Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 19C/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124456904
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:6124456904.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom

C. XXX/X, D., zastúpeného: FISCHEROVA Legal s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 837 671, proti žalovanej: D. A. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E.
XXXX/XX, F., zastúpenej: G. H. G. I. J. K., advokátka so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o
zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovi3.000,-eursúrokomzomeškania9,25%ročnezosumy3.000,-
eur od 11.7.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia 3.000,- eur, úroku
z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 11.7.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobuodôvodniltým,ženazákladežiadostižalovanejjejpožičalsumu3.000,-eur.Peňažnéprostriedky
jej zaslal prevodom z jeho osobných účtov vedených v Tatra banke a.s. a v L., M. na bankový účet
určený žalovanou v dňoch: 19.5.2022 vo výške 1.000,- eur (2x po 500,- eur), 25.11.2022 vo výške
1.200,- eur a 11.5.2023 vo výške 350,- eur, teda v celkovej výške 2.550,- eur. Sumu vo výške 450,-

eur poskytol žalovanej v hotovosti. Tým došlo medzi sporovými stranami k uzavretiu zmluvy o pôžičke.
Žalovaná pôžičku nevrátila. Dňa 10.7.2024 ju žalobca e-mailom vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
3.000,- eur. Právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.000,-
eur, a to v lehote do troch kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy na účet žalobcu. Žalovaná bola
v predžalobnej výzve upovedomená o tom, že ak uvedenú dlžnú sumu neuhradí, žalobca pristúpi k
uplatneniu nárokov súdnou cestou a okrem vymáhaného nároku si uplatní aj úroky z omeškania a
náhradu všetkých nákladov spojených s vymáhaním dlžnej sumy. Predžalobná výzva bola žalovanej

doručená dňa 6.11.2024. Žalobca však ku dňu podania žaloby neevidoval vrátenie poskytnutej pôžičky
zo strany žalovanej.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podala
žalovaná v zákonnej lehote odpor. Uviedla v ňom, že skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe v plnom
rozsahu popiera a považuje ich za účelové. Žalobca napriek jeho tvrdeniam o vzniku zmluvy o pôžičke
nesubstancoval ani len podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Nie je udržateľné tvrdenie, v zmysle

ktorého iba v dôsledku toho, že žalobca vykonal prevod sporných finančných prostriedkov v prospech
žalovanej došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť veci rovnakého druhu. Naopak, takýto záväzok medzi sporovýmistranami absentuje. Žalovaná popiera, že by jej žalobca poskytol sumu vo výške 450,- eur v hotovosti.
Zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom žalovaným nárokom.

3. Vzhľadom k tomu, že žalobca v upomínacom konaní po podaní odporu voči platobnému rozkazu
oznámil, že navrhuje v konaní pokračovať na miestne príslušnom súde, bola vec postúpená na
ďalšie konanie tunajšiemu súdu. Žalobca v reakcii na odpor voči platobnému rozkazu uviedol, že
žalovaná v odpore nepoprela prijatie peňazí od žalobcu, neuviedla za akým účelom tieto peniaze prijala
a neuviedla žiadne vlastné tvrdenia o skutkových tvrdeniach žalobcu. Celá argumentácia žalovanej

je zameraná (okrem všeobecného, nekonkrétneho popretia tvrdení žalobcu) výlučne na formálne
náležitosti zmluvy o pôžičke, ktoré údajne žalobca nepreukázal. Žalovaná tak nesplnila svoju povinnosť
tvrdenia (ktorá predchádza dôkaznému bremenu v civilnom konaní).

4. Žalovaná vo vyjadrení z 12.5.2025 uviedla, že žalobca sa so žalovanou nikdy nedohodli na tom,
že žalovaná má sporné finančné prostriedky vrátiť späť žalobcovi. Žalovaná so žalobcom uzatvorili

darovacie zmluvy, ktorých charakteristickou črtou je bezodplatnosť. Žalovanú zaráža postoj žalobcu,
keď tento napriek bezodplatnosti pôvodne uzatvorených zmlúv dodatočne deformuje ním prezentovanú
vôľu a za použitia dôkaznej absencie s odstupom času tvrdí, že ide o zmluvy odplatné.

