Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, July 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205603
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1319205603.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová, a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová (spravodajkyňa), v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Senec, dieťa rodičov: matka - D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/
XX, F., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Dušan Daňový, advokát so sídlom Nám. M. Benku 15,

Bratislava, a otec: B. de A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, H., zastúpený splnomocnenkyňou:
KASANOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7757/64, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 56417004, o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/267/2019-255 zo dňa 17.02.2022, v spojení
s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/267/2019-340 zo dňa 24.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a

vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.upravilstykotcasmaloletýmA.tak,žeotecmá
právo sa stretávať každý nepárny kalendárny týždeň od nedele od 15,00 hod. do nasledujúceho utorka
do 8,00 hod. s výnimkou prázdnin a sviatkov s tým, že miestom prevzatia maloletého bude bydlisko
matky a miestom odovzdania maloletého predškolské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje, výrokom

II. upravil styk otca s maloletým počas prázdnin a sviatkov nasledovne: každý kalendárny rok v čase
letných prázdnin od 1.7. od 10,00 hod. do 7.7. do 19,00 hod. a od 1.8. od 10,00 hod. do 7.8. do 19,00
hod., počas zimných školských prázdnin a sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 18,00
hod. do 24.12. do 18,00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 24.12. od 18,00 hod. do 26.12. do 18,00
hod. a v nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 10,00 hod., do nasledujúceho 2.1. do 18,00 hod. a
v párnom kalendárnom roku od 2.1. od 10,00 hod. do 6.1. do 18,00 hod., počas veľkonočných sviatkov

a prázdnin každý párny kalendárny rok od veľkonočného štvrtka od 10,00 hod. do veľkonočného utorka
nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 19,00 hod., počas jarných školských prázdnin v nepárnom
kalendárnom roku od pondelka predchádzajúceho začiatku jarných školských prázdnin od 9,00 hod. do
piatka nasledujúceho po skončení prázdnin do 19,00 hod. s tým, že otec si maloletého vždy vyzdvihne
v stanovenom čase a vráti späť matke v stanovenom čase v mieste jej bydliska, výrokom III. zmenil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/185/2018 - 65 zo dňa 15.01.2019, v časti o úprave

styku otca s maloletým, výrokom IV. žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov
konania a výrokom V. vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k.
37P/267/2019-255 zo dňa 17.2.2022.

2. Vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1 a 2, § 26, z. č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „ Zákon o rodine
“), § 2 ods. 1, § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „ Civilný mimosporový

poriadok “) a § 225 ods. 1 až 3, § 233 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „ Civilný
sporový poriadok “). Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhotca na úpravu styku s maloletým je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku. Naposledy boli upravované práva a povinnosti voči maloletému rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III, č.k. 38P/185/2018 - 65 zo dňa 15.01.2019, právoplatným dňa 20.02.2019, ktorým bol

maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia maloletého zastupujú a spravujú
jeho majetok, otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletého v sume 250,- eur mesačne a
zročného výživného v mesačných splátkach, styk otca s maloletým nebol určený. Doposiaľ styk otca
s maloletým nie je upravený žiadnym súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie zistil, že otec žiadal
samostatným návrhom už v júli 2019 upraviť styk s maloletým neodkladným opatrením pre nezhody

s matkou. Styk otca s maloletým synom sa realizoval ďalej, podľa otca v nepravidelných intervaloch
s prítomnosťou matky, s čím otec nesúhlasil. Matka argumentuje nezodpovedným prístupom otca a
nutnosťou postupného navyšovania času styku. Rodičia sa nevedia dohodnúť na pravidelnom styku
otca s maloletým synom, ako uviedol aj kolízny opatrovník, že rodičia ich opakovane kontaktovali pre
nezhody pri styku otca s maloletým, o čom svedčia úradné záznamy písané z návštev a kontaktov s
rodičmi. Napriek tomu, že matka deklaruje, že umožňuje otcovi styk s maloletým, a otec tvrdí opak, nejde

o pravidelný styk, navyše za prítomnosti matky, aktuálne aj bez prítomnosti matky.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je zrejmé, že medzi rodičmi sú prítomné nezhody ohľadne
realizácie styku otca s maloletým, ktoré sú zrejme spôsobené naďalej pretrvávajúcim nedoriešeným
partnerským vzťahom. Je potrebné zastabilizovať a určiť režim stretávania otca s maloletým tak, aby

