej nárok zamietnutý (výrok doplňujúceho rozsudku, vyhlásený dňa 16. 04. 2025).

29.Žalobkyňasiknárokunanáhradusťaženiaspoločenskéhouplatneniauplatnilatiežúrokzomeškania

v súlade s predpismi občianskeho práva. Žalovaný v tejto časti nárok žalobkyne nepoprel, súd
konštatuje, že v prípade náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia nie je zákonom stanovená
splatnosť uplatnenej náhrady, preto súd vychádza zo všeobecného ustanovenia o splatnosti dlhu podľa
§ 563 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu nároku na
náhradu škody výzvou zo 16. 02. 2024, keď žiadala uhradiť sumu škody na zdraví do 10. 03. 2024.

Je zrejmé, že žalovaný na jej výzvu nijako nereagoval, preto sa nasledujúcim dňom od 11. 03. 2024
dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. V tom čase bol platný zákonný úrok z omeškania
v rozsahu 9,5 % ročne (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.).
Nárok žalobkyne aj v časti príslušenstva súd hodnotí ako dôvodný a zákonný. Z uvedených dôvodov
súd vyhovel nároku žalobkyne v časti uplatnenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v celom

rozsahu (výrok č. I rozsudku). V časti nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd
vyhovel nároku žalobkyne len v časti (výrok č. II rozsudku).

30. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobkyni plnú náhradu
trov konania. Žalobkyňa bola plne úspešná v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia, v časti zvýšenia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia bola úspešná len čiastočne.
Výsledokvšakvtomtoprípadezáviselodúvahysúduapretoajvtomtoprípadejeuplatniteľnájudikatúra,
ktorá konštatovala, že pri takýchto nárokoch sa za úspech považuje skutočnosť, že súd žalobcovi nárok
priznal bez ohľadu na výšku, keďže tá závisí od úvah súdu. Súd preto uzatvára, že žalobkyňa bola
v konaní plne úspešná a preto jej priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom (§
262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.