5. Žalobca vo vyjadrení z 20.6.2025 uviedol, že žiadne darovacie zmluvy medzi ním a žalovanou neboli

uzatvorené a toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé. Žalovaná požiadala žalobcu o požičanie finančných
prostriedkov a žalobca jej tieto prostriedky zaslal na ňou uvedený účet. Žalobca a žalovaná boli v tom
čase v blízkom kamarátskom vzťahu (žalobca je partnerom sestry žalovanej), preto žalobca netrval na
uzavretí písomnej zmluvy o pôžičke, ale postačovalo mu ubezpečenie žalovanej, že mu prostriedky
vráti. Žalobca disponuje početnou komunikáciou na platforme Whatsapp, cez ktorú spolu sporové strany

komunikovaliaprostredníctvomktorejžalovanázaslalažalobcoviajčísloúčtu,naktorýžiadaprostriedky
zaslať. Žalovaná sa v týchto správach zaviazala poskytnuté prostriedky žalobcovi vrátiť, opakovane svoj
záväzok vrátiť prostriedky potvrdila. Z komunikácie vyplýva, že medzi stranami boli uzatvorené zmluvy o
pôžičke, na základe ktorých žalobca na žiadosť žalovanej zaslal na ňou určené bankové účty dohodnuté
sumy a sumu 450,- eur odovzdal žalovanej v hotovosti, t.j. celkom žalobca poskytol žalovanej sumu

3.000,- eur, žalovaná sa zaviazala tieto peniaze žalobcovi vrátiť a svoj záväzok žalovaná v správach
potvrdila. Hoci mali strany v tom čase medzi sebou dobré kamarátske vzťahy, žalobca v žiadnom prípade
nemal úmysel a ani dôvod žalovanej darovať akékoľvek finančné prostriedky.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaná sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť

ospravedlnila prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: žaloba č.l. 2,
predžalobná výzva č.l. 7, doklady o platbe č.l. 9- 12, mailová výzva na vrátenie peňazí č.l. 13, odpor
č.l. 21, vyjadrenie k odporu č.l. 29, duplika žalovanej č.l. 40, vyjadrenie žalobcu z 20.6.2025 č.l. 43,

elektronická komunikácia č.l 45-47, na základe ktorého zistil tento skutkový stav:

8. Z predložených dokladov o bankových prevodoch je zrejmé, že žalobca postupne odoslal zo svojho
účtu na účet určený žalovanou sumy 350 eur, 500 eur, 500 eur, 1.200 eur, teda spolu sumu 2.550 eur.
Žalovaná príjem týchto peňažných prostriedkov nerozporovala. Poprela prevzatie sumy 450 eur, ktorú

jej mal žalobca odovzdať v hotovosti. Sporným bol aj titul, na základe ktorého mal žalobca peňažné
prostriedky žalovanej poskytnúť. Žalobca tvrdil, že ich žalovanej poskytol na základe ústne dojednanej
zmluvy o pôžičke. Žalovaná tvrdila, že peniaze boli darom.

9. Žalobca na pojednávaní 7.7.2025 vypovedal, že žalovaná ho telefonicky požiadala prvýkrát o sumu