nedochádzalo k pokračujúcim nezhodám o styku, a aby mohol otec pravidelne realizovať svoj kontakt
so synom, a tak participovať na jeho výchove. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol
aj na skutočnosť, že napriek tomu, že obom rodičom uložil povinnosť zúčastniť sa psychologického
poradenstvavzmysleuzneseniazpojednávania,kedybolirodičiazaviazanínávštevoupsychologického
poradenstvavSLVS Senec,pričompridelenýpsychológkontaktovalobochrodičov,bolozistené,žeotec

bol veľmi ústretový a otvorený k spolupráci, matka nie. Samotný kolízny opatrovník považoval matkine
konanie ako nespoluprácu vo veci riešenia rodičovského konfliktu. Preto súd prvej inštancie dospel k
záveru, že je potrebné upraviť otcovi styk s maloletým synom, keďže preferenčný rodič - matka, ktorá má
maloletého vo svojej výchove súdnym rozhodnutím, nedostatočne spolupracuje s otcom pri dohodnutí
podmienoknapravidelnomstykuotcasmaloletýmsynom.Maloletýmáprávonazachovaniejehovzťahu

s obomi rodičmi a preferenčný rodič / matka má primárnu zodpovednosť správne dieťa pripraviť na
stretnutia s druhým rodičom.

4. Preto súd prvej inštancie upravil otcovi styk s maloletým, pričom prihliadol na nutnosť rešpektovania
práva dieťaťa na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného styku

s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie je toho názoru, že pravidelný styk oprávneného rodiča / otca
s maloletým dieťaťom, má jednak zabrániť tomu, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo
absenciu rodiča, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, a jednak, aby rodič nestratil akýkoľvek kontakt
a dosah na výchovné pôsobenie na dieťa. Preto súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým tak,
ako je uvedené, nakoľko má zato, že takto upravený styk je v najlepšom záujme maloletého A., ktorý

má vyše 4 rokov, od septembra 2021 navštevuje aj predškolské zariadenie v F., a za ktorým bude otec
pravidelne dochádzať z Cypru, kde aktuálne plní pracovné povinnosti.

5. Súd prvej inštancie tiež dôvodil, že súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť
aj bez návrhu, ak sám zistí, že opomenul rozhodnúť o celom predmete konania alebo o predbežnej

vykonateľnosti.Tátosituácianastalavtomtoprípade,kedyvzhľadomnaodvolaciekonanieprebiehajúce
naKrajskomsúdeBratislavavedenépodsp.zn.20Cop/139/2022,ktorýmalzato,žeuvedenévyjadrenie
právnej zástupkyne otca na pojednávaní konanom dňa 29.09.2020 je potrebné považovať za návrh
na určenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Návrh otca na vyhlásenie predbežnej vykonateľnosti
výroku o úprave styku s maloletým súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný, pretože styk otca

s maloletým nie je doposiaľ upravený právoplatným rozhodnutím súdu a právu otca na pravidelný
kontakt so synom, poukazujúc na nutnosť častejšieho sa stretávania s otcom, nebola doteraz poskytnutá
žiadna súdna ochrana, nakoľko rozsudok tunajšieho súdu, č. k. 37P/267/2019-255 zo dňa 17.02.2022,
nenadobudol právoplatnosť vzhľadom na odvolanie matky.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka v časti výrokov I., II., III. a V.
navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a nové rozhodnutie. Dôvodila, že prvotným impulzom bol návrh matky zo dňa 11.07.2018, na základe
ktoréhoOkresnýsúdBratislavaIIIvkonanívedenompodsp.zn.38P/185/2018rozhodolrozsudkomtak,žemaloletéhozverildoosobnejstarostlivostimatky,otcazaviazalprispievaťnavýživumaloletéhosumou
250,- eur mesačne počnúc dňom 1. november 2017 a styk otca s maloletým neupravil. Návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinnosti podávala v období, kedy mal maloletý necelé 3 mesiace, styk

