Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 18, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/173/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203678
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325203678.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar.
XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, deti rodičov - matky: D. A., E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XX, toho času F. G.
XXX, H. a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, v konaní zastúpený: C. B. A. & B. J., so
sídlom F. XXX/XX, K., o návrhu otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,

a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15:00 hod. štvrtka párneho
týždňa do 15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa do 15:00
hod. nedele nepárneho týždňa a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od
15:00 hod. pondelka nepárneho týždňa do 15:00 hod. piatka nepárneho týždňa a od 15:00 hod. nedele
nepárneho týždňa do 15:00 hod. štvrtka párneho týždňa. Otec je povinný prevziať maloleté deti v mieste
bydliska matky v určenú dobu a matka je povinná prevziať maloleté deti v mieste bydliska otca v určenú

dobu.

2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí
sa po tom, ako sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, dohodli, že osobnú starostlivosť o
maloleté deti budú zabezpečovať tak, že budú u otca každý párny týždeň od štvrtka do pondelka a každý
nepárny týždeň od piatka do nedele. V zmysle tejto neformálnej dohody rodičia zabezpečovali osobnú

starostlivosť o maloleté deti takouto formou od tej doby, odkedy nezdieľajú spoločnú domácnosť. Počas
tohto obdobia sa maloleté deti prispôsobili tomuto systému starostlivosti oboch rodičov. Od rozchodu
manželov sú teda maloleté deti vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá
striedavá osobná starostlivosť sa realizuje tak, že maloleté deti sú v osobnej starostlivosti matky aj otca
v rovnakom rozsahu. Odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, sú maloleté deti v starostlivosti otca
každý párny týždeň od štvrtka do pondelka a každý nepárny týždeň od piatka do nedele, čo predstavuje

približne 15-16 dní mesačne. Tento režim je pravidelný, zaužívaný a oboma rodičmi dobre akceptovaný,
pričom zohľadňuje potrebu deti tráviť čas rovnomerne s oboma rodičmi. Počas šiestich mesiacov od
rozchodu rodičov sa deti prispôsobili režimu, v ktorom sú v starostlivosti otca 3-4 dní týždenne vrátane
prespania. Doposiaľ realizovaný režim sa fakticky približuje striedavej osobnej starostlivosti, keďže deti
boli pravidelne v rovnakom rozsahu v starostlivosti otca. Tento model sa osvedčil a deti v ňom fungovali
stabilne od rozchodu rodičov. Približne od polovice októbra však matka odmietla vydať maloleté deti

otcovi v takom rozsahu ako doposiaľ a dovoľuje otcovi stretávať sa s maloletými iba každý druhý víkend
bez prespatia. Takáto náhla, neodôvodnená a najmä svojvoľná zmena v starostlivosti je jednoznačne vpriamom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ktoré boli na doposiaľ realizovanú starostlivosť
už zvyknuté. Je potrebné zohľadniť, že otec spĺňa všetky požadované predpoklady, aby mu mohli
byť maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti v rovnakom rozsahu ako matke. Otec má za to,

že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov je v ich najlepšom záujme
predovšetkým z dôvodu, že maloleté deti potrebujú prítomnosť otca v rovnakom rozsahu ako matky.
Otec si na rozdiel od matky uvedomuje, že pre maloleté deti je veľmi dôležité zachovanie a rozvíjanie
jeho vzťahu s obomi rodičmi v rovnakej miere. Náhlivosť nariadenia neodkladného opatrenia vzhliada
otec primárne v skutočnosti, že tomuto je v súčasnosti výrazne obmedzený styk s maloletými deťmi, a

to výhradne na základe svojvoľného rozhodnutia matky, bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX a zistil nasledujúci skutkový a právny
stav veci:

4. Maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od L.
XXXX. Výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom doposiaľ súdom upravený nebol. Tunajší
súd uznesením č.k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej starostlivosti a otca zaviazať
prispievať na výživu maloletého A. sumou vo výške 130,- Eur mesačne a na maloletého C. sumou vo

výške 100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

7. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.16. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

17. Podľa § 367 ods. 2 C.m.p., ak súd neodkladným opatrením nariadi odovzdanie maloletého do
starostlivosti zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, určí zároveň čas trvania neodkladného opatrenia,
a to najdlhšie na šesť mesiacov.

18. Podľa § 367 ods. 3 C.m.p.,, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

19. Podľa § 367 ods. 4 C.m.p., uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

20. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania

alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

21. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
domáhal zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

22. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že
v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiadal
otec. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli
pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich sa

starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je
to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý
vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie má
dieťa právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre jeho blaho. Pri všetkých opatreniach
prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom

radebraťdoúvahynajlepšiezáujmydieťaťa.Vdanomprípademalsúdosvedčené,žerodičiamaloletých
detí nežijú v spoločnej domácnosti od L. XXXX, kedy matka opustila spoločnú domácnosť.

23. Súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady

charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia
je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky
zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej

rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou
a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné
opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k
nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť,

či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda
nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,prípadne iné dôležité záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) je
neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

24. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov
konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho

postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme
neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

25. Vychádzajúc zo samotného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, z obsahu spisu
a z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XXX/XXXX, súd nemal za osvedčené, že je daná potreba
bezodkladnej úpravy pomerov, a to úpravou zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, tak ako to vo svojom návrhu žiadal otec. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do

úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je
obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, teda jeho účelom nie je zakonzervovať aktuálny
stav starostlivosti o maloleté dieťa, a to ani modifikáciou dĺžky obdobia starostlivosti o maloleté dieťa
(porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX – XX zo dňa XX. XXXXXXXX
XXXX). Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti prichádza nariadenie neodkladného

opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletých detí, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne
ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých detí.

26. Z doposiaľ vykonaného dokazovania však súd nemá osvedčené, že by maloleté deti boli v
ohrození. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že matka nebráni otcovi

v styku s maloletými deťmi, styk otca s maloletými deťmi sa realizuje, aj keď nie v takom rozsahu,
ako navrhuje otec maloletých detí. Z obsahu spisu vyplynulo aj to, že v zásade nebolo zistené,
že by matka styku otca s maloletými deťmi bránila. Z doteraz zistených skutočností je zrejmé, že
otec v prípade jeho záujmu má zabezpečený pravidelný kontakt s maloletými deťmi. Úpravu styku
otca s maloletými deťmi, resp. zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov je potrebné riešiť prostredníctvom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a nie
formou neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením súd rozhoduje v prípadoch, keď je potrebné
neodkladne upraviť pomery účastníkov konania (v oblasti úpravy styku v prípadoch, keď je zabránené
akýmkoľvek kontaktom rodiča so svojim dieťaťom). V tomto prípade súd ale nevzhliadol potrebu
neodkladnosti takéhoto rozhodnutia a preto návrh ako nedôvodný zamietol.

27. Toho času nebola preukázaná potrebná dočasná ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne
hroziaca ujma maloletým deťom, či potreba dočasnej úpravy pomerov maloletých detí pre
nebezpečenstvo ujmy v ich vývine.

28. Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe
rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone. Žiada sa zdôrazniť, že deti by v žiadnom prípade
nemali byť nástrojom na riešenie napätých vzťahov medzi rodičmi po ukončení spolužitia, ktoré môžu
negatívne vplývať na maloleté deti a na ich intrapsychické prežívanie. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri
nariadeníneodkladnéhoopatreniasúdnemusíaprekrátkosťčasuaninemôževykonávaťdokazovaniev

rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených
skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to
žiadal otec.29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol v celom rozsahu.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného
zákona.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.