1.000 eur. Poslal jej ju v 2 častiach (2 x 500 eur) z účtu v ČSOB a Tatra banke. Vždy, keď jej požičal,
cez whatsapp jej potvrdil zaslanie peňazí. Žalovaná mu odpísala, že mu ich vráti. Keď pôžičky došli
k sume 3.000 eur, začal žiadať vrátenie. Lehotu na vrátenie si nedohodli. Žalovaná mu vravela, že keď
jej vrátia dlžníci z Bratislavy, tak mu vráti jeho peniaze. Od minulého roka má žalovaná partnera, chodí
po dovolenkách v zahraničí, a preto predpokladá, že žalovaná peniaze už má. Preto žiadal o vrátenie

peňazí. Keď má na dovolenky, musí mať aj na vrátenie pôžičky. Pôžičku jej posielal z účtu a nejaké
peniaze jej dal aj do rúk kvôli tomu, že vravela, že má exekúcie a nechce peniaze na účet. V správe
žalovaná potvrdila, že mu je dlžná sumu 3.000 eur. Že sa jednalo o pôžičku žalovaná vedela, potvrdila
to aj v elektronickej komunikácii.10. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou, ktorú žalovaná nenamietala,

je zrejmé, že žalovaná 25.11.2022 oznamovala žalobcovi číslo účtu, na ktorý žalovaný následne zasielal
peňažné prostriedky. Žalobca v tento deň poslal žalovanej 1.200 eur, o čom priložil prevodný príkaz. Dňa
25. 11. 2022 žalovaná správou potvrdila prijatie peňazí („Mam dakujem, idem to hned zaplatit“). Ďalšou
správou v ten istý deň žalovaná potvrdila záväzok vrátiť peniaze žalobcovi („Ak budu zajtra oeniaze
hned vsetko vratim“).

11. V správe z 24.3.2023 žalovaná okrem iného uviedla: „Ja uz si chcem vyplatit aj vsetky dlzoby co
mam vsade a hlavne u Teba“, čím opätovne potvrdila záväzok voči žalobcovi.

Rovnako v správe zo dňa 16.4.2023 uviedla: „Ja potrebujem vyplatit vsetky dlzoby ktore mam hlavne
vanku a Teba...“

Správou z 11. 5. 2023 poslala žalovaná opätovne žalobcovi číslo účtu (N. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX)stým,žejejstačíposlaťaspoň100eurnanatankovanie.Žalobcanatoodpovedal,žedlžnásuma
predstavuje 2.650 eur doposiaľ, tak jej pošle 350 € a zaokrúhlia to, čo žalovaná odsúhlasila. Žalobca v
ten deň poslal žalovanej 350 eur, o čom priložil prevodný príkaz.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

13. Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa
nevyžaduje písomná forma, takáto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Pre uvedený druh zmluvy je typické, že sa jedná o reálnu zmluvu a preto je potrebné, aby okrem
konsenzu zmluvných strán došlo k reálnemu úkonu - odovzdaniu druhovo určených vecí veriteľom
dlžníkovi. Dlžníkovi potom vyplýva povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a veriteľovi vyplýva povinnosť

tieto veci prevziať. Reálna povaha zmluvy má zásadný význam aj v prípadnom súdnom konaní,
kde sa od veriteľa, ktorý žaluje na splnenie dlhu zo zmluvy o pôžičke, vyžaduje preukázanie konsenzu
veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke, ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí
veriteľom dlžníkovi. V spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so
žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančnéprostriedkyažežalovanýdlh

riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné
bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka.

14. Vyššie uvedenou elektronickou komunikáciou bolo preukázané, že žalobca poskytoval žalovanej
peniaze dočasne a žalovaná si bola vedomá záväzku vrátiť veci rovnakého druhu. Týmto dôkazom

žalobca preukázal svoje tvrdenia, že medzi sporovými stranami boli uzatvorené zmluvy o pôžičke.
Rovnako ním bolo preukázané, že súčet požičaných súm (či už na základe bankového prevodu, alebo
poskytnutia hotovosti) predstavuje 3.000 eur. Uvedené vyplýva zo správy z 11.5.2023, v ktorej žalobca
uviedol, že zatiaľ je to 2.650 eur (čo predstavuje súčet súm 2 x 500 eur, 1.200 eur a 450 eur poskytnutých
v hotovosti). Žalovaná potvrdila výšku tejto sumy, ako aj sumu ďalšej pôžičky vo výške 350 eur správou

„OK“.