s maloletým v tomto období prebiehal na základe dohody rodičov rešpektujúc potreby maloletého. Po
nástupe pandémie COVID 19 mal otec maloletého nereálne predstavy o stretávaní sa so synom, v čom
ho výdatne podporoval kolízny opatrovník, ktorý hlavne na pojednávaniach suploval právnu zástupkyňu
otca a podporoval ho v jeho požiadavkách, aj keď to nie vždy bolo v záujme maloletého. Napriek nástupu
prvejvlnypandémiesaústretovosnažilaotcovivytváraťvhodnépodmienkynastyksosynomnazáklade

vzájomnej dohody. Otec za výdatnej podpory kolízneho opatrovníka neustále prejavoval nespokojnosť s
realizáciou styku a domáhal sa zmenu úpravy styku ešte za účasti bývalého právneho zástupcu, vrátane
nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v konaní sp. zn. 39P/193/2019 zamietol návrh
otca a Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 11 CoP/302/2019 rozhodnutie potvrdil. Napriek vyššie
uvedenému rozhodnutiu podal otec nový návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv, na základe
ktorého súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/267/2019 vyhovel návrhu otca a nariadil

výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte
Súkromnom liečebno-výchovnom sanatóriu v Senci za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom
komunikovať o styku otca s maloletým. Krajský súd v Bratislave dňa 26. mája 2021 napadnuté výchovné
opatrenie zrušil. Uznesením z 12. decembra 2019 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým dočasne upravil otcovi styk s maloletým. Na základe odvolania matky Krajský súd v Bratislave

uznesením, sp. zn. 11 CoP 62/2020 zo dňa 25. marca 2020, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Návrh otca na úpravu styku nie je dôvodný a nie je v súlade so záujmom maloletého. Matka aj
napriek pretrvávajúcej pandémii vychádzala otcovi v ústrety a umožňovala mu styk v rozsahu, v akom

požadoval, vrátane spoločnej dovolenky. Styk otca so synom sa priebežne realizuje na základe dohody,
aj keď otec nerešpektoval protipandemické opatrenia. Otec pracuje na Cypre a nepravidelne dochádza
za synom na Slovensko. Viackrát sa stalo, že rovno z letiska prišiel do F. a požadoval, aby mu matka
maloletého odovzdala. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na otcovu nezodpovednosť, keď napr.
nechal maloletého syna samého cca. 30 min. v byte na D. D., pričom nie je schopný maloletému

zabezpečiť plnohodnotné stravovanie. Pri návšteve ZOO v Bratislave sa stalo, že maloletý otca dlhšiu
dobunevedelnájsť,bolztohobolvystresovanýauplakaný.Totosanajčastejšiestáva,keďotecsniekým
telefonuje a synovi nevenuje pozornosť.

8. Spôsob aký bol rozsah styku súdom prvej inštancie určený, je v období, kedy sa adaptuje v škôlke, pre

maloletého nevhodný, narušujúci mu denný režim. Za predpokladu, že by mal maloletý tráviť pondelky
u otca, by týmto došlo k narušeniu výchovnovzdelávacieho procesu v škôlke, na ktorú si postupne
maloletý zvykol. Z výchovného hľadiska neprospieva ani to, že otec nerešpektuje režim predškolského
zariadenia a pri návšteve škôlky dochádza ku verbálnym útokom na učiteľky, ktoré nie sú ochotné
maloletého mu poskytnúť, keď si to on zaumieni. Rozsah prípravy styku nezodpovedá mentálnej úrovni

maloletého, ani schopnostiam otca. Pokiaľ by mal maloletý u otca prespávať, mal by otec preukázať
schopnosť zabezpečiť synovi komplexnú starostlivosť, vrátane stravovania a hygieny, o čom doposiaľ
nepresvedčil. Otec učí maloletého nehovoriť pravdu, čo sa nezhoduje s výchovnými metódami matky.
Po príchode od otca maloletý matke rozpráva, že ocko mu zakázal mame hovoriť o určitých veciach,
ktoré sa odohrali v priebehu návštevy u otca. Doterajší spôsob neoficiálne upraveného styku je súlade

so záujmom maloletého, a pokiaľ by otec súhlasil, je ochotná zvýšiť rozsah stretávania sa s otcom
na úkor prespávania u otca, nakoľko doposiaľ nikdy maloletý nespal v cudzom prostredí bez matky. V
ostatnej dobe však napriek jej snahe maloletý odmieta styk s otcom. V súčasnej dobe už otec nepracuje
na Cypre a podľa vyjadrenia maloletého sa otec koncom r. 2022 stal otcom maloletej dcéry a býva
s jej matkou v spoločnej domácnosti. Matka nevie, kde otec momentálne pracuje a aký má príjem.