15. Žalovaná svoju procesnú obranu oprela o tvrdenie, že išlo o darovanie peňažných prostriedkov. Túto
skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a je v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu
konania predložil žalobca. Pokiaľ žalovaná poukazovala na darovanie, toto tvrdenie neoprela o žiadny

dôkaz, ktorý by preukazoval, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo niekedy k uzatvoreniu darovacej
zmluvyakoprávnehodôvoduprezasielaniefinančnýchprostriedkovnaúčetžalovanejaleboposkytnutie
hotovosti. V danom prípade nebola preukázaná ani vôľa ani úmysel darovania zo strany žalobcu, ktorý
darovanie popieral.

16. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou boli uzatvorené
ústne zmluvy o pôžičke, na základe ktorých boli žalovanej poskytované postupne sumy až do výšky
3.000 eur. Z dokladov o bankových prevodoch ako aj z predloženej elektronickej komunikácie má súd
preukázané, že išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a nie o darovanie.17. V zmluve o pôžičke nemusí byť stanovený čas, dokedy má dlžník peniaze vrátiť. Ak nie je táto
doba určená platí, že dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na
vrátenie peňazí, resp. čo ho veriteľ požiadal o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Forma výzvy

nie je zákonom predpísaná. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní namietal, že splatnosť pôžičky
bola ponechaná na žalovanú, a teda sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia dlžnej sumy, ale len
určenia splatnosti pôžičky. Toto tvrdenie je pritom v rozpore s písomnými vyjadreniami žalovanej, podľa
ktorých si peniaze nepožičala (boli jej darované). Žalobca počas výpovede na pojednávaní uviedol,
že lehotu na vrátenie pôžičky si so žalovanou nedohodli; žalovaná mu povedala, že mu vráti, keď

jej vrátia peniaze dlžníci z Bratislavy. Vysvetlil, že očakával vrátenie peňazí v dohľadnej dobe, keď
ich bude žalovaná mať. Zároveň poukázal na to, že ich žalovaná už evidentne má, keďže si môže
dovoliť dovolenku v Turecku. To, že doba vrátenia peňazí nebola určená neznamená, že doba plnenia
bola ponechaná na vôľu žalovanej (dlžníka). Žalovaná v priebehu celého konania ani netvrdila, že by
nenastala splatnosť pôžičky, že by doba vrátenia peňazí bola ponechaná na jej vôli. Ani po výzve
na vrátenie peňazí žalovaná neargumentovala tým, že doba vrátenia pôžičky nenastala, resp. bola

ponechaná na jej vôli. Z elektronickej komunikácie taktiež nevyplýva, že by existovala dohoda o určení
doby vrátenia žalovanou.
18. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bola doba vrátenia pôžičky dohodnutá, alebo
ponechaná na vôli žalovanej, a preto bola žalovaná povinná vrátiť žalobcovi dlh v prvý deň po tom, čo ju
na to žalobca vyzval. Ak dlžník nesplní svoj dlh v prvý deň po tom, čo bol na plnenie vyzvaný, dostáva

sa do omeškania s plnením dlhu a vtedy vzniká veriteľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
Od tohto dňa plynie veriteľovi premlčacia doba na uplatnenie si svojho nároku napr. súdnou cestou.
Premlčacia doba je v tomto prípade tri roky (§ 101 Občianskeho zákonníka). Prvýkrát bola žalovaná
požiadaná o vrátenie dlžnej sumy emailom zo 10.7.2024. Doručenie tohto emailu nebolo žalovanou
žiadnym spôsobom popreté. Keďže žalovaná dlžnú sumu ani po výzve na zaplatenie neuhradila, dostala

sa do omeškania, a preto súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
19. Námietku premlčania vznesenú žalovanou súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná bola povinná
vzmyslevyššieuvedenéhovrátiťžalobcovipôžičku11.7.2024.Odtohtodňazačalaplynúť3ročnálehota
uplatnenie nároku na vrátenie pôžičky. Žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa

18.12.2024, a teda v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keď v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na
Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).