Vykonateľnosť napadnutého rozsudku považuje za nezákonný. Podľa jej názoru nie je možné vyjadrenie
právnej zástupkyne otca z pojednávania dňa 29.09.2020 považovať za uplatnenie nároku podľa § 225
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil, alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na zmenu
skutkových okolností na jeho strane zmenil tak, že styk otca v bežnom školskom týždni upraví v
nepárnom kalendárnom týždni v utorok v čase od 14.00 do 19.00 hod. a od piatku od 14.00 hod.
do nedele do 19.00 hod. a v párnom kalendárnom týždni v utorok od 14.00 hod. do 19.00 hod. a včase od štvrtka od 14.00 hod. do piatka do 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia bude predškolské/
školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a miestom odovzdania bydlisko matky okrem piatku
v párnom kalendárnom týždni, kedy miesto odovzdania bude predškolské/školské zariadenie, ktoré

maloletý navštevuje. Čo sa týka školských prázdnin a sviatkov otec navrhol, aby odvolací súd v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Matka svojím odvolaním napadla
rozhodnutie súdu prvej inštancie výlučne a len za účelom oddialenia nadobudnutia právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže z obsahu jej odvolania nevyplývajú žiadne
skutočnosti odôvodňujúce neupravenie styku medzi ním a synom, čím umelo predlžuje stav, kedy otec

nemá upravený styk s maloletým po dobu už 4 rokov.

10. Matka po celú dobu konania pred súdom prvej inštancie ( od 9.10.2019 ) zneužívala svoju rolu
preferenčného rodiča, odmietala s ním komunikovať, odmietala sa dohodnúť na úprave styku syna,
odmietla sa dobrovoľne podrobiť psychologickému poradenstvu a voči súdom uloženému výchovnému
opatreniu sa odvolala a z procesných dôvodov bola aj v odvolaní úspešná. V čase, keď mohol

konečne na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k.: 37P/267/2019-47 zo dňa 12.12.2019,
realizovať styk so synom bez prítomnosti matky ( v každom kalendárnom týždni v pondelok a vo štvrtok
v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. ), vždy aj samotnú matku prostredníctvom sms-kových správ
informoval o tom, ako sa má syn, čo spolu robia a kde sa nachádzajú, a to práve za účelom získania
dôvery matky, ktorá pred súdom prvej inštancie neustále komunikovala nedôveru voči nemu. Žiaľ, pod

vplyvom uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 11CoP/62/2020-110 zo dňa 25.3.2020, ktorým
odvolací súd zmenil na základe odvolania matky rozhodnutie súdu prvej inštancie, sa dostal opätovne
do situácie, keď styk so synom upravený nebol a matka mu doslova diktovala, kedy môže realizovať
styk so synom. Poukazuje na nesprávne odôvodnenie odvolacieho súdu v bode 7 odôvodnenia
rozhodnutia, v ktorom odvolací súd konštatoval, že „právo styku otca s maloletým je zabezpečené

platným aktuálnym rozhodnutím súdu, pričom matka umožňuje stretnutia aj nad rámec určený súdom a
aj v jej neprítomnosti.“ Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie,
keďže sa domnieval, že pôvodným rozsudkom bol riadne upravený styk otca so synom, a teda vzhľadom
na zabezpečený styk neexistuje „naliehavá potreba zmeny rozhodnutia súdu o úprave styku“. Vzhľadom
k tomu, že žiadne rozhodnutie upravujúce jeho styk so synom neexistovalo a ani neexistuje, odvolací

súd výrazne negatívnym spôsobom zasiahol do ich rodinných pomerov a dostal ho do situácie, kedy sa
nemohol domôcť svojho práva na styk so synom.

11. Styk sa v žiadnom prípade nerealizuje na základe dohody, ako uvádza matka vo svojom odvolaní,
ale na základe diktátu matky, s ktorým nesúhlasí, avšak vzhľadom na neexistenciu právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia nemá inú možnosť, ako sa diktátu matky, ktorá mu aktuálne odmieta umožniť
mu stretávanie sa so synom viac ako 1 deň bez prespatia každý druhý týždeň, podrobiť, čo vzhľadom
na vek syna považuje za neadekvátne a nereflektujúce potreby maloletého syna. Počas konania pred
súdom prvej inštancie pracoval na Cypre, kam odišiel na základe dohody s matkou. Matka mu mala
vychádzať v ústrety v stretávaní sa so synom, čo však podľa neho nesplnila už v prvom mesiaci po

jeho odchode na Cyprus. Zdôrazňuje, že pravidelne prichádzal na Slovensko každú druhú nedeľu a
zostával v H. do utorka rána, pričom jeho cesty boli výlučne za účelom realizácie styku so synom.
Pokúšal sa dohodnúť s matkou na širších možnostiach stretávania sa so synom napríklad tým, že by
mohol vyzdvihnúť syna zo škôlky v pondelok a stráviť s ním popoludnie alebo ho nechať prespať u
seba. Matka tieto návrhy opakovane odmietala a obmedzovala čas, ktorý otec mohol so synom tráviť.

Dokonca sa stalo, že matka odmietla umožniť stretnutie so synom po otcovej ceste na Slovensko. Matka
uplatňuje dvojitý meter, keď starému otcovi zo svojej strany umožňuje vyzdvihovať syna zo škôlky na
obed, zatiaľ čo otcovi podobné možnosti odmieta. Otec toto správanie matky považuje za účelové a za
snahu obmedziť čas, ktorý môže so synom tráviť bez reálneho dôvodu. Odmieta tvrdenia matky, že sa
nedostatočne stará o syna alebo že je nezodpovedný. Matka nebola prítomná pri ich stretnutiach, a preto

sú jej obvinenia nepravdivé a účelové a považuje ich za snahu matky očierniť ho pred súdom. Aktuálne
ukončil svoj pracovný pomer na Cypre a vrátil sa na Slovensko. Toto rozhodnutie bolo podľa neho
vynútené postojom matky, ktorá zneužívala jeho neprítomnosť na Slovensku na vytváranie prekážok
v jeho styku so synom. Zdôrazňuje, že pôvodne prijal prácu na Cypre s tým, že matka mu sľúbila
spoluprácu a podporu v jeho vzťahu so synom, čo však nesplnila. Dĺžka konania ( takmer 4 roky ) a

neexistencia vykonateľného rozhodnutia o úprave styku so synom je neprijateľná a v rozpore s najlepším
záujmom maloletého syna.12. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca uviedla, že súd prvej inštancie rozhodoval v čase, kedy
sa otec pracovne dlhodobo nachádzal na Cypre a za maloletým na Slovensko nepravidelne dochádzal.
V tomto období sa matke s mimoriadnym úsilím podarilo zariadiť pre maloletého škôlku v F., ktorú denne

navštevuje. Niekoľkokrát sa v ostatnom období stalo, že otec prišiel neohlásene z Cypru a domáhal
sa nevyberavým spôsobom, aby mu maloletého v škôlke vydali, v dôsledku čoho došlo k verbálnemu
konfliktu medzi otcom a vychovávateľkami, o čom matku informovala riaditeľka škôlky a apelovala na
matku, aby zjednala nápravu. Napriek tomu, že styk s maloletým je t.č. neupravený, ústretovo poskytuje
otcovi priestor na ich stretávanie sa, ak to nenarúša denný režim maloletého rešpektujúc vyspelosť

maloletého. Snaží sa otcovi poskytnúť priestor na stretávanie sa aj mimo bydliska maloletého, pričom
vopred pripravuje maloletého na stretnutie, čo sa nie vždy stretne u maloletého s kladným ohlasom,
viackrát pripravovala maloletého na rozšírenejší styk s otcom, v rámci ktorého mal aj u otca prespať.
Maloletý napriek jej snahe toto odmietol, pričom nie je v jej silách, aby konala proti vôli maloletého. Je
presvedčená, že ešte nie je vhodná doba na úpravu styku, ako to žiada otec vo svojom podaní. Dodnes
ju otec nepresvedčil o tom, že sa komplexne a zodpovedne dokáže počas styku o maloletého postarať.

Starostlivosť o maloletého neznamená, že ho odnesie svojej sestre a zodpovednosť presunie na ňu.
Otec je nezodpovedný, inak sa nemôže stať, že sa mu maloletý v ZOO stratí a domov ho prinesie celého
uplakaného. Aktuálnym schopnostiam otca, čo sa týka komplexnej starostlivosti, zodpovedá rozsah
styku ako sa realizuje v období po návrate otca z pracovného pobytu na Cypre.

13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku ),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ),
oprávneným subjektom, účastníkom, matkou ( § 359 Civilného sporového poriadku ), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového
poriadku ) a odvolateľka, matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi

odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak
by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového
poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového
poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario ), a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nutné

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
( § 389 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

15. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým, a vyslovená jeho predbežná vykonateľnosť.

V zmysle odvolacích námietok matky súd prvej inštancie nesprávne, neúplne zistil skutočný stav veci,
nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie týmito vadami namietanými matkou skutočne trpí,
v dôsledku čoho je nesprávne.

17. Podľa Čl. 6 Civilného mimosporového poriadku súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak,
aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky

potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.

18. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli

účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

20. Podľa § 37 Civilného mimosporového poriadku súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.21. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4
sa použijú primerane.

24. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu podieľať

sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Uvedené právo
sa realizuje prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a
dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon vo vyššie citovaných ustanoveniach
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk

autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého
dieťaťa, ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a
rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne.

25. Prvoradý je predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme
dieťaťa je predovšetkým to, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti,
nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby boli
rešpektované jeho práva, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, a aby dostalo príležitosť
rozvíjaťsvojvzťahkukaždémuzrodičov.ZČlánku3Dohovoruoprávachdieťaťapotomprevnútroštátne

orgányvyplývapozitívnyzáväzokkonaťtak,abyumožnilirozvojpreukázanéhoaexistujúcehorodinného
puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého
prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku,
rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128) Skutočnosť, že rodičia nespolupracujú, nezbavuje vnútroštátne
orgány povinnosti prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia ( stretnutia u psychológa, asistovaný styk

v špecializovanom zariadení a pod.) na to, aby boli udržané rodinné putá ( napr. Reslová proti Českej
republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 56 ).

26. Súd prvej inštancie vo vyššie naznačenom smere nevykonal dostatočné dokazovanie a jeho
záver, že úprava styku otca s maloletým v danom rozsahu je v záujme maloletého, je predčasný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletého majú medzi sebou nezhody, na
úprave styku otca s maloletým sa nevedia dohodnúť, matka nedostatočne spolupracuje s otcom pri
dohodnutí podmienok styku, preto vzhľadom na pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi bolo potrebné
stanoviť jasný a stabilný režim stretávania sa otca s maloletým, aby sa predišlo ďalším nezhodám,
a aby otec mohol pravidelne realizovať svoj kontakt so synom a tak participovať na jeho výchove.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však v ďalšom vyplynula len stručná
konštatácia, že upravený styk je v najlepšom záujme maloletého, ktorý má právo na zachovanie vzťahu
s obomi rodičmi, ktoré bráni tomu, aby neprimerane silno pociťoval absenciu rodiča, s ktorým nežije v
spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie teda správne identifikoval nevyhnutnosť úpravy styku otca
s maloletým, avšak nezdôvodnil, na základe akých skutkových okolností a akými úvahami sa pri úprave

styku v uvedenom rozsahu riadil.

27. Je tiež potrebné vytknúť súdu prvej inštancie, že sa v napadnutom rozsudku nezaoberal so
skutočnosťou, že rodičia mali a naďalej majú diametrálne odlišné predstavy o rozsahu úpravy styku,
o možnosti prespatia maloletého v domácnosti otca, pričom matka súčasne spochybňuje kvalitu

starostlivosti otca o maloletého počas styku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nie je možné
zistiť, ako sa súd prvej inštancie s uvedenými spornými otázkami vo svojom rozhodnutí vysporiadal.
Nebolopretomožnépreskúmať,čisúdomprvejinštanciezvolenáúpravastykujevsúladesmožnosťami
a schopnosťami rodičov zabezpečiť maloletému zachovanie a rozvoj citových väzieb k otcovi a jemublízkym osobám, no najmä v súlade so záujmom maloletého a v situácii, keď matka tvrdí, že maloletý
styk s otcom odmieta.

28. Vzhľadom na hore uvedené závery odvolací súd odvolaniu matky vyhovel a odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov I., II. a III. o úprave styku otca s maloletým počas bežného
týždňa a počas sviatkov a prázdnin zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.

29. Matka maloletého odvolaním napadla výrok V. napadnutého rozsudku o predbežnej vykonateľnosti

rozsudku z dôvodu, že je neopodstatnený, otcovi riadne umožňuje styk s maloletým a neboli splnené
materiálne podmienky na úpravu styku.

30. Podľa § 226 Civilného sporového právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje
záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

31. Podľa § 227 Civilného sporového poriadku doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním,
je právoplatný.(1) Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.(2)

32.Podľa§232ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadkuvykonateľnosťjevlastnosťsúdnehorozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti

zákonnými prostriedkami.(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

33. Podľa § 233 Civilného sporového poriadku na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo
ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že

rozsudok je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

34. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva
v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Rozsudky, ktoré
ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne vykonateľné len čo uplynie lehota na plnenie. Predbežne

vykonateľné rozsudky sú také rozsudky, pri ktorých lehota na plnenie začína plynúť od ich doručenia,
nie až od momentu právoplatnosti rozhodnutia, ako je to v prípadoch podľa § 232 Civilného sporového
poriadku. Predbežne vykonateľný rozsudok sa stáva exekučným titulom bez ohľadu na otázku jeho
právoplatnosti.

35. Z citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že predbežne vykonateľné sú tiež
rozsudky, pri ktorých tak určí súd, môže to však urobiť iba na návrh strany/účastníka konania. Avšak
aj predbežnú vykonateľnosť rozsudku na návrh účastníka konania je možné súdom vysloviť len v
prípade rozsudkov na plnenie. Právna úprava predbežnej vykonateľnosti rozsudku predpokladá, že
v prípade jej nevyslovenia, by účastníkovi konania inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej

alebo značnej škody alebo inej ujmy. V predmetnej veci matka umožňuje styk otca s maloletým, i keď nie
v rozsahu požadovanom otcom, pričom súd prvej inštancie hrozbu nebezpečenstva ťažko nahraditeľnej
alebo značnej škody alebo inej ujmy v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil. Za aktuálneho
stavu, keď odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, dôvod pre aplikáciu inštitútu
predbežnej vykonateľnosti rozsudku odpadol.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v spojení
s dopĺňacím rozsudkom za predčasný, keď súd prvej inštancie nezistil skutočný stav v miere potrebnej
pre jeho rozhodnutie, nevykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie a aj vykonané dôkazy
nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd rozsudok

za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie je vec znova prejednať, zistiť aktuálny denný režim maloletého

vzhľadom na jeho školské a mimoškolské aktivity ( a to aj prípadne dopytom na školu, ktorú maloletý
navštevuje ), rozvrh pracovného času matky, aj otca v pracovnom týždni a počas víkendov a školských
prázdnin, ale aj ako konkrétne si aktuálne matka a otec predstavujú úpravu styku s maloletým. Vo veci je
potrebné doplniť dokazovanie podrobným výsluchom rodičov, pričom súd prvej inštancie neopomenie,že maloletý je účastníkom konania a pokiaľ je schopný vzhľadom na svoj vek vyjadriť samostatne svoj
názor, súd prvej inštancie jeho názor náležite zistí a prihliadne naň. V prípade, ak súd prvej inštancie
zistí, že maloletý styk s otcom odmieta, ustáli príčiny tohto odmietania a riadne vyhodnotí. Je potrebné

zistiť aj to, či v prípade odmietania styku s otcom maloletý nie je negatívne ovplyvňovaný matkou.
Zároveň pri rozhodovaní bude súd prvej inštancie brať zreteľ na to, aby sa maloletý počas vianočných
a veľkonočných sviatkov prestriedal u oboch rodičov. Súd prvej inštancie vykoná aj iné dôkazy, pokiaľ
tieto bude považovať za potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci. Po doplnení dokazovania
potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade

s ustanovením § 220 Civilného sporového poriadku tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní, a aby úvahy k týmto záverom vedúce boli logické, presvedčivé a
zrozumiteľné. V prípade opätovného návrhu na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie aj v tejto časti riadne zdôvodní s poukazom na vyššie uvedené závery.

38. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie znova rozhodne aj o náhrade trov konania pred súdom prvej

inštancie a tiež trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku ).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u

ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).